Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/321/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206285
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7816206285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX, Š.Í., zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie
4, Spišská Nová Ves, IČO: 51 284 731, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., so sídlom
Pribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO : 47 233 516, o určenie bezúročnosti zmluvy o úvere, o
zaplatení sumy 2.410,14 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.
septembra 2019 č.k. 5Csp/14/2016-352 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. októbra 2019 č.k.

5Csp/14/2016-388

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok rozsudku a II. zaväzujúci výrok rozsudku v časti o povinnosti žalovaného na
zaplatenie sumy 1.410,14 €.

M e n í II. zaväzujúci výrok rozsudku v časti o povinnosti žalovaného na zaplatenie primeraného
zadosťučinenia 1.000 € tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300 € v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prevyšujúcom rozsahu žalobu v tejto časti nároku zamieta.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie proti žalovanému v rozsahu
50 %, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500033623 uzavretá sporovými
stranami dňa 18.10.2013 (ďalej aj „Zmluva“) je bezúročná a bez poplatkov, domáhala sa vyslovenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok o ročnej úrokovej sadzbe úveru 70 %, RPMN 68,86 %,

neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 13.2 zmluvy o oprávnení veriteľa predložiť platiteľovi mzdy
dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy a
tiež neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 14.1 zmluvy o nároku na zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % z dlžnej sumy. Súčasne žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
veriteľovi v súvislosti s uzavretou zmluvou prijatím plnenia bez právneho dôvodu vo výške 1.410,14 € a
titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa (zákon č.250/2007 Z.z.) žiadala o priznanie sumy 1.000 €.

2. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 6.
septembra 2018 č.k. 5Csp/14/2016-198 I. výrokom určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033623 zo dňa 18.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov, II.výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 € a sumu 1.000 € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, III. výrokom zamietol žalobu v ostatnej časti a IV. výrokom uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa
7. júna 2019 sp. zn. 2Co/322/2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok okresného súdu zo 6. septembra
2018 v I. a II. vyhovujúcom výroku, súvisiacom IV. výroku o nároku na náhradu trov konania a v
zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom

zrušenia rozsudku bola nesprávnosť skutkových zistení súdu, nesprávnosť právneho posúdenia, i
nezrozumiteľnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď súd prvej inštancie nereagoval na podstatné
tvrdenia žalobkyne o nedostatkoch zmluvy ani sa nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, a z
jeho rozhodnutia nebolo možné zistiť, pre ktoré dôvody považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov,
a na základe akých kritérií priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000
€.

4. Výrok o zamietnutí žaloby nebol odvolaním napadnutý, preto konanie o tejto časti nároku žalobkyne
(neprijateľnosť zmluvných podmienok) bolo právoplatne ukončené 29.9.2018. Predmetom opätovného
konania pred súdom prvej inštancie tak ostalo určenie, že zmluva o revolvingovom úvere je bez úrokov
a bez poplatkov, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.410,14 € a na

primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa vo výške 1.000 €. V zmysle záverov zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Košiciach okresný súd sa mal vysporiadať s tvrdeniami žalobkyne o
absencii termínov splatnosti úveru a jednotlivých splátok úveru, námietkami o neplatnosti dohody o
úrokoch z úveru v hodnote 70 % ročne a „Dohody o odložení splatnosti splátok“ (Dohoda) prihliadajúc
na všeobecné zásady platnosti právnych úkonov a zásady ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami, a v prípade priznania finančného zadosťučinenia vychádzať z komplexného
vyhodnotenia sporného zmluvného vzťahu a charakteru porušených povinností veriteľa.

5. Preskúmavaným (v poradí druhým) rozsudkom zo dňa 16.9.2019 č.k. 5Csp/14/2016-352 súd prvej
inštancie opätovne určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033623 zo dňa

18.10.2013 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov (I. výrok), uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 € a sumu 1.000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.
výrok) a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % (III. výrok). Okresný
súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 18.10.2013 zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1.500

€, ktoré tieto mala vrátiť v 48. mesačných splátkach v hodnote 77,05 €, pri úrokovej sadzbe 70,01%
a zaplatiť tak celkovú čiastku vo výške 3.698,40 €. RPMN za úver mala činiť 70,01 % pri priemernej
hodnote RPMN 46,06 %. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť 64,19 % a ročná
úroková sadzba 80,98 %. Za uzavretie „Dohody o odložení splatnosti splátok“ mala uhradiť odplatu
vo výške 367,49 €. Napriek výške úveru 1.500 €, ktorý sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni,

poukázal jej len sumu 1.132,51 €, keď na poskytnuté plnenie započítal sumu poplatku 367,49 € podľa
Dohody. Okresný súd uzavretú zmluvu hodnotil v súlade s § 52 Občianskeho zákonníka (OZ) ako
zmluvu spotrebiteľskú prihliadajúc na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok v týchto zmluvách
vymedzeným § 53 OZ, súčasne aplikujúc ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, iných úveroch a pôžičkách účinných v čase uzavretia zmluvy (zákon č. 129/2010 Z.z.).

Vychádzajúc z textu zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti
podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v nej nie je jednoznačne uvedená doba trvania zmluvy,
splatnosť splátok úveru, zrozumiteľne vyčíslená čiastka, ktorú je spotrebiteľ podľa zmluvy povinný vrátiť,
nie je jasne vymedzená odplata spojená s úverom a hodnota RPMN zmluvy je určená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa, pretože zohľadňuje iba výšku úveru 1.500 €, aj keď v skutočnosti bola

žalobkyni poskytnutá len suma 1.132,51 €. Skutočná hodnota RPMN mala byť tak o 21 % vyššia, než
je uvedená v zmluve. Za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom označil dohodu o úrokoch
vo výške 70 % ročne ako aj Dohodu o odložení splatnosti splátok. S poukazom na § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplývalo právo spotrebiteľa domáhať sa v konaní pred súdom určenia, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov, prihliadajúc na absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a veriteľovi preto patrí zo zmluvy právo na
vrátenie iba tých finančných prostriedkov, ktoré žalobkyni reálne poskytol. Bolo nesporné, že žalobkyňa
poukázala na úhradu úveru sumu 2.542,65 € oproti žalovaným plnenej čiastke 1.132,51 €. Podľa zásad
o vydaní bezdôvodného obohatenia vyplývajúcich z § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), uložilžalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím plnenia bez právneho
dôvodu v sume 1.410,14 €, čo zodpovedalo rozdielu žalobkyňou prijatého a vráteného plnenia. Aplikujúc
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď bolo preukázané porušenie povinnosti

veriteľa vyplývajúcich mu zo zákona č. 129/2010 Z.z., priznal žalobkyni tiež nárok na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000 €. Rozsah finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že žalobkyňa mala
možnosť splácať úver v hotovosti, platby mala uhrádzať priamo v pobočke žalovaného, keďže v jednom
prípade nebola doma, túto splátku nemohla uhradiť, na čo žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonanie zrážok zo mzdy. Uvedený postup mal podľa žalobkyne znížiť jej kredit v zamestnaní a tiež

sa jej nepríjemne dotklo, že zamestnanec žalovaného mal zisťovať jej majetkové pomery, čoho svedkom
mali byť susedia. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného
sporového konania (CSP). Považujúc žalobkyňu za plne procesne úspešnú, priznal jej aj náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/

CSP teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(h).Navrhoval,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok

zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu priznajúc žalovanému náhradu vzniknutých trov.

7. Odvolateľ vytkol okresnému súdu nesprávnosť skutkových zistení a právneho posúdenia, keď
konštatoval,žezákonč.129/2010Z.z.nevyžadovaluvedenienáležitostí,zčohopozostávasumaodplaty
a celková suma splatnej sumy úveru, a v otázke vymedzenia splatnosti, súd nevenoval pozornosť

skutočnosti, že podľa čl. 9 ods. 9 zmluvných podmienok bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú.
Odvolateľ namietal tiež záver o nesprávne určenej hodnote RPMN zmluvy, ktorá okolnosť nebola
dokazovanímpreukázaná.Zdôvodu,žezmluvunepovažovalzabezúročnúabezpoplatkov,napádaltiež
existenciu jeho povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre chýbajúci právny základ namietal
aj právo žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, navyše uvádzajúc, že z

rozsudku nevyplývajú žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali priznanie tohto nároku. Poukázal na to, že
podľa obsahu zmluvného vzťahu, mala žalobkyňa uhrádzať splátky na bankový účet veriteľa. Tvrdenia
žalobkyne o znížení nejakého osobného kreditu považoval za nekonkrétne a nepreukázané, a ako také
nemôžu byť podkladom rozhodnutia, pretože okresný súd nevzal do úvahy aj povinnosť zamestnávateľa
zachovávať mlčanlivosť o akýchkoľvek osobných údajoch zamestnanca. Za nepodložené považoval

aj tvrdenia žalobkyne o zisťovaní jej majetkových pomerov, keď z rozsudku nie je možné zistiť, kto
mal skúmať majetkové pomery žalobkyne, a z ničoho nevyplýva, prečo by malo ísť o zamestnanca
žalovaného.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť, považujúc tento

za riadne odôvodnený, založený na dostatočne vykonanom dokazovaní i správnom posúdení nároku.
Uviedla, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá dlhodobo poskytuje spotrebiteľské úvery za
podmienok odporujúcich zákonu aj v rozpore s dobrými mravmi na vopred predformulovaných textoch
spotrebiteľských zmlúv, s ktorými sa spotrebitelia nemajú možnosť adekvátne oboznámiť, ani ich znenie
akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach považujúc svoj

nárok za preukázaný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustnénanariadenompojednávanív
rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,

žeodvolaniežalovanéhoječiastočnedôvodnévovzťahukvýrokuopovinnostižalovanéhonazaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia a súvisiacemu výroku o trovách konania. V uvedenom rozsahu
bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený v súlade s § 388 CSP ako vyplýva z enunciátu tohto
rozhodnutia. V zostávajúcom rozsahu bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený
podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.12.2020 v pojednávacej
miestnosti č. dverí 202, II. poschodie po vykonaní pojednávania, na ktorom odvolací súd zopakovaldokazovanie, ktorého odvolacieho pojednávania sa strany sporu nezúčastnili, a súhlasili s konaním vo
svojej neprítomnosti.

11.Odvolateľuplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b/,d/,f/,h/CSP.Odvolacídôvodpodľa§
365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný

súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne
poučenieoprocesnýchprávachapovinnostiach,právobyťvypočutýanavrhovaťdôkazyavyjadrovaťsa
k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre
procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, iná vada konania, je také porušenie procesných

predpisov, ktoré nemožno podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale
ktorého dôsledok mal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. V súlade so zjednocujúcim stanoviskom
Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016,
za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ak sa nejedná o zjavne svojvoľné,
arbitrárne rozhodnutie.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,

že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193
a § 205 CSP.

14.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

15. Odvolacie námietky neboli opodstatnené vo vzťahu k záveru súdu, že zmluva uzavretá sporovými
stranami je bez úrokov a bez poplatkov pre absenciu termínov splatnosti splátok dlhu, uvedenie
hodnoty RPMN spotrebiteľského úveru v neprospech spotrebiteľa, že Dohoda je neplatnou zmluvnou
podmienkou, a že úroková miera je zjavne neprimeraná a odporujúca dobrým mravom, preto je

žalovaný povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.410,14 €. V tejto časti rozhodnutie
súdu zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania založenom na správnom vyhodnotení obsahu
predložených listinných dôkazov a vyjadrení sporových strán. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil
súd aj správny právny záver a nebolo zistené porušenie žiadnych procesných práv, ani iná vada konania.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu napĺňa tiež atribúty riadne odôvodneného

súdneho rozhodnutia, keď obsahuje preskúmateľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých je založené.

16. Je nesporné, že nárok uplatnený žalobcom vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy vyhotovenej v podobe
štandardizovaného vopred pripraveného formulára. Na spotrebiteľské zmluvy a zmluvné podmienkyv nich upravené sa vzťahuje ex offo súdna kontrola ich prijateľnosti v súlade so zásadami práva
Európskej únie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 168/05 Mostaza Claro) i práva vnútroštátneho
(§ 53 OZ). V posudzovanej zmluve absentuje uvedenie náležitostí vyžadovaných § 9 zákona č.

129/2010 Z.z. týkajúce sa splatnosti úveru i splatnosti jednotlivých splátok. Rovnako tak požiadavka na
úhradu administratívneho poplatku znamenala len znásobovanie odplaty získavanej vo forme úrokov a
úprava zmluvných vzťahov vyplývala z výraznej nerovnováhy medzi právami spotrebiteľa a dodávateľa.
Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve uvedený údaj o RPMN
nezodpovedá skutočnosti a je určený v neprospech spotrebiteľa.

17. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase podpisovania zmluvy v § 9 ods. 1 vyžadoval písomnú
formu. Ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravoval § 9 ods. 2 písm. f/ vymedzenie
doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, § 9 ods. 2 písm. k/ počet a termíny splatnosti
splátok úveru, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, § 9 ods. 2 písm. i, j úrokovú
sadzbu, RPMN včítane údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Porušenie

povinností veriteľa pri uzatváraní zmluvy majúce spočívajúce v nedodržaní ustanovení § 9 zákona č.
129/2010Z.z.malozanásledok,žeúverjebezúrokovabezpoplatkovakotovyplývaloz§11citovaného
zákona. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), a d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Z predloženého vyhotovenia listín dokumentujúcich uzavretie zmluvy, na základe ktorých žalobca
v konaní uplatňuje svoj nárok je zrejmé, že žalobkyňa dňa 18.10.2013 podpísala žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľského úveru. Táto žiadosť bola predložená na formulári žalobcu označenom ako „žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“. Pre platnosť a vznik zmluvy na účely
zachovania písomnej formy sa vyžadoval podpis oboma zmluvnými stranami. Veriteľ - žalovaný žiadosť/
zmluvu podpísal až dňa 25.10.2013, a až v uvedený čas do zmluvy dopĺňal relevantné údaje obsiahnuté
v bode 6. zmluvy týkajúce sa poskytnutej čiastky úveru, počtu splátok, poplatku podľa „dohody o

poskytovaní služieb“, ročnú úrokovú sadzbu úveru, hodnotu RPMN i priemernú hodnotu RPMN. Zmluva
vyjadrovala záväzok žalovaného ako veriteľa na poskytnutie sumy 1.500 € pri dohodnutej ročnej
úrokovej sadzbe 70,01 %, priemernej hodnote RPMN 46,06 % a RPMN zmluvy 68,86 %. Žalobkyňa ako
dlžníčka mala úver uhradiť v 48. splátkach vo výške 77,05 € mesačne. V bode 8. zmluvy „Dohoda o
poskytnutí služby“ bol dohodnutý poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 367,49 €, ktorý poplatok

bol splatný dňom uzavretia zmluvy. Obsahom „žiadosti/zmluvy“ však nie sú žiadne údaje o termíne
splatnosti jednotlivých splátok ani celkového dlhu, a je nepochybné, že v čase podpisovania žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru, neboli so žalobkyňou dohodnuté všetky podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Tento nedostatok nebol zhojený ani
listinou veriteľa zo dňa 25.10.2013 vyhotovenou po podpise zmluvy „oznámenie o schválení úveru“,

pretože táto listina obsahuje iné podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,
oproti návrhu predloženého žalobkyňou. Nemožno ju preto hodnotiť ako písomnú akceptáciu návrhu
žalobkyne, ale jeho odmietnutie a súčasne nový návrh veriteľa (§44 OZ), ktorý ale nebol písomne prijatý
žalobkyňou. Niet tak pochybnosti o obsahových a formálnych nedostatkoch zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré majú za následok, že takto vzniknutý záväzkový vzťah je bez úrokov a bez poplatkov. Tento

záver je odôvodnený o to viac, že údaj o hodnote RPMN úveru je uvedený nesprávne v neprospech
spotrebiteľa, keďže vychádzal z nesprávnej sumy skutočne poskytnutého úveru, a nezohľadnil žalobcom
požadovaný poplatok z Dohody.

19. Poplatok 367,49 € z Dohody v bode 8. „žiadosti/zmluvy“ bol splatný dňom uzavretia zmluvy, v

dôsledku čoho žalovaný nepoukázal žalobkyni dohodnutú sumu finančných prostriedkov 1.500 €, ale
sumu zníženú o uvedený poplatok. Dohoda predstavuje z pohľadu ochrany spotrebiteľa neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktorú súdy prihliadajú ex offo, a teda neplatný právny úkon, keďže dohoda o
poskytnutíslužbyjesúčasťouzmluvyorevolvingovomúvere,podpisydlžníčky-žalobkynesanachádzajú
až za touto dohodou a text dohody je priamo včlenený žalovaným - veriteľom do formulárového

vyhotovenia zmluvy bez možnosti žalobkyne túto dohodu odmietnuť. Osobitne významné je, že úhradou
poplatku žalobkyňa nezískavala žiadne protiplnenie či zvýhodnenie, keď v čase úhrady vôbec nebolo
isté,čiprebudúcnosťmožnosťodloženiaúhradysplátokdlhuvyužije,anavyšemožnosťodkladusplátok
bola limitovaná, lebo sa týkala maximálne troch ľubovoľných splátok. V priemernom spotrebiteľovi mohladohoda vzbudiť dojem výhodnosti, aj keď v skutočnosti tomu tak nebolo, a jediný finančný prospech
z toho získaval veriteľ. Vzhľadom na spôsob koncipovania „Dohody o poskytnutí služby“ ako súčasti
textu formulárovej zmluvy nemožno uvažovať o tom, aby sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie a náklady nesúvisiace s poskytnutím úveru. Za takých podmienok bol žalovaný povinný
zohľadniť uvedený poplatok pri stanovení hodnoty RPMN ako ďalšie náklady spotrebiteľa spojené s
úverom.

20. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ročnou

percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 19 ods. 2
citovaného zákona, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za
nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov,
okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez

ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom
sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve

uzavretej so spotrebiteľom.

21. RPMN v zmysle zákonnej definície vyplývajúcej zo zákona č. 129/2010 Z.z. v sebe zahŕňa všetky
náklady, ktoré je povinný spotrebiteľ veriteľovi uhradiť, teda úroky z pôžičky, ale aj akékoľvek ďalšie
finančné náklady spojené s poskytnutím úveru. Vychádzajúc definície pojmu RPMN a celkových

nákladov, je aj bez bližšie konkretizovaného výpočtu zrejmé, že údaj RPMN zmluvy vo výške 68,86 %
nemôže zodpovedať skutočnosti, pokiaľ je vyššia úroková sadzba samotného úveru, ktoré úroky tvoria
súčasť celkových nákladov spotrebiteľa a predstavujú až 70,01 %. Odhliadnuc od faktu, že veriteľ v
údajoch RPMN nezohľadnil poplatok z dohody, aj keď bol povinný tak urobiť, s poukazom na úrokovú
sadzbu zmluvy niet žiadnych pochybností o tom, že v posudzovanej zmluve nie je uvedený korektný

a správny údaj RPMN tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. RPMN neodzrkadľuje
reálny obsah práv a povinností spotrebiteľa a neinformuje ho o skutočných nákladoch úveru, tento údaj
je nesprávny a uvedený v neprospech žalobkyne - spotrebiteľky, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. sa zmluva považuje za zmluvu bez poplatkov a bez úrokov.

22. Nemožno tiež prehliadnuť fakt, že samotná úroková sadzba na úrovni 70 % predstavuje odplatu
zjavne neprimeranú v spotrebiteľských zmluvách, ktorá rovnako spôsobuje, že žalovanému nevznikol
nárok na jej zaplatenie. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V čase
uzavretia zmluvy so žalovanou sa priemerné úrokové miery u obdobného typu zmlúv pohybovali
na úrovni 11 % ročne, teda prekročenie úrokovej sadzby viac ako 6-násobne nepochybne odporuje
akejkoľvek úvahe o adekvátnosti požadovanej odplaty a je v rozpore so zásadou dobrých mravov ako

všeobecného princípu a korektívu pri posudzovaní platnosti právnych úkonov (§ 3, § 39 OZ).

23. V dôsledku vád spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere, žalovanému patrí podľa zásad o
vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, § 456, § 457 OZ) iba nárok na vrátenie finančnej čiastky,
ktorú žalobkyni ako dlžníčke zo zmluvy poskytol. Prijatím plnenia nad uvedenú sumu v rozsahu 1.410,14

€ došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia titulom plnenia získaného bez
právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Rozsah finančných prostriedkov žalobcom poukázaný (1.132,51
€) a žalobkyňou uhradený (2.542,65 €), nebol v konaní sporný. Žalobkyni preto patrí právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške priznanej súdom.

24. Vzhľadom na nepochybné porušenie povinností žalovaného ako veriteľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy, zákon č. 250/2007 Z.z. priznáva spotrebiteľovi v § 3 ods. 5 veta druhá, právo
na primerané zadosťučinenie. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní
nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie dopustil nesprávnosti pri ustálení skutkového

stavu a interpretácii aplikovanej právnej normy, keďže suma priznaná titulom odškodnenia nespĺňa
požiadavku primeranosti vo vzťahu k skutkovým zisteniam, z ktorých okresný súd vychádzal.

25. Z odôvodnenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie vymedzených žalobkyňou na
pojednávaní okresného súdu dňa 16.9.2019, je možné vyvodiť len to, že žalobkyňa mala uhrádzať

splátky dlhu v hotovosti, dostala sa do omeškania, pretože sa v určitom čase nezdržiavala v mieste
bydliska, a veriteľ mal predložiť zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy na účely splnenia
záväzku. Do miesta bydliska žalobkyne sa mala tiež dostaviť bližšie nestotožnená osoba, ktorá mala
vykonávať fotodokumentáciu jej nehnuteľnosti a motorového vozidla. Žalobkyňa na preukázanie svojho
nároku neuviedla žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, ani neoznačila žiadne dôkazy. Žalovaný v priebehu
konania spochybňoval nárok žalobkyne na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia,

poukazujúc na podmienky, za ktorých takýto nárok spotrebiteľovi patrí v zmysle zákona č. 250/2007
Z.z.. Z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise nevyplýva, aby žalobkyňa bola povinná na plnenie dlhu
v hotovosti v pobočke žalovaného, a pokiaľ tomu tak bolo, nie je zrejmé, aká okolnosť bránila plneniu
záväzku počas neprítomnosti žalobkyne prostredníctvom inej osoby. Postup veriteľa pri predložení
dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi, rovnako nepredstavuje zásah do práv žalobkyne.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom predvídaný a uznaný spôsob zabezpečenia splnenia
peňažného záväzku.

26. V uznesení, ktorým odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd
uviedol, že priznaná výška zadosťučinenia má odrážať význam povinnosti porušenej zodpovedným

subjektom, rozsah porušených povinností, konkrétne okolnosti prípadu spočívajúce v správaní
zmluvných strán, keď vznik ujmy nie je predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia, ale pre
objektívnosť stanovenia je vhodné prihliadnuť tiež na ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla, či vzniknúť
mohla.Týmitozávermiodvolaciehosúdusasúdprvejinštancieneriadil.Ustanovenie§3ods.5zákonač.
250/2007 Z.z. upravuje právo spotrebiteľa na primerané zadosťučinenie pre prípad, ak na súde úspešne

uplatní porušenie svojho práva. Cieľom finančného zadosťučinenie je dovŕšenie ochrany porušeného
práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Žaloba, ktorou sa oprávnená
osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože
primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu
v postavení toho kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby-spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej

funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu, pretože predstavuje pre toho,
kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného
finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť. Hypotéza uvedenej právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti

privodiť spotrebiteľovi ujmu. Z pojmu primerané zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška
bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu. Súd by mal pri určení výšky primeraného
zadosťučinenia prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho
následkov a možností ich odstránenia. Nárok na primerané zadosťučinenie je samostatným nárokom
nezávislýmnainýchfinančnýchnárokoch(napríkladnáhradaškody,vydaniebezdôvodnéhoobohatenia)

a jej výška má byť úmerná rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa.

27. V konaní nebolo tvrdené ani zistené, aby žalobkyňa bola nútená vstúpiť do záväzkového vzťahu
so žalovaným, alebo aby tu existovali osobitného zreteľa hodné pohnútky, ktoré ju viedli k získaniu
finančných prostriedkov prostredníctvom úveru od žalovaného. Na strane druhej niet pochybností,

že žalovaný sa dopustil porušenia povinnosti veriteľa, ktoré mu vyplývali priamo zo zákona, ktoré
ustanovenia boli dostatočne zrozumiteľné. Za svoje pochybenie po profesionálnej stránke znáša veriteľ
následok v podobe povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo za dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov inej osobe nemá nárok na žiadnu odplatu. Povinnosť na vydanie bezdôvodného
obohatenia tak predstavuje pre spotrebiteľa prostriedok reparácie vzniknutej ujmy, a na účely priznania

ďalšieho zadosťučinenia vo výške dosahujúcej takmer sumu poskytnutých finančných prostriedkov
je povinný uviesť také skutkové tvrdenia, ktoré osvedčujú primeranosť satisfakcie, a nejavia sa ako
snaha o finančné obohatenie. Zohľadňujúc fakt, že žalobkyňa sa musela domáhať ochrany v konaní
pred súdom a prihliadajúc na to, že veriteľ predložil spotrebiteľovi zmluvu, ktorá zjavne nezodpovedalazákonnej úprave, účelu primeraného finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa zohľadňujúceho tak
sankčnú ako aj satisfakčnú povahu odškodnenia, podľa odvolacieho súdu s ohľadom na okolnosti
prípadu zodpovedala suma 300 €. Pri stanovení rozsahu odškodnenia vzal odvolací súd do úvahy

sumu žalobkyňou získaných a postupne splácaných finančných prostriedkov, povinnosť žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia, charakter porušených povinností veriteľa, ktoré priamo zákon
sankcionuje stratou nároku veriteľa na odplatu, ktoré ale súčasne nemali povahu závažného zásahu
do právneho postavenia žalobkyne, nespôsobili jej alebo osobám jej blízkym stratu obydlia, či iný stav
núdze. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva ani zjavné zneužitie jej nepriaznivej osobnej situácie, naopak

z jej vyjadrení možno vyvodiť, že disponovala nehnuteľnosťou aj motorovým vozidlom, a pokiaľ bola
štátnym zamestnancom, mala aj pravidelný príjem. Odvolací súd vzal na zreteľ aj potrebu vyváženia
primeranej zodpovednosti žalobkyne za vstup do záväzkového vzťahu so žalovaným, keď spotrebiteľ
je vždy povinný zvážiť riziká vyplývajúce mu z finančného záväzku, so zodpovednosťou žalovaného
ako veriteľa dodržiavať zákonnú úpravu a rešpektovať zásady poctivého obchodného styku, osobitne vo
vzťahu k spotrebiteľom. Pri zohľadnení týchto skutočností odvolací súd nenašiel priestor pre priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu žiadanom žalobkyňou, z ktorých dôvodov žalobu nad
priznanú sumu 300 € v tejto časti nároku žalobkyne zamietol.

28. Rozhodnutie o náhrade trov konania vyplýva z § 396 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak odvolací súd
zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

29. Vychádzajúc zo žalobného petitu, predmetom konania bolo určenie, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov, určenie neplatnosti zmluvných podmienok, priznanie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia. Z celkovo štyroch nárokov bola žalobkyňa
úspešná v troch z nich, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s použitím § 255 ods.

2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech
žalobkyne na súde prvej inštancie v rozsahu 3/4 nároku (určenie, že zmluva je bez úrokov a bez
poplatkov, priznané plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia aj primeraného zadosťučinenia),
a neúspech v rozsahu 1/4 (právoplatné zamietavé rozhodnutie vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti

zmluvných podmienok) predstavuje právo žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu 50% (3/4 - 1/4).

30. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa § 255 ods.2 CSP zohľadnil
v zásade zhodný pomer úspechu strán v odvolacom konaní a rozhodol, že strany sporu nemajú na
náhradutrovodvolaciehokonaniaprávo.Žalobcaakoodvolateľbolúspešnývčastirozhodnutiaonároku

na primerané finančné zadosťučinenie a trovách konania, a žalobkyňa v časti určenia, že zmluva je
bezúročná a bez poplatkov a v časti nároku na priznanie bezdôvodného obohatenia.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).