Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203844
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420203844.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci
žalobcu CEDIS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383 proti žalovanému
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55
Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu

proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/13/2020-139 zo dňa 15. decembra 2020
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/13/2020-139 zo dňa 15. decembra 2020 p
o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietolnávrh nanariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žalobca po podaní žaloby domáhal, aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie a tým uložil
žalovanému povinnosť „nenakladať s právami vyplývajúcimi zo záručnej listiny - Bankovej záruky č.
621.529 vystavenej dňa 20. 12. 2019 spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, 811
06 Bratislava, IČO: 00 686 930 vo výške peňažnej sumy 250.000,- Eur v znení Dodatku č. 1 k Bankovej

záruke č. 621.529 vystavenému dňa 30.06.2020 a v znení Dodatku č. 2 k Bankovej záruke č. 621.529
vystavenému dňa 30.09.2020 (ďalej ako „banková záruka č. 621.529“) v prospech žalovaného ako
verejného obstarávateľa v rámci verejného obstarávania na zákazku s názvom „Zvýšenie bezpečnosti
územia proti spätnému vzdutiu Malého Dunaja a Klatovského ramena z Váhu, II. etapa, 1. časť a III.
etapa pre časť 2, ktorá bola vyhlásená v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2018/S 231-526926 zo dňa
30. 11. 2018 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2018 zo dňa 03.12.2018 pod značkou 17268

- MSP, ktorú doručil žalobca žalovanému spolu s ponukou a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej“.

2. Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako vedúci člen Združenia Malý Dunaj 2 (ďalej len „Združenie“),
ktorého ďalším členom je spoločnosť CESTY SK s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice,
IČO: 36 580 058, bol vo verejnom obstarávaní na zákazku s názvom „Zvýšenie bezpečnosti územia

proti spätnému vzdutiu Malého Dunaja a Klatovského ramena z Váhu, II. etapa, 1. časť a III. etapa
pre časť 2“ vyhodnotený ako úspešný uchádzač, nakoľko Združenie splnilo podmienky verejného
obstarávania a podmienky uvedené v súťažných podkladoch predmetného verejného obstarávania.
Žalobca v zmysle bodu 16 a nasl. súťažných podkladov poskytol žalovanému Bankovú záruku č.
621.529 vo výške 250.000,- Eur v prospech žalovaného. Žalovaný následne vyzval žalobcu v zmysle
súťažných podmienok, konkrétne listom zo dňa 03.11.2020 na uzavretie zmluvy o dielo na zákazku

vyššie uvedeného verejného obstarávania. Žalobca si svoju povinnosť riadne a včas splnil, keď Zmluvu
o dielo s príslušnými prílohami doručil žalovanému osobne do jeho sídla, a to dňa 13.11.2020, teda eštepred uplynutím lehoty stanovenej vo výzve žalovaného, čo žalovaný potvrdil prezenčnou pečiatkou na
podaní žalobcu dňa 13.11.2020. Následne žalovaný Oznámením o neposkytnutí súčinnosti potrebnej
k uzavretiu zmluvy zo dňa 24.11.2020 oznámil žalobcovi, že žalovaný na základe vyhodnotenia

predložených dokladov konštatoval neposkytnutie súčinnosti potrebnej na uzavretie zmluvy o dielo
a zároveň oznámil žalobcovi, že pristúpi k uzatvoreniu zmluvy o dielo s uchádzačom, ktorý sa po
vyhodnotení ponúk umiestnil na druhom mieste v poradí. Svoje rozhodnutie žalovaný postavil na
neexistencii ním požadovanej zmluvy v zmysle bodu 25.18.4 prílohy č. 6 súťažných podkladov (návrh
zmluvy o dielo), a to aj napriek tomu, že táto zmluva reálne existuje a žalovaný ju ako súčasť zmluvy

o dielo osobne prevzal dňa 13. 11. 2020 a tiež zhodnotil, že nespĺňa predstavu žalovaného nakoľko
ním požadované náležitosti nie sú uvedené priamo v texte zmluvy o združení. Žalobca ďalej v návrhu
uviedol, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy a zmluva o poskytnutí odborných a technických kapacít č.
190/12/18 zo dňa 13.12.2018 (uzatvorená medzi vedúcim členom Združenia - žalobcom a zahraničným
obchodným partnerom) má všetky potrebné žalovaným vymienené náležitosti, ako aj jasne definované
podmienky (rozsah aj lehoty) vo vzťahu k uzavretiu budúcej zmluvy. Následne poukázal na zaužívanú

prax žalovaného pri postupe uzatvárania zmlúv o dielo, kde sám v minulosti akceptoval zmluvy, ktoré
už teraz Združeniu namieta (napr. Zmluva o dielo „STRABAG“, Zmluva o dielo „ALPINE“). Z vyššie
uvedenýchdôvodovvznikáužalobcudôvodnáobava,žežalovanývrozporesprávnymipredpismiakoaj
súťažnými podmienkami pristúpi k nezákonnému použitiu zábezpeky, čím vzniká dôvodné podozrenie,
že žalovaný nezákonným postupom žalobcovi z dôvodu prepadnutia bankovej záruky spôsobí škodu

veľkého rozsahu, teda najmenej vo výške 250.000,- Eur.

3. Žalobca mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade vzniká
protiprávny stav, ktorý vyvolal žalovaný tým, že sám nepristúpi k uzatvoreniu zmluvy po žalobcom riadne
poskytnutej súčinnosti a zároveň hrozí, že žalovaný v rozpore so zákonom pristúpi k použitiu zábezpeky

poskytnutej žalobcom žalovanému.

4. Okresný súd poukázal na to, že požiadavka odôvodnenosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania, keďže má povahu
osvedčovania. Žalobca musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia chráneného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí potom
žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Žalobca podľa okresného súdu osvedčil existenciu Bankovej
záruky č. 621.529 vystavenej dňa 20.12.2019 s platnosťou do 31.12.2020 (na základe jej predĺženia
Dodatkom č. 2 zo 30.09.2020). Banková záruka č. 621.529 bola dojednaná v prospech žalovaného ako
zábezpeka, čo vyplýva z bodu 16 a nasl. Súťažných podkladov. V bode 16.11 Súťažných podkladov je

uvedené, že zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa, ak uchádzač odstúpi od svojej
ponuky, alebo neposkytne súčinnosť alebo odmietne uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa §
56 ods. 9 až 12 zákona o verejnom obstarávaní.

5. Okresný súd uviedol, že na to, aby mohol vydať neodkladné opatrenie v súlade s návrhom žalobcu,

je potrebné posúdiť, či žalobca poskytol súčinnosť potrebnú pri uzatváraní zmluvy alebo či došlo k
porušeniu Súťažných podkladov resp. priamo zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení
neskorších právnych predpisov. Okresný súd upozornil, že žalobca mal za týmto účelom využiť inštitút
revíznychpostupov,ktorémuvyplývajúnielenzoSúťažnýchpodkladov(bod.32)aleajpriamozozákona
č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších právnych predpisov. Okresný súd tak

ku dňu rozhodnutia nemal preukázanú tú skutočnosť, že žalovaný by pri uplatnení si práv z Bankovej
záruky č. 621.529 konal v rozpore so zákonom, ako to tvrdí žalobca vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia.To,žežalobcavosvojomnávrhupoukazujena„zaužívanúpraxžalovaného“pri
postupeuzatváraniazmlúvodielojevdanejveciirelevantné,nakoľkosámžalobcaužpriprihlásenísado
verejnej súťaže musel vedieť, že pre splnenie podmienok je potrebné sa riadiť konkrétnymi podmienkami

platnýmipretútokonkrétnuverejnúsúťažanemalsaspoliehaťnaskúsenostiinýchfiriem,zinýchobdobí
a iných verejných súťaží.

6. Okresný súd ďalej dospel k záveru, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa
zákonom vyžadovanú podmienku osvedčenia dôvodnosti neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom

a žalovaným. Súčasne skonštatoval, že nebola splnená ani zákonná podmienka primeranosti stupňa
osvedčenia nároku žalobcu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je vyžadovaný primeraný
stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku a pokiaľ primeranosť stupňa osvedčenia nie je daná, resp. je
spochybnená do takej miery, že nemožno konštatovať splnenie jednej z kumulatívnych podmienok prenariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, tak zákonite potom tento stav
vyústi do nemožnosti vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z doteraz predložených
listinných dôkazov okresný súd nemal osvedčené naplnenie zákonnej podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia v podobe osvedčenia tvrdeného nároku žalobcu. Nemal ani osvedčené, že
finančné prostriedky vo výške 250.000,- Eur by boli v moci žalovaného neoprávnene.

7.Okresnýsúduviedol,žežalobcanepreukázalnesprávnypostupžalovanéhopripredmetnomverejnom
obstarávaní a zdôraznil, že toto posúdenie ani nepatrí do právomoci okresného súdu. Žalobca v

súvislosti s tvrdením o neprávnom postupe žalovaného nepreukázal, že by využil opravné prostriedky v
zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších právnych predpisov.

8. Rovnako okresný súd nemal preukázanú naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi žalobcom a
žalovaným, nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovaný vykonával kroky ktoré by viedli k vyplateniu
predmetu Bankovej záruky č. 621.529 v jeho prospech (prvá písomná výzva banke).

9. Záverom okresný súd uviedol, že ohrozenie právneho záujmu žalobcu nevidí, nakoľko po preskúmaní
postupupriverejnomobstarávanípríslušnýmiorgánmimôžunastaťdvesituácie.Buďpríslušnýkontrolný
orgán skonštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a žalobca teda reálne neposkytol
potrebnú súčinnosť, vtedy bude mať žalovaný na prepadnutú zábezpeku reálny nárok. Alebo kontrolný

orgán skonštatuje, že žalobca poskytol dostatočnú súčinnosť potrebnú na uzatvorenie zmluvy a teda
žalobca sa stane opätovne úspešným uchádzačom v prvom rade, s ktorým bude žalovaný povinný
uzavrieť zmluvu o dielo. Žalobca žiadnym spôsobom tiež nepreukázal, že by v súčasnosti žalovaný čo
i len mienil nakladať s finančnou zábezpekou v rozpore so zákonom.

10. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia,
vzhľadom na zistené okolnosti, a tiež vzhľadom na existenciu prostriedkov ochrany práv žalobcu
upravených v samotnom zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších právnych
predpisov, nie je toho času daná nevyhnutnosť a potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
a preto nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

11. Nakoľko ide o konečné rozhodnutie, okresný súd rozhodol aj o trovách konania. Okresný súd návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Keďže v
súvislosti s týmto konaním žalovanému žiadne trovy konania pred okresným súdom nevznikli, okresný
súd mu ich náhradu nepriznal.

12. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d)
a f) CSP. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že nebolo preukázané, že by žalovaný
pri uplatnení práv z bankovej záruky postupoval v rozpore so zákonom a že poukázanie na „zaužívanú
prax žalovaného“ je v danej veci irelevantné. Uviedol, že mal samozrejme vedomosť o tom, že pre

splnenie podmienok je potrebné riadiť sa konkrétnymi podmienkami pre túto konkrétnu súťaž. Žalobca
sa týmito podmienkami aj riadil, podmienky splnil, a preto bol vyhodnotený ako úspešný uchádzač.
Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že sa nemal spoliehať na skúsenosti iných v spoločnosti z iných
období a iných verejných súťaží. Uviedol, že princíp právnej istoty a predvídateľnosti postupu orgánov
je základným atribútom právneho štátu a je aplikovateľný aj na verejné obstarávanie. Mal za to, že keď

zistil, že v obdobných zákazkách ten istý verejný obstarávateľ (žalovaný) akceptoval rovnaké dokumenty
a v tejto nie, bolo podstatné a dôvodné pri odôvodnení nariadenia neodkladného opatrenia poukázať
na takýto nekonzistentný postup žalovaného. Týmto podľa jeho názoru relevantne podporil tvrdenie o
neštandardnom a neoprávnenom postupe žalovaného vo verejnom obstarávaní. Postup žalovaného pri
iných uvedených verejných obstarávaniach je podstatný na účely osvedčenia dôvodnosti neodkladnej

úpravy pomerov. Podľa žalobcu tak súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak na tieto skutočnosti
uvedené v návrhu neprihliadal, čím konanie na okresnom súde má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Žalobca v odvolaní namietol vyjadrenie okresného súdu, že z predložených dôkazov nemal

za osvedčené, že finančné prostriedky by boli v moci žalovaného neoprávnene. Žalobca uviedol,
že práve pred zmocnením sa prostriedkov žalovaným bolo opodstatnené dočasne upraviť pomery
medzi stranami. Žalovaný uplatnil nároky z bankovej záruky z dôvodu, že vyhodnotil konanie
žalobcu ako neposkytnutie súčinnosti. Subjektívny názor žalovaného, že predložené dokumentyneobsahujú konkrétne ustanovenia podľa predstavy žalovaného, resp. aj obsahujú ustanovenia, ale
nie podľa subjektívnej predstavy žalovaného nie je možné stotožniť s neposkytnutím súčinnosti. Podľa
názoru žalovaného neposkytnutím súčinnosti môže byť výlučne pasivita, nečinnosť alebo nekonanie

uchádzača. V žiadnom prípade sa za nečinnosť nemôže považovať aktívny prístup uchádzača, ktorý
v požadovanej lehote predloží požadované dokumenty a podpísanú zmluvu o dielo a svojim prístupom
jednoznačnepreukazujezáujemoposkytovaniesúčinnosti.Pretopostupžalovaného,ktorýlenzdôvodu
rozdielneho subjektívneho názoru na konkrétne znenie ustanovení predložených dokumentov považuje
činnosť žalobcu za neposkytnutie súčinnosti, je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom o verejnom

obstarávaní a akékoľvek kroky zo strany žalovaného smerujúce k uplatneniu práv z bankovej záruky
sú tiež podľa názoru žalobcu v rozpore s vystavenou bankovou zárukou a inštitútom bankovej záruky.
Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 6 písm. b) Zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého
zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa ak uchádzač v lehote viazanosti ponúk
neposkytne súčinnosť. Súd prvej inštancie podľa žalobcu postupoval nesprávne ak na tieto skutočnosti
uvedené v návrhu neprihliadol, čím konanie na súde prvej inštancie má vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. K vyjadreniu okresného súdu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v súčasnosti
žalovaný čo i len mienil nakladať s finančnou zábezpekou v rozpore so zákonom, žalobca uviedol, že
ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemal ešte k dispozícii uplatnenie práv z

bankovej záruky žalovaným. Bolo mu doručené až neskôr a z toho dôvodu žalobca priložil s poukazom
na ust. § 366 písm. d) CSP k odvolaniu aj doklad o uplatnení práv z bankovej záruky.

15. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že by návrh na neodkladné opatrenie nespĺňal
zákonom vyžadovanú podmienku osvedčenia dôvodnosti neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

Žalobca poukázal na to, že v návrhu uviedol, že neodôvodneným vyhodnotením konania žalobcu ako
neposkytnutie súčinnosti žalovaný zasiahol do nároku žalobcu ako úspešného uchádzača uzavrieť
zmluvu o dielo na predmet zákazky. Bezprostredným dôsledkom neodôvodneného oznámenia o
neposkytnutí súčinnosti je prepadnutie zábezpeky vo forme bankovej záruky do výšky 250.000,- Eur
v prospech žalovaného, pričom proti uplatneniu práv z bankovej záruky žalovaným a plneniu bankou

neexistuje iný inštitút ako neodkladné opatrenie nariadené súdom. Práve neoprávnené a neodôvodnené
prepadnutie zábezpeky v prospech žalovaného a možnosť žalovaného bez obmedzení požadovať
uhradenie bankovej záruky do výšky 250.000,- Eur je podľa žalovaného dôvodom na bezodkladnú
úpravu pomerov strán. Bez takejto úpravy pomerov môže žalovaný bez obmedzenia požadovať
uhradenie bankovej záruky do výšky 250.000,- Eur. Podľa žalobcu tak súd prvej inštancie postupoval

nesprávne, ak na tieto skutočnosti uvedené v návrhu neprihliadol, čím konanie na súde prvej inštancie
má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Žalobca v odvolaní namietol aj postup okresného súdu v súvislosti s listinnými dôkazmi, ktoré
žalobca priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalobcu okresný súd

postupoval nesprávne, ak na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že žalobca neosvedčil
potrebu ani naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie týmto postupom podľa
žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

17. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že

neodkladné opatrenie nariadi podľa návrhu žalobcu. K odvolaniu priložil žalobca okrem dokumentov,
ktoré boli súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj oznámenie žalovaného Tatrabanke
a.s. o uplatnení práv z bankovej záruky a výzvu na zaplatenie zo dňa 24.11.2020.

18.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýsavplnomrozsahustotožnilsrozhodnutímokresného

súdu a označil ho za skutkovo i právne správne. Uviedol, že žalobca vo svojom návrhu žiadnym
spôsobom neosvedčil splnenie podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP.

19. Žalovaný vo vyjadrení poprel tvrdenia žalobcu o riadne poskytnutej súčinnosti a zrekapituloval
vzájomný vzťah žalobcu a žalovaného v rámci verejného obstarávania ohľadom Zmluvy o dielo na

zákazku „Zvýšenie bezpečnosti územia proti spätnému vzdutiu malého Dunaja a Klátovského ramena
z Váhu II. etapa, prvá časť a III. etapa, časť druhá“. Žalovaný zotrval na závere, že zo strany žalobcu
nebola riadne poskytnutá súčinnosť a to na základe toho, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o
dielo a zmluva o poskytnutí odborných a technických kapacít č. 190/12/18 zo dňa 13.12.2018 uzavretámedzi spoločnosťou CEDIS s.r.o. a spoločnosťou China Gezhouba Group Company Limited neobsahuje
záväzok spoločnosti skutočne vykonať dielo v rozsahu, v ktorom žalobca použil kapacity tejto osoby
na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti, ani záväzok zodpovedať za plnenie Zmluvy o

dielo spoločne so žalobcom. Zároveň Zmluva o združení č. 04/01/19 zo dňa 16.1.2019 neobsahuje
informáciu, kto sa akou časťou bude podieľať na plnení zákazky. Na základe uvedeného žalovaný
zdôraznil, že riadnym poskytnutím súčinnosti sa rozumie také poskytnutie súčinnosti, výsledkom ktorého
je možnosť riadne uzatvoriť zmluvu. Pokiaľ žalobca v rámci poskytnutia súčinnosti nepredložil zmluvu
so spoločnosťou, ktorá mala byť prílohou samotnej zmluvy o dielo podľa bodu 25.18.4 Zmluvy o

dielo, objektívne nebol schopný riadne uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo v znení predpokladanom
súťažnými podkladmi.

20. Žalovaný uviedol, že ďalšiu argumentáciu vo vzťahu k tomu, či žalobcom predložené dokumenty
spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky riadne poskytnuté súčinnosti v zmysle zákona o verejnom
obstarávaní a súťažných podkladov žalovaný považuje za bezpredmetnú. Uvedené je predmetom

kontroly vykonávanej úradom pre verejné obstarávanie v rámci konania o preskúmanie úkonov
žalovaného na základe námietky žalobcu vedeného pod č. 16648-6000/2020-PO. Pre úplnosť žalovaný
uviedol, že zo strany úradu pre verejné obstarávanie bolo v tomto konaní vydané rozhodnutie
o predbežnom opatrení, ktorým úrad pre verejné obstarávanie pozastavil konanie žalovaného v
predmetnej súťaži, okrem úkonov súvisiacich so zrušením predmetnej verejnej súťaže.

21. Vo vzťahu k uplatneniu práv z bankovej záruky žalovaný uviedol, že listom CSSVPPR 1796/2020/17
zo dňa 24.11.2020 pristúpil k uplatneniu práv z bankovej záruky a to v záujme zachovania
transparentnosti verejného obstarávania a z dôvodu kogentného ustanovenia § 46 ods. 6 zákona o
verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého nie je na uvážení žalovaného, či zábezpeka prepadne alebo

nie v súlade s § 46 ods. 6 Zákona o verejnom obstarávaní banková záruka prepadne v prospech
verejného obstarávateľa, ak uchádzač neposkytne súčinnosť alebo odmietne uzavrieť zmluvu alebo
rámcovúdohodupodľa§56ods.8až12Zákonaoverejnomobstarávaní.Žalovanýpretonemoholkonať
inak ako uplatniť si práva vyplývajúce mu z bankovej záruky. Keďže žalobca požadovanú súčinnosť
neposkytol,zábezpekazloženážalobcomvsúlades§46ods.6písm.b)Zákonaoverejnomobstarávaní

prepadla v prospech žalovaného a žalovaný informoval súd, že prepadnutá zábezpeka mu bola dňa
08.12.2020 poukázaná na bankový účet. Ako dôkaz priložil výpis z účtu a potvrdenie Tatrabanky o
poukázaní zábezpeky.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené označil žalovaný návrh žalobcu za neopodstatnený a nedôvodný.

Žalobca vo svojom návrhu hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému požaduje
poskytnúť ochranu, ani nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Zdôraznil, že spor o tom,
či žalobca poskytol alebo neposkytol riadnu súčinnosť na uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným, a
teda či uplatnenie práv z bankovej záruky žalovaným je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní
je predmetom konania vedenom Úradom pre verejné obstarávanie. Vzhľadom na uvedené žalovaný

navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43Cob/1/2021-167 doručil v zmysle § 329 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a odvolanie žalobcu a umožnil mu, aby sa k nim v lehote 10 dní vyjadril. Žalovaný sa podaním zo dňa

21.01.2021 na výzvu súdu vyjadril a jeho vyjadrenie doručil Krajský súd žalobcovi dňa 29.01.2021 s
výzvou, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril. V zmysle § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. sa prerušilo plynutie
lehôt na podanie vyjadrenia až do 28.02.2021, takže žalobcovi lehota 10 dní na vyjadrenie uplynula až
dňa 10.03.2021. V tejto lehote sa žalobca k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a §
385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania.

25. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedenie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

28. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

29. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

30. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu
v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že

v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je
možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu
a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi.
Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť buď v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery účastníkov konania, čoho sa žalobca domáha v prejednávanej veci, alebo v prípade ak je obava,

že by exekúcia bola ohrozená.

31. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím
na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho
navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou

z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez
vykonanéhodokazovaniaaibanazákladeosvedčenýchtvrdeníktorésajaviaurčitýmspôsobom,pričom
nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za predpokladu,
že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej
zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom

zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

32. Žalobca v odvolaní namietol postup okresného súdu a jeho závery označil za nesprávne. Odvolací
súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobcom predložené listinné dôkazy, ako

aj rozhodnutie okresného súdu a dospel k záveru, že okresný súd postupoval v súlade s Civilným
sporovým poriadkom, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

33. Žalobca nielen v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj v odvolaní odvodzuje nárok,
aby žalovaný nenakladal s právami vyplývajúcimi zo záručnej listiny z tvrdenia, že žalobca neporušil

svoje povinnosti v rámci verejného obstarávania, a preto bol záver žalovaného o neposkytnutí súčinnosti
žalobcom nesprávny. Okresný súd však vo svojom rozhodnutí správne poukázal na skutočnosť, že
posúdenie správnosti postupu žalobcu a žalovaného vo verejnom obstarávaní nepatrí do právomoci
všeobecných súdov. Okresný súd preto nie je oprávnený preskúmať postup žalovaného v tom zmysle,
či žalovaný správne vyhodnotil konanie žalobcu ako neposkytnutie súčinnosti, následkom čoho bolo

prepadnutie bankovej záruky v zmysle § 46 ods. 6 písm. b) Zákona o verejnom obstarávaní.

34. Tvrdenie žalobcu o porušení povinnosti žalovaného vedúcej k neoprávnenému uplatneniu práv z
bankovej záruky tak ostalo iba v rovine tvrdenia bez toho, aby bolo osvedčené relevantným rozhodnutím
orgánu oprávneného posúdiť postup žalobcu a žalovaného vo verejnom obstarávaní. Preto aj okresný

súd správne vyhodnotil skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčiť, že postup žalovaného bol v rozpore so zákonom. Zároveň okresný súd nie je tým
orgánom, ktorý by k takémuto rozhodnutiu mohol dospieť, pretože nemá právomoc preskúmavať postup
subjektov zúčastnených na verejnom obstarávaní. Orgánom oprávneným preskúmavať tento postup je
Úrad pre verejné obstarávanie, a ako vyplynulo z odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, ten už v danej

veci aj koná.

35. V zmysle vyššie uvedeného je preto nutné poukázať na to, že pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáha
princípu právnej istoty a predvídateľnosti postupu orgánov s poukazom na skutočnosť, že žalovanýv iných verejných obstarávaniach postupoval pri iných spoločnostiach iným spôsobom, ide opätovne
o námietku, ktorú môže vzniesť v konaní pred Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý bude postup
žalovaného preskúmavať. Princíp právnej istoty, na ktorý odkazuje žalovaný sa totiž týka postupu vo

verejnom obstarávaní, o ktorom okresný súd nemá oprávnenie rozhodovať. Naopak pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia sa za princíp právnej istoty považuje konštantný postup súdu,
ktorý môže výnimočne nariadiť neodkladné opatrenie aj bez vykonania dokazovania, avšak iba za
predpokladu, že má hodnoverne osvedčený nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ
je nárok žalobcu iba v rovine neosvedčeného tvrdenia, pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú

splnené podmienky.

36. Žalobca sa v odvolaní domáhal toho, že okresný súd postupoval nesprávne, pokiaľ neprihliadol
na jeho tvrdenie o nesprávnom vyhodnotení údajnej pasivity alebo nečinnosti žalobcu, ktorá bola
žalovaným posúdená ako neposkytnutie súčinnosti. Zhodne s vyššie uvedeným, aj v tomto prípade
otázka posúdenia toho, či absencia určitých údajov v zmluve o dielo je skutočnosťou, ktorú je možné

kvalifikovať ako „neposkytnutie súčinnosti“ v rámci procesu verejného obstarávania, môže byť iba
predmetom konania pred Úradom pre verejné obstarávanie. Okresný súd nie je v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia oprávnený túto skutočnosť vyhodnocovať. Ako správne poukázal okresný súd,
v tomto smere má žalobca možnosť využiť inštitút revíznych postupov a ako je v odvolacom konaní už
zrejmé,takžalobcaajtútomožnosťvyužil.Posúdenievymedzeniasúčinnostitaknemalobyťpredmetom

konania pred okresným súdom a tento k nemu ani prihliadnuť nemohol.

37. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by v súčasnosti žalovaný čo i len mienil nakladať s finančnou zábezpekou v rozpore so zákonom.
Uvedený záver okresného súdu tak nesmeroval k tomu, že by nemal osvedčený zámer žalovaného

nakladať s finančnou zábezpekou. Uvedený záver smeruje k tomu, že nemal za osvedčené, že by
žalovaný mienil nakladať s finančnou zábezpekou „v rozpore so zákonom“. Inak povedané, pokiaľ
sa aj žalovaný rozhodol nakladať s finančnou zábezpekou, zo strany žalobcu neprišlo k osvedčeniu
toho, že tento typ nakladania je v rozpore so zákonom. Za predpokladu, že postup žalovaného bol v
súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, mal zo zákona povinnosť postupovať tak, že si uplatnil

nároky z bankovej záruky. Opätovne, to, či žalovaný porušil, alebo neporušil postup v rámci verejného
obstarávania, nie je predmetom konania na všeobecnom súde.

38. Ak ide o posúdenie neodkladnosti ujmy tvrdenej žalobcom, okresný súd ku dňu svojho rozhodnutia
uviedol, že nemal osvedčené, že by si žalovaný už uplatňoval nároky z bankovej záruky. Ako však

vyšlo najavo v priebehu odvolacieho konania, žalovaný si nároky z bankovej záruky skutočne uplatnil,
pričom zábezpeka zložená žalobcom bola žalovanému poukázaná dňa 08.12.2020 na bankový účet. Z
uvedeného vyplýva, že ku dňu, kedy okresný súd rozhodoval dňa 15.12.2020, už banková záruka bola
poukázaná na bankový účet žalovaného. Nariadenie neodkladného opatrenia tak nebolo opodstatnené
už ani ku dňu rozhodnutia okresného súdu, i keď tento o tejto skutočnosti nebol informovaný. Z

uvedeného vyplýva, že aj keby odvolací súd bol neodkladné opatrenie nariadil, nebolo by vykonateľné,
pretože žalovaný si už práva z bankovej záruky uplatnil skôr, než okresný súd o petite návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vôbec rozhodoval.

39. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Keďže žaloba vo veci samej nebola podaná, rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie končí, preto
odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu v zmysle § 255 ods. 1

CSP mala byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

41. „Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z

28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018)42. Vzhľadom na to, že žalovaný nebol v odvolacom konaní právne zastúpený, a že zo spisu nevyplýva,
že by mu v odvolacom konaní nejaké trovy vznikli, odvolací súd žalovanému v zmysle procesnej
ekonómie nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal.

43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).