Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Csp/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202673
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému D. Q., nar. XX.XX.XXXXX, trvale bytom W.
XX/X, C., okres G. U., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 1.734,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania súd žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.7.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.734,63
eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 22.8.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel 24.10.2012 zmluvu č. XXXXXXXXXX (zmluva o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb; ďalej iba „Zmluva o bežnom účte“), na základe ktorej
zriadil a viedol pre žalovaného účet, pričom táto Zmluva sa spravuje aj znením obchodných podmienok
banky pre jednotlivé produkty a VOP, s ktorými sa údajne žalovaný pred podpisom Zmluvy oboznámil.
Poukazoval na povinnosť žalovaného mať na účte dostatok finančných prostriedkov na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a iných finančných záväzkov
voči žalobcovi. Uvádzal, že žalovaný uvedenú povinnosť porušil, na účte sa dostal do nepovoleného
prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal, teda žalobca zatvoril účet, za účelom čoho

21.8.2015 vykonal internú účtovnú transakciu kedy debetný zostatok previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet. Poukazoval na to, že nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom žalobca ako banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na účte a ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je povinný platiť úrok, v danom prípade
vo výške 28 % ročne (sadzba platná od 1.7.2012) do vyplatenia pohľadávky.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a veci samej nijako nevyjadril.

3. Pojednávanie súd vykonal podľa § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, pričom vykonal dokazovanie
podľa § 204 CSP, t.j. čítaním a oznamovaním obsahu listín predložených do spisu, a to: podanej
žaloby, Zmluvy o bežnom účte, predložených všeobecných obchodných podmienok Prima banka
Slovensko, a.s. účinných od 1.7.2016 (ďalej iba „VOP“), sadzobník poplatkov v rozsahu predloženom
so žalobou - účinný od 1.7.2016, výpisu z účtu z predloženého so žalobou - za obdobie 1.8.2015

- 21.8.2015, odpovede na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov, výpisu žalobcu z Obchodného
registra, podanie žalobcu z 23.1.2017 - doručeného súdu 27.1.2017 a k nemu pripojených: sadzobníka
poplatkov účinného od 1.1.2013, úrokových sadzieb produktov účinných od 1.2.2013, úrokových
sadzieb produktov účinných od 1.1.2017, sadzobník poplatkov účinného od 1.1.2017, zmluvy opovolenom prečerpaní na účte z 19.2.2013 (ďalej iba „Zmluva o prečerpaní“), európskych informácií
o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa povolených prečerpaní, žiadosti o zmenu služby Povolené
prečerpanie na účte z 8.3.2013, tabuľky s rozpisom kreditných a debetných operácií, výpisov z účtu

žalovaného; ďalej odpovede Sociálnej poisťovne pobočka Stará Ľubovňa k osobe žalovaného a jeho
manželky z 30.5.2017 a potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou
žalovanému v rokoch 2015 a 2016, podania žalobcu doručeného súdu 5.6.2017, oznámenie ÚPSVaR
Stará Ľubovňa k osobe žalovaného z 31.5.2017 a pripojených potvrdení zo poberaní dávok v hmotnej
núdzi žalovaným v rokoch 2012 až 2016 a prídavkov na deti manželkou žalovaného v rokoch 2012 až

2016, a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 24.10.2012 žalobca a žalovaný (ako „majiteľ účtu“) uzavreli Zmluvu o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo (okrem ďalších tam upravených služieb) zriadenie bežného účtu pre žalovaného - Osobný
účet, vydanie a používanie platobnej karty a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Zmluva
o bežnom účte bola uzavretá na dobu neurčitú, v jej samotnom texte boli upravené podmienky

jej výpovede, oprávnenie žalobcu zúčtovať poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení
na ťarchu zriadeného účtu a vyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi
so Zmluvou o bežnom účte a so sadzobníkom. V ďalšom bolo v bode 3. Zmluvy o bežnom
účte uvedené, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované Zmluvou o
bežnom účte sa riadia Obchodnými podmienkami k platobným kartám - Prima banka Slovensko, a.s.,

Obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva - Prima banka Slovensko, a.s.,
ďalšími obchodnými podmienkami Prima banky pre príslušný produkt/službu a VOP v platnom znení, s
ktorými sa v zmysle bodu 4. žalovaný pred podpisom Zmluvy o bežnom účte oboznámil. V bode 4. boli
tiež upravené možnosti oznámenia zmeny všetkých obchodných podmienok zo strany žalobcu.

5. Žalobca k žalobe pripojil iba VOP účinné od 1.7.2016 (teda nie v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o bežnom účte - a to aj napriek doručenej výzve zo strany súdu na predloženie všetkých dôkazov
preukazujúcich titul, výšku a dôvodnosť uplatnených nárokov a napriek riadne doručeným ), sadzobník
poplatkov účinný tiež od 1.7.2016, listinu označenú ako úrokové sadzby produktov účinné od 6.7.2016 -
teda nie v Zmluve o bežnom účte vymenované obchodné podmienky v znení platnom v čase uzavretia

Zmluvy. Výzvou súdu zo dňa 9.1.2017 doručenou žalobcovi 19.1.2017 bol žalobca vyzvaný na presnú
a prehľadnú špecifikáciu žalovanej istiny (okrem iného uviesť aké transakcie boli vykonané v prospech
účtu žalovaného tvoriace nepovolené prečerpanie teda uviesť či išlo o splátky úveru, splátky úroku,
úroku z omeškania, poplatky v zmysle sadzobníka; v prípade poplatkov predložiť dôkaz o oprávnenosti
ich účtovania), ďalej odôvodniť výšku požadovaného úroku 28 %, predložiť všetky dôkazy preukazujúce

titul, výšku a dôvodnosť žalobou uplatnených nárokov.

6.Natožalobcapredložilpodaniez23.1.2017(doručenésúdu27.1.2017)kdeuviedol,žežalovanáistina
predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi na účte žalovaného, kde debety
predstavovali platobné príkazy, POS platby, výbery z bankomatu a pod. spolu vo výške 8.540,52 eur,

ďalej úroky pripísané spolu vo výške 758,23 eur, poplatky podľa aktuálneho sadzobníka za hotovostný
vklad 8,50 eur, za vedenie účtu (mesačne) vo výške 132,60 eur, za hotovostný výber 5,40 eur, za zistenie
zostatku cez bankomat inej banky 8,10 eur, za zadaný trvalý platobný príkaz v pobočke 3,25 eur, za
výber z bankomatu inej banky 27,- eur, za upomienky 60,- eur (4 x 15,- eur) za výzvy 90,- eur (3 x 30,-
eur) za výber hotovosti z bankomatu 12,- eur, za vedenie účtu postihnutého exekúciou 60,- eur - a že

kreditné obraty žalovaného predstavovali 7.970,97 eur. Ďalej žalobca predložil výpisy z účtu žalovaného.

7. Súčasne žalobca v podaní doručenom 27.1.2017 poukázal na to, že žalovanému bolo poskytnuté
„povolené“ prečerpanie vo februári 2013 v sume 690,- eur a v marci 2013 vo výške 990,- eur, pričom mal
opakovane prekračovať povolený limit a dostať sa do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania

v dôsledku čoho mu povolené prečerpanie žalobca znížil na 0,- eur (výpis z účtu 3/2014) a zároveň,
že do omeškania sa žalovaný dostal s vrátením „nepovoleného“ prečerpania prvým dňom jeho vzniku,
a to podľa výpisu 3/2013, ktoré nepovolené prečerpanie sa navyšovalo debetnými obratmi (mesačný
poplatok za vedenie účtu, poplatky upomienka, výzva, výbery vklady klienta z / na účet, úroky, atď.),
vzhľadom na čo žalobca k 21.8.2015 účet žalovaného zatvoril a žiada úrok 28 % ročne odo dňa po dni

zatvorenia účtu.

8. Žalovaný žalovanú sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatil.9. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej iba „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

10. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb

v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

11. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

12. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

13. Podľa § 713 ods. 1, ods. 2 OBZ, banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa

peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi
účtu úroky z týchto prostriedkov.
Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto
peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z
čerpaných peňažných prostriedkov.

14. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

16. Podľa § 503 ods. 1 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy
o prečerpaní), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia Zmluvy o prečerpaní), na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b/veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

e/ povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa.19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy
o prečerpaní), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie
spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. w/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o prečerpaní), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
w/ právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu.

21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o

prečerpaní), zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na
požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a/ podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g) i) a w),
b/ povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c/ výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy o prečerpaní), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o
prečerpaní), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

24. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka („OZ“; v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy o prečerpaní), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy o prečerpaní), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.26. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o prečerpaní),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 369 ods. 3 OBZ (v znení platnom a účinnom od 1.2.2013), ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky

ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.2.2013), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Podľa § 40 ods. 2, ods. 3 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,

nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

31.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

32. Podľa § 265 OBZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

33. Vzhľadom na obsah žalobcom a žalovaným uzavretých Zmluvy o bežnom účte a Zmluvy o
prečerpaní, ich formu, ako aj preukázateľnú povahu strán pri ich uzatváraní, kde je zrejmé, že žalovaný
v rámci ich uzavierania nekonal v rámci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania alebo
nejakej inej obchodnej činnosti, je zrejmé, že išlo o zmluvy spotrebiteľské. Preto použitie ustanovení
OBZ pre rozhodnutie v danej veci vyplýva z povahy Zmluvy o bežnom účte (§ 708 OBZ) a úverovej

povahy konania strán podľa § 710 OBZ v rámci vzťahu založeného samotnou Zmluvou o bežnom
účte. Zároveň však vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia OZ a osobitne i zákona č.
129/2010 Z.z., a vzhľadom na povahu a postavenie zmluvných strán, je potrebné v danom prípade
aplikovať na príslušné vzťahy primárne ustanovenia občianskoprávnych predpisov, a to OZ a zákona
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákon č. 129/2010 Z.z..

Len pre úplnosť, napriek uvedeniu § 269 ods. 2 OBZ v úvodnom texte Zmluvy o povolenom prečerpaní
je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, i z pripojených
dňa 27.1.2017 predložených Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa povolených
prečerpaní.

34. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

35. V prvom rade súd poukazuje na to, že zmluvné dokumenty neboli v celom konaní predložené v
úplnom znení a najmä v znení platnom v čase uzavretia tej, ktorej zo zmlúv, v dôsledku čoho nebolo
možné náležite preskúmať primárny obsah zmlúv a posúdiť či a v akom rozsahu sa ich časti, majúce

povahu obchodných podmienok, oproti pôvodnému stavu zmenili, či postačovalo v tejto súvislosti iba
prosté upozornenie na pristúpenie k ich zmenám (ako vyplýva z niektorých predložených výpisov z účtu
- kde ohľadom týchto neboli predložené taktiež žiadne doklady o ich riadnom doručení žalovanému)
alebo bolo potrebné náležite žalovaného zo strany žalobcu oboznámiť o konkrétnych zmenách, ich
dopadoch na uzavreté zmluvné vzťahy a prípadne mu stanoviť lehotu na možné odstúpenie od nich a

pod.. Žalobcovi pritom bola 19.1.2017 riadne doručená výzva zo dňa 9.1.2017, v zmysle ktorej, okrem
iného, bol povinný predložiť všetky dôkazy preukazujúce titul, výšku a dôvodnosť žalobou uplatnených
nárokov. Navyše žalobcovi dňa 30.5.2017 boli riadne doručené i tzv. všeobecné poučenia o procesných
právach a povinnostiach strán sporu, kde bol poučený i podľa §§ 149, 153 a 154 CSP, pričom poučeniapodľa ustanovení §§ 153 a 154 CSP boli riadne dané i na pojednávaní, ktorého sa žalobca bez vážnych
dôvodov nezúčastnil, a to tak v jeho úvode, ako aj bezprostredne pre vyhlásením dokazovania za
skončené.

36. Čo sa týka Zmluvy o bežnom účte - uzavretá bola 24.10.2012, so žalobou však boli predložené
VOP účinné až od 1.7.2016, rovnako tak i Sadzobník poplatkov účinný až od uvedeného dátumu a
Úrokové sadzby produktov účinné až od 6.7.2016 - tu navyše takýto dokument podľa obsahu Zmluvy
o bežnom účte nebol ani súčasťou uvedenej zmluvy (viď k tomu obsah čl. IV. bodov 3. a 4. uvedenej

zmluvy). Dňa 27.1.2017 žalobca predložil Sadzobník poplatkov - účinný tiež až po uzavretí uvedenej
zmluvy, a to od 1.1.2013 a v znení od 1.1.2017! Rovnako opäť dokument Úrokové sadzby produktov, a
to účinný od 1.2.2013 a od 1.1.2017. Ostatné „súčasti“ uvedenej zmluvy v zmysle jej čl. IV. bodov 3. a
4. neboli súdu v celom konaní predložené vôbec. Samotná Zmluva o bežnom účte zároveň neupravuje
v podstate žiadne konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán - v zásade vo všetkom odkazuje na
„obchodné podmienky“, ktorých obsah čo do rozhodného času vo vzťahu k uzavretiu uvedenej zmluvy

nebol žalobcom nijako preukázaný. Tu len pre úplnosť (ale platí to i následne pre Zmluvu o prečerpaní)
treba uviesť, že síce podľa § 273 ods. 1 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené - avšak
predsa nemôže byť iba v nich a nie v samotnej zmluve obsiahnutý i ten najzákladnejší obsah zmluvy

ako takej ohľadom práv a povinností jednotlivých zmluvných strán, teda v zásade všetok relevantný
obsah. Z uvedeného potom vyplýva, že Zmluva o bežnom účte je len obyčajnou formulárovou zmluvou,
ktorej obsah nemal žalovaný ako ovplyvniť a pokiaľ účet potreboval, tak bezvýhradne musel „súhlasiť“
len s tým čo mu predložil žalobca, a to vrátane akýchkoľvek obchodných podmienok. Obdobne uvedené
skutočnosti platia i čo sa týka Zmluvy o prečerpaní - taktiež nebolo predložené nič, čo by preukazovalo

podrobný a presný obsah práv a povinností zmluvných strán podľa takejto zmluvy, osobitne ku času
jej uzavretia. Navyše v danom prípade preukázateľne Zmluva o prečerpaní nebola riadne písomne
zmenená, keďže súdu bola v konaní predložená iba žiadosť žalovaného z 8.3.2013 o zmenu výšky
limitupovolenéhoprečerpania,avšakžiadenrelevantnýdokument,hociajnaosobitnejlistine,podpísaný
oprávnenýmiosobamizažalobcu,kdebyboloriadnevyjadrenéakceptovaniedanéhonávrhuapríslušná

úprava obsahu zmluvných práv a povinností, osobitne s požiadavkami zákona o spotrebiteľských
úveroch, vo vzťahu k zmene úrokového rámca, Toto totiž muselo mať vplyv na výšku splátok, čas
ich splatnosti a pod. Žalobca však nielen dôsledky takej zmeny v navýšení úverového rámca, ale ani
primárne práva a povinnosti v samotnom pôvodnom čase uzavretia Zmluvy o prečerpaní, absolútne
v celom konaní nijako riadne nepreukázal, čím znemožnil náležité a riadne preskúmanie povinností

žalovaného, ale aj dôvodnosti žalobou uplatňovaných nárokov.

37. Na základe toho, čo žalobca vôbec v konaní predložil, bolo navyše taktiež možné dospieť len k tomu
záveru, že nároky uplatňované žalobou nemožno žalobcovi priznať.

38. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny a úroku z omeškania z nej vo
výške 28 % ročne od 22.8.2015, pričom čo sa týka uvedeného úroku 28 % ročne, ide o absolútne
neprijateľný úrok, v neprimerane vysokej výške, navyše ako je poznamenané vyššie, tento s ohľadom
na všetky zistené skutočnosti určil jednostranne žalobca, pričom žalovaný pri uzatváraní zmlúv nemal
žiadnu možnosť toto ovplyvniť a taktiež, podľa obsahu Zmluvy o bežnom účte, ani podľa obsahu

Zmluvy o prečerpaní, nebola súčasťou žiadnej zo zmlúv listina žalobcu označená ako „Úrokové sadzby
produktov“. Uvedený úrok navyše niekoľkonásobne prevyšuje sankčný úrok z omeškania v zmysle
občianskoprávnych predpisov, jeho určenie obchádza ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách
a teda nemožno daný úrok priznať, nakoľko takýto postup žalobcu je neplatný, a to podľa § 52
ods. 2 OZ. Preto súd žalobu v časti požadovaného úroku 28% ročne zo sumy 1.734,63 eur od

22.8.2015 do zaplatenia zamietol. Navyše treba poukázať na to, že žalobca v podaní doručenom súdu
27.1.2017 poukazoval síce na debetné obraty, ale nijako nepreukázal, že súčasťou žalovanej istiny nie
sú úroky účtované žalovanému počas trvania zmluvného vzťahu (spolu v sume 758,23 eur), pričom
podľa predložených výpisov z účtu preukázateľne vyúčtované a neuhradené úroky z titulu prečerpania
započítaval do samotnej istiny prečerpania, čo je postup neprípustný vzhľadom na úpravu splatnosti

úrokov z úveru ako je vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení a navyše je neprípustné
požadovať príslušenstvo vo forme úrokov z príslušenstva vo forme úrokov už splatného, o ktoré
dochádzalo tak ako preukázateľne tuto k navyšovaniu samotnej istiny dlhu. Žalobca totiž v predmetnom
právnom vzťahu za prečerpanie a teda na úver formou prečerpania nezapočítaval v súlade s § 710 OBZvykonané príkazy na platby do určitej sumy, aj keď nemal žalovaný na účte na to potrebné peňažné
prostriedky, ale v rozpore s týmto ustanovením do prečerpania a teda do takej formy úveru započítaval
i vyúčtované úroky, poplatky za vedenie účtu, poplatky za jednotlivé operácie na účte a pod., na čo

však v zmysle § 71 OBZ nebol žalobca oprávnený (k tomu napr. viď na č.l. 70-71 spisu výpis z účtu
za 1.5.2013 až 31.5.2013, kde napr. na jeho prvej strane s dátumom napr. 10.5.2013 je zaznamenaná
operácia „Zist. zost. ATM inej banky v SR“ - teda zisťovanie stavu na účte cez bankomat inej banky, za
čo bol vyrubený poplatok 0,30 eur, ktorý následne bol zúčtovaný ako „čerpanie povoleného prečerpania
za príslušný deň“; resp. na druhej strane uvedeného výpisu dňa 31.5.2013 boli vyúčtované na ťarchu

žalovaného úroky 20,20 eur, poplatok za transakciu 4x výber ATM iná banka spolu 5,40 eur, poplatok
za osobný účet 3,90 eur - teda spolu 29,50 eur a na prospech žalovaného zaúčtovaná suma odmeny za
platby kartou 0,02 eur, ktorú žalobca odpočítal od sumy 29,50 eur a rozdiel vo výške 29,48 eur započítal
ako čerpanie povoleného prečerpania, teda čerpanie úveru).

39. Takýto postup žalobcu je neprípustný, nie že v rozpore s dobrými mravmi ale jednoznačne ide o

nekalú obchodnú praktiku, pokiaľ žalobca takto poplatky za transakcie a operácie na účte (na ktorých
zaplatenie má nárok podľa § 713 ods. 2 OBZ, avšak v prípade že nie sú riadne uhradené má nanajvýš
nárokibanaúrokzomeškania-tupodľaobčianskoprávnychpredpisov)vpodstate„premení“naúverovú
istinu v rámci povoleného prečerpania, ktorá nepochybne bola úročená dohodnutým úrokom z úveru a
následne v čase riadneho nesplatenia nepochybne i samotným žalobcom určeným úrokom 28 % ročne

(dni splatnosti prečerpania pritom v dôsledku nepredloženia všetkých dokladov ako je uvedené vyššie
ani nepreukázal). Takto žalobca navyšoval primárny úverový záväzok žalovaného, kde za úver možno
považovať iba sumu vyplatenú na základe príkazu majiteľa účtu na vykonanie konkrétnej platby tretej
osobe, alebo vlastného výberu peňazí z účtu žalovaným, hoci nemal v tom čase na účte prostriedky.
Akékoľvek žalobcovi prináležiace poplatky spojené s vedením účtu, či úroky za platby vykonané v čase

keď žalovaný nemal na účte prostriedky v takej výške, však nemôže žalobca preformovať do podoby
úveru a pripočítavať k úveru vo forme prečerpania, a to ani v prípade, že neboli riadne a včas uhradené.

40. Žalobca v celom konaní nepreukázal relevantne a najmä presne aká konkrétna časť žalovanej istiny
predstavuje doposiaľ neuhradené poplatky za vedenie účtu, za jednotlivé operácie na účte, poplatky

za upomienky, resp. za výzvy, za vedenie účtu postihnutého exekúciou a pod. (ktoré taktiež žalobca
neoprávnene započítaval na istinu úveru z prečerpania), ako ani aká časť takýchto nárokov bola a
za aké obdobie splatená vkladmi žalovaného na účet, ktoré žalobca započítal na úhradu povoleného
prečerpania, ako ani nepreukázal riadne v akej miere práve z takýchto nedôvodných navýšení úverovej
istiny boli a v akej sume vypočítané v rozhodnej dobe úroky a teda v akom rozsahu sa vlastne

nedôvodne navýšil záväzok žalovaného z titulu prečerpania. Osobitne čo sa týka v priebehu vedenia
účtu žalovanému vyúčtovaných poplatkov za upomienky (4x á 15,- eur), resp. za výzvy (3x á 30,-
eur) žalobca nepreukázal ani len oprávnenosť týchto nárokov - tieto sú jednak, vzhľadom na povahu
právneho úkonu vo forme upomienky či výzvy, podľa výpisov z účtu neprimerane vysoké a navyše
žalobca nepredložil v celom konaní ani len jedinú upomienku alebo výzvu, ani len jediný doklad o

ich odoslaní žalovanému a už vôbec nie o doručení takého podania žalovanému. Obdobne v celom
konanížalobcanepredložilžiadnedôkazypreukazujúceoprávnenosťpožadovaniapoplatkovzavedenie
účtu postihnutého exekúciou (12x á 5,- eur). Tým všetkým v podstate žalobca zmaril v tomto ohľade
možnosť náležitého preskúmania dôvodnosti podanej žaloby čo do dôvodu a výšky žalovanej istiny (teda
posúdenie oprávnenosti započítavania vkladov žalovaného na účet na prípadné takéto, za tohto stavu

nedôvodné nároky a zohľadnenie takého započítania oproti žalovanej istine). Žalobca navyše nároky v
žalobe uplatnené požadoval z titulu prečerpania, nie z dôvodu dlžných poplatkov akéhokoľvek druhu.

41. Ďalej čo sa týka samotného prečerpania a z toho titulu založeného spotrebiteľského úverového
vzťahu. Podľa obsahu predložených európskych informácií o spotrebiteľskom úvere možno dedukovať,

že v danom prípade mala byť Zmluva o prečerpaní uzavretá na dobu neurčitú a žalovaný ako spotrebiteľ
mohol byť kedykoľvek požiadaný, aby tento spotrebiteľský úver splatil v plnej výške - v samotnej
uvedenej zmluve však daná náležitosť chýba, s ohľadom na obsah predložených európskych informácií
o spotrebiteľskom úvere však z pohľadu súdu nie je dôvod na pochybnosti o tom, že tomu tak malo byť
(načo inak by taká informácia bola v predložených európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere),

teda, že žalovaný bol povinný na požiadanie splatiť úver takto poskytnutý (zrejme táto náležitosť bola
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré v zmysle bodu 1. Zmluvy o prečerpaní mali tvoriť
neoddeliteľnú súčasť uvedenej zmluvy, avšak v celom konaní súd v znení účinnom v čase uzavretia
uvedenej zmluvy predložené neboli). Tu však treba poukázať na to, že Zmluva o prečerpaní neobsahujenáležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. w/ v spojení s § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. a
vyslovene ani uvedenie náležitosti podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., teda povinnosti
spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a preto úver na základe nej

poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010
Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o prečerpaní.

42. Zároveň úver poskytnutý žalovanému žalobcom formou prečerpania sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov i podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia

Zmluvy o prečerpaní), nakoľko žalobca v celom konaní nepredložil doklady o tom, že pred uzavretím
Zmluvy o prečerpaní (a osobitne i pred navýšením úverového rámca na základe žiadosti žalovaného z
8.3.2013, čo ani nebolo upravené riadnou písomnou formou) konal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom v danom prípade preukázateľne išlo zo strany žalobcu o hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko z predložených dokumentov
jednoznačne vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému prečerpanie bez akéhokoľvek posudzovania

schopnosti žalovaného splácať úver, konkrétne bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii žalovaného
ako spotrebiteľa. Tento záver je jediný možný i vzhľadom na to, že žalobca v celom konaní (v rámci
povinnosti úplne a pravdivo popísať skutkový stav) neuviedol a ničím nepreukázal, že pred uzavretím
Zmluvy o prečerpaní alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
- prečerpania - posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Tu v žiadnom prípade nepostačovali informácie o výške vkladov žalovaného alebo v
jeho prospech na účet. Čo sa posudzuje je v citovanom § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzané iba
demonštratívne a žalobca nepreukázal, že skúmal i pomery žalovaného a jeho pravidelné výdavky, ich
druh a výšku - pritom už len pdoľa výpisov z účtu za 1.12.2012 až 31.12.2012 (č.l. 79), resp. za 1.1.2013
až 31.1.2013 (č.l. 77) musel vidieť nielen vklady na účet, ale aj tomu zodpovedajúce výbery v príslušných

výškach. Preto za takých okolností ponúknuť a poskytnúť spotrebiteľský úver formou prečerpania bola
z pohľadu súdu iba slepá ziskuchtivosť. Navyše ak by žalobca konal s odbornou starostlivosťou, tak by
mu neušlo to, čo bolo zistené dokazovaním, a to, že žalovaný počas celého roku 2012, ako aj za január
a február roku 2013 (ako aj za celé ďalšie obdobie uvedeného roku) poberal dávky v hmotnej núdzi, už
vtedy bol ženatý a už mal päť maloletých detí, pričom jeho manželke boli vyplácané iba rodinné prídavky

na ne. Žalobca teda konal slepo vo vidine zisku (19,90 % ročnú úrok z prečerpania), v dôsledku čoho
nekonal pred uzavretím Zmluvy o prečerpaní z 19.2.2013, ani pred jej zmenou (v rozpore s § 40 ods. 2
OZ ani riadne písomne neuzavretou) s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. (v znení platnom a účinnom v danom čase) a to až tak, že za týchto okolností išlo zo strany žalobcu
o hrubé porušenie jeho povinností podľa uvedeného zákonného ustanovenia, v dôsledku čoho aj podľa

§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o prečerpaní,
sa poskytnutý úver podľa danej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

43. Žalobca však preukázateľne žalovanému účtoval úroky z titulu prečerpania (viď jednotlivé výpisy z
účtu), tieto pokiaľ neboli uhradené pripočítaval na prečerpanie, o čom svedčia opäť samotné predložené

výpisy z účtu, čo však na základe vyššie uvedeného nebol oprávnený. Rovnako ani ohľadom úrokov
účtovaných žalovanému nijako relevantne nešpecifikoval a nepreukázal v akom rozsahu tvoria súčasť
žalovanej istiny a v akom rozsahu už vklady žalovaného započítal na ich plnenie, k čomu však podľa
výpisov z účtu dochádzalo a tým vlastne žalobca, teda neoprávneným započítavaním častí vkladov na
úroky,ktorévdanomprávnomvzťahuneboloprávnenýpožadovať,vytváralstavkedyžalovanývprípade

potreby peňažných prostriedkov už opätovne vlastne automaticky sa zase dostával do prečerpania.

44. Nároky uplatnené žalobou žalobca odvodzoval z titulu prečerpania, avšak v celom konaní predložil
VOP iba v znení účinnom od 1.7.2016. Zmluva o prečerpaní však bola uzavretá 19.2.2013, pričom
predložením iba VOP účinných od 1.7.2016 a nie v znení účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy,

vzhľadom na čo do merita úverového vzťahu ňou založeného absolútne ničotný obsah danej zmluvy,
teda žalobca absolútne znemožnil riadne preskúmanie povinností žalovaného ohľadom času a spôsobu
splácania úveru poskytnutého mu prečerpaním, ako aj to či, kedy a v akom rozsahu vlastne sa dostal
žalovaný do omeškania, resp. ako mal byť a či vôbec a kedy bol vyzvaný na splatenie úveru, ako
malo dôjsť k ukončeniu úverového vzťahu a či tomu v danom prípade tak bolo, a pod.. Nepredložením

VOP účinných v čase uzavretia Zmluvy o prečerpaní, ako ani iných obchodných podmienok, v súlade
s ktorými mala byť uzavretá samotná Zmluva o bežnom účte, bolo taktiež súdu znemožnené posúdiť
rozsah následných zmien VOP či iných podmienok po uzavretí tej-ktorej zmluvy a najmä či takýmito
zmenami nedošlo oproti pôvodnému stavu k zhoršeniu postavenia žalovaného, teda či sa žalobca vrámci „dohodnutého“ oprávnenia v zmysle čl. IV. bodu 4. Zmluvy o bežnom účte (t.j. na ich zmenu, ktorú
mohol oznamovať i na výpise z účtu, čo však nerobil ohľadom samotného obsahu, iba ak, že dokumenty
aktualizuje - viď napr. na výpise za1.11.2013 až 29.11.2013 - č.l. 62 spisu) nedopustil tzv. nekalých

obchodných praktík voči žalovanému.

45. Celým vyššie uvedeným postupom žalobca z pohľadu súdu jednoznačne zneužíval svoju pozíciu
v zmluvnom vzťahu, na prečerpanie započítaval nároky, ktoré mu patrili z iného titulu, čím navyšoval
záväzky žalovaného a v zásade ho tlačil do ďalšieho a sústavného prečerpania na bežnom účte.

Takéto konanie z pohľadu súdu je jednoznačne výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ako aj
s ich užšou kategóriou, a to so zásadami poctivého obchodného styku. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti a zrejme účelovo postupy žalobcu voči žalovanému v rozpore s občianskoprávnymi
predpismi, osobitne s ohľadom na postavenie žalobcu ako podnikateľa v uvedených právnych vzťahoch
a to najmä vo vzťahu založenom Zmluvou o prečerpaní, ako vzťahu úverovom, súd dospel k záveru,
že takýto výkon práva zo strany žalobcu bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a ako

taký nemôže požívať právnu ochranu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu,
nielen z hora uvedených dôvodov v jednotlivých častiach istiny či úroku požadovaného vo výške 28 %
ročne, ale v konečnom dôsledku v celom rozsahu zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

48. V danom prípade bol v celom rozsahu vo veci úspešný žalovaný, preto podľa § 255 ods. 1 CSP v

zásade by mu mala byť priznaná náhrada trov konania voči v celom rozsahu v tejto veci neúspešnému
žalobcovi. Súd však žalovanému podľa § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal, kde dôvod hodný
osobitného zreteľa na takýto postup je ten, že žalovaný bol v konaní absolútne pasívny, bola mu
poskytnutá ex offo ochrana z titulu jeho postavenia ako spotrebiteľa a teda slabšej strany v spore,
pričom preukázateľne mu nevznikli žiadne trovy, kde za takéhoto stavu by po právoplatnosti tohto

rozsudku konanie podľa § 262 ods. 2 CSP, t.j. o výške náhrady neexistujúcich trov konania, bolo viac
než nadbytočné a nehospodárne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je

prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z..