Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117208578
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117208578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej

a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti Q. F. nar. X.XX.XXXX a Z. X. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Mgr. H. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q.
ulici č. X v Z. zastúpenej advokátkou JUDr. Jaroslavou Plažákovou so sídlom Advokátskej kancelárie na
Hlavnej ulici č. 20 v Košiciach a F.. N. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na D. ulici č. XX v Z. zastúpeného
advokátom JUDr. Jozefom Goblom so sídlom na Jantárovej ulici č. 30 v Košiciach o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 20.8.2019 č.k. 21P 46/2017-239 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o úprave styku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol „Z a m i e t a návrh matky na zákaz styku
otca s maloletými deťmi a z a m i e t a jej návrh na pozastavenie výkonu rodičovských práv otca voči
maloletým deťom, F. Q., nar. X.XX.XXXX a Z. X. Q., nar. 28.XX.XXXX. M e n í rozsudok Okresného
súdu Košice I č. 21P/30/2016-66 zo dňa 22.6.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s nimi každú prvú a štvrtú sobotu v mesiaci od 09:00 hod. do 17:00
hod. Matka je p o v i n n á deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojich blokom,
kde spolu s deťmi býva a otec je povinný po ukončení stretnutia matke pred blokom v ktorom matka s
deťmi býva deti odovzdať. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Rodičia sú p
o v i n n í uhradiť trovy znaleckého dokazovania každý v jednej polovici“.

2. Proti výrokom o úprave styku a trovách „znaleckého dokazovania“ podala v zákonnej lehote odvolanie

matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že upraví styk otca s maloletými
deťmikaždúpárnusobotuvmesiaciod9:00hod.do17:00hod.azaviažeotcanahradiťtrovyznaleckého
dokazovania v celom rozsahu. Uviedla, že v dôsledku agresívneho správania sa otca najmä k nej,
ktorého svedkami boli často aj maloleté deti, sa tohto začali báť a po styku s otcom, ktorý bol upravený
rozsudkom Okresného súdu Košice I z 22.6.2016 sp. zn. 21P 30/2016, prichádzali uplakané, vystrašené
s následnou poruchou spánku. Poukázala na skutočnosť, že maloletá F. trpí pervazívnou vývinovou
poruchou - atypickým autizmom, je introvertná s ťažkosťami v sociálnych vzťahoch, pri narušení jej

zabehnutých stereotypov je emočne rozladená a reaguje krikom a hnevom. Otec bol opakovane viackrát
trestne stíhaný a uznaný za vinného za výtržníctvo. Naposledy bolo voči nemu vedené trestné konanie
pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ a b/ Trestného zákona, v
ktorom bol uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečnýmodkladom na štyri roky a zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menej ako päť metrov s výnimkou
súvisiacou s realizáciou styku s maloletými deťmi. Poukázala na závery znaleckého dokazovania, z
ktorého vyplýva doporučenie znalca, aby sa maloleté deti stretávali s otcom jeden víkendový deň

každý druhý víkend od rána do večera v rozsahu cca 10 hodín. So zreteľom na vykonané znalecké
dokazovanie navrhla zmeniť napadnutý výrok o úprave styku tak, aby zodpovedal záverom znaleckého
dokazovania. Nesúhlasila ani s rozhodnutím konajúceho súdu o náhrade trov znaleckého dokazovania
a vytkla mu, že napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že ona spĺňa podmienky pre oslobodenie od trov
znaleckého dokazovania, ju zaviazal na ich úhradu. Prostredníctvom právnej zástupkyne požiadala súd,

aby pri rozhodovaní o trovách znaleckého dokazovania prihliadol na to, že je matkou samoživiteľkou,
pričom otec na výživu maloletých detí prispieva na každé z nich len 30% zo sumy životného minima
na jedno nezaopatrené dieťa. Rovnako vytkla konajúcemu súdu, že na tieto skutočnosti neprihliadol
a odkázal ju na odvolacie konanie s tým, aby požiadala o zvýšenie výživného. Zdôraznila, že pre
mimosporové konania podľa Civilného mimosporového poriadku platí vyšetrovacia zásada, v zmysle
ktorej sa predpokladá vznik trov štátu súvisiacich s dokazovaním, o ktorých konajúci súd rozhodne

ex offo. Podľa CMP štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré platil, iba v prípade, ak zákon
výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát, alebo účastníci spĺňajú podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov. Majetkové a rodinné pomery účastníka skúma súd pred uložením povinnosti zložiť
preddavok na trovy dôkazu sám z úradnej povinnosti. Ak by súd v rámci predbežného zisťovania mal
za preukázané, že pomery účastníka spĺňajú podmienky pre oslobodenie, nevydá o tom rozhodnutie,

len túto povinnosť neuloží. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie jej neuložil
povinnosť zložiť preddavok, ale upravil účtareň súdu, aby odmenu znalcovi poukázala. Uviedla, že jej
čistá priemerná mesačná mzda za rok 2018 bola 847,12 Eur a v júni až auguste 2019 752,14 Eur a
svoje mesačné výdavky vyčíslila sumou 973 Eur s tým, že pokiaľ by jej finančne nevypomáhali rodičia,
nebola by schopná zabezpečiť odôvodnené potreby maloletých detí.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozhodol na základe
vykonaných dôkazov v najlepšom záujme maloletých detí.

4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správny. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prenesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odvolaní rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací
súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s
maloletými deťmi, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné

rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že
vykonané znalecké dokazovanie nemá prednosť pred ostatnými vykonanými dôkazmi a konajúci súd
ich vždy vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Zdôrazňuje,
že návrhy na rozhodnutie vo veci samej nespadajú do kompetencií znalca pri výkone znaleckej činnostia súd nimi nie je viazaný. Rozhodnutie vo veci samej je iba v kompetencii konajúceho súdu, ktorý
rozhodne vždy na základe zisteného skutočného stavu veci vyplývajúceho z komplexného posúdenia
všetkých vykonaných dôkazov. V tejto právnej veci odvolací súd po dôslednom posúdení vykonaného

dokazovania a zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že konajúci súd sa perfektne vysporiadal
so zisteným skutočným stavom veci a rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi v ich najlepšom
záujme, zohľadňujúc všetky relevantné skutočnosti. Poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie
upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu zodpovedajúcom návrhu znalca. Styk s maloletými deťmi
upravil dvakrát do mesiaca, každú prvú a štvrtú sobotu v rozsahu ôsmych hodín, t.j. od 9:00 hod. do

17:00 hod.. Konštatuje, že takýto rozsah úpravy styku zodpovedá výsledkom vykonaného znaleckého
dokazovania a so zreteľom na preukázanie skutočnosti zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí
v súčasnosti. Matka v priebehu odvolacieho konania žiadnym spôsobom nepreukázala opodstatnenosť
zmeny úpravy styku spočívajúcej iba v zmene prvej soboty v mesiaci na druhú sobotu v mesiaci, pričom
rozsah aj interval realizácie styku navrhla ponechať tak, ako bol upravený napadnutým rozsudkom, v
dôsledku čoho jej odvolacie námietky neobstoja. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok

v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi ako vecne správny podľa§ 387 ods. 1
CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho
rozhodnutia, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom vždy odnímajú
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím

a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné takéto
rozhodnutie vždy zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivésúdne konanie (č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (č.l. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o trovách
štátu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani
na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa
§ 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k
záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil § 185 CSP a § 36 CMP, pretože nezistil všetky
okolnosti významné pre rozhodnutie o náhrade trov štátu, najmä svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom
neodôvodnil a bez ďalšieho sa obmedzil iba na všeobecné poukázanie na čl. 13 ods. 1 Základných
princípov CMP, bez toho, aby aspoň stručne uviedol, na základe akých skutočností rozhodol a akými
úvahamisariadil,akrozhodolotrováchštátu.Konajúcisúdneskúmal,čisúumatkydanépredpokladyna

oslobodenie od súdnych poplatkov ani sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s jej majetkovými pomermi
(podľa správnej formulácie súdu prvej inštancie o trovách znaleckého dokazovania). Z napadnutého
rozhodnutia nie je absolútne zrejmé ani to, z akých dôvodov zaviazal na úhradu trov znaleckého
dokazovania obidvoch rodičov, ani to, komu a na aký účet majú tieto trovy nahradiť, v dôsledku čoho je
výrok o trovách štátu absolútne nepreskúmateľný a následne nevykonateľný. Zdôrazňuje, že súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani jednou vetou, neodôvodnil rozhodnutie o trovách
štátu. Dodáva, že odvolací súd nerozhodol o trovách konania, pretože by tým účastníkom konania odňal
možnosť konať pred súdom a porušil by zásadu kontradiktórnosti konania. Z týchto dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

15. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu opäť rozhodnúť o trovách štátu tak, aby jeho
rozhodnutie bolo spätne preskúmateľné, spravodlivé a vykonateľné, najmä posúdiť majetkové pomery
účastníkov konania, rozhodnúť nielen o výške ale aj spôsobe zaplatenia trov znaleckého dokazovania,
vysporiadať sa so zloženým preddavkom a rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť v zmysle zásad §

220 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).