Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/491/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215858
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1315215858.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v

spore žalobcu: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Na Q. XA, XXX XX O., štátna príslušnosť SR, právne
zastúpený: Mgr. Milan Valla, advokát, Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: H.. U.. Ľ.
W., nar. X.X.XXXX, bytom: Q. XX, XXX XX O., štátna príslušnosť SR, právne zastúpená: JUDr. Jana
Dráčová, advokátka, Čajakova 7, 811 05 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2005 sa pôvodní žalobcovia v 1. a 2.

rade (B. Z. U. Q. Z.) domáhali, aby súd určil, že vlastníkmi spornej časti pozemku o výmere 21 m2
určenej podľa súdom nariadeného znaleckého posudku- geometrického plánu z pôvodných pozemkov
parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 87 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 91 m2, obe v k.
ú. Y., LV č. XXXX sú žalobcovia a ďalej žiadali o uloženie povinnosti žalovanej vydať časť pozemku ,
parc. č. XXXX/X záhrady, v k. ú. Y., LV č. XXXX vo vlastníctve pôvodných žalobcov, ktorú neoprávnene
užíva podľa znaleckého posudku -geometrického plánu. Skutkovo svoj návrh odôvodnili tvrdením, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemok, parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 730

m2 nachádzajúci sa v k. ú. Y., R. O., okres: Q.. Č.. Y., zapísanej na LV č. XXXX , ktoré získali kúpou.
Právny predchodca pôvodných žalobcov požiadal spoločnosť Geodézia Bratislava, a.s., pod č. zákazky
XXX-XXX-XXX-XX o vytýčenie hranice pozemkov medzi pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X U. XXXX/X v katastrálnom území Y. na podklade geometrického plánu č. XXX-XXXX-
XXX-XX, pričom dňa 07.09.1993 bola vytýčená hranica rúrkami ortogonálnou metódou. Vytyčovacie
prvky boli prevzaté zo záznamu podrobného merania k uvedenému geometrickému plánu. Právny
predchodca následne vybudoval pozdĺž celej hranice pozemku parc. č. XXXX/X oplotenie pozostávajúce

z betónových stĺpov. Žalovaná, ktorá je vlastníčkou susedných parciel ohlásila stavebnému úradu
zámer realizovať drobnú stavbu- oplotenie parciel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Geodet na základe
žalovanej vytýčil novú hranicu pozemkov. Po zistení, že hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X
U. XXXX/X a parcelami XXXX/X U. XXXX/X sú sporné navrhol stavebný úrad zvolať ústne rokovanie
medzi vlastníkmi a vzhľadom na spornosť hraníc a nezrovnalosť medzi vytyčovacími náčrtmi odkázal
stavebný úrad účastníkov na riešenie sporu súdnou cestou. Žalovaná vstúpila na pozemok pôvodných
žalobcov a na sporných hraniciach začala budovať oplotenie. Na pozemku bolo vykonané aj šetrenie

na základe žiadosti žalovanej, ktoré vykonal Štátny stavebný dohľad, kedy bola vytýčená nová hranica
pozemku Ing. Jozefom Vargom. Na podnet žalobcov podala dňa 13.10.2005 spoločnosť GEOMAP s.r.o.,
reklamáciu nesúladu mapového a písomného operátu v katastrálnom území na správu katastra. Pri
šetrení pracovníci zistili, že pozemok vo vlastníctve žalobcov, ktorý má uvedenú výmeru 730 m2, mápodľa výmery určenej zo súradníc výmeru 709 m2, čo prekračuje povolenú odchýlku. Podľa pracovníkov
spoločnosti bolo na parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej graficky oddelené aj z pozemku
žalobcov, hoci z výmery nebolo odpočítané s tým, že protichybu treba hľadať vo výmere pozemku

parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej. Hranice medzi susednými pozemkami sú nejasné a preto
dochádza k nezrovnalostiam. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21.4.2010, č.k. 13C/278/2005-254
zamietol žalobu pôvodných žalobcov o vydanie časti pozemku a zaviazal ich náhradou trov konania.
Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil tvrdením, že nehnuteľnosti patriace do vlastníctva strán sporu
vznikli na základe geometrického plánu XXX-XXX-XXX-XX, čo medzi stranami nebolo sporné. V konaní

žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, žeby žalovaná neoprávnene zasiahla do ich vlastníckeho
práva užívaním časti pozemku v ich vlastníctve. Naopak v konaní bolo preukázané, že ich pozemok
parc. č. XXXX/X mal od začiatku na základe uvedeného geometrického plánu výmeru len 709 m2, a
nie výmeru 730 m2, ktorá je uvedená v katastri nehnuteľností. K rozdielu vo výmere došlo na základe
nepresnosti vyplývajúcej z použitých meracích prostriedkov, ktoré v roku 1982 chybne zamerali výmeru
uvedeného pozemku v rozsahu 730 m2, pričom rozdiely vo výmere plôch boli zistené aj u pozemku vo

vlastníctve žalovanej. Súd vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na skutočnosť, že strany sporu takto
nehnuteľnosť užívali od roku 1982. U žalovanej preto došlo k vydržaniu v časti pozemku parc. č. XXXX/
X pôvodne vo výmere 709 m2, v skutočnosti však 724m2. Žalobcovia nežiadali o určenie vlastníctva a
vydanie časti pozemku o výmere 21m2, ale nárok uplatňovali z pozemkov parc. č. XXXX/X U. XXXX/
X. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcov podané odvolanie dňa 08.07.2010. Odvolací

súd ako súd druhej inštancie rozsudkom zo dňa 07.06.2012 rozsudok Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 21.04.2010, č.k. 13C/278/2005-254 potvrdil. Žalovanej súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. Z vykonaného dokazovania mal súd druhej inštancie za preukázané, že pôvodný žalobcovia
boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXXX/X, parcela registra D., ktorej
výmera je na LV evidovaná vo veľkosti 730 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. Y.. Predmetnú

nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy vklad- B.-XXXX/XX zo dňa 11.03.1998. Žalovaná
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parcely registra D., parc. č. XXXX/X o výmere 724 m2, parc. č.
XXXX/X o výmere 91 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 864 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 87 m2 všetky
zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Y., ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy, vklad- B.-XXXX/XX zo dňa
16.5.2001, GP 34/2001 a rozhodnutia č. X-96/05 zo dňa 04.07.2005. V súvislosti s vývojom vlastníckych

práv k pozemkom odvolací súd poukázal na technický podklad a to geometrický plán č. XXX-XXXX-
XXX-XX zo dňa 31.03.1982, ktorým bol zameraný pozemok parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov,
ktorý následne v nezmenenej výmere, vymedzení a rozsahu prešiel na základe prevodu vlastníckeho
práva do BSM pôvodných žalobcov. Na základe predmetného geometrického plánu bol zameraný
aj pozemok parcely č. XXXX/X a to pôvodne o výmere 799 m2. V súvislosti so spornou hranicou

prebiehajúcou so susedným pozemkom, parcely. č. XXXX/X súd druhej inštancie poukázal na to, že
technickým podkladom na základe ktorého bol zameraný susedný pozemok bol geometrický plán č.
34/2001 vyhotovený Ing. Andrejom Gáťom (čl. 143) dňa 13.3.2001 a to tak, že došlo k odčleneniu
novovzniknutej parcely č. XXXX/X o výmere 91 m2 od parcely č. XXXX/X pôvodne o výmere 799 m2,
ktorá po odčlenení pozemku dosahovala výmeru 708 m2, a to s priebehom vyznačeným v grafickej časti

geometrického plánu. Predmetný geometrický plán bol autorizačne overený dňa 08.04.2001 a úradne
overený podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z.z. Ing. Máriou Frindrichovou dňa 24.04.2001. V súvislosti so
spornosťou priebehu hranice s ďalším pozemkom vo vlastníctve žalovanej a to pozemok parcela č.
2413/4 o výmere 87 m2, ten taktiež vznikol na základe uvedeného geometrického plánu Ing. Andreja
Gaťu č. 34/2001 a to odčlenením parcely č. XXXX/X pôvodne vo výmere 218 m2.

2. Dňa 26.09.2005 bolo v rámci štátneho stavebného dohľadu iniciovaného dohľadu žalobcami
Ing. Jozefom Vargom, Csc., znalcom z odboru geodézia a kartografia vykonané miestne šetrenie,
kontrolné merania a kontrola vytýčenia právnej hranice medzi pozemkami parcely č. XXXX/X,X,X
na jednej strane a pozemkom parcely. č. XXXX/X na strane druhej a to za účelom jednoznačného

stanovenia priebehu právnej a užívateľskej hranice medzi spornými pozemkami, cieľom ktorého bolo
vyznačenie polohy lomových bodov medzi pozemkami vo vlastníctve účastníkov a to podľa § 19 a
nasl. smernice ÚGKK S 74.20.73.43.00- Smernice na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie
hraníc pozemkov. Na základe kontrolných meraní bol vyhotovený vytyčovací náčrt č. 08/2005. Pri
kontrolnom vytyčovaní sa vychádzalo z dokumentácie z meračských a vytyčovacích prác do 03.01.2005

a to z vytyčovacieho náčrtu č. 1/2005, vyhotoveného geodetom Ing. P. Mackom, ktorý bol odovzdaný
aj do štátnej dokumentácie Správy katastra, nakoľko podľa § 20 predmetnej smernice podkladmi
na vytyčovacie hranice pozemkov sú predovšetkým podklady, ktoré obsahujú originálne údaje o
súbore lomových bodov alebo zoznamy súradníc podrobných bodov v S-JTSK a ich číselné prehľady,geodetickéúdajePBPPakoajgeometricképlány,ktorésúsúčasťamilistínoprávachknehnuteľnostiam.
Cieľom kontrolného vytyčovania bola rekonštrukcia pôvodných lomových bodov na sporných hraniciach,
pri ktorých vychádzalo z pomocných meračských bodov č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX stabilizovanými

roxormi v teréne. Kontrolné vytýčenie bolo vykonané technickými prostriedkami, polárnou meračskou
metódoupevnýchbodovpodrobnéhopolohovéhobodovéhopoľaBPBPč.655,657atrig.bodu6508-16.
Následne boli vytýčené lomové body hranice pozemkov v prírode označené železnými kolíkmi, pričom
túto hranicu tvorili body č. XXXX-X, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX. V uvedenej súvislosti odvolací súd
poukázal na to, že predmetné lomové body č. XX-XXX U. XX-XXX sú uvedené ako hraničné lomové

body aj v geometrickom pláne Ing. Gáťu č. 34/2001 a tiež v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX-
XX vyhotovenom Ing. Mackom dňa 30.3.1982. Predmetné lomové body sa nachádzajú na hraniciach
medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovanej. So spomenutého merania mal odvolací súd
za preukázané, že lomové body určené v rámci štátneho stavebného dohľadu zodpovedajú lomovým
bodom určeným v pôvodnom geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX-XX na základe ktorého vznikli
pôvodné pozemky parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov ako aj pozemok parc. č. 2412/2 z ktorého

bol následne odčlenený pozemok parc. č. XXXX/X. V zmysle vyššej uvedenej smernice sa pri vytýčení
vykonáva výpočet výmer vytýčených parciel z vytyčovacích prvkov, ktoré sa následne porovnávajú s
výmerami uvedenými v katastri nehnuteľností. Súd druhej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Správy
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X-96/05 zo dňa 1.7.2005, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. b)
katastrálneho zákona bol opravený údaj katastra nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. Rača, na ktorom

je evidovaná nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 708 m2 vo vlastníctve žalovanej a to tak,
že v časti A- majetková podstata bol zrušený zápis v časti uvedenia výmery tejto nehnuteľnosti a to tak,
že bola výmera zmenená na 724 m2 s odôvodnením, že vyhotoviteľ geometrického plánu č. 34/2001,
ktorým bola oddelená parcela č. XXXX/X neprepočítal zvyšok pôvodnej výmery XXXX/X, ale jej výmeru
určilmatematickýmodpočtom.,čímdošlokchybevurčenívýmeryparcely.Rozdielomvovýmereparcely

č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov došlo z dôvodu zmeny použitej pri určovaní jej výmery.

3. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu v Bratislave bolo zo strany pôvodnej žalobkyne Z. podané
dovolanie z dôvodu, že ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania. Odvolací súd neskúmal podmienky konania, nakoľko žalobca B. Z. zomrel pred vyhlásením

rozhodnutia odvolacím súdom. Dovolací súd uznesením zo dňa 25.11.2013 konštatoval, že odvolací
súd konal so žalobcom, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, preto predmetné rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci súdu druhej inštancie tento vo veci opätovne rozhodol uznesením zo dňa 7.5.2015

tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd
v Bratislave zisťoval právnych nástupcov pôvodného zomrelého žalobcu /B. Z./ a zistil, že na základe
Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi B. Z. zo dňa 16.10.2012 sa dedičom pozemku parc. č. XXXX/
X záhrady o výmere 730 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y. stal P. Z., nar. 31.10.1971. Podaním
doručeným odvolaciemu súdu dňa 01.08.2014 žalobca založil do spisu znalecký posudok č. X/XXXX,

ktorého vypracovaním poveril Ing. Štefana Špačeka, znalca z odboru geodézie a kartografie, vo veci
určenia hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X, XXXX/X v k.ú. Y. a preskúmanie údajov
právneho stavu v katastrálnom operáte na tieto pozemky. Predložil tiež geometrický plán na úpravu
hranice vyhotovený Ing. Špačekom dňa 28.4.2014, overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor č. XXX/XXXX dňa 11.6.2014. Znalec dospel k záveru, že na základe geometrického merania

GP č. XXX-XXXX-XXX-XX na základe ktorého vznikli skúmané pozemky, určil správny priebeh hranice
medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Za účelom usporiadania právneho stavu vyhotovil
geometrický plán č. 9/2014, ktorý tvorí prílohu posudku. GP predložil znalec na katastrálny odbor
Okresného úradu Bratislava na úradné overenie. Znalec zistil nesprávny postup pri oprave výmery na
pozemku parc. č. XXXX/X zo 708 m2 na výmeru 724 m2 keď rozhodnutie katastrálneho odboru č.

X-96/2005 zo dňa 4.7.2005 nebolo riešené v súlade s katastrálnym zákonom. Zmenená bola výmera
pozemku parc. č. XXXX/X bez katastrálneho konania, resp. bez súčinnosti vlastníkov susedných
pozemkov. GP číslo 34/2001 potvrdil, že správna výmera je 708 m2. Znalec poukazoval na súčet
vo výmerách pozemkov pred rozhodnutím katastrálneho odboru X-96/2005 tento predstavuje spolu
1529 m2 a súčet po rozhodnutí, ktorý predstavuje spolu 1 545 m2, t.j. rozdiel 16 m2 (podľa grafiky

17 m2). Znalec v závere znaleckého posudku tvrdí, že v skutočnosti v prírode sa po geodetickom
zameraní v rámci tvorby GP č. 34/2001 a podľa jeho zamerania nachádza plocha spolu 1 524 m2.
Vlastníci pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X si posunuli ohradný múr práve o túto hodnotu.
Žalovaná sa k záverom znaleckého posudku vyjadrila písomným podaním, kde uviedla, že znalecna katastrálnom odbore prevzal podklady, o.i. i číslo záznamu podrobného merania zmien (ZPMZ) č.
XXXX, t.j. nie autorizovaný a katastrom overený záznam, vytyčovacie nákresy, geometrické plány a
vykonal geometrické merania, kde v zátvorke uvádza, že „keďže tam nie sú identické body, tak som to

uviedol do technickej správy ZPMZ“, na základe čoho vyhotovil návrh geometrického plánu. V technickej
správe o. i. konštatuje, že súradnice lomových bodov a pôvodné hranice pozemkov prevzal z GP
č. XXX-XXXX-XXX-XX a z vytyčovacieho náčrtu č. XXX-XXX-XXX-XX a geometrický plán vyhotovil
za účelom úpravy hraníc, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Informáciu, že GP je vyhotovený ako
podklad pre účely súdneho konania a že GP je vyhotovený na základe pôvodného GP č. XXX-XXXX-

XXX-XX a vytyčovacieho náčrtu č. XXX-XXX-XXX-XX uviedol aj vo svojom GP č. 9/2014. Ako to
vyplýva zo ZPMZ č. XXXX, náčrtu (zachytené meračské body) a Technickej správy, znalec vykonal
meranie na základe pomocných meračských bodov č. XXXX a XXXX. Žalovaná argumentovala tým,
že z uvedeného vyplýva, že znalec si sám určil a sám autorizačne overil meračské body č. XXXX
a XXXX. Tento záznam ZPMZ č. XXXX však nie je úradne overený katastrálnym odborom a teda je
pochybný a nezáväzný. Znalec vychádzal z neovereného dokladu, vytyčovací náčrt č. XXX-XXX-XXX-

XX nebol nikdy overený katastrálnym operátom a ani sa v ňom nenachádza. Znalec v posudku napáda
rozhodnutie správy katastra č. X-96/05 z dôvodu, že bola zmenená výmera a priebeh hranice pozemku
parc. č. XXXX/X a že rozhodnutie bolo vydané bez vlastníka parc. č. XXXX/X. Žalovaná na námietku
znalca reagovala tvrdením, že rozhodnutím katastra nebola menená sporná hranica pozemkov určená
podľa GP č. XXX-XXXX-XXX-XX a išlo o konanie o oprave výmery parcely, ktorého účastníkom bola

výlučneona.Natvrdeniažalovanejreagovalžalobca,ktorýpožadovaldoplneniedokazovaniavypočutím
znalca Ing. Špačka. Číslo záznamu podrobného merania zmien prideľuje katastrálny odbor. Geodet
predloží katastrálnemu odboru informáciu, že pripravuje meranie a požiada o pridelenie čísla záznamu
a podlomenie pre novovznikajúce parcely. Katastrálny odbor zašle číslo GP a podlomenie geodetovi.
ZPMZ sa vyhotovuje v jednom exemplári, ktorý je súčasťou GP a ostáva založený v katastri, samostatne

sa neoveruje. Pomocné meračské body si geodet určuje sám ako súčasť technologického postupu
geodetických prác. Po vypracovaní geometrického plánu je tento predložený katastrálnemu odboru,
ktorý vyhodnotí, či pomocné meračské body sú určené v potrebnom počte a na vhodnom mieste a v
prípade správnosti predložený GP overí. Nakoľko znalec nebol na vypracovanie posudku určený súdom,
nemohol nahliadnuť do súdneho spisu, posudok vypracoval na základe objednávky zo strany žalobcu.

Pre znalca sú smerodajné údaje nachádzajúce sa v katastrálnom odbore. Záväzným podkladom pre
znalca je aktuálna vektorová mapa, ktorá nie je v súlade s GP z roku 1982, ktorými boli vytvorené nové
parcely XXXX/X a XXXX/X. Znalec zistil rozdiel v súčtoch výmer susediacich pozemkov dotknutých
parciel v rozsahu 16 m. Znalec zameraním na mieste zistil, že žalovaná postavila múr tak, že je posunutý
za hranicu , ktorú určuje GP z roku 1982 a taktiež na mieste zistil oproti pôvodnému oploteniu. Žalobca

tiež poznamenal, že v roku 2001 na základe GP vypracovaného Ing. Gaťom z pozemku parc. č. XXXX/X
o výmere 799 m2 bola odčlenená novovzniknutá parcela č. XXXX/X o výmere 91 m2 a následne v roku
2005 po vypracovaní GP znalcom Ing. Vargom vybudovala žalobkyňa oplotenie pozemkov XXXX/X a
XXXX/X.Medzirokmi1982a1993nebolonaspornejhranicivybudovanékomplexnéoplotenie,užívaním
boli pozemky prirodzene rozdelené. Žalobca pozemok parc. č. XXXX/X na základe Protokolu o vytýčení

hranice pozemkov kompletne oplotil a výmera jeho pozemku bola 730 m2, tak ako bola zapísaná na LV.
Pozemok takto užíval až do roku 2005, kedy žalovaná zbúrala existujúce oplotenie vybudované v roku
1993 a posunula hranicu v neprospech žalobcu.

5. Podaním žalovanej doručeným súdu dňa 17.4.2015 predložila vlastný znalecký posudok č. 3/2015

vypracovaný znalcom Ing. Romanom Wágnerom, ktorý dospel k záverom, že hranica medzi pozemkami
parc. č. XXXX/X a XXXX/X je tvorená spojnicou bodov č. XX-XXX a XX-XXX. Rozhodnutie správy
katastra Bratislava č. X-96/05 nemalo vplyv na priebeh hranice pozemku parc. č. XXXX/X. Týmto
rozhodnutím nebola nijako upravovaná poloha lomových bodov hranice predmetného pozemku.
Zakreslenie polohy pôvodného oplotenia tak ako bolo zamerané Ing. Mackom pri vyhotovovaní

vytyčovacieho náčrtu č. 1/2005 vzhľadom k hraniciam pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X U. XXXX/X je prílohou č. 3 posudku. Oplotenie vybudované žalovanou nezasahuje do parc.
č. XXXX/X a je výlučne na parc. č. XXXX/X. Znalec na žiadosť žalovanej podal aj písomné vyjadrenie
k znaleckému posudku Ing. Špačeka. Ing. Wágner predložil stanovisko v zmysle ktorého Ing. Špaček
určoval priebeh spornej hranice pozemkov na základe výmer dotknutých pozemkov, čo nepovažuje za

správne, keďže priebeh hranice pozemkov je definovaný súradnicami lomových bodov tejto hranice a
nie výmerou pozemku. Na základe výmery nemôže byť definovaná hranica pozemku, o čom svedčí
aj to, že v zmysle katastrálneho zákona nie je výmera pozemku záväzným údajom katastra. V danom
prípade je priebeh spornej hranice pozemkov definovaný spojnicou bodov XX-XXX a XX-XXX. K zmenupriebehu hranice nemôže a ani nemohlo prísť na základe porovnania výmer dotknutých pozemkov.
K tvrdeniu znalca, že meraním zistil, že v teréne nie sú žiadne identické body Ing. Wágner uviedol,
že existencia, resp. neexistencia identických bodov nemá vplyv na priebeh hranice pozemkov v tých

katastrálnych územiach, kde je evidovaná katastrálna mapa v digitálnej forme ako vektorová katastrálna
mapa číselná (VKM- č), čo je prípad katastrálneho územia Y.. Preto považuje znalecký posudok Ing.
Špačka za nesprávny. Rovnako pri oprave výmeru pozemku parc. č. XXXX/X nebol dôvod prizývať
právnych predchodcov žalobcu, nakoľko zmenou výmery neprichádzalo k zmene výmery susedných
pozemkov, k zmene priebehu hraníc susedných pozemkov. Odvolací súd ako súd druhej inštancie na

pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle písomného návrhu žalobcu zo dňa 06.05.2015
ktorým žiadal určiť vlastnícke právo k pozemku o výmere 17 m2 určenej GP č. 9/2014 vypracovanom
znalcom Ing. Špačkom. Zároveň požadoval vypratanie spornej časti nehnuteľnosti a náhradu trov
konania. Odvolací súd ako súd druhej inštancie uviedol, že otázka priebehu určenia spornej hranice
pozemku je nepochybne otázkou odbornou vyžadujúcou si odborné znalosti, preto v ďalšom konaní
súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie znaleckým posudkom nariadeným súdom, keďže znalecké

posudky predložené stranami sporu majú povahu len listinných dôkazov.

6.Uznesenieodvolaciehosúduakosúdudruhejinštanciebolonapadnutédovolanímzostranyžalovanej
zo dňa 07.08.2015. Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia videla žalovaná v jeho nepreskúmateľnosti,
čo sa týka rôznych záverov odvolacieho súdu bez toho, aby k takému postupu viedol názor dovolacieho

súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.05.2016 dovolanie žalovanej odmietol z
dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je prípustné. Podporne dovolací súd poukázal
na skutočnosť, že žalovaná nedôvodne namietala aj odňatie možnosti konať pred súdom.

7. Okresný súd Bratislava III viazaný názorom súdu vyššieho stupňa doplnil v predmetnom konaní

dokazovanie nariadením súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odboru Geodézia a kartografia,
odvetvie: Geodézia. Vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca: Ing. Radovana Kamenského.

8. Zo záverečnej reči žalobcu doručenou súd v písomnej forme vyplýva, že žalobca
(právny predchodcovia žalobcu) minimálne od septembra roku 1993 nepretržite držali a užívali plochu

o výmere 730 m2, vrátane sporného pozemku a to v dobrej viere o tom, že uvedená plocha skutočne
ohraničená v teréne predstavuje p. č. XXXX/X a teda je predmetom ich vlastníckeho práva, pričom ich
dobrá viera vychádzala z VN z roku 1993. Dobrá viera držiteľov bola spochybnená až v roku 2005
rozhodnutím Správy katastra pre Z. Q. W. O. zo dňa 1.7.2005 č. L. XX/XX. Sporný pozemok vo vzťahu
ku ktorému je určenie vlastníckeho práva predmetom tohto súdneho konania bol vydržaný ešte právnymi

predchodcami žalobcu.

9. Na výzvu súdu podala písomne svoju záverečnú reč aj žalovaná, kde uviedla, že žalobca si
neoprávnene nárokuje časť pozemku vo vlastníctve žalovanej (p.č. XXXX/X). Z listín katastrálneho
operátu vyplýva, že nebolo manipulované s hranicou pozemkov, na katastrálnej mape sú hranice

pozemkov medzi žalobcami a žalovanou určené lomovými bodmi č. XX-XXX, XX-XXX a č. XX-XXX.
Porovnaním súradníc lomových bodov vo všetkých listinách v katastrálnom operáte sú hodnoty rovnaké.
Parcela žalobcov mala v reálnej skutočnosti od počiatku faktickú výmeru 709 m2 a miery uvedené v
grafickej časti pôvodného GP č. XXX-XXXX-XXX-XX z roku 1982 sú nepresné z dôvody ich prevzatia
zo starých máp bez overenia. Rozdiely vznikli v dôsledku nepresnosti merania pri ich zameraní

a planimetrického určenia mier podľa vtedy platných predpisov, v súčasnosti sa určujú zo súradníc
digitálnymspôsobom.RozhodujúcimdôkazomjeZPMZč.XXXXkuGPč.XX/XXXX,ktoroujedokázané,
že bolo zamerané oplotenie medzi pozemkami strán sporu v času, keď žalovaná nebola ešte vlastníčkou
nehnuteľnosti. Priebeh oplotenia vlastníckej hranice bol totožný s platnou katastrálnou hranicou. Sporná
hranica vnikla v roku 1982 a odvtedy ostala zachovaná v súlade s údajmi katastra, nebola menená. V

katastri ostala zachovaná aj po obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, nebola menená, v
katastri ostala zachovaná aj po obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, po vyhotovení nových
GP č. XX/XXXX a XX/XXXX a tiež po oprave výmer vykonanej orgánmi katastra. Pôvodný GP č. XXX-
XXXX-XXX-XX oproti súčasnému stavu vykazuje nesúlad umiestnenia hranice pozemku žalobcu p. č.
XXXX/X so susedným pozemkom XXXX/X, ktorý však nie je vo vlastníctve žalovanej. Kataster zosúladil

údaje súboru popisných informácií so súborom geodetických informácií katastra v dvoch samostatných
konaniach o oprave chyby - rozhodnutie č. L.- XX/XX a č. L.- XXX/XX v spojení s rozhodnutím č. Xo
44/17- BPR. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že výmera pozemku žalobcu bola nesprávne evidovaná
a to vo výmere 730 m2 namiesto správne 708 m2 (zo súradníc lomových bodov). Súdom ustanovenýznalec zameral a zakreslil hranice podľa platnej VKMč., aj hranice KM z roku 1982, ale aj skutočné
oplotenie spornej hranice a pôvodné oplotenie z čoho vyplýva, že žalovaná začala stavať plot vo vnútri
svojho pozemku, približne 30 cm od platnej hranice pozemku podľa VKMč.

10. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

18. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho

orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) /ďalej len „KZ“/, Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu

susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak
ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

20. Podľa § 3 ods. 3 KZ, parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie
pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej

parcelného čísla.

21. Podľa § 3 ods. 4 KZ, geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie
vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.

22. Podľa § 3 ods. 5 KZ, polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich
definovanie v zobrazovacom systéme.

23. Podľa § 67c ods. 5 prvá veta zák. č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „Katastrálny zákon“) ak vzniknú rozpory
v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú

hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná
len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.

24. Podľa § 70 ods. 1 KZ, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.25. Podľa § 70 ods. 2 KZ, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,

názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

26. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: návrh pôvodného konania
13C 278/2005 doručený súdu 20.12.2005, vytyčovací náčrt na čl. 10, protokol o vytýčení hraníc čl.
11-12, geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX z 31.3.1982 čl. 13, ohlásenie drobnej stavby čl. 15,
nesúhlas právnych predchodcov žalobcu čl. 17, podanie námietky čl. 18 spolu so záznamom o ohliadke
z čl. 21 z 26.9.2005, reklamácia nesúladu mapového a písomného operatá KN kú Y. z 13.10.2005,
oznámenie k.u. zo 16.11.2005 čl. 30, písomné podanie žalovanej čl. 42, oznámenie správy katastra z

20.12.2005 čl. 50, LV č. XXXX čl. 51, geom. plán Ing. Jána Gáťu z 8.4.2001, protokol o vytýčení hranice
pozemku zo dňa 5.4.2005 čl. 55, vytyčovací náčrt Ing. Pavla Matku č.l. 57, protokol z kontrolného dňa
vytýčenia hranice pozemku čl. 59, vytyčovací náčrt Ing. Jozefa Vargu z 30.09.2005 čl. 61, oznámenie
k.ú. zo 16.11.2005 čl. 69, rozhodnutie kat. úradu z 1.7.2005 právoplatné 4.7.2005 o oprave chyby v kat.
operáte na základe žiadosti žalovanej, fotodokumentácia čl. 73-76, spis Mestská č. Bratislava Y. týkajúce

sa stavebného konania právnych predchodcov žalobcu ohľadne stavebného konania 22.11.2005 čl.
78, písomné vyjadrenie žalovanej čl. 107, LV č. XXXX čl. 112, LV č. XXXX a XXXX na čl. 114-115,
listiny správy kat. pre hl. m. SR čl. 141-159, vyjadrenie žalovanej čl. 188, vyjadrenie žalobcu čl. 186,
protokol z kontrolného vytýčenia hranice pozemku Ing. Jozefa Vargu 23.09.1995 čl. 190, písomné
podanie právnych predchodcov žalobcu čl. 195, písomné podanie žalobcu obsahujúce rozhodnutie Kraj.

stav. úradu čl. 222, ohlásenie oplotenia pozemku podané žalovanou čl. 242 spolu s dokumentáciou,
rozsudok t.s. 13C/ 278/2005 - 254 zo dňa 21.04.2010, odvolanie žalobcu čl. 257, vyjadrenie žalovanej čl.
268, rozsudok súdu druhej inštancie 3Co/181/2010-286 zo dňa 07.06.2012, dovolanie žalobcu čl. 294,
uznesenie NS SR 4Cdo 162/2013-330 zo dňa 25.11.2013, osvedčenie o dedičstvo po neb. Václavovi
Holíkovi, znalecký posudok č. 9/2014 Ing. Štefana Špačeka čl. 349, podanie žalovanej z čl. 394,

podanie žalobcu čl. 399, znalecký posudok Ing. Romana Wágnera č. 3/2015 čl. 412, uznesenie KS BA
9Co/144/2014 - 441 zo dňa 07.05.2015, rozhodnutie NS SR aj rozhodnutie KS BA, následne podané
dovolanie žalovanej z čl. 13, uznesenie NS SR 4Cdo/1190/2015 zo dňa 24.05.2016, písomné podanie
žalobcu z čl. 37, dokumentácia priebehu hraníc Ing. Pavla Macka čl. 41, písomné podanie žalovanej
čl. 44, 51, protest prokurátora čl. 67, fotodokumentácia a podanie žalovanej čl. 80-93, LV XXXX čl.

94, uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania čl. 122, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava,
ref. kat. nehnuteľností č. XXXC, znalecký posudok č 4/2018 znalca z odb. geodézia a kartografia
odvetvie geodézie Ing. Radovana Kamenského čl. 146, písomné podanie žalobcu čl. 162, záverečná
reč žalovanej čl. 166, záverečná reč žalobcu čl. 176.

27. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi uvedený v bode 18. tohto rozsudku a zistil tento skutkový
stav:

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia priebehu hranice
medzi pozemkami v jeho vlastníctve a pozemkov vo vlastníctve žalovanej a následne žiadal uložiť

žalovanej pozemok v jeho vlastníctve vypratať. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci ide
nepochybneožalobuourčenie,čituprávojealebonieje.Akmábyťžalobaourčenie,čituprávojealebo
niejeúspešná,musímaťžalobcanapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujempodľa§137písm.c)
CSP pričom naliehavý právny záujem na strane žalobcu musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Na
základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na tejto

určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorý je daný nevyhnutnosťou zosúladenia skutočného
stavu vlastníctva so stavom právnym.

29. Žalobu o určenie hranice možno pripustiť len v prípadoch, keď hranicu možno určiť a nie je potrebné
ju vytýčiť, čiže tam kde je hranica medzi účastníkmi konania sporná, avšak súd môže na základe

znaleckéhoposudkuzistiť,kadiaľvedie,čovpredmetnomsporesplnenéje.Ideodruhvlastníckejžaloby,
ktorý vychádza z § 126 OZ. Súdne konanie o určenie hranice pozemku má sporový charakter. Súd je
povinnýzaoberaťsaotázkouhranicepozemkubezohľadunato,akožalobcanaformulovalžalobnýpetit,
t.j.žalobcasamôžedomáhaťvydaniaspornejplochy,vyprataniaspornejplochyalebozákazu,abysusedtúto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami.
Len pre úplnosť súd pripomína, že občianske súdne konanie pri ochrane vlastníckeho práva neslúži ani
(akoby mohlo vyplývať zo žalobnej žiadosti žalobcu) na autoritatívne určovanie (konštituovanie) novej

hranice z viacerých „vhodných“ alternatív, keďže súd svojim rozhodnutím nemôže (okrem výnimiek pri
prikázaní veci, napr. podľa § 135c ods. 2 a § 142 ods. 1 OZ) modifikovať, meniť, odňať a zakladať
vlastnícke právo (v tomto prípade k pozemku, resp. k „novou“ hranicou vymedzenému pozemku), a
vlastnícke právo vždy len posudzuje a autoritatívne deklaruje (súdne rozhodnutie má deklaratórnu
povahu).

30. Z vykonaného dokazovania a po jeho doplnení znaleckým posudkom nariadeným súdom má súd
za preukázané, že pôvodní žalobcovia sa domáhali určenia hranice susediacich nehnuteľností, a to
medzi pozemkom parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. Rača,
teraz vo vlastníctve žalobcu a pozemkom parcely registra „D.“, parc. č. XXXX/X zapísanom na LV
č. XXXX v k. ú. Rača vo vlastníctve žalovanej. Zo znaleckého posudku č. 4/2018 vypracovanom

znalcom Ing. Radovanom Kamenským súd konštatuje, že polohové určenie pozemku p.č. XXXX/X
vo vlastníctve žalobcu podľa GP XXX-XXXX-XXX-XX nezodpovedá evidovaniu identickej parcely v
súčasnom operáte katastra vo VKMč. /vektorová katastrálna mapa/. Problémom je nekorektné polohové
definovanie vlastníckej hranice medzi pozemkami p.č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X podľa GP XXX-
XXXX-XXX-XX, keď neboli dodržané kritériá presnosti vyplývajúce z vtedajších technických predpisov.

V teréne kovovými rúrkami vyznačenú vlastnícku hranicu medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X
podľa GP XXX-XXXX-XXX-XX možno považovať za záväzný údaj katastra. Aj keď bola neskôr podľa
VN /vytyčovací náčrt/ XXX-XXX-XXX-XX vlastnícka hranica medzi žalobcom a žalovanou prevytýčená
ortogonálnou metódou podľa súradníc podrobných bodov z GP XXX-XXXX-XXX-XX, takto v teréne
vytýčená hranica pri konkrétnych meračských prácach mala byť stabilizovaná v tolerancii dovolenej

odchýlky so súčasnou vlastníckou hranicou podľa VKMč. Znalec vo vyjadrení sa k znaleckému posudku
Ing. Špačeka uviedol, že pri riešení úpravy vlastníckej hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/
X postupoval spracovateľ GP č. 9/2014 spätne odvodzovaním upravenej vlastníckej hranice od výmery
parc. č. XXXX/X,X,X, ktorá bola primárne určená v GP č. XXX-XXXX-XXX-XX pre parc. č. XXXX/X,X a
následne v GP č. 34/2001. Takto zdôvodnený postup úpravy vlastníckej hranice nemožno považovať za

korektný, keďže záväzným údajom nie je v zmysle katastrálneho zákona výmera. Problém sporu vyplýva
z nesúladu geometrického a polohového určenia pôvodných parciel na podklade GP č. XXX-XXXX-
XXX-XX /ZPMZ 19/, kde boli jednoznačne uvedené zamerané rozmery novovytvorených pozemkov,
pričom polohovo boli predmetné pozemky definované súradnicami lomových podrobných bodov, a po
druhé geometrického a polohového definovania súčasných parciel pomocou podrobných bodov po

vyhlásení platnosti číselnej vektorovej katastrálnej mapy. Z výpočtu pomocou súradníc podrobných
bodov katastrálnej mapy číselnej tak šírka pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X v uličnej časti predstavuje
15,66 m a šírka pozemku žalovanej parc. č. XXXX/X v uličnej časti predstavuje 20,05 m. Podľa
predmetného GP bola priamo meraná šírka pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X v uličnej časti 16,10
m, zo súradníc podrobných bodov v rámci toho istého GP bola táto šírka pozemku vypočítaná na

15,86 m. Podľa predmetného GP bola priamo meraná šírka pozemku žalovanej parc. č. XXXX/X v
uličnej časti 19,60 m, zo súradníc podrobných bodov v rámci toho istého GP bola táto šírka pozemku
vypočítaná na 19,61 m. Z daného vyplýva, že šírka pozemkov v uličnej čiare určené z aktuálnej číselnej
katastrálnej mapy voči šírkam pozemkov určeným v GP XXX-XXXX-XXX-XX sú deformované o 0,44
m v neprospech žalobcu pri zachovaní identickej spoločnej šírky pozemkov. Následne bol preskúmaný

nesúlad v širších súvislostiach polohového a geometrického zobrazenia priľahlého okolia v uličnej časti
a v katastrálnej mape. V zmysle polohového zobrazenia parc. č. XXXX/X podľa GP XXX-XXXX-XXX-
XX je vlastnícka hranica uvedenej parcely posunutá voči parc. č. XXXX/X smerom 0,32 m na západ v
uličnej časti a až 0,54 m smerom na západ v juhozápadnej časti v kontexte číselnej katastrálnej mapy. Z
teórie chýb merania je zrejmé, že podľa GP XXX-XXXX-XXX-XX nebolo definovanie vlastníckej hranice

parc. č. XXXX/X v súradniciach korektné a následný výpočet výmery pozemku tak bol skreslený. Je
teda preukázateľné, že v čase, keď žalovaná ešte nebola vlastníčkou súčasných parciel, bolo medzi
pôvodnými parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X vybudované oplotenie. Hranica skutočnej držby nebola v
tom čase sporná a tvorila vlastnú hranicu. Vlastnícka hranica je vo VKMč. reprezentovaná súradnicami
podrobných bodov. Možno uviesť, že sporná hranica /spojnica XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX/ v úseku od

bodu XX-XXX po XX-XXX je realizovaná v dĺžke 14,86 m sčasti pôvodným kovovým oplotením a v dĺžke
1,17 m murovaným oplotením, ktoré je následne v šírke oplotenia 0,15 m zrealizované podmurovkou
na parcele žalovanej parc. č. XXXX/X v dĺžke 40,38 m. Uvedené oplotenie preukázateľne v zmysle
vyhlášky č. 461/2009 Z.z. nezasahuje do vlastníctva žalobcu do parc. č. XXXX/X. Úlohou znalca bolourčiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX a
parc.č XXXX/X LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú Y.. Na základe znaleckého dokazovania znalec
zistil, že evidovanie vlastníckej hranice v súčasnej VKMč. medzi parcelou žalobcu a parcelami žalovanej

parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X /bodmi XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX/ je evidované polohovo korektne a
vychádza z polohového určenia v primárnom technickom podklade GP XXX-XXXX-XXX-XX a označenia
tejtohranicevteréne,tiežvlastníckahranicamedziparc.č.XXXX/X,parc.č.XXXX/Xvychádzazurčenia
podľaGP34/2001,kedybolooplotenievdanomčasemedziparc.č.XXXX/Xaparc.č.XXXX/Xpolohovo
preverené a zodpovedalo hraniciam podľa skutočnej držby vtedajšími vlastníkmi nespochybňovanej.

Ďalšou úlohou znalca bolo porovnať priebeh hraníc medzi vyššie špecifikovanými pozemkami. V rámci
porovnania VN č. XXX-XXX-XXX-XX a GP č.9/2014 znalec po preskúmaní stavu uviedol, že vlastnícke
hranice sú geometricky identické, avšak polohovo rozdielne súradnicovo definované. Postup podľa GP
č. 9/2014 spôsobil odlišné polohové definovanie vlastníckych hraníc medzi žalobcom a žalovanou a tiež
posun vlastníckej hranice medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Súčasná úprava výmery v obvode
parciel žalovanej predstavuje + 15m2 oproti pôvodnej zadefinovanej výmery v GP XXX-XXXX-XXX-XX.

Parcela č. XXXX/X mala pôvodne určenú výmeru zo súradníc 799 m2. V súčasnosti sa premietla oprava
výmery do parc. č. XXXX/X, ktorá má výmeru 561 m2. Príbytok 15 m nezmenil polohové definovanie
vlastníckych hraníc vo VKMč. Oprava spočívala v sekundárnom určení výmery analyticky zo súradníc
podrobných bodov. K odlišnému súradnicovému zadefinovaniu podrobných bodov vlastníckych hraníc
oproti GP č. XXX-XXXX-XXX-XX prišlo pri novom mapovaní pre kataster, keď vlastnícke vzťahy boli

polohovo zadefinované súradnicami podrobných bodov. Keďže podľa katastrálneho zákona vlastníci
dotknutých pozemkov nepodali námietky, operát z mapovania bol prevzatý za grafický operát katastra v
rámci ktorého je katastrálna mapa definovaná ako číselná. Priebeh vlastníckych hraníc v GP č. 34/2001
zodpovedá katastrálnej mape. Vo vytyčovacom náčrte 1/2005 Ing. Macka a vytyčovacom náčrte 8/2005
Ing. Vargu boli vlastnícke hranice sporných parciel vytyčované na rovnakom princípe, t.j. na základe ich

polohového určenia, pričom vyhotovitelia vychádzali z platných údajov katastra. Na základe polohového
určenia hranice postupoval aj Ing. Wágner vo svojom ZP keď poukázal na rovnaké zistenia priebehu
vlastníckej hranice ako v predchádzajúcich dvoch vytyčovacích náčrtoch a označil priebeh spornej
hranice podľa platného operátu KN.

31. Úlohou znalca bolo zakresliť na súčasnej platnej katastrálnej mape v mierke 1:250 terajšie
umiestnenie oplotenia medzi vlastníckou hranicou strán sporu v celom jej priebehu. Znalec vo svojom
znaleckom posudku potom na základe vyššie uvedeného zistil a konštatoval, že murované oplotenie
medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vybudované žalovanou nezasahuje do pozemku žalobcu
parc. č. XXXX/X. Vlastnícka hranica medzi uvedenými pozemkami je definovaná spojnicou podrobných

bodov XX-XXX a XX-XXX. Vybudované oplotenie je v tolerancii dovolenej odchýlky v zmysle vyhlášky
č. 461/2009 Z.z.. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že priebeh hranice v prírode je v rámci
krajných dovolených odchýlok totožný so stavom v katastrálnej mape a teda bol preukázaný súlad
medzi priebehom hranice medzi parcelami strán sporu so súčasným stavom evidovaným v katastri
nehnuteľností, súd žalobu žalobcu potom ako nedôvodnú zamietol.

32. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalovanej
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.