Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105214204
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4105214204.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. K., bytom E., L. XX, 2/ K. D., bytom E. G., L. XX,
obe zast. JUDr. René Hudzovič, advokát, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 433, 3/ L. E., bytom D. - X., Z.
XXX/X, L. republika, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom A. E., so sídlom E., K. tr. XX, proti
odporcom: 1/ DYNAMIK REAL, s.r.o., so sídlom Nitra, Štúrova 22, zast. ADVOKÁCIA s.r.o., so sídlom
Nitra, Hollého 10, 2/ A. U., bytom E., O. 5, 3/ M. U., bytom E., O. 5, 4/ A. B., bytom E. G., I. XX, 5/ C.

B., bytom E. G., I. XX, 6/ A. J., bytom E., Z. XXXX/X, 7/ Y. J. B., bytom E., Z. XXXX/X, odporcovia v
4. až 7. rade zast. KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
8. októbra 2012 č. k. 12C/138/2005-603, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnom skončení veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ - pôvodne
P. E. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) sa podaným návrhom zo dňa 27.06.2005 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich
sa v obci E. G., kat. úz. E. G., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 1092/2 trvalé trávne porasty o

výmere 625 m2, parc. č. 1093/2 trvalé trávne porasty o výmere 535 m2, parc. č. 1232/26 ostatné plochy o
výmere 2168 m2 a parc. č. 1232/47 zast. plochy a nádvoria o výmere 60 m2 v podiele 5/90 k celku. Svoj
návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti užíval ako svoje vlastné a nadobudol ich do svojho
vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia D 1085/69 po svojom otcovi A. E., zomr. 21.05.1969.
Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti vznikli z pôvodných parciel 1092 a 1093, pôvodne vedených v
PKV č. XXX. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 124 Občianskeho zákonníka,

ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateliek nie je
dôvodne podaný. Poukázal na to, že podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali ideálneho podielu
5/90-ín k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v obci E. G., kat. úz. E. G., zapísaných na LV č. XXXX,
ako parc. č. 1092/2 trvalé trávne porasty o výmere 625 m2, parc. č. 1093/2 trvalé trávne porasty o
výmere 535 m2, parc. č. 1232/26 ostatné plochy o výmere 2168 m2 a parc. č. 1232/47 zast. plochy a
nádvoria o výmere 60 m2 v podiele 5/90 k celku. Po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre a skutočnostiach

uvádzaných v odôvodnení rozhodnutia zmenili petit návrhu a domáhali sa, aby súd určil, že do dedičstva
po P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz.
E. G., zapísané vo výkaze výmer Geometrického plánu Ing. Antona Košíka č. 11/2010, vyhotoveného
04.06.2010, úradne overeného 09.06.2010 ako parc. č. 1094/10, ostatná plocha o výmere 39 m2, parc.
č. 1093/3, ostatné plochy o výmere 65 m2, parc. č. 1092/4 zastavaná plocha o výmere 65 m2, parc. č.
1094/12ostatnáplochaovýmere19m2vcelosti.Poukázalnato,žeodporcav1.rade vzniesolnámietku

premlčania, ktorú odôvodnil tým, že zmenený návrh je novým návrhom, doručený Okresnému súdu
Nitra bol dňa 11.06.2010, avšak medzičasom už došlo k vydržaniu nehnuteľností účastníkmi konania.V tejto súvislosti uviedol, že s názorom odporcu v 1. rade sa nestotožnil s poukazom na § 100 ods. 2
OZ, podľa ktorého sa vlastnícke právo nepremlčuje a predmetné konanie je aj po zmene petitu návrhu
stále konaním o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Čo sa týka ďalšej námietky odporcu v

1. rade a rozdielnej identifikácie parciel, súd prvého stupňa poukázal na identifikáciu parciel, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že pôvodné parcely č. 1092 a 1093 boli zapísané ako parc.č. 1092/2, trvalé trávne
porasty o výmere 625 m2, parc.č. 1093/2, trvalé trávne porasty o výmere 535 m2, parc.č. 1132/26,
ostatné plochy o výmere 2168 m2 a parc.č. 1132/47, zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2
v celosti, ktorá bola od parc.č. 1132/26 odčlenená a takto bol formulovaný aj petit návrhu pred jeho

zmenou. Za podstatné považoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že odporcovia
spornénehnuteľnostinadobudlivdobrejviere,žeimpatria,pretožeopakpreukázanýneboladôkazného
bremena sa navrhovatelia v tomto smere nezhostili. V tejto súvislosti poukázal na článok 20 ods. 1, 3
Ústavy SR, ako aj na zistenie, že odporcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
kúpnymi zmluvami, pričom predávajúcimi boli osoby, ktoré boli v katastri nehnuteľností zapísané ako
vlastníci predmetných nehnuteľností, vychádzali teda z údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sú s

poukazom na § 70 katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa názoru súdu
prvého stupňa odporcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednoznačne a bez pochybností
užívanie nehnuteľností a ich vydržanie, ku ktorému malo dôjsť vydržaním ich právnym predchodcom
P. E. v rokoch 1950 - 1960 podľa § 115 a § 116 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.,
podľa ktorého vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú

v socialistickom vlastníctve a vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§
145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Uviedol,
že pochybnosti ohľadne užívania nehnuteľností právnym predchodcom navrhovateľov vzbudzovali aj
samotné výpovede účastníkov konania a svedkov. Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní uviedla,
že jej starí rodičia užívali predmetné nehnuteľnosti do 80-teho roku, potom pozemok zarástol trávou,

starí rodičia záhradu užívali, až pokiaľ ju nezobralo družstvo. Po ich smrti zdedil pozemok jej otec P. E..
Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že jej otec aj dedo A. E. chodili kosiť pozemky približne
v 80-tych rokoch, nepamätala sa, kedy otec prestal užívať pozemok, tieto pozemky nikdy neužívalo
družstvo. Samé navrhovateľky si odporujú v tom, či pozemky užívalo alebo neužívalo družstvo. Poukázal
aj na svedecké výpovede svedkov a tiež svedeckú výpoveď Ing. Antona Košíka, ktorý vypracoval

geometrický plán na základe výpovede P. E. a na základe toho, čo mu P. E. ukázal. Uviedol, že P.
E. zomrel v marci 2006, geometrický plán bol vypracovaný v roku 2010. Hranice pozemku geodet
upresňoval sám podľa súradníc, vychádzal z geometrických plánov, ktoré boli vyhotovené na celý areál.
Medzi informáciami P. E. a údajmi z mapy došlo k posunu plus, mínus 5 metrov. Túto skutočnosť súd
prvého stupňa považoval pri celkovej šírke pozemku 3 - 4 metre za podstatnú, pretože keby sa posunul

pozemok o šírke 3 - 4 metre o 5 metrov, tak by sa posunul celý pozemok, a preto zameranie geodetom
pôsobí nedôveryhodne. Pozemok nebol geometrickým plánom hodnoverne identifikovaný, a preto podľa
názoru súdu prvého stupňa nemôže byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. Navyše v konaní nebolo
preukázané, že by pôvodne vedľajší účastníci v konaní neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností. W.
J. nadobudla nehnuteľnosti dedením na základe rozhodnutia D 3651/93, Dnot 883/94, teda rovnakým

právnym titulom, na aký sa odvolával P. E. a rovnako aj SPF nadobudol nehnuteľnosti ako odúmrť na
základe rozhodnutia Štátneho notárstva Nitra D 1864/91, A. L. bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti
s poukazom na osvedčenie NZ 473/99, N 505/99, W. O. bola evidovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti
s poukazom na osvedčenia NZ 171/94 zo dňa 06.05.1994 a W. T. bola evidovaná ako vlastníčka
nehnuteľnosti s poukazom na osvedčenie NZ 180/98, N 195/98 a neplatnosť notárskych zápisníc v

konaní preukázaná nebola. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a právnym záverom súd prvého stupňa
návrh navrhovateliek ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 151 ods. 3 OSP s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky v
1. a 2. rade, ktoré žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu v
plnom rozsahu vyhovel. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že súd prvého stupňa svoje zamietavé
rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporcovia sporné
nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, že im patria, pretože opak preukázaný nebol a navrhovatelia

sa dôkazného bremena nezhostili. Navrhovateľky v 1. a 2. rade poukázali na to, že odporcovia svoju
dobromyseľnosť vyvodzujú od ich právneho predchodcu U.. K. K., od ktorého predmetné nehnuteľnosti
odkúpili, a o ktorom zrejme v čase kúpy predpokladali, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Podľa názoru navrhovateliek v 1. a 2. rade U.. K. K. svoju dobromyseľnosť stratil najneskôr v roku2005, keď mu bol doručený od navrhovateľov návrh na začatie konania. Vzhľadom k tomu, že Ing. K.
K. prestal byť dobromyseľný, že mu predmetné nehnuteľnosti patria minimálne od momentu, čo mu
bol doručený návrh navrhovateľov na začatie konania, nemohli odporcovia vstúpiť do ním započatej

držby a započítať si jeho vydržaciu dobu. Plynutie vydržacej doby sa po tom, čo došlo k strate
dobromyseľnosti držiteľa neobnovuje, a to ani po novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci a v
takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba. Pokiaľ by aj odporcovia v čase nadobudnutia
predmetných nehnuteľností (odporca v 1. rade v roku 2006, odporcovia v 2. až 7. rade od roku
2007) boli dobromyseľní, že im vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrí, k strate ich

dobromyseľnosti došlo momentom, čo im bol doručený návrh na zámenu účastníkov na strane
odporcov a na zmenu návrhu na začatie konania. Navrhovateľky poukázali na okolnosť, že v zmysle
ust. čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy SR je chránené i vlastnícke právo právneho predchodcu navrhovateliek v
1. a 2. rade P. E., ktorý titulom dedenia nadobudol vlastnícke právo k ideálnemu spoluvlastníckemu
podielu nehnuteľností, pričom nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené rozhodnutím bývalého Štátneho
notárstva Nitra sp. zn. D 1085/69-13. Vlastnícke právo P. E. požíva právnu ochranu v zmysle cit.

ustanovení Ústavy SR i v súčasnosti, nakoľko nebolo doteraz preukázané, že by právny predchodca
navrhovateľov P. E. uskutočnil taký právny úkon, ktorý by mal za následok prechod vlastníckeho
práva k jemu vlastnícky patriacim nehnuteľnostiam na inú osobu a taktiež nebolo preukázané, že by
došlo k inej právnej skutočnosti, s ktorou by právne predpisy spájali prechod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam P. E. na iné osoby. Navrhovateľky uviedli, že v konaní bolo evidentne preukázané,

že zápisy v katastri nehnuteľností nezodpovedajú skutočnosti, pretože P. E. nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam titulom dedenia po A. E., ktorý bol ako podielový spoluvlastník zapísaný v PKN
vložke č. 642 pre kat. úz. G. a nadobudnutie dedičstva P. E. k spoluvlastníckemu podielu uvedených
nehnuteľností bolo potvrdené rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva Nitra sp. zn. D 1085/69-13
a súčasne nebola preukázaná existencia žiadneho právneho úkonu, a ani inej právnej skutočnosti,

dôsledkom ktorej, by bol prechod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z P. E. na iné
osoby. Uviedli tiež, že podľa ich názoru je jednoznačne preukázané, že P. E. nadobudol vlastnícke
právo k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu vo výške 5/90 k nehnuteľnostiam titulom dedenia po A.
E., a keďže naopak nebolo preukázané, že by došlo k takému platnému právnemu úkonu, alebo k takej
právnej skutočnosti, s ktorou by právne predpisy spájali prechod vlastníckeho práva z osoby P. E. na iné

osoby, je P. E. vlastníkom predmetného ideálneho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností a odporcovia
a ani ich právny predchodca nemohli nadobudnúť platným spôsobom vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Vo vzťahu ku geometrickému plánu vypracovanému U.. D. navrhovateľky uviedli, že
geometrický plán bol vyhotovený na to oprávnenou osobou a tento bol úradne overený Správou katastra
E., čím je potvrdená jeho správnosť. Pri jeho vyhotovení Ing. Košík vychádzal z výpovede užívateľa

pozemku (P. E.) a z toho, čo mu užívateľ pozemku v prírode ukázal. V súvislosti so skutočnosťou, že P.
E. zomrel v marci 2006 a geometrický plán bol vypracovaný v roku 2010, považovali za potrebné uviesť,
že v predmetnej veci Ing. Košík vypracovával pred podaním návrhu na začatie konania objednávateľovi
P. E. znalecký posudok č. 13/2004-zn a ohliadku nehnuteľností na mieste samom uskutočnil Ing.
Košík už v súvislosti s vypracovaním predmetného znaleckého posudku. Okolnosti potrebné pre

vypracovanie predmetného geometrického plánu boli geodetovi známe zo zistení získaných v súvislosti
s vypracovaním predmetného znaleckého posudku. Napokon navrhovateľky uviedli, že užívací stav
vôbecnemusízodpovedaťmapovémustavu,pretožejednotlivíužívateliapozemkovtietovôbecnemusia
užívať spôsobom, ako boli pôvodne zakreslené v mapách a nie je možné súhlasiť so záverom súdu
prvého stupňa, že pozemok nebol geometrickým plánom hodnoverne identifikovaný.

K odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadril odporca v 1. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľov k náhrade
trov konania. Vo svojom vyjadrení odporca v 1. rade poukázal na to, že navrhovatelia žiadnym spôsobom
nepreukázali, že by vlastnícke právo právnych predchodcov Ing. K. K. bolo sporné alebo spochybnené,

preto je potrebné započítať aj vydržaciu dobu právnych predchodcov odporcu v 1. rade. Vydržacia
doba podľa názoru odporcu v 1. rade uplynula v prípade par. č. 1093/2, pretože od spísania Notárskej
zápisnice NZ 171/94 dňa 06.05.1994, na základe ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel W. O., do
podania návrhu na zmenu žaloby dňa 11.06.2010 uplynulo 16 rokov. V prípade parc. č. 1132/26 a z
nej vytvorenej parcely č. 1132/47 bola notárska zápisnica NZ 180/98 spísaná dňa 15. 05.1998, pričom

do podania návrhu na zmenu žaloby dňa 11.06.2010 uplynulo 12 rokov. V prípade parc. č. 1092/2 bola
notárska zápisnica NZ 473/99 spísaná dňa 29.11.1999, pričom do podania návrhu na zmenu žaloby
dňa 11.06.2010 uplynulo 10 a pol roka. Uviedol, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby anepretržitosťdržbypočascelejzákonomstanovenejdoby.Poukázalnato,žesúdprvéhostupňasprávne
vec skutkovo a právne posúdil, správne vyhodnotil výpovede svedkov, ako aj výpovede navrhovateliek,
ktoré v konaní neuniesli dôkazné bremeno.

K odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadrili odporcovia v 4. až 7. rade, ktorí navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zaviazal navrhovateľov
na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení odporcovia v 4. až 7.
rade uviedli, že U.. K. K. nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe

kúpnej zmluvy, a to od vlastníkov uvedených na liste vlastníctva podľa údajov v katastri nehnuteľností,
údaje, ktoré sú s poukazom na ust. § 70 katastrálneho zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa názoru odporcov v 4. až 7. rade navrhovateľky žiadnym spôsobom nepreukázali, že by uvedené
tituly nadobudnutia vlastníckeho práva boli rozporné, resp. nepravdivé, a teda, že by vlastnícke právo
uvedených vlastníkov bolo spochybnené. Navrhovateľky nepreukázali ani to, že medzi podielovými
spoluvlastníkmi došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, a že práve časť vyčlenenú geometrickým

plánom užívali ich právni predchodcovia. Uviedli, že svedkovia O. D., K. A. a O. S. mali vedomosť
o tom, o ktoré pozemky v danej veci ide. Z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že videli a poznali
osoby, ktoré sa o tieto nehnuteľnosti chodili starať, avšak navrhovatelia, ani ich právny predchodca,
medzi nimi neboli. Poukázali tiež na to, že svedkovia X. Y., L. K. a D. P. sú v príbuzenskom pomere s
navrhovateľkami a ich svedecké výpovede vyznievali v prospech navrhovateľov. Zo svedeckej výpovede

Ing. Antona Košíka vyplynulo, že miesto si bol obhliadnuť len raz, a to pred vypracovaním geometrického
plánu s P. E., či to bolo 1-3 mesiace pred, uviesť nevedel. Pretože geometrický plán bol vyhotovený
dňa 04.06.2010, pričom v tom čase už P. E. nežil, sú toho názoru, že výpoveď U.. W. D. pôsobila
nedôveryhodne s ohľadom aj na to, že svedok mal problém sa rozpamätať aj na skutkové okolnosti
objednania a vypracovania geometrického plánu. Hranice pozemku geodet upresňoval sám podľa

súradníc, vychádzal z geometrických plánov, ktoré boli vyhotovené na celý areál. Poukázali na výpoveď
Ing. Košíka, ktorý uviedol, že P. E. nemal na mieste samom žiadne orientačné body, ktorými by
identifikoval pozemok, ukázal iba miesto, kde kosil. Medzi týmito údajmi a údajmi z mapy však došlo k
posunu cca 5 metrov, čo pri celkovej šírke pozemku 3-4 metre považujú odporcovia za nezanedbateľné,
pretože ak by došlo k posunu šírky pozemku o 5 metrov, posunul by sa tým celý pozemok.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek je dôvodne podané.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil

skutkový stav, preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia ako právni nástupcovia po neb. P. E. (pôvodnom
navrhovateľovi), ktorý zomrel v priebehu tohto konania dňa 29.03.2006, sa podanou žalobou domáhali

určenia, že do dedičstva po poručiteľovi patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci E. G., zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX S. katastra v E. ako parcela č. 1092/2 - trvalé trávne porasty o výmere
625 m2, parc. č. 1093/2 - trvalé trávne porasty o výmere 535 m2, parc. č. 1132/26 - ostatné plochy
o výmere 2168 m2 a parc. č. 1132/47 - zast. plochy a nádvoria o výmere 60 m2 v podiele 5/90-in k
celku. Súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 11.06.2008 č.k. 12C/138/2005-256 návrh

navrhovateľov zamietol a na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31. marca
2008 č.k. 7Co/196/2008-294 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po
zrušení veci odvolacím súdom navrhovatelia podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.06.2010
(č.l. 303 spisu), podali návrh na zámenu účastníkov konania a na zmenu návrhu na začatie konania,
ktorému návrhu súd prvého stupňa uznesením zo dňa 09.07.2010 č.k. 13C/138/2005-318 vyhovel.

Po pripustení zmeny návrhu na začatie konania, predmetom konania je určenie, že do dedičstva po
P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. E.
G., zapísané vo výkaze výmer Geometrického plánu Ing. Antona Košíka č. 11/2010, vyhotoveného
04.06.2010, úradne overeného 09.06.2010, ako parc. č. 1094/10, ostatná plocha o výmere 39 m2, parc.
č. 1093/3, ostatné plochy o výmere 65 m2, parc. č. 1092/4 zastavaná plocha o výmere 65 m2, parc. č.

1094/12 ostatná plocha o výmere 19 m2 v celosti.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojich právnych
predchodcov s tým, že pôvodným pozemnoknižným vlastníkom (spoluvlastník) nehnuteľností bol A.E., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a nehnuteľnosti nadobudol jeho syn, pôvodný navrhovateľ P. E., titulom
dedenia v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra č.k. D 1085/69-13 z 13.01.1972.
Vlastnícke právo v prospech P. E. však kataster nehnuteľností nezapísal, pretože medzičasom bolo

zapísané vlastnícke právo na osoby, ktoré predmetné nehnuteľnosti získali na základe osvedčenia
notára o vydržaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru,
že v konaní nebola preukázaná neplatnosť namietaných notárskych zápisníc NZ 180/98, N 195/98 zo

dňa 15. mája 1998, ktorou bolo osvedčené podľa § 134 OZ spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v
prospech W. T. a A. L., NZ 473/99, N 505/99 zo dňa 29. novembra 1999, ktorou bolo osvedčené podľa
§ 134 OZ spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech A. L. a NZ 171/94 zo dňa 06.05.1994,
ktorou bolo osvedčené vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech W. O.. K tomuto záveru súdu prvého
stupňa je treba uviesť, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom, a preto súd ani nemôže určovať
(zisťovať) platnosť či neplatnosť notárskej zápisnice ako takej.

Z dôvodu, že navrhovatelia tvrdili, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti titulom reálnej deľby týchto
nehnuteľností, ktoré boli aj predmetom dedičského konania po ich právnom predchodcovi A. E. (hoci
v ideálnom podiele), mal sa súd prvého stupňa s ohľadom na tvrdenia navrhovateľov zaoberať tým,
či boli splnené podmienky na vydanie osvedčení formou notárskych zápisníc, a či teda bolo pravdivé

vyhlásenieosôbovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.Bolotiežpotrebnézistiť,čitietoosoby
splnili ku dňu vydania osvedčenia všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Uvedené skutočnosti navrhovatelia v konaní spochybnili. Preukázali na základe PKN vložky
č. XXX, že A. E. bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorú v dedičskom konaní zdedil P. E.,
a preto bolo dôkaznou povinnosťou odporcov preukázať, že ich právni predchodcovia, ktorí nadobudli

vlastnícke právo na základe osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, splnili zákonné
podmienky vydržania. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa na rozpory uvedené
vo výpovedi W. T., ktorá na pojednávaní konanom dňa 14.05. 2007 (č.l. 143 spisu) uviedla, že nikdy
nehnuteľnosti neužívala ona, ani jej matka, ale užívala ich len babka A. L., následne tam bola zriadená
ohradená strelnica a pozemky nemohol užívať nikto. V rozpore s týmto tvrdením sa javí byť obsah

vyhlásenia W. T. v osvedčení spísaného formou notárskej zápisnice NZ 180/98 zo dňa 15.05.1998 (č.l.
76 spisu), kde tvrdila, že nehnuteľnosti užívala A. T. do začiatku 50-tych rokov, kedy ich odovzdala do
užívania svojim deťom A. L. a G. T., ktorí ich asi po dvoch rokoch užívania odovzdali svojim deťom -
žiadateľom A. L. st. a G. T., rod. L.. Títo odovzdali majetok A. L. ml. a W. T., rod. T.. Uviedla, že žiadatelia
časť týchto nehnuteľností užívajú od 50-tych rokov, zvyšok pozemkov slúžilo od roku 1913 ako vojenská

strelnica.

Súd prvého stupňa sa preto v ďalšom konaní bude zaoberať tým, či skutočnosti ohľadne nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním uvádzané v notárskych zápisniciach NZ 180/98, N 195/98 zo dňa 15.
mája 1998, ktorou bolo osvedčené podľa § 134 OZ spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech

Anny T. a A. L., NZ 473/99, N 505/99 zo dňa 29. novembra 1999, ktorou bolo osvedčené podľa § 134
OZ spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech Michala L. a NZ 171/94 zo dňa 06.05.1994,
ktorou bolo osvedčené vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech W. O., sú pravdivé, a či osoby, ktoré
osvedčovali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam vydržali v súlade s príslušným ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ zistí, že tieto osoby nesplnili podmienky vydržania, nemohlo u nich dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva titulom vydržania, v dôsledku čoho tieto osoby nemohli právne účinným spôsobom
prevádzať vlastnícke právo na ďalšie osoby.

Súd prvého stupňa prijal nesprávny právny záver aj v tom, že navrhovatelia nepreukázali splnenie

podmienok vydržania vlastníckeho práva. Ako je už vyššie uvedené, navrhovatelia odvodzujú
svoje vlastnícke právo od právnych predchodcov A. E., pôvodného pozemnoknižného vlastníka
(spoluvlastníka) nehnuteľností a jeho syna, pôvodného navrhovateľa P. E., ktorý vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nadobudol titulom dedenia po A. E.. Zatiaľ v konaní nebolo preukázané, akým právne
relevantným spôsobom boli právni predchodcovia navrhovateľov zbavení vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu by mali navrhovatelia preukazovať podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.S ohľadom na dôvody uvádzané odporcom v 1. rade v podanom vyjadrení, odvolací súd uvádza, že v
prípade, ak W. T. a A. L. a W. O. nesplnili podmienky vydržania a v dôsledku toho nenadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, nemohli právne významným spôsobom previesť vlastnícke právo na ďalšie

osoby, t.j. U.. Vladimíra K.. Pokiaľ Ing. K. ako osoba dobromyseľná uzatvorila kúpnu zmluvu, nemohol
by si započítať dobu, po ktorú mali vec v držbe jeho právni predchodcovia. Z obsahu spisu vyplýva, že
U.. K. nadobudol nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami v roku 2000, pričom žalobný návrh bol v tejto veci
podaný dňa 27.06.2005, preto ani v prípade preukázania skutočnosti, že U.. K. nadobudol predmetné
nehnuteľnosti dobromyseľne, nemohlo prísť k uplynutiu 10-ročnej vydržacej doby. Na tomto závere nič

nemení ani tá skutočnosť, že v priebehu konania došlo zo strany navrhovateľov k zmene žalobného
petitu, doručeného súdu prvého stupňa dňa 11.06.2010. Týmto návrhom sa navrhovatelia domáhali
určenia reálne vyčlenených novovytvorených parciel geometrickým plánom, pričom v pôvodnom návrhu
sa domáhali určenia vlastníckeho práva k ideálnym podielom. Pokiaľ sa návrh navrhovateľov aj po
zmene žalobného petitu týka tých istých nehnuteľností, k prerušeniu vydržacej doby došlo už podaním
pôvodného návrhu dňa 27.06.2005, preto neobstojí obrana odporcu v 1. rade, že v prípade parciel č.

1093/2, 1132/26 a 1092/2 už uplynula vydržacia doba.

Pretože sa súd prvého stupňa vecou vyššie uvedeným spôsobom nezaoberal a vec nesprávne právne
posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.