Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Johana Máčajová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118247107
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6118247107.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: T.. I. V.Ř., G..

XX.XX.XXXX, G. XXX, Z. G. Z., Č. P. a T.. Q. W., G.. XX.XX.XXXX, C. X, Ř., Č. P., zast.: JUDr. Zuzana
Kollárová,advokát,Zimná59,SpišskáNováVes,protižalovanému:M..Q.I.,G..XX.XX.XXXX,A.XXXX/
X, E., zast.: JUDr. Eva Koleničová, advokát, Paulínska 20, Trnava, o zaplatenie 4.320,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 12.03.2018 sa žalobkyne v 1. a 2. rade domáhajú uložiť žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade 2.160,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne

zo sumy 2.160,00 Eur od 10. 03. 2018 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade 2.160,- € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.160,00 Eur od 10. 03. 2018 do zaplatenia, ako aj trovy
konania.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyne v 1. a 2 rade spolu so žalovanou sú podielové spoluvlastníčky
nižšie uvedených nehnuteľností, a to žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/6 z celku, žalobkyňa v 2.
rade v podiele 1/6 z celku a žalovaná v podiele 2/3 z celku, nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., a to: byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového
domu súp. č. XXXX na adrese A. F.. X, E., postavený na pozemku parcela R. C. Č.. XXXX, ako aj
spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu v podiele XXX/XX XXX, ako aj pozemku
parcela C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele XXX/XX XXX.
Žalobkyne nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na základe Osvedčenia o dedičstve
26D 250/2012, 2D not 101/2012, právoplatné dňa 11.3.2012. Od tohto dátumu v byte č. X na A. F. X Z.
E. býva výlučne žalovaná, žalobkyne v byte nebývajú, nájomné za byt žalovaná žalobkyniam neplatí.

Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou bytu v podiele 2/3 z celku, byt preto užíva nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, so žalobkyňami nemá uzavretú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej by bol
nájom spoluvlastníckych podielov patriacich žalobkyniam, a teda žalovaná užíva majetok žalobkýň bez
právneho dôvodu. Užívaním majetku žalobkýň bez náhrady tak vzniká žalovanej majetkový prospech
- ušetrenie majetkových hodnôt, pričom výška jej majetkového prospechu sa rovná výške finančných
prostriedkov, ktoré by žalovaná vynaložila v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý by zakladal právo
žalovanej užívať predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň. Cena nájmu 2-

izbovýchbytovvmesteTrnavasapohybujeod450,-Eurdo600,-Eurzamesiac.Žalobkynesadomáhajú
vyplatenia bezdôvodného obohatenia zo sumy 540,- Eur/mesiac/byt za obdobie od marca 2016 do
februára 2018. Celková výška bezdôvodného obohatenia, ktorej vyplatenia sa žalobkyňa v 1. rade
domáha predstavuje 2.160,- Eur (24 mesiacov, pri mesačnom nájme: 540,- Eur; pri podiele 1/6 z celku:90,- Eur, t.j. 24 mesiacov x 90,- Eur spolu: 2.160,- Eur). Celková výška bezdôvodného obohatenia, ktorej
vyplatenia sa žalobkyňa v 2. rade domáha, predstavuje rovnako 2.160,- Eur. Žalovaná bola výzvami zo
dňa 28.2.2018 vyzvaná, aby v lehote do 7 dní odo dňa prevzatia výzvy uhradila dlžnú čiastku vo výške

2.160,- Eur v prospech pani I. V. a uhradila dlžnú čiastku vo výške 2.160,- Eur v prospech pani Q. W..
Výzvy žalovaná prevzala dňa 2.3.2018, dlžné čiastky doposiaľ neuhradila, od 10.3.2018 je žalovaná v
omeškaní s plnením peňažného dlhu.

3.VpredmetnejveciOkresnýsúdBanskáBystricavupomínacomkonanídňa04.04.2018vydalplatobný

rozkaz, ktorým vyhovel žalobe. Žalovaná voči platobnému rozkazu podala odpor, a to voči všetkým
výrokom napadnutého rozhodnutia, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V odpore uviedla, že
žalovaná je toho názoru, že žalobkyne nemajú nárok na zaplatenie sumy 4.320,- Eur príslušenstvom v
zmysle podanej žaloby. Žalovaná je vlastníčkou dotknutého bytu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
2/3 vzhľadom k celku. Byt je rodičovským bytom žalovanej a žije v ňom prakticky celý život. Žalobkyne
nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely na byte v dedičskom konaní po svojom otcovi, o ktorého nejavili

opravdivý záujem a bola to práve žalovaná, ktorá ich otca dochovala a pochovala. Žalobu žalobkýň
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam Okresný súd
Trnava dňa 20.04.2018 rozsudkom zamietol, odôvodnil to tým, že na strane žalovanej existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva, a to konkrétne skutočnosti, že
žalovaná je starou ženou vo veku XX rokov, trpí viacerými chorobami, prekonala v poslednom období

operáciu srdca, čiastočné ochrnutie ľavej strany tela, trpí psychickými problémami, v predmetnom byte
prežila takmer celý život, ide o byt, ktorý má po rodičoch, v neposlednom rade sociálna situácia a stav
odkázanosti na bývanie v tejto nehnuteľnosti v spojení s citovými a osobnými väzbami žalovanej na
byt viedli súd k zamietnutiu žaloby. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd nároku žalobkýň
uplatňovaný v tomto konaní vyhovel, pričom žalovaná nie je schopná uhradiť požadovanú sumu, je

poberateľkou dôchodku a nemá možnosti ani schopnosti svoj príjem zvýšiť. Žalobkyne svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázali, uvedenú
sumu určili na základe svojho subjektívneho posúdenia, je potrebné predložiť napr. znalecký posudok,
prípadne odborné vyjadrenie k svojmu nároku, nielen z internetu stiahnuté inzeráty. Nárok, ako aj jeho
výšku tak považuje za spornú. Žalovaná nemohla výzvu žalobkýň prevziať, nakoľko v danom čase bola

hospitalizovaná v nemocnici po čiastočnej mozgovej porážke a po operácii kardiostimulátora. Poukazuje
ďalej na to, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka
vec v medziach zákona užívať, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na
vzťahu k spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. Ani jedna žalobkyňa sa nedomáhala užívania spoločnej veci a nežiadali ani o

určenie hospodárenia so spoločnou vecou prostredníctvom súdu. Žalovaná nebola z ich strany vyzvaná,
aby im umožnila užívanie veci, pričom žalovaná nikdy a žiadnym spôsobom nebránila žalobkyniam,
aby spoločnú vec v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov užívali. Žalobkyne žiadnym spôsobom
nepreukázali, že by nemohli svoj spoluvlastnícky podiel užívať, pričom ony samé sa rozhodli, že nebudú
spoločnú vec užívať. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyne

k náhrade trov konania žalovanej.

4. V ďalšom podaní žalobkýň zo dňa 17.01.2019 uvádzajú, že žalovanou tvrdené skutočnosti o tom, že
ide o jej rodičovský byt, že podiely žalobkyne k bytu nadobudli dedením, že o otca nejavili opravdivý
záujem, že žalovaná ich otca dochovala a pochovala, nemajú s nárokom žalobkýň uplatňovaným

v tomto konaní žiaden súvis. Zamietnutie žaloby žalobkýň o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu z dôvodov hodných osobitného zreteľa posilňuje opodstatnenosť
v tomto konaní uplatňovaného nároku žalobkýň. Predmetný rozsudok nie je právoplatný, žalobkyne
sa budú voči nemu odvolávať. V rámci dokazovania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva žalovaná predložila súdu výpis zo svojho účtu ku dňu 31.12.2017, z ktorého je zrejmé,

že žalovaná má na účte k 31.12.2017 finančné prostriedky vo výške 6.234,80 Eur, pričom žalovaná
je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 594,60 Eur a poberateľkou vdoveckého dôchodku
vo výške približne 187 Eur, nie je teda osobou, ktorá by bola v hmotnej núdzi. Pri výpočte výšky
bezdôvodného obohatenia vychádzali z informácií verejne dostupných na realitných internetových
stránkach, znalecké dokazovanie by bolo nehospodárne a nadbytočné. Ďalej argumentuje, že užívanie

veci je právom, nie však povinnosťou vlastníka. Skutočnosť, že žalobkyne v byte nebývali a doteraz
rešpektovali užívanie výlučne žalovanou, ich nezbavuje nároku požadovať náhradu za užívanie im
patriaceho spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosť, že žalobkyne byt užívať môžu, ale nechcú, a preto
im nevzniká právo požadovať náhradu za užívanie ich podielu, nemá žiaden právny základ.5. Vo vyjadrení žalovanej- v replike zo dňa 09.04.2019 táto popiera, že by byt od momentu vzniku
podielového spoluvlastníctva užívala vcelku. Žalobkyne nepreukázali, že by užívala žalovaná aj ich

podiel na nehnuteľnostiach. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Pre posúdenie
nároku žalobkýň je potrebné zistiť, či neužívanie ich spoluvlastníckeho podielu bolo dôsledkom bránenia

druhým spoluvlastníkom (žalovanou) alebo žalobkyne nemali samé záujem svoj spoluvlastnícky podiel
užívať, pretože v prípade nezáujmu spoluvlastníka užívať svoj spoluvlastnícky podiel sa nemá právo
domáhať peňažných nárokov voči ostatným spoluvlastníkom, nakoľko aj neužívanie (nezáujem o vec)
je tiež jednou z foriem nakladania vlastníka (spoluvlastníka) so svojím vlastníctvom. Ak by súd bol toho
názoru, že nie je dôležité, z akého dôvodu žalobkyne neužívali svoj spoluvlastnícky podiel a zaviazal
by žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy, neprimerane by tak zvýhodňoval spoluvlastníka, ktorý nemá

záujem o užívanie svojho podielu voči tomu spoluvlastníkovi, ktorý o užívanie svojho spoluvlastníckeho
podielu záujem má. Obsahom spoluvlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie spoluvlastníka vec
užívať (v medziach zákona). Spoluvlastnícky podiel je vyjadrením vzťahu spoluvlastníka k veci, nejedná
sa o podiel vymedzený na veci reálne tak, aby bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov ktorá konkrétna
časť spoločnej veci patrí. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a

povinnostiach k spoločnej veci, v rámci neho nie je preto možné oddeliť, čo je výlučne podiel jedného
spoluvlastníka, a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je
umožnené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie
tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Žalovaná neužíva spoločnú vec nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu a nebráni žalobkyniam, ani im inak neznemožňovala užívanie veci

v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom. Žalobkyne mohli podať návrh na určenie
užívania spoločnej veci, čo však neurobili, je teda nesporné, že žalobkyniam nebolo bránené v aktívnom
užívaní spoločných nehnuteľností.

6. Podaním doručeným súdu dňa 02.10.2019 právny zástupca žalobkýň prekvalifikoval uplatňovaný

právny nárok ako nárok vyplývajúci priamo zo spoluvlastníctva spoločnej veci v zmysle § 137 ods.1
a § 123 Občianskeho zákonníka, nie teda ako pôvodne uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Pri výpočte výšky náhrady vychádzal z cien publikovaných na webových realitných
stránkach v danom mieste a čase za užívanie porovnateľných nehnuteľností.

7. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa
07.10.2019, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, výpis z
L. Č.. XXXX- C..Ú.. E., výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 28.02.2018, odpor žalovanej, vyjadrenie
žalobkýň k odporu, vyjadrenie žalovanej zo dňa 09.04.2019, vyjadrenie žalobkýň zo dňa 02.10.2019,
rozsudok tunajšieho súdu č.k. 10C/93/2015-189 zo dňa 20.04.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi

založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na
X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na adrese A. F.. X, E., postavený na
pozemku parcela C KN č. XXXX, spoločné časti a spoločné zariadenie bytového domu súp. č. XXXX,

postavený na pozemku parcela C KN č. XXXX v podiele XXX/XX XXX, pozemok parcela C KN č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele XXX/XXXXX, pričom spoluvlastnícky
podiel žalovanej je 2/3 na uvedenej nehnuteľnosti na uvedenej nehnuteľnosti, žalobkyne v 1. rade
1/6 na uvedenej nehnuteľnosti a žalobkyne v 2. rade 1/6. Spoluvlastnícky podiel žalovanej 1 ( z jej
celkového podielu 2/3) táto nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 15.03.1999,

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6 nadobudli žalovaná ako aj obe žalobkyne na základe osvedčenia
o dedičstve 26D250/2012, 2not 101/2012, právoplatné 11.3.2013. Žalovaná je tak vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti celkovo v podiele 2/3, žalobkyne každá v podiele 1/6. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C
93/2015 v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam Okresný
súd Trnava dňa 20.04.2018 rozsudkom žalobu zamietol s odôvodnením, že na strane žalovanej existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva (sociálna odkázanosť
žalovanej, jej vysoký vek, zhoršený zdravotný stav, dlhodobý citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti).
Žalobkynepredmetnýbytneužívajú,vuvedenombytebývažalovaná,atoajvrozhodnomobdobí3/2016
až 2/2018, na bezplatnom užívaní nehnuteľnosti dohodnuté neboli. Podaným návrhom sa žalobkynedomáhajú náhrady za ich spoluvlastnícky podiel na uvedenom byte, nakoľko ho neužívajú. Výzvami
zo dňa 28.02.2018 vyzvali obe žalobkyne žalovanú samostatne každá z nich na úhradu dlžnej čiastky
vo výške 2.160,- Eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie vzniknuté na jej strane, nakoľko užíva

byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, bez právneho dôvodu a bez finančnej náhrady. Na
uvedenú výzvu žalovaná nereagovala, uplatnený nárok popiera, nepopiera skutočnosť a je si vedomá,
že žalobkyne majú v uvedenom byte podiel vo veľkosti 1/6 každá zo žalobkýň, do uvedeného bytu
podľa žalovanej prístup majú, v užívaní bytu im žalovaná nikdy nebránila, vstupu do bytu sa nikdy
nedomáhali. Žalovaná má za to, že žalobkyne chcú len peniaze za byt, ináč oň nemajú záujem. Žalovaná

uvádza, že za uvedený byt platí aj náklady spojené s jeho užívaním, rovnako aj daň za byt. Na otázku
právnej zástupkyne žalobkýň, či má v byte vyčlenenú časť o veľkosti 1/6 pre každú zo žalobkýň, ktoré
by žalobkyne mohli užívať, uviedla, že...“ak by prišli, nenechala by ich spať pred dvermi...aj keď si to
nevie predstaviť, ale v spálni by sa našiel taký kúsok, aj v obývačke...“. Na ozrejmenie vzťahu strán
sporu žalovaná uviedla, že žalobkyne nie sú jej pokrvné príbuzné, sú deti jej zomrelého manžela,
ich spoluvlastnícky podiel bol nadobudnutý dedičským konaním po ich zomrelom otcovi, žalovaná

nadobudla podiel po jej manželovi. Byt je rodičovským bytom rodičov žalovanej, pričom žalovaná v ňom
žije prakticky celý život. Uvedený nárok žalobkyne uplatnili až po zamietnutí návrhu na vyporiadanie
spoluvlastníctva k uvedenému bytu. Správanie žalovanej považujú žalobkyne za rozporné s dobrými
mravmi, keď sama žalovaná byt užíva a odmieta vyporiadať spoluvlastníctvo, rovnako odmieta vyplatiť
náhradu za spoluvlastnícky podiel.

9. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

10. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je i oprávnenie
vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom
spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, t.j. vyjadruje
i mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci, t.j. každý zo spoluvlastníkov je oprávnený
spoločnú vec užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je

zabezpečenéužívaniespoločnejvecivrozsahujehospoluvlastníckehopodielu,máprávonaposkytnutie
tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu zodpovedá povinnosť
spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci
poskytnúť. Nevyhnutým predpokladom uplatnenia nároku spoluvlastníka za neužívanie spoločnej veci
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci iným spoluvlastníkom nad rozsah

jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom
musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Je tedazrejmé, že ak by spoločná vec nebola vôbec užívaná spoluvlastníkmi, žiaden nárok na náhradu za
jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade

nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení. Dôvod,
pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Aj keď medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich
ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto
záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom

na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je podiel na veci reálne
vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne
podiel jedného spoluvlastníka, a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných
spoluvlastníkov. Ak sa teda podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči
druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,

ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V
prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide
o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. Uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia.

11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že predmetom konania je žalobou uplatnený nárok
spoluvlastníka ( žalobkýň) na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu ich spoluvlastníckeho
podielu vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods.1 OZ, tak ako uvedený nárok prekvalifikoval právny
zástupca žalobcov v podaní zo dňa 02.10.2019 (pôvodne nesprávne kvalifikovaný ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia). Predpokladom úspešnosti uvedeného nároku tak je preukázanie

skutočnosti, že žalobkyne neužívajú predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu, a zároveň, že uvedené neužívanie je práve dôsledkom toho, že vec v spoluvlastníctve je
užívaná druhým spoluvlastníkom (žalovanou), a to nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Súd má
za to, že uvedené skutočnosti sa žalobcom nepodarilo preukázať, a preto súd žalobný návrh zamietol.
V konaní bolo nesporné, že obe žalobkyne predmet spoluvlastníctva špecifikovaný v žalobe reálne

neužívajú, rovnako nesporná bola skutočnosť, že byt je užívaný iba žalovanou, ktorá v uvedenom byte
dlhodobo býva. Súd má za to, že žalovaná žiadnym spôsobom nebráni žalobkyniam v užívaní bytu
v spoluvlastníctve strán sporu v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu, v konaní nebolo preukázané,
že by žalobkyne niekedy prejavili záujem o využívanie predmetného bytu, užívacieho práva k bytu
sa nikdy nedomáhali, pričom ako sama uviedla žalovaná, spoločné bývanie si síce reálne predstaviť

nevie, avšak určite by ich nenechala na chodbe, keby o užívanie prejavili záujem. Z uvedeného potom
vyplýva, že žalobkyne nejavili záujem o užívanie bytu ( ako čiastkové oprávnenie vlastníckeho práva),
majú záujem len o finančnú náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu ich spoluvlastníckeho
podielu. Uvedený nárok im však prináleží len v takom prípade, že by užívanie nebolo možné, a to
v dôsledku toho, že iný spoluvlastník užíva predmet spoluvlastníctva nad svoj spoluvlastnícky podiel.

Toto však v konaní preukázané nebolo. Súd tak je toho názoru, že žalovaná byt neužíva nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, aj keď v byte býva sama, a to s prihliadnutím na skutočnosť,
že spoluvlastnícky podiel nie je možné vyčleniť reálne, keďže ide o podiel ideálny. Ak teda nebolo
preukázané užívanie predmetu spoluvlastníctva žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu,
logicky toto nemôže byť dôvodom neužívania spoločnej veci druhým spoluvlastníkom-žalobkyňami v

rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného potom vyplýva aj skutočnosť, že žalobkyniam nič
nebráni v tom, aby svoje užívacie právo k spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu využívali. Súd má za to, že žalobkyniam sa v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť podaného
nároku uplatneného žalobou, preto súd žalobný návrh zamietol. Nakoľko súd nepriznal žalobkyniam
uplatnený nárok, v ďalšom sa nezaoberal výškou uvedeného nároku rozporovanou žalovanou, nakoľko

by to bolo nadbytočné a nehospodárne.

12. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov

konania voči žalobkyniam, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.