Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116225394
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116225394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Z. K. - BV - TV, T.: XXXXXXXX,
so sídlom M. B. XXX/XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, Björnsonova
č. 2, 940 54 Nové Zámky, proti žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
T.: 00585441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpený JUDr. Danušou Tichou, advokátkou, so
sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie sumy 61 236,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 07. marca 2XX9 č.k.
17C/4XX/2XX6-230 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o
t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5,75% ročne zo sumy 61 236,33 eura od 19. 03. 2014 do zaplatenia, žalobu žalobcu zamietol
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

1.2. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 61 236,33
eura na tom skutkovom základe, že dňa 28. 09. 2012 došlo ku škodovej udalosti a to odcudzením
kamiónovej súpravy, na ktorej bolo naložených 6 109 párov obuvi v celkovej hodnote 239 176,25 eura.
V dôsledku škodovej udalosti prišlo nielen k odcudzeniu obuvi ale aj k zničeniu kamiónovej súpravy,
pričom škoda vzniknutá na kamiónovej súprave mu bola zo strany žalovaného sčasti uhradená, avšak
mu nebola uhradená práve škoda, ktorá vznikla odcudzením tovaru.
1.2.1.Medzižalobcomažalovanou bolauzavretápoistnázmluvačísloXXXXXXXXX (nazákladenávrhu

zmluvy číslo 3651229 397-J), so začiatkom poistenia dňa 02. 01. 2007 (ďalej len „poistná zmluva“)
na dobu určitú do 02. 01. 2008. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie zodpovednosti žalobcu
za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru. V prílohe k poistnej zmluvy boli
uvedené vozidlá, ktorými žalobca vykonával medzinárodnú prepravu tovaru, a to vozidlá zn. VOLVO
evidenčnéčísloCCnávesySCHMITZevidenčnéčíslU.CVčl.II.tejtozmluvybolidohodnutépodmienky,
na ktoré udalosti sa nevzťahuje zodpovednosť za škodu, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že vodič
zaparkuje vozidlo napríklad na celý víkend pred svojim domom alebo na nestráženom parkovisku, hoci

mal s vozidlom začať prepravu. Z listinných dôkazov vyplýva, že poistná zmluva v čase vzniku poistnej
udalosti trvala a žalobca mal zaplatené poistné do 23. 12. 2012, čo nebolo v konaní sporné. Predmetná
zmluva bola platne uzavretá. Žalovaný uhradil žalobcovi poistné plnenie v sume 25 427,04 eura, čomu
jednoznačne nasvedčujú listinné doklady. Predmetná suma bola vyplatená žalobcovi práve z titulu tejtopoistnej udalosti a na základe vyššie uvedenej poistnej zmluvy. Platnosť poistnej zmluvy bola potvrdená
žalovanou stranou aj tým, že žalovaná vystavila žalobcovi doklad, poistku ako potvrdenie o uzavretí
poistnej zmluvy. Žalovaná odmietla žalobcovi plniť na základe predmetnej poistnej zmluvy a to z titulu,

že predmetné motorové vozidlo vodič zaparkoval na nestráženom parkovisko, čiže zo strany vodiča
došlo k zlému zaparkovanie súpravy kamiónu v zmysle zmluvných dojednaní, v dôsledku čoho neboli
splnené dohodnuté zmluvné podmienky.
1.2.2. Z predloženého Medzinárodného nákladného listu č. SK 0509760 (ďalej len „CMR“) žalobcom
vyplýva, že odosielateľom bola spoločnosť RD SLOWAKEI s.r.o. so sídlom Komárno, ul. Roľníckej

školy 1 a príjemcom mala byť spoločnosť IT INTERNATIONAL TRADING AG. Ausl.lg Tuttlingen, a
miesto vykladania tovaru je uvedené miesto P. v G. a miesto a dátum nakladania tovaru je miesto C.,
A. s dátumom dňa 27. 09. 2012. Ďalej je v nákladnom liste uvedené, že dopravcom je spoločnosť
KLEVITRANS KOMBI GROUP s.r.o. so sídlom Štúrovo, Jesenského 44 a ďalším dopravcom je BEKE
VINCENT BV-TV doprava C., Gútsky rad 6. Predmetný CMR bol vystavený 27. 09. 2012. Súdu
prvej inštancie z vyknaného dokazovania nebolo zrejmé postavenie spoločnosti STAIRS Consulting

v danej veci, nakoľko v čase vzniku škodovej udalosti podľa výpisu z obchodného registra nemala v
predmete činnosti uvedenú nákladnú cestnú dopravu. Až od 25. 11. 2014 túto činnosť v predmetne
podnikania mala, čiže v čase vzniku škodovej udalosti nebola oprávnená vykonávať dopravu. Žalobca
potvrdil, že spoločnosť Stairs Consulting pre jeho nákladné vozidlá zabezpečovala dopravu, čo taktiež
potvrdil vodič vypočutý v rámci trestného konania, L., ktorý uviedol, že jazdil na kamióne žalobcu a

na kamióne patriacemu žalobcovi vykonával prepravu, pričom sa riadil pokynmi p. Z. V., ktorý pracoval
pre spoločnosť STAIRS CONSULTING. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie mal
za preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou STAIRS CONSULTING vznikol zmluvný vzťah z
medzinárodnejcestnejprepravy.SpoločnosťGEBRŰDERWEISSGmbHžalovalaspoločnosťKlevitrans
- Kombigroup s.r.o., o náhradu škody zo straty pri preprave vo výške 68 040,37 eura.

1.2.3.Žalobca spoločnosti GEBRŰDER WEISS GmbH zaplatil sumu vo výške 85 000 eur a to na základe
protokolu, ktorého kópiu založil do spisu, z ktorého vyplýva, že spoločnosť STAIRS CONSULTIG s.r.o.,
za účasti vedľajšieho účastníka spoločnosti GEBRŰDER WEISS GmbH žalovala žalobcu, na náhradu
škody, pričom žalobca v konaní uzavrel dohodu, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu
účastníkoviatospoločnostiGEBRŰDERWEISSGmbH, sumuvovýške120000eur,ktorúmalpovolené

splácať v splátkach a to prvá splátka vo výške 42 500 eur, splatná do 32. 12. 2017 a druhá splátka vo
výške 42 500 eur splatná do 30. 06. 2018 s tým, že ak uhradí tieto dve splátky, posledná splátka vo výške
35 000 eur mu bude odpustená. Tým, že žalobca uzavrel takúto dohodu, uznal vlastne škodu, ktorá
bola spôsobená tým, že jeho kamiónová súprava naložená tovarom parkovala v čase vzniku škodovej
udalosti na nestráženom parkovisku.

1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami článku 4, článku 9 ods. 1, článku
17, článku 32 ods. 1, článku 34, článku 36 Vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 (ďalej len „Dohovor o
CMR“), § 603 ods. 1, ods. 2, § 610, § 622 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb.).
1.4. Konštatoval, že mal jednoznačne za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu tým,

že vodič s naloženým tovarom nevycestoval v ten deň do miesta vykládky, naopak nákladné auto
spolu s tovarom dokonca zaparkoval na nestráženom parkovisku, čo aj sám potvrdil vo svojej výpovedi.
Skutočnosti, že došlo k zaparkovaniu nákladného auta na nestráženom parkovisku nasvedčuje aj to,
že žalovaný bol inými súdmi zaviazaný na náhradu škody, ktorú si voči nemu uplatňovali dopravcovia
v rámci Dohovoru o CMR. Žalobca uzavrel dohodu, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi a to spoločnosti GEBRŰDER WEISS GmbH sumu vo výške 120 000 eur, čím uznal
vlastne svoju vinu ako škodu, ktorá bola spôsobená tým, že jeho kamiónová súprave naložená tovarom
parkovala v čase vzniku škodovej udalosti na nestráženom parkovisku a týmto konaním jednoznačne
preukázal porušenie Zmluvných dojednaní a to konkrétne č. II, bod 1, písmeno n/. Súd prvej inštancie
dospelkzáveru,že nárokžalobcuniejedôvodný,predovšetkým spoukazomnaskutočnosť,žežalobca

porušil zmluvné dojednania dohodnuté v návrhu poistnej zmluvy, pričom predmetnú zmluvu súd prvej
inštancie vyhodnotil v čase vzniku poistnej udalosti za platnú. Žalobca jednoznačne porušil článok II.
výluky z poistenia a to ods. 1 písmeno n/, kde bolo jednoznačne preukázané a to predloženými listinnými
dôkazmi,ževodičžalobcu,ktorý prežalobcupracoval,nákladnévozidlocezvíkendnechalzaparkované
na nestráženom parkovisku, hoci mal s vozidlom začať prepravu.

1.5.Ďalej žalobca zásadne porušil aj článok VII. ods. 3 bod f/, podľa ktorého poistený je povinný v
konaní o náhrade škody, úhradu, ktorej si bude nárokovať u Kooperativy, že bude postupovať v súlade
s pokynmi Kooperativy, najmä nesmie bez súhlasu Kooperativy uznať svoju zodpovednosť za škodu na
zásielke, rokovať o usporiadaní nárokov na náhradu vyplatiť odškodné. Žalobca bez vedomia žalovanejuznal svoju zodpovednosť za škodu, uznal, že nákladné vozidlo bolo odstavené na nestráženom
parkovisku, rokoval o usporiadaní nárokov na náhradu škody, prípadne na vyplatené odškodného.
Žalovaná preukázala protokolom, spísaným na verejnom pojednávaní krajinského súdu v P., že žalobca

bez jej účasti uzavrel dohodu s vedľajším účastníkom. Žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvných dojednaní tým, že neoznámil žalovanej konanie v G., konal bez jej vedomia a na vlastnú
zodpovednosť a uzavrel dohodu bez jej súhlasu. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.
1.6. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75%

ročne zo sumy 61 236,33 eura, počnúc od 19 .03. 2014 až do zaplatenia späť, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a žalovanej, ktorá bola úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1.Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že porušil zmluvné povinnosti tým, že žalovanej
neoznámil, že v zahraničí prebieha spor o náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti.

Pravidelne komunikoval s riaditeľom a personálom pobočky žalovanej v Nitre a informoval ich o týchto
skutočnostiach. Podčiarkol a zdôraznil, že vodič Pinke bez toho, aby to nemal odsúhlasené zo strany
V., nemohol svojvoľne kamión odstaviť na niekoľko dní s tým, že sa jeho dcéra vydáva a chce sa
zúčastniť na svadbe. Len s vedomím a súhlasom V. odstavil vozidlo tam, kde sa s V. dohodol. To
znamená, že len on a V. vedeli, kde a aký dlhý čas bude plne naložené vozidlo odstavené. Zo strany

spoločnosti Stairs Consulting išlo o vypočítavý a nemorálny postoj k celej veci. Svoju oznamovaciu
povinnosť nezanedbal. Žalovaná neponúkla žiadne iné dôkazy, okrem tvrdenia, že odstavil vozidlo na
nestráženom parkovisku. Naopak žalobca preukázal, že bez jeho vedomia vozidlo odstavil vodič v
areáli parkoviska Glóbus v C., čo automaticky neznamená, že išlo o nestrážené parkovisko. Toto bolo
zabezpečené kamerovým systémom, ktorý bol funkčný. Vstupná brána do areálu bola zabezpečená

proti vniknutiu cudzími osobami. V zmluvných podmienkach nie je presne vyšpecifikované, čo si majú
účastníci tejto dohody pod pojmom nestrážené parkovisko myslieť. Vzhľadom na absenciu bližšieho
výkladutohtopojmuvzmluvnýchpodmienkach,jepotomtakýtoreštriktívnyvýkladzostranyžalovaného,
nesúladný so zisteným skutkovým stavom, s predloženými listinami, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
takto nesprávne zistený skutkový stav vyhodnotil a urobil aj nesprávny právny záver.

3.1. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a zároveň priznať nárok na náhradu trov konania, resp. doplniť dokazovanie a znovu vec prejednať,
resp. zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za zákonný, vecne a právne správny. Z odvolania žalobcu vyplýva, že v zásade

len nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, čo však nie je odvolacím dôvodom. Súd prvej inštancie
podrobne vysvetlil, čo podľa žalobcu malo byť predmetom plnenia žalovaného, t.j. okolnosti nielen
samotnej prepravy. Doteraz nie je vyjasnené, či žalobca svoj nárok dôvodí nárokom na poistné
plnenie alebo nárokom na náhradu škody. Žalobca nemal predchádzajúci súhlas žalovaného na
uzavretie mimosúdnej dohody a na uznanie nároku. Žalobca toto nepovažuje za podstatné porušenie

zmluvy, avšak zrejme nie je si vedomý dohodnutých poistných podmienok. Ak žalobca žiada, aby
žalovaná tento nárok uspokojila, a to z poistenia, musí si byť vedomý, že je právom poisťovateľa byť
súčasťou mimosúdneho rokovania, a na mimosúdnu dohodu musí dať svoj súhlas. Pokiaľ žalobca v
odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval porušenie zmluvných podmienok aj tým, že jeho
vodič kamiónovú súpravu s naloženou zásielkou zaparkoval na nestráženom parkovisku, je potrebné

poukázať na viaceré dôkazy, ktoré podrobne vypočítava aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
(ods. 23), a ktoré preukazujú, že táto zmluvná podmienka nebola žalobcom pri predmetnej preprave
splnená. Bolo povinnosťou žalobcu, aby sa s poistnými podmienkami riadne oboznámil a aby tieto
dodržiaval. Žalobca iba opakuje svoje tvrdenia, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, s
ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal.

4.1. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.5. Žalobca v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalovanej opätovne zopakoval svoje dôvody uvedené
v podanom odvolaní, dodáva, že žalovaná sa snaží obsah jeho dovolania bagatelizovať a vysvetľovať
spôsobom, že o nič iné nejde, len o jeho nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, čo nie je odvolacím

dôvodom. V priebehu konania na súde prvej inštancie bolo jasne preukázané, že svoj nárok odvodzuje
od existencie poistnej zmluvy a teda zmluvného vzťahu, ktorý medzi ním a žalovanou vznikol a ďalej z
poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 28. 09. 2012. Na druhej strane tvrdí, že je pravda, a fakt, že takýmto
konaním mu vznikla škoda, keďže mu zhorel celý kamión a zároveň bol z kamióna odcudzený aj jeho
obsah. Nič to však nemení na skutočnosti, že svoj nárok si uplatnil voči žalovanej ako nárok vyplývajúci z

poistnej zmluvy, na základe čoho sa dožadoval poistného plnenia, nakoľko nastala skutočnosť, s ktorou
poistná zmluva počíta ako s poistnou udalosťou a ktorá zakladá nárok poisteného žiadať náhradu od
poistiteľa.
5.1.Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že nároky zahraničného subjektu voči jeho osobe oznámil
žalovanej, o čom nasvedčuje list zo dňa 17. 10. 2016, ktorý žalovaný prevzal dňa 19. 10. 2016. Zo strany
žalovanejnebolprejavenýžiadnyzáujem,vycestovaldoNitryzariaditeľom,ktorýmusľúbilpomoc,ktorej

sa však nedočkal. O všetkých rozhodujúcich skutočnostiach a právnych krokoch informoval zástupcu
žalovaného na pobočke v C.. Nezanedbal teda svoju oznamovaciu povinnosť.
5.2. Opakovane odmietol argumentáciu o tom, že nechal svoje vozidlo zaparkované na nestráženom
parkovisku. Zopakoval, že zo zmluvných podmienok poistnej zmluvy jednoznačne nevyplýva pojem
„strážené parkovisko“. Žalovaná si ho interpretuje tak, že stráženým parkoviskom je len to parkovisko,

ktoré je fyzicky strážené. Listinnými dôkazmi v priebehu konania na súde prvej inštancie jednoznačne
preukázal, že parkovisko Glóbus bolo okolnostiam primerane strážené a že podmienky spĺňali tie
podmienky, ktoré si ohľadne tejto skutočnosti vymienil žalovaný. Išlo o elektronické stráženie cestou
videokamier a ďalších zabezpečovacích zariadení. Súd prvej inštancie tieto dôkazy ponechal bez
povšimnutia.

6. Žalovaná v podanom písomnom vyjadrení namietala predloženie listinných dôkazov, listiny zo dňa
17. 10. 2016 až v odvolacom konaní a navrhuje, aby odvolací súd na ňu neprihliadol. Zopakovala, že
žalobca si poistné podmienky interpretuje po svojom a to napriek tomu, že sú určité a zrozumiteľné. Spor
v G. nie je možné považovať za irelevantný, nakoľko žalobca bez predchádzajúceho súhlasu žalovanej

uznal, že škoda poškodenému vznikla zaparkovaním na nestráženom parkovisku. Žalovaná trvá na tom,
že ak by súd vyhovel žalobe vo veci samej, čo i len sčasti, tak by tým žalobcovi umožnil bezdôvodne
sa obohatiť na úkor žalovanej, čo je v právnom štáte neželané a neprípustné. Navrhuje rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu, uplatnený žalobou, doručenou súdu prvej
inštancie dňa 26. 09. 2016, na zaplatenie sumy 61 236,33 eura s príslušenstvom z titulu poistného

plnenia v dôsledku poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 28. 09. 2012 na základe poistnej zmluvy
uzavretej so žalovanou. Poistná udalosť nastala v dôsledku požiaru odstaveného, zaparkovaného plne
naloženého kamióna, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu a ktorý vodič zaparkoval na parkovisku, ktoré
podľa žalovaného nespĺňalo podmienku „stráženého parkoviska“.
8.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, dôvodiac nesplnením zmluvných

poistných podmienok spočívajúcich v tom, že zaparkoval kamiónovú súpravu na nestráženom
parkovisku a tiež že bez súhlasu žalovanej uzavrel mimosúdnu dohodu na náhradu škody.
8.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý napadol rozsudok odvolaním
namietajúc nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie danej
veci.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
11.Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu
oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému

právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak
aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré odvolateľ môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje

výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto

vady neprihliadne.

12.Vdanejveciodvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhorozhodnutiaakonania,ktorémupredchádzalo,
nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalobcu, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie,
ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého

stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

14. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta v podstate dve skutočnosti, ktoré sú podľa neho sporné, a to
uplatnenie výluky žalovaného z poistnej zmluvy (čl. II. písm. n/ zmluvy) a informovanie, resp. vyžiadanie
súhlasu na uzavretie mimosúdnej dohody v zahraničí (čl. VII. bod 3/ písm. f/ poistnej zmluvy). Súd prvej
inštancie sa už v napadnutom rozsudku s týmito námietkami odvolateľa, prednesenými už v konaní na
súde prvej inštancie, zaoberal a tieto v napadnutom rozsudku aj vyhodnotil. Odvolací súd sa so záverom

súdu prvej inštancie stotožnil.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, súc viazaný odvolacími dôvodmi, odvolací
súd iba dodáva a upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca si svoj nárok vyvodil z poistnej zmluvya z titulu poistného plnenia. Z tohto dôvodu sa správne súd prvej inštancie zaoberal platnosťou poistnej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Správne dospel k záveru, že zmluva bola platne uzavretá a v
čase vzniku poistnej udalosti (dňa 28. 09. 2012) trvala. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné nárok žalobcu

hodnotiť a posudzovať v zmysle intencií dohodnutých zmluvných podmienok a dojednaní. Napriek tomu,
že v spise sa nachádza iba kópia poistnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá iba na jeden rok
(od 02. 01. 2007 do 02. 01. 2008), nie je možné prehliadnuť plnenie žalovanej na základe tejto zmluvy
(v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 28. 09. 2012) dňa 07. 10. 2015 (4 666,98 eura), dňa 30. 10. 2015
(1 166,75 eura) a dňa 10. 11. 2015 (19 593,31 eura), ako aj potvrdenie žalovanej, vystavené dňa 27. 12.

2006, z ktorého vyplýva koniec poistenia - na neurčito, či poistný certifikát vydaný žalovanou, z ktorého
vyplýva uzavretie poistnej zmluvy do 02. 01. 2012 do 02. 01. 2013. Žalovaná oznámila žalobcovi zánik
poisteného rizika dňom 23. 12. 2012, čo jednoznačne vyplýva z jej oznámenia na č.l. 66 spisu. Súd prvej
inštancie preto správne vyhodnotil predmetnú poistnú zmluvu ako platne uzavretú. Z týchto dôvodov
námietka žalovaného o neplatnosti, resp. o skončenej platnosti poistnej zmluvy neobstojí.

16. Následne, posudzujúc nárok žalobcu v zmysle zmluvných podmienok, ktoré boli medzi stranami v
predmetnej poistnej zmluve dohodnuté, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie k záveru
o porušení dohodnutých zmluvných podmienok. V článku II, písm. n/ poistnej zmluvy je jednoznačne
upravená výluka z poistenia: „poistenie sa nevzťahuje ani na zodpovednosť za škodu vzniknutú z takej
príčiny, že poistený nedodržal podmienky dohodnuté v objednávke prepravy (zmluvná zodpovednosť),

napr. presne dojednanú trasu, hraničný prechod. Za nedodržanie podmienok dohodnutých v objednávke
prepravy sa považuje aj to, keď vodič zaparkuje vozidlo (napr. na celý víkend pred svojím domom alebo
na nestráženom parkovisku), hoci mal s vozidlom začať prepravu“. Vzhľadom k tomu, že vodič, ktorý
mal s vozidlom žalobcu vykonať v daný deň prepravu, zaparkoval vozidlo na parkovisku žalobcu, ktoré
nespĺňalo podmienku uvedenú v poistnej zmluve, t.j. nebolo stráženým parkoviskom, došlo k naplneniu

tejto zmluvnej podmienky výluky zo zodpovednosti žalovanej ako poisťovne, z náhrady škody.
16.1.Skutočnosť, či predmetné parkovisko bolo „stráženým“ parkoviskom podľa zmluvných podmienok,
zostalo v danej veci sporné a je aj jedným z odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobca listinnými dôkazmi
(fotografiami) preukazoval, že išlo o uzavretý objekt, ktorý podľa jeho vyjadrenia mal byť monitorovaný
elektronicky, kamerami. Žalobca však žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že

elektronický systém, ktorý mal monitorovať daný objekt, bol funkčný a s bezpečnostným systémom.
Z predloženej fotografie iba vyplýva, že objekt bol chránený oplotením s visiacim zámkom. Za tejto
situácie nie je možné vyhodnotiť, že objekt, na ktorom došlo k poistnej udalosti, spĺňa podmienku
„stráženého parkoviska“. Sám žalobca v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného, vyhotoveného
pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru C. dňa 28. 09. 2012 uviedol, že areál Glóbus, kde bolo

nákladné motorové vozidlo aj s návesom zaparkované, nie je strážený, v areáli je kamerový systém,
ktorý však nefunguje, bezpečnostný systém v areáli nemá (č.l. 97 spisu). Sám žalobca týmto potvrdil,
že predmetný objekt, v ktorom bol kamión zaparkovaný, nie je stráženým parkoviskom a kamerový
systém, ktorý síce bol nainštalovaný, nebol funkčný a bezpečnostný systém nemá. Splnenie podmienky
„stráženého parkoviska“ podľa čl. II. písm. n/ predmetnej poistnej zmluvy tak naplnený nebol, a preto sa

na danú udalosť vzťahuje výluka z poistenia.

17. Druhou spornou skutočnosťou v danom konaní, bolo tvrdenie žalovanej, že žalobca si nesplnil
svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku VII., ods. 3 písm. f/ zmluvných podmienok, podľa ktorého
ustanovenia je poistený povinný „v konaní o náhrade škody, úhradu ktorej si bude nárokovať u

Kooperativy, postupovať v súlade s pokynmi Kooperativy, najmä nesmie bez súhlasu Kooperativy
uznať svoju zodpovednosť za škodu na zásielke, rokovať o usporiadaní nárokov na náhradu, vyplatiť
odškodné“. Žalovaná vytýka žalobcovi, že ju neinformoval a už vôbec že nemal súhlas uznať svoj
záväzok na náhradu škodu na krajinskom súde v Regensburgu. Toto tvrdenie žalovanej bolo aj jedným z
dôvodovpodanéhoodvolaniažalobcom.Žalobcasvojetvrdenie,žežalovanéhootomtosporeinformoval

a že práve on vôbec na jeho oznámenia nereagoval, žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo vyjadrení k
vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu síce uviedol, že listom zo dňa 17. 10. 2016 ohlásil pobočke v
C. nároky zahraničného subjektu, ktorý doručil pobočke žalovanej dňa 19. 10. 2016, pričom v spise sa
žiadny takýto list nenachádza a ani k podanému vyjadreniu pripojený nebol. V dôsledku tejto skutočnosti
došlo tak k porušeniu zmluvnej podmienky uvedenej v poistnej zmluve v čl. VII. ods. 3 písm. f/. Na

druhej strane z Protokolu, spísanom na verejnom pojednávaní Krajinského súdu P., 2. komora pre
obchodné záležitosti, v stredu 18. 01. 2017 v P.u vyplýva, že žalobca uzavrel so žalujúcou stranou (Stairs
Consulting s.r.o.), za účasti vedľajšieho účastníka (Gebruder Weiss GmbH, Transport und Logistik)
dohodu, ktorou sa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi sumu 120 000 eur zo škodovej udalosti z 28.09. 2012. Žalovaná v tomto protokole uvedená nie je, z čoho vyplýva, že tejto dohody sa nezúčastnila a
žalobca nepreukázal, že by mal súhlas žalovanej na uzavretie takejto dohody. Za tejto dôkaznej situácie
odvolaciemu súdu, zhodne so súdom prvej inštancie, nezostáva iné, ako konštatovať, že žalobca o

nárokoch zahraničného subjektu a o sporovom konaní, na ktorom uznal svoj záväzok a zaviazal sa ho
uhradiť, žalovanú neinformoval, čím jednoznačne došlo k porušeniu zmluvných podmienok.

18. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
uvedenými v podanom odvolaní.

18.1. Odvolateľ, žalobca, v podanom odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie o jeho pochybení, keď
v zahraničí uzavrel so spoločnosťou, ktorá ho v tejto veci žalovala o náhradu škody, dohodu, v ktorej sa
zaviazal nahradiť škodu zahraničnej spoločnosti, ktorá mala zabezpečiť primárne prepravu. Nesúhlasil
tiež so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaného neinformoval o prebiehajúcom spore v zahraničí.
18.1.1. Touto námietkou odvolateľa sa odvolací súd zaoberal a ďalej poukazuje na odôvodnenie tohto
rozsudku v bode 17. Jednoznačne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že

informoval žalovanú o prebiehajúcom spore a že mal súhlas žalovanej k uzavretiu takejto dohody. V
spise sa nenachádza žiadny listinný dôkaz o tomto jeho tvrdení. Žalobca až v podanom vyjadrení k
vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu ako dôkaz označil písomný list (ohlásenie) žalobcu žalovanej v
pobočke C. zo dňa 17. 10. 2016, ktoré mala žalovaná prevziať dňa 19. 10. 2016 a ktorým je oznamoval,
že má prebehnúť súdne pojednávanie v G.. Predmetný dôkaz však k tomuto vyjadreniu pripojený nebol

a aj za situácie, že by ho žalobca predložil ako prílohu k tomuto stanovisku, odvolací súd by nemohol
naň prihliadnuť, pretože v priebehu konania na súde prvej inštancie predložený nebol. Taktiež žalobca
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol rokoval s riaditeľom pobočky žalovanej v G. Žalobca je v
celom priebehu tohto konania zastúpený právnym zástupcom, advokátom, preto súd nemal poučovaciu
povinnosť o predkladaní dôkazov a pri rozhodovaní musel vychádzať z listinných dôkazov, ktoré boli do

skončenia dokazovania súdu prvej inštancie stranami sporu predložené. V odvolacom konaní podľa §
383 CSP odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa§ 366 CSP
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie možno v odvolaní použiť iba vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a/), vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b/), má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/), alebo ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť konaní pred súdom prvej inštancie(písm. d/). je možné prihliadnuť iba na
dôkazy, ktoré nebolo možné predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže takýto dôkaz mal
žalobca k dispozícii minimálne od 17. 10. 2016, bez akýchkoľvek pochybností ho súdu prvej inštancie
mohol a mal predložiť. Nie je daný ani dôvod uvedený pod písm. c/ tohto ustanovenia, keďže ani

prípadným prihliadnutím na tento dôkaz (ktorý žalobca však ani a v odvolacom konaní nepripojil), by
to nemalo za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže došlo k porušeniu aj ďalšieho
ustanovenia poistnej zmluvy (parkovanie na nestráženom parkovisku). Námietku odvolateľa vyhodnotil
ako nedôvodnú.

18.2. Ďalšou námietkou odvolateľa, uvedenou v podanom odvolaní bolo nesprávne vyhodnotenie súdu
prvej inštancie o naplnení podmienky výluky z poistenia. Aj s touto námietkou sa odvolací súd podrobne
vyporiadal v odôvodnení, v bode 16., tohto rozsudku. Dodáva iba, že žalobca nepreukázal bez
akýchkoľvek pochybností, že podmienky výluky z poistenia neboli splnené. Z dôkazov, ktoré boli súdu
prvej inštancie predložené žalobcom, však nevyplýva, že by podmienky výluky neboli splnené. Námietku

odvolateľa preto vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnú.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 ods. 2 CSP.
Úspešnou v odvolacom konaní bola žalovaná, keďže odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné
zamietol. Z tohto dôvodu priznal odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).