Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203532
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614203532.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: 1/ P. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. B., P.na Q. XX, X/ A. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., Ľ. G., X/ J. F., Z.. XX.XX.XXXX, B.
B., A. X, X/ T. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. Č.. XX, X/ H. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., Q. X, X/ F. V., Z..
XX.XX.XXXX, B. B., Q. U. XXF, X/ L. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., X. XX, X/ P. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. B.,

Q. XX, X/ D.. X. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., Na B. X, XX/. P. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., U. XX, XX/ X.. P. K.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. B., O. XX, všetci zast. advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom Krajinská
30, Bratislava proti žalovaným: 1/ V. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., L. XXX, X/ M. A.Á., Z.. XX.XX.XXXX,
B. B., L. XXX, o vydržanie práva prechodu cez pozemok, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Malacky, č. k. 5C/186/2014-204 zo dňa 9.8.2018 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia 1/ až 3/ ako spoluvlastníci
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX A.. Ú.. B., X. Č.. XXXX/XX trvalé trávnaté porasty o výmere 113
m2, žalobcovia 1/, 2/, 3/ ako spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na E. Č.. XXX A.. Ú.. B., parcela č.
XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 591 m2, žalobkyňa 4/ ako výlučná vlastníčka nehnuteľností

vedených na E. Č.. XXX, kat. úz. B., X. Č.. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 200 m2, parcela
č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 684 m2, X. Č.. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere
197 m2, žalobkyňa 5/ ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených na LV Č.. XXX, kat. úz. Borinka,
parcela č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 160 m2, X. Č..XXXX/XX trvalé trávne porasty o
výmere 728 m2, parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 193 m2, žalobcovia 6/ a 7/ ako
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. B., parcela č. XXXX/X trvalé

trávne porasty o výmere 1163 m2, žalobca 8/ ako výlučný vlastník nehnuteľností vedených na E. XXXX,
kat. úz. B., X. Č.. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 1106 m2, žalobca 9/ ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti vedenej na E. XXX, kat. úz. B., parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 102 m2, žalobca
10/ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti vedenej na E. XXX, kat. úz. B., parcela č. XXXX/X trvalé trávne
porasty o výmere 592 m2, žalobkyňa 11/ ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti vedenej na E. Č..
XXXX, kat. úz. B., parcela č.XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 113 m2 v pomere 1/12 z celku a

ako výlučný vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, A.. Ú.. B. parcela č. XXXX/X orná pôda o
výmere 380 m2, parcela č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 250 m2, parcela č. XXXX/XX orná
pôda o výmere 114 m2, parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 127 m2 , vydržali právo
prechodu pešo i povozom cez nehnuteľnosti vedené na E. XXX, kat. úz. B., X. Č.. XXXX/XX trvalé
trávne porasty o výmere 533 m2, parcela Č.. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 353 m2, ktorých
bezpodieloví spoluvlastníci sú žalovaní v 1/ a 2/; žalovaných 1/, 2/ zaviazal uhradiť žalobcom 1/ až 11/

trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ a 11/ sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na E. Č.. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho

odboru v kat. úz. B.. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na E. Č..
XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v kat. úz. B.. Žalobkyňa 4/ je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na E. Č.. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v kat. úz.
B.. Žalobkyňa 5/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu
Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. B.. Žalobcovia 6/, 7/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz.
Borinka. Žalobca 8/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného
úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. B.. Žalobca 9/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. B.. Žalobca 10/ je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na E. Č.. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho
odboru pre kat. úz. B.. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že pozemky vo vlastníctve žalobcov sú podľa

územnoplánovacej informácie podanej obcou B. listom zo dňa 16.03.2010 č.j. SÚ-58/2010 určené na
„malopodlažnú bytovú zástavbu.“ Z urbanistickej štúdie zóny B. týkajúce sa parciel č. XXXX/X - XXXX/
X, XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX súd prvej inštancie zistil základné identifikačné údaje
pre dané územie, vymedzenie riešeného územia a ďalšie skutočnosti, ktoré sú obsahom urbanistickej
štúdie zhotovenej D.. P. T., autorizovaným inžinierom SKSI. Z Listu vlastníctva č. XXX Okresného

úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. B. súd prvej inštancie ďalej zistil, že vo vlastníctve
žalovaných sú parcely č. XXXX/XX T. XXXX/XX. Z ohliadky týchto nehnuteľností ďalej zistil, že sú v
prírode situované tak, že sú používané žalobcami 1/ - 11/ ako vlastníkmi, prípadne spoluvlastníkmi ich
vlastných nehnuteľností na prístup k týmto ich pozemkom a tiež zistil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov sú situované tak, že nie je možné zabezpečiť k nim prístup z iného miesta. Súd prvej inštancie

ďalej odkázal na výpoveď žalobcov 1/ - 11/, ktorí uviedli, že buď oni alebo ich právni predchodcovia
využívali a využívajú ako jedinú prístupovú cestu na svoje pozemky pešo aj dopravnými prostriedkami
nehnuteľnosti v súčasnej dobe vedené na E. Č.. XXX v kat. úz. B., parc. č. XXXX/XX T. XXXX/XX vo
vlastníctve žalovaných, a že v súčasnosti nemôžu riadne využívať prístup k svojim nehnuteľnostiam pre
postoj žalovaných. V dôvodoch napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaní boli procesne pasívni,

nezúčastňovali sa nariadených súdnych pojednávaní, obhliadky nehnuteľností nariadenej na termín
01.06.2018, na ktorú žalovaní boli riadne predvolávaní, pošta im predvolanie doručovala od 18.5.2018,
pričom predvolanie si prevzali až dňa 08.06.2018, teda po termíne ohliadky.

3/ Z takto zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na ust. § 137 písm. c/ C.s.p., § 130 ods.

1, 2, § 134 ods. 1, § 151n, § 151o, § 151p Obč. zák. mal súd prvej inštancie splnené podmienky pre
vyhovenie návrhu. Skonštatoval, že žalobcovia sa domáhali určenia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, práva prechodu pešo i povozom cez nehnuteľnosti vedené na E. Č.. XXX v kat. úz. B.,
parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 533 m2, parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o
výmere 353 m2, ktorých bezpodieloví vlastníci sú žalovaní 1/ a 2/. Zákonným predpokladom vydržania

je, aby nadobúdatelia boli oprávnenými vykonávateľmi práva prechodu a prejazdu po celú vydržaciu
dobu a po celú vydržaciu dobu musí byť držba pokojná. S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel
súd prvej inštancie k názoru, že sú splnené podmienky pre určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, tak ako sa ho žalobcovia domáhali. Mal za preukázané, že žalobcovia do držby vstúpili
oprávnene, či už oni samotní alebo ich právni predchodcovia. Žalovaní napriek tomu, že opakovane

boli vyzývaní na vyjadrenie sa k žalobe, nikdy sa k nej písomne nevyjadrili, nezúčastnili sa pojednávaní
a nepopreli skutkové tvrdenia žalobcov. Z uvedeného dôvodu považoval súd prvej inštancie v súlade
s ust. § 151 C.s.p. skutkové tvrdenia žalobcov o tom, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému
bremenuvýkonompráva-vydržanímzanesporné,keďžalovaníargumentovaliibaprocesnýmidôvodmi,
k podstate a meritu veci sa nikdy nevyjadrili. Dodal, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov zapísaných na LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX,
XXXX, XXX, XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. B. nie je možné
zabezpečiť prístup inak než cez pozemky vo vlastníctve žalovaných a to parc. Č.. XXXX/XX T. XXXX/
XX zapísané na E. Č.. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v kat. úz. B. a bolo tiež
preukázané, že žalobcovia práve tieto nehnuteľnosti používali v minulosti po mnoho rokov či už sami

alebo ich právni predchodcovia na prechod a prejazd a nikto ich v tomto práve nerušil. Preto právo
prechodu pešo i povozom cez tieto nehnuteľnosti nadobudli vydržaním podľa ust. § 134 Obč. zák., a
preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne
úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu 100% účelne vynaložených trov konania.

5/ Protitomutorozsudkupodalivčasodvolaniežalovaníanavrhliodvolaciemusúdunapadnutýrozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodili, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; vec nesprávne
právne posúdil a nesprávnym procesným postupom im znemožnil uskutočniť procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Argumentovali tým, že žalobcovia v

konaní nepreukázali splnenie zákonných predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu; že vydržanie práva prechodu nie je možné uplatniť bez toho, aby oprávnený držiteľ podľa
§ 134 Obč. zák. vydržal aj vec samotnú; v prípade žalobcov 1/ - 11/ sa nejedná o oprávnených
držiteľov z dôvodov absencie dobromyseľnosti, pretože neboli dobromyseľní o tom, že im predmetná
časť nehnuteľnosti patrí a nenakladali s vecou ako svojou vlastnou a preto nemohli byť objektívne
presvedčení o svojom domnelom vlastníckom práve. Spochybnili správnosť záveru súdu prvej inštancie,

že všetci žalobcovia zároveň mohli vydržať právo prechodu cez ich nehnuteľnosť. Naviac pred podaním
žaloby žalobcovia nikdy nespochybňovali vlastníctvo žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti, alebo jej
časti, naopak snažili sa s nimi dohodnúť na odkupe podielov predmetnej časti nehnuteľnosti. Odvolatelia
v tejto súvislosti poukázali na časť vyjadrenia žalobcu 10/ P. F., ktorý uviedol, že „problémy začali až
vtedy, keď nadobudli svoje vlastníctvo žalovaní, s predchádzajúcim vlastníkom nebol žiaden problém“,

preto sa P. F. nemohol dobromyseľne domnievať, že sa cíti byť oprávneným vlastníkom predmetnej
časti nehnuteľnosti a toto nevyplýva ani z čestných vyhlásení ostatných žalobcov. Naproti tomu žalovaní
nehnuteľnosť do nadobudnutie vlastníctva k nej riadne užívali, platili dane a poplatky, vykonávali na nej
pravidelné terénne úpravy a žiadnym spôsobom neposkytli dôvod domnievať sa, že niekto iný mohol
byť vlastníkom predmetnej časti nehnuteľnosti. Žalovaní argumentovali aj tým, že u žalobcov 1/ až

3/, 8/ a 11/ chýba základný predpoklad a to splnenie 10 ročnej vydržacej doby, naviac, ani u jedného
žalobcu nie je v napadnutom rozsudku uvedené, od ktorého dátumu plynie vydržacia doba a či táto
vydržacia doba 10 rokov v prípade jednotlivých žalobcov aj skutočne uplynula. V tomto smere sa súd
prvej inštancie bez akýchkoľvek relevantných dôkazov uspokojil len s tvrdením žalobcov 1/ až 3/, 8/ a
11/ o tom, že v minulosti predmetnú časť nehnuteľnosti využívali ich právni predchodcovia. Žalovaní

ďalej namietali, že im súd prvej inštancie svojim procesným postupom znemožnil realizovať ich procesné
právo zúčastniť sa pojednávaní, vyjadriť sa k veci a nedôvodne zamietol aj ich ospravedlnenia na
pojednávaní; rovnako tak porušil ich procesné práva v súvislosti s nariadenou obhliadkou nehnuteľnosti,
cez ktorú sa žalobcovia domáhali práva prechodu. V tomto smere argumentovali, že im predvolanie na
obhliadku bolo doručené až dňa 8.6.2018, teda 7 dní po termíne obhliadky. Takýto postup súdu prvej

inštancie považujú za procesnú chybu, keďže nie je smerodajné, kedy pošta predvolanie doručovala,
ale kedy si predvolanie prevzali. Súdu prvej inštancie odvolatelia vytkli aj to, že svojim postupom
nesmeroval k objasneniu skutkového stavu veci a nepovažoval za potrebné, aby sa pred vydaním
samotného rozsudku k veci vyjadrili. Zásadný nedostatok napadnutého rozsudku vidia v absencii
akejkoľvek zmienky o rozsahu a výmere časti predmetnej nehnuteľnosti, cez ktoré žalobcom súd prvej

inštancie vydržaním práva k časti nehnuteľnosti umožnil prechádzať k svojim nehnuteľnostiam a tým
využívať právo prechodu. Z tohto dôvodu sú v právnej neistote, keďže v prípade právoplatnosti rozsudku
nie je jasné, ako sa právo prechodu bude uplatňovať, pretože súd prvej inštancie nestanovil, akým
spôsobom a v akej výmere sa vytýči predmetná časť nehnuteľnosti (cesta), a ako a s ktorými účastníkmi
konania bude môcť byť využívaná. Na záver odvolania žalovaní namietali, že žalobcovia nemajú právne

vysporiadaný ani prechod cez ostatné pozemky predchádzajúce pozemkom žalovaných, ktoré sú v
súkromnom vlastníctve. Podľa odvolateľov je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, vydaný
pri absencii relevantných dôkazov, obsahujúci nesprávne závery ignorujúce známe a dohladateľné
skutočnosti; žalobu považujú za účelovú, pričom s cieľom žalobcov používať ako prístupovú cestu k ich
nehnuteľnostiam pozemok v ich vlastníctve a to bez adekvátnej náhrady.

6/ Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Majú
za to, že podmienky vydržania práva prechodu preukázali, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.
Ide o jedinú prístupovú cestu na pozemky žalobcov. V konaní poukázali na kolaudačné rozhodnutie, na
základektoréhožalovanímohlizačaťužívaťsvojenehnuteľnostivktoromjeuvedené,žeprávoprechodu
ostatných majiteľov pozemkov v danej lokalite cez nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX A..Ú.. B., X.. Č..

XXXX/XX T. XXXX/XX musí byť zachované, čo žalovaní uznali, keď obdržali kolaudačné rozhodnutie.
Na obhliadke bolo súdom prvej inštancie zistené, že cez pozemky žalovaných vedie jediná prístupová
cesta k pozemkom žalobcov, kde sú uložené všetky inžinierske siete a tieto pozemky nemôžu slúžiť na
iný účel ako cesta.7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho

pojednávania(§385ods.1C.s.p.ácontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniejevznačnejčastidôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnuté napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8/ Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94). Pod porušením
práva na spravodlivý proces treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa stranám sporu
znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom

miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces (viď Uznesenie NS SR sp. zn.
4 Cdo 52/2020).

9/ Súdu prvej inštancie je v kontexte vyššie uvedeného (ods. 9/) potrebné vytknúť, že vo veci vykonal
dňa 1.6.2018 obhliadku nehnuteľností sporových strán, hoci na vykonanie tohto úkonu nemal splnené

procesné podmienky. Žalovaní totiž nemali doručenie upovedomenia o nariadenom procesnom úkone
riadne vykázané. Z obsahu spisového materiálu (viď doručenky na č. l. 183) vyplýva, že predmetné
upovedomenie si na poštovom úrade prevzali dňa 8.6.2018. Odvolací súd dodáva, že žalovaným
nemôže byť na ťarchu okolnosť, že si predmetné upovedomenie prevzali až koncom úložnej lehoty,
dĺžku úložnej lehoty totiž musí súd pri určovaní termínu súdnych pojednávaní, resp. obhliadok a iných

obdobných úkonov zohľadniť. Postupom súdu prvej inštancie tak došlo k porušeniu procesných práv
žalovaných v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

10/ Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa č. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru o ľudských právach je aj právo účastníkov na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatňovaním nárokov
a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný,
zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú

problematiku v rovine dohadov. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusídbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,abyjehozáverybolizrozumiteľné,spravodlivé
a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (viď.
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28.2.2006).

11/ V preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu práva na spravodlivý
proces spočívajúcom aj v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie sporu, v dôsledku čoho je napadnutý
rozsudok nepresvedčivý pre nedostatok dôvodov relevantných k predmetu sporu. Nečinnosť

žalovaných v spore totiž nemožno vykladať tak, že žalobcovia sú zbavení svojej elementárnej povinnosti
relevantne skutkovo tvrdiť a svoje tvrdenie dôkazne preukázať. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR
z 11.6.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019 pasivita žalovaného v konaní totiž nemôže mať za následok
(aplikáciou § 151 ods. 1, 2 C.s.p.) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok,
bez relevantných skutkových tvrdení žalobcu podporených adekvátnymi dôkaznými prostriedkami.

Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenie
žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má
pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 - procesné
povinnosti a procesné bremená).

12/ Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie neozrejmil konkrétne čiastkové
úvahy, na základe ktorých dospel k právnemu záveru, že žalobcovia právo prechodu a prejazdu cez
pozemok žalovaných vydržali, nakoľko v tomto smere ani sami žalobcovia neprodukovali dostatok
relevantných skutkových tvrdení podporených dôkazmi, najmä pokiaľ ide o preukázanie zákonnýchpredpokladov potrebných pre nadobudnutie tohto práva vydržaním (čestné vyhlásenie žalobcov a
odkaz na listy vlastníctva nemôžu byť vyhodnotené ako relevantný dôkaz). Odvolací súd dodáva,
že žalobcovia pre úspech v konaní musia bezpečne preukázať, že vykonávajú právo zodpovedajúce

vecnému bremenu k cudzej veci pre seba a sú presvedčení, že im toto právo patrí, ako aj okolnosti, od
ktorých odvodzujú svoju dobromyseľnosť a nerušený výkon práva po dobu 10 rokov (§ 130, § 134, §
151oods.1Obč.zák.). Pokiaľniektorýsožalobcov sámpodmienkyvydržaniaprávacestycezpozemok
žalovaných nemohol splniť (napr. žalobcovia 8/, 11/ s ohľadom na nadobudnutie vlastníctva k tvrdeným
tzv. panujúcim pozemkom), je namieste zaoberať sa tým, či držba práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu jeho predchodcu bola kvalifikovaná, prípadne, či už títo predchodcovia právo zodpovedajúce
vecnému bremenu sami nevydržali. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv takéhoto
držiteľa. K originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva, resp. práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním dochádza len v dôsledku kvalifikovanej držby tohto práva, vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu, pričom sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok) ešte sama o sebe
neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva.

13/ Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobcovia v navrhovanom rozsudočnom
petite žiadali určiť, že nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, obsahom ktorého

je právo prechodu peši a povozom cez pozemok žalovaných parc. Č..XXXX/XX, XXXX/XX tak, ako
bude vyznačený v geometrickom pláne, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Žalobcovia však
úradne overený geometrický plán, ktorý by objasňoval, kadiaľ právo cesty cez pozemok žalovaných
vedie, doposiaľ nepredložili. Vecné bremeno totiž musí byť vo výroku (a tiež v žalobe) označené
natoľko určito, aby rozsudok mohol byť vykonateľný v exekučnom konaní. Ak sa poskytuje ochrana

výkonu vecného bremena práva prechodu k časti nehnuteľnosti, vyznačuje sa táto časť pozemku na
geometrickom pláne (úradne overenom), ktorý je potom súčasťou výroku rozhodnutia (pokiaľ rozsah
vecného bremena vzťahujúceho sa k časti nehnuteľnosti nie je vymedzený vo výroku rozsudku slovne
celkom určite, čo v tomto prípade splnené nie je).

14/ Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo nič iné, než v záujme zachovania
práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahrňujúci
vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia
s odôvodnením zodpovedajúcim ust. § 220 ods. 2 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

15/ Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude po relevantnom doplnení skutkových
tvrdení žalobcami, za dodržania procesných práv sporových strán vykonať dokazovanie za účelom
preukázania dôvodnosti alebo nedôvodnosti žaloby, posúdiť najmä otázky splnenia zákonných
predpokladovpotrebnýchnavydržanieprávazodpovedajúcehovecnémubremenužalobcami.Súdprvej

inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo v súlade s § 220 ods. 2 a 3 C.s.p., t.
j. presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosťou súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada

so špecifickými námietkami strán sporu.

16/ Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).