Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120356542
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120356542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Y. - B., a. s.,
so sídlom A. sv. P. 9, XXX XX M., G.: XX XXX XXX, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: F. spoločenstvo A. H., so sídlom A.
H. 8, A. H., G.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Jaroslav Sidor, advokát, Advokátska kancelária JUDr. SIDOR,

s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 27.08.2020, č. k. 16C/43/2020-126, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec postupuje miestne príslušnému Okresnému súdu
Stará Ľubovňa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„I.Súdodporcovi ukladá povinnosťstrpieť(umožniť)výkonprávavstupu,pešiehoprechodu,prejazdu
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami navrhovateľom a ním poverenými tretími osobami, cez:
- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere XX m2,
odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere
XXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „ostatné plochy“ o výmere XXX m2, odčlenenej od
parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „ostatná plocha“ o výmere XXXXX m2, toho času
nezapísanej na liste vlastníctva, evidovanej ako parcely registra „E“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku
„ostatná plocha“, o výmere XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o výmere XXX m2,
odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria, o výmere
XXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o výmere XXXX
m2, odčlenenej od parcely registra „C“, parc. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o

výmere XXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere XXXX
m2, odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o
výmere XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,- parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o výmere XXX
m2, odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o
výmere XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

po trase týchto parciel odčlenených na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX vypracovaného
spoločnosťou P. O. s.r.o., so sídlom F. hati 1, XXX XX O., G.: XX XXX XXX zo dňa XX. XX. XXXX,
úradne overeného E. úradom X. S., katastrálnym odborom, dňa XX. XX. XXXX pod č. XXX/XXXX, za
účelom výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa k stavbe P. H. P., stavba bez súpisného čísla, druh

stavby „rozostavaná budova“, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. H., obec A.
H., okres X. S., vrátane vykonávania údržby a opráv stavby.

II. X. odporcovi u k l a d á povinnosť strpieť (umožniť) navrhovateľovi a ním povereným tretím osobám,
výkon prác spočívajúcich v spevnení povrchu:
- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere XX m2,

odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere
XXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „ostatné plochy“ o výmere XXX m2, odčlenenej od
parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „ostatná plocha“ o výmere XXXXX m2, toho času

nezapísanej na liste vlastníctva, evidovanej ako parcely registra „E“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku
„ostatná plocha“, o výmere XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o výmere XXX m2,
odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria, o výmere

XXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o výmere XXXX
m2, odčlenenej od parcely registra „C“, parc. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o
výmere XXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere XXXX
m2, odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o
výmere XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

- parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o výmere XXX
m2, odčlenenej od parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, o
výmere XXXXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. H.,

cestnými panelmi o rozmeroch XXXX x XXXX x XXX mm uloženými na vyrovnávajúcej vrstve zo

štrkopiesku, v rozsahu trasy týchto parciel odčlenených na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX
vypracovaného spoločnosťou P. O. s.r.o., so sídlom F. hati 1, XXX XX O., G.: XX XXX XXX zo dňa XX.
XX. XXXX, úradne overeného E. úradom X. S., katastrálnym odborom, dňa XX. XX. XXXX pod č. XXX/
XXXX, na náklady navrhovateľa a za účelom výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa k stavbe P. H. P.,
stavba bez súpisného čísla, druh stavby „rozostavaná budova“, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX,

katastrálne územie A. H., obec A. Ružbachy, okres X. S., vrátane vykonávania údržby a opráv stavby.

G.. Súd navrhovateľovi u k l a d á povinnosť po zániku tohto neodkladného opatrenia navrátiť parcely
do pôvodného stavu.

IV. Súd p o u č u je odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľovi ako žalovanému žalobu vo
veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

V. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o

ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.“.2.Protiuzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Napadnutéuzneseniežalovanýpovažuje
za nezákonné. Namietal, že v prejednávanej veci neboli splnené najzákladnejšie procesné podmienky,
a to právomoc súdu a príslušnosť súdu. Ak súd okrem práva cesty zriadil aj právo stavby, tak súd

nemá právomoc v tejto veci konať, lebo o povolení stavby rozhodujú stavebné úrady. Súd vydaním
neodkladného opatrenia neoprávnene vstúpil do stavebného konania a rozhodol namiesto stavebného
úradu, ktorý koná o rovnakých nárokoch žalobcu postavených na potrebe opráv technológie MVE. Ďalej
žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Namietal, že okresný súd
vyhovel návrhu v celom rozsahu, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či navrhované neodkladné

opatrenie nemá povahu vecného práva žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný
sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v tomto konaní ide iba „o uloženie určitej povinnosti“ a nie o
spor týkajúci sa existencie vecného práva. Okresný súd neodkladným opatrením prvým výrokom zriadil
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty a druhým výrokom zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve
stavby. Žalovaný má za to, že okresný súd konal o vecnom práve k nehnuteľnosti. Napadnuté uznesenie
je spôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností na LV žalovaného v časti „C“ ťarchy, a takto

„naveky“ budú nehnuteľnosti žalovaného zaťažené vecným právom. Formulácie použité vo výroku I.,
II. sú štandardné formulácie práv a povinností pri zmluvnom zriadení vecného bremena, čo okresný
súd pri rozhodovaní úplne odignoroval. Uvedené formulácie výrokov I. a II. zodpovedajú aj definícii
vecného bremena vyjadrenej v ustanovení § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri skutkovom
tvrdení žalobcu, že žalovaný mu bráni užívať jeho majetok tým, že mu bráni prechádzať cez pozemky

žalovaného k jeho stavbe MVE a iný prístup nemá, tak do úvahy prichádza len zákonné riešenie, ktorým
je postup podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. zriadenie vecného bremena
v prospech žalobcu spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Rovnaké skutkové tvrdenia
použil žalobca aj v konaní vedenom na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 6C/53/2013 a
sp. zn. 6C/102/2013, ktoré súdne konania doposiaľ neboli ukončené meritórnym rozhodnutím. Konajúci

sudca v napadnutom uznesení neuviedol žiadne právne posúdenie veci, tak potom s poukazom na
obsah výrokov neodkladného opatrenia predmetom tohto konania nie je len púhe uloženie povinností
strpieť prechod žalobcu po pozemkoch žalovaného za účelom opravy technológie MVE, ale nepochybne
zriadenie vecného práva k nehnuteľnostiam žalovaného. V danom prípade je daná výlučná miestna
príslušnosť súdu podľa ustanovenia § 20 písm. a/ CSP a miestne príslušným súdom je v tomto prípade

len Okresný súd v Starej Ľubovni. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 41 druhá veta CSP s
tým, že neodkladné opatrenie vydal miestne nepríslušný súd, čím došlo k odňatiu zákonného sudcu
žalovanému, čo je porušením ústavných práv žalovaného podľa článku 46 Ústavy SR a článku 48/1
Listiny základných ľudských práv. Taktiež poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1, § 40 až 41 CSP.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec postúpil miestne príslušnému Okresnému

súdu Stará Ľubovňa, pokiaľ nezastaví konanie z dôvodu, že súd nemá právomoc o stavebnej veci
rozhodnúť. Žalovaný ďalej v konaní vzniesol aj ďalšie námietky týkajúce sa nedostatkov odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, namietal, že
žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd nevykonal žiadne dokazovanie, nesprávne vyhodnotil
dôkazy. Namietal tiež, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365
ods. 1 písm. g/ CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). S poukazom na uvedené odvolacie dôvody žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že napadnuté neodkladné

opatrenie zruší a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, resp. konanie zastaví a vec
postúpi vecne príslušnému stavebnému úradu - Okresnému úradu v Prešove, resp. vec postúpi miestne
príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Stará Ľubovňa.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k námietke právomoci súdu uviedol, že podľa

jeho názoru súd nariadil štandardné neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť
výkon práva prechodu a prejazdu k stavbe MVE v prospech žalobcu. Poukázal na to, že spevnenie
povrchu cestnými panelmi nie je stavbou v zmysle Stavebného zákona § 43 ods. 1. Samotné položenie
panelov na vrstvu štrkopiesku na povrch pozemku nemôže byť porovnávané so stavbou riadnej
komunikácie tak, ako ju poníma Cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách).

V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia NS ČR. Panely je možné kedykoľvek jednoducho
demontovať, naložiť na nákladné vozidlo a odviesť. K námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalobca
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o osobitnej miestnej príslušnosti súdu, nakoľko uznesením
o nariadení neodkladného opatrenia nemôže vzniknúť vecné bremeno, nakoľko nie sú splnené viacerézákonné podmienky pre jeho vznik. Žalobca v danom prípade nepodal žalobu vo veci samej podľa
ustanovenia § 150o ods. 3 OZ a nedomáhal sa vyporiadania právnych vzťahov medzi vlastníkmi
pozemkov a vlastníkom stavby. Predmetom tohto konania je návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, pričom uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia nemá trvalý charakter. Poukázal
na ustanovenie § 334 CSP s tým, že žalobca sa môže pri zmene pomerov, resp. pri odpadnutí dôvodov
nariadenia neodkladného opatrenia domáhať jeho zrušenia, napriek tomu, že uznesenie nadobudne
právoplatnosť. Neodkladné opatrenie predstavuje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Právo
prechodu a prejazdu nie je možné považovať za vecné právo k nehnuteľnosti. Výlučná príslušnosť

sa obmedzuje na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik (rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Obo/233/1993 publikovanom v Zbierke rozhodnutí pod č. R/100/1994; rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 3Cdon/1305/1996). Právo prechodu a prejazdu vlastníka k stavbe po cudzom pozemku
je právo odvodené od vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré je odvodené od ustanovení § 123
Občianskeho zákonníka. Nariadením neodkladného opatrenia nevzniká ani vlastnícke právo, ani vecné
bremeno. Poukázal na to, že na vydanie neodkladného opatrenia je príslušný ktorýkoľvek okresný súd.

Všeobecné pravidlá o miestnej príslušnosti súdu upravené v Civilnom sporovom poriadku sa neuplatnia,
nakoľko konanie o nariadení neodkladného opatrenia je konaním sui generis. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.05.2019, sp. zn. 43Co/29/2019. O výlučnú miestnu
príslušnosť sa v tomto prípade nejedná, nakoľko súd nerozhodoval o vecnom práve k nehnuteľnosti,
čo žalobca dôkladne odôvodnil vo svojom vyjadrení. Rozhodnutie súdu nemusí obsahovať právne

odôvodnenie, ako sa súd vysporiadal s právnym posúdením výlučnej miestnej príslušnosti. Žalobca
sa ďalej vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného podrobne vyjadril aj k inej vade konania (súd
neskúmal právomoc súdu v zmysle ustanovenia § 3 CSP, k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, k
nevykonanému dokazovaniu ako aj k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov); k tvrdeniu o nesprávnych
skutkových zisteniach súdu, k údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom ako aj k

samotnému preukázaniu potreby bezodkladne upraviť pomery; ako aj k ostatným častiam odvolania
(bod 3.). Uznesenie okresného súdu navrhol potvrdiť ako právne správne, ktoré bolo vydané v súlade s
právnymi predpismi a napĺňa účel úpravy pomerov medzi stranami s cieľom výkonu vlastníckeho práva
žalobcu, plnenia zákonných povinností žalobcu na úseku ochrany pred povodňami a za účelom potreby
vykonania odvozu, opravy a spätného dovozu technológie MVE v termíne do 20.05.2021.

4. Žalovaný v replike zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní ako aj na odvolacom
návrhu. Má za to, že spevnenie povrchu pozemku definované v uznesení o nariadení neodkladného
opatrenia je stavbou podľa stavebných predpisov a nielen imanentnou súčasťou výkonu práva prechodu
a prejazdu k stavbe MVE ako to tvrdí žalobca. Právo prechodu a prejazdu k stavbe zriadené súdom

po cudzom pozemku sa vždy považuje za zriadenie vecného bremena (§ 151o ods. 3 OZ), čo je
aj tento prípad. Výlučná miestna príslušnosť sa neobmedzuje len na spory o existenciu práva k
nehnuteľnosti ako to tvrdí žalobca, ale na všetky spory, ktoré sa týkajú vecného práva k nej (§ 20 písm.
a/ CSP). Vecné bremeno je vecným právom k nehnuteľnosti a opak tvrdený žalobcom je neprijateľný.
Výrok napadnutého neodkladného opatrenia spĺňa všetky zákonné atribúty zriadenia vecného bremena

podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ a aj práva stavby, ktorého zriadenie, ale nemá žiadnu oporu
v občianskoprávnych predpisoch, ale iba v Stavebnom zákone, podľa ktorého súd nemôže konať.
Tvrdenie žalobcu, že uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia nemá trvalý charakter, je v
rozpore s odôvodnením uznesenia súdu v bode 28., kde mal súd za to, že nariadením neodkladného
opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov, a preto neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej.

Žalovaný nechápe, aké dôvody by mohli pre zrušenie neodkladného opatrenia odpadnúť, kedy jedným
z dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia má byť prístup k stavbe za účelom plnenia povinností
žalobcu podľa vodoprávnych predpisov a žalovaný si nevie predstaviť, že by štát niekedy v budúcnosti
takéto predpisy zrušil. To len preukazuje trvalý charakter neodkladného opatrenia.

5. Žalobca v duplike zo dňa 14.01.2021 zosumarizoval svoje najpodstatnejšie argumenty k
neodkladnému opatreniu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici, zotrval na svojich
predchádzajúcich argumentoch a uznesenie okresného súdu ako vecne správne navrhol potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP zrušil a vec postúpil miestne príslušnému Okresnému súdu Stará Ľubovňa podľa § 391 ods.
1 CSP.7. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že námietka žalovaného v podanom odvolaní v tom, že o
nariadení neodkladného opatrenia rozhodoval miestne nepríslušný okresný súd a z toho dôvodu nie je
ani odvolací súd príslušný na rozhodovanie vo veci o odvolaní voči nariadeniu neodkladného opatrenia,

je dôvodná. Odvolací súd sa preto pred posúdením predloženej veci primárne zaoberal uvedenou
námietkou žalovaného a v plnom rozsahu sa stotožnil so záverom žalovaného v tom, že Okresný
súd Banská Bystrica nebol miestne príslušný pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

10. V zmysle ustanovenia § 20 písm. a/ CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie
príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

11. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

12. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR a článku 38 ods. 1 Listiny základných ľudských práv nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon.

13. Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi
(základné právo podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR a článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd), je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorým je podľa zákona (Civilného sporového poriadku)
na rozhodovanie o nej vecne, miestne a funkčne príslušný. Ak je sudca určený v rozpore s rozvrhom

práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho pravidla, ktoré odporuje zákonu, treba
súd považovať za nesprávne obsadený. Právo na zákonného sudcu je zaručené v článku 48 ods. 1
Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na
rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných

pravidiel).

14. ArgumentáciažalobcuspoukazomnarozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystrici 43Co/29/2019
je nesprávna a nevzťahuje sa na prejednávanú vec. V danom prípade sa jednalo o vec spotrebiteľskú
a rieši len všeobecnú miestnu príslušnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach, ktorým

môže byť ktorýkoľvek okresný súd. V danom prípade sa nejedná o rozhodnutie súdu, podľa ktorého
miestne príslušným súdom je ktorýkoľvek okresný súd, aj v prípadoch, keď sa jedná o výlučnú miestnu
príslušnosť podľa § 20 písm. a/ CSP.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný pri svojom prvom úkone (§ 41 CSP) - v odvolaní proti

neodkladnému opatreniu vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Banskej Bystrici.
V rámci nej uviedol, že z navrhovaného neodkladného opatrenia ako aj z nariadeného neodkladného
opatrenia - napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd konal o vecnom práve k nehnuteľnosti. Odvolací
súd sa s uvedeným úsudkom žalovaného v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na
argumentáciu žalovaného ohľadom miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Banskej Bystrici uvedenú

v odvolaní ako aj v replike k vyjadreniam žalobcu.

16. Civilný sporový poriadok osobitne vymedzuje vecnú príslušnosť súdu na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 324 ods. 2 CSP). Vecne príslušný je vždy okresný súd,
a to aj v prípade, ak vo veci samej bolo podané odvolanie, o ktorom v čase podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia koná krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP); to primerane platí aj o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia počas dovolacieho konania. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia teda musí byť vždy adresovaný okresnému súdu. Miestne príslušným na konanie o návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie
vo veci samej.

17. Nie každý nedostatok procesnej podmienky musí mať za následok zrušenie rozhodnutia.
V niektorých prípadoch môže dôjsť k „zhojeniu“ nedostatku napr. v dôsledku procesnej preklúzie.
Nedostatok miestnej príslušnosti sa odstráni nepodaním námietky miestnej nepríslušnosti včas (§ 41 až
42), v prípade osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti tým, že súd nezistí jej nedostatok na začiatku
konania a zároveň nie je podaná námietka žalovaným (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP).

18. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nepochybné, že skutkové tvrdenia
žalobcu v uvedenom návrhu svedčia o tom, že sa jedná o typické vecné bremeno, čomu zodpovedá aj
formulácia nariadeného neodkladného opatrenia. Podľa skutkových tvrdení žalobcu v podanom návrhu
je možné vyvodiť, že žalobca chce používať cudzí pozemok - pozemok žalovaného na prístup k svojej
stavbe (MVE), a to s povinnosťou žalovaného toto právo žalobcu trpieť z dôvodu, že žalovaný mu bráni

v prístupe k jeho stavbe (MVE), pričom priľahlé pozemky žalovaného sú podľa jeho tvrdenia jedinou
možnou prístupovou cestou k stavbe žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v
danom prípade sa jedná iba o uloženie určitej povinnosti, a nie o spor týkajúci sa existencie vecného
práva. Pri skutkových tvrdeniach žalobcu, že žalovaný mu bráni užívať jeho pozemok tým, že žalobca
nemôže prechádzať cez jeho pozemky k svojej stavbe MVE a že iný prístup nemá, tak do úvahy

prichádza v danom prípade len postup podľa § 151o ods. 3 OZ, t. j. zriadenie vecného bremena v
prospech žalobcu spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Zriadenie vecného bremena je
vecným právom, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, pričom ako správne poukázal aj žalovaný
vo svojom odvolaní, napadnuté uznesenie je listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností na
liste vlastníctva žalovaného, a to v časti „C“ ťarchy. Žalovaný vo svojom odvolaní správne poukázal aj

na to, že uvedené neodkladné opatrenie má trvalý charakter, nakoľko okresný súd časove neohraničil
trvanie neodkladného opatrenia a jedným z dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia má byť prístup
k stavbe za účelom plnenia povinnosti navrhovateľa podľa zákona o ochrane pred povodňami.

19. Predmet konania je vždy vymedzený žalobou a túto súd posudzuje podľa obsahu (nie podľa

názvu). Predmetom konania nie je procesný spôsob rozhodnutia súdu, ale vždy základ sporu vyplývajúci
z ohrozenia alebo porušenia subjektívneho práva (článok 1 CSP), a to bez ohľadu na to, či súd
rozhoduje rozsudkom alebo uznesením (o neodkladnom opatrení). Žalobcom vymedzený predmet
konania je vždy rozhodujúci aj pre posúdenie príslušnosti súdu, teda aj výlučnej miestnej príslušnosti,
ktorú súd skúma ex offo už pri začatí konania. Je nepochybné, že predmetom tohto konania je

zriadenie vecného práva k cudzej nehnuteľnosti, a to práva cesty a práva prechodu a prejazdu na
účely výkonu vlastníckeho práva k stavbe, čo zodpovedá definícii vecného bremena vyjadrenej v
ustanovení § 151n Občianskeho zákonníka a svojou povahou, účelom ako aj obsahom vymedzených
práv a povinností výroky napadnutého neodkladného opatrenia sú jednoznačne zriadením vecného
bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je teda zrejmé, že okresný súd v

tejto veci neodkladným opatrením zriadil vecné bremeno, ktoré je možné zriadiť len rozsudkom súdu
vo veci samej. Súd nemôže zriadiť vecné bremeno neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie
by malo predstavovať iba dočasnú úpravu pomerov strán sporu. V danom prípade súd zriadil právo
cesty natrvalo (bod 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia, ktorým bolo zriadené právo prechodu a prejazdu po cudzej nehnuteľnosti zodpovedajúce

obsahu neodkladného opatrenia je treba vždy považovať za vecné právo k nehnuteľnosti. Vecné
bremeno nie je iným právom odvodeným od práva k veci tak ako na to poukazuje žalobca, ale
vecné bremeno je typickým vecným právom k cudzej veci. Právo prechodu nemajúce povahu vecného
bremena vyplýva len z ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to len na nevyhnutnú dobu a
v nevyhnutnej miere, čo nie je prejednávaný prípad. V danom prípade právo cesty okresný súd zriadil na

neobmedzenú dobu a v neobmedzenom rozsahu výkonu vlastníckych práv, čo jednoznačne zodpovedá
vecnému bremenu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

20. Nakoľko o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude musieť opätovne rozhodovať
miestne príslušný súd a jeho zákonný sudca, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami a vecnou

správnosťourozhodnutiasúduprvejinštanciebližšiezaoberaťnemohol,nakoľkoniejemiestnepríslušný
na rozhodnutie o odvolaní žalovaného.21. Uznesenie okresného súdu nie je možné považovať ani za zhojené aj keď okresný súd nezistil
jej nedostatok na začiatku konania, pretože zároveň nebola splnená podmienka, že žalovaný nepodal
námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom úkone. Preto nie je možné hovoriť o tom, že došlo k zhojeniu

nedostatku procesnej podmienky.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že v danej veci je výlučne miestne
príslušným na rozhodovanie vo veci Okresný súd v Starej Ľubovni, preto odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie o neodkladnom opatrení podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a vec postúpil na rozhodnutie

Okresnému súdu Stará Ľubovňa podľa § 191 ods. 1 CSP s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia
bude vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie príslušnému Okresnému súdu v Starej Ľubovni.

23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).