Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/54/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210010591
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7210010591.9

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.
decembra 2020, v trestnej veci obžalovaného G. G. a spol., pre zločin zneužívania právomoci verejného
činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. a iné,
o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Košice II
zo dňa 4.12.2019, sp. zn. 5T/60/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 4.12.2019, sp. zn. 5T/60/2010 podľa § 285 písm. a) Tr.
por. oslobodil obžalovaných G. G., nar. XX.XX.XXXX H. L., O. L., nar. XX.XX.XXXX H. L., C. V., nar.
XX.XX.XXXX H. L., C. Š., nar. XX.XX.XXXX H. L., B. U., nar. XX.XX.XXXX H. L., Q. H., nar. XX.XX.XXXX
H. L., G. L., nar. XX.XX.XXXX H. L., G. T. (rod. F.), nar. XX.XX.XXXX H. L., Mgr. G. L., nar. XX.XX.XXXX
H. L. a C. W., nar. XX.XX.XXXX H. H. U. F., spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2010, sp. zn. XIV Gv 20/09 pre skutok právne kvalifikovaný u
obžalovaných G. G., O. L., C. V. a C. Š. ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. d), písm.
h), písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 140 písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 140 písm. d) Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., u obžalovaných B. U., Q. H., G. T. (rod. F.) a G. L. ako
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), písm. b),
písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h), písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 140
písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., u obžalovaných G. L. a C. W. ako zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b), písm.
c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d), písm. h), písm. j) Tr. zák. a u obžalovaného C. W. aj podľa §
138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 140 písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že

dňa 21. marca 2009 v čase asi o 11.40 hod. v L. na C. F. v budove O. O. D. Q. L. - C., po tom čo
spoločne ako službukonajúci príslušníci Policajného zboru G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U. a Q. H. zadržali
a predviedli G. R., nar. XX.X.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, L. Q., nar. X.X.XXXX, O. T., nar. X.X.XXXX,
O. Ž., nar. XX.X.XXXX a F. Ž., nar. XX.X.XXXX, následne všetci okrem Q. H. a B. U. tieto maloleté
osoby, po zistení ich totožnosti, zhodili vo vstupnej chodbe na zem pred dvoch štekajúcich psov bez
ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke psovodi G. G. a O. L., pričom psy pohrýzli G. R., F.
Ž. a B. L.; následne maloletých udierali a kopali do rôznych častí tela a pod hrozbou, že v tom budú
pokračovať, ich nútili, aby sa navzájom silno udierali dlaňou ruky po tvári (fackou), a potom sa pobozkali,
pričom sa im smiali a vulgárne, aj pre rómsky pôvod, nadávali; poškodení mali strach, kričali a plakali,

čo si niektorí z nich natáčali na mobilné telefóny a fotoaparáty, sledovali to aj Q. H. a B. U. spolu s
príslušníkmi Policajného zboru G. T. (rod. F.) a G. L., ktorí na Obvodnom oddelení Policajného zboru
L. - C. vykonávali stálu službu a proti takému konaniu nezakročili, G. G., O. L., C. V. a C. Š. prikázali
predvedeným osobám ísť do uzavretej časti suterénu schodišťa budovy a rýchlo sa vyzliecť donaha v
čase 10 sekúnd, čo aj odpočítavali, vybrať si všetky veci, dať ruky hore za hlavu, otočiť sa chrbtom k
stene a kričali, aby boli ticho, že posledný z nich dostane bitku, a ak sa nevyzlečú, opäť privedú psa,
čo si niektorí z nich natáčali na mobilné telefóny; O. L. udrel otvorenou dlaňou ruky po tvári F. Ž., lebo
sa v suteréne rozprával a hovoril to na O. Ž. s tým, že ak to zopakuje, dá mu opäť facku, C. V. zavesil
predvedeného O. Ž. na zábradlie na poschodí, z ktorého tento visel držiac sa na rukách, po ktorých ho
C. V. striedavo udieral svojimi rukami, keď ho pri lustrácii nútil povedať meno jeho matky; následne v
poobedňajších hodinách asi o 15.00 hod. príslušníci Policajného zboru G. L. a C. W., ktorí predvedené
osoby na Obvodnom oddelení Policajného zboru L. - C. strážili na chodbe, týmto vulgárne nadávali a
fyzicky napadli tak, že G. L. kopol F. Ž. a kopol do nohy aj B. L., keď odmietli obed a smiali sa, nakoniec
opľul O. T. a vulgárne im nadával aj pre rómsky pôvod, potom položil na stôl svoju služobnú zbraň a
povedal, aby mu odcudzili prsteň s retiazkou, a keď odmietli, udrel ich dlaňou ruky po tvári (fackou);
C. W. sa opýtal L. Q., či aj on kradne a viackrát ho udrel dlaňou ruky po tvári (fackou), potom vybral a
zasunul späť zásobník na svojej služobnej zbrani, a túto priložil k hlave L. Q. a opýtal sa ho, či chce, aby
ho zastrelil, následne zbraň odložil do puzdra a vo vedľajšej miestnosti všetkým predvedeným prikázal
postaviť sa tvárou k stene s rukami hore, L. Q. prikázal, aby mu olízal topánku a neskôr, aby udrel lopatou
po hlave F. Ž., čo ten aj urobil; obžalovaní G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U., Q. H., G. T. (rod. F.), G. L., G.
L. a C. W. ako príslušníci Policajného zboru svojím konaním postupovali v rozpore s § 8 ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zároveň ním porušili povinnosti
policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), písm. e), písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pričom obžalovaní Q. H., B. U., G. T. (rod. F.) a G. L.
svojím konaním porušili aj povinnosť uvedenú v písm. d) § 48 ods. 3 uvedeného zákona,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených G. R., nar. XX.X.XXXX v L., bytom L.Š., T. XX, O. T., nar.
X.X.XXXX H. L., bytom L., T. X, naposledy bytom L., T. XX, F. Ž., nar. XX.X.XXXX H. L., R. L., T. XX, B.
L., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom L.Š., T. XX, O. Ž., nar. XX.XX.XXXX H. L., bytom L.Š., T. XX a L. Q.,
nar. XX.XX.XXXX H. L., bytom L.Š., T. XX s nárokmi na náhradu nemajetkovej škody a trov právneho
zastúpenia odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor krajskej prokuratúry.
Svoje dôvody odvolania aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania udáva:

V predmetnej veci podal prokurátor Generálnej prokuratúry SR, odboru osobitného určenia, na základe
opatrenia námestníka generálneho prokurátora SR sp. zn. IVGv 9/09 z 24.04.2009 a opatrenia
generálneho prokurátora SR sp. zn. XIV Gv 20/09 z 19.11.2009, vydaných v zmysle § 51 zákona
číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre, v znení neskorších predpisov, ako vecne a miestne príslušný na
vykonávanie všetkých úkonov v tejto trestnej veci, podľa § 234 ods. 1 Tr. por. dňa 13.05.2010 Okresnému
súdu Košice II obžalobu na obvinených: G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U., Q. H., G. L., ppráp. G. F. (T.),
ppráp. G. L. a ppor. C. W.Ň. pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), d), h), j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a § 140 písm. d) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), j) Tr. zák., § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zák. a § 140 písm. d) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (obvinení G.
G., O. L., C. V. a C. Š.), zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c),
ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h), j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
a § 140 písm. d) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (obvinení B. U., Q. H., G. F. a
G. L.) a zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a),
b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d), h), j) Tr. zák. a obvinený C. W. aj podľa písm. a) § 138 Tr.
zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 140 písm. d) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. (obvinení G. L. a C. W.), na tom skutkovom základe, že

21. marca 2009 v čase asi o 11.40 h v L. na C. F. v budove O. O. D. Q. L. - C., potom čo spoločne ako
službukonajúci príslušníci Policajného zboru G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U. a Q. H. zadržali a predviedli
G. R., nar. XX.XX.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, L. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. T., nar. XX.XX.XXXX, O.
Ž.Z., nar. XX.XX.XXXX a F. Ž., nar. XX.XX.XXXX, následne všetci okrem Q. H. a B. U. tieto maloleté
osoby po zistení ich totožnosti, zhodili vo vstupnej chodbe na zem pred dvoch štekajúcich psov bez
ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke psovodi G. G. a O. L., pričom psy pohrýzli G. R., F.
Ž. a B. L.. Následne maloletých udierali a kopali do rôznych častí tela a pod hrozbou, že v tom budú
pokračovať, ich nútili, aby sa navzájom silno udierali dlaňou ruky po tvári (fackou), a potom sa pobozkali,
pričom sa im smiali a vulgárne, aj pre rómsky pôvod, nadávali. Poškodení mali strach, kričali a plakali,
čo si niektorí z nich natáčali na mobilné telefóny a fotoaparáty. Sledovali to aj Q. H. a B. U. spolu s
príslušníkmi policajného zboru G. F. a G. L., ktorí na Obvodnom oddelení PZ L. - C. vykonávali stálu
službu, a proti takému konaniu nezakročili. G. G., O. L., C. V. a C. Š. prikázali predvedeným osobám
ísť do uzavretej časti suterénu schodišťa budovy a rýchlo sa vyzliecť donaha v čase 10 sekúnd, čo aj
odpočítavali, vybrať si všetky veci, dať ruky hore za hlavu, otočiť sa chrbtom k stene a kričali, aby boli
ticho, že posledný z nich dostane bitku, a ak sa nevyzlečú, opäť privedú psa, čo si niektorí z nich natáčali
na mobilné telefóny. O. L. udrel otvorenou dlaňou ruky po tvári F. Ž.Z., lebo sa v suteréne rozprával a
hovoril to na O. Ž. s tým, že ak to zopakuje, dá mu opäť facku. C. V. zavesil predvedeného O. Ž. na
zábradlie na poschodí, z ktorého tento visel držiac sa na rukách, po ktorých ho C.M. V. striedavo udieral
svojimi rukami, keď ho pri lustrácii nútil povedať meno jeho matky. Následne v poobedňajších hodinách
asi o 15.00 h príslušníci Policajného zboru G. L. a C. W., ktorí predvedené osoby na Obvodnom oddelení
Policajného zboru L. -C. strážili na chodbe, týmto vulgárne nadávali a fyzicky napadli tak, že G. L. kopol
F. Ž. a kopol do nohy aj B. L., keď odmietli obed a smiali sa. Nakoniec opľul O. T. a vulgárne im nadával
aj pre rómsky pôvod. Potom položil na stôl svoju služobnú zbraň a povedal, aby mu odcudzili prsteň s
retiazkou, a keď odmietli, udrel ich dlaňou ruky po tvári (fackou). C. W. sa opýtal L. Q., či aj on kradne a
viackrát ho udrel dlaňou ruky po tvári (fackou). Potom vybral a zasunul späť zásobník na svojej služobnej
zbrani, a túto priložil k hlave L. Q. a opýtal sa ho, či chce, aby ho zastrelil. Následne zbraň odložil do
puzdra a vo vedľajšej miestnosti všetkým predvedeným prikázal postaviť sa tvárou k stene s rukami
hore. L. Q. prikázal, aby mu olízal topánku a neskôr, aby udrel lopatou po hlave F. Ž., čo ten aj urobil.
Obvinení G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U., Q. H., G. F., G. L., G. L. a C. W. ako príslušníci Policajného
zboru svojím konaním postupovali v rozpore s § 8 ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
v znení neskorších predpisov a zároveň ním porušili povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a),
e), g) zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pričom
obvinení Q. H., B. U., G. F. a G. L. svojím konaním porušili aj povinnosť uvedenú v písm. d) § 48 ods.
3 uvedeného zákona.

Na základe opatrení Generálneho prokurátora SR sp. zn. XIV Gv 20/2009-104 a XIV Gv 20/2009-105
z 31.12.2013, vydaných v zmysle § 51 zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre, v znení neskorších
predpisov, bol určený ako vecne a miestne príslušný na vykonávanie všetkých úkonov v uvedenej
trestnej veci prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.

Okresný súd Košice II vykonal po predbežnom prejednaní obžaloby na verejnom zasadnutí dňa
08.10.2010 hlavné pojednávanie v dňoch 05.11.2010, 12.01.2011, 16.02.2011, 13.04.2011, 08.06.2011,
07.09.2011, 08.09.2011 a 08.11.2012.

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2013 obžalovaní nesúhlasili so zmenou v zložení senátu (z dôvodu
zdravotného stavu došlo k zmene prísediaceho), a preto muselo byť hlavné pojednávanie vykonané
znova. Následne na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2013 súd podľa § 277 ods. 2 Tr. por. odmietol
návrh prokurátora (bod 7 návrhu prokurátora v obžalobe) na vykonanie dôkazu predložením veci a
oboznámením z nej obrazového a zvukového záznamu z CD-R (DVD) nosiča, na ktorom má byť
zachytená udalosť z 21.03.2009 na OO PZ L. - C. (č.l. 4053 spisu). Hlavné pojednávanie bolo
následne vykonané v dňoch 29.01.2014, 30.01.2014, 13.03.2014, 09.04.2014, 10.04.2014, 22.05.2014,
23.05.2014, 11.06.2014, 08.08.2014, 22.10.2014, 23.10.2014, 18.12.2014, 19.12.2014, 20.02.2015 a
27.02.2015.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dôkazy s výnimkou dôkazov, ktoré súd odmietol vykonať.
Podľa § 277 ods. 2 Tr. por. súd odmietol vykonať obrazovo - zvukový záznam na CD-R o udalosti na OO
PZ L. - C. z 21.03.2009 s poukazom na jeho nezákonné získanie, podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol

vykonať znalecké posudky z odboru psychológie od PhDr. C. V. v časti hodnotenia, či obžalovaní nemajú
sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu
situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov a posúdenia všeobecnej a špecifickej vierohodnosti
obžalovaných, ktoré v tejto časti súd považoval za nezákonné s poukazom na to, že obžalovaní majú v
konaní právo brániť sa spôsobom aký uznajú za vhodný, súd tiež odmietol vykonať rekogníciu s osobami
G. L. a C. W. z dôvodu, že v čase jej vykonania boli v procesnom postavení svedkov.

Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2015 vyhlásil rozsudok sp. zn. 5T 60/2010,
ktorým podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil všetkých obžalovaných spod obžaloby prokurátora
Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XIV Gv 20/09 z 12.05.2010, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených G. R., nar. XX.X.XXXX,
O. T., nar. X.X.XXXX, F. Ž., nar. XX.X.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, R. E., nar. XX.XX.XXXX, E. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, C. N., nar. X.XX.XXXX a O. Ž., nar. XX.X.XXXX s nárokmi na náhradu nemajetkovej
ujmy a trov právneho zastúpenia na občianske súdne konanie.

Na základe odvolania prokurátora bol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5To/29/2015 z 18.04.2016 podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušený
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Prokurátor na základe výzvy predsedníčky senátu Okresného súdu Košice II z 11.05.2016, doručenej
dňa 16.05.2016, v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To/29/2015 z
18.04.2016, dňa 24.05.2016 písomne (obdobne aj A. L. - splnomocnenec poškodeného O. Ž. dňa
11.11.2017) a opätovne ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2017 navrhol na hlavnom
pojednávaní doplniť dokazovanie okrem iného aj o vykonanie úkonov:
-podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribrať do konania znalca z odboru foto a video na podanie znaleckého
posudku, v ktorom by odpovedal na otázky, či bol záznam na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009
na OO PZ L. - C. (č.1. 3034a) s hlavným adresárom s názvom „E. I.“, v ktorom sú uložené adresáre a
súbory: Adresár (1) V. 1: 6 súborov, Adresár (2) V. 2: 3 súbory, Adresár (3) V. 3: 4 súbory, Adresár (4)
V. 4: 3 súbory, Adresár (5) V. 5: 3 súbory, Adresár (6) V. 6: 4 súbory z hľadiska obsahu upravený, či
bol záznam konvertovaný, či bol záznam vytvorený strihom alebo montážou záberov, a či je technicky
možné dej na zázname takto naaranžovať,
-podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonať ako dôkaz obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči o
udalosti z 21.03.2009 na OO PZ L. - C. (č.l. 3034a) - jeho prehratím na technickom zariadení (navrhované
aj v bode 7 návrhu prokurátora v obžalobe),
-podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonať ako dôkaz aj nadväzujúci obrazový a zvukový záznam na CD nosiči
(č.l. 4059), ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným - jeho prehratím na
technickom zariadení (navrhované aj v bode 7 návrhu prokurátora v obžalobe).

Okresný súd následne vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 25.01.2017, 15.03.2017 a 17.05.2017.
Na hlavnom pojednávaní boli po doplnení dokazovania vykonané všetky dôkazy s výnimkou vyššie
uvedených dôkazov, ktoré súd opätovne odmietol vykonať. Na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2017
súd podľa § 277 ods. 2 Tr. por. ako nedôvodné odmietol návrhy prokurátora a A. L. - splnomocnenca
poškodeného O. Ž., vykonať dôkazy a to znalecký posudok z odboru foto a video na záznam na CD-R
(DVD) nosiče (z č.l. 3034a) a obrazovo-zvukové záznamy na CD-R (DVD) a CD nosičoch (z č.l. 3034a,
4059).

Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2017 vyhlásil rozsudok sp. zn. 5T/60/2010,
ktorým opätovne podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil všetkých obžalovaných spod obžaloby
prokurátora Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XIV Gv 20/09 z 12.05.2010, lebo nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených G.
R., nar. XX.X.XXXX, O. T., nar. X.X.XXXX, F. Ž., nar. XX.X.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, R. E., nar.
XX.XX.XXXX, E. Q., nar. XX.XX.XXXX, C. N., nar. X.XX.XXXX a O. Ž., nar. XX.X.XXXX s nárokmi na
náhradu nemajetkovej ujmy a trov právneho zastúpenia na civilný proces.

Na základe odvolania prokurátora bol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4To/109/2017 zo 04.05.2018 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušený a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Prokurátor na základe výzvy predsedníčky senátu Okresného súdu Košice II z 13.09.2018, doručenej
dňa 17.09.2018, v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/l09/2017 zo
04.05.2018, dňa 27.09.2018 písomne navrhol na hlavnom pojednávaní doplniť dokazovanie o vykonanie
úkonov:
-podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribrať do konania znalca z odboru foto a video na podanie znaleckého
posudku, v ktorom by odpovedal na otázky, či bol záznam na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009
na OO PZ L. - C. (č.l. 3034a) s hlavným adresárom s názvom „E. I.“, v ktorom sú uložené adresáre a
súbory: Adresár (1) V. 1: 6 súborov, Adresár (2) V. 2: 3 súbory, Adresár (3) V. 3: 4 súbory, Adresár (4)
V. 4: 3 súbory, Adresár (5) V. 5: 3 súbory, Adresár (6) V. 6: 4 súbory z hľadiska obsahu upravený, či
bol záznam konvertovaný, či bol záznam vytvorený strihom alebo montážou záberov, a či je technicky
možné dej na zázname takto naaranžovať,
-podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonať ako dôkaz obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči o
udalosti z 21.03.2009 na OO PZ L. - C. (č.l. 3034a) - jeho prehratím na technickom zariadení,
-podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonať ako dôkaz aj nadväzujúci obrazový a zvukový záznam na CD nosiči
(č.l. 4059), ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným - jeho prehratím na
technickom zariadení.

Prokurátor na základe výzvy predsedníčky senátu Okresného súdu Košice II zo 14.11.2018, doručenej
dňa 19.11.2018, v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/l09/2017 zo
04.05.2018 a návrhy prokurátora na doplnenie dokazovania z 27.09.2018, dňa 27.11.2018 písomne
navrhol, aby podľa § 142 ods. 1 Tr. por. do konania pribratému znalcovi z odboru foto a video na podanie
znaleckého posudku, boli položené otázky:
1. Či bol obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na Obvodnom
oddelení Policajného zboru L. - C. (č.l. 3034a) s hlavným adresárom s názvom „E. I.“, v ktorom sú
uložené adresáre a súbory: Adresár (1) V. 1: 6 súborov, Adresár (2) V. 2: 3 súbory, Adresár (3) V. 3:
4 súbory, Adresár (4) V. 4: 3 súbory, Adresár (5) V. 5: 3 súbory, Adresár (6) V. 6: 4 súbory, z hľadiska
obsahu upravený.
2. Či bol záznam konvertovaný.
3. Či bol záznam vytvorený strihom alebo montážou záberov.
4. Či bolo technicky možné dej z 21.03.2009 zachytený na zázname, do času
jeho vydania orgánom činným v trestnom konaní dňa 25.08.2009 takto
naaranžovať.
5. Iné zistenia znalca (napríklad v kontexte znaleckých posudkov Ing. C.
D., znalca z odboru elektrotechnika, riadiaca a výpočtová technika č.
20/2009 z 31.08.2009 a č. 25/2009 z 30.10.2009).

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 5T/60/2010 zo 04.01.2019 podľa § 142 ods. l Tr. por. pribral
do trestného konania za účelom podania znaleckého posudku znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie
Kriminalistická fotografia a video JUDr. Ing. A. T. na vyššie uvedené otázky:

1. Či bol obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na Obvodnom
oddelení Policajného zboru L.B. - C. (č.l. 3034a) s hlavným adresárom s názvom „E. I.“, v ktorom sú
uložené adresáre a súbory: Adresár (1) V. 1: 6 súborov, Adresár (2) V. 2: 3 súbory, Adresár (3) V. 3:
4 súbory, Adresár (4) V. 4: 3 súbory, Adresár (5) V. 5: 3 súbory, Adresár (6) V. 6: 4 súbory, z hľadiska
obsahu upravený.
2. Či bol záznam konvertovaný.
3. Či bol záznam vytvorený strihom alebo montážou záberov.
4. Či bolo technicky možné dej z 21.03.2009 zachytený na zázname, do času jeho vydania orgánom
činným v trestnom konaní dňa 25.08.2009, takto naaranžovať.
5. Iné zistenia (napríklad v kontexte znaleckých posudkov Ing. C. D., znalca z odboru elektrotechnika,
riadiaca a výpočtová technika č. 20/2009 z 31.08.2009 a č. 25/2009 z 30.10.2009).

Prokurátor na základe výzvy predsedníčky senátu Okresného súdu Košice II z 08.07.2019, doručenej
dňa 11.07.2019, v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/l09/2017 zo
04.05.2018 a doručený znalecký posudok č. 15/2019 z 30.06.2019, znalca z odboru kriminalistika,
odvetvie kriminalistická informatika, fotografia a video JUDr. Ing. A. T., dňa 26.07.2019 písomne navrhol
na hlavnom pojednávaní doplniť dokazovanie o vykonanie úkonov:

-podľa § 268 ods. 2 Tr. por. predvolať a vypočuť znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická
informatika, fotografia a video JUDr. Ing. A. T. k ním vypracovanému znaleckému posudku č. 15/2019
z 30.06.2019,
-podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonať ako dôkaz obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči
o udalosti z 21.03.2009 na OO PZ L. - C. (č.l. 3034a) - jeho prehratím na technickom zariadení, za
účasti a súčinnosti znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, fotografia a video
JUDr. Ing. A. T., ktorý k obrazovému a zvukovému záznamu vypracoval znalecký posudok č. 15/2019
z 30.06.2019,
-podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonať ako dôkaz aj nadväzujúci obrazový a zvukový záznam na CD nosiči
(č.l. 4059), ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným - jeho prehratím na
technickom zariadení.

Okresný súd následne vykonal hlavné pojednávanie dňa 04.12.2019, na ktorom podľa § 268 ods. 2
Tr. por. vypočul znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, fotografia a video
JUDr. Ing. A. T. a bol prečítaný ním vypracovaný znalecký posudok č. 15/2019 z 30.06.2019 a následne
súd podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonal ako dôkaz obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči
o udalosti z 21.03.2009 na OO PZ L. - C. (č.l. 3034a) - jeho prehratím na technickom zariadení, za
prítomnosti znalca JUDr. Ing. A. T., ktorý k obrazovému a zvukovému záznamu vypracoval znalecký
posudok č.15/2019 z 30.06.2019 a podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd vykonal ako dôkaz aj nadväzujúci
obrazový a zvukový záznam na CD nosiči (č.l. 4059), ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie
voči obžalovaným - jeho prehratím na technickom zariadení. Na hlavnom pojednávaní tak boli po
doplnení dokazovania vykonané všetky navrhované dôkazy.
Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019 vyhlásil rozsudok sp. zn. 5T/60/2010,
ktorým opätovne podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil všetkých obžalovaných spod obžaloby
prokurátora Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XIV Gv 20/09 z 12.05.2010, lebo nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených G. R., nar.
XX.X.XXXX, O. T., nar. X.X.XXXX, F. Ž., nar. XX.X.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, O. Ž., nar. XX.X.XXXX
a L. Q., nar. XX.XX.XXXX s nárokmi na náhradu nemajetkovej škody a trov právneho zastúpenia na
civilný proces.

Okresný súd rozsudok odôvodnil v podstate tým, že už po tretíkrát rovnako konštatoval, že vykonané
dôkazy nepostačujú na uznanie viny obžalovaných a nakoľko nebolo možné vykonať ďalšie s cieľom
vyvrátiť dôvodné pochybnosti o tom, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní sa vôbec stal, nevyhnutne
postupoval podľa § 285 písm. a) Tr.por. a obžalovaných spod obžaloby, za rešpektovania zásady „in
dubio pro reo“ oslobodil. V nadväznosti na uvedené odkázal poškodených s uplatnenými nárokmi na
náhradu škody na civilný proces.

V ďalšom súd uviedol, že nezákonne, v rozpore s Trestným poriadkom získaný dôkaz nemôže slúžiť ako
dôkaz v trestnom konaní, pokiaľ jeho nezákonnosť nie je možné odstrániť. Bratie do úvahy nezákonne
získaného dôkazu poškodzuje riadny výkon spravodlivosti, je teda nevyhnutné dodržiavať zákonnosť
pri zisťovaní skutkového stavu veci. Na uvedené súd poukázal v súvislosti s tým, že na hlavnom
pojednávaní opakovane, teda aj pri znovu prejednaní veci po zrušení rozsudku zo 17.05.2017, odmietol
návrh krajského prokurátora aj splnomocnenca poškodeného O. Ž. na vykonanie obrazovo - zvukových
záznamov na CD-R (DVD) nosiči, ktorý bol vydaný denníkom SME na zápisnicu o vydaní veci z
25.08.2009 podľa § 89 ods. 1 Tr. por. a na CD nosiči, ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie
vedené proti obžalovaným zachytávajúcimi udalosti, ku ktorým malo dôjsť dňa 21.03.2009 na Obvodnom
oddelení PZ L. - C., pričom svoje rozhodnutie oprel o § 277 ods. 2 Tr. por. V rámci návrhu na vykonanie
tohto dôkazu prokurátor poukázal na to, že dôkazným prostriedkom sú okrem iného aj veci, pričom za
vec sa okrem iného v zmysle § 130 ods. 2 Tr. zák. považuje aj obrazový záznam na technickom nosiči,
nemá teda ísť o postup v zmysle § 114 Tr. por., ktorý upravuje vyhotovenie obrazových, zvukových alebo
obrazovo - zvukových záznamov, pre ktoré je potrebný príkaz súdu.
V predchádzajúcom konaní, keď súd odmietol návrh na vykonanie obrazovo - zvukových záznamov,
argumentoval pôvodom CD-R (DVD) nosiča, ku ktorému vypovedal svedok F. T. U.. Dňa 07.04.2009
našiel na svojom pracovnom stole v kancelárii denníka SME, kde bol vedúcim investigatívneho
oddelenia, obálku s nosičom a nepodpísaným sprievodným listom, zásielka bola adresovaná jemu a na
obálke nebolo meno a adresa odosielateľa. Podľa sprievodného listu pisateľka mala získať nahrávku
obsiahnutú na nosiči z mobilu svojho syna alebo synovca, ktorý mal byť policajtom. Po prehratí si
šiestich videozáznamov usúdil, že došlo k nevhodnému zaobchádzaniu zo strany príslušníkov PZ voči

mladistvým a maloletým osobám, preto obratom kontaktoval hovorcu ministra vnútra SR Y. F., ktorému
odovzdal DVD nosič. Ešte predtým dal nosič technikom, aby vyhotovili kópie, ale nevedel koľko kópií
bolo vyhotovených. Svedok U. v prípravnom konaní tvrdil, že hovorcovi MV SR odovzdal kópiu DVD
nosiča, na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť k tomu, či mu odovzdal DVD nosič, ktorý získal,
alebo jeho kópiu. V prípravnom konaní tiež tvrdil, že orgánom činným v trestnom konaní odovzdal nosič,
ktorý získal, na hlavnom pojednávaní sa už k tejto otázke s určitosťou vyjadriť nevedel, uvádzal, že
originál sa pravdepodobne nachádza v trezore redakcie denníka SME, kde sa ukladali všetky háklivejšie
materiály, na druhej strane ale bývalo zvykom, že orgánom činným v trestnom konaní sa odovzdávali
originály materiálov. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kde sa nachádzajú sprievodný list a obálka, v ktorej
mu bol nosič doručený. K obsahu nahrávky napísal článok, ktorý spolu s časťou videonahrávok zverejnil
na internete dňa 07.04.2009. V ten istý večer bol záznam odvysielaný aj v televíznych novinách, nevedel
kto ho médiám poskytol.

DVD nosič, ktorý pre účely trestného konania dobrovoľne vydal F. T. U. preskúmal znalec z odboru
Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca elektronika, Výpočtová technika, Odhad hodnoty elektrických a
elektronických zariadení Ing. C. D. a v znaleckom posudku č. 20/2009 z 31.08.2009 uzavrel, že
všetky videozáznamy obsiahnuté na nosiči boli vytvorené pomocou nejakého mobilného telefónu
so zabudovaným digitálnym fotoaparátom, k otázke úpravy videosúborov a kvalite uzavrel, že vo
všeobecnosti kopírovaním a prevodmi digitálnych videosúborov sa kvalita kópie nezhorší, ale kópia
nemôže byť nikdy lepšia, kvalitnejšia ako bola použitá predloha, atď. V znaleckom posudku č. 25/2009
z 30.10.2009 sa Ing. C. D. vyjadril, že preskúmaním 11 mobilných telefónov vydaných obžalovanými
G., L., V., Š., U., H., T., ale aj O., D. a Ž. bolo zistené, že zdrojový telefón, na ktorom, alebo ktorých,
boli predmetné videozábery vytvorené, sa medzi preskúmanými mobilnými telefónmi nenachádzal. Na
skúmaný nosič boli všetky videosúbory napálené 03.04.2009, jednotlivé súbory videozáznamov boli
„vytvorené“ pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča (napr. USB kľúčenky) alebo z nejakého
mobilného telefónu v termíne od 22.03.2009 do 27.03.2009. Mobilné telefóny označených osôb boli
skúmané v odbore Elektrotechnika aj Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý v
znaleckom posudku č. 217/2009 vyjadril, že preskúmaním mobilných telefónov, SIM kariet a pamäťových
kariet neboli zistené skutočnosti relevantné pre trestné konanie. Na svojich zisteniach znalci zotrvali v
rámci výpovedí v prípravnom konaní.

Znalecké dokazovanie teda jednoznačne preukázalo, že nahrávky obsiahnuté na nosičoch, ktoré
tvoria súčasť spisového materiálu, boli získané len ako x-té kópie originálnej nahrávky po viacerých
zvukových a obrazových prenosoch. Na základe uvedeného súd predtým vyslovil názor, že dôkaz
získaný niekoľkonásobným prenosom obrazu a zvuku na rôznych nosičoch nemôže naplniť požiadavku
náležitého objasnenia skutkového stavu veci, lebo nebol získaný v súlade s právnymi predpismi. Nie
je zrejmé, kde sa nachádza originál nahrávky (zdrojový telefón nebol medzi skúmanými mobilnými
telefónmi), nahrávka na nosiči na č.l. 3061 spisu bola získaná len ako x-tá kópia originálnej nahrávky
a súd mal za to, že po viacerých prenosoch je nepostačujúca na posúdenie, resp. identifikáciu osôb,
čo je predpokladom využitia obrazového, resp. obrazovo - zvukového záznamu ako dôkazu v trestnom
konaní, a že nie je zrejmé kto je tvorcom. Súd teda uzavrel, že spomenutý dôkaz nie je dôkazom
získaným zákonným spôsobom, preto ho dvakrát odmietol vykonať. Dôvodil aj, že nezákonne získaný
dôkaz mal svedčiť v neprospech obžalovaných, čo je iná situácia, akoby išlo o dôkaz, ktorý by mal svedčiť
v ich prospech, kde v takomto prípade by bolo možné z niektorých ustanovení Trestného poriadku
vyvodiť požiadavku prípustnosti aj takto nezákonne získaného dôkazu. Za významnú okolnosť v danom
prípade súd považoval aj to, že obrazovo-zvukový záznam, resp. informácie, ktoré by bolo možné z
neho zistiť, nepredstavujú jediný usvedčujúci dôkaz, k dispozícii boli iné dôkazy, z ktorých vychádzal pri
hodnotení viny obžalovaných.

Podľa názvov jednotlivých videosúborov, času a dátumu, je podľa znaleckého ústavu pravdepodobné, že
videá boli konvertované alebo postrihané, a teda mohla byť zhotovená montáž úsekov. Na toto zistenie
poukazoval súd len okrajovo, bez toho, aby osobitne hodnotil dôkaz (obrazovo-zvukový záznam), ktorý
skôr na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať. V nadväznosti na odmietnutie tohto dôkazu nebolo
na mieste, aby predmetný obrazovo - zvukový záznam, ako sa toho domáhal prokurátor a následne
aj splnomocnenec, podroboval ďalšiemu znaleckému skúmaniu v odbore Foto a video zameranému
na zistenia, či bol z hľadiska obsahu upravený, konvertovaný, vytvorený montážou a podobne. Naviac,
k technickej stránke nahrávky viacerí svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali, že záznam z
DVD nosiča, ktorý im bol prehraný pri výsluchu v prípravnom konaní, bol veľmi zlej kvality, zábery boli

rozrastrované, nebolo možné stotožniť osoby a to ani podľa hlasu, ktorý sa nedal rozpoznať. Zvlášť
svedok Ľ. G., ktorý 24 rokov pôsobil ako kriminalistický technik v Policajnom zbore SR, sa k záznamom
vyjadril tak, že boli upravované a nekvalitné.

Až v druhom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/109/2017 zo dňa 04.05.2018,
ktorým bol v celom rozsahu zrušený rozsudok podpísaného súdu zo dňa 17.05.2017, bol vyjadrený
jednoznačný názor, že v predmetnej trestnej veci je potrebné doplniť dokazovanie obrazovo-zvukovým
záznamom na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na OO PZ L. - C. a nadväzujúcim obrazovo -
zvukovým záznamom na CD nosiči, ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným,
a to ich prehratím na technickom zariadení, a že pre zodpovedanie otázky, či dej na zázname bol
technicky upravený a pozmenený je potrebné pribrať do konania znalca z príslušného odboru,
ako to navrhli strany kontradiktórneho konania.

Svoje názory k otázke vykonania spomenutých dôkazov prvostupňový súd opakovane vyjadril v
predchádzajúcich dvoch rozsudkoch, ktorými rozhodol v predmetnej trestnej veci a poukázal na
ne aj vyššie. Nakoľko je však prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v
tomto obnovenom konaní nakoniec pribral dňa 04.01.2019 znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie
Kriminalistická fotografia a video, následne na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č.
15/2019, ktorý JUDr. Ing. A. T. vypracoval, znalca k jeho zisteniam aj vypočul a na hlavnom pojednávaní
dňa 04.12.2019 vykonal aj obrazovo-zvukový záznam z CD-R (DVD) nosiča a CD nosiča.

Všetci obžalovaní spáchanie skutku kladeného im za vinu v prípravnom konaní popreli, popísali priebeh
výkonu služby dňa 21.03.2009 a na hlavnom pojednávaní rovnako všetci vyhlásili, že sú nevinní zo
spáchania žalovaného skutku a odmietli vypovedať.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že dňa 21.03.2009 sa konali voľby prezidenta Slovenskej republiky a v súlade s plánom na
zabezpečenie nerušenej prípravy a konania volieb v služobnom obvode OO PZ L. - C. a plánmi služieb
OO PZ L. - C. a KR PZ, OPP, PMJ v L. na mesiac marec 2009, boli do služby v tento deň radení všetci
obžalovaní, okrem nich na OO PZ L. - C. aj Mgr. D., Mgr. R., W., N., T., C., L., Ing. M., M., PhDr. G.,
A., Ing. A., Mgr. E., Q., A., Q., R., H., L., T., R., N., Q., G., G., L. a D. a na PMJ aj D., Ž., O., H. a
iní. Všetci obžalovaní boli k uvedenému dňu v služobnom pomere príslušníka PZ, G. a L. boli zaradení
na Oddelení služobnej kynológie OPP OR PZ Košice ako referenti - psovodi vykonávajúci hliadkovú
činnosť, V., Š., U. a H. boli zaradení k Pohotovostnej motorizovanej jednotke OPP KR PZ Košice ako
referenti, L. a T. boli radení ako referenti stálej služby, L. a W. ako referenti s územnou a objektovou
zodpovednosťou na OO PZ L. - C. OPP OR PZ Košice. Služobnú činnosť vykonávali v hliadkach v
zložení: G. - L. od 07.00 h do 19.00 h s prideleným služobným vozidlom U. U., V. - U. od 06.00 h do
18.00 h s prideleným služobným motorovým vozidlom H. I. a Š. - H. (+ O.) od 06.00 h do 18.00 h na
služobnom motorovom vozidle Š. O., plnili úlohy ako zásahové hliadky na istené objekty. L. - W. od
06.00 h do 18.00 h na OO PZ L. - C. a L. - T. od 06.00 h do 18.00 h vykonávali stálu službu na OO
PZ L. - C.. V čase o 11.10 h bolo z mobilného telefónu na operačné stredisko KR PZ Košice ohlásené
lúpežné prepadnutie ženy v L., v blízkosti obchodného domu R., na chodníku vedúcom na trhovisko „R.“.
Prostredníctvom rádiostanice boli na miesto vyslané hliadky, okrem iných aj tie, do ktorých boli velení
obžalovaní G., L., V., Š., U. a H.. Na mieste činu, kde sa po ich príchode nachádzala poškodená z lúpeže
K. E. spolu s dcérou H.A. E., vykonali hliadky pátranie po páchateľoch lúpežného prepadnutia, G. a L.
použili na prepátranie okolia služobné psy. Jedného unikajúceho páchateľa - F. Ž. zadržal obžalovaný
V.. Následne na sídlisku M. B., kam sa presunuli všetky hliadky, boli zadržaní traja podozriví z lúpeže
a pri presune hliadok z M. B. na OO PZ L. - C. boli zadržaní zvyšní dvaja podozriví. Všetky zadržané
osoby G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Ž. a F. Ž. boli predvedené na Obvodné oddelenie PZ L. - C., v
obvode ktorého došlo k lúpežnému prepadnutiu. Budova Obvodného oddelenia L. - C. bola v tom čase v
rekonštrukcii, stála služba bola presunutá do priestorov na prízemí, s výhľadom z miestnosti len na ulicu,
rozdelenie a vzdialenostné pomery priestorov prízemia budovy sú preukázané. Bez pochybností je tiež
preukázané, že všetky zadržané osoby, v tomto konaní v procesnom postavení poškodených, boli v tom
čase maloleté, L. Q. mal 10 rokov, O. Ž. 11 rokov, B. L. 13 rokov, O. T. a F. Ž. mali 15 rokov a G. R. 16
rokov. Po predvedení na obvodné oddelenie bola ich totožnosť overená lustráciou v evidenciách a veci
nájdené pri bezpečnostnej prehliadke u G. R. mobilný telefón zn. E. Y. a mince v hodnote 0,39 € a u O. T.
mince v hodnote 2,00 €, boli zaistené. Poškodení boli po predvedení na obvodné oddelenie umiestnení
najprv vo vstupnej chodbe, na určitý čas na pokyn zástupcu riaditeľa OO PZ L. - C. Mgr. Š. R.L. v spodnej

otvorenej časti schodišťa - v suterénnom priestore, potom opäť vo vstupnej chodbe a neskôr na prízemí
na chodbe priľahlej ku kanceláriám, pretože kvôli rekonštrukcii budovy neboli k dispozícii iné, vhodnejšie
priestory. Zadržané osoby prevzal vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Košice JUDr.
H. R. o 14.15 h, avšak na základe jeho písomnej žiadosti o stráženie osôb zostali na OO PZ, kde ich od
14.00 h do 15.45 h strážila hliadka v zložení M. G. a E. D., následne obžalovaní L. a W., až kým neboli
okolo 18.00 h prevezení na ÚJaKP OR PZ Košice na ul. K., kde ich do 22.00 h strážila hliadka v zložení
I. T. a M. R.. Tam už boli poškodení po celú dobu v kontakte s rodičmi a podrobili sa úkonom.

Všetci obžalovaní, ako to vyplýva zo zápisníc o výsluchu obvinených z prípravného konania, ktoré boli
na hlavnom pojednávaní prečítané, popreli, že by sa v budove Obvodného oddelenia PZ L. - C. správali
voči poškodeným spôsobom kladeným im za vinu a tvrdili, že pri plnení služobných povinností dňa
21.03.2009 neporušili vo vzťahu k poškodeným povinnosti policajta a nedopustili sa žiadnej trestnej
činnosti.

Obžaloba je postavená najmä na výpovediach svedkov - poškodených, jednak tých, ktorých sa konanie
obžalovaných malo priamo dotknúť, a teda ich výpovede mali byť určujúcim, kľúčovým dôkazom, a
jednak ich zákonných zástupcov. U jednotlivých poškodených sa však vyskytli závažné rozpory medzi
výpoveďami z prípravného konania a z hlavného pojednávania. Postupom podľa § 264 ods. 1 Tr.
por. sa súd pokúsil podstatné rozpory odstrániť, keď prečítal časti zápisníc o výpovediach maloletých
poškodených z prípravného konania, aby vysvetlili rozdielnosti. Po zrušení prvého rozsudku a vrátení
veci odvolacím súdom takto postupoval vo vzťahu k poškodeným G. R., O. T. a F. Ž., vo vzťahu k
ostatným trom poškodeným (L. Q., O. Ž., B. L.) odmietol návrh splnomocnenca na ich opätovný výsluch,
nakoľko z ich výsluchov v prípravnom konaní boli vyhotovené obrazovo-zvukové záznamy, ktoré boli
na hlavnom pojednávaní vykonané, a teda súd mohol, aj bez predloženia skorších výpovedí maloletým
poškodeným, na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Poškodení si však aj navzájom rozporovali, keď
rozdielne popisovali skutočnosti, ktoré boli následne premietnuté do obžaloby. Obžaloba preto bližšie
nešpecifikovala, ktorý z obžalovaných, a akým konkrétnym spôsobom sa zúčastnil na predmetnom
skutku, teda ako konkrétne ktorý z nich konal proti tomu ktorému poškodenému. Poškodení usvedčovali
obžalovaných z trestnej činnosti, spôsob ich protiprávneho konania ale popísali rozdielne, pričom ich
usvedčujúce vyjadrenia neboli verifikované žiadnym hodnoverným spôsobom, iným dôkazom.

Znalci z odboru Psychológia vyhodnotili výpovede svedkov - poškodených G. R., O. T., F. Ž. a O. Ž.
za skôr vierohodné a použiteľné v trestnom konaní, ale u O. T. poukázali na nepresnosť v detailoch a
u F. Ž. na sklon zveličovať a nadsadzovať vo svoj prospech. Výpovede svedkov - poškodených L. Q.
a B. L. majú podľa znalcov zníženú mieru hodnovernosti a použiteľnosti v trestnom konaní, L. Q. má
sklon klamať a konfabulačne dokresľovať, čo je potvrdené aj inými dôkazmi (svedecká výpoveď W. a
správa Reedukačného centra G. - R. H.) a B. L. má takisto sklony konfabulačne, lživo skresľovať realitu
a nerozlišuje medzi predstavami a realitou.

Hodnotenie výpovedí svedkov - poškodených, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť,
z hľadiska psychologického sa však nezhoduje s právnym vyhodnotením vierohodnosti ich výpovedí.
Súd výpovede poškodených hodnotí ako nevierohodné, a to jednak z dôvodu množstva závažných
rozporov vo výpovediach jednotlivých poškodených, keď k mnohým okolnostiam posudzovaného
prípadu vypovedali rozdielne pred súdom na hlavnom pojednávaní oproti tomu, ako vypovedali v
prípravnom konaní, ale aj kvôli vzájomným rozporom, čo platí aj pre svedkov - poškodených - zákonných
zástupcov. Súd sa pokúsil odstraňovať rozpory vo výpovediach poškodených aj pri znovu prejednávaní
veci, čo sa však nepodarilo ani pri opätovných výsluchoch poškodených G. R., O. T. a F. Ž., ktorí si už
v podstate na nič nepamätali. Poškodení G. R., O. T., F. Ž., L. Q., O. Ž. a B. L. vypovedali ako priami
svedkovia, teda to čo vnímali vlastnými zmyslami, keďže konanie obžalovaných sa ich malo priamo
dotknúť. Mali povinnosť vypovedať pravdu ku všetkým okolnostiam, ktoré majú vzťah k trestnej činnosti
kladenej obžalovaným za vinu, k osobám obžalovaných, ako aj k ostatným skutočnostiam významným
pre trestné konanie, o čom, ako aj o význame a dôležitosti svedeckej výpovede boli poučení pred
výsluchmi. Napriek tomu boli ich výpovede v mnohom nepresné, neúplné, obsahovali nezrovnalosti
najmä v podstatných skutočnostiach, ako to súd vyššie v odôvodnení rozsudku zachytil. To môže
vyplývať z ich schopnosti správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti, ktorá
je podľa znalcov u viacerých oslabená, čo zvlášť u L. Q. a B. L. znížilo objektivitu a pravdivosť nimi
popísaných udalostí. Znaleckým skúmaním zistená a odprezentovaná úroveň intelektových schopností,
mentálnych predpokladov, disharmonický prebiehajúci vývoj poškodených, ich rozumové a verbálne

schopnosti, kvalita pamäťových funkcií, nedostatočná emocionalita a tendencie chrániť vlastnú osobu
taktiež mohli viesť k rozporuplnostiam a nepresnostiam, aj keby poškodení mohli mať dobrú vôľu a chceli
vypovedať pravdivo. Nevierohodnosť výpovedí aj poškodených - zákonných zástupcov je podľa názoru
súdu spôsobená aj tým, že o udalostiach, ku ktorým malo dôjsť dňa 21.03.2009 tak, ako to sami uvádzali,
sa veľmi často rozprávajú, vracajú sa k ním, preberajú ich deti a rodičia navzájom, lebo bývajú na sídlisku
blízko seba, poznajú sa a stále sa stretávajú. Aj to mohlo ovplyvniť ich vlastné vnímanie a posudzovanie
udalostí v zmysle ich dokresľovania, skresľovania. Naviac, výpovede si pred výsluchmi ozrejmovali
navzájom aj so svojou právnou zástupkyňou, boli ňou poučení ako majú vypovedať, a ako sa pri výsluchu
správať, čo vyplýva z vyjadrení svedka - poškodeného E. Q.. Pri výsluchoch svedkov - poškodených na
hlavnom pojednávaní sa súdu javilo, že výpovede majú naučené. Často totižto používali termíny, ktorými
vzhľadom na intelektové a celkové rozumové schopnosti, vzdelanostnú úroveň a verbálne schopnosti
nemohli byť vybavení bez toho, aby sa to nenaučili. To platí aj pre rodičov poškodených, ktorí zväčša
nedokázali spontánne vypovedať nad rámec naučeného, udávali napríklad rovnako čas, kedy vzhliadli
prvýkrát záznam v televízii, ale aj iné údaje nezhodujúce sa s realitou. Bolo badateľné, tak ako to dokonca
u niektorých poškodených uzavreli aj znalci, že záujem médií, opakované výsluchy a iné procesné
úkony, ktorým sa podrobovali, vyvolali u nich pocity dôležitosti a zaujímavosti, pričom aj to viedlo k
dramatizovaniu udalostí, ku ktorým vypovedali. Súd poukázal aj na spôsob vedenia výsluchov tých
svedkov - poškodených v štádiu prípravného konania, ktorí v tom čase nedovŕšili vek 15-teho roka
života. Ako je evidentné z obrazovo - zvukových záznamov z ich výsluchov, boli porušené zásady pre
výsluch svedka v zmysle spôsobu kladenia otázok, v ktorých už bola čiastočne obsiahnutá odpoveď,
resp. skutočnosť, ktorá sa len mala z výsluchu svedka zistiť, čím bola narušená zákonnosť vedenia
výsluchov. Poškodení popísali spôsob protiprávneho konania obžalovaných v mnohom rozdielne, resp.
k jednotlivým obžalovaným rozdielne priraďovali jednotlivé čiastkové útoky. Ich usvedčujúce, aj keď
rozporuplné vyjadrenia neboli verifikované žiadnym hodnoverným spôsobom, iným dôkazom tak, aby
súd nevyhodnotil, okrem dôvodov vyššie popísaných, výpovede poškodených ako nevierohodné.

Opis skutku v obžalobnom návrhu, že obžalovaní G., L., V. a Š. mali zhodiť poškodené maloleté osoby
vo vstupnej hale Obvodného oddelenia Policajného zboru L. - C. na zem pred dvoch štekajúcich psov
bez ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke G. a L., pričom psy pohryzli G. R., F. Ž. a B.
L. nekorešponduje s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, napríklad poškodený O. Ž.
uvádzal, že len niektorí z chlapcov ležali na zemi a pes ich zožral, niektorí stáli, podľa neho G. R. a
F. Ž. mali mať rany po uhryznutí psov na nohách a B. L. na ruke, čo je v rozpore s výpoveďou B. L.,
ktorý tvrdil, že jeho pes pohrýzol do nohy a do zadku, ďalej uvádzal, že G. R. pes zožral nohavice, toto
neuvádzal G. R. a jeho matka hovorila o tom, že mal na sebe staré zničené nohavice. V prípravnom
konaní O. Ž. uvádzal, že policajti ich držali jednou rukou a druhou rukou držali na vodítku psov, a takto
ich na nich púšťali. Rozporuje si v tom napríklad s poškodeným F. Ž.B., ktorý na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že policajti ho zavolali ku psom, uvoľnili psov na vodítkach, pustili ich na neho, on sa zľakol
a sadol si na zem, ale v prípravnom konaní tvrdil, že na príkaz policajtov si ľahli na zem a policajti
na nich huckali psov, ktorí pohrýzli piatich poškodených, kým O. Ž. udával troch. O. Ž. ďalej tvrdil, že
policajti používali pre psov povel „trhaj, chyť ho“, G. R.Í. udával povel „ trhaj“, O. T. hovoril o povele
„trhaj, trhaj cigána“. Takéto povely pre cvičených policajných psov neexistujú, a teda na takéto povely
nemohli služobné psy reagovať. V rozpore s O. Ž. a F. Ž. vypovedal ku spôsobu ako ich mali obžalovaní
vystaviť psom poškodený G. R., ktorý na hlavnom pojednávaní tvrdil, že policajti najprv každého hodili
na zem a púšťali na nich psov bez náhubku, a potom museli povedať svoje mená a adresy. V prípravnom
konaní napríklad tvrdil, že najprv zisťovali ich osobné údaje, a potom ho policajt hodil pred psa tak,
že ho rukami chytil zozadu a hodil na zem a druhý policajt dal hnedému psovi povel „trhaj“. Keď mal
odstrániť rozpory vo výpovediach, aj v iných bodoch, pri opätovnej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uvádzal, že pred vyšetrovateľom hovoril pravdu, lebo si to viac pamätal, ale jeho kusal do nohy pes,
ktorý mal náhubok. Poškodený B. L. napríklad na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetci sedeli na
zemi, a tak na nich začali púšťať psov, potom, že policajt ho hodil na zem a pustil na neho dvoch
psov a jeho pohrýzol asi jeden pes do lýtka aj do zadku. Ďalej uvádzal, že R. pohrýzli dva psy, kým R.
hovoril o jednom psovi. O. T. napríklad na hlavnom pojednávaní uvádzal, že jeho pes nepohrýzol, lebo
počas púšťania psov všetci chlapci ležali na sebe na kope a on bol úplne dole, v prípravnom konaní
ale tvrdil, že pes ho nepohrýzol, pretože sa pred ním skryl za stôl, čo na hlavnom pojednávaní vylúčil.
Na hlavnom pojednávaní tiež hovoril, že po vstupe do budovy im dali policajti príkaz, aby si kľakli, v
prípravnom konaní tvrdil, že si mali sadnúť. Rozpory sa nepodarilo odstrániť. Poškodený G. R. zase
na druhej strane tvrdil, že poškodeného O. Ž. zhodili pred hnedého psa, ktorý na neho štekal, čo je v
rozpore s výpoveďou O. Ž., ktorý uvádzal, že jeden policajt ho dal na schody, aby ho pes nepohrýzol. Aj

ostatné rozpory vo výpovediach jednotlivých poškodených, ako aj v ich vzájomných výpovediach súd v
odôvodnení vyššie popísal a na ne poukázal so záverom, že nie je možné uzavrieť, že obžalovaný G., L.,
V., Š. skutočne zhodili maloleté osoby vo vstupnej chodbe budovy Obvodného oddelenia PZ L. - C. na
zem pred štekajúcich psov, ktorí pohrýzli G. R., F. Ž. a B. L.. Tvrdenia poškodených o tom, že ich pohrýzli
psy, dokonca G. R. dva psy a spôsobili im zranenia, z ktorých krvácali, súd nepovažoval za pravdivé,
nakoľko z ďalšieho vykonaného dokazovania to nevyplynulo. Podľa názoru súdu uhryznutie trénovaným
psom do akejkoľvek časti tela osoby by spôsobilo závažné poškodenie zdravia, kde následky a stopy
by boli viditeľné a evidentné dlhšie časové obdobie, a teda poškodenie zdravia by mohlo byť znalecky
posúdené. Nikto zo svedkov, ani rodičia poškodených si poškodenie zdravia nevšimli ani po tom, ako
sa o tom údajne dozvedeli a nevyhľadali lekársku pomoc. Celkovo sa javí nemožné, aby poškodení pri
ich vtedajšej telesnej konštrukcii, vzhľadom na vek, dokázali uniesť napadnutie služobným policajným
psom spôsobom akým popísali. Matka L. Q. R. E. napríklad na hlavnom pojednávaní uvádzala, že jej
syn nemal zranenie na nohe, ale v prípravnom konaní tvrdila, že mal poškrabanú nohu, a že to videla.
Poškodený O. Ž. mal napríklad vidieť rany po uhryznutí psom aj u B. L., ktorý aj krvácal, čo okrem
neho neuvádzal nikto, ani samotný B. L.. Otec B. L. napríklad na hlavnom pojednávaní uvádzal, že
jeho syn mal modrinu na nohe, že to videl, v prípravnom konaní tvrdil, že syn mal nohu poškrabanú a
rozpory vo výpovediach už vysvetlil tak, že o zranení len počul od syna. Nakoľko teda nie je jednoznačne
preukázané, že vyššie menovaní obžalovaní konali popísaným spôsobom, nemohli ani obžalovaní H.Á.
a U. tak, ako im obžaloba kladie za vinu, sledovať konanie spoluobžalovaných, ktoré malo pokračovať
tým, že G., L., V. a Š. maloletých poškodených udierali a kopali do rôznych častí tela, nútili ich, aby sa
silno udierali dlaňou ruky po tvári, a potom sa pobozkali, pričom si všetko natáčali na mobilné telefóny a
fotoaparáty a pre rómsky pôvod im nadávať. Čo sa týka nadávok, aj pre rómsky pôvod, okrem vyjadrení
maloletých poškodených a v nadväznosti na ne aj ich zákonných zástupcov, niet iných dôkazov, ktoré
by to preukázali. Naviac, aj tu si poškodení rozporujú, keď uvádzajú rozdielne nadávky, a ani samotná
obžaloba nekonkretizuje kto z obžalovaných, a aké konkrétne vulgárne vyjadrenia mal použiť vo vzťahu k
poškodeným. Aj v súvislosti s údajnými verbálnymi prejavmi obžalovaných súd poukazuje na miesto kde
sa skutok mal stať, na to, že sa tam pohybovalo viac osôb, policajtov aj civilov, ktoré ani takéto konanie zo
strany obžalovaných nezaznamenali. V súvislosti s týmto obvinením poukazuje súd aj na závery znalcov
z odboru Psychológia PhDr. N. T., ktorá ani u jedného z obžalovaných nezistila sklon k extrémizmu,
resp. sympatie s nejakou ideológiou a PhDr. C.B.V. V., ktorý posudzoval prítomnosť xenofóbnych a
rasistických tendencií u obžalovaných, a ani u jedného z nich tieto nezistil. Zamestnávateľ obžalovaných
v rámci hodnotenia u každého z nich taktiež uzatvára, že zo strany občanov nikdy neboli voči plneniu
služobných povinností, resp. voči ich správaniu vznesené žiadne dôvodné sťažnosti. Ani hodnotiaci z
miesta trvalého bydliska obžalovaných nezaznamenali obdobné neslušné a vulgárne správanie akým
sú nadávky, prípadne pľuvanie, ktoré taktiež poškodení udávali ako spôsob správania sa obžalovaných
voči ním.

Obžaloba nie je konkrétna ani v tom, ako mali obžalovaní po púšťaní psov maloletých poškodených
udierať a kopať do tela, resp. ktorý z obžalovaných mal takto voči poškodeným postupovať. O fyzickom
útoku síce vypovedal poškodený L. Q., ktorý dokonca označil obžalovaného Š. ako osobu, od ktorej
dostal úder pelendrekom do chrbta, mal z toho červené šnúry, aj na nohách. Aj keď jeho matka R. E.
potvrdila, že L. potom bolel chrbát a hovoril o tom na hlavnom pojednávaní aj jeho otec E. Q., nikto
z tých, ktorí boli na mieste sa o tom nezmienil. Obžalovaný Š. bol v tom čase zaradený k PMJ ako
referent. V jeho výzbroji nebol obušok, čo taktiež svedčí pre nevierohodnosť výpovede poškodeného L.
Q., za súčasnej podpory znaleckých posudkov a výpovedí znalcov z odboru Psychológia, podľa ktorých
je miera hodnovernosti a použiteľnosti výpovedí L. Q. v trestnom konaní znížená.

Nebolo preukázané, že by boli obžalovaní iným spôsobom udierali alebo kopali poškodených do rôznych
častí tela, nepreukazuje to žiaden hodnoverný dôkaz ako napríklad lekárska správa, prípadne výpoveď
nezainteresovaného svedka. Javí sa nemožné, nelogické a málo pravdepodobné, aby po takýchto
napadnutiach nemali maloleté osoby následky na zdraví, a aby napríklad boli schopní v ten istý deň sa
podrobiť úkonom v rámci trestného konania.

Už vôbec sa nepreukázalo, že obžalovaní, pričom obžaloba udáva „niektorí z nich“ si na mobilné
telefóny a fotoaparáty natáčali poškodených. Všetci obžalovaní v prípravnom konaní dobrovoľne,
oproti zápisniciam o vydaní vecí, vydali na znalecké skúmanie svoje súkromné mobilné telefóny
s príslušenstvom, pričom ich preskúmaním v odbore Elektrotechnika znaleckým Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo zistené, že na SIM kartách a pamäťových kartách neboli

zaznamenané žiadne relevantné skutočnosti pre toto trestné konanie. Naviac, poškodení sa rozchádzajú
aj v počte policajtov, ktorí ich mali snímať prostredníctvom mobilných telefónov. Napr. G. R. udával troch,
O. T. ôsmich, F. Ž. deviatich až desiatich, neskôr dvoch, B. L. štyroch plus policajtku so žltými kučeravými
vlasmi, aká sa na OO PZ L. - C. v inkriminovanom čase vôbec nenachádzala, až nakoniec si už na to
nepamätali. F. Ž. dokonca opoznal v osobe figuranta H. H. policajta, ktorý natáčal na mobilný telefón a
nahrávku poslal ostatným. Menovaný sa pritom na mieste činu nenachádzal.

Ďalej mali podľa obžaloby obžalovaní G., L., V., Š. prikázať maloletým poškodeným ísť do uzavretej
časti suterénu schodišťa budovy OO PZ, tam sa rýchlo vyzliecť, čo odpočítavali, vybrať si všetky veci,
dať ruky hore za hlavu a otočiť sa chrbtom k stene, lebo keď tak neurobia, tak privedú psa a posledný
dostane bitku. K týmto obvineniam poškodení vypovedali, že policajti takto konali, lebo chceli zistiť,
či majú u seba peniaze, ktoré odcudzili staršej žene. Dokazovaním bolo preukázané, že do suterénu
poslal poškodených jeden nestotožnený policajt, a to na pokyn zástupcu riaditeľa OO PZ L. - C.
Mgr. R.. Ohľadom hrozby kvôli vyzliekaniu poškodení takisto vypovedali rozdielne. V tejto súvislosti
súd poukázal najmä na výpovede poškodených O. T. a G. R., ostatní poškodení o žiadnej hrozbe
nehovorili. V súvislosti s umiestnením poškodených do označených priestorov, kvôli neprístupnosti iných,
vhodnejších, niet relevantných dôkazov, ktoré by preukázali trestnú činnosť obžalovaných. Aj k ďalšiemu
obvineniu spočívajúcemu v tom, že obžalovaný V. mal zavesiť O. Ž. na zábradlie, a keď sa tento držal
rukami, obžalovaný ho mal po nich striedavo udierať kvôli tomu, že neuvádzal správne meno jeho
matky, poškodení vypovedajú rozporuplne, a to aj k dôvodu, prečo mal obžalovaný takto konať. Samotný
O. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že policajt ho zavesil cez zábradlie, lebo nevedel povedať
mamine meno, kým v prípravnom konaní tvrdil, že tak urobil, lebo F. Ž. na neho povedal, že sa rozpráva.
Rozdielne vypovedajú k príčinám aj G. R. a F. Ž., takisto k miestu odkiaľ mal poškodený visieť, keď
niektorí udávajú, že to bolo prvé poschodie, niektorí druhé a niektorí tretie poschodie. Súdu sa javilo
nereálne, aby bol O. Ž., ktorý mal v tom čase 12 rokov, zavesený zo zábradlia z poschodia tak, že by sa
držal len rukami, a aby ho dospelý muž bil päsťami po rukách, aby sa pustil, a aby spadol.

Súd poukázal na rozpory vo výpovediach všetkých svedkov - poškodených vo vzťahu ku konaniu,
ktorého sa mali dopustiť obžalovaní L. a W., na irelevantnosť výsledku rekognície z dôvodu, že v čase
jej vykonania boli W. a L. v procesnom postavení svedkov a rekognícia po tom, ako im bolo vznesené
obvinenie, nebola zopakovaná. Ani ostatných obžalovaných sa rekogníciou vykonanou v prípravnom
konaní nepodarilo jednoznačne z trestnej činnosti usvedčiť. Zo strany poškodených bolo opoznávanie
osôb zmätočné, poškodení rozdielne spájali osoby s konkrétnym protiprávnym konaním. Napríklad,
obžalovaného Š. označil poškodený L. Q. za osobu, ktorá držala v ruke psa a pes pokusal O. Ž. a osobu,
ktorá ho udrela pelendrekom. Obžalovaný Š. nebol psovodom a nemal služobného, ani vlastného psa,
a v jeho výbave sa nenachádzal obušok. Naproti tomu poškodený O. Ž. opoznal obžalovaného Š. ako
osobu, ktorá nerobila nič zlé, obžalovaného L. zas za osobu, ktorá nemala psa, pričom obžalovaný L.
bol v tom čase psovodom a sám potvrdil, že v budove OO PZ bol so šteňaťom čiernej farby, mal ho
na vodítku, šteňa skučaním a štekaním reagovalo na zadržaných, tešilo sa. Poškodený O. T.F. opoznal
obžalovaného Š. len ako osobu, ktorá ho v ten deň zobrala z domu na policajnú stanicu.

Niektorí poškodení spojili s konaním, ktoré je kladené za vinu obžalovaným, figurantov, a to aj s ich
predvedením na obvodné oddelenie a to napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
tieto osoby s poškodenými do kontaktu neprišli. Neprihliadnuc na námietky obžalovaných voči rekognícii
pre nevhodný výber osôb na opoznávanie, súd tak či tak musel konštatovať, že ani vykonaná rekognícia
nevniesla do prípadu jasnejšie svetlo v zmysle jednoznačného usvedčenia obžalovaných. Hodnotiac
výsledky rekognície, ale aj výpovede svedkov - poškodených, poukázal súd na to, že obžalovaní pôsobili
ako príslušníci PZ na území mesta Košice, často zasahovali aj na sídlisku
M. B., kde pri výkone služobných povinností prichádzali do kontaktu s poškodenými, a preto ich títo mohli
spájať s konaním, ku ktorému vypovedali.

Ďalším dôkazom, na ktorom krajský prokurátor postavil obžalobu je obrazovo - zvukový záznam na CD-
R (DVD) a CD nosičoch zachytávajúci udalosti v budove OO PZ L. - C. z 21.03.2009. V odôvodnení
rozsudku sa súd tomuto dôkaznému prostriedku podrobne venoval a len odkázal na znalecké posudky,
výpovede znalcov a ostatné dôkazy svedčiace aj o jeho pôvode, obsahu a kvalite.

Na vykonanom obrazovo-zvukovom zázname súd neopoznal žiadneho z obžalovaných podľa postavy,
hlasu, či iných znakov. Čo sa týka policajtov zachytených na zázname, viditeľné sú len nejasné obrysy

postáv, nakoľko záznam je nízkej kvality a snímanie bolo zamerané prevažne na osoby maloletých
poškodených. Záznam z DVD nosiča, ako aj fotografie, ktoré boli zo záznamu vyhotovené, boli
predkladané v štádiu prípravného konania obžalovaným. Ani jeden z obžalovaných neopoznal seba a
ani žiadneho iného policajta, G. G. neopoznal ani psov, tí ktorí sú na zázname neboli jeho, O. L. spoznal
len budovu OO PZ L. - C., C. V. len maloletých chlapcov, ktorých videl v inkriminovaný deň, predtým
aj potom, Q. H. sa vyjadril, že postava, ktorá vychádzala po schodoch, by mohla byť spoluobvinená
policajtka a čierny pes na zázname sa podobá na psa, ktorého mal psovod, ktorého upozornil, aby psa
stiahol ďalej od detí.

Svedok C. R., riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ Košice prehral svojim podriadeným obrazovo-zvukový
záznam na CD nosiči, ktorý mu bol doručený z MV SR. Zo záznamu opoznal on aj funkcionári
jednoznačne budovu OO PZ L. - C.. Na hlavnom pojednávaní menovaný uviedol, že podľa hlasu opoznal
L., U., H. a Š., iné osoby neboli stotožnené ani jeho podriadenými. Zdôraznil však, že nahrávka bola
nekvalitná, aj keď po obsahovej stránke totožná s tým, čo bolo odvysielané v spravodajstve televízií.
Záznam z opoznávania osôb spracovávaný nebol. Svedok Ing. D. T., PhD. zástupca riaditeľa KR PZ L.
však uviedol, že podľa výzoru opoznal pravdepodobne B. U., ktorý telefonoval pri kávomate, podľa hlasu
C. V., podľa oblečenia by jeden zo psovodov mohol byť G. a jedna postava by mohla byť H.. Svedok
Mgr. Š. R., zástupca riaditeľa OO PZ L. - C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že postava na zázname
mohla patriť T., a keď v prípravnom konaní vypovedal, že podľa gestikulácie rúk by na zázname mohol
byť G., došlo k nejakému omylu, nakoľko menovaného neopoznal. Svedok Mgr. D. E., zástupca riaditeľa
OO PZ L. - C. opoznal len policajta - psovoda, skôr to mohol byť G., lebo L. je oproti nemu menší,
útlejší, pričom v čase opoznávania už vedel kto mal z oddelenia Kynológie dňa 21.03.2009 službu.
Svedok Mgr. V. L., zástupca riaditeľa OPP KR PZ L. vypovedal, že na zázname opoznal B. U. ako stál pri
kávomate a telefonoval a Q. H., ktorý tam len stál. Na tomto mieste súd zdôraznil, že všetci tu spomenutí,
ale aj vyššie v odôvodnení označení svedkovia, ktorým bol predložený obrazovo-zvukový záznam a
fotografie z neho, v čase ich vzhliadnutí už mali informácie, ktorí policajti boli v inkriminovaný deň radení
do služieb a zúčastnili sa zákroku vo vzťahu k maloletým páchateľom z lúpeže, pri opoznávaní policajtov
sa spoločne radili, odobrovali si navzájom svoje úsudky. Na hlavnom pojednávaní uvádzali, že záznam
bol nekvalitný, a ani jeden z nich nebol schopný jednoznačne niektorého z obžalovaných policajtov na
základe obrazovo-zvukového záznamu usvedčiť.

Obrazovo-zvukový záznam nezachytáva udalosti tak, ako sú popísané v skutkovej vete obžalobného
návrhu, ani ako ich popisujú poškodení, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť. Nie je
zachytené, že by boli G., L., V. a Š. zhodili vo vstupnej chodbe na zem pred dvoch štekajúcich psov bez
ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke G. a L. maloletých poškodených, že by boli psy pohrýzli
maloletých G. R., F. Ž., či B. L. tak, ako o tom maloletí poškodení, aj niektorí ich rodičia, vypovedali.
Rovnako tak na zázname nie sú zachytené žiadne povely policajtov pre psov a už vôbec nie také, o
akých vypovedali maloletí poškodení. Obžalovaný G. G. súladne s tým čo je zachytené na zázname
vypovedal v prípravnom konaní, že bol so svojim psom v budove OO PZ L. - C., kde pes začal štekať, lebo
počul hluk a videl viacero osôb. Pes ho tiež potiahol smerom k zadržaným osobám, ktoré sa zdržiavali
medzi vchodovými dverami a kávomatom, on psa potiahol na vodítku k sebe, a pretože tento stále
štekal, vyšiel s ním po schodoch na prvé poschodie, asi o tri minúty sa vrátil dole a vyšiel s ním pred
budovu. Uvedené zodpovedá obrazovo- zvukovému záznamu, rovnako tiež vyjadreniu obžalovaného,
že v budove sa zvuky veľmi ozývali, nakoľko bola v rekonštrukcii a bol to uzavretý priestor. Rovnako
tak obžalovaný O. L. potvrdil, že bol so svojim služobným psom v budove OO PZ L. - C., ale nikto na
zadržané osoby psov nehuckal, nedával psom žiadne pokyny vo vzťahu k zadržaným. Zadržané osoby
mali pred psami určitý rešpekt, nevie, či sa aj báli. Zadržanie osoby so psom v budove necvičil. Keď je
z obrazovo-zvukového záznamu zrejmé, že psy štekali na zadržané maloleté osoby, podporené je to aj
výpoveďou obžalovaného Q. H., ktorý uvádzal, že bol vo vstupnej miestnosti, keď sa pes rozštekal, čo
sa ozývalo po celom objekte. Psa ale držal psovod na vodítku, povedal psovodovi, aby zobral psa ďalej,
lebo deti sa ho boja, čo aj psovod urobil a so psom odišiel buď do inej časti budovy alebo von z budovy.

Nie je zaznamenané, že by boli vyššie menovaní obžalovaní, ako aj ďalší Q. H. a B. U. po púšťaní
psov maloletých poškodených udierali a kopali do rôznych častí tela. Pokiaľ sa im kladie za vinu,
že poškodených nútili, aby sa silno udierali po tvári a potom sa pobozkali, na zázname je takáto
situácia zachytená, avšak nie je možné stotožniť osobu, ktorá takýto pokyn poškodeným dávala. Nie sú
zachytené žiadne vulgárne nadávky voči maloletým poškodeným, ktoré im podľa obžaloby mali byť zo

strany menovaných policajtov adresované. Obrazovo-zvukový záznam nie je dôkazom ani o tom, že by
si boli niektorí z obžalovaných udalosti natáčali na mobilné telefóny.

Na obrazovo-zvukovom zázname je síce zachytená uzavretá časť suterénu schodiska budovy, v ktorej
sa maloletí poškodení vyzliekali, avšak nebola stotožnená osoba, ktorá ich pri tom usmerňovala a
žiadala, aby si vytriasli veci a odpočítala pri tom čas.

Pre záver súdu vyjadrený vo výroku tohto rozsudku svedčí množstvo ďalších vykonaných dôkazov, ktoré
sú v ostrom kontraste s vyjadreniami poškodených. Okrem výpovedí obžalovaných súd poukázal najmä
na výpovede svedkov JUDr. H. R., Mgr. G. Č., Mgr. D. D., Mgr. Š. R., D. L., K. T.E., D. N., PhDr. B. G.,
G. T., Ing. E. A., A. A., D. Q., Mgr. Y. Š., L. Q.Ó.K., G. O., C. D., Ľ. G., K. E. (poškodenej z lúpeže), H.
E., Y. Q.B.K., H. E., B. Ž., M. G., E. D., G. G., Ing. C. M., N. M., G. L., F. N., I. T., M. R., Bc. A.R. L., Mgr.
G. C., D. W., Bc. C. A., Ľ. L., Ing. M. E., Mgr. D. E., Ing. G. G., H. W.E.O., H. H., Ing. D. E., G. H., N. K.,
H. L.Á., Ing. Š. R., G. G., H. H., Ľ. A., PhDr. A. C., Ing. O. H., Mgr. D. M., Ing. G. I., C. Č. a Bc. Š. G.B.L..

Mgr. Ľ. L., riaditeľ OR PZ L., Mgr. C. T., zástupca riaditeľa OPP OR PZ L., Mgr. D. F., riaditeľ OO PZ L. - E.
L., G. D., referent na OO PZ L. - U. C., G. K., starší referent OPP OR PZ L. a Mgr. K. T., v inkriminovaný
deň vedúci volebného štábu OR PZ L., PhDr. A. C., riaditeľ OR PZ L., Ing. G. I., veliteľ PMJ KR PZ L.,
Bc. Š. G.B.L., zástupca riaditeľa OO PZ L. - Q., Ing. O. H., Mgr. D. M., C. Č., vypovedali len k obrazovo
- zvukovému záznamu, ktorý súd odmietol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, preto sú ich výpovede
irelevantné a súd na ne neprihliadal, a teda ich ani nehodnotil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 32 svedkov, prevažne príslušníkov PZ, boli v inkriminovanom
čase v priestoroch budovy Obvodného oddelenia PZ L. - C. a s G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Ž. a F. Ž. prišli
do kontaktu. Ani jeden zo svedkov si na poškodených nevšimol žiadne zranenie, roztrhané šatstvo, ani
nič mimoriadne, poväčšine uvádzali, že poškodení boli kľudní, dokonca mali dobrú náladu, smiali sa a
boli hluční, len na svedkyňu H. E. pôsobili, akoby sa trochu báli. Takisto ani jeden zo svedkov nepostrehol
žiadnu protiprávnu činnosť zo strany príslušníkov PZ a nevidel, že by bol ktorýkoľvek z prítomných
policajtov konal spôsobom ako je popísaný v obžalobe. Svedkovia videli poškodených zväčša na
prízemí vo vstupnej chodbe pri kávomate, niektorí aj v otvorenom suteréne. Nevideli však kontakt so
psom, dokonca ani nepočuli štekot psov, poškodení neplakali a nič podľa svedkov nenasvedčovalo
tomu, že by sa s nimi nezaobchádzalo nevhodným spôsobom tak, aby bola ponížená ich ľudská
dôstojnosť, prípadne spôsobená ujma na zdraví. To je v príkrom rozpore s výpoveďami poškodených
ktorí udávali, že boli hádzaní pred psov, psy ich trhali, boli bití a podobne. Ani výpovede ďalších 29
svedkov, taktiež prevažne príslušníkov PZ, vrátane krajských a okresných funkcionárov, ktorí ale v
inkriminovaný deň neprišli do kontaktu s poškodenými, nesvedčia pre trestnú činnosť obžalovaných, ale
naopak, podporujú ich obranu. Niektorí z nich, napríklad svedkovia R., G., H., A., I., H., Č. boli v rámci
rekognície poškodenými označovaní za policajtov, ktorí sa voči nim dopustili protiprávneho konania,
avšak vykonaným dokazovaním sa vylúčila aj najmenšia pravdepodobnosť, že by sa títo akýmkoľvek
spôsobom podieľali na prejednanom skutku. Ide o policajtov, ktorí v rámci výkonu služobných povinností
na sídlisku M. B., kde poškodení a ich rodičia bývajú, viackrát zasahovali, teda mohli prísť s poškodenými
do kontaktu, čo pravdepodobne viedlo k tomu, že poškodení ich opoznali. Aj uvedená skutočnosť
spochybnila dôveryhodnosť poškodených. Na strane druhej dôveryhodnosť svedkov nie je narušená
rodinným pomerom alebo obdobným blízkym vzťahom, prípadne inými väzbami na osoby obžalovaných
alebo vec samú.

Predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní boli aj okolnosti, ktoré charakterizovali osoby
obžalovaných, ktorí boli v čase, kedy sa skutok mal stať, v aktívnej službe príslušníka PZ, a títo boli
hodnotení pozitívne. Okrem T., L. a W. služobný pomer ostatných obžalovaných skončil na základe
personálnych rozkazov Ministerstva vnútra SR z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom dňa 21.03.2009 na OO PZ L. - C.. Všetky personálne rozkazy však
boli súdom zrušené, nakoľko nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané protiprávne konanie
obžalovaných, u obžalovaného Q. H. konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia ešte nie
je právoplatne skončené, avšak aj menovaný je v aktívnej službe príslušníka PZ. Udalosti, ku ktorým
malo dôjsť dňa 21.3.2009 boli veľkým zásahom nielen do kariérneho života obžalovaných, ale aj do ich
súkromia. Odpisy registra trestov obžalovaných preukazujú, že doposiaľ súdne trestaní neboli.

Súd poukázal aj na výsledky dokazovania v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria,
sexuológia vypracované znalcami MUDr. D. H.Á. a MUDr. F. Ď.Z. a výpoveď znalca MUDr. D. H. na
hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že ani jeden z obžalovaných v inkriminovanej dobe, a ani v dobe
vyšetrenia nevykazoval známky forenzne významnej duševnej choroby alebo poruchy. V prípravnom
konaní boli obžalovaní vyšetrení nezávisle dvoma znalcami z odboru Psychológia PhDr. N. T. a PhDr. C.
V., ktorí podali znalecké posudky a k svojim znaleckým zisteniam aj vypovedali na hlavnom pojednávaní.
Závery znaleckého dokazovania v odbore Psychológia svedčiace o morálnych, etických a sociálnych
citoch a identifikovateľnosti obžalovaných so spoločnosťou uznávanými normami a pravidlami správania
taktiež podporujú všeobecnú vierohodnosť výpovedí obžalovaných. Plne je zachovaná aj špecifická
hodnovernosť výpovedí u obžalovaných W., L., H. a T.. U G., L. a V. je nepresvedčivá v dôsledku
obranných mechanizmov a nadmernej kontroly. U U. je len nevýznamné znížená kvôli nižšiemu stupňu
sebakritickosti. U L. je zreteľne znížená kvôli kvantitatívnemu defektu pamäti, narušeniu duševnej
rovnováhy a sklonom k bagatelizácii a len Š. je plne nevierohodný.

Na strane druhej poškodení, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť, sa už ako maloletí
dopúšťali činov inak trestných, resp. ako mladiství trestnej činnosti, čo okrem výpovedí niektorých
svedkov, vrátane ich rodičov, je preukázané aj časťou vyšetrovacieho spisu ÚJaKP OR PZ v Košiciach,
ako aj rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 07.10.2009 sp. zn. 5T 120/2009. Z týchto vyplýva,
že F. Ž., O. T. a G. R. boli za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktorého sa dopustili dňa 21.03.2009 voči K. E., právoplatne odsúdení, F. Ž. k
trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne a O. T. a G. R. rovnako k trestu odňatia
slobody v trvaní 24 mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. O. Ž., ml. bol
odsúdený aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. k osemmesačnému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn.
0T 207/2016 zo dňa 23.09.2016. Pre poruchy správania, záškoláctvo, agresivitu, opakovanie činnosti
inak trestnej, fetovanie a konzum alkoholu bola nad poškodeným L. Q. nariadená rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 23P 244/2011 zo dňa 16.03.2012 ústavná výchova, ktorá bola realizovaná najprv
v Reedukačnom centre G. - R. H., kde sa menovaný správal agresívne voči spoluchovancom, vyvolával
konflikty, klamal a bol stíhaný pre trestný čin krádeže, neskôr v Reedukačnom centre R.. U všetkých
poškodených znalci z odboru Psychológia skonštatovali disharmonický vývoj osobnosti, citovú plytkosť,
nedostatočnú empatiu, výchovnú nezvládnuteľnosť s tendenciou k vytváraniu závislostí k rizikovému
správaniu. Taktiež vo vzťahu ku všetkým poškodeným uzavreli, že ani u jedného z nich sa v súvislosti
s udalosťami, ku ktorým malo dôjsť 21.03.2009 nevyvinula posttraumatická stresová porucha, udalosti
toho dňa nezanechali na ich psychike žiadne následky.

Za takto zisteného skutkového stavu súd opakovane vyslovil presvedčenie, že nie je možné prijať záver
o vine obžalovaných, nakoľko v danom prípade nie je jednoznačné a nepochybné, že žalovaný skutok
sa tak, ako je opísaný v obžalobe prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
12.05.2010, sp. zn. XIV Gv 20/09, prípadne s menšími obmenami, pri zachovaní jeho totožnosti stal,
preto nemohol postupovať inak, ako pochybnosti o vine obžalovaných, resp. o tom, že žalované konanie
vôbec prebehlo, vyložiť v prospech obžalovaných a aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“, postupom podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. vyniesť oslobodzujúci verdikt vo vzťahu ku všetkým obžalovaným.

Všetci poškodení, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť, uplatnili prostredníctvom
splnomocnenkyne nárok na náhradu nemajetkovej škody, každý po 30.000,00 € s odôvodnením, že
nemajetková ujma im vznikla ako následok konania obžalovaných, ktorí ich vystavili ponižovaniu a
krutému a neľudskému zaobchádzaniu, a to aj pre ich príslušnosť k rómskemu etniku, prežitá udalosť
predstavovala u nich výrazný emocionálny stres, silný stresujúci zážitok, vyvolala akútnu stresovú
reakciu s manifestáciou zvýšeného úzkostného napätia, strachu, plaču a pocitu ohrozenia. Na náhradu
uplatnili aj trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastúpením vo výške 5.657,96 € (ku dňu
23.03.2010). Nakoľko súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, vo vzťahu k uplatneným nárokom na
náhradu škody nemohol postupovať inak ako podľa § 288 ods. 3 Tr. por., a teda poškodených G. R.,
O. T., F. Ž., B. L., O. Ž. a L. Q. odkázať s nárokmi na náhradu nemajetkovej škody a trov právneho
zastúpenia na civilný proces.

S rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 60/2010 zo 04.12.2019, vo výroku o oslobodení
obžalovaných spod obžaloby, sa prokurátor nestotožňuje.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy vyhodnotil v rozpore so zásadou trestného konania
uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. a to jednoznačne v prospech obžalovaných. Vykonané dôkazy netvoria
ešte skutkové zistenia a úplnosť dokazovania vytvára len nevyhnutný podklad pre ďalšiu myšlienkovú
činnosť súdu pozostávajúcu v zhodnotení týchto dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a vytvorení záverov
o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Až tieto závery, ktoré potom súd vyjadrí vo výroku rozsudku
v tzv. skutkovej vete, tvoria zistený skutkový stav. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú nejasné,
neúplné, vzbudzujú pochybnosti o ich správnosti a došlo k opomenutiu niektorých okolností významných
pre rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov,
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Súdom prezentované hodnotenie vykonaných dôkazov nebolo dôsledné v zmysle zásady voľného
hodnotenia dôkazov, keď súd v odôvodnení svojho rozsudku už po tretíkrát rovnako poukázal najmä
na výpovede obžalovaných a svedkov. Na druhej strane súd vyhodnotil ako nevierohodné výpovede
poškodených a ich zákonných zástupcov s poukazom najmä na rozpory v ich výpovediach a zásadu
„in dubio pro reo“.

Skutkový stav veci nie je správne zistený v dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov
súdom prvého stupňa a v konaní je potrebné sa znova zaoberať v obžalobe uvedenými dôkazmi, v
dôsledku čoho môže nastať zmena v skutkových zisteniach a tým aj v samotnom rozhodnutí súdu prvého
stupňa. Súd v rozsudku niektoré dôkazy hodnotil len čiastočne (nielen u svedkov - poškodených a ich
zákonných zástupcov, ale aj u svedkov, najmä v prípade rozporov, resp. označenia konkrétnych osôb),
niektoré dôkazy nehodnotil vôbec (obrazovo-zvukový záznam na CD-R (DVD) a CD o udalosti na OO
PZ L. - C. z 21.03.2009 a výpovede svedkov k nemu) a už vôbec nie so starostlivým uvážením všetkých
okolností prípadu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
je nepresvedčivé a tak neprekúmateľné. Rozsudok súdu prvého stupňa s nedostatočným odôvodnením
nespĺňa ani požiadavky zákonného a spravodlivého rozhodnutia súdu vyplývajúce aj s čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019 podľa § 268 ods. 2 Tr. por. vypočul znalca z odboru
Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, fotografia a video JUDr. Ing. A. T. a bol prečítaný
ním vypracovaný znalecký posudok č. 15/2019 z 30.06.2019 a následne podľa § 270 ods. 2 Tr. por.
vykonal ako dôkaz obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na OO
PZ L. - C. (č.l. 3034a) - jeho prehratím na technickom zariadení, za prítomnosti znalca JUDr. Ing. A.
T., ktorý k obrazovému a zvukovému záznamu vypracoval znalecký posudok č. 15/2019 z 30.06.2019
a podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonal ako dôkaz aj nadväzujúci obrazový a zvukový záznam na CD
nosiči (č.l. 4059), ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným - jeho prehratím
na technickom zariadení.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 60/2010 zo 04.12.2019 však vyplýva,
že súd vyššie uvedené obrazovo - zvukové záznamy na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019
vykonal, pričom neopoznal žiadneho z obžalovaných podľa postavy, hlasu, či iných znakov. Súd
však obrazovo - zvukový záznam nehodnotil opätovne s poukazom na jeho nezákonnosť (dôkaz
získaný niekoľkonásobným prenosom obrazu a zvuku na rôznych nosičoch nemôže naplniť požiadavku
náležitého objasnenia skutkového stavu veci, lebo nebol získaný v súlade s právnymi predpismi) a
odkazom na znalecké posudky, výpovede znalcov a ostatné dôkazy svedčiace aj o jeho pôvode, obsahu
a kvalite (strany č. 108 až 111, 133 a 134 rozsudku). Rovnako súd nehodnotil a neprihliadal na výpovede

svedkov, ktorí podľa súdu vypovedali len k obrazovo - zvukovému záznamu, ktorý súd odmietol ako
dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonať (strana č. 140 odsek 6 a strana 141 odsek 3 rozsudku).

Takýto postup prvostupňového súdu je v rozpore s obsahom výpovedí svedkov, znaleckých posudkov
a ďalších dôkazov, ale aj so závermi uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4To/l09/2017 zo 04.05.2018, keď krajský súd zotrval na svojom názore, že ak takáto informácia (na
obrazovom a zvukovom zázname na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na OO PZ L. - C., ako aj
nadväzujúci obrazový a zvukový záznam na CD nosiči, ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie
voči obžalovaným) je podporená aj ďalšími dôkazmi, môže predstavovať dôkaz v trestnom konaní.

Obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 (ktorý bol vyžiadaný z
denníka SME), bol vydaný dňa 25.08.2009 na zápisnicu o vydaní veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por. (č.l.
3034a) redaktorom denníka SME a podľa § 130 ods. 2 Tr. por. sa za vec okrem iného považuje aj
obrazový záznam na technickom nosiči, pričom v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa
Trestného poriadku alebo osobitného zákona a dôkazným prostriedkom sú okrem iného aj veci. V
predmetnom prípade nejde o postup podľa § 114 Tr. por., ktorý upravuje vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, preto nebol potrebný príkaz súdu a podľa § 119 ods.
2 Tr. por. nejde ani o získavanie informácií s použitím informačno-technického prostriedku v zmysle §
10 ods. 21 Tr. por. Záznam skúmal znalec z odboru Elektrotechniky a výpočtovej techniky a záznam bol
vytvorený zo vzájomného nahrávania medzi obvinenými, a preto nejde o dôvernú skutočnosť, ktorá by
vyšla najavo bez ich vedomia.

Zo znaleckých posudkov Ing. C. D., znalca z odboru Elektronika, riadiaca - výpočtová technika č. 20/2009
z 31.8.2009 a č. 25/2009 z 30.10.2009 tiež vyplýva, že vyhotovovaním kópií nedochádza k zmene
obsahu záznamu a vo všeobecnosti sa kopírovaním a prevodmi digitálnych videosúborov kvalita kópie
alebo prevodu nikdy nezhorší, pričom kópia nikdy nemôže byť kvalitnejšia ako bola použitá predloha.

Obrazový a zvukový záznam ako dôkazný prostriedok nebol získaný v rozpore so zákonom, teda ani v
rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ani ustanovením § 114 Tr. por., pretože uvedené ustanovenie upravuje zásah do práva na ochranu
súkromia zo strany orgánov verejnej moci a nie zo strany súkromnej osoby.

Nešlo ani o monitorovanie priestoru prístupného verejnosti pomocou videozáznamu v zmysle § 10 ods.
7 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Rovnako nešlo ani o monitorovanie priestoru prístupného verejnosti podľa § 15 ods. 7 zákona č.
122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, keď prevádzkovateľ spracúva
osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na
ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/2013
Z. z. o ochrane osobných údajov. (Napríklad Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 5To/58/2015
z 22.03.2016 okrem iného uviedol, že záznam z kamerového systému ako dôkazný prostriedok je
potrebné pripustiť vždy, ak nie je zabezpečený v rozpore s normami objektívneho práva, konkrétne ak
nedošlo jeho obstaraním k protiprávnemu zásahu do osobnosti zaznamenávanej osoby.)

Zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola porušená žiadna povinnosť ohľadom získania tohto
dôkazného prostriedku, keďže sa na takýto spôsob zadováženia dôkazného prostriedku nevzťahuje
žiadny zákonný postup a podmienky.

Vzhľadom na ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por. zásadne nemožno vylúčiť možnosť použiť ako dôkazný
prostriedok aj obrazový a zvukový záznam, ktorý bol vyhotovený súkromnou osobou a bez súhlasu
ostatných účastníkov, hoci je nevyhnutné túto skutočnosť vždy posudzovať tiež v rámci rešpektovania
práva na súkromie zakotveného v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Primerane sa k použitiu súkromného zvukového záznamu vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj
Európsky súd pre ľudské práva, keď uviedol, že zásadne nemožno vylúčiť ako dôkaz zvukový záznam,
ktorým súkromná osoba zaznamenala telefonický rozhovor bez súhlasu osôb, ktorých hlas bol takto
zaznamenaný - rozsudok vo veci Khan proti Spojenému kráľovstvu z 12.05.2000 alebo Turquim proti

Francúzsku z 24.01.2002. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí R 7/2008 - 5Tdo 459/2007 z 03.05.2007 v tejto
súvislosti dodal, že významnou okolnosťou v takýchto prípadoch je predovšetkým to, či dôkaz v podobe
takého záznamu stojí v konkrétnej veci osamotený v rámci hodnotenia viny páchateľa alebo má súd k
dispozícii iné dôkazy, ktoré výrazným spôsobom nasvedčujú dôvodnosti obvinenia, s ktorým je záznam
v obsahovej zhode.

Z hľadiska princípu proporcionality, pri porovnaní závažnosti kolidujúcich chránených záujmov, má
verejný záujem na ochrane spoločnosti pred trestnými činmi, náležitom zistení trestných činov a
zákonnom spravodlivom potrestaní páchateľov väčšiu váhu, než invázia do osobnostných práv
páchateľov, navyše ak si obrazový a zvukový záznam o vzájomnom napádaní poškodených detí vo
vestibule policajného oddelenia, na ktoré im dali príkaz, sami nahrávali na svoje mobilné telefóny. Orgán
verejnej moci do práva na ochranu súkromia nezasiahol.

Výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa - policajta v priestore vestibulu Obvodného oddelenia OO
PZ L. - C. (na mieste verejnosti prístupnom), kde sa nachádzali zadržané a predvedené maloleté osoby,
nie je možné považovať za prejav jeho osobnej povahy, a ani za súčasť jeho základného práva na
súkromie a policajt nedisponuje zákonným oprávnením podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j.
nemôže vyžadovať svoje privolenie na zhotovenie svojej obrazovej snímky. (Primerane Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00-133 z 05.01.2001).

Navyše, obrazový a zvukový záznam je len podporným dôkazným prostriedkom, spôsobilým v kontexte
ďalších dôkazov ovplyvniť skutkové zistenia v prejednávanej trestnej veci, na základe ktorého sa vo veci
začalo konať a prostredníctvom neho je možné tiež overiť pravdivosť výpovedí poškodených a následne
posúdiť aj ich vierohodnosť, aj v kontexte skutočností uvádzaných obžalovanými. Obrazový a zvukový
záznam z hľadiska svojho obsahu, v podstatných okolnostiach skutkového deja, je tiež v súlade s ďalšími
dôkaznými prostriedkami, predovšetkým výpoveďami svedkov - poškodených, zápisnicami o rekognícii
osôb obžalovaných, záznamami zo služieb obžalovaných ako policajtov, obsahom knihy fonogramov a
hlásení, protokolu udalostí, hlásením o kladnom použití služobného psa na obranné práce, ale sčasti aj
výpoveďami svedkov a obžalovaných.

V znaleckom posudku JUDr. Ing. A. T., znalca z odboru Kriminalistiky, kriminalistickej informatiky,
kriminalistickej fotografie a video č.15/2019 z 30.06.2019, znalec na strane č. 35 na položenú otázku č.
1 - či bol obrazový a zvukový záznam na CD - R ( DVD ) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na Obvodnom
oddelení Policajného zboru L. - C. (č.l. 3034a) s hlavným adresárom s názvom „E. I.“, v ktorom sú
uložené adresáre a súbory: Adresár (1) V. 1: 6 súborov, Adresár (2) V. 2: 3 súbory, Adresár (3) V. 3:
4 súbory, Adresár (4) V. 4: 3 súbory, Adresár (5) V. 5: 3 súbory, Adresár (6) V. 6: 4 súbory z hľadiska
obsahu upravený, odpovedal v treťom odseku, že analýzou obsahu predložených obrazovo- zvukových
záznamov/video súborov „V..XgX“, „V..mpg“, „V „V „V „V „V „V a „V nebola zistená úprava/editácia ich
obrazovo-zvukového obsahu.

Pre skutkové zistenia súdu bolo potom nevyhnutné vyhodnotiť aspoň obrazovo- zvukové záznamy/video
súbory „V..XgX“, „V „V „V a „V

K odpovedi znalca na položenú otázku č. 1 na strane 35 znaleckého posudku je potrebné dodať,
že analýzou obsahu predložených obrazovo-zvukových záznamov/video súborov bolo zistené, že
videosúbory „V..avi”, „V..mpX“, „V „V „V „V „V „V „V a „V boli s najväčšou pravdepodobnosťou upravované
v bližšie nezistenom video editačnom programe. V uvedených video súboroch/obrazových záznamoch
bol zistený nesúlad medzi dĺžkou obrazovej a zvukovej zložky (zvuková zložka trvá dlhšie ako obrazová
zložka), alebo ich vzájomný nesúlad (posun zvukovej zložky oproti video zložke), alebo video súbor
obsahuje min. dve sekvencie, prípadne obsahujú kombináciu uvedených zistení. Uvedené úpravy
nemajú vplyv na vizuálny obsah obrazovej zložky predložených obrazových záznamov, prípadne ich
sekvencií.

Je potrebné poukázať aj na ďalšie odpovede na položené otázky č. 2., 3. a 4., či bol záznam
konvertovaný, či bol záznam vytvorený strihom alebo montážou záberov, a či bolo technicky možné dej
z 21.03.2009 zachytený na zázname do času jeho vydania orgánom činným v trestnom konaní dňa
25.08.2009 takto naaranžovať.

Znalec na stranách č. 36-37 svojho znaleckého posudku okrem iného uviedol, že analýzou formátov a
obsahu predložených obrazových záznamov je s najväčšou pravdepodobnosťou možné konštatovať, že
došlo k ich konverzii (zmene formátu) pomocou bližšie nezisteného programu z dôvodu, že záznamové
zariadenie zvyčajne uchováva obrazový záznam v jednom formáte, a až dodatočne je možné tento uložiť
do rôznych formátov alebo použiť program na jeho konverziu. Primárnym účelom konverzie formátu
obrazového záznamu na iný formát je sprístupnenie jeho obsahu v rôznych druhoch softvérových/
hardvérových prehrávačov, pričom nie je zameraná na zmenu obsahovej/vizuálnej informácie.

Vizuálnou analýzou obsahu predložených obrazových záznamov nebola zistená video montáž, čiže
kombinácia snímok alebo ich častí z viacerých zdrojov.

Identifikáciou diskontinuity snímok obrazových záznamov/video súborov „V „V a „V bolo zistené, že
obsahujú min. 2 sekvencie, tzn. že vznikli buď odstránením časti jedného obrazového záznamu
(strihom), alebo spojením dvoch, prípadne viacerých obrazových záznamov.

Vzhľadom na dynamiku zaznamenaného deja a jeho vizuálnou analýzou je veľmi nepravdepodobné, že
dej zaznamenaný na predložených obrazových záznamoch je naaranžovaný/vytvorený pomocou tzv.
zeleného plátna.

Na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019 znalec JUDr. Ing. A. T. zotrval na záveroch jeho znaleckého
posudku. Ďalej v podstate uviedol, že uvedenou analýzou neboli zistené dodatočné zásahy do deja
jednotlivých sekvencií predložených záznamov. Sekvenciou možno chápať sled záberov so súvisiacou
dejovou líniou, čiže neprerušený sled snímok. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o pôvodné sekvencie
záznamu. Strih a zlúčenie sekvencií, nemá vplyv na obrazovú informáciu v jednotlivých sekvenciách. U
jednotlivých sekvencií, ktoré vznikli strihom alebo zlúčením, príp. u ktorých nebola zistená takáto úprava,
je možné tvrdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o pôvodné sekvencie záznamu. To neznamená,
že to je originál, ale je s najväčšou pravdepodobnosťou zhodný s originálom, či je to originál, to nie je
možné z predloženého CD nosiča zistiť.

Pre skutkové zistenia súdu bolo teda nevyhnutné vyhodnotiť aspoň obrazovo- zvukové záznamy/video
súbory „V..XgX“, „V „V „V a „V na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na Obvodnom oddelení
Policajného zboru L. - C., u ktorých znalcom nebola zistená uprava/editácia ich obrazovo-zvukového
obsahu, a z ktorých je okrem iného zrejmé:

„V..XgX“ - okrem iného je vidno a počuť ako policajt s čiapkou na hlave a slnečnými okuliarmi v ruke
stojí pred šiestimi rómskymi chlapcami, ktorí stoja pred kávomatom a dáva im pokyny na fackovanie,
následné pobozkanie a vzájomnú výmenu. Popred chlapcov, ktorí si dávajú navzájom facky, prechádza
osoba, počuť smiech a ďalšie hlasy s pokynmi na fackovanie pre chlapcov. Jeden z policajtov to natáča
na mobilný telefón, druhý policajt telefonuje pri kávomate a z priestoru za sklenenými dvermi vychádza
policajt v čiernom tričku. Počuť vyjadrenia v zmysle: „Pusu si dať, výborne“. „Teraz vy dvaja malí, dobre“.
„Ty mu vráť, takú jak ti dal on, takú silnú“. „Davaj“. „Ale šupa“. „Nie boxer“. „Ta co, ta to ani zruku neznáš
trafic“.

„V - je okrem iného vidno ako štyria rómski chlapci stoja pri schodoch na poschodí, pri ktorých stojí a
pohybuje sa policajt. Jeden chlapec sa skrýva za stolom a jeden chlapec sedí pri stole na zemi, drží si
nohu v oblasti predkolenia a plače. Vidno dvoch psov bez náhubkov, z ktorých hnedého drží na vodítku
policajt bez čiapky so slnečnými okuliarmi na očiach a čierneho psa, ktorého vidno a počuť štekať, drží
na vodítku druhý policajt. Jeden policajt natáča na mobilný telefón. Počuť plač, smiech aj ženský hlas.
Tiež je počuť mužské hlasy a vyjadrenia „Buď ticho, neplač už, no vidiš“. „Banda ciganska vyjeb...“

„V - je okrem iného vidno ako v suteréne budovy je po rohoch a stranách rozmiestnených šesť rómskych
chlapcov, ktorí sú vyzlečení do naha, vytriasajú si veci, pričom ich usmerňuje hlasom a ukazovaním
prstom ruky policajt stojaci na schodoch do suterému a odpočitáva 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3. Po čísle 8 počuť
vyjadrenie v zmysle: “O. choď pre psa“.

„V - je okrem iného vidno ako policajt s čiapkou na hlave a slnečnými okuliarmi v ruke stojí pred šiestimi
rómskymi chlapcami a dáva im pokyny na fackovanie a počuť ako im prikazuje „Kto si dá silnejšiu ...
ten nebude pokusaný od psa“, „Raz, dva, tri“, „Ty mu vráť“. „Iď O. pre psa.“ Ďalší dáva pokyn na ich

pobozkanie a vzájomnú výmenu. Hore schodmi ide policajtka v čiernom tričku a nohaviciach. Jeden
policajt to natáča na mobilný telefón a ďalší policajt telefonuje. Počuť ďalší hlas a pokyny na fackovanie
a smiech. Počuť aj vyjadrenie v zmysle: „Tu sme na juhu, hej, hej na juhu“.

„V - je okrem iného vidno ako sa fackujú rómski chlapci a počuť pokyny na silné fackovanie s tým, že keď
sa uhne tak ho kopne, potom vidno v spodnej časti akoby kopnutie do nohy chlapca, ktorý si následne
chytí rukou nohu. Policajt dáva pokyn a ukazuje rukou, aby sa chlapci vymenili. Počuť ďalší mužský hlas
s pokynmi na fackovanie. Popred fackujúcich chlapcov prechádza osoba. Počuť aj vyjadrenie v zmysle:
„davaj naspäť, davaj ty
mu naspäť, davaj za to koleno, ešte jednu uhol sa, davaj už nepomeraj toľko“.

Záverom znaleckého posudku JUDr. Ing. A. T., znalca z odboru Kriminalistiky, kriminalistickej informatiky,
kriminalistickej fotografie a video č.15/2019 z 30.06.2019 a výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní
dňa 04.12.2019 súd prvého stupňa nevenoval náležitú pozornosť a len odkázal na svoje predchádzajúce
argumenty a znalecké posudky, ktoré však posudzované otázky neriešili, pričom žiadne znalecké
skúmanie nespochybnilo obrazovú - dejovú informáciu, v dôsledku čoho potom nesprávne súd prvého
stupňa vôbec nehodnotil obsah obrazovo-zvukového záznamu na CD-R (DVD) nosiči o udalosti na OO
PZ L. - C. z 21.03.2009 a výpovede svedkov k nemu.

Je potrebné tiež uviesť, že procesné úkony, vrátane rekognícií a výsluchov svedkov- poškodených boli
v prípravnom konaní vykonané za účasti obhajoby a u osôb mladších ako 15 rokov aj za účasti znalkyne
z odboru psychológia, resp. aj splnomocnenca poškodených a zamestnanca úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny. Neboli vznesené žiadne námietky proti priebehu úkonu.

Postup prvostupňového súdu, keď neakceptoval vykonaný dôkaz - výsledok rekognície, pri ktorej boli
opoznaní G. L. a C. W.Ň. z dôvodu, že táto bola vykonaná s opoznávanými osobami, keď boli v
procesnom postavení svedkov, je nesprávny. Vzhľadom na povahu rekognície (§ 126 Tr. por.), ktorá
je v podstate neopakovateľným procesným úkonom, nebolo možné rekogníciu zopakovať po vznesení
obvinenia. Neopakovateľnosť rekognície v zmysle § 10 ods. 18 Tr. por. (neopakovateľný úkon, ktorý
v ďalšom konaní už nemožno vykonať), vyplýva aj zo zvláštnej povahy tohto procesného úkonu ako
poznávacieho procesu, ktorý bolo nutné vykonať ešte pred vznesením obvinenia, na vydanie ktorého
bol výsledok rekognície v konečnom dôsledku podkladom.

Vo vyšetrovaní boli vykonané aj rekognície, pri ktorých poškodení opoznali s výnimkou obvineného G. G.
(z dôvodu jeho práceneschopnosti bola vykonaná až 20.08.2009, pričom mal väčšie zarastenie tváre),
všetkých obvinených a na základe výsledkov rekognícií bolo vznesené obvinenie aj L. a W.. Svedkovia
- poškodení G. R., O. Ž., O. T., B. L. a L. Q., v rámci výsluchu aj na hlavnom pojednávaní opoznali
obžalovaných C. Š., G. L. a O. L. a priraďovali k nim určité konanie.

V rámci stotožnenia obžalovaných a pripísania im konkrétneho konania, v rámci spoločného konania, je
potrebné poukázať na zápisnice o rekognícií a výsluchy svedkov, najmä nadriadených policajtov v rámci
personálneho šetrenia KR PZ Košice, ako aj vyjadrenia po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného
z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného
DVD.

Obžalovaný O. L.: (č.l. 354-455 dňa 08.06.2009) Svedok - poškodený O. Ž. opoznal pri rekognícií
obvineného O. L. a uviedol „Opoznal som ho preto, lebo tento ujo dal F. Ž. facku. Tento ujo nemal
psa, mňa pes nepohrýzol, tento ujo ani nenatáčal. Svedok-poškodený F. Ž. opoznal obvineného O. L.
a uviedol „Táto osoba mi uvedeného dňa dala facku tak, že ma zavolala von z diery a na chodbe mi
dala facku preto, že sme sa rozprávali, tento ujo nič nikomu neurobil“. Svedok- poškodený O. T. opoznal
obvineného O. L.A.M. pri druhom opoznaní a uviedol „Opoznal som tohto uja, lebo udrel kamaráta F. Ž.,
dal mu facku na líce“. Svedok-poškodený O. T. opoznal obvineného O. L. aj na hlavnom pojednávaní
dňa 30.01.2014 a uviedol, že psy prišli s nimi spolu tak, že oni najprv vošli prví do budovy, potom policajti
a jeden policajt s obidvoma psami. Ten policajt, ktorý mal psov je ten policajt, ktorý tu dnes ráno bol a
odišiel. Ten policajt, ktorý mal psov ich huckal na nich „trhaj, trhaj cigána“. Potom pes uhrýzol do nohy
G. R.. Svedok-poškodený B. L. opoznal obvineného O. L. a uviedol „Tento ujo udrel F. Ž. po líci, dal mu
facku a poslal ho ďalej do diery. Taktiež mal čierneho psa, ktorý pohrýzol mňa, G. R., O. Ž., F. Ž.. Pes bol

na vodítku, mne šla krv, nenatáčal nás, bola tam policajtka, ktorá nás natáčala na telefón a povedala,
že smrdíme, u lekára som nebol“.

Výsluchy svedkov k opoznaniu obžalovaného O. L.: Svedok PhDr. A. C. dňa 08.10.2009 (č.l. 2303-2305)
uviedol, že dňa 07.04.2009 zo záznamu opoznal budovu OO PZ L.B.-C.. Predmetný záznam prehral
podriadeným funkcionárom a títo opoznali príslušníkov PZ, ktorí sa dopustili protiprávneho konania. Na
zázname boli služobné psy, preto dali záznam prezrieť W.E.O., vedúcej oddelenia služobnej kynológie,
ktorá po prezretí záznamu uviedla, že uvedených psov majú pridelených G. a L.. Po prehratí záznamu
z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a
predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. 2 by mali byť služobné psy, ktoré
opoznala W.E.O., a tá uviedla, že sa tieto psy podobajú na policajné psy, a tieto mali mať pridelené
G. a L..

Svedok Mgr. Ľ. L. dňa 01.10.2009 (č.l. 2244-2247) uviedol, že dňa 04.07.2009 mu riaditeľ OR PZ prehral
záznam, na ktorom opoznal interiér budovy OO PZ L.-C., ktorý bol v tom čase v prestavbe. Príslušníkov
PZ zachytených na zázname opoznal, pozná ich z videnia, sú to policajti zaradení pod poriadkovú políciu,
avšak po mene tieto osoby nepoznal. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a
vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložených fotografií z uvedeného DVD uviedol,
že na zázname V. 2 ide o ich psov, ktorí sú v rámci plnenia úloh služobnej kynológie nasadzovaní do
služby. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 uviedol, že po vzhliadnutí videozáznamu dospel k
záveru, že policajti porušili prísahu, tak začal konanie o prepustenie zo služobného pomeru. G. a L. boli
zaradení na služobnej kynológii a na OO PZ L. - C. boli radení F., L. a W..

Svedok C. R. dňa 08.10.2009 (č.l. 2299-2302), riaditeľ KR PZ L. uviedol, že dňa 07.04.2009 okolo 16.00
h bol telefonicky vyrozumený ministrom vnútra SR o protiprávnom konaní policajtov KR PZ L., ku ktorému
malo dôjsť v L., kde sa rómske deti fackovali a policajných psov huckali proti ním príslušníci PZ. Toto
bolo na zázname. Následne dostal z úrovne ministra vnútra elektronickou poštou videonahrávky. Tieto
boli prostredníctvom OTI jemu sprostredkované v nezmenenej forme na nosič. Spoločne s funkcionármi
prezreli uvedený záznam, z ktorého opoznali budovu OO PZ L.B.-C.. On opoznal G. aH.. Opoznal
hlas Š. a U.. Tiež ďalší funkcionári opoznali niektoré osoby. Teda stotožnili miesto, policajtov a čas
skutku. Dňa 07.04.2009 od 22.00 h začali spracovávanie personálnych rozkazov riaditeľa KR PZ na
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby U., V., Š., H., G., L., O., L. a F. z dôvodu, že sa stali
dôvodne podozrivými, že porušili služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, a tieto rozkazy im boli
osobne vyhlásené dňa 08.04.2009. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a
vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol,
že podľa hlasu, ako už vyššie uviedol, opoznal Š. na zázname pod názvom V. X a V. 2. Na zázname
V. 5 opoznal osobu G. stojaceho za fackajúcimi sa rómskymi deťmi. Na zázname V. 2 opoznal osobu
H.. Zo záznamu V. 3 opoznal U. ako telefonuje. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 vypovedal,
že na videu opoznal L., U. a počul hlas Š.. Videl v konaní policajtov hrubé porušenie prísahy. On a
všetci riaditelia odborov najprv videli obrazovo-zvukový záznam, a potom zabezpečovali záznamy zo
služieb. K opoznaniu uviedol, že je to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní, teda opoznal G. a H. a
podľa hlasu Š. a U.. Potom, keď už neboli v službe, boli L. a G. u neho v kancelárii a povedali mu, že
si neuvedomili, čo sa tam dialo, boli veľmi zronení a ospravedlňovali sa. Povedali, že si neuvedomili, že
to niekto natáča, teda, že niekto má mobil v službe, keďže policajt nemôže mať počas služby súkromný
mobil. L. a G. boli u neho v kancelárii po tom, ako vypovedal v prípravnom konaní. Bolo to až keď dostali
rozkaz ministra vnútra o prepustení a odovzdávali svoju výstroj a výzbroj. Vlastne na toto sa ho vtedy
nikto nepýtal. V prípravnom konaní určite vypovedal pravdivo. Pri predvádzaní osôb má každý policajt
svoju úlohu. V danom prípade mali osobu predviesť na OO PZ, napísať o tom záznam a odovzdať osobu
vyšetrovateľovi. Keď treba robiť osobnú prehliadku, sú na to predpisy podľa čoho majú postupovať.
Vôbec podľa takých nariadení a taktických postupov nepostupovali. Neštandardné bolo, že sa tie osoby
bozkávali, fackovali, vyzliekali. Takto sa osobná prehliadka nerobí. Policajti hľadali 5,- eur, ktoré mali
ukradnúť, preto ich dali vyzliecť donaha. Nikto z prítomných nezakročil, nepovedal, aby sa prestalo, aby
tie osoby boli izolované, aby čakali, kým vyšetrovateľ prevezme celý prípad. Rekonštrukcia sa týkala
aj prízemia, kde je stála služba, tam sa robili 4 kancelárie, ale ostatné miestnosti boli vporiadku, bolo
kde umiestniť tie osoby. Stojí si za tým, čo napísali v návrhu na prepustenie. V tom, čo popísal, vidí
porušenie služobnej prísahy policajtov.

Obžalovaný C. Š.: (č.l. 457-560 dňa 08.06.2009) Svedok-poškodený O. Ž. pri rekognícii opoznal H. H.
a C. Š., ale uviedol „osoba č. 2 s osobou č. 1 po mňa prišli na M. B., s osobou č. 1 (C. Š.) som bol
v aute. Tieto osoby nás autom doviezli na políciu, a potom odišli, nerobili nám nič, ani nekamerovali,
už som ich v ten deň nevidel, boli s nami len trochu dnu, a potom odišli, kým oni boli dnu nerobili nám
nič“. Svedok-poškodený F. Ž. opoznal C. Š.K. a uviedol „Osoba s tabuľkou č. 3 (C. Š.) do mňa kopala
na policajnej stanici, nenatáčala. Opoznal aj osobu s tabuľkou č. 6 (H. H.) udrela L. Q. po tvári a to
fackou a mala na rukách rukavice, táto osoba nás kamerovala na mobilný telefón a nahrávku z telefónu
si posielala s iným kolegom“. Svedok-poškodený G. R. opoznal osobu s tabuľkou č. 5 (H. H.) a uviedol
„Táto osoba do nás kopala, teda do mňa a F. Ž. a nadávala nám v zmysle: vy geňa, smrdíte jak svine,
nepamätám si, že by si nás natáčal, nie je to tá osoba, čo mala prsteň a retiazku, nespomínam si, či
mala táto osoba aj psa“. Svedok- poškodený O. T. opoznal C. Š., ale uviedol „Tento ma zobral z domu
na policajnú stanicu, vošiel do budovy, nepamätám si kedy odišiel a neurobil nič, ani doma, keď bol po
mňa, ani v budove, ostatným kamarátom nerobil zle, ani nefotil“. Svedok- poškodený L. Q. opoznal C.
Š. a uviedol „Táto osoba ma bila, udrela ma do chrbta pelendrekom, nútila nás, aby sme sa bili poza
uši, hovoril nám to, ujo držal v ruke psa, aby nás pohrýzol a pes pohrýzol O. Ž., F. Ž. aj R., aj natáčal
nás. Tento ujo držal hnedého psa, tento ujo nám prikázal ísť do diery“. Pozná aj osobu s tabuľkou č. 1
(H. H.). „Tento ma bil na polícii, neviezol ma v aute, dal mi facku, iným nerobil nič, on nás nekameroval,
chytal nás autom, keď sme utekali, on mi dal facku, vonku, keď ma chytal, na polícii mi facku nedal, na
polícii nedal facku nikomu, mňa chytil pri KVP“. L. Q. pri druhom opoznaní najskôr neopoznal žiadnu
osobu, ale na opakovanú otázku koho pozná, označil osoby H. H. a C. Š.. Svedok-poškodený L. Q.
opoznal C. Š. aj na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2014 a uviedol, že ich na polícii silno bil rukami aj
pelendrekom po nohách a tele. Púšťal na neho aj na F. Ž. a všetkých čierneho psa. On mal červené
šnúry na chrbte a nohách. Obvinený C. Š. dňa 28.08.2009 k rekognícii s poškodeným L. Q. č.l. 264-271
tiež uviedol, že obušok nenosí, má ho v kufri a na oddelení ho nemal. Psa v ruke nedržal, on nie je
psovod a vlastného psa nemá. Na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2014 uviedol, že pelendrek nemá
vo výstroji, mali len tomfy, a keby s ňou dostal, myslí, že už tu nesedí a s tomfami do budovy nechodia,
mal ju v kufri služobného vozidla. Psa nemal, nie je psovod.

Výsluchy svedkov k opoznaniu obžalovaného C. Š.: Svedok H. H. dňa 19.08.2009 (č.l. 2152-2155)
uviedol, že dňa 21.03.2009 nebol na OO PZ L.-C., ani na M. B., a s týmto prípadom neprišiel do styku.
Teda neprišiel do styku s uvedenými maloletými a mladistvými, ktorí boli predvedení na OO PZ L.-C..
Z videnia ich pozná z M. B., lebo tam v rámci služobnej činnosti chodí často. V tom čase bol ostrihaný
dohola. K tomu, prečo ho poškodené osoby O. Ž., F. Ž., G. R. a L. Q. poznali pri rekognícii dňa 08.06.2009
uviedol, že asi v apríli 2009 mu riaditeľ povedal, aby si vypísal služobné auto, že s ním pôjde na M. B.
vyrozumieť rodičov a detí, aby sa dostavili na policajnú stanicu M. B.. Poškodení ho môžu poznať aj z M.
B.. Bol aj pre jedného v škole. Preto ho tieto osoby mohli opoznať, ale dňa 21.03.2009 v budove OO PZ
L. - C. nebol a zadržaných na toto OO PZ nepredvádzal. Uvedené osoby on nikdy fyzicky nenapadol, a
ani im nikdy nenadával. Obvineného C. Š.K. pozná ako policajta z L., ale nikdy nebol s ním v službe, lebo
on je zaradený na PMJ. Dňa 21.01.2010 č.l. 2157-2160 uviedol, že dňa 27.10.2009 zaslal jeho riaditeľ
Mgr. D. F. na 4. Inšpekčné oddelenie MV SR v L. jeho úradný záznam z 22.10.2009 č.l. 2162-2164
týkajúci sa okrem iného aj C.K. Š.. V úradnom zázname uviedol, že už pri rekognícii z 08.06.2009,
resp. po rekognícii ho oslovil C. Š. a pýtal si od neho telefónne číslo, že sa porozprávajú čo sa stalo pri
rekognícii. Pri rekognícii bol on figurant a opoznávať mali C. H.. Niektorí z opoznávajúcich opoznali jeho.
S C. Š. sú rovnaké typy, a preto si ho opoznávajúci pomýlili so Š. a označili. Telefónne čísla si vtedy
so Š. vymenili. Odvtedy sa s ním Š. nekontaktoval, až dňa 21.10.2009 s tým, či sa môžu stretnúť, že
potrebuje od neho pomoc. Š. mu povedal, že do telefónu nechce hovoriť, lebo má napichnutý telefón. Š.
sa s ním chcel stretnúť a na naliehanie mu povedal, že sa môžu stretnúť na druhý deň. Poslal mu SMS
správu, že na stretnutie s ním nepôjde, lebo sa s ním nechce stretnúť. Večer sa udiali veci, ktoré uviedol
vo svojom úradnom zázname (Dňa 21.10.2009 okolo 23.55 h ho prenasledovalo auto, dňa 22.10.2009
o 00.12 h mu telefonoval kolega, že uteká dopravnej hliadke, lebo mu bolo rádiostanicou oznámené, že
vedie motorové vozidlo pod vlyvom alkoholu, preto o 00.30 h volal na č. 158, aby sa podrobil dychovej
skúške na alkohol, ktorá bola negatívna a dňa 22.10.2009 okolo 07.00 h na svojom aute zistil, že tri
matice na kolesách boli odmontované a položené vedľa kolies a na kolesách mu ostalo len po jednej
bezpečnostnej matici). Na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2014 v podstate zotrval na svojej výpovedi.
Pred vyšetrovateľom hovoril pravdu a pamätal si viac.

Svedok K. T. dňa 31.08.2009 (č.l. 2240-2243) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií

z uvedeného DVD uviedol, že spoznal na zázname V. 1, 3, 4 spomedzi ostatných hlasov aj hlas Š..
Ženu, ktorá je na zázname nepozná, ale keďže on registroval na OO PZ L. - C. len jednu ženu, ktorá
pracovala na stálej službe, predpokladá, že to môže byť len tá žena. Na fotografiách spoznal podľa
uniformy príslušníkov PMJ a psovodov. Na fotografii opoznal jednu osobu stojacu pri kávomate a ide
o B. U., ktorý pracuje na PMJ a má plešinu. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 vypovedal k
rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. tak, že naozaj si nepamätá na to, že mu mal byť
prehraný videozáznam, pamätal si len na fotky. Pokiaľ vypovedal, že podľa hlasu spoznal Š., a tak to
svojim nadriadeným povedal, tak určite vypovedal pravdivo, bolo to čerstvejšie ako keď vypovedá teraz
po 5 rokoch. Nepamätal si, že videl pred vyšetrovateľom nejaký záznam z DVD, ale vypovedal určite
pravdivo. Nepamätal si ani na to, že spoznal ten hlas a nepamätal si, že na fotografii opoznal B. U..
Pamätal si len fotografiu policajta, ktorý mu bol neznámy.

Svedok C. R. dňa 08.10.2009 (č.l. 2299-2302), riaditeľ KR PZ L. uviedol, že dňa 07.04.2009 okolo 16.00
h bol telefonicky vyrozumený ministrom vnútra SR o protiprávnom konaní policajtov KR PZ L.Š., ku
ktorému malo dôjsť v L., kde sa rómske deti fackovali a policajných psov huckali proti ním príslušníci PZ.
Následne dostal z úrovne ministra vnútra elektronickou poštou videonahrávky. Tieto boli prostredníctvom
OTI jemu sprostredkované v nezmenenej forme na nosič. Spoločne s funkcionármi prezreli uvedený
záznam, z ktorého opoznali budovu OO PZ L.B.-C.. On opoznal G. a H.. Opoznal hlas Š. a U.. Tiež ďalší
funkcionári opoznali niektoré osoby. Teda stotožnili miesto, policajtov a čas skutku. Dňa 07.04.2009 od
22.00 h začali spracovávanie personálnych rozkazov riaditeľa KR PZ na dočasné pozbavenie výkonu
štátnej služby U., V., Š., H., G., L., O., L. a F. z dôvodu, že sa stali dôvodne podozrivými, že porušili
služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, a tieto rozkazy im boli osobne vyhlásené dňa 08.04.2009.
Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci
z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že podľa hlasu, ako už vyššie uviedol,
opoznal Š. na zázname pod názvom V. 1 a V. 2. Na zázname V. 5 opoznal osobu G. stojaceho za
fackajúcimi sa rómskymi deťmi. Na zázname V. 2 opoznal osobu H.. Zo záznamu V. 3 opoznal U. ako
telefonuje. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 vypovedal, že na videu opoznal L., U. a počul
hlas Š.. Videl v konaní policajtov hrubé porušenie prísahy. On a všetci riaditelia odborov najprv videli
obrazovo-zvukový záznam, a potom zabezpečovali záznamy zo služieb. K opoznaniu uviedol, že je to
tak, ako vypovedal v prípravnom konaní, teda opoznal G. a H. a podľa hlasu Š. a U.. V prípravnom
konaní určite vypovedal pravdivo.

Svedok Mgr. V. L. dňa 6.11.2009 (č.l. 2356-2359) uviedol, že riaditeľom mu bol prehraný záznam z PC.
Ten mu povedal, že DVD nosič asi so šiestimi nahrávkami dostal od nadriadených. Zo záznamov mal
opoznať príslušníkov PZ, ktorí sa na zázname nachádzali. On opoznal dvoch príslušníkov PZ. Podľa
výzoru Q. H., ktorý bol na ľavej strane pri závese a B. U., ktorý telefonoval pri kávomate. Zo záznamov
ďalej opoznal podľa hlasu C. V. a C. Š.. Tieto osoby v zábere neboli, ale počul ich hlasy a dávali
zadržaným osobám pokyny ako sa majú biť. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka
SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD
uviedol, že na zázname V. X podľa vzhľadu opoznal B. U. stojaceho pri kávomate, ktorý telefonoval a
podľa hlasu opoznal C. V., ktorý povedal niečo v zmysle: „ta co, dávaj, neotáčaj hlavu, to čo za facka
bola“. Podľa hlasu opoznal C. Š., ktorý povedal niečo v zmysle: „nie boxer, ta to ani zruku neznáš trafic,
dobre a teraz pusu si dajte, ešte jednu pusu“, a to všetko bolo pri fackovaní. Na zázname V. 2 opoznal
podľa výzoru Q. H.Á.. Na zázname V. 3 podľa hlasu opoznal C. V., ktorý hovoril niečo v zmysle „kto bude
najskôr, vytras to všetko, vytras, davaj davaj, všetko?“. Na zázname V. X podľa hlasu opoznal C. V., ktorý
hovorí niečo v zmysle: „davaj naspäť, davaj Ty mu naspäť, davaj za to koleno, ešte jednu uhol sa, davaj
už nepomeraj toľko“. Na zázname V. X podľa hlasu opoznal C. Š., ktorý hovorí niečo v zmysle: „pusu
si dajte, ta to ani zruku neznáš trafic, stačí, stačí, ešte jednu pusu si dať“. Podľa hlasu opoznal B. U.,
ktorý hovoril akoby telefonoval s niekým „tu sme na juhu, hej, dobre, dobre, dobre, drž sa“. Podľa výzoru
opoznal psovoda, ktorý dával deťom pokyny na fackovanie, o ktorom už teraz vie, že je G.. Na hlavnom
pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal, že opoznal H., ktorý tam stál a nič nerobil a U.. Spoznal ich
vizuálne, bolo ich tam vidieť. Tiež podľa hlasu spoznal Š. a V.. Na videu neboli zachytení, ale spoznal ich
hlasy. Nepamätal si, či pri opoznávaní už vedeli kto mal službu. Nevedel povedať, či pred vyšetrovateľom
k opoznaným osobám uviedol bližšie konkrétnosti. Vedel, že jeden policajt bol pri kávomate. Ak pred
vyšetrovateľom uviedol podrobnosti o opoznaných osobách, bola to pravda. Hovoril pravdu, aj keď s
odstupom času si na niektoré podrobnosti nevedel spomenúť. V prípravnom konaní vypovedal pravdu.

Svedok Mgr. K. T. na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 k rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264
ods. 1 Tr. por. uviedol, že sa pamätá, že v prípravnom konaní, keď bol vypočúvaný vyšetrovateľom,
hovoril, že na zázname opoznáva Š..

Obžalovaný B. U.: (č.l. 562-595 dňa 08.06.2009) Svedok-poškodený O. Ž. pri rekognícii opoznal B.
U. a uviedol „Tento ujo stál pri kávomate, spísal si naše mená a adresy, ale to až potom čo sme sa
dofackovali, až potom si písal mená a adresy. Keď sme sa fackovali stál pri kávomate, nič zlé neurobil,
nebil nás, nekameroval, nemal psa, ani prsteň, ani retiazku“. Svedok-poškodený F. Ž. opoznal B. U. a
uviedol „Tohto muža poznám z policajnej stanice, ale mne neurobil nič, nepamätám si či dačo robil, len
tam stál s policajtkou. Bolo okolo 18.30 h viem to podľa toho, že moja mama mala telefón. On nevidel,
keď sme si dávali facky, videl nás v diere, stál pri dverách, nenatáčal nás, videl nás, keď sme boli v
diere vyzlečení, ja som ho videl z dola hore ako stál pri dverách, tá policajtka stála pri tomto mužovi,
rozprávali sa spolu, vtedy sme boli oblečení, táto nás potom odviezla s kolegom k vyšetrovateľovi. Tento
muž nebol na nás zlý“. Svedok-poškodený B. L. opoznal B. U. a uviedol „Táto osoba bola pri nás, ale
nerobila nám nič, videla nás ako sme boli zoblečení, ale nekamerovala, neviem či nás videla, keď sme
sa fackovali, asi nás nevidela“.

Výsluchy svedkov k opoznaniu obžalovaného B. U.: Svedok Mgr. Š. R. na hlavnom pojednávaní dňa
10.04.2014 vypovedal, že spísal aj úradný záznam s kontaktu s policajtom Š. U., ktorý mu zvonil na
domový telefón a agresívne ho vyzýval, aby zišiel dolu, že sa chce s ním rozprávať.

Svedok Ing. G. G. dňa 28.8.2009 (č.l. 2226-2229) uviedol, že dňa 07.04.2009 mu bol nadriadeným
prehraný záznam, z ktorého opoznal H. a U.. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka
SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.8.2009, ako aj predložení fotografií z uvedeného
DVD uviedol, že opoznal H. podľa uniformy a postavy. Osobou stojacou pri kávomate by mohol byť U..
Opoznal tiež osobu psovoda z L. na zázname V. 5, jeho meno dovtedy nevedel, o tom, že sa volá G.,
sa dozvedel až po prepuknutí incidentu. Je to osoba, ktorá stojí pri deťoch, ktoré sa fackujú. Ostatné
osoby neopoznal. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2014 vypovedal k rozporom vo svojej výpovedi
podľa § 264 ods. 1 Tr. por. tak, že si presne nepamätá čo uviedol do zápisnice o výsluchu v prípravnom
konaní, ale vie s určitosťou, že na 100 % neopoznal nikoho. Mohol sa vyjadriť tak pred vyšetrovateľom,
ako to bolo prečítané, ale si na to nepamätá. Vôbec si nepamätal na to, že by sa bol vyjadril tak, že pri
prehratí záznamu u riaditeľa KR PZ opoznal H. a U., ale pokiaľ sa tak vyjadril do zápisnice o výsluchu
pred vyšetrovateľom inšpekcie, tak to muselo byť tak.

Svedok K. T. dňa 31.8.2009 (č.l. 2240-2243) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného
z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného
DVD uviedol, že na fotografii opoznal jednu osobu stojacu pri kávomate a ide o B. U., ktorý pracuje na
PMJ a má plešinu. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 vypovedal k rozporom vo svojej výpovedi
podľa § 264 ods. 1 Tr. por. tak, že naozaj si nepamätá, že mu mal byť prehraný videozáznam, pamätal
si len na fotky. Pokiaľ vypovedal, že podľa hlasu spoznal Š., a tak to svojim nadriadeným povedal, tak
určite vypovedal pravdivo, bolo to čerstvejšie ako keď vypovedá teraz, po 5 rokoch. Naozaj si nepamätal
na to, že videl pred vyšetrovateľom nejaký záznam z DVD, ale vypovedal určite pravdivo. Nepamätal si
ani na to, že spoznal ten hlas a nepamätal si, že na fotografii opoznal B. U., pamätal si len fotografiu
policajta, ktorý mu bol neznámy.

Svedok C. R. dňa 08.10.2009 (č.l. 2299-2302) riaditeľ KR PZ L. uviedol, že dňa 07.04.2009 okolo 16.00
h bol telefonicky vyrozumený ministrom vnútra SR o protiprávnom konaní policajtov KR PZ L.. Následne
dostal z úrovne ministra vnútra elektronickou poštou videonahrávky. Spoločne s funkcionármi prezreli
uvedený záznam, z ktorého opoznali budovu OO PZ L.-C.. On opoznal G. a H.. Opoznal hlas Š. a U.. Tiež
ďalší funkcionári opoznali niektoré osoby. Teda stotožnili miesto, policajtov a čas skutku. Dňa 07.04.2009
od 22.00 h začali spracovávanie personálnych rozkazov riaditeľa KR PZ na dočasné pozbavenie výkonu
štátnej služby U., V., Š., H., G., L., O., L. a F. z dôvodu, že sa stali dôvodne podozrivými, že porušili
služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, a tieto rozkazy im boli osobne vyhlásené dňa 08.04.2009.
Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci
z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že podľa hlasu, ako už vyššie uviedol,
opoznal Š. na zázname pod názvom V. X a V. 2. Na zázname V. 5 opoznal osobu G., stojaceho za
fackajúcimi sa rómskymi deťmi. Na zázname V. 2 opoznal osobu H.. Zo záznamu V. X opoznal U. ako
telefonuje. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 vypovedal, že na videu opoznal L., U. a počul

hlas Š.. Videl v konaní policajtov hrubé porušenie prísahy. On a všetci riaditelia odborov najprv videli
obrazovo-zvukový záznam a potom zabezpečovali záznamy zo služieb. K opoznaniu uviedol, že je to
tak, ako vypovedal v prípravnom konaní, teda opoznal G. a H. a podľa hlasu Š. a U.. V prípravnom
konaní určite vypovedal pravdivo.

Svedok Ing. M. E. dňa 08.10.2009 (č.l. 2306-2308) uviedol, že riaditeľ KR PZ L. ho upovedomil o situácii
z 21.03.2009 a boli mu prehrané záznamy na CD. On opoznal zo záznamu H. a U.. Veliteľ PMJ G.,
zástupca PMJ I. a veliteľ čaty Č. opoznali aj hlas Š. a V.. Všetci sa zhodli v opoznaní vyššie uvedených
príslušníkov PZ, ktorí sa v tom čase nachádzali na OO PZ L. - C.. Toto opoznanie korešpondovalo aj
so zložením hliadok v zmysle plánu služieb. Následne boli vykonané personálne opatrenia. Po prehratí
záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009
a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X opoznal U., ktorý telefonoval. Na
zázname V. 2 opoznal H.. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal, že na základe pokynu
nadriadených boli spracované návrhy na prepustenie policajtov z dôvodu porušenia etického kódexu
príslušníka PZ. K rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. uviedol k jeho vyjadreniu z
prípravného konania o opoznaní H. a U. a podľa hlasu Š. a V. mal na mysli, že tieto osoby opoznali len
za pomoci úradných záznamov. Len tipovali, že to môže byť H., U., podľa fyzických predpokladov. Preto
boli prizvaní aj ich priami nadriadení, ktorí ich lepšie poznali. On ich poznal len z videnia. K tomu, že
pred vyšetrovateľom po vzhliadnutí DVD záznamu opoznal U. a H. uviedol, že s obrazovým materiálom
pracovali predtým, možno tri dni sa s ním zaoberali, aby presne určili osoby. Preto sa tak vyjadril.

Svedok Mgr. V. L. dňa 06.11.2009 (č.l. 2356-2359) uviedol, že mu bol riaditeľom prehraný záznam z
DVD. On opoznal podľa výzoru Q. H., ktorý bol na ľavej strane pri závese a B. U., ktorý telefonoval pri
kávomate. Tieto osoby pozná z videnia, lebo je ich nepriamy nadriadený. Zo záznamov ďalej opoznal
podľa hlasu C. V. a C. Š.. Tieto osoby v zábere neboli, ale počul ich hlasy a dávali zadržaným osobám
pokyny ako sa majú biť. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na
zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname
V. X podľa vzhľadu opoznal B. U. stojaceho pri kávomate, ktorý telefonoval a podľa hlasu opoznal C. V.,
ktorý povedal niečo v zmysle „ta co, dávaj, neotáčaj hlavu, to čo za facka bola“. Na zázname V. 5 podľa
hlasu opoznal C. Š., ktorý hovorí niečo v zmysle: „pusu si dajte, ta to ani zruku neznáš trafic, stačí, stačí,
ešte jednu pusu si dať“. Podľa hlasu opoznal B. U., ktorý hovoril akoby telefonoval s niekým „tu sme
na juhu, hej, dobre, dobre, dobre, drž sa“. Podľa výzoru opoznal psovoda, ktorý dával deťom pokyny
na fackovanie, o ktorom už teraz vie, že je G.. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal, že
opoznal H., ktorý tam stál a nič nerobil a U.. Spoznal ich vizuálne, bolo ich tam vidieť. Tiež podľa hlasu
spoznal Š. a V.. Na videu neboli zachytení, ale spoznal ich hlasy. Nepamätal si, či pri opoznávaní už
vedeli kto mal službu. Nevedel povedať, či pred vyšetrovateľom k opoznaným osobám uviedol bližšie
konkrétnosti. Vedel, že jeden policajt bol pri kávomate. Ak pred vyšetrovateľom uviedol podrobnosti o
opoznaných osobách, bola to pravda. Hovoril pravdu, aj keď s odstupom času si na niektoré podrobnosti
nevedel spomenúť. V prípravnom konaní vypovedal pravdu.

Svedok Ing. D. T., PhD. dňa 06.11.2009 (č.l. 2360-2363) - zástupca riaditeľa KR PZ L. uviedol, že ho
zavolal do práce krajský riaditeľ. Ten mu v krátkosti povedal, čo sa stalo. K dispozícii boli nahrávky
spracované v podobe, aby sa dali prehrať na služobnom počítači. Pozrel si ich a podľa oblečenia,
výzoru a hlasu opoznal príslušníkov PMJ, psovodov a v pozadí sa mihol príslušník obvodného oddelenia.
Podľa hlasu opoznal V. a podľa výzoru jednoznačne opoznal príslušníkov PMJ pracujúcich na KR
PZ. Jednoznačne podľa oblečenia a úpravy opoznal psovodov. Po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.8.2009 a predložení fotografií z
uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X opoznal podľa výzoru B. U., ktorý telefonuje pri kávomate.
Opoznal hlas, ktorý podľa neho patrí C. V., ktorý hovorí niečo v zmysle: „to čo za facka bola, čo za facka
bola?“. Na ľavo aj na pravo sú podľa oblečenia jednoznačne psovodi. Na zázname sa mihla osoba s
krátkym čiernym rukávom vedľa kávomatu, ktoré podľa neho mal príslušník z obvodného oddelenia,
ktorý sa podľa oblečenia javí, ako by bol ustrojený na prácu v kancelárii. Na zázname V. X opoznal
jednoznačne podľa oblečenia psovodov so psami, kde jeden zo psov bol mladý pes. Tiež podľa vzhľadu
opoznal príslušníka H.. Na zázname V. X neopoznal žiadnu osobu. Na zázname V. X sa opakuje hlas
ako na predchádzajúcom zázname V. 3, ale nevedel, komu patrí. Nikoho neopoznal a podľa neho sa
dookola točia tie isté hlasy. Tiež sa na tomto zázname mihla osoba ženského pohlavia, kde podľa časti
oblečenia, t.j. čierneho trička, má za to, že išlo o príslušníčku obvodného oddelenia. Na zázname V. X
opoznal osobu psovoda stojaceho v pozadí fackujúcich sa detí, o ktorom dnes vie, že je G.. Prvýkrát, keď

opoznával osoby, nevedel jeho meno. Ďalej osoba, ktorá hovorí slová v zmysle: „dobre, dobre, dobre,
drž sa“, by podľa neho mohol byť B. U., avšak na serióznu identifikáciu jeho hlasu by musela byť dlhšia
sekvencia. Tiež na tomto zázname ide hore po schodoch príslušníčka PZ. Usúdil to podľa oblečenia,
teda čierneho trička a čierneho puzdra na zbraň, ktoré mala na pravom boku. Na hlavnom pojednávaní
dňa 11.06.2014 vypovedal, že z obžalovaných osobne pozná U., bol jeho susedom a C.Z.E. V., ktorý je v
súčasnosti jeho študentom. Ostatných pozná zo služobného pomeru. Ospravedlňuje sa za nepresnosti,
ale prešiel už určitý čas. Nechce uvádzať konkrétne mená, kvôli odstupu času si presne nepamätá.
Všetko je zadokumentované, lebo v prípravnom konaní vypovedal. Opoznal všetkých obžalovaných,
ktorí boli na nahrávke. Nepamätal si, či plány služieb zabezpečili pred prezretím nahrávky alebo po
tom ako nahrávku videli. Je možné, že mu vyšetrovateľ prehrával nejaké video a nebol si istý, či sa
vyšetrovateľ aj nedotazoval, či pozná nejaké hlasy v pozadí. Nevedel presne, už si nepamätal. Na tom
zázname ani jeden policajt nevykonával takú činnosť, ktorá by sa už na prvý pohľad dala hodnotiť
ako trestná činnosť. V. tam určite nikoho nevešal, nebil. Už si nepamätal, čo rozprávali policajti. Pokiaľ
si spomína, nie je očividné nejaké brutálne konanie. Vyzliekanie a obliekanie v rámci predvedenia a
vyšetrovania spadá pod osobnú prehliadku, ale zo záznamu nevedel povedať, či išlo o vykonávanie
osobnej prehliadky, alebo nie. Asi 50 % úkonov vykonávaných v rámci represie zasahuje do základných
ľudských práv a slobôd a pre bežného občana sa môžu javiť ako šokujúce. Nepamätal si, či sa na
zázname deti fackovali. Určite sa k tomu vyjadril v prípravnom konaní.

Obžalovaný Q. H.: (č.l. 665-706 dňa 08.06.2009) Svedok - poškodený O. Ž. opoznal Q. H. a uviedol: „Je
to osoba, ktorá nás dala od psov nabok, keď psov na mňa pustili, potom išiel het, on nerobil nič, on išiel
preč z budovy, bol tam asi 10 minút, keď sme sa fackovali, on bol preč, on to nevidel, on bol ten dobrý
on nekameroval, on nemal prsteň ani retiazku, on odišiel, lebo sa nemohol na to pozerať“.

Výsluchy svedkov k opoznaniu obžalovaného Q. H.: Svedok Ing. G. G. dňa 28.08.2009 (č.l. 2226-2229)
uviedol, že dňa 07.04.2009 mu bol nadriadeným prehraný záznam, z ktorého opoznal H. a U.. Po prehratí
záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.8.2009
a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že opoznal H. podľa uniformy a postavy. Osobou
stojacou pri kávomate by mohol byť U.. Opoznal tiež osobu psovoda z Košíc na zázname Cigosi 5, jeho
meno dovtedy nevedel, o tom, že sa volá G., sa dozvedel až po prepuknutí incidentu. Je to osoba, ktorá
stojí pri deťoch, ktoré sa fackujú. Ostatné osoby neopoznal. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2014
vypovedal k rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. tak, že si presne nepamätá, čo
uviedol do zápisnice o výsluchu v prípravnom konaní, ale vie s určitosťou, že na 100 % neopoznal
nikoho. Mohol sa vyjadriť tak pred vyšetrovateľom, ako to bolo prečítané, ale si na to nepamätá. Vôbec
si nepamätal na to, že by sa bol vyjadril tak, že pri prehratí záznamu u riaditeľa KR PZ opoznal H. a U.,
ale pokiaľ sa tak vyjadril do zápisnice o výsluchu pred vyšetrovateľom inšpekcie, tak to muselo byť tak.

Svedok C. R. dňa 08.10.2009 (č.l. 2299-2302) - riaditeľ KR PZ L. uviedol, že dňa 07.04.2009 dostal
z úrovne ministra vnútra elektronickou poštou videonahrávky. Tieto boli prostredníctvom OTI jemu
sprostredkované v nezmenenej forme na nosič. Spoločne s funkcionármi prezreli uvedený záznam, z
ktorého opoznali budovu OO PZ L.-C.. On opoznal G. a H.. Opoznal hlas Š. a U.. Po prehratí záznamu
z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.08.2009,
ako aj predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že podľa hlasu, ako už vyššie uviedol, opoznal
Š. na zázname pod názvom V. X a V. 2. Na zázname V. 5 opoznal osobu G., stojaceho za fackajúcimi
sa rómskymi deťmi. Na zázname V. 2 opoznal osobu H.. Zo záznamu V. X opoznal U. ako telefonuje.

Svedok Ing. M. E. dňa 08.10.2009 (č.l. 2306-2308) uviedol, že riaditeľ KR PZ L. ho upovedomil o situácii
z 21.03.2009 a boli mu prehrané záznamy na CD. On opoznal zo záznamu H. a U.. Veliteľ PMJ G.,
zástupca PMJ I. a veliteľ čaty W. opoznali aj hlas Š. a V.. Všetci sa zhodli v opoznaní vyššie uvedených
príslušníkov PZ, ktorí sa v tom čase nachádzali na OO PZ L. - C.. Toto opoznanie korešpondovalo aj
so zložením hliadok v zmysle plánu služieb. Následne boli vykonané personálne opatrenia. Po prehratí
záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa
25.08.2009, ako aj predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X opoznal U.,
ktorý telefonoval. Na zázname V. 2 opoznal H.. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal, že
na základe pokynu nadriadených boli spracované návrhy na prepustenie policajtov z dôvodu porušenia
etického kódexu príslušníka PZ. K rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. uviedol, že
k jeho vyjadreniu z prípravného konania o opoznaní H. a U. a podľa hlasu Š. a V. mal na mysli, že tieto
osoby opoznali len za pomoci úradných záznamov. Len tipovali, že to môže byť H., U., podľa fyzických

predpokladov. Preto boli prizvaní aj ich priami nadriadení, ktorí ich lepšie poznali. On ich poznal len z
videnia. K tomu, že pred vyšetrovateľom po vzhliadnutí DVD záznamu opoznal U. a H. uviedol, že s
obrazovým materiálom pracovali predtým, možno tri dni sa s ním zaoberali, aby presne určili osoby.
Preto sa tak vyjadril.

Svedok C. Č. dňa 21.10.2009 (č.l. 2349-2351) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií
z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. 2 sa mu zdá, že podľa postavy by mohlo ísť o osobu H.,
ale toto nevie uviesť s určitosťou na 100%.

Svedok Mgr. V. L. dňa 6.11.2009 (č.l. 2356-2359) uviedol, že riaditeľom mu bol prehraný záznam z
DVD. On opoznal podľa výzoru Q. H., ktorý bol na ľavej strane pri závese a B. U., ktorý telefonoval
pri kávomate. Zo záznamov ďalej opoznal podľa hlasu C. V. a C. Š.. Tieto osoby v zábere neboli, ale
počul ich hlasy a dávali zadržaným osobám pokyny ako sa majú biť. Po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.8.2009, ako aj predložení
fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. 2 opoznal podľa výzoru Q. H.. Na hlavnom
pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal, že opoznal H., ktorý tam stál a nič nerobil a U.. Spoznal ich
vizuálne, bolo ich tam vidieť. Tiež podľa hlasu spoznal Š. a V.. Na videu neboli zachytení, ale spoznal ich
hlasy. Nepamätal si, či pri opoznávaní už vedeli, kto mal službu. Nevedel povedať, či pred vyšetrovateľom
k opoznaným osobám uviedol bližšie konkrétnosti. Vedel, že jeden policajt bol pri kávomate. Ak pred
vyšetrovateľom uviedol podrobnosti o opoznaných osobách, bola to pravda. Hovoril pravdu, aj keď s
odstupom času si na niektoré podrobnosti nevedel spomenúť. V prípravnom konaní vypovedal pravdu.

Svedok Ing. D. T., PhD. dňa 6.11.2009 (č.l. 2360-2363) - zástupca riaditeľa KR PZ L. uviedol, že ho
zavolal do práce krajský riaditeľ. K dispozícii boli nahrávky spracované v podobe, aby sa dali prehrať
na služobnom počítači. Pozrel si ich a podľa oblečenia, výzoru a hlasu opoznal príslušníkov PZ. Išlo o
príslušníkov PMJ, psovodov a v pozadí sa mihol príslušník obvodného oddelenia. Podľa hlasu opoznal
V. a podľa výzoru jednoznačne opoznal príslušníkov PMJ pracujúcich na KR PZ. Jednoznačne podľa
oblečenia a úpravy opoznal psovodov. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME
a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že
na zázname V. 2 opoznal jednoznačne podľa oblečenia psovodov so psami, kde jeden zo psov bol mladý
pes. Tiež podľa vzhľadu opoznal príslušníka H.. Na hlavnom pojednávaní dňa 11.06.2014 vypovedal,
že z obžalovaných osobne pozná U., bol jeho susedom a C. V., ktorý je v súčasnosti jeho študentom.
Ostatných pozná zo služobného pomeru. Ospravedlňuje sa za nepresnosti, ale prešiel už určitý čas.
Nechce uvádzať konkrétne mená, kvôli odstupu času si presne nepamätá. Všetko je zadokumentované,
lebo v prípravnom konaní vypovedal. Opoznal všetkých obžalovaných, ktorí boli na nahrávke. Nepamätal
si, či plány služieb zabezpečili pred prezretím nahrávky alebo po tom ako nahrávku videli. Je možné,
že mu vyšetrovateľ prehrával nejaké video a nebol si istý, či sa vyšetrovateľ aj nedotazoval, či pozná
nejaké hlasy v pozadí. Nevedel presne, už si nepamätal.

Svedok C. R. dňa 08.10.2009 (č.l. 2299-2302) - riaditeľ KR PZ L. uviedol, že dňa 07.04.2009 okolo
16.00 h bol telefonicky vyrozumený ministrom vnútra SR o protiprávnom konaní policajtov KR PZ
L., kde sa rómske deti fackovali a policajných psov huckali proti ním príslušníci PZ. Následne dostal
z úrovne ministra vnútra elektronickou poštou videonahrávky. Tieto boli prostredníctvom OTI jemu
sprostredkované v nezmenenej forme na nosič. Spoločne s funkcionármi prezreli uvedený záznam, z
ktorého opoznali budovu OO PZ L.-C.. On opoznal G. a H.. Opoznal hlas Š. a U.. Tiež ďalší funkcionári
opoznali niektoré osoby. Teda stotožnili miesto, policajtov a čas skutku. Dňa 07.04.2009 od 22.00 h
začali spracovávanie personálnych rozkazov riaditeľa KR PZ na dočasné pozbavenie výkonu štátnej
služby U., V., Š., H., G., L., O., L. a F. z dôvodu, že sa stali dôvodne podozrivými, že porušili služobnú
prísahu zvlášť hrubým spôsobom, a tieto rozkazy im boli osobne vyhlásené dňa 08.04.2009. Po prehratí
záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009
a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že podľa hlasu, ako už vyššie uviedol, opoznal Š.
na zázname pod názvom V. X a V. 2. Na zázname V. 5 opoznal osobu G. stojaceho za fackajúcimi sa
rómskymi deťmi. Na zázname V. 2 opoznal osobu H.. Zo záznamu V. X opoznal U., ako telefonuje. Na
hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 vypovedal, že na videu opoznal L., U. a počul hlas Š.. Videl v
konaní policajtov hrubé porušenie prísahy. On a všetci riaditelia odborov najprv videli obrazovo-zvukový
záznam, a potom zabezpečovali záznamy zo služieb. K opoznaniu uviedol, že je to tak, ako vypovedal

v prípravnom konaní, teda opoznal G. a H. a podľa hlasu Š. a U.. V prípravnom konaní určite vypovedal
pravdivo.

Obžalovaný G. L.: (č.l. 892-981 dňa 29.06.2009) Svedok-poškodený O. Ž. pri rekognícii opoznal G. L.
a uviedol: „Tento ujo tam stál a pozeral sa na nás, nerobil nám nič, bol tam v čase, keď sme sa fackali,
bol tam asi 10 minút, on nám nekázal nič, ani si to nenatáčal na mobil, nebol pri psoch, ani keď sme
boli v diere“.

Výsluchy svedkov k opoznaniu obžalovaného G. L. a obžalovanej G. T. (F.): Svedok M. H. dňa
27.08.2009 (č.l. 2198-2201) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME
a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.8.2009, ako aj predložení fotografií z uvedeného DVD
uviedol, že na ňom opoznal pravdepodobne podľa oblečenia osobu, ktorá mala čierne tričko s krátkym
rukávom, bol deň volieb a marec, teda mohlo by sa jednať o policajtov stálej služby, teda L. a F., ktorí
mali v ten deň stálu službu. Pravdepodobne sa jedná o osoby L. a F., avšak podľa tváre nedokáže tieto
osoby jednoznačne stotožniť. Osoba policajta, ktorá dávala deťom pokyny na fackovanie bola podľa
oblečenia pravdepodobne psovod, ale podľa tváre, ani hlasu nedokáže jednoznačne určiť jeho osobu.

Svedok Mgr. D. E. dňa 27.8.2009 (č.l. 2202-2205) - zástupca riaditeľa pre výkon služby na OO PZ L. -
C. uviedol, že riaditeľ im prehral záznam z DVD a on spolu s R. uviedli, že pravdepodobne na zázname
bola kolegyňa F.. K tomu ako F. opoznal sa vyjadril v úradnom zázname z 09.04.2009, kde uviedol,
že pravdepodobne prechádzala po schodisku, a v tom čase mala stálu službu s kolegom L.. Na konci
záznamu, na asi polsekundovej sekvencii, bol v zábere pravdepodobne aj L., čo si predtým nevšimol.
Zdalo sa mu, že na tom zábere mali L. aj F. tričko s krátkym rukávom, resp. boli inak oblečení. Zdalo sa
mu, že L. mal čierne tričko. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného
na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že nemá
k tomu čo do dodať a trvá na úradnom zázname, ktorý spracoval k návrhu na prepustenie F. a L..
Zdá sa mu, že na jednom zázname je psovod a pravdepodobne ide o G.. Spoznal ho preto, lebo L. je
menší, útlejší a G. je silnejší. L. na zázname z dnešného dňa neopoznal. Na predložených fotografiách
je pravdepodobne tiež G.. Usudzuje to podľa postavy, ako uviedol vyššie. Na hlavnom pojednávaní dňa
10.04.2014 vypovedal, že nevie už presne popísať postupnosť, lebo sa to stalo v roku 2009 a je pravdou,
že nerád na to spomína, lebo stratil určité ilúzie. V prípravnom konaní opoznávali podriadených a pýtali
sa ho, či pozná G., teda či osoba na zázname je G. a on odpovedal, že je to G.. Do správy uviedol, že
pravdepodobne sa jedná o L., ako o osobu, ktorá sa mihla na tom zázname. Na zázname bol zobrazený
dosť dlho G.. Trval na tom, čo vypovedal v prípravnom konaní, keď to bolo čerstvé, tak vedel vypovedať
presnejšie. V ten deň slúžil ako stála služba L. a F.. Nepamätal si, či k nej spisoval úradný záznam. K
rozporu vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por., keď v prípravnom konaní uviedol, že G. opoznal
podľa postavy, bolo to tak, trvá teda na tom, čo uviedol v prípravnom konaní, vtedy to bolo čerstvejšie,
teraz po 5 rokoch sa už detailne nepamätá. Vo vzťahu k obžalovanej T., predtým F. uviedol, že mohlo
to byť tak, ako to uvádzal v prípravnom konaní, zdá sa mu, že prechádzala schodmi, že bola chvíľu
na zábere, že prechádza, ale tak ako uviedol, len pravdepodobne, lebo záznam bol slabej kvality a
fotografie takisto. Stála služba nosila v letnom období tričko s krátkym rukávom čiernej farby a nohavice
sivozelenej farby, ženy mohli mať sukňu v tej farbe.

Svedok Mgr. Š. R. dňa 27.8.2009 (č.l. 2211-2215) - vtedajší zástupca riaditeľa OO PZ L. - C. uviedol,
že na základe podnetu L. on vypracoval úradný záznam z 30.04.2009 č.l. 3896 do spisu F., keď na
videozázname videl osobu ženského pohlavia od pása dole idúcu hore schodiskom, ktorá mala na sebe
vypasované obtiahnuté nohavice a celkovo podľa tej chôdze aj štýlu obliekania mal za to, že je to slečna
F., teda aj napriek tomu, že jej nevidel do tváre. Vychádzal z vnútorného pocitu. Potom na ďalší podnet
pána L. mal vypracovať úradný záznam do spisu L., kde do záznamu k jeho osobe uviedol, že mohlo by
sa jednať o osobu L., ktorá sa na zázname nachádzala pri sklenených nepriehľadných dvojkrídlových
dverách, pri kávomate. Bol za ním kolega psovod Š. U. s tým, že zazvonil na zvonček, že chce s ním
hovoriť. Bolo to direktívne, povedal: „poď dole“. On to odmietol. Urobil úradný záznam a na druhý deň
ho dal vyšetrovateľovi inšpekcie H.. Druhý prípad bol dva týždne po tom, čo bol prepustený, niekedy v
polovici júna 2009 na ulici K. v L. ho zastavil muž so slovami: „šrac postoj“ a pýtal sa ho, ako na tom
je, čo má s tým spoločné, prečo ho prepustili, keď nemali dôvod, že ich má dať na súd, že dôkaz bol
nezákonne získaný, že on to musí vedieť, pretože chodil na akadémiu, že aj oni sú obvinení, že aj on
bude obvinený, a dal mu na seba číslo. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME
a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol,

že na zázname V. X sa mihne tvár osoby, ktorá je podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou pani F..
Na zázname V. 5 je osoba, ktorá prechádza hore po schodoch a jemu sa javí podľa chôdze, že ide o pani
F.F.. Na zázname V. 5 je osoba, ktorá gestikuláciou rúk naznačuje chlapcom podľa jeho názoru, aby sa
fackovali, a je to zrejme tá osoba, ktorá ho zastavila v polovici júna 2009. Na hlavnom pojednávaní dňa
10.04.2014 vypovedal, že ku konaniu F. vypracoval stanovisko, že mala byť pri fackovaní tých chlapcov,
myslí, že mala prechádzať po schodisku. Zo záznamu si zapamätal, že osoba, ktorá išla po schodišti
v tom čase, kedy sa chlapci fackovali, mala na sebe zúžené nohavice, akoby šitím upravené, takéto
nohavice videl na F., že ich nosila. Tieto nohavice boli výrazne upravené. Ona nosila výrazne úzke
nohavice. Aj podľa chôdze sa mu javilo, že išlo o F.. Na zázname bol aj profil tváre tej osoby, aj keď bola
tvár mierne rozrastrovaná, mal za to, že môže ísť o F., keď vyhodnotil aj celkove jej oblečenie a chôdzu.
Spísal úradný záznam zo stretnutia s G. v čase trestného konania inšpekcie, keď z auta počul: „hej šrác“
alebo „počkaj šrác“ a podišiel k nemu muž a z jeho slov vydedukoval, že je to G., ktorý mu povedal, že
košická inšpekcia to chce našiť aj na neho. Musel mu povedať svoje meno, lebo mu poskytol na seba
svoje telefónne číslo a on ho mal v telefóne uvedeného ako G.. V iný deň spísal aj úradný záznam s
kontaktu s policajtom Š. U., ktorý mu zvonil na domový telefón a agresívne ho vyzýval, aby zišiel dolu,
že sa chce s ním rozprávať. Na videozázname podľa gestikulácie nikoho neopoznal. G. nepozná.

Svedok Mgr. K. T. dňa 28.8.2009 uviedol, že zo záznamu na CD opoznal osobu L., ktorý pracoval na stálej
službe OO PZ L.-C. a osobu psovoda G.. Tieto osoby opoznal podľa tváre, teda celkovo. Taktiež aj ostatní
funkcionári nejaké osoby opoznali. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a
vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že
opoznal jednoznačne stálu službu L. a psovoda G.. Tiež opoznal v postave, ktorá ide hore schodmi, stálu
službu F.. Ostatné osoby neopoznal. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 k rozporom vo svojej
výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. uviedol, že na zázname videl F., išla hore po schodoch, L. stál pri
dverách, G. stál pri schodoch ako sa ide na 1. poschodie.

Svedok K. T. dňa 31.8.2009 (č.l. 2240-2243) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného
z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného
DVD uviedol, že ženu, ktorá je na zázname nepozná, ale keďže on registroval na OO PZ L. - C. len
jednu ženu, ktorá pracovala na stálej službe, predpokladá, že to môže byť len tá žena.

Svedok Ing. D. T., PhD. dňa 6.11.2009 (č.l. 2360-2363) - zástupca riaditeľa KR PZ L. uviedol, že ho
zavolal do práce krajský riaditeľ. K dispozícii boli nahrávky spracované v podobe, aby sa dali prehrať
na služobnom počítači. Pozrel si ich a podľa oblečenia, výzoru a hlasu opoznal príslušníkov PZ. Išlo o
príslušníkov PMJ, psovodov a v pozadí sa mihol príslušník obvodného oddelenia. Po prehratí záznamu
z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a
predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. 1 opoznal podľa výzoru B. U., ktorý
telefonuje pri kávomate. Opoznal hlas, ktorý podľa neho patrí C. V., ktorý hovorí niečo v zmysle: „to čo
za facka bola, čo za facka bola?“. Na ľavo aj na pravo, sú podľa oblečenia jednoznačne psovodi. Na
zázname sa mihla osoba s krátkym čiernym rukávom vedľa kávomatu, ktoré podľa neho mal príslušník
z obvodného oddelenia, ktorý sa podľa oblečenia javí, ako by bol ustrojený na prácu v kancelárii. Na
zázname V. X sa opakuje hlas ako na predchádzajúcom zázname V. 3, ale nevedel, komu patrí. Nikoho
neopoznal a podľa neho sa dookola točia tie isté hlasy. Tiež sa na tomto zázname mihla osoba ženského
pohlavia, kde podľa časti oblečenia, t.j. čierneho trička, má za to, že išlo o príslušníčku obvodného
oddelenia. Na zázname V. X opoznal osobu psovoda stojaceho v pozadí fackujúcich sa detí, o ktorom
dnes vie, že je G.. Prvýkrát, keď opoznával osoby, nevedel jeho meno. Ďalej osoba, ktorá hovorí slová v
zmysle: „dobre, dobre, dobre, drž sa“, by podľa neho mohol byť B. U., avšak na serióznu identifikáciu jeho
hlasu, by musela byť dlhšia sekvencia. Tiež na tomto zázname ide hore po schodoch príslušníčka PZ.
Usúdil to podľa oblečenia, teda čierneho trička a čierneho puzdra na zbraň, ktoré mala na pravom boku.

Svedok Mgr. Ľ. L. na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 uviedol, že po vzhliadnutí videozáznamu
dospel k záveru, že policajti porušili prísahu, tak začal konanie o prepustenie zo služobného pomeru. G.
a L. boli zaradení na služobnej kynológii a na OO PZ L. - C. boli radení F., L. a W..

Obžalovaný C. V.: (č.l. 1348-1449 dňa 14.08.2009) Svedok-poškodený O. Ž. opoznal osobu C. V. a
uviedol: „Tento ujo ma dal na zábradlie na druhom poschodí, ja som sa tohto zábradlia chytil rukami a on
ma po rukách bil. On tiež povedal, aby sme sa navzájom fackovali. Kričal na nás nadávkami. Povedal
dvom ujom, čo mali psov, aby ich na nás pustil, oni ich držali na vodítku, a tak púšťali na nás. Jeden

pes pohrýzol aj G. R., B. L., F. Ž.. Tento ujo si natáčal aj to, ako sa fackujeme a ako na nás púšťajú
psov. Tento ujo nám kázal ísť do diery, povedal, aby sme sa vyzliekli a išiel het. Neviem ako dlho tam
bol. Tento ujo nemal retiazku ani prsteň. Tohto uja som pred tým nepoznal, a ani od tej udalosti som ho
nevidel, až teraz, nič iné tento ujo neurobil, len to čo som povedal“. Svedok-poškodený F. Ž. opoznal
osobu C. V. a uviedol: „Tento ujo nás z M. B. odviezol na políciu a to mňa, B. L. a G. R.Í.. V aute na
políciu ma zbil aj chalanov a to tak, že nám dal facku, mne dal asi 5-6 a on sedel na zadnom sedadle
vedľa nás a pravou rukou nám dával facky. My sme sedeli po jeho pravej ruke. Pred budovou polície
sme sa stretli s ostatnými kamarátmi, vošli do budovy. Tento ujo nám povedal, aby sme si všetci sadli
na zem a vybrali všetky veci z vreciek, či nebudeme mať nejaké peniaze. Tento ujo nám kázal ísť do
diery, povedal, aby sme sa nerozprávali. Povedal mi, aby som vyšiel z diery von, a potom mi dal facku,
lebo sme sa rozprávali. Potom som šiel do diery. Tento ujo zobral O. Ž. a dal ho cez zábradlie na 1.
alebo 2. poschodie, chcel ho zhodiť a bil ho po rukách, ako sa držal zábradlia a visel. Keď sme sedeli v
budove, kázal nám vstať a fackovať sa aj bozkávať sa. Nepamätám si kedy odišiel, ale nebol tam už v
čase, kedy mal L. bozkať topánku. Tento ujo na nás psov nepúšťal, nepamätám si, či kázal, aby na nás
psov púšťali“. Na otázku, či túto osobu už niekedy videl predtým alebo potom, uviedol, že až potom po
udalosti, ale nič zlé im nerobila. Svedok-poškodený O. T. opoznal osobu C. V. a uviedol: „Tento ujo nám
kázal fackať sa, kázal jednému policajtovi, ktorý mal psa, aby ho na nás huckal a púšťal. Kázal nám ísť
do diery a vyzliecť sa a zavesil O. Ž. na zábradlie na 2. poschodie a chcel ho zhodiť. Ten ujo neveril,
že O. Ž. mama sa volá C. N., preto ho zavesil na to zábradlie. Tento ujo nás natáčal a nadával nám
„vy špinaví Cigáni“. Predtým ani potom som toho uja nevidel. Tento ujo patril medzi troch najhorších, čo
nám robili zle“. Svedok-poškodený B. L. opoznal osobu C. V. a uviedol: „Tento ujo nám kázal fackovať
sa, potom nás poslal do diery, kázal nám vyzliecť sa, a aby sme boli ticho. Potom zobral O. Ž. a zavesil
ho na zábradlie z 1. poschodia, a keď bol zavesený, bil ho po rukách. Predtým, keď sme šli na políciu
bol s nami v aute, teda so mnou, s F. Ž. a G. R.. On sedel s nami vzadu v aute a dal si na ruku čiernu
rukavicu, a potom nás bil, mne dal 2-krát do tváre. Natáčal a pritom sa smial, nadával nám v zmysle,
že sme Cigáni a smrdíme. On na nás psov nepúšťal. Tento ujo nie je osobou, ktorá mala retiazku,
prsteň, nekázal ani bozkať topánku, ani nemal nič spoločné so zbraňou. Tohto uja som stretol asi pred
udalosťou aj potom. Pred udalosťou som ho videl v uniforme pri tej príležitosti, že nás naháňal, ale prečo
nás naháňal neviem uviesť. Potom som ho ja videl, ale on mňa nie“. Svedok-poškodený L. Q. opoznal
osobu V. a uviedol: „Tento ujo zobral O. Ž. na 2. poschodie a zavesil ho cez zábradlie. Tento ujo povedal,
aby sme sa navzájom bili, fackali, dávali si poza uši. Povedal ujovi, aby na nás pustil psov, mňa pes
nepohrýzol. Natáčal si nás na mobil. Tento ujo nás poslal do diery, aby sme sa tam vyzliekli. Nadával
nám, že sme špinaví, smrdíme a neumývame sa. Ja som tohto uja videl až potom, predtým nie, bol v
civile, ja som sa schoval“.

Výsluchy svedkov k opoznaniu obžalovaného C. V.: Svedok Mgr. V. L. dňa 06.11.2009 (č.l. 2356-2359)
uviedol, že riaditeľom mu bol prehraný záznam z DVD. On opoznal dvoch príslušníkov PZ. Podľa výzoru
Q. H., ktorý bol na ľavej strane pri závese a B. U., ktorý telefonoval pri kávomate. Tieto osoby pozná z
videnia, lebo je ich nepriamy nadriadený. Zo záznamov ďalej opoznal podľa hlasu C. V. a C. Š.. Tieto
osoby v zábere neboli, ale počul ich hlasy a dávali zadržaným osobám pokyny ako sa majú biť. Po
prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci
z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X podľa vzhľadu
opoznal B. U. stojaceho pri kávomate, ktorý telefonoval a podľa hlasu opoznal C. V., ktorý povedal niečo
v zmysle: „ta co, dávaj, neotáčaj hlavu, to čo za facka bola“. Podľa hlasu opoznal C. Š., ktorý povedal
niečo v zmysle: „nie boxer, ta to ani zruku neznáš trafic, dobre a teraz pusu si dajte, ešte jednu pusu“, a
to všetko bolo pri fackovaní. Na zázname V. X podľa hlasu opoznal C. V., ktorý hovoril niečo v zmysle:
„kto bude najskôr, vytras to všetko, vytras, davaj davaj, všetko?“. Na zázname V. X podľa hlasu opoznal
C. V., ktorý hovorí niečo v zmysle: „davaj naspäť, davaj Ty mu naspäť, davaj za to koleno, ešte jednu
uhol sa, davaj už nepomeraj toľko“. Na zázname V. X podľa hlasu opoznal C. Š., ktorý hovorí niečo v
zmysle: „pusu si dajte, ta to ani zruku neznáš trafic, stačí, stačí, ešte jednu pusu si dať“. Podľa hlasu
opoznal B. U., ktorý hovoril akoby telefonoval s niekým: „tu sme na juhu, hej, dobre, dobre, dobre, drž
sa“. Podľa výzoru opoznal psovoda, ktorý dával deťom pokyny na fackovanie, o ktorom už teraz vie, že
je G.. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal, že opoznal H., ktorý tam stál a nič nerobil a
U.. Spoznal ich vizuálne, bolo ich tam vidieť. Tiež podľa hlasu spoznal Š. a V.. Na videu neboli zachytení,
ale spoznal ich hlasy. Nepamätal si, či pri opoznávaní už vedeli kto mal službu. Vedel, že jeden policajt
bol pri kávomate. Ak pred vyšetrovateľom uviedol podrobnosti o opoznaných osobách, bola to pravda.
Hovoril pravdu, aj keď s odstupom času si na niektoré podrobnosti nevedel spomenúť. V prípravnom
konaní vypovedal pravdu.

Svedok Ing. D. T., PhD. dňa 06.11.2009 (č.l. 2360-2363) - zástupca riaditeľa KR PZ L. uviedol, že ho
zavolal do práce krajský riaditeľ. K dispozícii boli nahrávky spracované v podobe, aby sa dali prehrať
na služobnom počítači. Pozrel si ich a podľa oblečenia, výzoru a hlasu opoznal príslušníkov PZ. Išlo o
príslušníkov PMJ, psovodov a v pozadí sa mihol príslušník obvodného oddelenia. Podľa hlasu opoznal
V. a podľa výzoru jednoznačne opoznal príslušníkov PMJ pracujúcich na KR PZ. Jednoznačne podľa
oblečenia a úpravy opoznal psovodov. Na mená si vzhľadom na odstup času nepamätal. Po prehratí
záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009
a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X opoznal podľa výzoru B. U., ktorý
telefonuje pri kávomate. Opoznal hlas, ktorý podľa neho patrí C.M. V., ktorý hovorí niečo v zmysle: „to
čo za facka bola, čo za facka bola?“. Na ľavo aj na pravo sú podľa oblečenia jednoznačne psovodi. Na
zázname sa mihla osoba s krátkym čiernym rukávom vedľa kávomatu, ktoré podľa neho mal príslušník
z obvodného oddelenia, ktorý sa podľa oblečenia javí, ako by bol ustrojený na prácu v kancelárii. Na
zázname V. 2 opoznal jednoznačne podľa oblečenia psovodov so psami, kde jeden zo psov bol mladý
pes. Tiež podľa vzhľadu opoznal príslušníka H.. Na zázname V. X neopoznal žiadnu osobu. Na zázname
V. X sa opakuje hlas ako na predchádzajúcom zázname V. 3, ale nevedel, komu patrí. Nikoho neopoznal
a podľa neho sa dookola točia tie isté hlasy. Tiež sa na tomto zázname mihla osoba ženského pohlavia,
kde podľa časti oblečenia, t.j. čierneho trička, má za to, že išlo o príslušníčku obvodného oddelenia.
Na zázname V. X opoznal osobu psovoda stojaceho v pozadí fackujúcich sa detí, o ktorom dnes vie,
že je G.. Prvýkrát, keď opoznával osoby, nevedel jeho meno. Ďalej osoba, ktorá hovorí slová v zmysle:
„dobre, dobre, dobre, drž sa“, by podľa neho mohol byť B. U., avšak na serióznu identifikáciu jeho hlasu
by musela byť dlhšia sekvencia. Tiež na tomto zázname ide hore po schodoch príslušníčka PZ. Usúdil
to podľa oblečenia, teda čierneho trička a čierneho puzdra na zbraň, ktoré mala na pravom boku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.06.2014 vypovedal, že z obžalovaných osobne pozná U., bol jeho
susedom a C. V., ktorý je v súčasnosti jeho študentom. Ostatných pozná zo služobného pomeru.
Ospravedlňuje za nepresnosti, ale prešiel už určitý čas. Nechce uvádzať konkrétne mená, kvôli odstupu
času si presne nepamätá. Všetko je zadokumentované, lebo v prípravnom konaní vypovedal. Opoznal
všetkých obžalovaných, ktorí boli na nahrávke. Nepamätal si či plány služieb zabezpečili pred prezretím
nahrávky alebo po tom ako nahrávku videli. Je možné, že mu vyšetrovateľ prehrával nejaké video a
nebol si istý, či sa vyšetrovateľ aj nedotazoval, či pozná nejaké hlasy v pozadí. Nevedel presne, už si
nepamätal. Na tom zázname ani jeden policajt nevykonával takú činnosť, ktorá by sa už na prvý pohľad
dala hodnotiť ako trestná činnosť. V. tam určite nikoho nevešal, nebil. Už si nepamätal, čo rozprávali
policajti. Pokiaľ si teda spomína, nie je očividné nejaké brutálne konanie. Vyzliekanie a obliekanie v rámci
predvedenia a vyšetrovania spadá pod osobnú prehliadku, ale zo záznamu nevedel povedať, či išlo o
vykonávanie osobnej prehliadky alebo nie. Asi 50 % úkonov vykonávaných v rámci represie zasahuje
do základných ľudských práv a slobôd a pre bežného občana sa môžu javiť ako šokujúce. Nepamätal
si, či sa na zázname deti fackovali. Určite sa k tomu vyjadril v prípravnom konaní.

Obžalovaný G. L.: (č.l. 1538-1627 dňa 14.08.2009) Svedok-poškodený O. Ž. opoznal pri rekognícii osobu
podozrivého G. L. a uviedol: „Tento ujo mal retiazku a prsteň. Potom, keď sme boli všetci von z diery a
nachádzali sme sa na chodbe pri kávomate, tak prišiel ku každému z nás spýtal sa, či chceme retiazku,
a potom nám dal po facke každému jednému, pričom F. Ž.Z. aj kopol do nohy a povedal chyť sa, lebo
spadneš. Tento ujo mal aj jedlo, a toto ponúkol B. L. a B. povedal, že nechce, a tento ujo ho na to kopol do
nohy do boku a aj chodidlom o špičku nohy a mal obuté kanady čierne. Tento ujo prišiel až v čase, kedy
sme boli už von z diery, teda na konci, keď sme boli v miestnosti s rukami hore, tak zase prišiel k nám
a G. R. kúpil kapučíno. Tento ujo už potom nám nerobil nič. On nás nenatáčal, ani nevidel, keď sme sa
fackovali, ani keď púšťali na nás psov, ani keď sme boli v diere, on prišiel až potom, ani nám nenadával.
Vtedy som ho videl prvýkrát, pred tým ani potom som ho ja už nevidel. Na konci sa už prezliekol do
civilu a odišiel preč, potom tam prišli dve ženy, jedna v uniforme, druhá v civile“. Svedok-poškodený O.
Ž. opoznal osobu G. L. aj na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2014 a uviedol, že im povedal, aby sa
fackovali. Ponúkal im striebro a prsteň. Chcel dať B. L. jedlo, ale B. to nechcel, potom do neho kopol.
Svedok-poškodený F. Ž. opoznal osobu G. L. a uviedol: „Tento ujo prišiel do budovy v čase, kedy sme
boli von z diery, psov, fackovanie, zavesenie nevidel, ani nenatáčal. Keď prišiel do budovy mal v rukách
jedlo a povedal, že prišiel zo Ž. alebo zo E., presne neviem. Potom prišiel ku mne, núkal mi večeru,
ja som povedal, že nechcem, išiel k B. L., on sa zasmial, a preto mu stúpil na nohu s bagandžami.
Povedal nám, že keby bol tu a chytil nás po lúpeži, tak by nás veľmi zbil. Každého z nás sa spýtal, či
nechceme jeho retiazku ukradnúť mu, mal aj prsteň, keď sme mu povedali, že nie, tak každému dal

facku. Ukázal nám výskok ako vie kopať počas výskoku a povedal, že by nás takto zbil po lúpeži. Potom
nás dal do miestnosti, aby sme si dali ruky hore, hlavami k stene. A neskôr nám kúpil G. R.Í. kapučíno.
Nekázal bozkať topánky a nemal ani pištoľ. Vtedy som ho videl prvýkrát, nepamätám si, či nám nadával“.
Svedok-poškodený G. R. opoznal osobu G. L. a uviedol: „Tento ujo prišiel až v čase, keď sme už boli
von z diery. Nebol tam od začiatku. Prišiel s obedom, prišiel k B. L. a spýtal sa ho, či chce obed, B.
povedal, že nechce a on ho kopol do nohy. Na chvíľu odišiel hore, a keď sa vrátil, tak si dal dole retiazku
z ruky, asi mal prsteň, a túto retiazku každému z nás ponúkol so slovami v zmysle: „okradnite aj mňa
vy svine“, povedal: „zoberte, vy ste šiesti a ja sám“. Potom, keď sme povedali, že nechceme retiazku,
každému z nás dal facku. Myslím si, že tento položil svoju pištoľ na stôl a povedal, aby sme si ju zobrali.
Potom odišiel niekam inam. My sme stáli pred jeho kanceláriou tvárou k stene a rukami hore a on mal
na kancelárii otvorené dvere, počul ako sa mi kamaráti smejú, preto prišiel ku mne, spýtal sa ma, či som
smädný, ja som povedal, že áno, a potom som s ním šiel ku kávomatu a kúpil mi kapučíno a povedal,
že mám si ho vypiť sám alebo sa s ním rozdeliť s kamarátmi. Potom sa prezliekol a odišiel. Potom už
nerobil nič. Tohto uja som predtým ani potom nevidel, nebol to ani ten ujo, čo kázal bozkať topánku“.
Svedok-poškodený O. T. opoznal osobu G. L. a uviedol: „To je ten, čo mal retiazku na ruke aj prsteň.
Prišiel s jedlom a kopol B. L., potom išiel hore, vrátil sa a povedal nám, tak ja som teraz baba, poďte
ma okradnúť šiesti. My sme nešli a on nás zbil tak, že každému dal po hlave a F. Ž. kopol do neho, on
spadol. Povedal mu postav sa a dal mu zase po hlave. Potom, keď sme stáli pred jeho kanceláriou, on
mal otvorené dvere, stáli sme tvárou k stene s rukami hore, vtedy prišiel k G. R. a kúpil mu kapučíno.
Iné nám nerobil zle. Potom ma dal sadnúť, keď druhý policajt povedal L., aby mu olízal topánku, ja som
vtedy povedal, že ja tú topánku olížem za L., toto počul aj tento ujo, preto ma dal tento ujo sadnúť si.
Potom sa prezliekol do civilu z uniformy a odišiel preč. Tento ujo prišiel do budovy už keď sme boli von
z diery, dovtedy nebol v budove polície. Pamätám si, že nám nadával do Cigánov. Tohto uja som vtedy
videl po prvýkrát, odvtedy ani dovtedy som ho nevidel. Opoznal som tohto uja podľa vlasov a tváre. Tento
ujo, keď prišiel do budovy, tak povedal, že prišiel zo E. od Cigáňov a spýtal sa nás, či chceme dostať“.

Svedok-poškodený B. L. opoznal osobu G. L. a uviedol: „Tento ujo mal retiazku na ruke a prsteň. To je
ten, čo ma kopol do nohy. Tento ujo ma udrel viackrát do hlavy, nakoniec nám kúpil kapučíno pre G. R..
Na otázku kedy prišiel do budovy uvádzam, že neviem, ale spomínam si, že prišiel zo E.. Na otázku,
či bil aj ostatných uvádzam, že zbil F. Ž. aj ostatných. F. Ž. povedal, že ho chce zabiť, aj mne. Nadával
nám do Cigáňov. Na otázku, či niekomu stúpil na nohu uvádzam, že áno F. Ž.. Keď ma bil som plakal.
Na otázku, či mieril niekomu pištoľou alebo kázal niekomu bozkať topánku uvádzam, že nie. Ku koncu
už bol k nám dobrý, keď nám kúpil kapučíno. Tento ujo hovoril niečo o retiazke, že stojí 11 tisíc a prsteň
10 tisíc. Povedal nám, či si tieto veci nechceme zobrať, a keď sme povedali nie, dal nám facky a mňa aj
kopal“. Svedok-poškodený L. Q. opoznal osobu G. L. a uviedol: „Pamätám si, že hovoril niečo o Žiline,
že aj tam bil deti. Mňa tento ujo nebil. Či bil kamarátov si nepamätám. Pamätám si, že kúpil kapučíno“.
Svedok-poškodený L. Q. opoznal G. L. aj na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2014 a uviedol, že mu
ukázal pištoľ (naznačil smerom do pravej spánkovej oblasti hlavy). Kúpil kapučíno a L. dali jedlo“.

Obžalovaný C. W.: (č.l. 1629-1718 dňa 14.8.2009) Svedok-poškodený O. Ž. opoznal pri rekognícii osobu
podozrivého C. W. a uviedol: „Tento ujo bol pri nás s tým ujom, čo som opoznal v predchádzajúcej sérií,
teda s tým, čo mal retiazku a prsteň. Tento ujo priložil pištoľ L. k hlave a spýtal sa ho, či chce, aby ho
zastrelil, L. povedal, že nie a rozplakal sa. Tento ujo nikoho z nás nebil, len L., bil ho tak, že ho zavolal
ku sebe, dal si na obe ruky čierne rukavice a L. fackal niekoľkokrát, keď si L. chytil rukami tvár, povedal
mu, aby ruky dal dole, a potom mu dal facku. Potom nerobil nikomu nič. Potom neskôr nás zobral do
miestnosti, kázal nám dať ruky hore, tvárou sme boli k stene, vtedy nám nič nerobil. O trošku neskôr
tento ujo povedal L., aby mu olízal botasku, ale na to O. T. povedal, že to urobí za L. on, tento ujo preto
povedal O.: „ty si dobrý, choď si sadnúť“. Tento ujo potom odišiel aj s tým, čo mal retiazku a prsteň a
ostali s nami len dve ženy. Neskôr nám L. všetkým povedal, že sa pokakal, keď mu dal policajt pištoľ ku
hlave, nevideli sme na ňom pokakané veci, ale smrdel. Tohto uja som videl vtedy prvýkrát, odvtedy som
ho nevidel až dnes pred budovou polície, ako išiel do budovy a bol v civile. Videli sme ho vo vzdialenosti
väčšej ako je táto (poznámka dĺžka asi 6 metrov), keď sme ho zbadali, sme sa zľakli a utekali k rodičom“.
Svedok-poškodený F. Ž. opoznal osobu C. W. a uviedol: „Tento ujo vybral pištoľ a mieril na L.. Tento ma
nebil ani nikoho, neviem kedy prišiel do budovy. Na otázku, či tento kázal pobozkať topánku, na to si
už nespomínam. Vtedy som ho videl prvýkrát, odvtedy som ho nevidel, ani dnes som ho nevidel ako
vchádzal do budovy, toto mi povedali len kamaráti“. Svedok-poškodený G. R. opoznal C. W. a uviedol:
„Tento mieril L. pištoľou ku hlave, keď mieril bol na chodbe asi sám, ten druhý s retiazkou a prsteňom
bol v budove, ale nie pri nás. Neskôr nám tento kázal na chodbe postaviť sa tvárou k stene hore rukami.

Keď išla v civile jedna žena, tak povedal, aby sme sa pozreli, na tú kočku, vošla do kancelárie a z nej
potom vyšla v uniforme, a vtedy povedal tento, aby mu L. pobozkal topánku. L. to neurobil, lebo O. T.
sa ponúkol, že to urobí za neho. My sme sa pri tom smiali, preto O. T. povedal, že je dobrý, nech si
sadne. My ostatní sme naďalej stáli pri stene. Tú policajtku som tam videl prvýkrát, táto policajtka nás
odviezla k vyšetrovateľovi, tá policajtka nám nič nerobila. Na otázku, čo robil L., keď mu priložil pištoľ
ku hlave uvádzam, že plakal, a aj sa pokakal, o tom, že sa pokakal mi povedali chlapci. Na otázku kedy
som ho videl uvádzam, že vtedy prvýkrát a dnes pred budovou polície, ako vchádzal do budovy v civile,
videl som ho na menšiu vzdialenosť ako je táto miestnosť (poznámka dĺžka miestnosti asi 6 metrov)“.
Svedok-poškodený O. T. opoznal C. W. a uviedol: „Tento ujo nás strážil. Na L. namieril pištoľ a povedal
L., aby zobral lopatu a udrel F. Ž. po hlave, aj to urobil a povedal L., aby mu olízal topánku, ale ja som
povedal, že pôjdem ja, ale neurobil som to, lebo policajt, ktorý mal retiazku mi povedal, aby som si išiel
sadnúť. V tom čase tam bola aj jedna policajtka. Odvtedy som tohto nevidel, až dnes ho zbadal ako prvý
B. L. a povedal, to je ten policajt, čo namieril na L. pištoľ, preto sme začali utekať k lavičke, kde boli
rodičia. Dovtedy som ho nevidel, a keď som sa z lavičky pozrel na neho, tak som ho videl spredu do
tváre, bol v civile (lavička sa nachádza od budovy asi 25 m)“. Svedok-poškodený B. L. opoznal C.Á. W.
a uviedol: „Tento policajt dal L. pištoľ ku hlave, tento nás dal postaviť k stene s rukami hore a tvárou k
stene. Povedal L., aby mu olízal topánku, ale chcel to urobiť O. T. a on mu na to povedal: „ vidíš ty si dobrý
chlapec, choď si sadnúť“. Potom už nič zlé nespravil, nepamätám si, že by robil niečo zlé. Spomínam
si, že tento ujo za nami fajčil, a aj sme sa s ním rozprávali. Tohto uja som videl vtedy prvýkrát v budove
polície na C. F. a dnes druhýkrát pred budovou polície. Asi L. zakričal, že ide policajt, aby sme utekali,
my sme všetci pribehli na lavičku k rodičom, sme sa báli. Až vtedy som sa na neho pozrel, ale videl som
ho len od chrbta ako vchádza do budovy polície. Na otázku s kým prišiel vtedy k nám uvádzam, že k
nám prišli dvaja, jeden s retiazkou a on“. Svedok-poškodený L. Q. opoznal C. W. a uviedol: „Tento ujo
mi dal vtedy pištoľ ku hlave, je to vážne on (poznámka kokce), tento ujo už nič neurobil, na nič iné si
nepamätám. Videl som ho aj dnes pred budovou, keď som ho spoznal, zľakol som sa a utekal na lavičku
k mojej mame. Na otázku, či som sa vtedy pokakal uvádzam, áno, ale neviem presne kedy“.

Obžalovaný G. G.: Výsluchy svedkov k opoznaniu obžalovaného G. G.: Svedkyňa H. W.E.O. (dňa
13.08.2009 č.l. 2144-2147) - referent psovod na oddelení služobnej kynológie OPP, OR PZ L. uviedla,
že dňa 07.04.2009 a 08.04.2009 jej nadriadení prehrali CD nosič s obrazovým a zvukovým záznamom
a predložili fotografie, na ktorých mohol pravdepodobne byť podľa postavy a hlasu G. G. a služobné
psy, ktoré mohli patriť O. L. a G. G.. Dňa 27.8.2009 (č.l. 2148-2151) po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií
z uvedeného DVD uviedla, že videozáznam, ako aj fotografie sú kvalitnejšie, ako jej boli predtým
predložené nadriadenými. Jedna z osôb na zázname sa siluetou tela môže podobať G.. G. a L. mali v
ten deň službu, počas služby musí mať každý z nich uniformu. Psy na zázname sa podobali na psov,
ktoré mali pridelené G. a L., pričom G. mal pridelené dva psy, staršieho psa, skôr bielo - čiernej farby a
mladšieho, do hnedej farby. L. mal pridelené tiež dva psy, staršieho psa tmavohnedej farby a mladého
psa čisto čiernej farby. U. a L. zo záznamu neopoznala, resp. žiadna osoba zo záznamu sa jej na nich
nepodobala. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 vypovedala v podstate zhodne.

Svedok G. D. dňa 21.08.2009 (č.l. 2194-2196) uviedol, že mu bol nadriadeným prehratý záznam z OO
PZ L. - C. a chceli od neho, aby opoznal osobu, ako aj iné osoby na zázname, pretože sa mal podobať
na osobu, ktorá mala prehodené cez plece vodítko od psa a psov bolo vidieť v časti záznamu, avšak na
konkrétnom zábere na osobu, na ktorú sa mal podobať, pes nebol. Táto osoba mala na sebe uniformu
a čiernu služobnú šiltovku. Na zábere on opoznal jednu osobu. Zdá sa mu, že je psovod. Vie len to,
že má meno G. alebo G. a na hlave asi nemal šiltovku. Tento policajt pracuje v L.. S odstupom času
sa dozvedel, že jedna z osôb na zázname má mať meno O.. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014
vypovedal v podstate zhodne. Poznal jedného psovoda, ktorého stretával v rámci služby, ale na meno
si vtedy nevedel spomenúť a nevedel, či táto osoba bola na zázname.

Svedok Mgr. D. E. dňa 27.08.2009 (č.l. 2202-2205) po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z
denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného
DVD uviedol, že trvá na úradnom zázname z 30.04.2009 č.l. 3895, ktorý spracoval k návrhu na
prepustenie F. a L.. Zdá sa mu, že na jednom zázname je psovod a pravdepodobne ide o G.. Spoznal
ho preto, lebo L. je menší, útlejší a G. je silnejší. L. na zázname z dnešného dňa neopoznal. Na
predložených fotografiách je pravdepodobne tiež G.. Usudzuje to podľa postavy, ako uviedol vyššie. Na
hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2014 vypovedal, že už nevie presne popísať postupnosť, lebo sa to

stalo v roku 2009 a je pravdou, že nerád na to spomína, lebo stratil určité ilúzie. V prípravnom konaní
opoznávali podriadených a pýtali sa ho, či pozná G., teda či osoba na zázname je G. a on odpovedal,
že je to G.. Do správy uviedol, že pravdepodobne sa jedná o L., ako o osobu, ktorá sa mihla na tom
zázname. Na zázname bol zobrazený dosť dlho G.. Trval na tom, čo vypovedal v prípravnom konaní,
keď to bolo čerstvé, tak vedel vypovedať presnejšie. K rozporu vo výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por.,
keď v prípravnom konaní uviedol, že G. opoznal podľa postavy, uviedol, že to bolo tak, trvá teda na tom,
čo uviedol v prípravnom konaní, vtedy to bolo čerstvejšie, teraz po 5 rokoch sa už detailne nepamätá.

Svedok Mgr. Š. R. dňa 27.08.2009 (č.l. 2211-2215) - vtedajší zástupca riaditeľa OO PZ L. - C. uviedol,
že bol za ním kolega psovod Š. U. stým, že dňa 30.04.2009 mu v čase 20.20 h zazvonil na zvonček,
že chce s ním hovoriť. Bolo to direktívne, povedal:„ poď dole“. On to odmietol. Urobil úradný záznam z
30.04.2009 č.l. 3897 a na druhý deň ho dal vyšetrovateľovi inšpekcie H.. Druhý prípad bol dva týždne
po tom, čo bol prepustený, niekedy v polovici júna 2009 na ulici K. v L. ho zastavil muž so slovami „šrac
postoj“ a pýtal sa ho, ako na tom je, čo má s tým spoločné, prečo ho prepustili, keď nemali dôvod, že
ich má dať na súd, že dôkaz bol nezákonne získaný, že on to musí vedieť, pretože chodil na akadémiu,
že aj oni sú obvinení, že aj on bude obvinený, a dal mu na seba číslo. Po prehratí záznamu z DVD
nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 28.08.2009, ako aj
predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X je osoba, ktorá gestikuláciou rúk
naznačuje chlapcom podľa jeho názoru, aby sa fackovali, a je to zrejme tá osoba, ktorá ho zastavila v
polovici júna 2009. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2014 vypovedal, že spísal úradný záznam zo
stretnutia s G. v čase trestného konania inšpekcie, keď z auta počul „hej šrác“ alebo „počkaj šrác“ a
podišiel k nemu muž a z jeho slov vydedukoval, že je to G., ktorý mu povedal, že košická inšpekcia to
chce našiť aj na neho. Musel mu povedať svoje meno, lebo mu poskytol na seba svoje telefónne číslo a
on ho mal v telefóne uvedeného ako G.. V iný deň spísal aj úradný záznam o kontakte s policajtom Š. U.,
ktorý mu zvonil na domový telefón a agresívne ho vyzýval, aby zišiel dolu, že sa chce s ním rozprávať.
Na videozázname podľa gestikulácie nikoho neopoznal. G. nepozná.

Svedok Ing. G. G. dňa 28.8.2009 (č.l. 2226-2229) uviedol, že dňa 07.04.2009 mu bol nadriadeným
prehraný záznam, z ktorého opoznal H. a U.. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka
SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.08.2009, ako aj predložení fotografií z uvedeného
DVD uviedol, že opoznal H. podľa uniformy a postavy. Osobou stojacou pri kávomate by mohol byť U..
Opoznal tiež osobu psovoda z L. na zázname V. 5, jeho meno dovtedy nevedel, o tom, že sa volá G.,
sa dozvedel až po prepuknutí incidentu. Je to osoba, ktorá stojí pri deťoch, ktoré sa fackujú. Ostatné
osoby neopoznal. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.04.2014 vypovedal k rozporom vo svojej výpovedi
podľa § 264 ods. 1 Tr. por. tak, že si presne nepamätá, čo uviedol do zápisnice o výsluchu v prípravnom
konaní, ale vie s určitosťou, že na 100 % neopoznal nikoho. Mohol sa vyjadriť tak pred vyšetrovateľom,
ako to bolo prečítané, ale si na to nepamätá. Vôbec si nepamätal na to, že by sa bol vyjadril tak, že pri
prehratí záznamu u riaditeľa KR PZ opoznal H. a U., ale pokiaľ sa tak vyjadril do zápisnice o výsluchu
pred vyšetrovateľom inšpekcie, tak to muselo byť tak.

Svedok Mgr. K. T. dňa 28.08.2009 uviedol, že zo záznamu na CD opoznal osobu L., ktorý pracoval na
stálej službe OO PZ L. - C. a osobu psovoda G..

Tieto osoby opoznal podľa tváre, teda celkovo. Tiež aj ostatní funkcionári nejaké osoby opoznali. Po
prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo
dňa 25.08.2009, ako aj predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že opoznal jednoznačne stálu
službu L. a psovoda G.. Tiež opoznal v postave, ktorá ide hore schodmi, stálu službu F.. Ostatné osoby
neopoznal. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 k rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264 ods.
1 Tr. por. uviedol, že sa pamätá, že v prípravnom konaní, keď bol vypočúvaný vyšetrovateľom, hovoril,
že na zázname opoznáva Š.. Na zázname videl F., išla hore po schodoch, L. stál pri dverách, G. stál
pri schodoch ako sa ide na 1. poschodie.

Svedok Mgr. C. T. dňa 31.08.2009 (č.l. 2233-2235) uviedol, že dňa 07.04.2009 z videozáznamu opoznal
psovoda G.. Opoznal ho podľa jeho výrazu, hlasu, podľa jeho celkového prejavu. Po prehratí záznamu z
DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.8.2009, ako
aj predložení fotografie z uvedeného DVD uviedol, že opoznal podľa postavy jednoznačne psovoda G.
na zázname V. 5. Aj na ostatných videosekvenciách medzi viacerými hlasmi počul hlas podobný hlasu
G.. Hlas G. pozná, lebo menovaný chodil na OPP podpisovať knihu prevádzky služobného motorového

vozidla, pričom uvedené oddelenie služobnej kynológie, kde G. bol zaradený, patrí pod OPP. Na hlavnom
pojednávaní dňa 10.04.2014 vypovedal, že pred vyšetrovateľom opoznal policajta G., nevedel, či podľa
fotiek alebo na videu. Nevedel, či na fotke alebo na zázname bolo vidieť G. ako stál pri stene na OO PZ
niekde v mieste, kde sa ide hore schodmi. Nepamätal si, že by videl to, že niečo robil, len G. opoznal. G.
bol psovod. G. opoznal podľa anatomických znakov, videl ho do tváre, ale aj podľa postavy a postoja.
Poznal aj jeho hlas. K rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. uviedol, že ak v prípravnom
konaní vypovedal, že aj na obrazovo- zvukovom zázname pred L. opoznal G., tak vzhľadom na odstup
času si už na niektoré veci nespomína, ale keď takto vypovedal pred vyšetrovateľom, tak to bolo tak.
Svedok D. L. dňa 31.08.2009 (č.l. 2236-2239) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 28.8.2009, ako aj predložení
fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X sa nachádza osoba v uniforme, ktorú pozná z
videnia, stretávajú sa služobne a vie, že je zaradená ako policajný psovod v L.. Túto osobu spoznal aj
na predložených fotografiách. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 vypovedal k rozporom vo svojej
výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. tak, že dnes si už nepamätá, či mu vyšetrovateľ prehral záznam
z DVD nosiča. Krajský riaditeľ mu ukázal fotografiu len jednej osoby, túto osobu neopoznal. Nepamätal
sa, či mu vyšetrovateľ ukázal nejaké fotografie.

Svedok Mgr. Ľ. L. dňa 01.10.2009 (č.l. 2244-2247) uviedol, že dňa 04.07.2009 mu riaditeľ OR PZ prehral
záznam, na ktorom opoznal interiér budovy OO PZ L. - C., ktorý bol v tom čase v prestavbe. Tiež na
zázname videl aj príslušníkov PZ, z ktorých opoznal pravdepodobne G.. Osoba, ktorá sa mu podobala
na G. na prehranom zázname, bola so psom a na ďalšej videofrekvencii táto osoba prechádzala popred
osobu, ktorá danú situáciu nahrávala, a v tom čase tam psa nevidel. Ostatné osoby, teda príslušníkov PZ
zachytených na zázname opoznal, pozná ich z videnia, sú to policajti zaradení pod poriadkovú políciu,
avšak po mene tieto osoby nepoznal. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME
a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.08.2009, ako aj predložených fotografií z uvedeného
DVD uviedol, že na zázname V. 2 ide o ich psov, ktorí sú v rámci plnenia úloh služobnej kynológie
nasadzovaní do služby. Čo sa týka záznamu V. 5, na ktorom je videný policajt, pričom by sa malo jednať
o G., opoznal ho podľa výzoru, postavy, oblečenia, uniformy. Bol za deťmi, ktoré sa navzájom fackovali.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 uviedol, že po vzhliadnutí videozáznamu dospel k záveru, že
policajti porušili prísahu, tak začal konanie o prepustenie zo služobného pomeru.

Obžalovaní G. a L. boli zaradení na služobnej kynológii a na OO PZ L. - C. boli radení F., L. a W..

Svedok Y. Q. dňa 01.10.2009 (č.l. 2256-2258) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.8.2009, ako aj predložení
fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. 5 opoznal osobu G. G., ktorý stál pri osobách
rómskeho pôvodu, ktoré sa navzájom fackovali. Opoznal ho podľa výzoru - postavy. Taktiež spoznal
budovu OO PZ L. - C.. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2014 k odstráneniu rozporov podľa § 264
ods. 1 Tr. por. už uviedol, že dnes vypovedal pravdivo a obžalovaného G. G. neopoznal na obrazovo
- zvukovom zázname a na fotografiách predložených pri výsluchu vyšetrovateľom. Nevedel, prečo
uviedol, že ho opoznáva.

Svedok C. R. dňa 08.10.2009 (č.l. 2299-2302) - riaditeľ KR PZ L. uviedol, že dňa 07.04.2009 okolo
16.00 h bol telefonicky vyrozumený ministrom vnútra SR o protiprávnom konaní policajtov KR PZ L.,
kde sa rómske deti fackovali a policajných psov huckali proti ním príslušníci PZ. Toto bolo na zázname.
Následne dostal z úrovne ministra vnútra elektronickou poštou videonahrávky. Spoločne s funkcionármi
prezreli uvedený záznam, z ktorého opoznali budovu OO PZ L.-C.. On opoznal G. a H.. Opoznal hlas
Š. a U.. Tiež ďalší funkcionári opoznali niektoré osoby. Teda stotožnili miesto, policajtov a čas skutku.
Dňa 07.04.2009 od 22.00 h začali spracovávanie personálnych rozkazov riaditeľa KR PZ na dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby U., V., Š., H., G., L., O., L. a F. z dôvodu, že sa stali dôvodne
podozrivými, že porušili služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, a tieto rozkazy im boli osobne
vyhlásené dňa 08.04.2009. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného
na zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že podľa
hlasu, ako už vyššie uviedol, opoznal Š.B. na zázname pod názvom V. X a V. 2. Na zázname V. 5
opoznal osobu G. stojaceho za fackajúcimi sa rómskymi deťmi. Na zázname V. 2 opoznal osobu H..
Zo záznamu V. X opoznal U. ako telefonuje. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2014 vypovedal, že
na videu opoznal L., U. a počul hlas Š.. Videl v konaní policajtov hrubé porušenie prísahy. On a všetci
riaditelia odborov najprv videli obrazovo-zvukový záznam, a potom zabezpečovali záznamy zo služieb.

K opoznaniu uviedol, že je to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní, teda opoznal G. a H. a podľa hlasu
Š. a U.. Potom, keď už neboli v službe, boli L. a G. u neho v kancelárii a povedali mu, že si neuvedomili,
čo sa tam dialo, boli veľmi zronení a ospravedlňovali sa. Povedali, že si neuvedomili, že to niekto natáča,
teda, že niekto má mobil v službe, keďže policajt nemôže mať počas služby súkromný mobil. L. a G. boli
u neho v kancelárii po tom, ako vypovedal v prípravnom konaní. Bolo to až keď dostali rozkaz ministra
vnútra o prepustení a odovzdávali svoju výstroj a výzbroj. Vlastne na toto sa ho vtedy nikto nepýtal. V
prípravnom konaní určite vypovedal pravdivo.
Svedok PhDr. A. C. dňa 08.10.2009 (č.l. 2303-2305) uviedol, že dňa 07.04.2009 zo záznamu opoznal
budovu OO PZ L.-C.. Predmetný záznam prehral podriadeným funkcionárom, a títo opoznali príslušníkov
PZ, ktorí sa dopustili protiprávneho konania. Na zázname boli služobné psy, preto dali záznam prezrieť
W.E.O., vedúcej oddelenia služobnej kynológie, ktorá po prezretí záznamu uviedla, že uvedených psov
majú pridelených G. a L.. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na
zápisnicu o vydaní veci z 25.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname
V. X by mali byť služobné psy, ktoré opoznala W.E.O. a tá uviedla, že sa tieto psy podobajú na policajné
psy, a tieto mali mať pridelené G. a L..

Svedok Mgr. D. F. dňa 08.10.2009 (č.l. 2312-2314) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.08.2009, ako aj predložení
fotografií z uvedeného DVD, na zázname V. 5 sa mu osoba stojaca za fackujúcimi rómskymi deťmi
podobá na G.. G. pozná ako psovoda. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal k rozporom
vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por., že pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že mu bol v
kancelárii riaditeľa KR PZ prehratý záznam za účelom stotožnenia objektu, tak sa to zakladá na pravde.
Ak sa dnes na hlavnom pojednávaní vyjadril inak, tak len z dôvodu, že pre odstup času si na všetko
nespomína. To isté platí aj vo vzťahu k opoznaniu osôb.

Svedok Ing. D. E. dňa 08.10.2009 (č.l. 2315-2317) uviedol, že na OR PZ L. mu bol ukázaný záznam,
z ktorého stotožnil podľa výzoru a hlasu osobu G.. Pri stotožňovaní príslušníkov PZ zo záznamu, sa
tento predkladal aj vedúcej oddelenia služobnej kynológie W.E.O., pri prehratí ktorého bol prítomný on
s L.. W.E.O. sa vyjadrila v tom zmysle, že na zázname nachádzajúca sa osoba by mohol byť psovod
G.. L. mu nadiktoval záznam o vyjadrení sa W.E.O. po vzhliadnutí nahrávky. On tento záznam len písal
a nepodpísal ho. Potom už nebol prítomný pri prehrávaní nahrávky iným príslušníkom PZ. Po prehratí
záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa
25.08.2009, ako aj predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. X podľa hlasu
opoznal osobu G. a na zázname V. X tiež osobu G., ako stojí za fackujúcimi rómskymi deťmi, a to podľa
hlasu aj výzoru. G. opoznal aj pred tým. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2014 vypovedal k rozporom
vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por., že keď sa vyjadril v prípravnom konaní, že opoznal G.,
tak tým mal na mysli, že to môže byť G.. Záznam nebol tak kvalitný, aby bezpečne opoznal osobu,
teda konkrétne G.. Nespomína si v súčasnosti ani na to, že by bol opoznal G.. V prípravnom konaní
vypovedal pravdu.

Svedok G. K. dňa 21.10.2009 (č.l. 2346-2348) uviedol, že po prehratí záznamu z DVD nosiča
vyžiadaného z denníka SME a vydaného na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.08.2009, ako aj predložení
fotografií z uvedeného DVD uviedol, že na zázname V. 5 opoznal osobu stojacu za fackujúcimi sa
chlapcami G.. Tohto opoznal hlavne podľa výzoru a siluety postavy. Na hlavnom pojednávaní dňa
23.05.2014 vypovedal, že vyšetrovateľom mu boli prehraté videá označené V. a podľa siluety, postavy a
hlasu si myslí, že spoznal G.. V zápisnici to bolo určite uvedené. Bola to len domnienka podľa siluety a
hlasu. Domnieval sa, že by to mohol byť G., jeho spoznal. Bolo to prejavom a mal výrazný hlas a prejav.
Pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu. Vtedy si pamätal viac ako teraz. Vtedy sa tomu venoval viac,
prezeral si fotky a videá, teraz už nie. K rozporom vo svojej výpovedi podľa § 264 ods. 1 Tr. por. uviedol,
že pokiaľ v prípravnom konaní nehovoril, že G. opoznal aj podľa hlasu, tak nevie prečo to neuviedol,
lebo vie, že počul aj jeho hlas. Pravda je teda taká, že ho opoznal podľa siluety postavy, a aj podľa
hlasu, to bola ale len jeho domnienka, že to bol on, netvrdí to na 100 %, lebo opakuje, že nepozná
všetkých policajtov.

Svedok Mgr. V. L. dňa 06.11.2009 (č.l. 2356-2359) uviedol, že riaditeľom mu bol prehraný záznam z
DVD. On opoznal podľa výzoru Q. H., ktorý bol na ľavej strane pri závese a B. U., ktorý telefonoval pri
kávomate. Tieto osoby pozná z videnia, lebo je ich nepriamy nadriadený. Zo záznamov ďalej opoznal
podľa hlasu C. V. a C. Š.. Tieto osoby v zábere neboli, ale počul ich hlasy a dávali zadržaným osobám

pokyny ako sa majú biť. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME a vydaného
na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 25.08.2009, ako aj predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol,
že na zázname V. 5 podľa hlasu opoznal C. Š., ktorý hovorí niečo v zmysle: „pusu si dajte, ta to ani
zruku neznáš trafic, stačí, stačí, ešte jednu pusu si dať“. Podľa hlasu opoznal B. U., ktorý hovoril akoby
telefonoval s niekým: „tu sme na juhu, hej, dobre, dobre, dobre, drž sa“. Podľa výzoru opoznal psovoda,
ktorý dával deťom pokyny na fackovanie, o ktorom už teraz vie, že je G.. Na hlavnom pojednávaní dňa
23.05.2014 vypovedal, že opoznal H., ktorý tam stál a nič nerobil a U.. Spoznal ich vizuálne, bolo ich
tam vidieť. Tiež podľa hlasu spoznal Š. a V.. Na videu neboli zachytení, ale spoznal ich hlasy. Nepamätal
si, či pri opoznávaní už vedeli kto mal službu. Nevedel povedať, či pred vyšetrovateľom k opoznaným
osobám uviedol bližšie konkrétnosti. Vedel, že jeden policajt bol pri kávomate. Ak pred vyšetrovateľom
uviedol podrobnosti o opoznaných osobách, bola to pravda. Hovoril pravdu, aj keď s odstupom času si
na niektoré podrobnosti nevedel spomenúť. V prípravnom konaní vypovedal pravdu.

Svedok Ing. D. T., PhD. dňa 06.11.2009 (č.l. 2360-2363) - zástupca riaditeľa KR PZ L. uviedol, že ho
zavolal do práce krajský riaditeľ. K dispozícii boli nahrávky spracované v podobe, aby sa dali prehrať
na služobnom počítači. Pozrel si ich a podľa oblečenia, výzoru a hlasu opoznal príslušníkov PZ. Išlo o
príslušníkov PMJ, psovodov a v pozadí sa mihol príslušník obvodného oddelenia. Podľa hlasu opoznal
V. a podľa výzoru jednoznačne opoznal príslušníkov PMJ, pracujúcich na KR PZ. Jednoznačne podľa
oblečenia a úpravy opoznal psovodov. Po prehratí záznamu z DVD nosiča vyžiadaného z denníka SME
a vydaného na zápisnicu o vydaní veci z X5.08.2009 a predložení fotografií z uvedeného DVD uviedol,
že na zázname V. X opoznal podľa výzoru B. U., ktorý telefonuje pri kávomate. Opoznal hlas, ktorý podľa
neho patrí C. V., ktorý hovorí niečo v zmysle: „to čo za facka bola, čo za facka bola?". Na ľavo aj na pravo
sú podľa oblečenia jednoznačne psovodi. Na zázname sa mihla osoba s krátkym čiernym rukávom vedľa
kávomatu, ktoré podľa neho mal príslušník z obvodného oddelenia, ktorý sa podľa oblečenia javí, ako by
bol ustrojený na prácu v kancelárii. Na zázname V. 2 opoznal jednoznačne podľa oblečenia psovodov
so psami, kde jeden zo psov bol mladý pes. Tiež podľa vzhľadu opoznal príslušníka H.. Na zázname V.
X neopoznal žiadnu osobu. Na zázname V. X sa opakuje hlas ako na predchádzajúcom zázname V. 3,
ale nevedel, komu patrí. Nikoho neopoznal a podľa neho sa dookola točia tie isté hlasy. Tiež sa na tomto
zázname mihla osoba ženského pohlavia, kde podľa časti oblečenia, t.j. čierneho trička, má za to, že
išlo o príslušníčku obvodného oddelenia. Na zázname V. X opoznal osobu psovoda stojaceho v pozadí
fackujúcich sa detí, o ktorom dnes vie, že je G.. Prvýkrát, keď opoznával osoby, nevedel jeho meno.
Osoba, ktorá hovorí slová v zmysle: „dobre, dobre, dobre, drž sa“, by podľa neho mohol byť B. U., avšak
na serióznu identifikáciu jeho hlasu by musela byť dlhšia sekvencia. Tiež na tomto zázname ide hore po
schodoch príslušníčka PZ. Usúdil to podľa oblečenia, teda čierneho trička a čierneho puzdra na zbraň,
ktoré mala na pravom boku. Na hlavnom pojednávaní dňa 11.06.2014 vypovedal, že osobne pozná U.,
bol jeho susedom a C. V., ktorý je v súčasnosti jeho študentom. Ostatných pozná zo služobného pomeru.
Ospravedlňuje sa za nepresnosti, ale prešiel už určitý čas. Nechce uvádzať konkrétne mená, kvôli
odstupu času si presne nepamätá. Všetko je zadokumentované, lebo v prípravnom konaní vypovedal.
Opoznal všetkých obžalovaných, ktorí boli na nahrávke. Nepamätal si, či plány služieb zabezpečili pred
prezretím nahrávky alebo po tom ako nahrávku videli. Je možné, že mu vyšetrovateľ prehrával nejaké
video a nebol si istý, či sa vyšetrovateľ aj nedotazoval, či pozná nejaké hlasy v pozadí. Nevedel presne,
už si nepamätal. Na tom zázname ani jeden policajt nevykonával činnosť, ktorá by sa už na prvý pohľad
dala hodnotiť ako trestná činnosť. V. tam určite nikoho nevešal, nebil. Už si nepamätal, čo rozprávali
policajti. Pokiaľ si spomína, nie je očividné nejaké brutálne konanie. Vyzliekanie a obliekanie v rámci
predvedenia a vyšetrovania spadá pod osobnú prehliadku, ale zo záznamu nevedel povedať, či išlo o
vykonávanie osobnej prehliadky alebo nie. Asi 50 % úkonov vykonávaných v rámci represie zasahuje
do základných ľudských práv a slobôd a pre bežného občana sa môžu javiť ako šokujúce. Nepamätal
si, či sa na zázname deti fackovali. Určite sa k tomu vyjadril v prípravnom konaní.

Svedkovia-poškodení, ale aj ďalší svedkovia vypovedali aj na hlavnom pojednávaní, kde si už niektoré
skutočnosti oproti výpovedi z prípravného konania nepamätali, resp. sa v ich výpovediach vyskytli určité,
nie však podstatné rozpory. Niektorí vyššie uvedení svedkovia si však na hlavnom pojednávaní už
neboli istí v opoznaní konkrétnych osôb, tak ako uviedli pred vyšetrovateľom a niektorí svedkovia aj
zmenili svoju výpoveď. Je však nevyhnutné hodnotiť výpovede svedkov-poškodených, ale aj ďalších
svedkov z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania ako celok. U svedkov-poškodených
je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že vychádzajú z reálne prežitého a z hľadiska svojho obsahu sa
v podstatných dejových okolnostiach zhodujú. Je potrebné tiež uviesť, že na pamäťové stopy nielen
svedkov-poškodených, ale aj ďalších vyššie uvedených svedkov, pri ich výpovediach na hlavnom

pojednávaní, negatívne pôsobil aj značný časový odstup od skutku, ku ktorému došlo dňa 21.03.2009,
ale u maloletých svedkov-poškodených aj emocionálny stres, strach, neistota, bolesť a poníženie, ktoré
ako maloleté osoby aj v prítomnosti psov na oddelení polície prežívali.

Aj podľa záverov znaleckých posudkov MUDr. D. H. a MUDr. F. Ď., znalcov z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia po porade s Mgr. Y. R., znalcom konzultantom, klinickým
psychológom detí a dospelých, po vyšetrení duševného stavu svedkov-poškodených, v záveroch svojich
znaleckých posudkov v podstate zhodne konštatovali neprítomnosť forenzne významnej duševnej
choroby alebo poruchy a nezistili žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy.

PhDr. N. T., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia
dospelých, psychológia sexuality k psychologickému vyšetreniu svedkov-poškodených v závere
znaleckých posudkov konštatovala, že ich schopnosť správne vnímať, uchovať v pamäti a následne pri
výsluchu reprodukovať prežité udalosti, v základných, podstatných dejových okolnostiach je zachovaná
a z psychologického hľadiska má reprodukcia prežitej predmetnej udalosti znaky vierohodnosti a
použiteľnosti v trestnom konaní s výnimkou L. Q. a B. L., ktorých reprodukcia má zníženú mieru
hodnovernosti a použiteľnosti v trestnom konaní.

Na druhej strane je potrebné poukázať na vyjadrenie obvineného C. Š. pred PhDr. N. T. znalkyňou
z odboru Psychológia, kde uviedol, „... Keď policajt nemôže udrieť, nech si aspoň medzi sebou dajú
facky. To videl, preto ani nezasiahol...“. Vôbec nevidel, to hovorí úprimne, že by boli povyzliekaní.
Všetko je nafúknutá bublina. Vždy je krik pri predvádzaní, takto to ide, ale predsa žiadne mučenie
nebolo, žiadne ublíženie na zdraví. I. je mučenie, nie toto..."...Tých malých opakovane riešil, L. aT.
st., pozná ich z predchádzajúcich skutkov, aj potom mali urobiť nejakú D.. ... On s U. ich pochytali
a doviezli. On a U. ich výsluchal kvôli menám rodičov. Necíti sa byť z ničoho vinný. Jeho matka
bola takými 2 x prepadnutá a bolo jej ublížené na zdraví. Agresivita patrí u obvineného Š. medzi
dominantné vlastnosti osobnosti, v bežnom živote je racionálne ovládaná, v záťažových alebo napätých
situáciách, v snahe prejaviť svoju prevahu a moc neváha použiť fyzickú agresiu, udrieť, kopnúť. Tieto
agresívne prejavy sa môžu aktivovať ako sprievodné prejavy afektov hnevu, či zlosti, alebo môže
ísť aj o cielené, vedomé agresívno-silácke konanie. Spravodlivosť niekedy berie do vlastných rúk.
Verbálne vyjadruje rešpektovanie spoločnosťou uznávaných mravných noriem a etických princípov,
ale riadi sa aj vlastnými normami a presvedčením pri riešení problémov, čo môže byť ovplyvnené
niektorými zlými skúsenosťami z minulosti, vnášaním subjektívnych pocitov do riešenia problémov. U
obvineného Š. je veľmi pravdepodobná značná frustrovanosť z pôvodnej služobnej činnosti, ktorá pre
opakované riešenie recidív priestupkov proti zákonu znížila významne jeho frustračnú toleranciu. To
mohlo viesť k hľadaniu zdanlivo prijateľného jednoduchého riešenia zákonne ťažko postihnuteľných
prekročení zákona recidivujúcimi maloletými páchateľmi. Podľa znalkyne z odboru Psychológia, u
obvineného G. G. prevláda pocit hrdosti, sebaovládajúcej nadradenosti nad druhými, pocity moci,
kontroly alebo schopnosti riadiť a ovplyvňovať dianie. Snaha mať veci pod kontrolou sa môže
prejavovať ako panovačnosť a snaha potlačiť druhých. Vo vyhrotených situáciách, napríklad, keď
sa cíti nedostatočne rešpektovaný, je znižovaná jeho autorita verbálnym alebo fyzickým napádaním,
sa agresivita ľahko aktivuje, nemá problém udrieť. Je akčný, príčinlivý, s potrebou aktivity, iniciatívy,
chuťou podnikať, niekedy príliš horlivý. U obvineného O. L. agresivita patrí medzi dominantné rysy
jeho osobnosti, za bežných okolností ju má pod racionálnou kontrolou, je ventilovaná v sociálne
akceptovanej profesii, v ktorej má uspokojenú potrebu moci, samoľúbosť, cíti sa dôležitý, nadradený, v
symbióze so psom vzbudzuje rešpekt, ale aj strach, alebo naopak pocit bezpečia a ochrany u druhých.
V záťaži alebo v konfliktných situáciách sa v rámci jeho nezdržanlivosti a pri hypotrofii vyšších citov
agresivita môže ľahko aktivovať na akýkoľvek vyvolávajúci sociálny podnet. U obvineného B. U. je
agresivita integrovanou súčasťou jeho osobnosti, v bežnom živote je racionálne ovládaná a potláčaná.
Príležitostne môže dochádzať k impulzívnym výbojom, predramatizovanému a nadsadenému jednaniu s
agresívnym nábojom, ktoré má epizodický charakter s cieľom zdôrazniť svoju prevahu, moc, postavenie,
egocentrickú potrebu presadenia sa. Podľa znalca psychológa u obvineného C. V. s ohľadom na
mimoriadnu aktivitu pri plnení povinností mohla jeho angažovanosť dosiahnuť nežiaducu úroveň.

Skutkový stav veci nie je správne zistený v dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov
súdom prvého stupňa. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa ako nevyhnutný podklad pre spravodlivé
rozhodnutie súdu sú nedostatočné. Zásadu „in dubio pro reo“ možno použiť len vtedy, ak pochybnosti o
dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu

reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je účelom odôvodneného rozhodnutia dať stranám najavo, že
boli vypočuté. Len ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola súdnictva
(napríklad Souminen v. Fínsko, § 37, 01.07.2003, Tatishvili v. Rusko, § 58, 22.02.2007). Podobne podľa
Ústavného súdu SR právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené
a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je
nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny (III. US 311/07).

Napadnutý rozsudok tak trpí chybami v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. Napadnuté výroky
rozsudku sú chybné pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a súd sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach v zmysle § 321 ods. 1
písm. b), písm. c) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 60/2010 zo 04.12.2019 zrušil
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podaného na hlavnom pojednávaní dňa 04.12. 201 9
proti rozsudku Okresného súdu Košice II z rovnakého dňa uvedenej spisovej značky (ďalej „rozsudok“)
podali vyjadrenie obžalovaní G. L. a G. T. (rod. F.) prostredníctvom svojho obhajcu. Uvádzajú, že s
dôvodmi podaného odvolania prokurátora, ktoré je neprimerane rozsiahle, sa nestotožňujú a napadnutý
rozsudok považujú za zákonný a spravodlivý, vychádzajúci z výsledkov rozsiahleho dokazovania. V
nadväznosti na uvedené poukazujú na vyjadrenia k odvolaniu prokurátora v tejto trestnej veci zo dňa
07.07.2015 a 31.10.2017, na obsahu ktorých trvajú.

Pokiaľ ide o tvrdenia prokurátora explicitne uvedené v odvolaní, a to najmä, že súd na hlavnom
pojednávaní vykonané dôkazy vyhodnotil v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
jednoznačne v prospech obžalovaných (pozri str. 19); súd v rozsudku niektoré dôkazy hodnotil len
čiastočne, niektoré dôkazy nehodnotil vôbec (str. 1 9); skutkový stav veci nie je správne zistený v
dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, skutkové zistenia sú
nedostatočné a v konaní je potrebné sa znova zaoberať v obžalobe uvedenými dôkazmi (str. 19 a 48);
súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vznikli pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať (str.
48); právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé (str.
48), tieto namietajú, nakoľko nielen z obsahu, ale aj z rozsahu napadnutého rozsudku pozostávajúceho
zo 145-tich strán, je viac ako zrejmé, že súd dostatočne vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie. Pri
vyhodnocovaní dôkazov pritom využil viaceré logické argumenty a zásady trestného práva, na základe
čoho rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

V tejto súvislosti súd uviedol, že vzhľadom na zistený skutkový stav opakovane nie je možné prijať
záver o vine obžalovaných, nakoľko v danom prípade nie je jednoznačné a nepochybné, že žalovaný
skutok sa stal tak ako je opísaný v obžalobe prokurátora Generálnej prokuratúry SR z 12.05.2010, sp.
zn. XIV Gv/20/09, a preto v prospech obžalovaných aplikoval zásadu „in dubio pro reo“ a rozhodol podľa
§ 285 písm. a) Tr. por.

V plnej miere sa stotožňujú s právnym názorom prvostupňového súdu a majú za to, že ich vina nebola
preukázaná, nakoľko nebola dodnes hodnoverne objektivizovaná žiadnym z vykonaných dôkazov.

Poukázali aj na dĺžku predmetného trestného konania, ktoré k dnešnému dňu trvá vyše 11 rokov. V
tejto súvislosti poukázali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá v kontexte čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pripúšťa pre prípady prieťahov v trestnom
konaní možnosť zastavenia trestného konania. Dodali, že: „Európsky súd pre ľudské práva pritom uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi šesť rokov.“ (I. ÚS 684/2014)

V neposlednom rade podotkli, že v praxi slovenského súdnictva boli zaznamenané rozhodnutia,
ktoré možnosť zastavenia trestného stíhania pre vznik prieťahov v konaní pripustili (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2008 pod sp. zn. 3 Tost 13/ 2008).

Vzhľadom na všetko doposiaľ uvedené navrhli Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, aby
podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila aj obhajkyňa obžalovaného G. L., ktorá vo svojom odvolaní uvádza,
že s podaným odvolaním prokurátora a jeho dodatočným odôvodnením v plnom rozsahu nesúhlasí,
považuje ho za vecne nesprávne a nemajúce zákonný podklad. Naopak, v plnej miere vyjadruje svoj
súhlas s rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 04.12.2019, sp. zn. 5T 60/2010, ktorý je po stránke
formálnej zákonný a po stránke materiálnej vecne správny, jeho závery sú ucelené, jednotlivé úvahy
súdu na seba navzájom nadväzujú a vytvárajú logickú súvislosť o súdom ustálenom skutkovom deji.

V konaní pred súdom prokurátor neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by sa bol dopustil skutku mu
kladeného za vinu a právne kvalifikovaného ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na písm. d), písm. h), písm.
j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

V konaní nebolo preukázané, že by bol kohokoľvek kopal, fackoval, či niekomu vulgárne nadával, či
vyhrážal sa. Nemal na to najmenší dôvod, takýto postup by nebol zákonný, a ani morálne správny.
Nevie, či poškodení, ktorí ho z tohto skutku usvedčovali, boli k tomu motivovaní vidinou „odškodného“,
ale vie, že prokurátorom podaná obžaloba z hľadiska jeho profesionálneho i osobného života zásadným
spôsobom zasiahla do jeho práv a slobôd a fakticky mu sťažila jeho spoločenské uplatnenie. Tým skôr, že
predmetný súdny proces je medializovaný a o jeho vine, ako aj jeho bývalých kolegov - spoluobvinených
už média dávno nemali najmenšie pochybnosti. Je poľutovania hodné, že prokurátor ako orgán činný v
trestnom konaní pred podaním obžaloby nedokázal rozpoznať fabulácie domnelých poškodených a ich
zákonných zástupcov a nekriticky si osvojil verziu o jeho vine.

Prokurátor na strane 38 až 40 odôvodnenia odvolania sumarizuje fabulácie údajných poškodených voči
jeho osobe. Tak napríklad O. Ž. dňa 14.08.2009 uviedol, že on im nenadával, a ani nemal byť pritom,
keď sa mali údajne fackovať, no následne na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2014 už mal im povedať,
aby sa fackovali, čo však ostatní neuvádzajú. F. Ž. vyfabuloval niečo o tom, že mal ukázať výskok ako
vie kopať, čo však ostatní nevideli. G. R. tvrdil niečo o tom, že si len mysli, že mal položiť pištoľ na stôl,
avšak F. Ž. uviedol, že pištoľ nemal. O. T. mal zasa ako jediný počuť, ako celej skupine mal nadávať do
cigánov, čo však ostatní neuvádzajú. B. L. vyfabuloval údajné vyhrážky smrťou jemu i F. Ž., zaujímavé,
že F. Ž. pritom nič o vyhrážaní neuvádza. Napokon L. Q. si ani nepamätá, že by on jeho kamarátov
bil, vie však, že jeho on nebil. Tým však logicky popiera tvrdenia tých, čo tvrdia, že mal zbiť všetkých
šiestich. Následne však posledný menovaný na hlavnom pojednávaní uvádza, že mu mal ukázať pištoľ
smerom do pravej spánkovej oblasti hlavy, čo však je v rozpore s tvrdením G. R., ktorý si len myslel,
že pištoľ mal len položiť na stôl, no je to v úplnom rozpore s tým, že F. Ž. jeho pištoľ ani len nevidel, a
pritom poukazuje na tvrdenia reprodukovane prokurátorom, ktoré mu do odôvodnenia odvolania museli
najviac pasovať s cieľom usvedčovať ho.

Je presvedčený, že na podklade prokurátorom podanej obžaloby a vykonaného dokazovania
prvostupňový súd ani nemal inú možnosť než ho ako aj jeho spoluobvinených oslobodiť spod obžaloby.
Nebolo poslaním súdu suplovať, či sekundovať prokurátorovi, ale rozhodnúť podľa faktov a dôkazov, čo
súd aj urobil. Je skôr chválitebné, že prvostupňový súd rozhodol tak, ako rozhodol aj navzdory pôsobeniu
mediálneho tlaku a napriek mediálnemu lynču, ktorému sa tým vystavil, a aj napriek (ne)erudovaným
názorom ľudskoprávnych aktivistov a médií, ktoré si spravodlivý súdny proces zamieňajú s reality show.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto považuje napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa
04.12.2019, sp. zn. 5T 60/2010 za vecne správny a zákonný a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v súlade s § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodné.

Obžalovaní G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U., Q. H. sa vyjadril k odvolaniu prokurátora prostredníctvom
obhajcu tak, že krajský prokurátor napadol oslobodzujúci rozsudok s tým, že trpí chybami, výroky
rozsudku sú nejasné, skutkové zistenia sú neúplne, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie a vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,
na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
znovu prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaní považujú napadnutý rozsudok okresného súdu po stránke vecnej i právnej za správny, a
teda zákonný. Nesúhlasia s názorom krajského prokurátora, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne
odôvodnený a presvedčivý a nenapĺňa požiadavku práva na spravodlivý proces. Naopak, napadnutý
rozsudok okresného súdu je náležite odôvodnený, z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi súdu na druhej strane. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tieto hodnotil z hľadiska ich
zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti. Už v prípravnom konaní ani vykonanou rekogníciou
neboli odstránené rozpory vo výpovediach svedkov a obžalovaných, ako aj rozpory vo výpovediach
medzi poškodenými, rodičmi navzájom a nebolo zistené konkrétne protiprávne konanie, ktorého sa
mali dopustiť. V prípravnom konaní nebola overená reálnosť tvrdení poškodených o zranení, ktoré im
mali spôsobiť policajti, nebola overená reálnosť tvrdení poškodených o zranení psami hneď v začiatku
vyžiadaním odborného vyjadrenia lekára, či došlo k zraneniu poškodených.

V odvolaní krajský prokurátor navrhuje opätovne vykonať dokazovanie výpoveďami poškodených-
svedkov. Ale to už okresný súd vykonal, a ani opätovné vypočutie poškodených v procesnom postavení
svedkov neposlúžilo na odstránenie rozporov v ich výpovediach navzájom, ako aj v ich výpovediach z
prípravného konania s výpoveďami na hlavnom pojednávaní, ich opätovné výpovede neslúžili účelu, a to
objasniť skutočný stav veci. V tomto smere odkázali na záverečnú reč obhajoby s podrobnými dôvodmi.

Konkrétne kto z obžalovaných, akým konkrétnym protiprávnym konaním sa zúčastnil na predmetnom
skutku opísanom v obžalobe, nebolo preukázané. Opis skutku v obžalobe a aj opis okolností, za ktorých
malo dôjsť ku skutku opísanom v obžalobe sa vo výpovediach poškodených a ich rodičov na hlavnom
pojednávaní dostal do pozície všeobecného opisu skutku s nekonkrétnym subjektom ako sú policajti
alebo policajt. V právnom poriadku platí zásada, že každý skutok má byť vyšetrený v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky tak, aby bolo možné konštatovať individuálnu zodpovednosť každej
osoby zúčastnenej na protiprávnom konaní.

Ani dôkazný prostriedok obrazovo - zvukový záznam, ktorý súd napokon vykonal z dôvodu, že je
prípustný podľa zákona, neprispel k zisteniu skutkového stavu. Znalecký posudok JUDr. Ing. A. T.
len potvrdil, čo tvrdili, že obrazovo - zvukové záznamy boli konvertované v bližšie nezistenom video
editačnom programe a pri konvertovaní je možné zmeniť aj technické vlastnosti obrazu, zmenu počtu
snímok, zmenu formátu zvuku. O tom, že boli snímky upravované svedčí to, že je nesúlad medzi dĺžkou
obrazovej a zvukovej zložky obrazových záznamov. Pri premietaní obrazovo - zvukových záznamov sa
preukázalo to, že postavy sú neopoznateľné, ide len o obrysy postav, dôkaz nie je kvalitný. Judikatúra
EĽSP v rámci garancie práva na spravodlivý proces predovšetkým prihliada na kvalitu dôkazu, vrátane
toho, či okolnosti, za ktorých bol získaný vrhajú tieň pochybnosti na jeho vierohodnosť dôkazu alebo
na jeho presnosť.

Na základe vyššie uvedených dôvodov obžalovaní G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U., Q. H. navrhli odvolanie
krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania krajským prokurátorom krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, mal pritom na zreteli aj povinnosť
prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:

V uvedenom rozsahu revízneho princípu a vzhľadom na obsah odvolacích námietok preskúmal krajský
súd postup v konaní predchádzajúci napadnutému rozsudku, ako aj zákonnosť a odôvodnenosť
oslobodzujúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa a zistil nasledovné:

Súd prvého stupňa postupoval správne, v súlade so zákonom v rovine procesnej, dôkazno - hodnotiacej.
Svoje rozhodnutie potom dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak, ako to zodpovedá kritériám § 168 ods.

1 Tr. por. Vzhľadom na rozsah a obsah tohto odôvodnenia by bolo duplicitné v ňom uvedené argumenty
opakovať. Úvahy, ktoré sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd upresňuje a
odpovedá na odvolacie námietky prokurátora.

Skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa mal stať 21.3.2009. Obžaloba bola podaná 13. mája 2010.
Prvý rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 27.2.2015, zrušený nadriadeným súdom 18.4.2016. Druhý
rozsudok okresného súdu vyhlásený 17.5.2017, zrušený krajským súdom 4.5.2018. Tretí rozsudok
okresného súdu bol vyhlásený 4.12.2019.

Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pribral do konania znalca z odboru
Kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a video, na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok a k nemu aj znalca JUDr. Ing. A. T. vypočul a vykonal aj obrazovo-zvukový záznam z CD - R
(DVD nosiča) o udalosti na OO PZ L. - C. dňa 21.3.2009 (č.l.3034a) a CD nosiča, ktorý slúžil KR PZ
L. pre personálne konanie voči obžalovaným ich prehratím na technickom zariadení (č.l.4059 spisu). V
predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach krajského súdu odvolací súd poukázal a zaujal stanovisko k
zásadným otázkam, z ktorých vychádzal prvostupňový súd pri predchádzajúcich rozhodnutiach.

Konkrétne, k CD záznamom uviedol krajský súd, že podstatný je obsah záznamu a okolností, za
ktorých bol záznam vyhotovený. Zohľadniť treba tiež fakt, či nedošlo k porušeniu zákona, k úprave
záznamu, či prípadne k zisťovaniu informácie od svedka, obvineného, ktorý má právo v trestnom konaní
nevypovedať, pričom toto právo týkajúce sa týchto informácií využil a nevypovedal. V takýchto prípadoch
záznam predstavuje neprípustný dôkaz v trestnom konaní. Za významnú okolnosť je nutné považovať,
či informácie získané takýmto záznamom predstavujú jediný usvedčujúci dôkaz, a teda či dôkaz v
podobe takto získaného záznamu, stojí v konkrétnej veci v rámci hodnotenia viny páchateľa osamotený
alebo, či tieto informácie len dokresľujú situáciu ako podporný dôkaz a súd má k dispozícii aj iné
dôkazy, ktoré významným spôsobom nasvedčujú dôvodnosti obvinenia, a s ktorými je tento záznam
v obsahovej zhode. V prípade, ak takáto informácia bola podporená aj ďalšími dôkazmi, s obsahom
ktorých korešponduje, môže predstavovať dôkaz v trestnom konaní, a to je aj prípad teraz posudzovanej
trestnej veci.

Odvolací súd zaujal stanovisko aj k ďalšej otázke, s ktorou okresný súd argumentoval, a to k znaleckému
posudku z odvetvia psychológie na obžalovaných a poškodených a to tak, že znalec psychológ je
povolaný vyjadriť sa len k tým črtám osobnosti obvineného, prípadne svedkov, ktoré môžu mať vplyv
na jeho vierohodnosť, nie však k otázke, či výpoveď obvineného alebo svedka je vierohodná alebo
nie, prípadne, ktorá z rozdielnych výpovedí je vierohodnejšia, takéto hodnotenie dôkazov prislúcha len
súdu. Aj k ďalšej otázke, kde argument prokurátora bol v rozpore s tvrdením prvostupňového súdu, a to
konkrétne k otázke rekognície pri obžalovaných G. L. a C.Á. W., nadriadený súd zaujal také stanovisko,
že k rekognícii medzi obvinenými a svedkom je možné pristúpiť až po riadnom predchádzajúcom
výsluchu osôb, ktoré majú byť opoznávané, lebo až po týchto úkonoch môže orgán činný v trestnom
konaní zistiť, či výpoveď svedka nesúhlasí s výpoveďou obvineného podľa § 125 ods. 1 Tr. por. Z
ustanovení § 33 a § 206 Tr. por. vyplýva, že obvineného pred oznámením uznesenia o vznesení
obvinenia nemožno vypočuť, a teda ani opoznávať. Ak k opoznávaniu obvineného so svedkom došlo
skôr, ako mu bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia, takýto postup bol preto v rozpore s
ustanovením Trestného poriadku.

Prehratím obrazovo - zvukového záznamu na DVD o udalosti na OO PZ L. -C. zo dňa 21.3.2009
(č.l.3034a spisu) je vidieť a počuť na sekvencii „V. X.XgX“ „takú silnú, to ani zruku neznáš, potom
pobozkajte sa, ty daj, nie boxer, takú silnú jaku ti dal on, ale šupa, ty daj, výborne“. Pri kávomatoch stojí
a telefonuje jeden policajt.
„V. 1“ - chlapci sa fackujú, jeden policajt hovorí, aby sa fackali, teraz sa pobozkajte, pri automate jeden
telefonuje, druhý policajt natáča fackovanie.
„V..X.K.“ - chlapci stoja, alebo sedia, pes šteká, psov držia dvaja psovodi, psy nemajú náhubky a je
počuť banda ciganská.
„V..X.K.“ - jeden policajt odratáva vyzliekajte sa, dohola, vytras, ruky za hlavu, dobre, vytras.
„V..X.K.- chlapci sa fackajú, počuť iba hlasy, ešte raz, naspäť, ešte druhému, to bola slabá, teraz mu
jednu vraz, ešte jednu mu daj.
„V..X.K. - vidno jedného policajta so šiltovkou na hlave, hovorí nie boxer, potom sa bozkajú, sú tam traja
policajti, ale tvár vidno neurčito iba jedného so šiltovkou na hlave.

„V..X.K. - počuť šupa, fackujú sa, naspäť, ešte jednu, policajtov nevidno.

Obrazovo - zvukový záznam nezachytáva udalosti tak, ako sú popísané v skutkovej vete obžalobného
návrhu, ani ako ich popisujú poškodení. Nie je zachytené, že by boli obžalovaní G. G., O. L., C. V. a C. Š.
zhodili vo vstupnej chodbe na zem pred dvoch štekajúcich psov bez ochranných náhubkov, ktorých držali
na vôdzke obžalovaní G. G. a O. L. poškodených, že by boli psy pohrýzli poškodených G. R., F. Ž. a B. L..
Na zázname nie sú zachytené žiadne povely policajtov pre psov. Keď je zrejmé z obrazovo - zvukového
záznamu, že psy štekali na zadržané maloleté osoby, podporené je to aj výpoveďou obžalovaného
Q. H.. Nie je zaznamenané, že by títo obžalovaní, a aj obžalovaní Q. H. a B. U. po púšťaní psov
maloletých poškodených nútili, aby sa silno udierali po tvári, a potom sa pobozkali. Na zázname je takáto
situácia zachytená, avšak nie je možné stotožniť osobu, ktorá takýto pokyn poškodeným dávala. Nie sú
zachytené žiadne vulgárne nadávky voči maloletým. Na obrazovo - zvukovom zázname je zachytená
uzavretá časť suterénu schodiska, v ktorej sa maloletí vyzliekali, ale nebola stotožnená osoba, ktorá ich
pri tom usmerňovala, aby si vytriasli veci a odpočítavala pritom čas.

Obžaloba je postavená najmä na výpovediach svedkov - poškodených, jednak tých, ktorých sa konanie
obžalovaných malo priamo dotknúť, a teda ich výpovede mali byť určujúcim kľúčovým dôkazom a
jednak ich zákonných zástupcov. U jednotlivých poškodených sa vyskytli závažné rozpory medzi ich
výpoveďami z prípravného konania a hlavného pojednávania, a aj medzi nimi navzájom. Poškodení si
rozporovali, keď rozdielne popisovali skutočnosti, ktoré boli následne premietnuté do obžaloby. Okresný
súd postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. sa pokúsil podstatné rozpory odstrániť, čo sa však nepodarilo.

Konkrétne z výpovedí poškodených na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vyplynuli tieto
tvrdenia.

Poškodený F. Ž., nar. XX.X.XXXX v prípravnom konaní vypovedal: Policajti priniesli jedného
tmavohnedého psa bez náhubku, policajt prikázal O. Ž., aby si ľahol a pustil na neho toho psa. Pes
ho pohryzol do nohy aj ruky. Na G. R. už pustili dvoch psov aj čierneho. Čierneho psa mal policajt
vysoký, čierny, hnedého mal policajt nižší, účesom na pankáča. Ten pankáč chytil O. Ž. a prehodil ho
cez zábradlie. Policajt, ktorý mal zlatú retiazku a prsteň priložil pištoľ ku hlave L. Q.. Pri ďalšej výpovedi
F. Ž. uviedol, že to bol iný policajt, ktorý priložil pištoľ L.. Pankáč dal príkaz L., aby mu dal lopatou po
hlave. Policajtka prišla večer okolo ôsmej a pankáč jej ukázal na mobile nahrávku. Opoznal pri rekognícii
obžalovaných L., Š., U. a V., L. a W., opoznal aj figurantov. Na hlavnom pojednávaní poškodený F. Ž.
vypovedal tak, že psy mali na začiatku košíky, potom im policajti dali dole, púšťali na nich psov tak, že
im uvoľňovali vodítka, jeho pes pohryzol do nohy aj ruky, R. bol tiež pokusaný a možno aj L.. Mali sa
fackovať, to im prikázal policajt, ktorý ich navádzal, aby mu ukradli retiazku. Po fackovaní im policajt
pankáč povedal, aby išli do diery a vytriasli si veci. Fackovať sa im prikázal ten policajt, ktorý im núkal
retiazku. L. dali príkaz viacerí policajti, aby mu dal lopatou po hlave. Nevie, kedy prišla policajtka a nevie,
či videla, čo policajti s nimi robili.

Poškodený O. Ž., nar. XX.X.XXXX vypovedal v prípravnom konaní: Hnedého psa mal policajt so žltými
vlasmi, cez stred hlavy. Ten im povedal, aby sa bili, pobozkali, v diere vyzliekli donaha. O. Ž. dal na
zábradlie. Čierneho psa mal policajt chudý s čiapkou na hlave. Jeden policajt vysoký s čiernymi vlasmi
kopol L., ktorý nechcel jedlo. Iný policajt s čiernymi vlasmi priložil L. pištoľ, potom fackoval L. a prikázal
mu lopatou udrieť po hlave F. Ž.. Potom prikázal L. olízať mu topánku, čo videla aj policajtka. Opoznal
obžalovaného O. L., ktorý dal F. Ž. facku, opoznal Q. H., ten ich mal dať od psov nabok, opoznal G.
L., ktorý pozeral, keď sa fackovali a opoznal C. W. a G. L.. Na hlavnom pojednávaní tento poškodený
vypovedal tak, že fackovali sa a vyzliekli donaha, spoznal len G. L., ktorý im povedal, aby sa fackovali,
ponúkal im striebro aj prsteň, keď L. odmietol jedlo, tak ho kopol. Vypovedal, že policajt s retiazkou mal
poobedňajšiu a nebol tam keď sa fackovali, ale keď prišiel, zbil ich. Pes pohryzol F. Ž., B. L. a G. R.. Boli
tam dva psy hnedý a čierny, bez náhubkov a policajti ich huckali. Niektorí chlapci ležali, niektorí stáli.
Policajti im nadávali, pľuli na nich, natáčali na mobil. Jedna policajtka bola tam a videla, že boli v diere.

Poškodený G. R., nar. XX.X.XXXX vypovedal v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, že najprv
ich policajti hodili na zem a púšťali na nich psov bez náhubku. Jeho pohryzol veľký čierny pes do ľavej
nohy. Na zem ich postupne pred psa hádzal len jeden policajt, druhý policajt držal psa hnedej farby, toho
pustil a povedal „trhaj“. Na neho skočil hnedý pes a zahryzol sa mu do pravej nohy do lýtka, krvácal. V
prípravnom konaní uviedol, že nekrvácal. Jeden policajt zavesil O. Ž. na zábradlie a mlátil ho po rukách.

Ukázal na obžalovaného G. L., že jemu kúpil kapučíno. Policajti im prikázali, aby sa navzájom fackovali.
Policajtka nebola pri púšťaní psov ani pri fackovaní. V rámci rekognície v prípravnom konaní opoznal
G. L..

Poškodený O. T., nar. X.X.XXXX v prípravnom konaní vypovedal, že menší tučný policajt kázal psovi,
aby pohryzol R. a L., druhý policajt pustil čierneho psa na Ž.. Na príkaz policajtov sa fackovali. Žiadnu
policajtku nevidel. Jeden nabitý policajt O. Ž. zavesil z prvého poschodia. Jeden policajt povedal L., aby
zobral lopatu a udrel F. Ž., menší policajt so žltými vlasmi povedal, aby ho okradli o prsteň a retiazku a
opľul ho. Všetci policajti im nadávali. Jeden policajt namieril pištoľ na L. a povedal, aby mu olízal topánku.
Opoznal C. V., ktorý kázal sa im fackovať, kázal policajtovi čo má psa, aby ho na nich huckal, O. Ž.
zavesil na zábradlie. Opoznal obžalovaného C. Š., ktorý ho zobral z domu na policajnú stanicu s tým, že
tento nič zlé im nerobil. Na hlavnom pojednávaní poškodený O. T. označil L., že mal dvoch psov, huckal
ich na nich. Jeden pes pohryzol L. a R., jeho pes nepohryzol, boli na kope a on bol na spodku. Na príkaz
policajtov sa fackovali. Jedna policajtka so žltými vlasmi videla, keď ich psy pohryzli, keď sa navzájom
fackovali a bozkávali, smiala sa a natáčala si ich.

Poškodený B. L., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní vypovedal, že ho pohryzol pes a krvácal a G.
R. pohryzol jeden pes. Opoznal obžalovaného O. L., ktorý mal čierneho psa, ktorý pohryzol jeho, R.,
O. Ž. a F. Ž.. Opoznal obžalovaného B. U., že ich tento videl, keď boli vyzlečení, ale on nekameroval.
Opoznal obžalovaného C. V., ktorý im kázal fackovať sa, ísť do diery, vyzliecť sa a O. Ž. zavesil na
zábradlie. Na hlavnom pojednávaní označil obžalovaného O. L. ako policajta, ktorý mal dvoch psov,
hnedého a čierneho. Jeho pohryzol jeden pes, ale nekrvácal. R. pohryzli dva psy. L. musel dať po hlave
F. Ž. lopatou, navzájom sa fackovali. Policajt, čo mal hnedého psa, mal blond vlasy cez hlavu. Čierneho
psa mal policajt chudý a vysoký. Natáčali ich štyria policajti, aj policajtka v uniforme s kučeravými vlasmi.
Ten policajt s blond vlasmi cez stred hlavy im dal príkaz, aby si dali dole veci. O. Ž. prevesil cez zábradlie
a udieral ho po rukách. Policajt, čo mal retiazku a prsteň, keď F. Ž. šperky nechcel, stúpil mu na nohu a L.
dal príkaz, aby F. Ž. udrel po hlave. Ďalší policajt s blond vlasmi a tučný dal pištoľ ku hlave L.. Policajtka
s blond vlasmi ich fotila s mobilom.

Poškodený L. Q., nar. X.X.XXXX v prípravnom konaní vypovedal, že policajti na nich púšťali dvoch psov
hnedého a čierneho, ktorí ich niektorých aj pohryzli. Pankáč mu kázal, aby dal F. Ž. po hlave lopatou.
Museli sa na príkaz policajta fackovať a bozkávať. Jeden z policajtov chcel dať L. jedlo, jedna policajtka
im kúpila kapučíno. O. Ž. chcel hodiť do diery ten policajt, čo mal hnedého psa. Opoznal obžalovaného
G. L., čo kúpil kapučíno a C. W., že mu priložil pištoľ ku hlave. Š. ho bil pendrekom, nútil ich, aby sa
bili, držal psa a pes pohryzol O. Ž., F. Ž. a G. R.. Obžalovaného V. opoznal ako osobu, že zavesil O.
Ž. na zábradlie. Opoznal aj figuranta, ktorý mal byť medzi policajtmi pri zásahu na OO PZ L. -C.. Na
hlavnom pojednávaní poškodený L. Q. vypovedal, že policajti ich bili, hádzali do diery, kázali mu udrieť
F. Ž. po hlave lopatou a priložili mu ku hlave pištoľ. Označil Š., ktorý ho bil, L., že mu priložil pištoľ ku
hlave a dal mu olízať topánku.

Okresný súd konštatoval, že nikto zo svedkov, ani rodičia poškodených si poškodenie zdravia nevšimli
ani po tom, ako sa o tom údajne dozvedeli a nevyhľadali lekársku pomoc. Nebolo preukázané, že by boli
obžalovaní iným spôsobom udierali alebo kopali poškodených do rôznych častí tela, nepreukazuje to
žiadna lekárska správa ani výpoveď nezainteresovaného svedka H.É. E., K. E., vyšetrovateľa JUDr. H.
R. a H. E., ktorý prišiel ohlásiť krádež a v budove OO PZ L. - C. bol v čase od 14.30 hod. do 16.30 hod.

Ďalším dôkazom, ktorý okresný súd vykonal je obrazovo - zvukový záznam na CD nosiči, ktorý slúžil
KR PZ L. pre personálne konanie voči obžalovaným. Čo sa týka policajtov zachytených na zázname,
záznam je nízkej kvality, ani jeden z obžalovaných neopoznal seba, ani žiadneho iného policajta. Svedok
C. R. - riaditeľ KR PZ L. prehral svojím podriadeným obrazovo - zvukový záznam na CD nosiči, ktorý
mu bol doručený z Ministerstva vnútra SR. Uviedol, že podľa hlasu opoznal L., U., H. a Š., iné osoby
neboli stotožnené ani jeho podriadenými. Zdôraznil, že nahrávka bola nekvalitná. Svedok Ing. D. T., PhD.
podľa výzoru opoznal pravdepodobne B. U., ktorý telefonoval pri kávomate, podľa hlasu C. V., podľa
oblečenia jeden zo psovodov by mohol byť G. a jedna postava by mohla byť H.. Svedok Mgr. Š. R. -
zástupca riaditeľa OO PZ L. - C. uviedol, že postava na zázname mohla patriť T.Č., a keď v prípravnom
konaní vypovedal, že na zázname by mohol byť G., došlo k nejakému omylu. Svedok Mgr. D. E. opoznal
pravdepodobne G., pričom v čase opoznávania vedel, kto mal z oddelenia kynológie v ten deň službu.
Svedok Mgr. V. L. vypovedal, že na zázname opoznal B. U. ako stál pri kávomate a telefonoval a Q. H.,

ktorý tam len stal. Celý rad policajtov bol vypočutý k predmetnému záznamu prehratému na technickom
zariadení a vyjadrovali sa tak, že kvalita je otrasná. Konkrétne svedkyňa H. W.E.O. opoznala psov, ktoré
patrili G. a L.. Svedok G. D. neopoznal nikoho. D. L. neopoznal nikoho. Ing. G. G. neopoznal na 100%
nikoho. Rozpory vo svojich výpovediach, že v prípravnom konaní po prehratí záznamu mal opoznať
obžalovaných H.A. a U. odstránil tak, že vôbec si to nepamätá. Svedok Mgr. C. T. opoznal G., že stál
pri stene, kde sa ide hore schodmi, avšak nevidel, že niečo robil. Svedok Mgr. K. T. k počutým hlasom
sa nevedel vyjadriť a k osobám si myslí, že tam bol Š.. V prípravnom konaní vypovedal, že na zázname
opoznáva Š., F. ako ide hore a G., ktorý stál pri schodoch. Ing. M. E. vypovedal, že obrazovo-zvukový
záznam bol taký, že nebolo možné z neho identifikovať osoby ani hlasy, a keď sa to neurčito podarilo,
tak to bolo len na základe úradných záznamov, keď vytipovali, o ktoré osoby by sa mohlo jednať. Svedok
Ing. D. E. na zázname nikoho neopoznal. V prípravnom konaní vypovedal, že to môže byť G.. Svedok
G. K. opoznal G. podľa hlasu, bola to jeho domnienka. Ing. T. si preveril, kto bol v ten deň v službe a
preveril plány služieb, a tak na zázname pravdepodobne opoznal V..

Okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne hodnotí výpovede svedkov - príslušníkov Policajného
zboru, ktorým predmetný záznam o udalosti z 21.3.2009 bol prehratý, a títo sa vyjadrovali koho opoznali
podľa výzoru, prípadne hlasu.

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Keďže napadnutý rozsudok okresného súdu je veľmi podrobne odôvodnený, odvolací súd sa s ním
stotožňuje a nepovažoval preto nadriadený súd opätovne podrobne rozpisovať vykonané dôkazné
prostriedky, a čo sa z týchto dôkazných prostriedkov získalo.

Na základe svedeckých výpovedí celého radu príslušníkov PZ, keď títo opoznávali niektorých
obžalovaných podľa výzoru a oblečenia spôsobom, že tam stáli pri automate, telefonovali, išli po
schodoch, nebolo možné usudzovať na skutkový dej podľa obžalobného návrhu. Niektorí títo svedkovia
opoznávali obžalovaných aj podľa hlasu, keď z prehratého DVD záznamu na technickom zariadení
je zrejmé, čo títo policajti - obžalovaní hovorili. Z toho by bolo už možné ustáliť skutok, ktorým sa
obžalovaný uznáva za vinného a skutok vymedziť v tzv. skutkovej vete rozsudku v zmysle § 163 ods. 1
písm. c), ods. 3 Tr. por. aj tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
Nevykonala sa však hlasová skúška a hlasová vzorka podľa § 160 Tr. por. Toto ustanovenie upravuje
postup, ak je v trestnom konaní potrebné identifikovať hlas obvineného alebo svedka, možno na účely
preverenia hlasovej vzorky vykonať hlasovú skúšku. Za hlasovú vzorku môže slúžiť aj zvukový záznam
z výsluchu obvineného alebo svedka.
Zásada rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.) a kontradiktórny spôsob vedenia
súdneho pojednávania nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora v tom, aké dôkazné prostriedky má
v prípravnom konaní vykonať na usvedčenie obvineného. Také usmerňovanie prokurátora by bolo v
rozpore so zásadou spravodlivého procesu (článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, § 2 ods. 10 Tr. por.) so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom a princípom nestrannosti
súdu pri rozhodovaní sporu medzi prokurátorom (štátom) a obžalovaným.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd prijal tento záver:

Okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaných spod obžaloby prokurátora Generálnej
prokuratúry SR zo dňa 12.5.2010, sp. zn. XIV Gv 20/09 pre skutok uvedený v obžalobnom návrhu,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Prokurátor podal odvolanie a v odvolacích námietkach poukazoval na to, že na hlavnom pojednávaní
boli po doplnení dokazovania vykonané všetky navrhované dôkazy. Okresný súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu pribral do konania znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie kriminalistická
fotografia a video JUDr. Ing. A. T.a, prečítal znalecký posudok a k nemu aj znalca vypočul. Prehratím
na technickom zariadení vykonal aj obrazovo - zvukový záznam z CD - R nosiča a CD nosiča o udalosti
na OO PZ L. - C. z 21.3.2009 a nadväzujúci obrazovo - zvukový záznam, ktorý slúžil KR PZ L. pre
personálne konanie voči obžalovaným. Znalec JUDr. Ing. A. T. uviedol, že neboli zistené dodatočné
zásahy do deja jednotlivých sekvencií predložených záznamov. Strih a zlúčenie sekvencií nemá vplyv
na obrazovú informáciu v jednotlivých sekvenciách. To neznamená, že to je originál, ale je s najväčšou

pravdepodobnosťou zhodný s originálom. Súd niektoré dôkazy hodnotil len čiastočne (nielen u svedkov
poškodených, a ich zákonných zástupcov), ale aj u svedkov v prípade označovania konkrétnych osôb,
niektoré dôkazy nehodnotil vôbec (obrazovo - zvukový záznam na CD-R a CD nosiči o udalosti na
OO PZ L. - C. z 21.3.2009 a výpovede svedkov k nemu) a už vôbec nie zo starostlivým uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach. Takýto postup prvostupňového
súdu podľa prokurátora je v rozpore s obsahom výpovedí svedkov, znaleckých posudkov a ďalších
dôkazov, ale aj so závermi uznesenia odvolacieho súdu, keď krajský súd zotrval na svojom názore,
že ak takáto informácia na obrazovo - zvukovom zázname CD -R nosiči o udalosti z 21.3.2009 na
OO PZ L. - C., ako aj nadväzujúci obrazovo-zvukový záznam na CD nosiči, ktorý slúžil KR PZ
L. pre personálne konanie voči obžalovaným je podporená aj ďalšími dôkazmi, môže predstavovať
dôkaz v trestnom konaní. Podľa názoru prokurátora skutkový stav nie je správne zistený v dôsledku
nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa. Zásadu „in dubio pro reo“ možno
použiť len vtedy, ak pochybnosti o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov.

Krajský súd plniac si svoju revíznu povinnosť zistil, že vo veci boli vykonané všetky dôkazy podľa návrhu
procesných strán kontradiktórneho konania. Okresný súd vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach vyhodnotil v zmysle zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd nesúhlasil s odvolacími námietkami prokurátora, že okresný súd vôbec nehodnotil
obrazovo-zvukový záznam na CD - R nosiči a CD nosiči, lebo konkrétne na strane 133 a 134 okresný
súd tieto dôkazy hodnotí. Odvolací súd preštudoval celý procesný trestný spis, vrátane CD - R nosiča
o udalosti z 21.3.2009 a CD - nosiča, ktorý slúžil KR PZ L. pre personálne konanie voči obžalovaným,
pričom z jednotlivých sekvencií je zrejmé:

„V. 1“ - chlapci sa fackujú, jeden policajt hovorí, aby sa fackali, teraz sa pobozkajte, pri automate jeden
telefonuje, druhý policajt natáča fackovanie.
„V..X.K.“ - chlapci stoja, alebo sedia, pes šteká, psov držia dvaja psovodi, psy nemajú náhubky a je
počuť banda ciganská.
„V..X.. - jeden policajt odratáva vyzliekajte sa, dohola, vytras, ruky za hlavu, dobre, vytras.
„V..X.K.- chlapci sa fackajú, počuť iba hlasy, ešte raz, naspäť, ešte druhému, to bola slabá, teraz mu
jednu vraz, ešte jednu mu daj.
„V..X..“ - vidno jedného policajta so šiltovkou na hlave, hovorí nie boxer, potom sa bozkajú, sú tam traja
policajti, ale tvár vidno neurčito iba jedného so šiltovkou na hlave.
„V.“ - počuť šupa, fackujú sa, naspäť, ešte jednu, policajtov nevidno.

O. osôb obžalovaných policajtov podľa výzoru, oblečenia, hlasu a to poškodenými, celým radom
príslušníkov PZ ako svedkov nebolo jednoznačné, bolo rozporné navzájom, ale aj v rámci výpovedí
jednotlivých svedkov - poškodených aj pri vykonanej rekognícii. Okresný súd v odôvodnení rozsudku
tieto dôkazy podrobne hodnotí.

K predvedeniu poškodených na OO PZ L. - C. predchádzal skutok, z ktorého boli podozriví a neskôr
aj odsúdení, prepadli ženu, nar. XXXX, násilím jej vzali kabelku, spadla a utrpela zranenia. Prokurátor v
danej trestnej veci bol povinný podať obžalobu na základe výsledkov vyšetrovania. Súčasťou obžaloby
je obžalobný návrh. Obsahuje skutok, pre ktorý sú obvinení stíhaní. Podstata skutku je určovaná účasťou
obvineného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo
ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Neexistujú zákonom presne stanovené
pravidlá na hodnotenie toho - ktorého dôkazu. Hodnotenie sa neodvíja ani od počtu dôkazov, ani od
pomeru dôkazov svedčiacich v prospech a v neprospech obžalovaného. Rozhodujúcim kritériom na
hodnotenie dôkazov je vnútorné presvedčenie orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré však
nepredstavuje svojvôľu a nezodpovednosť. Aby súd mohol dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do
úvahy aj ostatné dôkazy, čo okresný súd aj urobil.

Odvolací súd upozorní súd prvého stupňa ako sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať,
nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Okresný súd poukázal vo svojom rozhodnutí aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v správnom konaní
v rámci preskúmavania ukončenia služobného pomeru obžalovaných G. G., O. L., C. V., C. Š., B. U.

a G. L.. Z odôvodnenia rozhodnutí viacerých správnych senátov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že po
vzhliadnutí obrazovo - zvukových záznamov V. X,X,X,X,X sa nemohol súd jednoznačne stotožniť s tým,
že ten ktorý obžalovaný mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania. Najvyšší súd SR
v správnom konaní zdôraznil, že je nevyhnutné vyšetriť ako celá záležitosť vznikla s určením miery
zodpovednosti jednotlivých osôb. Pri posudzovaní tejto citlivej veci je nevyhnutné zachovať princípy
spravodlivého konania bez zohľadnenia mediálneho tlaku a objektívne posúdiť mieru zodpovednosti
policajtov k vzniknutým následkom.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Okresný súd v posudzovanej veci podľa týchto zákonných ustanovení
a zásad postupoval.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j., že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd
nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len pre to, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd o odvolaní prokurátora krajskej prokuratúry rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.