Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118261111
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6118261111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s.,
Bratislava - Ružinov, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., Bratislava -
Ružinov, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému K. H., nar. XX.XX.XXXX, I. R. C., J.
XXXX/X, o zaplatenie 291,25 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/85/2018-97 z
30.9.2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o
trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 80,- eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 30.10.2016 do zaplatenia, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytovaní

verejných služieb č. O. podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. dňa 24.6.2015. Žalovaný riadne a
včas nezaplatil cenu poskytovaných komunikačných služieb, ktorá bola fakturovaná faktúrami: č.
XXXXXXXXXX splatná 16.6.2016 na sumu 45,00 eur,č. XXXXXXXXXX splatná 16.7.2016 na sumu
90,00 eur. Celkom žalobca uplatnil proti žalovanému pohľadávku titulom neuhradených služieb vo výške
80,- eur s prísl. Ďalej zistil, že žalovaný sa v zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzatvorenej so
žalobcom podľa § 43 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však

neplatením hovorného na základe splatných faktúr bola zo strany žalovaného porušená. Žalobca výšku
žalovanej istiny ohľadom nezaplateného hovorného preukázal predloženými listinnými dôkazmi, preto
súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 80,- eur titulom neuhradenia predpísaného hovorného.
Vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53a ods. 1 urobil záver, že
žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 390, eur, ktorej výška bola
dohodnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení č. A8667086 zo dňa 24.6.2015, čl. 2. Práva a povinnosti
podniku, bod 2.5. Žalobca poukazoval na to, že odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné

zariadenie značky Apple iPhone 6 16GB Gray za kúpnu cenu 290,- eur s dohodnutou zmluvnou
pokutou 390,- eur, že v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy
poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, že dohodnutá
zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadeniažalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zdôrazňoval, že zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej
pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku
zmluvnej pokuty, ktorá sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý

žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Podľa žalobcu, tým, že žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 80,- eur, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku
k Zmluve č. A8667086 a preto je povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 211,25 eur.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 19.9.2016 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na plnenie v dodatočnej lehote. Žalovaný na

pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatnil úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t.j. od 30.10.2016. Súd poukázal na to, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ust. § 52 a nasl. Obč. zák.
Z obsahu zmluvy mal za zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorý

pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba.
Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom
návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené mal za zjavné aj v prejednávanej veci. Ďalej dôvodil, že

nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku Zmluvy o pripojení čl. 2, bod 2.5 ktorý znie: „Ak
Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť Podniku
výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo

Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa v súlade s ustanoveniami
článku 2 bodu 2.3 písm. a) tohto Dodatku nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených
zákonom č. 351/2011 Z.z. v platnom znení alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených
iným platným právnym predpisom), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške
390,00 eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať

v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočítava tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov,
na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov,
ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený
vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako

je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na
ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty
získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty
nadol. Podľa názoru súdu z uvedeného nie je jednoznačne jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad
porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v zmluve. Už

vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej
neurčitosť, a to podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Okrem toho, uviedol, že v danom prípade ide o formulárovú
zmluvu aj jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť.
Mohol zmluvu s dodatkom iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu
o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie

je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na
to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s
ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu
zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú zmluva o pripojení a jej
dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých

obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Takéto dojednanie poškodzuje
spotrebiteľa, je dojednané v jeho neprospech. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute
súd nemohol považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť ich obsah a zo strany žalobcu v
konaní nebol preukázaný opak. Úroky z omeškania žalobcovi priznal v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák., §

3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., od uplynutia lehoty danej žalovanému na plnenie výzvou k splateniu,
pokusom o pokonávku. Výška úroku z omeškania bola určená , poukazujúc na vládne nariadenie č.
87/1995 Zb. platného v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. O trovách konania súdrozhodolpodľa§232ods.2,3a4,§255ods.2C.s.p.,akeďžežalobcamalvoveciúspechlenčiastočný,
súd vyriekol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti rozsudku a to výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku III. o trovách
konania podal v zákonnej lehote žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
C.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Namietal, že súd mu nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 211,25 eur, a že zmluvnú
pokutu súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zdôraznil tú skutočnosť, že maximálna
výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a, že
dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Poukázal na to,
že dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej
pokuty sa podstatne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia

zmluvnej povinnosti. Zdôraznil aj účel uzavretia dohody o zmluvnej pokute, ktorým bol zabezpečenie
zmluvného vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej
nesplnenie a reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v
príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkom
vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanému mobilný

telefón za zľavnenú cenu. Zdôraznil, že žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený
uzatvoriť dodatok k zmluve. Mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako jej výšky nemohlo spôsobiť
nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach 5Co/35/2018 z 26.6.2018, ako aj na ďalšie rozhodnutia senátu 5Co Krajského súdu v
Košiciach. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie 211,25 eur

s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 30.10.2016 do zaplatenia a priznať mu náhradu
trov konania.

5. Rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 80,00 eur istiny s prísl. odvolaním
nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol

preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok

vovýrokuII.ozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastiavovýrokuIII.otrováchkonaniaakovecnesprávny
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil
a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na ktoré dôvody aj v celom rozsahu
odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podobné odvolanie žalobcom.

7. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., t.j. že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

10. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že
skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové

zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.atovzhľadomnato,žebuďvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil nachybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie
je daný.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis pri posudzovaní nároku žalobcu, v prejednávanej veci ho správne
vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu

vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Je potrebné sa stotožniť so závermi súdu, že predmetná zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi
zmluvy individuálne dojednaná. Ide o typickú štandardnú formulárovú listinu, na ktorú zásadne dopadá
súdna kontrola a nie je možné pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu pokuty, pretože je právoplatne

judikovaná ako neprijateľná a iný postup by znamenal nesplnenie cieľa zabrániť používaniu nekalej
klauzuly, ktorý má súd naplniť, a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať, že
pokuta bola vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu naformulovaná, bez možnosti zmeny zo
strany spotrebiteľa a nemožno teda mať za to, že medzi mobilným operátorom a spotrebiteľom došlo k
individuálnemu dojednaniu podmienky a táto podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že nie je jednoznačne jasné a zrozumiteľné zrejmé,
pre prípad porušenia, ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v

zmluve, a že dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč.
zák. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že ide formulárovú zmluvu a jej dodatok, do ktorej
sa údaj len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť, a že mohol zmluvu s dodatkom iba ako
celok odmietnuť, alebo prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniam o zmluvných pokutách, ktorá skutočnosť
spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého

jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky,
ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu.

16. K správnym dôvodom odvolací súd dodáva, že rovnako aj dojednanie zmluvnej pokuty za
nezaplatenie ceny za poskytnuté služby, bez toho, aby táto reflektovala výšku nezaplatenej ceny, je

podľa názoru odvolacieho súdu neakceptovateľné z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Nič na tom nemení
ani fakt, že žalobca sa snažil pred dojednaním zmluvnej pokuty zohľadniť časový aspekt porušenia tejto
povinnosti vyjadrený v súvislosti so stanovením doby viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul
od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na
túto zmluvnú pokutu. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty totiž nereflektuje výšku nesplneného záväzku

spotrebiteľa voči dodávateľovi v tom-ktorom okamihu zmluvného vzťahu, teda vzniku výšky vzniknutej
pohľadávky. Zmluvná pokuta odvíjajúca sa od dĺžky zmluvného vzťahu tak umožňuje poskytovateľovi
služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej samotnú
pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť cenu poskytnutých služieb. V danom prípade jevýška požadovanej zmluvnej pokuty 211,25 euro , ktoré prevyšuje niekoľko násobne výšku vzniknutej
pohľadávky, t.j. (viac ako dvojnásobok). Je potrebné pritom vziať na zreteľ tú skutočnosť, že zo strany
žalovaného išlo o nezaplatenie iba dvoch faktúr splatných 16.6.2016 a 16.7.2016 (2 x 40 eur = 80

eur), pričom k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo až v období jedného roku ,
ktorý uplynul od uzavretia zmluvy, keďže zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá 24.6.2015.
K porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného malo dôjsť neuhradením faktúr splatných
16.6.2016 a 16.7.2016; to znamená, že žalovaný neporušil svoje povinnosti v krátkom čase po uzavretí
zmluvy a predmetného dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, táto jeho povinnosť bola

porušená ojedinele a len v sume, ktorá je podstatne nižšia oproti žalovanej zmluvnej pokute.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a v na to nadväzujúcom výroku III. o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov :3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).