Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 21Cb/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201421
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2520201421.3

Uznesenie

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : JUDr. Mgr. N. C., T..
XX.X.XXXX, bytom Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava proti žalovanému : ARDOM, záujmové
združenie právnických osôb, IČO : 37 840 070, so sídlom Trebatice 187, o zaplatenie 168 340, 26 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 168 340,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 168 340,26 eur od 30.12.2016 so zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Rozsudkom č.k. 21Cb/19/2020 - 111 zo dňa 15.12.2020 žalobe vyhovel a žalobcovi priznal voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Podaním doručeným dňa 18.1.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zriadil k
nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v katastrálnom území T. D. C. S., zapísaných na
LV č. XXX ako C. - C. M. ". Č.. XXX/X, B. C. B. D. XX XXX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D.Ý. XXX I., Č.. XXX/
X, Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B.Á. C. B. D. XX I., Č.. XXX, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č..

XXX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č..
XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C.S. B. D. XXX I., Č..
XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/
XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX,
B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C.
B. D. XXX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D. X XXX I.X, Č.. XXX/X, B. C. B. D. XX XXX I. a k nehnuteľnostiam

vo výlučnom vlastníctve žalovaného v katastrálnom území S. C. S., F. T. W. Č.. XXX C. Y. Ú.F. S. C. S.
Z. C. - C. M. ". Č.. XX/X, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XX/XX, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č.. XX/XX, F.
C. Z. T. B. D.I. XX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T.S. B. D. X XXX I., Č.. XXX/
XX, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/
XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, F. C. Z. T. B. D. XX I., Č.. XXX/XX,
B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XXX/

X, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č.. XXX/X, B.Á. C. B. D. XX XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T. B. D.Ý. X XXX I.,
Č.. XXX/XX, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C.S. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX
I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č..
XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/
X, B. C. B. D. XX XXX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/X, B. C.S. B. D. XXX XXX I. Z. Č..
XXX, B. C. B. D. XXX I. ( žalovaného záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia

jeho pohľadávky v celkovej výške istiny 168 340,26 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí 8% ročný úrok z
omeškania zo sumy 168 340,26 eur od 30.12.2016 do zaplatenia.4. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že po rozhodnutí
tunajšieho súdu v tomto spore nahliadnutím do príslušného katastrálneho registra vedeného Okresným

úradom Senec pre obec Nová Dedinka a pre obec Nová Ves pri Dunaji zistil, že žalovaný predáva
nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve. Niektoré nehnuteľnosti žalovaný už predal v priebehu roku
2020 a predaj ďalších nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného je v takom rozsahu, že po úspešnom
zrealizovaní prevodu nehnuteľností nebude mať žalovaný žiaden majetok, z ktorého by mohol byť
uhradený priznaný nárok žalobcu. Dňa 29.1.2018 sa žalovaný v konaní vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 1CoKR/33/2018 - 342 vyjadril tak, že uviedol, že žiada zamietnuť návrh na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zastaviť konkurzné konanie a osvedčuje svoju platobnú
schopnosť, kedy uvádza, že celková hodnota jeho finančného majetku je 167 392,20 eur a jeho
záväzky predstavujú 22 242,04 eur, pričom hodnota jeho nehnuteľného majetku predstavuje 760 319,37
eur. Ďalej uvádza, že jeho finančný majetok tvorí 136 623,02 eur v hotovosti a 878,18 eur tvoria
finančné prostriedky na bankových účtoch. Žalovaný ocenil svoj majetok na sumu 927 711,57 eur.

Žalobca sa domnieva, že je uspokojenie jeho pohľadávky ohrozené z viacerých dôvodov. Majetok
žalovaného už dnes nedosahuje hodnotu záväzkov, ktoré má žalovaný voči svojim veriteľom, nakoľko
od vyhlásenia žalovaného pre Krajský súd v Bratislave do dnešného dňa žalovaný už výrazne znížil
hodnotu svojho nehnuteľného majetku. V prípade ak sa žalovanému podarí predať aj zostávajúce
v návrhu vymenované a označené nehnuteľnosti, nebude možné uspokojenie veriteľa - žalobcu čo

i len čiastočne. Voči žalovanému je podaných viacero žalôb na zaplatenie dlžných súm. Jediným
cieľomžalovanéhojepodnikanieformoupredajastavebnýchpozemkovnarodinnédomy.Rozhodujúcou
skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je ohrozenie exekúcie,
pretože žalovaný predáva jediný majetok, ktorý má a tým znemožňuje uspokojenie nárokov, ktoré si
uplatňuje žalobca, pričom už zostávajúci majetok nebude postačovať na úhradu vzniknutých záväzkov.

Zostávajúci majetok predstavuje základný majetok žalovaného, ktorý iný majetok už nevlastní. Žalobca
je toho názoru, že účel ním sledovaný je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. V
nariadení zabezpečovacieho opatrenia vidí žalobca jedinú možnosť ako zabrániť reálnym krokom
žalovaného ako znížiť svoj majetok a tým k zmareniu uspokojenia žalobcu ako jeho veriteľa.

5. Žalobca súdu predložil fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1CoKR/33/2018 - 342
zo dňa 3.7.2018, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 19.3.2018 č.k.
36K/22/2017 - 282, ktorým rozhodnutím bolo konkurzné konanie voči dlžníkovi - žalovanému zastavené,
ďalej predložil vyjadrenie žalovaného vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu k sp. zn 36K/22/2017 zo
dňa 2.3.2018 a výpis z listu vlastníctva č. XXX Z. Č.. XXX ( ktoré sú špecifikované v bode 3 odôvodnenia )

ku dňu 15.1.2021.

6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla
aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažnýchdôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými
vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z

násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba

obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená

13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa ust. § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.

15. Podľa ust. § 327 C.s.p, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané

náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

18. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po
vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol

zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa ust. § 331 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí

ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd
odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa
odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

20. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21.Inštitútneodkladnýchopatreníazabezpečovaciehoopatrenianahradiladoplnildoterajšiepredbežné

opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným
inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov
konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepciepredbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej.

22. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie §
325 C.s.p. obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia
v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový
poriadok a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.

23. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení
konania. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach,právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,nazabezpečeniepeňažnejpohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať
len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.); v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul

čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 C.s.p.).

24. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje
spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného
inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného

dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. sa záložné právo zriaďuje vydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

25. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa ním domáha ochrany zabezpečenia jeho peňažnej

pohľadávky. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 C.s.p.,
čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného
zabezpečovacieho inštitútu.

26. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov CSP (ďalej aj "ZP CSP"), každé ustanovenie tohto

zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú
prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej
únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. [§ 329 ods. 1 CSP]

27. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné.
Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. [čl.
3 ods. 2 ZP CSP]

28. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného

v zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb. (ďalej len "Dohovor"), každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

29. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

30. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. [článok 152 ods. 4 Ústavy]

31. Podľa ust. § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), záložné právo sa
zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdualebosprávnehoorgánu,alebozákonom.Zmluvaozriadenízáložnéhoprávanahnuteľnúvecsanemusí
uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

32. Súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených
listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

33. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný

formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani
nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to predovšetkým podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, existencia reálnej
obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (v tomto prípade o existencii peňažnej
pohľadávky a výšky hodnoty zálohu, do ktorej výšky má byť zabezpečená pohľadávka), ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana.

34. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáhal zabezpečenia svojho peňažného nároku ( nároku

na zaplatenie sumy 168 340,26 eur s príslušenstvom ) o ktorom tvrdí, že je nositeľom práva a žalovaný
je nositeľom povinnosti túto pohľadávku s príslušenstvom mu zaplatiť, teda ako potenciálne povinný v
exekučnom konaní, lebo má za to, že existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia jeho nároku bude
ohrozená ďalšou nekontrolovanou činnosťou žalovaného.

35. V súvislosti s osvedčením zákonom prezumovanej ( predpokladanej ) povinnosti subjektu, ktorý
sa domáha súdnej ochrany nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na
nehnuteľnosti, je potrebné vykladať ust. § 343 ods. 1 CSP "...na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa" predovšetkým s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru, článok 20 ods. 1 Ústavy a
postupom podľa článku 3 ods. 1 základných princípov CSP, keď sa nemožno dovolávať iného

významu slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu, ktorého vlastným účelom je súdna ochrana
ohrozených alebo porušených subjektívnych práv. Preto súd pri vyhodnotení, či žalobca osvedčil
alebo neosvedčil svoju tvrdenú peňažnú pohľadávku a hodnotu navrhovaného zálohou, vychádzal
práve z výkladu, že je potrebné jednak osvedčiť vierohodnosť tvrdeného nároku, peňažnej pohľadávky
(nároku z postúpenej pohľadávky) do takej miery, aby toto osvedčenie vytváralo pevný podklad pre

nariadeniezabezpečovaciehoopatrenia(zriadeniazáložnéhoprávananehnuteľnosti)zásahomsúdudo
subjektívnych práv žalovaného a tomu korešpondujúce obmedzenie vymedzené práve výškou hodnoty
zálohu, ktorý má poskytnúť dočasnú ochranu spočívajúcu v zabezpečení vymoženia už priznanej
pohľadávky a jej následného uspokojenia, ak si povinný subjekt dobrovoľne svoju povinnosť nesplní.

36. Okrem uvedeného je potrebné tiež zdôrazniť, že navrhovaná podoba zriadenia záložného práva
musí byť primeraná, čo v danom prípade znamená vyčíslenie peňažnej pohľadávky ( čo žalobca splnil )
a tiež vyjadrenie hodnoty zálohu - a to aspoň približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaného, pre dovolenú primeranosť zásahu do individuálnych práv dotknutého subjektu (čo žalobca
nesplnil).

37. Súd nemá ani len osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanej
podobe a rozsahu preto, že žalobca hodnoverne neosvedčil výšku hodnoty navrhovaného zálohu čo
do hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, preto navrhované skutkové tvrdenie jeho návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zostalo len v rovine nepodloženého tvrdenia, čo nie je v

žiadnom prípade podkladom pre rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci
vo vlastníctve žalovaného. Na podklade uvedeného preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v navrhnutej podobe ako nedôvodný zamietol.

38. Záverom súd uvádza, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva, na ktorých sú predmetné

nehnuteľnosti evidované je zrejmé, že na niektorých parcelách sú vyznačené plomby a teda prebiehajú
vkladové konania smerujúce k zmene vlastníckeho práva k nim. Tu je potrebné uviesť, že vyššie
špecifikovaná neprimeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia spočívajúca v neosvedčení
výšky hodnoty navrhovaného zálohu je ešte vystupňovaná možným neprimeraným zásahom do právtretích osôb, ktorých sa vyznačené plomby týkajú a ktoré vstúpili do zmluvných vzťahov so žalovaným
za účelom kúpy predmetných parciel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a
čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).