Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/153/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244982
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120244982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne SetCar sk, a.s., so
sídlom Priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so
sídlom v E., P. X, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so
sídlom T. - J. E. F. X/A, o zaplatenie 510,72 Eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Martin, č.k. 24C/24/2020-57 zo dňa 11.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni sumu 510,72 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s ust.
§ 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody
voči poisťovni v plnej výške, teda vo výške celkových nákladov prenájmu motorového vozidla v sume

1.005,72 Eur, pričom žalovaná poskytla poistné plnenie len vo výške 495,00 Eur. Poukázal na to, že
žalovaná dĺžku nájmu ani výšku denného nájomného v priebehu konania nenamietala napriek tomu, že
poistné plnenie poskytla právnemu predchodcovi žalobkyne len čiastočne. Takéto čiastočné poskytnutie
naviac žiadnym spôsobom neodôvodnila, a to ani v priebehu konania ani v oznámení o poistnom plnení.
Pokiaľ žalovaná ďalej namietala platnosť postúpenia uvedenej pohľadávky z právneho predchodcu
žalobkyne, na túto námietku súd neprihliadol, keďže právnemu predchodcovi vznikla škoda okamihom
vzniku jeho záväzku proti žalobcovi na zaplatenie nájomného, a preto mohol takúto pohľadávku riadne

postúpiť (keďže v čase postúpenia už existovala).

3. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť

na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvoinštančný súd vyslovil síce právne závery, ale nevysporiadal
sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol
na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Napadnuté
rozhodnutie je podľa jej názoru výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí aj samotnounepreskúmateľnosťou. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobkyni
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobkyne a nemohol teda platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky.

Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobkyňu,
keďže poškodený pred jej cesiou pohľadávku neuhradil.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutkové okolnosti a

vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne za preukázanú z predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z
poškodeného na žalobkyňu. Právne posúdenie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v otázke
namietanej aktívnej legitimácie považoval za riadne, zrozumiteľné a správne.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380

CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd vychádzal, ako

vec právne posúdil i akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, a preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo
vyhodnotiť dokazovanie iným spôsobom, než ho hodnotil súd prvej inštancie.

9. Pokiaľ žalovaná v priebehu celého konania namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne spochybňujúc
zmluvu o postúpení pohľadávky, tu je potrebné zdôrazniť, že táto otázka bola riešená odvolacím

súdom v mnohých veciach (rozsudky vo veciach 9Co/86/2019, 10Co/316/2018, 6Co/148/2019), na ktoré
nakoniec správne poukázala i žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a kde už bolo
jednoznačne konštatované, že nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody tak formalisticky, že
poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokiaľ nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov
z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu. Neexistuje predsa rozdiel v tom, či

poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu
za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom, a preto
ani na túto námietku zo strany žalovanej odvolací súd neprihliadol.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust.

§ 396 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).