Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/137/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210377
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5717210377.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. R., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. nad U. XXX, žalobcovia v rade 1/ a 2/ právne
zastúpení Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom v I., ul. D. XXXXX/XX, proti žalovanému: Obec
Košťany nad Turcom, Košťany nad Turcom 64, IČO: 00 316 741, právne zastúpený JUDr. Marínou
Gallovou, advokátkou so sídlom v I., N. XX, o odstránenie stavby a zriadenie vecného bremena, na
odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin z 4. marca 2020, sp. zn.
5C/32/2017-282 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin z 13. októbra 2020, sp. zn.

5C/32/2017-359, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV., V. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v aproti žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením) súd prvej inštancie zamietol žalobu

žalobcovnauloženiepovinnostižalovanémuodstrániťstavbusociálnehozariadeniav„KolepodLipami",
zriadenú na časti pozemku parc. č. C-KN 78/3 - záhrady o výmere 207 m2, zapísanej na LV č. X, k.ú.
Y. na U. (výrok I.). Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Y. nad U. - parc. č. C-KN 78/3 - záhrady o výmere 207 m2,
zapísaných na LV č. X a Obec Košťany nad Turcom je vlastníkom pozemkov - C-KN parc. č. 531/24,
531/2 zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Y. nad U.. Dňa 30.3.2016 ohlásila Obec Košťany nad Turcom
stavebné úpravy a drobné úpravy na parc. č. C-KN 531/25, k.ú. Y. nad U., a to na spoločnom stavebnom

úrade na Obci Turčiansky Peter. Ohlásenie bolo evidované ako stavebné úpravy sociálneho zariadenia
v „Kole pod Lipami a kanalizačná prípojka na stavajúcu kanalizáciu" na pozemkoch C-KN parc. č. 531/24
a 531/2 doplňujúce stavby k budove č. XXX. Stavebný úrad dňa 5.4.2016 vydal oznámenie, ktorým
ohlásenie drobnej stavby bez námietok prijal. Dňa 26.7.2016 Obec Košťany nad Turcom podala žiadosť
na stavebný úrad o vydanie rozhodnutia pre opatrenie na susednom pozemku parc. č. 78/3, ktorá je
vo vlastníctve žalobcov. Dňa 12.8.2016 sa konalo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním
pre opatrenia na susednom pozemku. Žalobcovia predložili technickú správu geodeta Ing. Y. zo dňa

10.8.2016 o zameraní novobudovaného nadzemného stavebného objektu (sociálneho zariadenia) a
pôvodného oplotenia, pričom zo správy vyplýva, že objekt zasahuje do pozemku žalobcov o strešnej
šírke od 0,28 m do 0,30 m a základmi v šírke od 0,18 m do 0,21 m. Žalobcovia zároveň žiadali o
zastavenie stavby a zabezpečenie plechovej strechy. Stavebný úrad na základe žiadosti a ústnehopojednávania vydal dňa 25.8.2016 rozhodnutie pre opatrenia na susednom pozemku, ktorými uložil
žalobcomstrpieťprácespojenésvýkonomstavebnýchúpravnastavbesociálnehozariadenia.Námietke
žalobcov nevyhovel s odôvodnením, že existuje geometrický plán č. 20/2016 na zameranie stavby na

parc. č. C-KN 531/24. Proti tomuto rozhodnutiu stavebného úradu podali odvolanie, o ktorom rozhodol
Okresný úrad v Žiline dňa 20.2.2017 tak, že predmetné rozhodnutie Stavebného úradu z 25.8.2016
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň dňa 22.8.2016 podali žalobcovia návrh na
preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu na Okresnú prokuratúru v Martine. Dňa 24.11.2016
bolo okresnou prokurátorkou v Martine vydané oznámenie o vybavení podnetu, v ktorom bolo okrem

iného konštatované, že na základe predloženej technickej správy Ing. I. Y. z 10.8.2016 je zrejmé, že
stavba žalovaného zasahuje do pozemku žalobcov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 1, ods.
4 Zákona o správnom konaní a § 98 ods. 1 Stavebného zákona, pričom prokurátorka nariadila, aby bol
vo veci bezodkladne vykonaný štátny stavebný dohľad a v prípade porušenia zákona, resp. zistenia, že
stavba je realizovaná v rozpore s obsahom ohlásenia, vyvodiť zodpovednosť za priestupok. Z technickej
správy zo dňa 10.8.2016 ďalej vyplynulo, že sa jednalo o stavbu, ktorá 200% svojím pôdorysom je

väčšia ako pôvodná stavba, k zväčšeniu došlo zo 7 m2 na 21,05 m2, z čoho vyplynulo, že nemohlo
ísť o drobnú stavbu, s čím sa neskôr stotožnili aj orgány, ktoré uvedené skutočnosti posudzovali.
Nový objekt sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky bol žalovaným budovaný v časti na rovnakých
obvodových základoch, ako časť objektu pôvodných „latrín", ktoré boli dovtedy na tomto pozemku
postavené. Vzhľadom k tomu, že žalovaný naďalej pokračoval v realizácii stavby, žalobcovia podali dňa

21.4.2017 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby žalovaný
sa zdržal a nepokračoval v stavebných prácach. Uznesením Okresného súdu Martin z 22.5.2017 sp.
zn. 15C/15/2017 bolo návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené a práce boli
pozastavené. Z listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že rozsah stavebných prác bol väčší, ako bolo
uvedené v ohlásení stavby a to predovšetkým na zmeny konštrukcie. Stavebnými úpravami došlo k

rozšíreniu pôdorysu, betónového základu z pôvodnej stavby cca 7 m2 na 21 m2, vymurovaniu nových
obvodových stien, osadeniu štyroch nových okien zo severnej strany stavby, ktoré smerujú do dvora
žalobcov. Z fotodokumentácie je zrejmé, že bolo odstránené staré sociálne zariadenie, ktoré nemalo
vodovodnú ani kanalizačnú prípojku a bolo vybudované nové rozsiahlejšie a modernejšie zariadenie,
s inžinierskymi sieťami, ktoré tam bolo privedené po pozemku žalovaného. Z fotodokumentácie je

zrejmé, že žalovaný mal možnosť umiestniť novovybudovaný objekt na pozemku vo svojom vlastníctve,
pričom keď súd rozhodoval o návrhu žalobcov, stavebný objekt bol už vymurovaný, zastrešený, uzavretý
oknami aj dverami. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie
a katastra nehnuteľností Ing. Matejom Sýkorom, ktorý dňa 23.8.2019 vypracoval znalecký posudok,
ktorého súčasťou bol geometrický plán č. 5C/32/2017-01/2019. Zo znaleckého posudku vyplýva záver,

že severná stena stavby sociálneho zariadenia presahuje na pozemok C-KN č. 78/3, pričom presah
severovýchodného rohu stavby predstavuje 14 cm a presah severozápadného rohu 19 cm. Zo záveru
znaleckého posudku ďalej vyplýva, že severovýchodný roh ostrešenia stavby presahuje 26 cm a
severozápadný roh ostrešenia stavby presahuje 26 cm, na základe čoho vo vyhotovenom geometrickom
pláne došlo k oddeleniu C-KN parc. č. 78/5 - záhrada o výmere 2 m2, ktorý predstavuje kolmý priemet

presahu ostrešenia stavby sociálneho zariadenia na C-KN parc. č. 78/3. Pri hodnotení dôvodnosti žaloby
žalobcov vychádzal ďalej zo zistenia, že stavba, ktorú realizoval žalovaný, bola budovaná na mieste, kde
boli pôvodne postavené (suché) latríny, ktoré boli verejným sociálnym zariadením a slúžili pri príležitostí
akcií poriadaných obcou, prípadne záujmovými združeniami so súhlasom obce. Tieto latríny boli v
nevyhovujúcom stave. Žalovaný v priebehu konania predložil technickú správu z júla 2018 Ing. I. G., v

zmysle ktorej nie je možné zasiahnuť do stavby v podobe odstránenia jej časti v jej obvodnom múre,
nakoľko obvodné múry sú nosným prvkom stavby, pričom zásah do nich by nebol možný bez narušenia
statiky celej stavby. Teda v prípade odstránenia časti stavby, nachádzajúcej sa na pozemku žalobcov, by
došlo k poškodeniu statiky stavby a nebolo by možné ju užívať a musela by byť ako celok odstránená.

2. Je zrejmé, že žaloba žalobcov na odstránenie stavby je žalobou podanou v zmysle podmienok
§ 135c Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
sa jedná o neoprávnenú stavbu a nie o nepovolenú stavbu, keďže pri posudzovaní tejto otázky bolo
potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle.
Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil

právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, keď
stavebníkniejevlastníkompozemkuakpozemkunemáinýrelevantnýprávnytitul.Naobčianskoprávnej
neoprávnenosti stavebníka nemôže nič meniť nielen nedopatrenie, či pochybením stavebného úradu
vydané stavebné povolenie alebo dokonca ani subjektívne presvedčenie neoprávneného stavebníka,že si nepočína nedovolene. Na základe ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ide o rôzne
druhy vlastníckych žalôb, a to o žalobu a) na odstránenie stavby, b) prikázanie stavby do vlastníctva
vlastníka pozemku alebo c) žalobu požadujúcu voči vlastníkovi pozemku zriadenie vecného bremena

za náhradu. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nevyhovel žalobe žalobcov na
odstránenie neoprávnenej stavby v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal záujem o
spravodlivé vyriešenie vzťahov medzi stranami sporu, teda medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným
stavebníkom. Poukázal na podmienky, za akých bola stavba postavená, že žalovaný mal záujem
riešiť aj ohlásenie stavby, ktoré však bolo nedostatočné, následne požiadal o stavebné povolenie, čím

stavba nadobudla charakter neoprávnenej stavby. Na základe geometrického plánu č. 6/2019 zo dňa
23.8.2019, ktorý je súčasťou znaleckého posudku znalca Ing. Mateja Sýkoru, žalobcovia sú obmedzení
pri výkone vlastníckeho práva v rozsahu 2 m2. Považoval za dôvodný návrh žalobcov na zriadenie
vecného bremena v rozsahu stanoveného na základe geometrického plánu č. 6/2019 zo dňa 23.8.2019
za odplatu. Zo strany žalovaného bol predložený znalecký posudok Ing. Tatiany Klincovej, ktorým bola
stanovená hodnota odplaty za zriadenie vecného bremena vo výmere 2 m2 vo vzťahu k novovytvorenej

KN-C parc. č. 78/5, k.ú. Y. nad U., v hodnote 56,21 €. Vzhľadom na charakter odplaty za zriadenie
vecného bremena, ktorá môže mať materiálnu, ale aj sankčnú povahu a ktorej zmyslom je kompenzácia
ujmy vlastníka pozemku, nie však jeho obohatenie, dospel k záveru, že vzhľadom na konanie vlastníka
neoprávnenej stavby v priebehu jej realizácie, je dôvodné stanoviť odplatu za zriadenie vecného
bremena zvýšenú na desaťnásobok určenej odplaty znaleckým posudkom, t.j. na hodnotu 562,10 €. V

tejto časti vzájomnej žalobe žalovaného na zriadenie vecného bremena vyhovel. V ostatnej časti, pokiaľ
žalovaný žiadal zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby za účelom dostavby, úprav a údržby
stavby v zmysle geometrického plánu Ing. D. I.. 255/2019 zo dňa 25.10.2019 a geometrického plánu č.
275/19 Ing. Jozefa Laučeka zo dňa 10.11.2019, žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže nebola splnená
podmienka zriadenia vecného bremena a to, aby vlastník pozemku bol zaťažovaný v nevyhnutnej

a minimálnej miere, čo v zmysle vzájomného návrhu žalovaných predstavovalo zriadenie vecného
bremena o ďalšiu výmeru 12 m2 v neprospech vlastníka pozemku. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP a podľa pomeru úspechu strán v spore (keď žalobu žalobcov zamietol a vzájomnej
žalobe žalovaného bolo v časti vyhovené), žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia.
Poukázalinaskutočnosť,žesúdprvejinštancievydalrozhodnutie,ktoréjediametrálneodlišnéodsvojho
predchádzajúceho rozsudku z 25.1.2018 sp. zn. 5C/32/2017, kedy súd žalobe na odstránenie stavby
vyhovel. Poukázali na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že žalovaný od počiatku

vedel, že v prípade realizácie jeho stavby nie je možné len ohlásenie drobnej stavby, ale že k tomu
budepotrebnévydaťstavebnépovolenie,keďžestavbao200%svojimpôdorysomprevyšovalapôvodnú
stavbu a došlo k zväčšeniu pôdorysu z pôvodných 7 m2 na 21 m2. Uvedené bolo zrejmé už z predloženej
technickejsprávyIng.I.Y.adôvodnosťichnámietokpotvrdilaajokresnáprokurátorkavMartinevydaním
oznámenia z 24.11.2016, keď bolo vydané upozornenie pre porušenie Zákona o správnom konaní

a Stavebného zákona, pričom prokurátorka bezodkladne nariadila štátny stavebný dohľad. Napriek
uvedenému žalovaný v realizácii stavby pokračoval až do momentu vydania neodkladného opatrenia
uznesením Okresného súdu v Martine, kedy až týmto momentom došlo k skutočnému pozastaveniu
prác zo strany žalovaného. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vo vzťahu k podmienkam § 135c
Občianskeho zákonníka mal súd zohľadňovať všetky okolnosti prípadu, najmä skutočnosti, za ktorých

bola stavba pozastavená, dobromyseľnosť stavebníka atď. V súvislosti s odstránením stavby, resp. pri
voľbespôsobuvyporiadanianeoprávnenejstavbyvzmysle§135cOZjetrebavychádzaťzporadia,ktoré
zákon určuje pre jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby, a taktiež z princípov, na ktorých
je postavené občianske právo. Vzhľadom na konanie žalovaného, ktorý do poslednej možnej chvíle
vykonával konanie smerujúce k dokončeniu stavby, až kým nebolo vydané neodkladné opatrenie, je

potrebné hodnotiť ako také, na základe ktorého je dôvodné ich žalobe na odstránenie stavby na náklady
jej vlastníka vyhovieť. Taktiež sú názoru, že na základe dnešných technických možností a poznatkov by
bolo možné aj v súčasnosti v tomto štádiu stavby vykonať také technické opatrenia, ktoré by nenarušili
statiku stavby a mohlo by dôjsť k takým stavebným úpravám, aby stavba nezasahovala do ich pozemku.
Je to možné napríklad aj tým, že sa spevní severná obvodová strana stavby zvnútra. Nesúhlasia s

rozhodnutím súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe žalovaných na zriadenie vecného bremena za náhradu
v zmysle § 135c ods. 3 OZ. Je nespravodlivé, aby odplata za zriadenie vecného bremena, ktorá má
plniť sankčný, aj satisfakčný účel, nepokrývala ani len náklady na bránenie ich práva. S výškou odplaty
určenou prvostupňovým súdom nesúhlasia a nepovažujú ju za spravodlivú, keďže nezodpovedá situácii,v ktorej sa ocitli a takto určená výška odplaty nedostatočne zohľadňuje mieru zavinenia stavebníka, ktorý
konal úmyselne a určite pri svojom konaní nebol dobromyseľný vo vzťahu k neoprávnenému vzniku
stavby. Domnievajú sa, že oveľa väčšiu ochranu zákon priznal vlastníkovi stavby a rozhodnutie súdu

dostatočne nezohľadnilo postavenie vlastníka pozemku a nepovažujú ho za spravodlivé. Vzhľadom
k tomu, že sa jedná o charakter stavby - sociálne zariadenie, je predpoklad, že môže dochádzať
aj k obmedzovaniu vlastníka pozemku rôznymi imisiami, či hlukom, na ktoré súd neprihliadal. Žiadali
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmeniť a žalobe na odstránenie stavby vyhovieť.
Pokiaľ by súd eventuálne nepristúpil k vyhoveniu žalobe v napadnutom výroku, žiadal rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku IV. zmeniť tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť im odplatu za zriadenie
vecného bremena v sume 5.000 €. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch odvolaním žalobcu ako správny potvrdiť. Uviedol, že predchádzajúci rozsudok

Okresného súdu Martin z 25.1.2018 sp. zn. 5C/32/2017-33 bol zrušený odvolacím súdom z dôvodu,
že neboli naplnené podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo
skutkového zistenia, že stavba kopíruje základy pôvodne jestvujúcej latríny, pričom rozšírenie stavby
bolo realizované len smerom do jeho pozemku. Aj obvodové múry boli pôvodne postavené na pozemku
žalobcov, ktoré obec užívala. Pokiaľ v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie predložili

technickú správu z júla 2018 vyhotovenú Ing. I. G., podľa záverov ktorej nie je možné zo statického
hľadiska upraviť prípadný presah stavby (zbúrať časť stavby) bez toho, aby nedošlo k narušeniu
statiky celej stavby a jej funkčnosti, žalobcovia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tento
dôkaz nespochybnili, spochybnili ho až v odvolacom konaní. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcov k výške
odplaty za zriadenie vecného bremena na pozemku žalobcov vo výmere 2 m2 , súdom navýšenej

na desaťnásobok sumy určenej znaleckým posudkom Ing. Tatiany Klincovej, je potrebné vychádzať
zo skutočnosti, že tento násobok vychádza zo sumy, ktorá bola určená znalkyňou ako trhová suma
(materiálna povaha hodnoty) za zriadenie jednorazovej odplaty, pričom súd prihliadal na skutočnosť, že
sa nejedná o stavbu, ktorá celým rozsahom by zasahovala na pozemok žalobcov, ale iba časť stavby v
presahu 2 m2. Je preto zarážajúci návrh žalobcov na odplatu za zriadenie vecného bremena v súvislosti

s presahom o veľkosti 2 m2 vo výške 5.000 €. V tejto súvislosti poukázal aj na kúpnu zmluvu, ktorou
žalovaným bol odpredávaný pozemok v tejto lokalite za sumu 25 €/1 m2, pričom v minulosti žalobcom
na jeho žiadosť odpredal časť obecného pozemku susediaceho s jeho záhradou o výmere 39 m2 na
základe kúpnej zmluvy z 4.10.2010. Žalobcovia na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudli pozemok od
nehoamohlihospojiťsozáhradou,ktorejprávečasťovýmere2m2jepredmetomtohtosporu.Poukázal

zároveň na verejný záujem výstavby toaliet s kanalizačnou prípojkou, keď predtým tam tiež existovali
verejné toalety, pričom jediným rozdielom je skutočnosť, že predtým sa jednalo o suché toalety a dnes
boli budované toalety s kanalizačnou prípojkou.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. replike) uviedli, že nestotožňujú sa s

tvrdením žalovaného, že stavba sociálneho zariadenia kopíruje pôvodné základy jestvujúcej latríny,
keďže došlo stavebnými úpravami k rozšíreniu betónového základu stavby z pôvodných 7 m2 na 21,05
m2, vymurovaniu nových obvodových stien, osadeniu nových okien na severnej strane stavby. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na kúpnu zmluvu zo 4.10.2010 vo vzťahu k zápisu na liste vlastníctva č. XXX, k.ú.
Y. nad U., tento prevod prebehol v súlade s právnymi predpismi a nemožno ho spájať so záhradou, ktorej

práve časť o výmere 2 m2 je predmetom tohto sporu. Nestotožňujú sa ani s vyjadrením žalovaného o
okolnostiach zásahu, keďže práve žalovaný ako orgán samosprávy mal konať čo s najväčšou možnou
mierou starostlivosti a obozretnosti a v súlade s platnými
právnymi predpismi.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov (v tzv. duplike) uviedol, že žalobcovia v rámci
odvolacieho konania neustále sa snažia dopĺňať dokazovanie a predkladať vyjadrenia obsahujúce
nové skutkové tvrdenia, pričom súd prvej inštancie poskytol stranám dostatočný priestor na využitie
všetkých prostriedkov procesného útoku. Nové skutkové tvrdenia žalobcov počas odvolacieho konania,
či namietanie dôkazov počas odvolacieho konania, ktoré žalobcovia neurobili pred súdom prvého stupňa

v lehote do skončenia dokazovania, považuje v tomto procesnom štádiu konania za neprípustné. Pokiaľ
súd stanovil niekoľkonásobnú vyššiu náhradu za zriadenie vecného bremena, než bola stanovená
znalcom v znaleckom posudku, je odrazom sankčnej povahy rozhodnutia pre neho s ohľadom na zistený
skutkový stav veci. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že stavba bolapostavená pre prospech obyvateľov obce Košťany nad Turcom, pričom vzhľadom na charakter stavby,
značné finančné prostriedky vynaložené na jej výstavbu, verejný záujem obyvateľov obce a aj nepatrný
presah, súd prvej inštancie správne usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby

zriadením odplatného vecného bremena.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a §
380 CSP, ktorý v napadnutých výrokoch odvolaním žalobcov (I., II., IV. a V.) ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil. V nenapadnutom výroku III. zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

8. Záver súdu prvej inštancie, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu posúdil okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 135c

Občianskeho zákonníka tak, že žalobu žalobcov na uloženie povinnosti odstrániť stavbu sociálneho
zariadenia v „Kole pod Lipami" zriadenú na časti pozemku parc. č. C-KN 78/3, k.ú. Y. nad U. vo
vlastníctve žalobcov zamietol a ak (výrokom II.) vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného na zriadenie
vecného bremena v rozsahu, ako je vo výroku uvedené za odplatu vo výške 562,10 € (výrok IV.), je
vecne správny.

9. Problematiku neoprávnenej stavby rieši § 135c Občianskeho zákonníka. Ak niekto zriadi stavbu na
cudzom pozemku, i keď na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu
je potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vecné bremeno
je možné zriadiť len v prípade, ak ide skutočne o neoprávnenú stavbu podľa Občianskeho zákonníka.

10. Žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby môže podať vlastník pozemku, ovšem i vlastník

neoprávnenej stavby sa môže domáhať žalobou úpravy vzťahov uvedených v § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka, teda i zriadenia vecného bremena. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej
stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi
účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov; pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom
navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom

vyplývajúcim z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.

11. Nie je možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Judikatúra sa zaoberá i otázkou
účelnosti odstránenia stavby. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä
k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník tejto

stavby v stavbe býva alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, i k tomu, či vlastník stavby vedel,
že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením
stavby vznikla so záujmom na ďalšie využitie stavby. Ak dospeje súd k záveru, že nie je na mieste
odstránenie neoprávnenej stavby ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku, alebo výnimočne iné riešenie,
musí v prospech stavby zriadiť vecné bremeno k zastavanému pozemku.

12. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožnil
s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 17., že vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci, z dôvodu záujmu o spravodlivé riešenie vzťahov medzi stranami sporu, nebolo
dôvodné žalobe žalobcov na odstránenie stavby v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka

vyhovieť. Zo záverov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že stavba realizovaná žalovaným - v
„Kole pod Lipami", je neoprávnenou stavbou v zmysle podmienok v § 135c Občianskeho zákonníka,
keďže bolo preukázané, že ju realizoval stavebník (žalovaný) v časti na pozemku, ktorý nie je v jeho
vlastníctve, to znamená, že nesvedčí mu právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu.
Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že stavba bola realizovaná na základoch

pôvodného sociálneho zariadenia, pričom stavebnou činnosťou došlo k predĺženiu základov na hranici
pozemkov žalobcov a žalovaného, ako aj k zväčšeniu rozsahu sociálneho zariadenia z pôvodných 7
m2 na 21 m2. Na základe znaleckého dokazovania a v konaní vypracovaného znaleckého posudku
znalca Ing. Mateja Sýkoru z 23.8.2019 sp. zn. 5C/32/2017 vyplýva, že presah severovýchodného rohustavbypredstavuje14cm,presahseverozápadnéhorohu19cm,pričompresahseverovýchodnéhorohu
ostrešenia predstavuje 26 cm a presah severozápadného rohu ostrešenia 26 cm, na základe čoho bol
vyhotovený geometrický plán, v zmysle ktorého kolmý priemet presahu ostrešenia stavby sociálneho

zariadenia (zo severnej strany) predstavuje 2 m2.

13. Už z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že pokiaľ došlo k zbúraniu starého sociálneho
zariadenia žalovaným až po základy, zo strany žalovaného, ako orgánu samosprávy, mala byť dodržaná
taká miera opatrnosti, aby si preveril, či dochádza k budovaniu novej stavby výlučne na jeho pozemku

s dodržaním predpisov podľa zákona č. 50/1976 Zb. Zároveň stavebníkovi, ktorý je orgánom obce
muselo byť zrejmé, že pokiaľ nový objekt bude mať výmeru celkovo 21 m2, je potrebné požiadať
o stavebné povolenie, nehovoriac o tom, že spoločný stavebný úrad v Turčianskom Petri nemohol
vydať súhlasné stanovisko len na základe ohlásenia drobnej stavby (zo dňa 30.3.2016). V tomto smere
bolo potrebné prihliadať aj na správanie sa samotného stavebného úradu ako orgánu, ktorý koná vo
veci stavebných konaní a aj stavebného dozoru nad dodržiavaním právnych predpisov zmysle zákona

č. 50/1976 Zb. Práve v dôsledku nesprávneho a nedostatočného konania stavebného úradu došlo k
budovaniu predmetnej stavby až do doby a v rozsahu, ako je konštatované v bode 11. odôvodnenia
rozsudku, teda k zastaveniu stavebných prác došlo až na základe uznesenia Okresného súdu Martin z
22.5.2017 sp. zn. 15C/15/2017, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

14. Hodnotiac preto výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd v zhode so záverom súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že v súlade so záujmom ďalšieho využitia stavby, že došlo k
vybudovaniu nového sociálneho zariadenia s kanalizáciou na mieste pôvodného sociálneho zariadenia,
s prihliadnutím na rozsah obmedzenia výkonu vlastníckeho práva vlastníka pozemku a vzhľadom aj k
tomu, že stavebný úrad pri udeľovaní súhlasu k výstavbe nekonal v súlade so Stavebným zákonom,

nebolo dôvodné, aby žalobe na odstránenie stavby v zmysle podmienok § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka bolo vyhovené. Zároveň v konaní bolo preukázané, že žalobcovia ako vlastníci zastavaného
pozemku nesúhlasili s tým (nežiadali o to), aby časť zastavaného pozemku v jeho vlastníctve bola
prikázaná do ich vlastníctva. Keďže vyporiadanie neoprávnenej stavby je konanie, z ktorého právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami, správne súd prvej inštancie

posudzovalmožnosťzriadeniavecnéhobremenazanáhradu,ktoréjenevyhnutnékvýkonuvlastníckeho
práva k stavbe v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

15. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
je potrebné vychádzať zo skutočností, že vlastník bol obmedzený proti svojej vôli, prípadne bez svojho

vedomiaabolopotrebnéprihliadaťkokolnostiam,zaktorýchbolaneoprávnenástavbazriadená.Cenový
predpis je východiskom pre postup súdu, výška náhrady však musí vychádzať z okolností prejednávanej
veci, za ktorých k neoprávnenej stavbe stavebníkom došlo.

16. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný predložil znalecký posudok č. 64/2019

vypracovaný znalkyňou Ing. Tatianou Klincovou, ktorým za zriadenie vecného bremena v rozsahu
2 m2 bola stanovená hodnota odplaty na 56,21 €. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobcovia so zriadením vecného bremena za odplatu nesúhlasili, trvali na podanom návrhu na
odstránenie stavby v zmysle podmienok uvedených v § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka a vo
vzťahu k obsahu znaleckého posudku Ing. Tatiany Klincovej ohľadom výšky odplaty za zriadenie

vecného bremena, návrhy na vykonanie dokazovania nepodávali, keďže zriadenie vecného bremena
ako spôsob usporiadania vzťahov medzi neoprávnenou stavbou a vlastníctvom pozemku, odmietali vo
všeobecnosti. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie pri stanovení odplaty za zriadenie vecného bremena prihliadal
tak na materiálnu povahu náhrady, ako aj na jeho sankčný charakter. V tomto smere správne

prihliadal na okolnosti prejednávanej veci, keď žalobcovia ako vlastníci pozemku sa aktívne bránili proti
nedôvodnému konaniu žalovaného pri výstavbe stavby sociálneho zariadenia, dôvodne poukazovali
na nesprávne závery stavebného úradu, pričom aj napriek uvedenému sa im nepodarilo realizáciu
stavby až do vybudovania v štádiu jeho zastrešenia zastaviť, správne súd prvej inštancie na základe
úvahy zvýšil náhradu za zriadenie vecného bremena na základe znaleckého posudku, na desaťnásobok

tohto ohodnotenia. Žalobcovia až v priebehu odvolacieho konania navrhovali, aby im súd (v prípade
eventuality zamietnutia ich žaloby na odstránenie stavby) priznal odplatu za zriadenie vecného bremena
vo výške 5.000 €. Vo vzťahu k takémuto procesnému postupu odvolací súd vyvodil, že ak chceli byť
žalobcovia v spore úspešní v tejto časti predmetu konania pri posudzovaní podmienok žalobyv zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, tvrdenia a dôkazné prostriedky mali predkladať do
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. za vecne správne a aj v tejto časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP

ako správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)