Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200098
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6920200098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu R. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. - K. XX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so
sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 811 02 Bratislava, o náhradu škody vo výške

2.900,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 17C/1/2020-155 zo dňa 01. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.789,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.789,74 Eur od 21. 12. 2019
do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a vo
výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
01. júla 2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.789,74 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.789,74 Eur od 21. 12. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalobcovi

priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,38 % (III. výrok). Z dôvodov rozsudku
vyplýva, že predmetom konania bola náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením
vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 31. 03. 2017 o vznesení obvinenia žalobcovi, ktorého
sťažnosť voči uvedenému rozhodnutiu prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote uznesením
zo 04. 05. 2017 zamietol. Žalobca bol v procesnej pozícii obžalovaného rozsudkom okresného súdu sp.
zn. 4T/21/2018 zo dňa 01. 08. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
5To/124/2018 zo dňa 27. 11. 2018 spod obžaloby oslobodený.

1.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v
Rimavskej Sobote zo dňa 31. 03. 2017 ČVS: ORP-412/1-VYS-RS-2016 bolo voči žalobcovi vznesené
obvinenie za zločin krádeže a prečin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva. Právny
zástupca žalobcu podal dňa 21. 04. 2017 voči tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením
Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 04. 05. 2017 sp. zn. 2Pv/305/2016/6609-30 ako

nedôvodná zamietnutá. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/21/2018 zo dňa
01. 08. 2018 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/124/2018 zo dňa 27. 11. 2018 bolo odvolanieokresného prokurátora zamietnuté a rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 27. 11.
2018. Žiadosťou zo dňa 06. 09. 2019 žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody Generálnu prokuratúru SR, ktorá podaním zo dňa 20. 12. 2019 konštatovala, že neboli zistené

zákonné podmienky pre uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody, ktorú si uplatnil v žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Na účet advokáta žalobcu v
procesnej pozícii obžalovaného bolo dňa 03. 09. 2019 uhradených 2.900,- Eur, ktoré vyúčtoval advokát
faktúrou č. 2019/014, splatnou 08. 08. 2019. Okresný súd aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného v čase vydania uznesenia o

začatí trestného stíhania žalobcu dňa 31. 03. 2019 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) ustanovujúceho
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Škoda bola spôsobená
vznesením obvinenia, sťažnosť proti uzneseniu bola zamietnutá prokurátorom, ktorý následne podal
obžalobu. Okresný súd ustálil, že konať menom štátu je príslušná Generálna prokuratúra SR. Za
nezákonnérozhodnutie,ktorýmbolaspôsobenáškoda,súdprvejinštanciekvalifikovaluznesenieORPZ
v Rimavskej Sobote o vznesení obvinenia a rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej

Sobote o zamietnutí sťažnosti obvineného proti tomuto uzneseniu (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z.). Vychádzajúc z relevantnej judikatúry (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009) konštatoval, že
tieto rozhodnutia síce v trestnom konaní neboli zrušené, ale trestné konanie skončené oslobodením
spod obžaloby sa posudzuje podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z. z., kde treba prihliadnuť na konkrétne
okolnosti a vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a trestné stíhanie nemalo byť ani začaté.

Ide o zodpovednosť štátu za výsledok trestného konania, kde v prípade oslobodenia obžalovaného
spod obžaloby možno považovať všetky predchádzajúce rozhodnutia v rámci trestného konania
za nezákonné bez ich formálneho zrušenia príslušným orgánom, pretože vyslovením oslobodenia
obžalovaného sa konštatuje nezákonnosť trestného stíhania. Podmienka predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody (§ 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z.) bola splnená.

1.2 Pri rozhodovaní o výške uplatneného nároku okresný súd aplikoval ustanovenie § 18 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. a vyhlášku č. 655/2004 Z. z., podľa § 1 ods. 2 ktorej sa odmena advokáta stanovuje
na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode o určení odmeny advokáta,
použijú sa ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho

zastúpenia na základe odmeny dohodnutej zmluvne čiastkou 2.900,- Eur. Okresný súd uviedol, že v
zmysle § 18 ods. 3 uvedeného zákona sa odmena za zastupovanie určí ako tarifná, čím sa predíde, aby
si poškodený dohodol s právnym zástupcom odmenu vo výške nezodpovedajúcej poskytnutej právnej
službe a spôsobujúcej druhej strane škodu vo väčšej hodnote. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu zo
dňa 04. 03. 2020 pripojil špecifikáciu úkonov právnej pomoci a prepočet tarifnej odmeny a výdavkov za

obhajobu vo výške 3.154,11 Eur (dňa 21. 04. 2017 prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady
vo výške 110,50 Eur + režijný paušál (RP) 8,84 Eur + 20% DPH a sťažnosť obvineného vo výške 110,50
Eur + RP 8,84 Eur + 20% DPH, 30. 06. 2017 výsluch sv. L. M. RS 110,50 Eur + RP 8,84 Eur + cestovné
ZV - RS a späť 42,35 Eur + náhrada za stratu času 6 x 14,73 Eur za každú polhodinu + 20% DPH, dňa 13.
07. 2017 porada II. vo výške 110,50 Eur + RP 8,84 Eur, 07. 08. 2017 výsluch obvineného M. 110,50 Eur

+ RP 8,84 Eur + cestovné ZV - Buzitka a späť 35,40 Eur + náhrada za stratu času 4 x 14,73 Eur za každú
polhodinu + 20% DPH, 14. 08. 2017 výsluch obvineného M. M. + konfrontácia obvinených + výsluch A.
M. /2 úkony pr. služby/ vo výške 221,- Eur + RP 8,84 Eur + cestovné ZV - Fiľakovo a späť 36,05 Eur +
náhrada za stratu času 4 x 14,73 Eur za každú polhodinu + 20% DPH, 01. 03. 2018 za dôkazný návrh
115,13 Eur + RP 9,21 Eur + 20% DPH, 16. 05. 2018 vyjadrenie a návrh vo výške 115,13 Eur + RP 9,21

Eur + 20% DPH, 18. 05. 2018 porada III. vo výške 115,13 Eur + RP 9,21 Eur + 20% DPH, dňa 24. 05.
2018 za HP 115,13 Eur + RP 9, 21 Eur + cestovné ZV - RS a späť 44,04 Eur + náhrada za stratu času 6 x
15,35 Eur za každú polhodinu + 20% DPH, dňa 14. 06. 2018 HP nemerit. 1/4 vo výške 28,78 Eur + RP
9,21 Eur + cestovné ZV - RS a späť 44,04 Eur + náhrada za stratu času 6 x 15,35 Eur za každú polhodinu
+ 20% DPH, 01. 08. 2018 HP vo výške 115,13 Eur + RP 9,21 Eur + cestovné ZV - RS a späť 44,04 Eur +

náhrada za stratu času 6 x 15,35 Eur za každú polhodinu + 20% DPH, 08. 10. 2018 za poradu IV. 115,13
Eur + RP 9,21 Eur + 20% DPH, 10. 10. 2018 vyjadrenie k odvolaniu vo výške 115,13 Eur + RP 9,21 Eur
+ 20% DPH, 27. 11. 2018 za verejné zasadnutie KS v BB 115,13 Eur + RP 9,21 Eur + cestovné ZV -
BB a späť 10,- Eur + náhrada za stratu času 2 x 15,35 Eur za každú polhodinu + 20% DPH). Okresný
súd uviedol, že v súlade s § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavovala tarifná odmena za

jeden úkon obhajoby v trestnej veci v roku 2017 sumu 97,62 Eur ako 1/8 výpočtového základu, ktorý
pre rok 2013 predstavoval sumu 781,- Eur. Režijný paušál bol vo výške 8,84 Eur. V súlade s § 12 ods.
3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala tarifná odmena za jeden úkon obhajoby v trestnej
veci žalobcu v roku 2018 sumu vo výške 100,50 Eur ako 1/8 výpočtového základu, ktorý bol pre rok2014 vo výške 804,- Eur a režijný paušál bol vo výške 9,21 Eur. Okresný súd po dokazovaní vykonanom
vyšetrovacím spisom a spisom sp. zn. 4T/21/2018 považoval za preukázané účelne vynaložené trovy
právneho zastúpenia spočívajúce v úkonoch právnej služby realizovaných v roku 2017 JUDr. Krnáčom,

pri ktorých sa tarifná odmena určovala podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to: 21. 04. 2017 prevzatie
a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom 97,62 Eur + RP 8,84 Eur, 21.04.2017 sťažnosť -
písomné podanie na súd 97,62 Eur + RP 8,84 Eur, 30. 06. 2017 výsluch svedka L. M. 97,62 Eur + RP
8,84 Eur + cestovné 41,81 Eur + náhrada za stratu času 88,38 Eur, 13. 07. 2017 porada č. II. 65,08 Eur +
RP 8,84 Eur, 07. 08. 2017 výsluch obv. Tyralu 97,62 Eur + RP 8,84 Eur + cestovné 34,94 Eur + náhrada

za stratu času 58,92 Eur, 14. 08. 2017 výsluch obv. M., konfrontácia obvinených a výsluch svedka A. M.
195,24 Eur (úkony za sebou nadväzujúce trvajúce dlhšie ako 2 hodiny, teda odmena vo výške základnej
sadzby patrila obhajcovi za každé začaté 2 hodiny) + RP 8,84 Eur + cestovné 35,51 Eur + náhrada za
stratu času 58,92 Eur. V roku 2018 boli v súvislosti s obhajobou žalobcu v trestnom konaní preukázané
a účelne vykonané nasledovné úkony právnej služby, pri ktorých sa tarifná odmena určovala podľa §
14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: 05. 01. 2018 návrh na vykonanie dokazovania 50,25 Eur a RP 9,21 Eur,

01. 03. 2018 dôkazný návrh 50,25 Eur a RP 9,21 Eur, 16. 05. 2018 vyjadrenie - písomné podanie na
súd 100,50 Eur a RP 9,21 Eur, 18. 05. 2018 porada č. III. 67,- Eur a RP 9,21 Eur, 24. 05. 2018 hlavné
pojednávanie 100,50 Eur a RP 9,21 Eur + cestovné 43,67 Eur + náhrada za stratu času 92,10 Eur, 14.
06. 2018 odročené hlavné pojednávanie 25,12 Eur a RP 9,21 Eur + cestovné 43,67 Eur + náhrada za
stratu času 92,10 Eur, 01. 08. 2018 hlavné pojednávanie 100,50 Eur a RP 9,21 Eur + cestovné 43,67

Eur + náhrada za stratu času 92,10 Eur, 18. 05. 2018 porada č. IV 67,- Eur a RP 9,21 Eur, 10. 10. 2018
vyjadrenie k odvolaniu 100,50 Eur + RP 9,21 Eur, 27. 11. 2018 účasť na verejnom zasadnutí na KS v BB
100,50 Eur a RP 9,21 Eur + cestovné 10,24 Eur + náhrada za stratu času 30,70 Eur, spolu za roky 2017
a 2018 2.324,79 Eur + 20% DPH 464,95, celkovo 2.789,74 Eur. Náhradu cestovných výdavkov súd prvej
inštancie priznal za: 30. 06. 2017 ZV - RS - späť 41,81 Eur (169,4 km x 5,8L/100km x 1,1) + (0,183 x

169,4km), 07. 08. 2017 ZV - Buzitka a späť (141,6km x 5,8L/100km x 1,1) + (0,183 x 141,6km) = 34,94
Eur, 14. 08. 2017 ZV - Fiľakovo a späť 35,51 Eur (144,2km x 5,8L/100 x 1,09) + (0,183 x 144,2km), 24.
05. 2018 ZV - RS a späť spolu 43,67 Eur (169,4km x 5,8L/100km x 1,29) + (0,183 x 169,4km), 14. 06.
2018 ZV - RS a späť (169,4km x 5,8L/100km x 1,29) + (0,183 x 169,4km) spolu 43,67 Eur, 01. 08. 2018
ZV - RS a späť 43,67 Eur (169,4km x 5,8L/100km x 1,29) + (0,183 x 169,4km), 27. 11. 2018 ZV - BB

a späť 10,24 Eur (40km x 5,8L/100km x 1,26) + (0,183 x 40km), celkovo 253,51 Eur a 20% DPH 50,70
Eur. Okresný súd uzavrel, že žalobcovi na trovách právneho zastúpenia uhradených JUDr. Krnáčovi
vznikla škoda vo výške 2.900,- Eur, avšak preukázané vzniknuté trovy právneho zastúpenia spočívajúce
v úkonoch právnej služby, režijných paušáloch, cestovnom a náhrade za stratu času za roky 2017 a
2018 boli spolu len vo výške 2.789,74 Eur, ktoré mu aj priznal a vo zvyšku žalobu zamietol. Okresný

súd uviedol, že doplnením úkonu - návrh na vykonanie dokazovania z 05. 01. 2018 do špecifikácie
trov konania na pojednávaní, ktorý bol podľa spisovej dokumentácie skutočne vykonaný, nie je zmenou
žaloby (nerozširuje uplatnené právo, ani neuplatňuje iné právo).

1.3Nakoľkosažalovanánesplnenímpeňažnéhozáväzkudostaladoomeškania,žalobcovivznikolnárok

na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bolo vydané odmietajúce stanovisko
žalovanej. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar.
č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5
percentuálnych bodov. Okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2.789,74 Eur od 21. 12. 2019 do zaplatenia.

1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“). V spore bol úspešnejší žalobca (96,19%), žalovaná bola úspešnejšia menej (3,81%).
Okresný súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého
úspechu v spore, t.j. 92,38% (96,19 - 3,81). O výške náhrady účelne vynaložených trov konania podľa §

262 ods. 2 C. s. p. rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.789,74
Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.789,74Eurod21.12.2019dozaplatenia,
všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a proti výroku o trovách konania (III.

výrok) podala odvolanie žalovaná z dôvodov upravených v § 365 ods. 1 písm. d), h) C. s. p.. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol s nepriznaním nároku na náhradu
trov konania žalobcovi.2.1 K existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“)
uviedla, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalobou si žalobca
uplatňoval náhradu škody vo výške vynaložených trov právneho zastúpenia vyčíslených ako paušálna

odmena, hoci podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. sa vychádza z tarifnej odmeny určenej v § 9 -
§ 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (R 17/2018). Namietla, že žalobca na pojednávaní 03. 06. 2020 zmenil
právny základ žaloby z pôvodnej zmluvnej odmeny na tarifnú odmenu, čo považuje za uplatnenie iného
práva, preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť o zmene žaloby. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej
inštancie, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní do špecifikácie trov konania iba doplnil úkon z

05. 01. 2018. Podľa odvolateľky ide o inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, konkrétne priznanie práva nad rámec práva uplatneného v žalobe (ultra petitum). Súdu prvej
inštancie vytkla, že na základe vlastnej iniciatívy fakticky prepočítal tarifnú odmenu v zmysle vyhlášky a
žalobcovi priznal nárok na náhradu sumy 2.789,74 Eur s úrokom z omeškania.

2.1.1Odvolateľkapoukázalanato,že vkonanípredsúdomprvejinštancienamietalavecnúnesprávnosť

uplatneného nároku vo vzťahu k úkonom, ktorých sa žalobca nezúčastnil. Doklad o uskutočnení porád
žalobca súdu predložil krátkou cestou až na pojednávaní 03. 06. 2020.

2.2 Nesprávnosť právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolateľka videla v závere
súdu prvej inštancie o naplnení podmienky zrušenia alebo zmeny rozhodnutia, ktorým bola škoda

spôsobená, z dôvodu nezákonnosti príslušným orgánom. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009
dopadá podľa odvolateľky na odlišnú procesnú situáciu. Zdôraznila povinnosť prokurátora zastaviť
trestné stíhanie (§ 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), keď je nepochybné, že skutok nespáchal
obvinený. Dôvodom na oslobodenie spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku nie
je prípad, kedy je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený, ale prípad, kedy nebolo dokázané, že

skutok spáchal obžalovaný. Ak je v prípravnom konaní nie preukázané, že je nepochybné, že skutok
nespáchal obžalovaný, prokurátor v zmysle obžalovacej zásady obžalobu na súd musí podať; v prípade
existujúcich pochybností, či skutok spáchal obvinený nemá možnosť rozhodnúť o zastavení trestného
stíhania.Zdôraznil,žeakdošlokzastaveniutrestnéhostíhaniaalebokoslobodeniuspodobžaloby,treba
vychádzaťztoho,žeobčančinnespáchalatrestnéstíhanieprotinemunemalobyťzačatésprihliadnutím

na konkrétne okolnosti a dôvody (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 53/93). Zastavenie trestného stíhania
znamená, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin a podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania
(uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009). Odvolateľka zdôraznila, že rovnaké závery nemožno bez
ďalšieho vzťahovať na všetky prípady oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného

poriadku (napr. ak súd oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby po zmene dôkaznej situácie od
podania žaloby tak, že nemožno preukázať, že skutok spáchal obžalovaný, aj keď doposiaľ získané
dôkazy tomu nasvedčovali, ako to bolo aj vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4T/21/2018.
Okresný aj odvolací súd konštatovali existenciu dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného,
ktoré však vyhodnotili ako nepostačujúce a bez ďalších dôkazov považovali za nevyhnutné rozhodnúť

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku. Nedospeli však k záveru, že skutok nespáchal obžalovaný, v
občianskom súdomkonanížalobca. Poukázala na dôkaz vykonaný v trestnom konaní, ktorý preukazoval
vinu žalobcu (výpoveď odsúdeného M.Ľ. stíhaného ako spoluobvineného).
2.2.1 Ak by mal zákonodarca v úmysle aj odškodnenie osôb, voči ktorým len bolo vznesené obvinenie a
boli následne spod obžaloby oslobodené (resp. trestné stíhanie bolo zastavené) upravil by to obdobne

ako v § 8 ods. 5 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade väzby. Ak by mal zákonodarca v
úmysle odškodňovať aj osoby v pozícii žalobcu, neupravil by osobitne prípady nezákonnej väzby. V
prípade akceptovania výkladu žalobcu by § 8 zák. č. 514/2003 Z. z. strácal význam, pretože situácie
v ňom upravené by stačilo zovšeobecniť na úpravu, že každý oslobodený spod obžaloby má právo na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o vznesení obvinenia. Úmyslom zákonodarcu vzhľadom na

úpravu prípadov odškodnenia spôsobom uvedeným v § 8 zák. č. 514/2003 Z. z. bolo špecifikovať len
situácie, kedy vedenie trestného stíhania malo na osobu obvineného konkrétne nepriaznivé následky
(väzba), ktoré považuje za hodné odškodnenia. Zdôraznil, že súd rozhodujúci o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nemá oprávnenie na vyslovenie nezákonnosti uznesenia o
vznesení obvinenia; k jeho zrušeniu môže dôjsť v sťažnostnom konaní podľa § 185 Trestného poriadku a

nasl. Uvedené rozhodnutie nebolo zrušené ani Ústavným súdom SR v konaní o individuálnej sťažnosti,
ktorou by bolo namietané porušenie ústavných práv žalobcu.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch ako vecne aj právne kompatibilného aj z pohľadu práva strán na spravodlivý
proces (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia). Zdôraznil, že boli naplnené všetky atribúty

zodpovednostižalovanejzanáhraduškody(protiprávnaskutočnosť-nezákonnérozhodnutieovznesení
obvinenia), majetková ujma spočívajúca v nákladoch spojených s obhajobou a príčinná súvislosť
medzi nimi. Rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 163/2013, na ktoré poukazuje žalovaná nie je
súčasťou relevantnej a ustálenej judikatúry, posudzuje skutkovo a právne neidentickú vec podľa
právnej úpravy predošlého zák. č.58/1969 Zb. Rozhodujúce nie je ako orgány činné v trestnom konaní

vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Citoval zo
záverov rozsudku NS SR sp. zn. 6MCdo 15/2009, zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2014 a poukázal na rozhodovaciu činnosť ÚS SR (III. ÚS 117/2006,
I. ÚS 320/2016, I. ÚS 395/2016). Ustanovenie § 6 ods. 1 prvej vety zák. č. 514/2003 Z. z. nie
je potrebné vykladať len gramaticky, ale aj systematicky a teleologicky. Z hľadiska teleologického
výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je

potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/120/2018. Uviedol, že ak sa štátu nepodarí pri realizácii zákonom
zverenej rozsiahlej osobitnej právomoci realizovať trestnú politiku a trestné konania preukázať obvinenia
vznesené voči fyzickým osobám, musí niesť objektívnu zodpovednosť za následky vyvolané takýmto
stíhaním. Právna úprava objektívnej zodpovednosti štátu (napr. na rozdiel od objektívnej zodpovednosti

prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitou povahou tejto prevádzky) nepripúšťa
možnosť vyvinenia. Zdôraznil deklaratórny, nie konštitutívny charakter rozhodnutia súdu o náhrade
škody spôsobenej štátom pri výkone verejnej moci v civilnom procese (súd nerozhoduje o zrušení
nezákonného rozhodnutia).

3.1 Predmetom sporu od počiatku konania bol nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia
ako poškodeného pri nezákonnom rozhodnutí a trestnom stíhaní, ktorý bol v celom konaní identický,
nemenený a nemenný, so stabilným právnym základom. Právny zástupca žalobcu uviedol v konaní,
že zmluvná odmena môže mať povahu paušálnej, podielovej, hodinovej, tarifnej alebo kombinovanej
odmeny. V posudzovanej veci bola medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom dojednaná paušálna

odmena. Ustanovenie § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. limituje skutočnú škodu hornou hranicou, ktorú
stanovil ako tarifnú odmenu advokáta poskytovanú štátom v rámci tzv. povinnej obhajoby. Znamená to,
že ak by zmluvná odmena uhradená advokátovi poškodenou osobou presiahla výšku tarifnej odmeny,
môže si poškodený uplatňovať náhradu trov právneho zastúpenia len do výšky tarifnej odmeny za
povinnú obhajobu. Žalobca označil vo vyjadrení k odvolaniu túto právnu úpravu za diskriminačnú voči

poškodeným. On pri ustálení výšky žalobou uplatneného nároku rešpektoval všetky obmedzenia a
redukcie.Okresnémusúdudoložilpresnýrozsahjednotlivýchúkonovprávnejslužbyvykonanýchvrámci
obhajoby žalobcu, ktorý je zrejmý aj z obsahu trestného spisu v spojení so záznamami o vykonaných
poradách medzi obhajcom a žalobcom. Podľa prevedenej kalkulácie si uplatnil nárok v menšej výške ako
by predstavovala výška tarifnej odmeny za povinnú obhajobu. Rešpektoval aj právny názor okresného

súdu týkajúci sa rozsahu vykonaných úkonov obhajoby a korekcie výšky škody ohraničenej sumou
pripadajúcou na tarifnú odmenu a náklady.

3.2 Žalobca ďalej uviedol, že konajúci súd prvej inštancie dodržal všetky procesné ustanovenia a
postupy, vrátane § 140 a 216 C. s. p. namietaných žalovanou. Poukázal na rozhodnutia Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 12C/141/2014, Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/33/2018, Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 21C/17/2011 a 7C/72/2013, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23C/116/2016,
či Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/120/2018, v ktorých si poškodení uplatňovali nárok
na náhradu škody voči štátu titulom náhrady trov právneho zastúpenia zhodne ako v prejednávanom
spore a všeobecné súdy ich argumentáciu v plnom rozsahu akceptovali. Navrhol, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

4. Odvolateľka sa v odvolacej replike v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyhotovenia odvolania
zo 14. 07. 2020. Odvolacia duplika podaná nebola.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario zapoužitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalovanej a
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z

hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s
poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s

ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolateľka tvrdila existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) C. s. p.

6.1 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.

1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,
pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.
6.2 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.)
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval

správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2MCdo 4/2009).
7. Podstata odvolacej argumentácie odvolateľky vo vzťahu k existencii inej vady konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.) spočívala v tom, že súd

prvejinštanciepriznalprávonadrámecprávauplatnenéhožalobou,tedarozhodolultrapetitumpriznajúc
náhradu trov právneho zastúpenia v pôvodnom trestnom konaní uplatnenú paušálnou odmenou.

7.1 Jednou zo základných podmienok začatia sporového konania je podanie žaloby (§ 131 C. s. p.).
Medzi obligatórne náležitosti žaloby v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. patrí aj pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh (tzv. petit). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a
môže ho prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 C. s. p.). Súd teda nesmie prisúdiť
viac, ale tiež nesmie prisúdiť nič iné, no nie je viazaný právnym posúdením veci. Musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného

skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie NS
SR sp. zn. 4Cdo 56/2012). Odvolací súd sa preto stotožňuje s tvrdením odvolateľky, že súd sa v
sporovom konaní nemôže vecne zaoberať iným právnym vzťahom ani iným plnením (čo do druhu alebo
výšky) než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať plnenie iné ako je žiadané v petite. Odvolací
súd upresňuje, že obsahom konečného návrhu (petitu) je určovaný predmet konania a skutkovými

okolnosťami, ktorými je petit odôvodnený, je určený základ uplatneného nároku (uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo/290/2012). Predmetom konania vymedzeným v žalobe je náhrada škody spôsobenej orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci vydaním nezákonného rozhodnutia. Žaloba obsahuje základné
skutkové tvrdenia smerujúce k preukázaniu opodstatnenosti tohto nároku aj z hľadiska všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody (tvrdené porušenie právnej povinnosti - existencia

nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri jej výkone, tvrdenie o vzniku škody ako
majetkovej ujmy vzniknutej v majetkovej sfére žalobcu - trovy obhajoby vynaložené v trestnom konaní
aj tvrdenie o existencii kauzálneho nexu medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody).
Je pravdou, že ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. za súčasť trov konania považuje
trovy právneho zastúpenia vo výške (tarifnej odmeny) ustanovenej osobitným predpisom. Odvolateľka

správne poukázala na konštantnú judikatúru súdov SR, najmä rozhodnutie najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo 402/2015 publikované ako judikát R 17/2018, v zmysle ktorého sa uhradzujú len
účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil.
NS SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že obsah základného práva obvineného na právnu pomocpri obhajobe v trestnom konaní spočívajúci v možnosti zvoliť si obhajcu nemôže byť neobmedzený
z hľadiska rozsahu nároku na náhradu škody. Účelnosť vynaložených nákladov na trovy obhajoby
znamená aj to, že štát nie je povinný znášať náklady v podobe neprimerane dohodnutých zmluvných

odmien medzi advokátom a poškodeným, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú odmenu mimozmluvnú.
Východiskom pre posúdenie, čo treba považovať za účelne vynaložené náklady na trovy obhajoby môže
byť už zmienené pravidlo, podľa ktorého sa náhrada trov obhajoby priznáva vo výške odmeny advokáta
určenej podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil
špecifikum konkrétneho prejednávaného sporu spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie napriek tomu,

že právny zástupca v pozícii obhajcu svojmu klientovi - žalobcovi vyúčtoval paušálnu odmenu, tomuto
priznal iba náhradu škody vo výške odmeny tarifnej. Okresný súd ale pri určení výšky škody vychádzal
z prepočtu (porovnania) paušálnej odmeny s odmenou, ktorá by prislúchala ako odmena tarifná v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci;
poskytnutie jednotlivých úkonov právnej pomoci mal preukázané obsahom pripojeného trestného spisu
a vykonanie štyroch porád s klientom obsahom záznamov o ich vykonaní. Postup súdu prvej inštancie

je plne v súlade s uvedenou rozhodovacou praxou, vo svetle ktorej treba teleologicky vykladať aj
ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zmyslom právnej úpravy § 18 ods. 3, ako vysvetlil
najvyšší súd v uvádzanom rozhodnutí, bolo neprisudzovať náhradu zmluvnej odmeny niekoľkonásobne
prevyšujúcu odmenu tarifnú. Táto zásada v prejednávanom spore dodržaná bola. Predmetom konania
bol nárok na náhradu škody. Tvrdenie odvolateľky o tom, že súd prvej inštancie rozhodol ultra petitum sa

netýka základu nároku (náhrada škody z titulu trov právneho zastupovania v predchádzajúcom trestnom
konaní), ale iba správnosti spôsobu ustálenia jeho výšky. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd
žalobcovi nepriznal viac ako bola požadovaná náhrada škody (priznal 2.789,74 Eur oproti požadovaným
2.900,- Eur) a nepriznal ich ani na základe iných skutkových tvrdení (či už ide o základ nároku - základné
atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, alebo o jeho výšku uplatnenú podľa vyhl. č. 655/2004

Z. z., hoci podľa ustanovení o paušálnej odmene - správnosť tohto postupu je otázkou právnou). Súd
prvej inštancie iba správne aplikoval ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a žalobcom
uplatnenú výšku náhrady škody redukoval v súlade s právnou úpravou. Skutkovým základom (a aj
právnym dôvodom) uplatnenia náhrady škody sú stále trovy obhajoby vzniknuté v súvislosti s vydaním
nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre úplnosť odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že okresný súd priznaním nižšieho nároku na základe skutkových tvrdení
uvedených v žalobe nerozhodol ultra petitum. Žalobca stále žiadal o ochranu svojho nároku na náhradu
škody a je plne v kompetencii súdu posúdiť jeho výšku v súlade s právnym predpisom.

7.2 Ani doplnenie úkonu z 05. 01. 2018 do tarifnej špecifikácie trov konania súdom prvej inštancie

nie je dôvodom na zmenu žaloby. Nešlo o uplatnenie rozšíreného práva, ani o uplatnenie práva
iného, keďže k nemu došlo v rámci vykonávania dokazovania okresným súdom za účelom ustálenia
správnej výšky uplatnenej náhrady škody v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Iná
situácia by nastala, keby náhrada škody doplnením tohto konkrétneho úkonu presiahla žalobcom
uplatnenú čiastku 2.900,- Eur (skutkový základ tohto nároku v podobe toho, že ide o náhradu škody,

menený nebol). Okresný súd ustanovenie § 140 C. s. p. teda aplikoval správne. Právnym základom
uplatnenej žaloby, ktorý menený nebol, čo odvolací súd opakovane zdôrazňuje, sú ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z. z. Ustanovenie § 18 ods. 3 uvedenej právnej úpravy je iba pravidlom upravujúcim
spôsob výpočtu náhrady škody z titulu trov vzniknutých v pôvodnom konaní, ktoré súd prvej inštancie
správne aplikoval. Žalobca stále požadoval rovnaké plnenie a robil tak na základe tých istých skutkových

okolností (týkajúcich sa porušenia jeho práv orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci vydaním
nezákonného rozhodnutia). Ani skutkový základ prejednaného nároku teda menený nebol, a to ani vo
vzťahu k požadovanej výške náhrady škody.

8. Podstata odvolacej argumentácie vo vzťahu k existencii nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) spočívala v tom, že právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým
bola spôsobená škoda (uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľom OR PZ v Rimavskej Sobote
dňa 31. 03. 2017 žalobcovi, ktorého sťažnosť voči tomuto rozhodnutiu bola uznesením prokurátora
zo dňa 04. 05. 2017 zamietnutá) nebolo procesne predpísaným spôsobom zrušené. Odvolací súd
poukazuje na to, že okresný súd správne prihliadal na konkrétne okolnosti prípadu a na oslobodenie

žalobcu v procesnej pozícii obžalovaného v trestnom konaní spod obžaloby, ktoré nasvedčuje tomu, že
trestné stíhanie proti žalobcovi nemalo byť začaté. Odvolateľ porovnával prípad povinného zastavenia
trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, kedy je nepochybné, že skutok
nespáchal obvinený a oslobodenie žalobcu spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Trestnéhoporiadku, kedy nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (teda nebolo nepochybné, že skutok
obvinený nespáchal); odvolateľka poukazuje na to, že vinu žalobcu v trestnom konaní preukazovala
predovšetkým výpoveď odsúdeného ml. M. Ľ.. Odvolací súd iba stručne udáva, že priebeh trestného

konania v konaní o náhradu škody nepreskúmava, aj uvedená výpoveď bola predmetom posudzovania
v trestnoprávnom konaní, kde bola riadne vyhodnotená. Pre súd konajúci o nároku na náhradu škody
je relevantný záver o oslobodení žalobcu spod obžaloby. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania ako bolo
publikované v rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo 53/93 pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk

súdov Slovenskej republiky, ročník 1994 a v rozsudku NS ČR sp. zn. 1Cz 6/1990, publikovanom pod
číslom 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991. Uvedené rozhodnutia boli síce prijaté
v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., no sú použiteľné aj v aktuálnej právnej úprave. Najvyšší súd SR
v uznesení sp. zn. 4MCdo 15/2009 zo dňa 18. 10. 2010, na ktorého závery poukazuje aj odvolateľka,
konštatoval potrebu výkladu ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nielen gramaticky,
ale aj systematicky a teleologicky. Práve z dôvodu teleologického výkladu (hľadajúceho zmysel a

účel právneho predpisu), ako uviedol najvyšší súd, nemožno lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného
nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Odvolací súd
iba dopĺňa, že právoplatnosťou rozhodnutia o oslobodení žalobcu spod obžaloby bolo trestné konanie
skončené, zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, podozrenie zo
spáchania trestného činu obžalovaným nebolo preukázané, čo má napriek povinnosti orgánov činných

v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť za následok nezákonnosť rozhodnutia o začatí
trestného stíhania a o vznesení obvinenia žalobcovi. Odvolací súd preto uzatvára, že nárok žalobcu na
náhradu škody je daný, lebo boli splnené všetky kumulatívne predpoklady zodpovednosti štátu za škodu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne nezákonné rozhodnutie (uznesenie o vznesení obvinenia
OR PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 31. 03. 2017, ČVS: ORP-412/1-VYS-RS-2016 za zločin krádeže

a prečin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva), na základe ktorého bolo po podaní
obžaloby vedené trestné konanie pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 4T/21/2018
a nadväzujúce odvolacie konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici, oslobodenie žalobcu spod
obžaloby potvrdzujúce nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré je potrebné vykladať ako
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, vznik škody na strane žalobcu pozostávajúcej z účelne

vynaloženýchtrovobhajobyvtrestnomkonaní,ktorýjevpríčinnejsúvislostistrestnýmkonanímzačatým
na základe uznesenia o vznesení obvinenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že nezákonnosť uznesenia
o vznesení obvinenia nevyslovil súd rozhodujúci o žalobe na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, ale kompetentné orgány v trestnom konaní.

9. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľka netvrdila, a to ani vo vzťahu k
výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadla. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm.
a) C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po zistení jeho
vecnej správnosti aj súladu s právnou úpravou ho potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.).

10. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku o zamietnutí zvyšku žaloby (II. výrok) zostal nedotknutý
(§ 367 ods. 3 C. s. p.).

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).