Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/125/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920200147
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7920200147.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
v K. E., J.N. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Tomášom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Trebišove,
Hviezdoslavova 1018 proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov, so sídlom v
Trebišove, Pribinova 2246/2, IČO: 00 175 056, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 6.2.2020 č.k. 17C/2/2020-103 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uložil žalovanému povinnosť strpieť
užívanie bytu č. XXX na X. poschodí bytového domu č. s. XXXX na ul. J. M. K. E., vo vchode č. X,
zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. K. E., žalobcom a zdržať sa rušenia užívania tohto bytu žalobcom,

a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uložil žalobcovi, aby v lehote do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia podal proti žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej, a to žalobu
o určenie neplatnosti vylúčenia z družstva. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% voči žalovanému.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že je

členom družstva - žalovaného od roku 1987. Ako člen družstva užíval od roku 2007 predmetný byt,
patriaci žalovanému. Dňa 28.9.2018 sa v sídle žalovaného uskutočnilo stretnutie medzi žalobcom a
riaditeľom žalovaného - J.. K. K., predmetom ktorého bola údajná petícia vlastníkov bytov, sťažujúcich
sa na hluk z bytu, ktorý užíval žalobca. Žalobca sa voči tomu bránil tým, že ide o nedorozumenie,
v predmetnom byte sa zdržiava len sporadicky, keď sa vráti z Nemecka, kde pracuje a z jeho bytu
sa žiaden hluk nešíri. Išlo o ústnu konverzáciu medzi týmito osobami. Dňa 24.6.2019 sa v sídle

žalovaného uskutočnilo opäť stretnutie medzi žalobcom a riaditeľom žalovaného a v tento deň došlo
k podpisu nájomnej zmluvy. V nájomnej zmluve sa okrem iného uvádza, že žalobcovi zaniklo členstvo
v družstve vylúčením z členstva v družstve rozhodnutím dňa 28.9.2018. Žalobcovi vyplynulo právo
užívať predmetný byt z tejto zmluvy ako nájomcovi do 30.12.2019. V čase podpisu predmetnej nájomnej
zmluvy si žalobca neuvedomil jej obsah, keď na podpis zmluvy nebol pripravený. Pred podpisom zmluvy
si jej obsah neprečítal. Žalobca až následne v domácom prostredí po podrobnom oboznámení sa s

obsahom nájomnej zmluvy zistil, že žalovaný ho mal vylúčiť z členstva v družstve, a to ešte rozhodnutím
zo dňa 28.9.2018. Žalobca však žiadne rozhodnutie o vylúčení z členstva v družstve nemal doručené
a s takýmto postupom žalovaného rázne nesúhlasí. Žalovanému adresoval list - predžalobnú výzvu,
ktorou vyjadril nesúhlas s vylúčením z družstva. Žalovaný na tento list reagoval listom zo dňa 23.9.2019
s tým, že vylúčenie z členstva považuje za platné a trvá na tom, že žalobca môže predmetný byt
užívať len do 31.12.2019. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa

3.12.2019 na opätovné zaevidovanie žalobcu za člena družstva, nakoľko tvrdené vylúčenie z členstva
nebolo uskutočnené v súlade so zákonom a stanovami žalovaného. Žalovaný na to odpovedal listomzo dňa 6.12.2019, v ktorom uviedol, že žalobca bol právoplatne vylúčený z členstva v družstve, preto
jeho žiadosti nemôže vyhovieť. V čl. 25 stanov žalovaného je upravený inštitút vylúčenia z členstva
v družstve. V bode 2, 3 a 4 tohto článku sa uvádza, že v rozhodnutí o vylúčení člena z družstva

musí byť uvedený dôvod vylúčenia, ktorý nemožno dodatočne meniť. Členstvo zaniká uplynutím 15-
dňovej lehoty na podanie odvolania, ktoré má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu riaditeľa družstva o
vylúčení má člen právo podať odvolanie predstavenstvu družstva do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Voči rozhodnutiu predstavenstva družstva o nevyhovení odvolania voči rozhodnutiu riaditeľa družstva o
vylúčení z členstva v družstve má člen družstva právo podať odvolanie zhromaždeniu delegátov, ktoré

má odkladný účinok. Voči rozhodnutiu zhromaždenia delegátov nie je možné podať odvolanie.

3. Žalobca zastáva názor, že pri údajnom vylúčení z členstva neboli zo strany žalovaného dodržané
podmienky dané Obchodným zákonníkom a stanovami družstva. Žalobcovi nebolo doručené žiadne
písomné rozhodnutie o jeho vylúčení z členstva v družstve. Nebolo mu tak umožnené odvolať sa voči
takémuto rozhodnutiu. Neexistuje žiaden dôvod, ktorý by oprávňoval žalovaného vydať rozhodnutie o

vylúčení žalobcu z družstva. Žalobca ako člen družstva si plní svoje povinnosti riadne a včas a nikdy
zo strany žalovaného neobdržal výstrahu o porušovaní členských povinností, resp. stanov. Nakoľko
žalovaný neuznáva členstvo žalobcu v družstvu a tvrdí, že je oprávnený byt užívať len do 31.12.2019,
žalobcovi hrozí, že žalovaný ho z predmetného bytu vypratá. V takom prípade by sa stal bezdomovcom
a stratil by strechu nad hlavou.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330, § 332 ods. 1 a § 333 C.s.p., § 221
ods. 1, § 226 ods. 1 písm. c/, § 231 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, po oboznámení sa s obsahom
stanov žalovaného dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení

ním navrhnutom je dôvodný, preto tomuto návrhu vyhovel.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom nájomnej
zmluvy zo dňa 24.9.2019, z ktorej obsahu vyplynulo, že žalobcovi ako nájomcovi zaniklo členstva v
družstve vylúčením na základe rozhodnutia zo dňa 28.9.2018, preto stratil právo predmetný byt užívať.

Dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

6. Úprava neodkladným opatrením sa podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci týka práva
žalobcu ako nájomcu aj na budúce uzavretie zmluvy o nájme bytu, teda existenčného práva žalobcu na
bývanie. Bezprostredná hroziaca ujma žalobcovi hrozí v tom, že príde o strechu nad hlavou a stane sa

bezdomovcom. Je samozrejmé, že žalovaný ako prenajímateľ má povinnosti vo vzťahu k chráneným
právamaoprávnenýmzáujmomvšetkýchnájomcovpredmetnéhobytovéhodomu.Nemožnoprehliadať,
že je povinný garantovať práva svojich členov. Právo na obydlie je právom základným, vyplývajúcim z
ústavy. Uplynutím dojednanej doby nájmu dňa 1.1.2020 za situácie, keď došlo k vylúčeniu žalobcu z
členstva v družstve a zároveň nedošlo k opätovnému uzavretiu nájomnej zmluvy je daný dôvod podľa

názoru súdu prvej inštancie na potrebu neodkladne upraviť pomery strán sporu uložením povinnosti
žalovaného strpieť užívanie predmetného bytu žalobcom. Nariadením neodkladného opatrenia súd
sledoval procesnú ochranu chráneného nájmu osobe, ktorá prestala byť nájomcom bytu. Nariadením
neodkladného opatrenia nedôjde podľa názoru súdu prvej inštancie k neprimeranému zásahu do práv
žalovaného, ktorý si plní povinnosti správcu domu na základe zmluvy o výkone správy, a to na základe

mandátnych zmlúv. Zároveň nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích
osôb, keďže ide len o dočasnú úpravu, ktorej cieľom je zabrániť, aby nedošlo k založeniu nenávratného
alebo neobnoviteľného stavu do rozhodnutia vo veci samej.

7. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je osvedčená potreba

bezodkladnejúpravypomerovstránsporu,pretonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,vyhovel.

8. V súlade s § 336 ods. 1 veta prvá C.s.p. uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej tak, ako vyplýva z výroku II.
napadnutého uznesenia.

9. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému.10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania. V dôvodoch odvolania s poukazom na § 325 ods. 1, § 326 a § 328 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím
na judikatúru Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že právne účinky nariadeného neodkladného
opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah v súlade
s princípom proporcionality. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere,
čo znamená, že žalovaný môže byť obmedzený v nakladaní s predmetom vlastníctva len vo vzťahu

k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie
veci a pod. Podľa názoru žalovaného súd pri rozhodovaní opomenul sa náležite zaoberať základnou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie neodkladnej potreby okamžitej
a dočasnej úpravy pomerov strán. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru
žalovaného oprel o zavádzajúce a účelové tvrdenia a jeho návrh nespĺňa zákonné podmienky. Žalovaný
v roku 2018 zistil, že žalobca už dlhodobo predmetný družstevný byt neužíva, keďže žije dlhodobo v

Nemecku. Podľa názoru žalovaného žalobca bol právoplatne vylúčený z členstva v družstve. Pokiaľ
sa žalobca odvoláva na to, že mu nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení, toto tvrdenie sa nezakladá
na skutočnosti. Žalobca sa voči rozhodnutiu o vylúčení z členstva v družstve neodvolal, preto toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobu o neplatnosť vylúčenia z členstva v družstve je možné
podať len voči rozhodnutiu členskej schôdze, tak ako vyplýva z § 231 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Platná nájomná zmluva uzavretá na určitú dobu vyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že nemal vedomosť
o vylúčení z členstva v družstve. Žalobca nájomnú zmluvu zo dňa 4.1.2019 vlastnoručne podpísal, čím
je preukázaná skutočnosť, že mal vedomosť o právnom vzťahu so žalovaným, v ktorom vystupoval ako
nečlen družstva. Uplynutím dohodnutej doby nájmu žalovanému nájom k predmetnému družstevnému
bytu zanikol. Žalobca nie je ani členom družstva, preto k užívaniu predmetného bytu nemá žiaden titul.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Tvrdenia
žalovaného v odvolaní považuje za účelové a nepravdivé. Žalobca opätovne potvrdil, že žiadne
rozhodnutie o vylúčení z družstva mu nebolo doručené a nebola mu daná ani možnosť podať odvolanie
voči takémuto rozhodnutiu. Obsah nájomnej zmluvy nie je dôkazom o vylúčení žalobcu z členstva v

družstve.

12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Žalobcovi boli zo
stranyžalovanéhodoručenévšetkydokladyovylúčenízčlenstvavdružstvenatvárimiestaužalovaného
dňa 4.1.2019. Žalobca uznal, že v čase doručovania zásielky splnomocnenou osobou pre preberanie

jeho poštových zásielok bola p. K. A. a vyhlásil, že dlhodobo nežije na Slovensku, keďže žije v Nemecku.
Žalobca uznal, že ako nečlen družstva nemá nárok užívať predmetný byt a súhlasil so zmenou právneho
vzťahu na dobu určitú. K vyjadreniu pripojil dôkazy obsiahnuté v spise na č.l. 160 až 164.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na doterajšej argumentácii.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je opodstatnené.

15. Súd prvej inštancie správne v danej veci dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v
celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd udáva nasledovné:

18.Žalobcavdanomprípadepodľanázoruodvolaciehosúduosvedčilexistenciuprávnehovzťahumedzi
sporovými stranami a súčasne potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Zároveň sú naplnené
aj ostatné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.19. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

22. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

26. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,

c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery tak musí súd nevyhnutne skúmať
splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo

strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

28. V danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu je spornou otázkou existencie práva žalobcu
užívať predmetný byt, vychádzajúca zo sporu o spochybnenie vylúčenia žalobcu z členstva v družstve.

29. Žalobca svojimi tvrdeniami a listinnými dôkazmi aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, založeného na vzájomných vzťahoch
vyplývajúcich z členstva v družstve a práva žalobcu užívať predmetný byt.30. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v danej veci vyplýva predovšetkým z ohrozenia
práva žalobcu užívať predmetný byt, ktoré bolo zo strany žalovaného spochybnené. Nakoľko žalobca

predmetný byt využíva pre účely bývania, je nesporné, že právnymi úkonmi, učinenými zo strany
žalovaného, ktorými je vylúčenie žalobcu z členstva v družstve došlo k zásahu do práva žalobcu na
rešpektovanie obydlia, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je týmto daná potreba neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením tak, ako správne ustálil súd prvej inštancie.

31. Otázka skúmania, či zo strany žalovaného došlo k právoplatnému vylúčeniu žalobcu z členstva
v družstve, s ktorým súvisí aj otázka, či žalobcovi trvá právo užívať predmetný byt bude predmetom
konania vo veci samej o určenie neplatnosti vylúčenia žalobcu z členstva v družstve tak, ako mu
bolo uložené súdom prvej inštancie v súlade s § 336 ods. 1 veta prvá C.s.p.. Ide o otázku, ktorá si
vyžiada vykonať potrebné dokazovanie, keď až v konaní o veci samej bude možné ustáliť, či zo strany
žalovaného došlo k právoplatnému vylúčeniu žalobcu z členstva v družstve.

32. Z vyššie cit. ust. § 329 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd rozhoduje aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia stačí, ak žalobca osvedčí ním tvrdené skutočnosti, tak ako je tomu v danom
prípade. Nakoľko zodpovedanie otázok, ktoré sa stali v tomto konaní spornými si vyžaduje rozsiahle

dokazovanie, presahujúce rámec dokazovania v rámci konania o rozhodnutí o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v tomto štádiu konania nemôžu obstáť ani námietky žalovaného týkajúce sa
práv žalobcu vyplývajúcich z členstva v družstve.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).