Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206134
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8214206134.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v spore žalobcu: U. V., X.. XX.XX.XXXXX,

L. J. XX/XX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom Dlhý rad 16, 085
01 Bardejov, proti žalovanému: R. J.S., Ú., N.. XX. C. Č.. X C. XX, XXX XX L. X, A.: XX XXX XXX, o
určenie , že úraz s následkom smrti H. V. je pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že poškodenie zdravia s následkom smrti H. V., X.. XX.XX.XXXX, F. B. XX.XX.XXXX,
F. X. XX.XX.XXXX na stavbe Obchodného centra H. v meste Ľ., štát R., je pracovným úrazom.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v pomere úspechu žalobkyne, ktorý činí 100 % ,

o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhy účastníkov.

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 28.8.2014 sa žalobkyňa domáha, aby súd určil,
že poškodenie zdravia s následkom smrti H. V., X.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a ktoré
nastalo dňa XX.X.XXXX na stavbe Obchodného centra H. v meste Ľ., štát R., je pracovným úrazom.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je manželkou nebohého H. V., ktorý dňa XX.X.XXXX uzavrel zmluvu so

spoločnosťou S. R. R. K. S. G. a dňa XX.X.XXXX nastúpil do práce na pracovisko v R., kde pracoval
prostredníctvom spoločnosti W. D. R. R..K..S... Dňa XX.X.XXXX sa mu pri stavbe obchodného centra
H. X. Š. M. Y. Ľ. Y. R. stal pracovný úraz, pretože na danej stavbe neboli dodržané bezpečnostné
predpisy, na lešení, z ktorého manžel žalobkyne spadol, neboli namontované zábradlia. Keďže v deň
pracovného úrazu pršalo, na lešení bolo šmykľavo a na pracovisku bol neporiadok, pretože nebohý
spadol z výšky na lešenárske spojky, tzv. pavúky. Dňa X.X.XXXX manžel žalobkyne na následky tohto
úrazu zomrel v nemocnici, kde bol od XX.X.XXXX do svojej smrti. Zamestnávateľ nebohého manžela

žalobkyne nenahlásil tento pracovný úraz ani Sociálnej poisťovni, ani Inšpektorátu bezpečnosti práce
a nereagoval ani na predžalobné výzvy žalobkyne. Uplatnila si náhradu trov konania. Žalovaná navrhla
žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

Vykonané dôkazy.

2.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhom,ústnymiapísomnýmivyjadreniamiúčastníkov,

pracovnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, svedeckými vyhláseniami svedkov H. F., X.. XX.X.XXXX C.
C. F., X.. XX.X.XXXX, úmrtným listom, správou Veľvyslanectva SR v R. zo dňa X.X.XXXX výsluchom
žalobkyne, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Skutkový stav.

3. Dňa XX.X.XXXX bola medzi zamestnancom H. V.Š., X.. XX.X.XXXX a zamestnávateľom S. R. R.

K. S. G., A.: XXXXXXXX uzavretá platná pracovná zmluva, s nástupom zamestnanca do práce dňa
XX.X.XXXX na vykonávanie stavebných prác v R.. Tam vykonával práce prostredníctvom spoločnosti
W. D. R. R..K..S.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú - počas výkonu prác v Slovinsku,
obaja účastníci zmluvy sa dohodli na skúšobnej 3 mesačne lehote a na mzde pre zamestnanca vo
výške 215,76 Eur (6.500,- Sk) mesačne. Zamestnanec H. V. G. XX.X.XXXX nastúpil na výkon práce

v R. v meste Ľ. na stavbu obchodného centra H., kde pracoval až do XX.X.XXXX, kedy pri výkone
práce sa na lešení pošmykol a spadol na železné roxory a trúbky, ktoré sa nachádzali na zemi pri
lešení. V daný deň bolo daždivé počasie, napriek tomu zamestnávateľ trval na tom, aby zamestnanci
v práci pokračovali aj napriek zlému pracovnému odevu a zabezpečeniu práce. Pri každom nástupe
do práce majster kontroloval, či zamestnanci nepožili alkohol, a ak by mal niekto vypité, nepustili by
ho v daný deň na stavbu. Dôvodom jeho pádu bolo zle namontované lešenie, na podlahe ktorého

boli iba dosky a nebolo zabezpečené zábradlím. Pri páde utrpel H. V. poškodenia hlavy a mozgu, na
následky ktorých napriek hospitalizácii v nemocnici v Ľ. a liečbe, dňa X.X.XXXX zomrel. Dňa XX.X.XXXX
podala žalobkyňa na R. J. žiadosť o priznanie jednorazového odškodnenia z úrazového poistenia
zamestnávateľa jej manžela, rozhodnutím R. J. číslo XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX bolo rozhodnuté,
že nemá nárok na jednorazové odškodnenie. Dňa XX.X.XXXX bola spoločnosť S. R. R. K. S. G., A.:

XXXXXXXX vymazaná z obchodného registra. Dňa X.X.XXXX bola spoločnosť W. D. R., R..K..S.. A.:
XX XXX XXX vymazaná z obchodného registra.

Návrhy na vykonanie dokazovania, hmotnoprávne a procesné námietky.

4. Účastníci nemali iné návrhy na vykonanie dokazovania, než ktoré súd v tomto konaní vykonal.
Námietky žalovaného sa týkali výlučne nedostatku pasívnej legitimácie s tým, že R. J. nemôže ako
predbežnú otázku posúdiť, či došlo k pracovnému úrazu, táto otázka patrí do výlučnej pôsobnosti
civilného súdu a R. J. v takomto konaní nemôže byť v právnom postavení žalovaného, ktorým je
výlučne zamestnávateľ zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz pri výkone práce, v čase jeho vzniku.

Ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne ohľadne príčiny, mechanizmu vzniku a súvisiacemu následku
smrti jej manžela pri výkone práce neboli žalovanou vznesené žiadne námietky. Žalobkyňa žiadala v
konaní pripustiť zmenu žaloby a okrem pôvodného žalobného návrhu žiadala zároveň zaviazať žalovanú
povinnosťou priznať žalobkyni jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 zákona č. 461/2003 Z.z.. Súd
uznesením č.k. 5C 178/2014 - 64 zo dňa 8.6.2016 zmenu žaloby nepripustil.

Právne posúdenie.

5. Podľa článku 8 Zákonníka práce účinného dňa 16.8.2005 Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia
v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody

spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na
hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom
na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou
zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na
prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov

na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere
chránené zákonom.

6. Podľa § 195 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce účinného dňa 16.8.2005 Ak u zamestnanca
došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti

úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec
v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý
zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Odôvodnenie rozhodnutia.7. Žaloba bola v čase podania dňa XX.X.XXXX nedôvodná, pretože zamestnávateľ H. V. v danom
čase existoval a pre spory o určenie pracovného úrazu je podľa ustálenej judikatúry súdov ako pasívne
legitimovaný práce zamestnávateľ. Ten však dňa XX.X.XXXX zanikol výmazom z obchodného registra

bez právneho nástupcu. V čase vyhlásenia rozsudku dňa XX.XX.XXXX, teda neexistoval a pre súd je
záväzný práve takýto stav. Je podľa názoru tunajšieho súdu nemožné, aby existovali 2 typy fyzických
osôb a to také, ktoré majú nárok na súdny prieskum či došlo k pracovnému úrazu a na také, ktoré
bez svojej viny iba v dôsledku toho, že ich zamestnávateľ zanikol, takéto právo nemajú a sú vylúčené
z možnosti uplatniť si svoj dôvodný nárok na príslušnom súde. To by odporovalo základným zásadám

právneho štátu, vytváralo by dve rôzne kategórie občanov a znemožňovalo by určitej skupine ľudí
( pretože pracovný úraz môže vzniknúť iba fyzickej osobe) uplatňovať rovnaké nároky, ako môže tí,
ktorým bola spôsobená rovnaká, alebo obdobná ujma z dôvodov, ktoré nezáviseli na ich vôli a ktoré
nemohli ovplyvniť takým spôsobom, že to narúša zdanie spravodlivosti. Tunajší súd je toho názoru, že v
prípade zániku zamestnávateľa zamestnanca, ktorému bol spôsobený pracovný úraz potom, čo takýto
zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu a pred právoplatným rozhodnutím súdu o tom, musí

existovať právny subjekt, ktorý nastupuje na miesto zamestnávateľa aby bolo možné poskytnúť právnu
ochranu aj takýmto zamestnancom, ak je ich nárok dôvodný.

8.Zákonomč.461/2003Z.z.v§2písm.c)sazačleňujedosociálnehopoisteniaajúrazovépoistenieako
poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a

choroby z povolania. Zákon takto komplexne upravil problematiku sociálnych dávok a v súvislosti s § 51f
zákona č. 242/2001 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 274/1994 Z. z., zabezpečil aj uspokojenie
nároku zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovných úrazoch alebo
pri chorobách z povolania, ktorých neuspokojí likvidátor alebo správca konkurznej podstaty, na ktoré
uspokojenie sa nevzťahovalo poistenie zodpovednosti za škody alebo povinné zmluvné poistenie podľa

osobitných predpisov. Takéto nároky uspokojil štát prostredníctvom sociálnej poisťovne z prostriedkov
osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, Fondu národného
majetku SR a z rozpočtovej rezervy Vlády SR.

9. V dôsledku tohto zásahu zostalo v zmysle § 14 Zákonníka práce v pôsobnosti súdov rozhodovať len

spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovno-právnych vzťahov, ak je medzi
zamestnávateľom a poškodeným zamestnancom sporné, či išlo o pracovný úraz, chorobu z povolania,
alebo ak zamestnávateľ tvrdil, že sa čiastočne alebo úplne zbavil zodpovednosti za škodu, v takýchto
prípadoch sporné otázky rieši súd. Až po vyriešení týchto základných otázok súdom môže sociálna
poisťovňa rozhodnúť o úrazovej rente.

10. Pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, ktoré vznikli v rámci Európskej únie rozoznávame dve
základné situácie: Prvou situáciou je vyslanie slovenského zamestnanca slovenských zamestnávateľov
na prácu do iného členského štátu Európskej únie. Druhou situáciou je samostatný a nezávislý
pracovno-právnyvzťahslovenskéhoobčanasozahraničnýmzamestnávateľomvrámcičlenskýchštátov

Európskej únie. Ak je slovenský zamestnanec vyslaný svojim slovenským zamestnávateľom na prácu
do iného členského štátu Európskej únie, odškodňovanie pracovného úrazu regulujú koordinačné
nariadenia Európskej únie pre oblasť sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov (Nariadenie
rady ES č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby,
samostatne zárobkovo-činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a

Nariadenia rady ES č. 574/1972 ustanovujúce postup na vykonávanie vyššie uvedeného nariadenia). V
čl. I Nariadenia sa nachádza definícia zamestnanej osoby ako osoby, ktorá je povinne alebo dobrovoľne
nepretržite poistená pre jednu alebo viacero nepredvídaných udalostí pokrytých časťami systému
sociálneho zabezpečenia. Pojem zamestnanec vymedzuje aj zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
vzneníneskoršíchpredpisov,ktorýzazamestnancanaúčelyúrazovéhopoisteniaokreminéhopovažuje

aj fyzickú osobu, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o
brigádnickej práci študentov. Na základe takto vymedzeného slovenského zamestnanca vyslaného
slovenským zamestnávateľom na prácu do iného členského štátu Európskej únie sa bude aj naďalej
vzťahovať slovenská legislatíva za predpokladu, že očakávané trvania práce neprekročí 12 mesiacov,

alebo maximálne 24 mesiacov (za predpokladu, že pôvodne očakávané trvanie práce prekročí 12
mesiacov a príslušná inštitúcia členského štátu na územie, ktorého bol slovenský zamestnanec vyslaný,
s takýmto predĺžením súhlasí). Podstatnou podmienkou inštitútu vyslania je povinnosť slovenského
zamestnávateľa podať žiadosť o vystavenie formuláru S 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve),ktorým sa potvrdzuje uplatniteľnosť legislatívy vysielajúceho štátu aj počas doby vyslania, teda v tomto
prípade uplatniteľnosť slovenskej legislatívy. Žiadosť o vystavenie formuláru S 101 zasiela slovenský
zamestnávateľ sociálnej poisťovni, ktorá o jeho vydaní rozhoduje na úrovni pobočky alebo na úrovni

ústredia. Ak sa vyslanému zamestnancovi stane úraz počas doby vyslania, nevyhnutné lekárske
ošetrenie sa mu poskytne okamžite v členskom štáte, kde sa úraz stal a ošetrenie bude pokryté
zo zdravotného poistenia zamestnanca. Pracovný charakter predmetného úrazu bude posudzovať
príslušná inštitúcia, ktorou je v Slovenskej republike sociálna poisťovňa, a ktorá je príslušná aj na
rozhodovanie o nárokoch z pracovného úrazu, a to podľa príslušnej slovenskej legislatívy, to znamená

podľa Zákona o sociálnom poistení.
11. Postup slovenského zamestnávateľa (ktorému jeho vyslanie zamestnanec nahlásil svoju úraz a
za predpokladu, že zamestnávateľ uznal tento úraz za pracovný) spočíva v písomnom oznámení
predmetného úrazu sociálnej poisťovne, presnejšie jej pobočky, ktorá je miestne príslušná podľa § 180
Zákona o sociálnom poistení, a to najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel
(§ 231 ods. 1 písm. h) Zákona o sociálnom poistení). Okrem uvedeného formulára S 101 je slovenský

zamestnávateľpovinnýpredložiťsociálnejpoisťovniajzáznamoregistrovanompracovnomúraze,podľa
§ 231 ods. 1 psím. e) Zákona o sociálnom poistení, a to najneskôr do 8 dní odo dňa, keď sa o pracovnom
úraze dozvedel. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu registrovaný pracovný úraz, jeho definíciu obsahuje
zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov v § 17 ods.
4, podľa ktorého sa za úraz považuje úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca

trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca. V prípade, že úraz šetril aj orgán cudzieho štátu (napr.
polícia), je nevyhnutne k oznámeniu poistnej udalosti a záznamu o registrovanom pracovnom úraze
predložiť aj úradne overený preklad zápisu alebo protokolu zo šetrenia.

12. Po splnení týchto povinností má slovenský zamestnanec nárok na úrazové dávky z úrazového

poistenia hradeného jeho zamestnávateľom, v prípade, ak si podá žiadosť o predmetnú úrazovú dávku
a splní podmienky nároku na úrazovú dávku a nároku na jeho výplatu.

13. Pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca v pracovnom pomere podľa
Zákonníka práce, ktoré vznikli nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným

pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovnej úlohy alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovný
úraz (PÚ) nie je úraz, ktorý zamestnancovi vznikol počas cesty do zamestnania alebo z neho,
počas stravovania, ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení ani cestou na ne a späť.
Zamestnávatelia musia akceptovať požiadavky na zaistenie BOZP už pri zaobstarávaní (nákupe)
stavieb, pracovných priestorov, technológií, pracovných prostriedkov a pracovných postupov aj z

toho hľadiska, či sú bezpečné a či budú môcť byť bezpečne používané. Účinnou prevenciou
vzniku úrazov je dôsledná realizácia opatrení na zaistenie bezpečnej a zdravie neohrozujúcej
práce počas obvyklého pracovného procesu tak, aby k úrazom nedošlo. Ide o opatrenia primerané
fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným nebezpečenstvám, ktoré v pracovnom procese sú alebo
sa môžu vyskytnúť, napríklad pri práci s elektrickým zariadením, vo výške alebo nad hĺbkou, s

ostrým pracovným nástrojom, s koncentrovanými kyselinami a zásadami a podobne. Opatrenia v
týchto prípadoch predstavuje dôsledné používanie bezpečných pracovných prostriedkov a pracovných
postupov, uplatňovanie potrebných technických, organizačných, kontrolných a personálnych prvkov a
takisto včasné vykonávanie ďalších krokov, ktoré zodpovedajú danej pracovnej situácii a pracovnej
činnosti. Efektívna prevencia tiež využíva skúsenosti získané z predchádzajúcich úrazov. Poznatky z

vyšetrovania príčin vzniku je potrebné aplikovať pri všetkých činnostiach vo firme, pri ktorých to je
možné. Opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú podrobnejšie opísané v
článku Základné povinnosti zamestnávateľa v BOZP. Zamestnávateľ je povinný vyšetriť príčiny vzniku
každého pracovného úrazu a prijať a vykonať opatrenia proti opakovaniu sa podobných. Registrácia
pracovného úrazu Registrovaný pracovný úraz je taký, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť

zamestnanca trvajúca viac ako 3 kalendárne dni alebo smrť, ktorá vznikla jeho následkom. Registrácia
zahŕňa zistenie príčin a okolností jeho vzniku, spísanie záznamu a prijatie a vykonanie nápravných
opatrení. Hľadá sa čo, prečo a ako prispelo k vzniku pracovného úrazu. Potrebné je objaviť priame i
nepriame technické, organizačné a personálne dôvody a okolnosti. Pri zisťovaní príčin vzniku úrazu
musí byť zamestnávateľ veľmi kritický a pri hodnotení zistené skutočnosti posudzovať vo vzájomnej

súvislosti i jednotlivo. Zamestnávateľ na vyšetrovanie príčin vzniku prizve poškodeného zamestnanca,
ak je zamestnanec zo zdravotného hľadiska schopný, svedkov, zástupcu zamestnancov pre BOZP a
pri závažnom pracovnom úraze aj autorizovaného bezpečnostného technika. Podľa zistených príčin
zamestnávateľvyberieauskutočnísúborpreventívnychaochrannýchtechnických,organizačnýchalebopersonálnych opatrení na predchádzanie podobným pracovným úrazom, a to aj v prípade podobných
pracovísk, činností a zariadení vo firme. Zamestnávateľ do 4 kalendárnych dní po oznámení vzniku
registrovaného PÚ spíše podľa výsledkov vyšetrovania príčin jeho vzniku záznam o registrovanom PÚ,

ktoréhovzoraobsahjeuvedenývovyhláškeč.500/2006Z.z. Zamestnávateľ je povinný do 8 dní odo dňa, keď sa o vzniku registrovaného PÚ
dozvedel, zaslať záznam o registrovanom PÚ poškodenému zamestnancovi (alebo jeho pozostalým),
príslušnému miestnemu inšpektorátu práce alebo inému príslušnému orgánu dozoru. Po zistení príčin
vzniku smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví zamestnávateľ spracuje správu o príčinách

vzniku a o vybraných, prijatých a vykonaných nápravných opatreniach. Túto správu do 30 dní odo
dňa, keď sa o ich vzniku dozvedel, predloží príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu
dozoru.

14. Nebolo v konaní sporné, že k poškodeniu zdravia H. V., ktorý je manželom žalobkyne, došlo dňa
XX.X.XXXX pri plnení jeho pracovných povinností v meste Ľ., štát R. ako zamestnanca spoločnosti S.

R.Ť. R. K. S. G., na základe platnej pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Svedkovia C. F. C. H. F. boli
rovnako zamestnancami danej spoločnosti a spolu s H. V. pracovali v daný deň na stavbe obchodného
centra H. Y. Ľ. a potvrdili ako skutočnosť, že nebohý nebol pod vplyvom alkoholu, nevhodné pracovné
podmienky - dážď a šmykľavé podlažie, tak aj nedostatky pracovnej obuvi a pracovného odevu, ako
aj absenciu zábradlia, ktoré by zabránilo pádu z lešenia, na ktorom spolu s H. V. pracovali, rovnako

ako neporiadok na stavbe, kde pod lešením boli rozhádzané kovové roxory a trúbky, na ktoré H. V. z
výšky z lešenia spadol a ktoré mu spôsobili poranenia hlavy a mozgu, na následky čoho dňa X.X.XXXX
v nemocnici v Ľ. zomrel. Zamestnávateľ žalobcu nevykonal žiadne z vyššie uvedených povinností vo
vzťahu k Sociálnej poisťovni, resp. Inšpektorátu práce, týkajúcich sa smrti jeho zamestnanca H. V. pri
plnení pracovných povinností, na základe čoho by si jeho manželka a deti mohli uplatniť ich zákonné

nároky v oblasti sociálnej pomoci. V súčasnosti teda z tohto dôvodu neexistujú žiadne šetrenia ani
oficiálne správy o nehodovom deji, zároveň z dôvodu, že odvtedy uplynulo takmer 14 rokov ani nie
je možné získať iné dôkazy k tejto veci, súd teda musel vychádzať len zo zabezpečených dôkazov,
ktoré však v konaní nikto nespochybnil. Súd teda dospel k záveru, že poškodenie zdravia H. V. B. G.
XX.X.XXXX nastalo pri plnení pracovných povinností ako zamestnanca na základe platnej pracovnej

zmluvy so spoločnosťou S. R. R. K. S. G., v priamej súvislosti s ktorými dňa X.X.XXXX zomrel a teda
sa jedná o pracovný úraz.

15. Podstatnou otázkou, k čomu zároveň smerovali aj námietky žalovanej ( iné námietky do vyhlásenia
dokazovania za ukončené neboli zo strany žalovanej vznesené) je, či R. J. vôbec môže byť pasívne

legitimovaná v takomto konaní. Súd si uvedomuje, že vzťah medzi žalobkyňou a R. J., ktorý sa týka
nároku na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. je vzťahom verejnoprávnym
a že R. J. v ňom vystupuje ako subjekt verejného práva. Je však nepochybné, že takúto otázku si R.
J. nemôže zodpovedať ako predbežnú otázku ( aspoň k takémuto záveru dospel najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí 9 Sžso 14/2011, kde okrem iného konštatoval, že : „O otázke, či ide alebo nejde o

pracovný úraz R. J. nie je oprávnená rozhodovať. Prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je
určenie, že určitý úraz je pracovný, patrí v zmysle § 7 ods. 1 OSP v spojení s § 14 Zákonníka práce do
právomoci všeobecného súdu.“). Je otázne, či si takúto otázku môže vyriešiť R. J. ako predbežnú otázku
a následne o nároku na jednorazové odškodnenie samostatne rozhodnúť. Súd má zato, že ak je spor o
takejto skutočnosti, tak nemôže. Opak by nastal, ak by zamestnávateľ prehlásil, že sa jedná o pracovný

úraz a takéto jeho prehlásenia by bolo jedným z dôkazov v konaní pred R. J.. V takomto prípade by
bolo zbytočné podávať žalobu na všeobecný súd, aby posúdil, či sa jedná a pracovný úraz. Ako už bolo
vyššie konštatované, súd je toho názoru, že nie je možné, aby sa vytvárali dve skupiny fyzických osôb s
rovnakými podmienkami pre určenie dôvodnosti nároku, že sa jedná o pracovný úraz, z ktorých jedna
bude úspešná, pretože zamestnávateľ existuje a druhá nie, pričom samotná existencia zamestnávateľa

nie je rozhodujúca pre posúdenie, či takáto osoba má nárok v inom ( správnom) konaní. Tu sa totiž rieši
iba predbežná otázka, neexistencia zamestnávateľa je pre takéto nasledujúce konanie nevýznamná.
Jehozániknespôsobujereálnuvymožiteľnosťnárokunajednorazovéodškodnenie apretojetunajšísúd
toho názoru, že to nemôže predstavovať prekážku pokračovania v konaní s iným pasívne legitimovaným
subjektom ( ak konanie o určenie pracovného úrazu začalo pred zánikom zamestnávateľa), alebo pre

podanie samostatnej žaloby voči takémuto subjektu ( ak zamestnávateľ zanikol pred podaním žaloby).
Je už len otázne, kto je takouto zodpovednostnou osobou.16. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného,
ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové
odškodnenie.

17. R. J. je teda výlučným orgánom, ktorý rozhoduje o nároku manželky poškodeného, ktorý zomrel v
dôsledku pracovného úrazu. Zamestnávateľ poškodeného ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistuje, ale
v súdnom konaní je preukázaná skutočnosť, že smrť poškodeného nastala v dôsledku pracovného
úrazu. Rozsudok súdu o tejto skutočnosti tvorí právny základ nároku v zmysle § 94 Zákona č. 461/2003

Z.z. Pasívne legitimovaným subjektom, ak dôjdeme k záveru, že túto otázku si R. J. nemôže vyriešiť ako
predbežnú otázku ( v opačnom prípade by žaloba voči R. J. bola nedôvodná a R. J. by v prípade zániku
zamestnávateľa sama posudzovala, či došlo k pracovnému úrazu, alebo nie), nemôže byť žiaden iný
subjekt, než R. J., ktorá jediná má v súčasnosti ( po zániku zamestnávateľa poškodeného bez právneho
nástupcu)právnyvzťahktejtoskutočnosti,pretožesaodjejvyriešeniaodvíjaposúdenieopodstatnenosti
jednorazovej dávky v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Na miesto zamestnávateľa

nemôže stúpiť iný právny subjekt, ktorý by mal vo vzťahu k pracovnému úrazu poškodeného akýkoľvek
právny záujem, právo, alebo právnu povinnosť, resp. koho by sa právne účinky takéhoto rozhodnutia
akýmkoľvek právne relevantným spôsobom týkali. Nie je zároveň možné akékoľvek sporové konanie
viesťbezpasívnelegitimovanéhosubjektu,aniniejemožnékonaťsužneexistujúcimzamestnávateľom.
Zároveň zákon neurčil žiaden subjekt, ktorý by v prípade zániku zamestnávateľa priamo vstúpil ( alebo

by bolo možné voči nemu konanie viesť) na jeho miesto do súdneho konania o určenie pracovného
úrazu. Je to otázka, ktorú právna teória nerieši a preto je potrebné ju vyriešiť iba súdnym rozhodnutím a
s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol v zmysle prvého výroku tohto rozsudku.

Trovy konania.

18. O trovách konania žalobkyne a žalovanej súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. žalobkyňa bola
v konaní v celom rozsahu úspešná, má preto voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere
jej úspechu vo veci, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí,
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §
365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.