Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/943/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105214204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4105214204.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. K., bytom E., L.
XX, 2. K. D., bytom E. G., L. XX, obe zast. JUDr. René Hudzovič, advokát, so sídlom Nitra, Štefánikova
tr. 433, 3. L. E., bytom D. - X., Z. XXX/X, L. republika, proti žalovaným : DYNAMIK REAL, s.r.o., so
sídlom Nitra, Štúrova 22, zast. ADVOKÁCIA s.r.o, so sídlom Nitra, Hollého 10, 2. A. U., bytom E., O.

5, 3. M. U., bytom E., O. 5, 4. A. B., bytom E. G., I. XX, 5. C. B., bytom E. G., I. XX, žalovaní v 4. a
5. rade zastúpení KOTRUSZ - BENČÍK, s r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1. , 4. a 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
24. júna 2015 č. k. 12C/138/2005-733, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí tretím) súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a určil, že
do dedičstva po P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v kat. úz. E. G. zapísané vo výkaze výmer Geometrického plánu Ing. Antona Košíka č. 11/2010,
vyhotoveného 04.06.2010, úradne overeného 09.06.2010 ako parc. č. 1094/10, ostatná plocha o výmere
39 m2, parc. č. 1093/3, ostatné plochy o výmere 65 m2, parc. č. 1092/4 zastavaná plocha o výmere 65
m2, parc. č. 1094/12 ostatná plocha o výmere 19 m2 v celosti s tým, že geometrický plán Ing. Antona
Košíka č. 11/2010 vyhotovený dňa 04.06.2010, úradne overený dňa 09.06.2010 tvorí neoddeliteľnú
súčasťtohtorozsudku. Zároveňrozhodol,žeotrováchkonaniaakoajotrováchkonaniaštátu rozhodne

samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 123 a § 124 OZ ako aj zisteným skutkovým stavom na
základe čoho dospel k záveru, že žaloba je dôvodne podaná. Poukázal na to, že žalobcovia sa podanou
žalobou pôvodne domáhali určenia vlastníckeho práva k ideálneho podielu 5/90 - ín k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v obci E. G., kat. úz. E. G., zapísaných na LV č. XXXX, ako parc. č. 1092/2 trvalé
trávne porasty o výmere 625 m2, parc. č. 1093/2 trvalé trávne porasty o výmere 535 m2, parc. č. 1232/26
ostatné plochy o výmere 2.168 m2 a parc. č. 1232/47 zast. plochy a nádvoria o výmere 60 m2 v podiele

5/90 k celku. Následne po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č.k. 7 Co 196/2008-294 zo dňa 31.3.2010
zmenili žalobný petit návrhu a domáhali sa, aby súd určil, že do dedičstva po P. patria nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. E. G. zapísané vo výkaze výmer Geometrického plánu Ing. Antona Košíka č.
11/2010, vyhotoveného 04.06.2010, úradne overeného 09.06.2010 ako parc. č. 1094/10, ostatná plocha
o výmere 39 m2, parc. č. 1093/3, ostatné plochy o výmere 65 m2, parc. č. 1092/4 zastavaná plocha o
výmere 65 m2, parc. č. 1094/12 ostatná plocha o výmere 19 m2 v celosti.

3. Považoval za preukázané, že skutočnosti ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
uvedené v notárskych zápisniciach NZ 180/98, N 195/98 zo dňa 15. mája 1998, ktorou bolo osvedčené
podľa § 134 OZ spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech W., NZ 473/99, N 505/99 zo dňa29. novembra 1999, ktorou bolo osvedčené podľa § 134 OZ spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v
prospech A. L. a NZ 171/94 zo dňa 06.05.1994, ktorou bolo osvedčené vlastnícke právo k nehnuteľnosti
v prospech W. O., sú nepravdivé a teda u týchto osôb nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho

práva titulom vydržania. K argumentom, že v prípade notárskej zápisnice NZ 191/1994 zo dňa 6.5.1994
už uplynula desaťročná vydržacia doba, pričom návrh bol podaný na súd dňa 27.6.2005 súd prvej
inštancie uviedol, že vydržacia doba nemohla uplynúť, pretože nebola splnená jedna zo zákonných
podmienok vydržania a tou je nadobúdací titul a dobromyseľnosť. V dôsledku nepravdivých skutočností
ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, tieto osoby nemohli právne účinným spôsobom

prevádzať vlastnícke právo na ďalšie osoby, konkrétne na Ing. Vladimíra Vikora, preto si Ing. Vikor
nemôže započítať dobu, po ktorú mali vec v držbe jeho právni predchodcovia. Z uvedeného dôvodu ani
žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo kúpnymi zmluvami, pretože nikto nemôže previesť na
druhého viac práv ako má sám Keďže Ing. Vikor nadobudol nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami v roku
2000 a návrh bol v tejto veci podaný dňa 27.06.2005, nemohlo prísť k uplynutiu 10-ročnej vydržacej
doby, na čom nič nemení ani tá skutočnosť, že v priebehu konania došlo zo strany žalobcov k zmene

žalobného petitu, doručeného súdu prvého stupňa dňa 11.06.2010.
4. K námietke premlčania vznesenou žalovaným v 1. rade , v ktorej tvrdil, že zmenený návrh je novým
návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.6.2010, pričom medzičasom už došlo k vydržaniu
nehnuteľností účastníkmi konania na strane žalovaných súd prvej inštancie neprihliadol . Poukázal na
ust. §100 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa vlastnícke právo nepremlčuje , pričom predmetné konanie je aj po

zmene petitu návrhu stále konaním o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Čo sa týka ďalšej
námietky žalovaného v 1. rade vo vzťahu k rozdielnej identifikácii parciel, poukázal na identifikáciu
parciel, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pôvodné parcely č. 1092 a 1093 boli zapísané ako parc.č.
1092/2, trvalé trávne porasty o výmere 625 m2, parc.č. 1093/2, trvalé trávne porasty o výmere 535 m2,
parc.č. 1132/26, ostatné plochy o výmere 2168 m2 a parc.č. 1132/47, zastavané plochy a nádvoria o

výmere 60 m2 v celosti, ktorá bola od parc.č. 1132/26 odčlenená a takto bol formulovaný aj petit návrhu
pred jeho zmenou.
5. Ďalej sa súd prvej inštancie v konaní zaoberal skutočnosťami ohľadne reálnej deľby nehnuteľností
a dospel k názoru, že reálna deľba nehnuteľností pred druhou svetovou vojnou bola preukázaná. V
tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkov X. Y. , L. K., O. L., K. L., O. T., ktorí potvrdili, že P. E. a

pred ním A. E. užívali v prírode reálne vyčlenený pozemok bez súčasného užívania toho istého pozemku
inými osobami. X. deľbu pred druhou svetovou vojnou potvrdili čestnými prehláseniami aj A. S., G. S.,
X. L.. Nadobúdacím titulom právnych predchodcov žalobcov je podľa záveru súdu prvej inštancie reálna
deľba nehnuteľností, ku ktorej došlo niekedy pred rokom 1939 podľa obyčajového práva platného na
území Slovenska do 31.12.1950. Podľa § 562 zák. č.141/1950 Zb. Občiansky zákonník sa od 1.1.1951

ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva.
Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky
zákonník skončila najneskoršie uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula skôr.
Keďže k darovaniu nehnuteľnosti došlo P. E. v roku 1950, vydržacia lehota mu uplynula najneskoršie do
31.12.1960 s poukazom na ust. § 566 zák. č. 141/1950 Zb. Zdôraznil, že darovanie nehnuteľností P.

E. jeho otcom potvrdili svedkovia L. K. a A. L.. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva právnym
predchodcom žalobcov uviedol, že stredný občiansky zákonník upravuje vydržanie v ustanoveniach §
115 a 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( zák. č. 141/1950 Zb.) , podľa ktorého vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve a
vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene /§ 145/ a nepretržite tri roky, ak

ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná, pričom vydržanie je treba považovať za
osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza
k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.
6. Konštatoval, že k tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia
byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po

celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržaniapočaszákonomstanovenejdobya3.spôsobilýpredmetvydržania.Držbajefaktickéovládanie
veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi
veci alebo vykonávanie práva tieto paria. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného
tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti

svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť
ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa
právanastaneokamihom,keďsastaliznámymiskutočnosti,ktorézhľadiskaobjektívnehoposudzovania
museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Ďalšou podmienkouvydržania nehnuteľnosti je nepretržitá držba po dobu 10 rokov. Držba musí byť nepretržitá počas
celej zákonom ustanovenej doby. Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen
zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť

ako vnútorný psychický stav nemožno vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z
ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu
dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu
oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka - že držba je oprávnená. Strata
dobrej viery držiteľa veci nastáva okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska

oprávneného posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí.
7. S ohľadom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky vydržania u právneho predchodcu žalobkýň, P. a pred ním A.oli oprávnenými držiteľmi, držba
bola nepretržitá a nerušená a jednalo sa o predmet spôsobilý vydržania. Užívanie nehnuteľnosti bolo
potvrdené svedkami X. Y., L. K., D. P., A. L., O. L., K. L., O. T. a čestnými prehláseniami A. S., G. S.

a X. L.. Uviedol, že Ing. Anton Košík vypracoval geometrický plán na základe výpovede P. E., ktorý
mu ukázal spornú parcelu, pričom hranice pozemku geodet upresňoval sám podľa súradníc, vychádzal
z geometrických plánov, ktoré boli vyhotovené na celý areál. Poukázal na to, že žalovaní spochybňovali
geometrický plán, avšak iné skutočnosti ako tie, ktoré zameral geodet v konaní preukázané neboli.
Argumenty žalovaných v tom, že došlo k zhodnoteniu pozemkov, že na strane žalobcov , ak budú v

konaní úspešní, dôjde k bezdôvodnému obohatenie, že to bude viesť k ďalším súdnym sporom súd prvej
inštancie uviedol, že tieto argumenty nie súd dôvodom na zamietnutie žaloby o určenie vlastníckeho
práva. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods.3 OSP.
8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1., 4. a 5. rade.
9. Žalovaní v 1.rade sa podaným odvolaním domáhali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie je dôvod
na zrušenie rozhodnutia, navrhli, aby odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nárok
žalobcov zamietne a žalovaným priznáva náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedli, že závery
a skutkové zistenia súdu prvej inštancie podľa nich nie sú správne, vzájomne si odporujú, v dôsledku
čoho zároveň došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

10. Poukázali na zrejmý rozpor v záveroch súdu prvej inštancie týkajúcich sa údajného titulu
nadobudnutia sporných pozemkov (nehnuteľností) žalobkyňami, resp. ich právnymi predchodcami.
Vytýkali súdu prvej inštancie, že ako titul nadobudnutia nehnuteľností uviedol štyri inštitúty (právne
tituly) a to reálnu deľbu (ku ktorej malo dôjsť pred rokom 1939), darovanie pozemkov (A. E. P. E. v
roku 1950), vydržanie pozemkov (súd začiatok plynutia vydržacej doby ohraničuje rokom 1950, kedy

malo dôjsť k darovaniu nehnuteľností P. E.) a dedenie (reálne vyčlenené pozemky mal po A. E. zdediť
P. E., a to v dedičskom konaní v roku 1972). Keďže tieto právne tituly nadobudnutia vlastníckeho
práva sa navzájom vylučujú súd neustálil titul nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov
žalobkýň, a to najmä pôvodného žalobcu P.y. Vytýkali súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nesprávne právne posúdil nárok žalobcov

ako dôvodný, keď konštatoval súčasnú existenciu právnych inštitútov, ktoré si navzájom odporujú, takéto
rozhodnutie zároveň možno považovať za nepreskúmateľné z dôvodu zmätočného odôvodnenia súdu.
11. Vo vzťahu k čestným prehláseniam uviedli, že tieto boli v konaní predložené až v roku 2014, t. j. 9.
rokochodzačatiapredmetnéhokonaniaapodľaichnázoruichmožnopovažovaťzatendenčné.Zároveň
namietali, že z vyhlásení G. S. a X. L. je zrejmé, že tieto osoby priamo a bezprostredne nevnímali údajnú

reálnu deľbu pozemkov. Tieto vyhlásenia preto podľa nich nemajú relevantnú výpovednú hodnotu.
Ďalej namietali dôveryhodnosť svedkov X. Y., ktorá je sesternica žalobkýň v l. a 2. rade, L. K., ktorý
je manželom žalobkyne v l. rade a švagrom žalobkyne v 2. rade. Poukázali na to, že uvedených
svedkov (rovnako tak aj svedkyňu D. P.) z dôvodu príbuzenských vzťahov k žalobkyniam namietali už
v priebehu konania, s čím sa však súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Nie je

zrejmé, z akého dôvodu súd vo svojom rozhodnutí za dostačujúce označil tie výpovede, ktoré vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 12C/138/2005-603 zo dňa 08. 10. 2012 spochybnil a výslovne
uviedol: ...“s poukazom na vyššie uvedené svedecké výpovede nebolo jednoznačne preukázané
užívaniepozemkuprávnympredchodcomžalobcov,rozporysúvtom,čipozemkyužívalodružstvoalebo
nie...“.

12. K dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie v tom, že A. daroval reálne vyčlenené nehnuteľnosti
P. E. niekedy v roku 1950, čo potvrdila svedkyňa X. Y. a A. L. (str. 7 rozhodnutia) uviedli, že tento záver
považujú za nesprávny, pretože „spája“ reálnu držbu s vydržaním. Reálna deľba nehnuteľností podľa
obyčajového práva a vydržanie sú rozdielnymi samostatnými titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva.Vytýkali súdu prvej inštancie aj to, že nesprávne dáva do súvislosti darovanie a vydržanie. Súd prvej
inštancie v jednej vete konštatuje, že P. E. nadobudol nehnuteľnosť darovaním v roku 1950 (t. j. v roku
1950 mal nadobudnúť vlastnícke právo titulom darovania), avšak od roku 1950 mu podľa názoru súdu

zároveň začala plynúť 10-ročná vydržacia lehota pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku, ktoré
už P. E. získal darovaním.
13. Ku geometrickému plánu č. 11/2010 uviedli, že súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po P.
E. patria nehnuteľnosti zapísané vo výkaze výmer Geometrického plánu Ing. Antona Košíka č. 11/2011,
vyhotoveného 04. 06. 2010, pričom Ing. Anton Košík ako svedok na pojednávaní dňa 13. 06. 2012

uviedol, že geometrický plán urobil na základe výpovede P. E., ktorý však zomrel v roku 2006. Žiadali
zohľadniť, že geometrický plán bol vypracovaný až v roku 2010, t. j. minimálne 4 roky potom, ako geodet
vykonal (až jednu) obhliadku a súčasne si pritom pozemok ani len nevykolíkoval.
14. Namietali, že odvolací súd v uznesení sp. zn. 7Co/19/2013-665 uviedol, že je potrebné
zaoberať sa pravdivosťou skutočností uvádzaných v notárskych zápisniciach NZ 171/94 zo dňa 06.
05. 1994, NZ 473/99, N 505/99 zo dňa 29. 11. 1999 a NZ 180/98, N 195/98 zo dňa 15. 05. 1998,

čo však už objektívne nebolo (a nie je) možné, pretože osoby, v prospech ktorých bolo osvedčené
vlastnícke právo vydržaním, ako aj osoby uvedené vo svedeckých vyhláseniach už nežijú. Žiadali
zohľadniť, že vo vzťahu k notárskym zápisniciam nebol zo strany žalobkýň produkovaný žiaden dôkaz,
ktorý by zakladal pochybnosti o pravdivosti skutočností uvádzaných v notárskych zápisniciach, resp.
k jednotlivým podmienkam vydržania. Za nesprávny považujú aj záver súdu vo vzťahu k notárskej

zápisnici NZ 171/94, kedy súd uviedol, že 10-ročná vydržacia doba nemohla uplynúť, pretože nebola
splnená podmienka vydržania, a to nadobúdací titul a dobromyseľnosť. Nie je však zrejmé, na základe
akých skutočností súd konštatoval, že podmienky pre vydržanie v tomto smere neboli naplnené, pretože
v konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by dobromyseľnosť či nadobúdací titul spochybňoval.
Zdôraznili, že minimálne vo vzťahu k tejto zápisnici bez pochybností uplynula 10-ročná vydržacia doba,

pretože zápisnica bola spísaná dňa 06.05.1994 a žalobný návrh bol podaný na súd dňa 27. 06. 2005,
čo predstavuje súvislých 11 rokov, počas ktorých nebolo vlastníctvo W., resp. jej právnych nástupcov
nijako a nikým spochybňované.
15. Žalovaní v 4. a 5. rade sa podaným odvolaním domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhli, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcov zamietol. Zároveň žiadali, aby im odvolací
súd priznal náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedli, súd
sú prvej inštancie vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové zistenia a vec aj nesprávne
právne posúdil.
16. Dôkazné bremeno tvrdenia, že do dedičstva po neb. P. E. patria predmetné nehnuteľnosti podľa

ich názoru mali žalobcovia, a preto títo mali povinnosť preukázať nadobúdací titul a okolnosti reálnej
deľby. Vytýkali súdu prvej inštancie, že žalobcovia v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli, pretože
nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala nimi uvádzaná skutočnosť, že ich právny predchodca
mal do svojho výlučného vlastníctva nadobudnúť predmetné pozemky.
17. Vo vzťahu ku geometrickému plánu uviedli, že samotný geometricky plán je len grafickým

premietnutím tvrdení pôvodného žalobcu, a preto ide len o nepriamy dôkaz, ktorý nepreukazuje
konkrétne okolnosti reálnej deľby. Ani samotní žalobcovia nevedeli presne uviesť, o ktorú reálne
vyčlenenú časť by malo ísť, keď svoje tvrdenia v priebehu celého konania menili tak, že tieto
si navzájom odporovali, pričom vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam uvádzajú rôzne spôsoby
ich užívania. Bránili sa tým, že z tvrdení žalobcov, ani z výpovedí svedkov, ktoré sú rozporuplné

vôbec nevyplynulo, ktoré konkrétne pozemky mal na základe reálnej deľby nadobudnúť do výlučného
vlastníctva právny predchodca žalobcov, ani v ktorom období sa mala táto deľba uskutočniť. Poukázali
tiež na princíp ochrany dobrej viery (dobromyseľnosti ) nadobúdateľov predmetných pozemkov, s tým,
že žalovaní v 4. a 5. rade nemali žiadnu pochybnosť, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností,
pretože vychádzali z údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sú hodnoverné a záväzné. Súdu prvej

inštancie vytýkali aj to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože v dôvodoch predchádzajúceho
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že geometrický plán nebol hodnoverne identifikovaný a
napadnutom rozsudku bez vykonania dokazovania ohľadom nedôveryhodnosti svedeckých výpovedí a
geometrického plánu prijal úplne odlišný záver bez vykonania dokazovania.
18. Uviedli, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevyporiadal ani s výpoveďami svedkov O. D., P. E., K.

A. a O. K., a neuviedol, prečo tieto výpovede považoval za nepodstatné, pričom v predchádzajúcom
rozsudku z nich vychádzal.
19. Namietali, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol niekoľko nadobúdacích titulov,
ktoré si vzájomne odporujú. Žiadali zohľadniť, že svedkovia X. Y., L. K. a D. P. sú v príbuzenskompomere so žalobcami a ich svedecké výpovede vyznievali v prospech žalobcov. Záverom poukázali na
to,žesúdprvejinštanciesanezaoberalichnámietkouohľadomposunupozemkov,ktorávadazakladaná
nepreskúmateľnosť rozsudku.

20. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobkyne, ktoré žiadali, aby odvolací súd rozsudok
sude prvej inštancie potvrdil. Uviedli, že žalovaný v 1. rade v súvislosti s právnym posúdením
veci nesprávne posudzuje - nerozlišuje okolnosti, ktoré zakladajú dobromyseľnosť P. E. pre jeho
vstup a trvanie do držby (darovanie), a ktoré sú titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva P.
E. (vydržanie). Žalovaný v 1. rade tiež nerozlišuje titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva A.

E. (reálna deľba nehnuteľností) a titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva P. E. ( vydržanie).
Námietku dôveryhodnosti svedkov žalovaní nijako neodôvodnili žiadnou konkrétnou skutočnosťou
a iba konštatovanie príbuzenského pomeru nie je postačujúce, aby bol svedok považovaný za
nedôveryhodného. Uviedli, že žalovaní nepreukázali a ani nenavrhli vykonať žiadne dôkazy v tom
smere, že ich právni predchodcovia splnili podmienky na vydanie osvedčení formou notárskych
zápisníc. Záverom uviedli, že existencia reálnej deľby nehnuteľností, titulom ktorej sa stal A. vlastníkom

nehnuteľností a ich následne darovanie P. E. boli jednoznačne preukázané výpoveďami X. Y., O. T. a
tiež vyhláseniami G. S. a X. L. a A. S..
21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a
odvolanie žalovaných nie je dôvodne podané.
22. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal

dňa 24.06.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol, pretože jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací uvádza, že už vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí uznesení zo dňa 24.04.2014 č.k. 7Co/19/2013-660 uviedol, že žalobcovia ako právni
nástupcovia po neb. P. E. ( pôvodnom žalobcovi), ktorí zomrel v priebehu tohto konania dňa 29. 3. 2006
sa podanou žalobou najskôr domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi patria nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v obci E. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX S. katastra v E. ako parcela č.

1092/2 - trvalé trávne porasty o výmere 625 m2, parc. č. 1093/2 - trvalé trávne porasty o výmere 535
m2, parc. č. 1132/26 - ostatné plochy o výmere 2.168 m2 a parc. č. 1132/47 - zast. plochy a nádvoria o
výmere 60 m2 v podiele 5/90-in k celku. Súd prvej inštancie rozsudkom ( v poradí prvým) zo dňa 11.
6. 2008 č.k. 12C/138/2005-256 návrh zamietol a na odvolanie žalobcov Krajský súd v Nitre uznesením
zo dňa 31. marca 2008 č.k. 7Co/196/2008-294 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Po zrušení veci odvolacím súdom žalobcovia podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 11. 6. 2010 (č.l. 303 spisu) podali návrh na zámenu účastníkov konania a na zmenu návrhu na
začatiekonania,ktorémunávrhusúdprvejinštancie uznesenímzodňa9.7.2010č.l.13C/138/2005-318
vyhovel.Popripustenízmenynávrhunazačatiekonaniapredmetomkonaniajeurčenie,žedo dedičstva
po P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.

E. G. zapísané vo výkaze výmer Geometrického plánu Ing. Antona Košíka č. 11/2010, vyhotoveného
04.06.2010, úradne overeného 09.06.2010 ako parc. č. 1094/10, ostatná plocha o výmere 39 m2, parc.
č. 1093/3, ostatné plochy o výmere 65 m2, parc. č. 1092/4 zastavaná plocha o výmere 65 m2, parc. č.
1094/12 ostatná plocha o výmere 19 m2 v celosti.
24. V konaní bolo nepochybné, že žalobcovia svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov s

tým, že pôvodným pozemnoknižným vlastníkom ( spoluvlastník) nehnuteľností bol A. E., ktorý zomrel
XX. 5. XXXX. Ohľadne týchto nehnuteľností bolo vedené aj dedičské konanie po zomrelom A. E., v
ktorom ideálnypodielk nehnuteľnostiamnadobudoljehosyn pôvodnýžalobcaP.E.titulomdedeniaato
vdedičskomkonanívedenomnaOkresnomsúdeNitra č.k.D1085/69-13z13.1.1972.Vlastníckeprávov prospech P. E. však kataster nehnuteľností nezapísal, pretože medzičasom bolo zapísané vlastnícke
právo na osoby, ktoré predmetné nehnuteľnosti získali na základe osvedčenia notára o vydržaní.
25. Ako je už vyššie uvedené v priebehu konania žalobcovia tvrdili, že sú vlastníkmi spornej

nehnuteľnosti titulom reálnej deľby týchto nehnuteľností, ktoré boli aj predmetom dedičského konania
po ich právnom predchodcovi A. E. ( hoci v ideálnom podiele). Z toho dôvodu sa súd prvej inštancie
správne a v súlade so závermi uvedenými v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 24.04.2014 č.k.
7Co/19/2013-660 zaoberal tým, či boli splnené podmienky na vydanie osvedčení formou notárskych
zápisníc, a či teda boli pravdivé vyhlásenia osôb o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a či

tieto osoby splnili ku dňu vydania osvedčenia všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Uvedené skutočnosti bolo potrebné preukázať z dôvodu, že žalobcovia v konaní
hodnoverným spôsobom spochybnili skutkové tvrdenia právnych predchodcov žalovaných, na základe,
ktorých notár osvedčenia o vlastníckom práve vydal. Žalobcovia na základe PNK vložky č. 642,
nesporne preukázali, že spoluvlastníkom ideálnej časti nehnuteľností bol A. E., ktorú v dedičskom
konaní zdedil (ideálny podiel) P. E. . Bolo dôkaznou povinnosťou žalovaných preukázať, že ich právni

predchodcovia, ktorí nadobudli vlastnícke právo na základe osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti splnili zákonné podmienky vydržania. V tomto smere aj podľa názoru odvolacieho súdu
žalovaní neuniesli dôkazné bremeno.

26. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných v podaných odvolaniach, že v súčasnosti okolnosti týkajúce

sa vydržania vlastníckeho práva osobami, v prospech ktorých boli notárske zápisnice vydanie nie je
možné preukázať, pretože tieto osoby nežijú, odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať
na výpoveď svedkyne W. T., ktorá na pojednávaní konanom dňa 14. 5. 2007 (č.l. 143 spisu) uviedla,
že nikdy nehnuteľnosti neužívala ona ani jej matka, ale užívala ich len babka A. L. následne tam bola
zriadená ohradená strelnica a pozemky nemohol užívať nikto. V rozpore s týmto tvrdením sa javí byť

obsah vyhlásenia W. T. v osvedčení spísaného formou notárskej zápisnice NZ 180/98 zo dňa 15. 5.
1998 ( č.l. 76 spisu) , kde tvrdila, že nehnuteľnosti užívala A. T. do začiatku 50-tych rokov, kedy ich
odovzdala do užívania svojim deťom A. L. a G. T., ktorí ich asi po dvoch rokoch užívania odovzdali
svojim deťom - žiadateľom A. L. st. a G. T. rod. L. . Títo odovzdali majetok A. L. ml. a W. T. rod. T.. Z
uvedeného je zrejmé, že výpovede W. T. na pojednávaní pred súdom a pri spisovaní notárskej zápisnice

si zásadným spôsobom odporujú. Pokiaľ by skutočne predmetné nehnuteľnosti svedkyňa W. T. a jej
matka tak, ako to tvrdila v notárskej zápisnici užívali, neexistuje žiadny rozumný dôvod k tomu, aby
tieto skutočnosti nepotvrdila aj na pojednávaní, kde bola vypočutá ako svedkyňa.

27. K dôvodom odvolania žalovaných v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil

keď súčasne uviedol štyri nadobúdacie tituly odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia žalovaných nie
sú správne. Súd prvej inštancie nad všetky pochybnosti vo svojom rozhodnutí prijal záver, že A. E.
nadobudol reálne vyčlenené nehnuteľnosti na základe reálnej deľby pred rokom 1939 (pred druhou
svetovou vojnou) , pričom reálnu deľbu nehnuteľností v tomto období t.j. pred nadobudnutím účinnosti
stredného Občianeskeho zákonníka( do 1.1. 1951) je treba považovať za nadobúdací titul v prospech

A. E. ( otca pôvodného žalobcu P. E.). Existenciu reálne deľby sporných nehnuteľností potvrdili vo
svojich svedeckých výpovediach svedkovia X. Y., L. K., O. L., K. L., O. T., ktorí tiež potvrdili, že A.
E. a tiež P. E. užívali už reálne vyčlenenú nehnuteľnosť. Žalovaní tiež namietali hodnovernosť týchto
svedkov, pričom odvolací súd uvádza, že iba existencia príbuzenského pomeru k žalobcom nezakladá
ich nehodnovernosť. Uvedení svedkovia boli riadne poučení a následkoch krivej výpovede, pričom

svedkovia O. L. , K. L. a O. T., ktorí potvrdil užívanie nehnuteľností A. E. a P. E. nie sú v príbuzenskom
pomere so žalobkyňami. Z uvedeného vyplýva, že námietky uvedené žalovanými v podanom odvolaní
v tomto smere nie sú správne. Súd prvej inštancie svoje závery ohľadne reálnej deľby nehnuteľností a
ich následného užívania nezaložil len na výpovediach svedkov, ktorí sú v príbuzenskom pomere voči
žalobcom, ale vychádzal aj zo zhodných výpovedí svedkov bez príbuzenského pomeru k stranám

sporu.Odvolacísúdvtejtosúvislostiuvádza,žetietosvedeckévýpovedesúdprvejinštancieaniodvolací
súd nemohol nechať bez povšimnutia, pretože výrazným spôsobom spochybňujú skutočnosti uvedené
v notárskych zápisniciach, ktorými bolo osvedčené vlastnícke právo v prospech právnych predchodcov
žalovaných.

28. Vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva P. E. odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie správne aj túto otázku po právnej stránke posúdil, pretože P. E. nadobudol reálne vyčlenené
nehnuteľnosti od svojho otca v roku 1950 na základe neperfektnej darovacej zmluvy vydržaním.
Neexitujú tu teda dva nadobúdacie tituly ako nesprávne uvádzajú žalovaní ale P. E. svedčí iba jedentitul nadobudnutia vlastníckeho práva a to vydržanie vlastníckeho práva, ku ktorému došlo uplynutím 10
ročnej vydržacej doby, ako správne konštatoval súd prvej inštancie najneskôr dňa 31. 12. 1960. Súd
prvého stupňa sa správne zaoberal tým, či u P. E. existoval nejaký nadobúdací titul, ktorý zakladá dobrú

vieru oprávneného držiteľa. Vydržanie potom „hojí“ najmä vady alebo nedostatky nadobúdacieho titulu,
ktorým v danom prípade bola neperfektná darovacia zmluva. Súd prvej inštancie sa preto správne
zaoberal slnením zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva P. E. a to nielen nadobúdacím
titulom ale aj tým, či počas vydržacej doby dlhodobo ovládal vec v dobrej viere a s presvedčením, že mu
vec patrí. So zreteľom na vykonané dokazovanie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej

inštancie, že P. E. splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním, preto žalobu žalobcov je treba považovať z dôvodne podanú. Ako je už uvedené ohľadom
reálnej deľby a užívania nehnuteľností ako aj domnelého nadobúdacieho titulu v prospech P. E., súd
prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a závery súd prvej inštancie majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Napokon odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie netvrdil, že P. E. nadobudol reálne
vyčlené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania dedením. Rovnako ako odvolací súd aj súd

prvej inštancie vo svojich dôvodoch iba konštatoval, že ideálny podiel k nehnuteľnostiam bol prejednaný
v dedičskom konaní po nebohom A. E., avšak dedičské rozhodnutie nebolo zapísané do katastra
nehnuteľností v dôsledku skôr evidovaného stavu na základe notárskych zápisníc.

29. K námietkam žalovaných ohľadne nesprávnosti geometrického plánu vyhotoveného Ing. Antonom

Košíkom odvolací súd uvádza, že týmito námietkami sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia
vyporiadal. Žalovaní v tomto smere neuviedli žiadne významné okolnosti, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť tento geometrický plán a polohu parciel, ku ktorým súd prvej inštancie určil vlastnícke
právo žalobcov. Je nepochybné, že U.. D. ohľadne umiestnenia sporných parciel vychádzal z
tvrdení pôvodného žalobcu, ktorý nehnuteľnosti aj reálne užíval. Za situácie, že zo strany žalovaných

neboli uvedené žiadne právne významné tvrdenia a neboli navrhnuté dôkazy ohľadom nesprávneho
umiestnenia ( polohy ) predmetných parciel súd prvej inštancie správne postupoval, keď vychádzal z
tohto geometrického plánu, pretože iné tvrdenia a dôkazy v konaní predložené neboli. Za nepostačuje
považoval odvolací súd ničím nepodložené tvrdenia žalovaných o posunutí parciel, ktorými sa žalovaní
iba snažili spochybniť geometrický plán. Ani skutočnosť, že geometrický plán bol vypracovaný až po

štyroch rokoch od vykonania ohliadky nemá sama o sebe za následok jeho nesprávnosť. Súd prvej
inštancie vo vzťahu k námietkam ohľadom vypracovaného geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto
rozsudku predvolal na pojednávanie určené na deň 03.06. 2015 ako svedka U.. W. D. a umožnil tak
stranám sporu, aby vyjadrili svoje námietky, prípadne aby kládli svedkovi otázky. Z obsahu zápisnice o
pojednávaní vyplýva, že strany sporu ani ich právni zástupcovia žiadne otázky na U.. W. D. nemali a

nevzniesli na pojednávaní ku geometrickému plánu ani žiadne námietky .
30. Napokon súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s obranou žalovaných v tom, že minimálne
vo vzťahu k tejto notárskej zápisnici NZ 191/1994 zo dňa 06.05. 1994 bez pochybností uplynula 10-
ročná vydržacia doba, pretože zápisnica bola spísaná dňa 06.05.1994 a žalobný návrh bol podaný
na súd až dňa 27. 06. 2005. Ako správne súd prvej inštancie uviedol, uplynutie vydržacej doby

je len jednou zo zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva, preto v prípade nepreukázania
ďalších podmienok a to existencia domnelého nadobúdacieho titulu a dobromyseľnosti nadobúdateľa,
nemôže vydržacia doba začať plynúť. S ohľadom na tieto závery potom treba vychádzať z
toho, že osoby, ktoré sú ako vlastníci sporných parciel vedení v súčasnosti na príslušných listoch
vlastníctva, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov. Žalobcovia totiž

v konaní preukázali, že ich právni predchodcovia sporné geometrickým plánom novovytvorené parcely
nadobudli a užívali vyššie uvedeným spôsobom. To súčasne vylučuje vlastnícke právo žalovaných k
totožným nehnuteľnostiam, preto je treba súčasný evidenčný stav v katastri nehnuteľnosti považovať
za nesprávny. Ani námietka žalovaných, že nehnuteľnosti kupovali v dobrej viere od vlastníkov
zapísaných na príslušných listoch vlastníctva nemôže na vyššie uvedených záveroch nič meniť, pretože

právni predchodcovia žalovaných nemohli previesť vlastnícke právo k tým nehnuteľnostiam, ku ktorým
vlastnícke právo právne relevantným spôsobom nikdy nenadobudli.
31. K námietke žalovaných, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a zmätočný
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie správne a podrobne odôvodnil. Dôvody
odvolania sú dostatočné a zrozumiteľné. Súd prvej inštancie venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia

náležitú pozornosť aj jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Napokon, z rozhodnutia
súdu prvej inštancie je možné zistiť, akými myšlienkovými postupmi a právnymi závermi sa súd prvej
inštancie riadil. Preto napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti súdneho rozhodnutia tak, ako to
vyžaduje ust. § 220 CSP. K ďalšej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie opakovane, ale inakhodnotil už skôr vykonané dokazovanie odvolací súd uvádza, že dôvodom zrušenia predchádzajúceho
rozsudku odvolacím súdom bolo neprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v dôsledku
čoho súdu prvej inštancie nesprávne zistil ( vyhodnotil) skutkový stav. Odvolací súd dospel k tomuto

záveru potom, čo sám vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň a tiež svedkyne X. Súd prvej inštancie
po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie s ohľadom na právny záver odvolacieho súdu a dôkazy
vykonanéodvolacímsúdom, podoplnenídokazovaniaoboznámenímsasgeometrickýmplánom,mohol
prehodnotiť vykonané dokazovanie, ktoré sám vykonal, preto aj tieto námietky žalovaných odvolací súd
považoval za nedôvodné.

32. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).