Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 22. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/209/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620204542
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7620204542.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1/ F. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXX/X, B. C. a 2/ R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B. C., právne zastúpení
advokátskou kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice proti žalovanému:
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 14. septembra 2020 č.k. 9C/53/2020-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Žalobcom priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
evidovaného v katastri nehnuteľností pod č. V 2418/2012 podľa Zmluvy o zriadení záložného práva
zo dňa 5.11.2012 zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 5.11.2012 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a to: parciel
registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 895/4 o výmere 348 m2 zastavané plochy

a nádvoria a parcela č. 895/10 o výmere 107 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby na parcele č.
895/10 - rodinný dom súpisné č. XXX, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym, katastrálne územie B. C. na liste vlastníctva č. XXX,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I/). Zároveň súd uložil žalobcom, aby
v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému žalobu vo veci samej
o uloženie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o

zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012 (výrok II).

2. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalobcov, podanému pred začatím konania vo veci samej na
súd dňa 8.9.2020 s tvrdením, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
uzatvorenej so žalovaným dňa 5.11.2012, poskytnutý mimoriadny medziúver pod číslom 0099982912
vo výške 60.000 eur, v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie poskytnutý úver nemohli splácať, čo

malo za následok oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.4.2020. Nakoľko
na zabezpečenie medziúveru bola dňa 5.11.2012 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B.Š. C. vo vlastníctve žalobcu v 1.
rade so spoluvlastníckym podielom 1/1, a mandátna zmluva, následne žalovaný listom zo dňa 2.6.2020
oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností založenej v prospech žalovaného
formou dobrovoľnej dražby.3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal tiež z tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, že: „Dražobná spoločnosť, ktorá má dobrovoľnú dražbu vykonať nie je
orgánom verejnej moci, ale súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym verejnomocenským

oprávnením a právne vzťahy vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi súkromnoprávnymi a
nie verejnoprávnymi. Subjekt, ktorý je vlastníkom pritom nemôže byť zbavený majetku len na podklade
vyhlásenia veriteľa, ktorý osvedčuje pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa citovaného zákona, pričom očakáva, že sa bude môcť brániť respektíve
obhajovať svoje práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, výsledkom ktorého má byť

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul ako podklad pre následný nútený predaj majetku.
Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením
vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť
situácie , kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému stavu. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť
ich obydlia. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej

dražby nevznikne žalovanému žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh zamietol, týmto by reálne
hrozila strata obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný
len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný
a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie
neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžeme brániť pred pozbavením nášho

vlastníckeho práva k obydliu. Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať
okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci
samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Strata rodinného obydlia totiž môže
vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej
situácie. Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý,

komutakýtovážnyzásahhrozí,musímaťvpodstatemožnosťpredložiťprimeranosťtakéhoopatreniana
súdne preskúmanie. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie,
ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba a to pod kontrolou súdu. Podľa zákona
o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorý je
povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného

práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „Exekučným titulom“ je teda vyhlásenie záložného
veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka bola po preskúmaní
prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo priznaná v inom
verejnoprávnom konaní. Postihnutie majetku je tak v rukách súkromnej osoby bez kontroly verejnej
moci. Jediným efektívnym prostriedkom ochrany je vykonanie súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných

podmienok.“

4. Ďalej súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia z výpisu z lista vlastníctva č. XXX
katastrálne územie B. C., že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného
domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele č. 895/10, parcely registra „C“ a to parcely č.

895/10 o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 895/4 o výmere
348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Zo žalobcami predloženej Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.11.2012 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a
žalovanými ako spoludlžníkmi súd zistil, že žalovaným bol poskytnutý mimoriadny medziúver pod číslom
0099982912 vo výške 60.000 eur. Podľa článku 1 bod 1 zmluvy po pridelení cieľovej sumy zmluvy

o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa
mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 0099982111 vo výške cca 36.000 eur s tým, že
presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zistil tiež, že:

a) predmetný úver bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a
Mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom v 1. rade ako
záložcom, podľa ktorej zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v katastrálnom území B. C.,
zapísanénalistevlastníctvač.XXXatorodinnýdomsúpisnéčísloXXX,postavenýnapozemkuparcelné
č. 895/10, parcely registra „C“ a to parcela č. 895/10 o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie, parcela č. 895/4 o výmere 348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,b) listom zo dňa 14.4.2020 žalovaný oznámil žalobcom v 1. a 2. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, t.j. že ku dňu 14.4.2020 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru zo Zmluvy o úvere č.
0099982 zo dňa 8.11.2012 a zároveň žalovaných vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 35.015,02 eur,

c) dňa 2.6.2020 bolo žalovaným zaslané žalobcom v 1. a 2. rade oznámenie o začatí výkonu záložného
práva predajom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. C. a to z
titulu pohľadávky vo výške 65.706,07 eur zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 8.11.2012.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 329
ods. 1, § 331 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) dospel súd k
záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a zároveň uložil žalobcom podať do 60 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia žalobu vo veci samej. Dôvodil pritom, že žalobcovia preukázali predložením listinných

dôkazov, že žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, ktoré sú
vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, a to na základe záložného práva, ktoré vzniklo na zabezpečenie
úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytnutého zo strany žalovaného
žalobcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom, pričom skutočnosť, že u žalobcov skutočne hrozí nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy mal súd preukázané predloženým uvedeného oznámenia. Dodal, že nedôvodným

výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmov žalobcov,
ktorí využívajú predmetné nehnuteľností na bývanie. Uzavrel, že neodkladné opatrenie je jediným
efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred realizáciou záložného práva predajom na dobrovoľnej
dražbe s tým, že týmto neodkladným opatrením je možné predísť prípadným sporom o vyhlásenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom týmto neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a

nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma žalovanému, ktorý v prípade neúspechu žalobcov v spore vo veci samej
bude môcť pokračovať vo výkone záložného práva. Nakoniec konštatoval, že podľa § 262 ods. 1 CSP
o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky
(§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhol zrušiť napadnuté

uznesenie. V dôvodoch odvolania žalovaný zopakoval argumentáciu žalobcov v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia i súdu v napadnutom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, ktorý
vzal za preukázané, že u žalobcov skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na základe
predloženého oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktorého nedôvodným výkonom by došlo k
nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmov žalobcov, využívajúcich predmetné nehnuteľnosti

na bývanie. Žalovaný namietol správnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení procesných podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP. Odkazom na znenie § 326 ods. 1
CSP, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo 205/2009 naopak,
nariadené neodkladné opatrenie označil za vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP, ako aj
v rozpore so samotnými zásadami civilného sporového procesu, majúc za to, že návrh na nariadenie

neodkladné opatrenie nebol podaný osobami s aktívnou vecnou legitimáciou. Tvrdil, že na podanie
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je aktívne vecne legitimovaná žalobkyňa v 2. rade, ktorej
súd podľa názoru žalovaného nemohol ani uložiť povinnosť podať žalobu voči žalovanému o uloženie
povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva, lebo vlastníkom nehnuteľnosti je výlučne
žalobca v 1. rade, a preto uvedený výrok súdu prvej inštancie nie je spôsobilým a vykonateľným petitom.

Žalovaný ďalej namietol, že nie je dostatočne preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
nakoľko samotný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bez predchádzajúceho konania pred
nezávislým súdom, ktorého výsledkom má byť exekučný titul ako podklad pre nútený predaj majetku,
nie je spôsobilý dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný následne v odvolaní poukázal
na znenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

4Co/96/2016, uznesenie ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL: ÚS 23/2014 z 24.9.2014 a na
skutočnosť, že: a) na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0099982 1 11
zo dňa 08.11.2012 poskytol žalovaný žalobcom medziúver č. 0099982 9 12 v celkovej výške 60.000
eur (ďalej aj len „zmluva o úvere“), b) na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnýmajetok zo dňa 9.11.2012 (a nie zo dňa 5.11.2012) v spojení s rozhodnutím Správy katastra Levice zo
dňa 21.1.2013, V 2418/12 bolo zriadené záložné právo v prospech odporcu na nehnuteľnosť zapísanú
na LV č. XXX, okres: Spišská Nová Ves, obec: B. C., katastrálne územie: B. C., a to parcely registra

„C“ evidované na katastrálnej mape s parcelným č. 895/4 o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná
plochaanádvorie,sparcelnýmč.895/10ovýmere107m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,
spolu s rodinným dom so súpisným č. 383 postavenom na parcele č. 895/10, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu v 1. rade, c) Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.4.2020
pristúpil žalovaný k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo preukázateľne doručené dňa

29.4.2020, d) žalobcovia ani po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nezačali pohľadávku
žalovaného splácať, tak žalovaný pristúpil v zmysle §1511 a nasl. Občianskeho zákonníka k začatiu
výkonu záložného práva, e) žalobcovia si oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevzali dňa
4.6.2020, f) pretože účet stavebného sporenia bol zablokovaný tromi exekučnými príkazmi, t.j. voči
žalobcoviv1.radesúvedenéaktívneexekučnékonania,žalovanýzaúčelomuspokojeniasvojejsplatnej
pohľadávky, pristúpil prostredníctvom dobrovoľnej dražby k výkonu záložného práva, ako následku

dlhodobého neplnenia povinností zo zmluvy o úvere zo strany žalobcov, a nie ľubovôle žalovaného.
Podľa žalovaného žalobcovia dostatočne nepreukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže
nepredložili žiadne relevantné skutočnosti pre ktoré by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie,
nenamietajú ustanovenia zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, postup žalovaného pri výkone záložného
práva, čím nedošlo k naplneniu obligatórnych podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a

snažia sa účelovo oddialiť plnenie svojich povinností zo zmluvy o úvere, a tak bránia žalovanému vo
výkone svojho práva, pričom bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy.

7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného označili odvolanie žalovaného v celom

rozsahu za nedôvodné. Stotožňujúc sa v celom rozsahu so závermi napadnutého uznesenia,
žalobcovia navrhli potvrdiť napadnuté uznesenie, ako vecne správne, vydané na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu a aj za správne právne posúdené. Podčiarkli, že hrozbu nebezpečenstva
bezprostrednej ujmy preukázali predložením oznámenia, ktorým im žalovaný oznámil výkon záložného
práva, ktoré vzniklo na zabezpečenie úveru. Zopakovali, že nedôvodným výkonom záložného práva by

došlo k nenávratnej ujme na ich právach a oprávnených záujmoch, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť
využívajú na bývanie, a preto neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej
ochrany pred realizáciou záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe. V tejto súvislosti zdôraznili,
že prezentovaný názor zastáva európska právna úprava ochrany spotrebiteľa - konkrétne Smernica
Európskeho parlamentu a rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov

týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ č
1093/2010,akoicelýradrozhodnutíSúdnehodvoraEurópskejúnie,ktorésatýkajúochranyspotrebiteľa
v súvislosti s hypotekárnymi úvermi zaťaženými nehnuteľnosťou. Poukázali na to, že
a) „Súdny dvor v rozsudku C-618/10 Banco Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o
platobných rozkazoch s právom EÚ pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú,

ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných podmienok sa vymôže úplne bez posúdenia
veci sudcom“,
b) že bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, ktorú skutočnosť
potvrdzuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. mája 2013 vo veci C- 488/11, v ktorom
dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv

spotrebiteľov,
c) „Súdny dvor zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý
záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie totiž v
práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí
zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon

záložného práva vykonal mimosúdne - dobrovoľnou dražbou (na porovnanie - v prípade ochrany obydlia
- porov. prípad Stánková c/a SR)“,
d) „Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz,
EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie
(pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García,

EU:C:2014:1388, bod 11)“,
e) „strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia nasúdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP
2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137)“,
f) „Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z

obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný
vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie
protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v
prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej
smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59)“.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacích námietok, ktorými žalovaný odôvodňoval ich
uplatnenie, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce správnosť výroku uznesenia, ktorým súd vyhovel
návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalobcom, aby v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti
zdržať sa realizácie výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva

na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012, neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia, v odôvodnení ktorého súd dostatočne zhodnotil skutkové
tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i všetky dôkazy pripojené
žalobcami na osvedčenie ich tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, správne sa
vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia a aj správne rozhodol,

pokiaľ návrhu vyhovel v spojení s uložením povinnosti žalobcom podať žalobu vo veci samej.

10. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a
podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych

pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie má
charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že
jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu (žalobcov), alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol
vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Na konanie a rozhodovanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho

konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným
inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd je preto povinný o návrhu rozhodnúť v zákonom
stanovenej lehote (§ 328 ods. 2 CSP), pričom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl.

CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom (v danom prípade žalobcami), ktorými dôvodnosť
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaosvedčuje(osvedčujú).Vzhľadomnadočasnosťazmysel
tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani
zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti)
tak striktne, ako v konaní vo veci samej.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k
záveru, že pred svojím rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia súd prvej
inštancie splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia správne primárne
vyhodnocoval na základe návrhu žalobcov, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcov

odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému, náležite a v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, posúdil či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, b) či žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) či
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať
podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324
ods. 3 CSP).

12. Vychádzajúc z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená,
odvolací súd, posudzujúc právne pomery strán a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), odvolací dospel k záveru, že súd prvej inštancie objektívne posúdil obsah
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej. Odvolací

súd je v zhode so súdom prvej inštancie v jeho závere, že v posudzovanom prípade je z obsahu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov pripojených žalobcami k návrhu zrejmé
splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP,
podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami
alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, a to za stavu, ak
je v tomto štádiu konania spornou otázka dôvodnosti výkonu záložného práva zriadeného na základe

Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012 (podľa tvrdenia žalovaného
zo dňa 9.11.2012) v spojení s rozhodnutím Správy katastra Levice zo dňa 21.1.2013, V 2418/12, v
prospech žalovaného na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, zapísanú na LV č.
XXX, okres: Spišská Nová Ves, obec: B. C., katastrálne územie: B. C., a to parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape s parcelným č. 895/4 o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvorie, s parcelným č. 895/10 o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu s
rodinným dom so súpisným č. 383 postavenom na parcele č. 895/10, ku ktorej majú právo bývania podľa
ich tvrdenia v návrhu tak žalobca v 1. rade, ako i žalobkyňa v 2. rade, ktorá je spolu so žalobcom ako
spoludlžníčka zmluvnou stranou Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0099982
1 11 zo dňa 8.11.2012, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcom medziúver č. 0099982 9 12 v

celkovej výške 60.000 eur, ktorý listom zo dňa 14.4.2020 oznámil žalobcom v 1. a 2. rade vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. že ku dňu 14.4.2020 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru zo
Zmluvy o úvere č. 0099982 zo dňa 8.11.2012 a zároveň žalovaných vyzval k úhrade pohľadávky vo
výške 35.015,02 eur, a následne dňa 2.6.2020 zaslal žalobcom v 1. a 2. rade oznámenie o začatí výkonu
záložného práva predajom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B.

C. a to z titulu pohľadávky vo výške 65.706,07 eur zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 8.11.2012.

13. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je oprávnený vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie o otázke dôvodnosti

výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok zo dňa 5.11.2012, lebo o tejto otázke bude možné rozhodnúť až rozhodnutím vo veci samej
na základe vykonaného dokazovania. K osvedčeniu práva žalobcov postačuje teda ich povinnosť podať
žalobu vo veci samej na posúdenie ich tvrdení o nedôvodnosti výkonu záložného práva zriadeného
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012. Rovnako sa

odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, preukázali naliehavosť potreby
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby, na
vykonanie ktorej žalovaný už realizoval konkrétne úkony. Realizáciou tejto dobrovoľnej dražby by sa
vytvoril ťažko zvrátiteľný právny stav spočívajúci v strate práva žalobcov na bývanie v nehnuteľnosti,

ktorá tvorí predmet zálohu. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí, aby žalobcovia mohli
podať žalobu a v začatom konaní riadne pokračovať. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil,
že by nariadením neodkladného opatrenia žalovanému vznikla neprimeraná ujma, alebo že by došlo k
neprípustnému zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutnú mieru, keďže v právnom
vzťahu medzi žalobcami a žalovaným nejde o úpravu vo svojich dôsledkoch konečnú, ale o úpravu

predbežnú. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu aj z hľadiska proporcionality môžu znášať takéto
dočasné obmedzenie. Na druhej strane ochrana žalovaného je daná (o.i.) zodpovednosťou žalobcov
za prípadnú vzniknutú ujmu (por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/31/2012). Ak by totiž neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo

uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu
neodkladným opatrením vznikla (§ 340 ods. 1 CSP), a to za predpokladu a/ vzniku ujmy (hmotnej alebo
nehmotnej škody, ktorá vznikla strane sporu alebo aj tretej osobe), b/ existencie príčinnej súvislosti
medzi touto ujmou a procesnými účinkami neodkladného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenomvýkone jeho obsahu a c/ zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej
sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo uspokojené mimosúdne, t.j. bez ohľadu na zavinenie,
nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia zodpovedá za výsledok.

14. Odvolací súd poznamenáva, že týmto rozhodnutím nie je prejudikované konečné rozhodnutie súdu
vo veci samej. V prípade, ak súd rozhodne o povinnosti podať v určitej lehote žalobu a táto podaná
nebola, súd bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení (§ 336 ods. 3 CSP).

15. S poukazom na tieto dôvody odvolací napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako
správne.

16. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným sa zakladá na ust. § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v tomto odvolacom konaní úspešní, preto im patrí
plnánáhradatrovtohtoodvolaciehokonania.Ovýšketýchtotrovrozhodnesúdprvejinštancieosobitným

rozhodnutím.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).