Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206913
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5616206913.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej
veci žalobcu: MUDr. V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX V. P., D., N.S., C. XXXX, Austrália,
občan Austrálie a Slovenskej republiky, zastúpený JUDr. Vladimírom Herichom, PhD., advokátom,
so sídlom Y., P. XX, proti žalovanej: JUDr. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., K. XXXX/XX,
zastúpená JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom J. Q., ul. X. Q. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 11C/169/2016-314 zo dňa 20.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
knehnuteľnostiamnahrádzajúcimsavk.ú.J.X.(rekreačnáchatačíslosúp.XXXX,postavenánaparcele
registra KN-C č. 3453/2 a nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v k.ú. obce J. Q. záhrada o výmere
1.874 m2 ako parcela registra KN-C č. 1857/1 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2, parcela
registra KN-C č. 1857/2). Uvedené nehnuteľnosti následne vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva

žalobcu prikázal novovzniknutú nehnuteľnosť parc. registra KN-C č. 1857/3, záhrada o výmere 937 m2,
ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 47457325-9/2020 zo dňa 10.01.2020, úradne overeného
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pod č. G1-222/2020 zo dňa 19.02.2020, z
parcely registra KC-C č. 1857/1, záhrada o výmere 1.874 m2, zapísanej Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie J. Q.. Do výlučného vlastníctva
žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom
na LV č. X.XXX v k.ú. obce J. X., rekreačná chata súp. č. X.XXX, postavená na parcele registra KN-

C č. 3453/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a na LV č. XXXX k.ú. J. Q., pozemok
zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2. Tiež novovzniknutú
nehnuteľnosť parc. registra KN-C č. 1857/1 záhrada o výmere 937 m2, ktorá je vytvorená vyššie
uvedeným geometrickým plánom z pôvodnej parcely registra KN-C č. 1857/1, záhrada o výmere 1.874
m2. Súd zároveň zriadil v prospech vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti parcely KN-C č. 1857/3,
záhrada o výmere 937 m2, právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami v rozsahu vyznačenom v predmetnom geometrickom pláne na novozniknutej

nehnuteľnosti parcele registra KN-C č. 1857/1, záhrada o výmere 937 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálne územie J. Q.. Na vyporiadanie spoluvlastníctva zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcovi do
ceny jeho podielu 41.442,- eur v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval,
že účastníci sporu boli spoluvlastníkmi nehnuteľností, pričom neboli schopní sa dohodnúť na ich
vyporiadaní. Z uvedených dôvodov bola podaná žaloba na súd, u ktorej súd prvej inštancie rozhodol

rozsudkom zo dňa 30.01.2018, keď na základe návrhu žalobcu vyporiadal spoluvlastníctvo tak, že do
jeho výlučného vlastníctva prikázal rekreačnú chatu, nachádzajúcu sa v katastrálnom území J. X. a
do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa pri rodinnom dome v jej
vlastníctve v katastrálnom území obce J. Q. (pozemok označený ako plochy a nádvoria o výmere 583
m2 a záhrada o výmere 1.874 m2). Zároveň uložil žalovanej zaplatiť na vyporiadanie spoluvlastníckeho

podielu žalobcovi sumu 28.467,- eur. Na základe odvolania žalovanej bol tento rozsudok uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/149/2018 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania vyslovil záver, že pokiaľ sú nehnuteľnosti
reálne deliteľné, je potrebné vychádzať z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje
nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v
ktorom môžu byť použité. Práve žalovaná v odvolaní na takýto spôsob vyporiadania spoluvlastníckych

podielov v nehnuteľnostiach poukazovala s tým, že žiadala, aby jej do vlastníctva pripadla rekreačná
chata vzhľadom na predchádzajúce obdobie, kedy sa výlučne o túto nehnuteľnosť starala, keďže
žalobca žije trvale dlhú dobu v zahraničí. Súd prvej inštancie v súlade so závermi odvolacieho súdu
na základe znaleckého dokazovania (vyhotovený geometrický plán) dospel k záveru, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území J. Q. sú reálne deliteľné, a preto rozhodol o zrušení a vyporiadaní

spoluvlastníctva tak, že rekreačnú chatu prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, taktiež aj pozemok,
na ktorom sa nachádza rodinný dom, ktorého je výlučnou vlastníčkou a nehnuteľnosť označenú
ako záhrada v katastrálnom území J. Q., reálne rozdelil, a to na základe podkladov vyplývajúcich z
geometrického plánu. K nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu zriadil
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a motorovým vozidlom. Súd zároveň na základe

znaleckého posudku, ktorou bola stanovená hodnota nehnuteľnosti, prikázal na vyrovnanie podielu
žalobcovi vyplatiť žalovanou sumu 41.442,- eur. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu nepriznal dôvodiac tým, že nebol viazaný návrhom strán sporu, ale len spôsobom
vyporiadania poradím, ktoré ustanovil Občiansky zákonník a za tejto situácie nemožno u žiadnej zo strán
hovoriť o prevažujúcom úspechu v spore.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu, podala odvolanie
žalovaná. Napadla rozsudok vo výrokoch, ktorými bolo vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k
jednotlivým nehnuteľnostiam, a to záhrady o výmere 1.874 m2. Tiež výrok, ktorým bola zaviazaná
zaplatiť na vyrovnanie podielu žalobcu finančné vyporiadanie v sume 41.442,- eur, respektíve aj proti

výrokuotrováchkonania.Nestotožnilasasozávermisúdu,žebolopotrebnévyporiadaťspoluvlastníctvo
k parc. CKN 1875/1 spôsobom zriadenia vecného bremena. Podľa nej zriadenie vecného bremena by
mohlo byť len krajným riešením, ktoré prichádza do úvahy hlavne v prípadoch, keď pôvodný pozemok
je možné reálne rozdeliť len za predpokladu, že jeho určitú časť budú musieť užívať spoločne viacerí
vlastníci novovzniknutých pozemkov za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam. V súdenej veci sa

však o takýto prípad nejedná. Žalovaná môže novovzniknuté nehnuteľnosti prikázané do jej vlastníctva
užívať bez toho, aby musela akokoľvek užívať tú časť novovzniknutej parcely CKN 1875/1, ktorá je
vyznačená v geometrickom pláne zo dňa 10.01.2020, pričom túto časť môže výlučne užívať žalobca
ako vlastník novovzniknutého pozemku parcely CKN 1885/3 podľa svojich potrieb a predstáv. Je
predpoklad, že vlastník novovzniknutej parcely 1875/3 bude zriaďovať stavbu a potom by aj tú časť,

ktorá je zakreslená ako vecné bremeno, nemal problém užívať s prípadným uložením inžinierskych
sieti, preto navrhla, aby aj táto časť pozemku pripadla do výlučného vlastníctva žalobcovi. Týmto
účelom navrhla, aby odvolací súd doplnil znalecké dokazovanie a uložil znalcovi z odboru geodézie
a kartografie geometrickým plánom reálne rozdeliť parcelu CKN 1875/1 záhradu o výmere 1.874 m2
na dva samostatné pozemky tak, že súčasťou novovzniknutého pozemku CKN 1875/3 bude aj tzv.

prístupová cesta (zameraná v súčasnosti ako vecné bremeno). Týmto by zároveň došlo k zmene vo
finančnom vyporiadaní za spoluvlastnícke podiely, čo by mal súd v rozhodnutí zohľadniť. Žiadala tiež
priznať nárok na náhradu trov vzhľadom na to, že bola v prevažnej miere v konaní úspešná.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasil s

pôvodným rozsudkom, keď požadoval, aby mu do výlučného vlastníctva bola prikázaná rekreačná chata
nachádzajúca sa v katastrálnom území obce J. X.. Prejavil však ústretovosť a v úmysle čím skôr ukončiť
súdny spor aj za cenu ústupkov, súhlasil s tým, aby rekreačnú chatu získala žalovaná. Dohoda medzi
sporovými stranami mala nastať aj ohľadom rozdelenia pozemkov nachádzajúcich sa pri rodičovskomdome v J. Q., avšak žalovaná je tým subjektom, ktorá svojim odmietavým správaním, nezáujmom o
akúkoľvek dohodu, nebola spokojná so žiadnym variantom vyporiadania spoluvlastníctva. Súd prvej
inštancie sa vecou dôkladne zaoberal, opakovane vykonal ohliadku pozemkov na ulici K. XXXX/XX v

J. Q., ktoré sú predmetom vyporiadania a rozhodol v súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorý bol
vyjadrený v zrušovacom uznesení predchádzajúceho rozsudku. Súd prvej inštancie aj v aktuálnom
rozhodnutí zhodnotil medziľudské pomery medzi stranami, využiteľnosť pozemkov, možnosť rozdelenia,
zložitosť prístupovej cesty a iné právne aspekty a dospel k záveru, na základe ktorého rozdelenie
nehnuteľnosti vykonal. Po oboznámení sa s odvolaním je žalobca toho názoru, že žalovaná naďalej

robí všetky kroky, ktoré sú len procesnými nástrojmi, ktoré majú za účel oddialiť celé vyporiadanie
spoluvlastníctva pravdepodobne z dôvodu, že nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré by mala
vyplatiť žalobcovi. Pokiaľ navrhla, aby žalobcovi pripadol aj pozemok, na ktorom je zriadené vecné
bremeno, takýto bol pôvodný návrh žalobcu a bol spôsobilý byť predmetom dohody medzi stranami,
pričom takýmto spôsobom celé vyporiadanie mohlo byť dávno uzavreté a nemuselo dôjsť k ďalším
súdnym nákladom. Napriek tomu, že obe varianty (zriadenie vecného bremena alebo pripadnutie tejto

časti pozemku, o ktorom by bola zriadená prístupová cesta do výlučného vlastníctva žalobcu) boli
ponúknuté žalovanej na dohodu, neprejavila žiadny racionálny prístup k takémuto riešeniu a všetko
zamietla. Je preto prekvapením pre žalobcu, keď teraz tento dôvod použila ako dôvod odvolania.
Postup žalovanej tak nemá nič spoločný s princípom spravodlivosti a rozumného usporiadania sporu.
Neuvádzané skutočnosti zároveň nemožno považovať za novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366

CSP. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi trovy
konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách v ust. § 379 až § 381
CSP a postupom podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila
otázka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom v tomto prípade sa jedná o

druhé rozhodnutie, keď predchádzajúci rozsudok bol zrušený a vyslovený záver, že je potrebné
postupovať v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by iným spôsobom nedošlo k
dohode medzi zúčastnenými stranami v zmysle § 142 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde
k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré

možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka
voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a
výťažok rozdelí podľa podielov. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže
súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej

nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznuce na nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie v konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Súd je povinný
postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia a nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi

účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ spoluvlastníci
nevyslovia súhlas s určitým spôsobom vysporiadania a súd rozhoduje o vyporiadaní autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. V tomto prípade spoluvlastníci pred podaním žaloby
na súd nedospeli k vzájomnej dohode, akým spôsobom sú schopní a ochotní vyporiadať vzájomne

spoluvlastníctvo k veciam. Na základe návrhu žalobcu súd v prvom rozsudku po zrušení spoluvlastníctva
toto vyporiadal tak, že žalobcovi do výlučného vlastníctva prisúdil chatu, ostatné pozemky nachádzajúce
sa pri rodinnom dome žalovanej, tieto prikázal do jej výlučného vlastníctva. S takýmto postupom však
žalovaná nebola spokojná a práve ona v odvolaní uviedla, že v tomto prípade by sa súd mal zaoberať
reálnou deľbou a nie rozhodnúť spor v zmysle návrhu žalobcu. Následne teda súd zistil, či nehnuteľnosti

sú reálne deliteľné a po ohliadke na mieste samom rozhodol o reálnom rozdelení záhrady s výmerou
reflektujúcou výšku spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov s tým, že na novovzniknutú parcelu,
ktorú prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi, zriadil prístup formou vecného bremena, a to v
rozsahupešiamotorovýmvozidlom.Vodvolaníopakovanežalovanáprednieslasvojnávrhvyporiadanianehnuteľnosti a žiadala, aby odvolací súd doplnil dokazovanie, resp. vyhotovil nový geometrický
plán, ktorý by zohľadnil ňou navrhovaný spôsob vyporiadania nehnuteľnosti, a taktiež následne iným
spôsobom vypočítal finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu. K tomuto odvolací súd udáva,

že žalovanej nič nebránilo v tom, aby súdu predložila geometrický plán ako navrhovaný dôkaz, ktorým
by argumentovala v odvolacom konaní na správnosť ňou uvádzaných skutočností v odvolacom konaní
(odhliadnuc od toho, že takýto postup už mohla navrhnúť pri ohliadke nehnuteľnosti, resp. pri zadávaní
úloh znalcovi, akým spôsobom by mal vykonať geometrické zameranie a rozdelenie nehnuteľností ako
podklad pre rozhodnutie súdu prvej inštancie).

6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo
zrušené a vyporiadané spoluvlastníctvo účastníkov ako vecne správny potvrdil, vychádzajúc z toho,
že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pretože vo
svojom odvolaní žalovaná neuviedla také skutočností, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový

alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov voči žalovanej

v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 C SP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).