Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115203674.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: AJDINOSKI, s.r.o. so

sídlom Nám. Ľ. Štúra 12, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 46 324 283, zastúpený JUDr. Janou
Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom AK Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: K.. U. F.,
W.. XX.XX.XXXX, F. R. XX, XXX XX V., zastúpený JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, so sídlom
Advokátskej kancelárie Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 368,90 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou došlou súdu dňa 16.2.2015 sa domáhal, aby súd uložil povinnosť

žalovanému zaplatiť mu sumu 368,90 EUR s 0,05 % penále za každý deň omeškania zo sumy 368,90
EUR od 10.9.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe
zmluvy o dielo uzavretej dňa 21.10.2013 v rozsahu v zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy vykonával pre
žalovaného práce a na základe článku IV. bod 4.6 zmluvy o dielo vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/
XX zo dňa 20.10.2013 a v zmysle nej žalovaný uhradil zálohu vo výške 1.197,35 EUR prevodom na účet
žalobcu. Žalobca ukončil práce v zmysle požiadaviek, o čom bol vyhotovený odovzdávací protokol zo
dňa 3.7.2014 a súčasne vyhotovil aj prepočet fakturácie, kde podrobne rozpísal jednotlivé druhy prác

ako aj rozdiel sumy medzi uhradenou zálohou a skutočnou cenou. Žalobca vystavil faktúru č. XXXX/
XX zo dňa 24.5.2014, v ktorej uviedol, že celkovú cenu práce vo výške 6.081,14 EUR a pri zohľadnení
uhradenej zálohy zostávalo doplatiť zo strany žalovaného sumu 809,51 EUR, ktorý doplatok žalovaný
aj v stanovenom termíne uhradil. Dôvodil, že následne bola požiadavka na doplnenie stavebných prác
a tieto žalobca tiež zrealizoval a po ukončení týchto dodatkových prác žalobca vystavil faktúru č. XXXX/
XX zo dňa 27.8.2014 spolu na sumu 1.107,69 EUR, pričom žalovaný z uvedenej čiastky má uhradiť
žalobcovi sumu 368,90 EUR. Túto sumu žalovaný za dodatočné vykonané práce v lehote stanovenej vo

faktúre neuhradil a žalobca vyzval žalovaného na úhradu tohto nedoplatku, na čo žalovaný nereagoval.

2. Žalobca spolu so žalobou na preukázanie svojho nároku doručil zmluvu o dielo uzavretú dňa
21.10.2013 medzi objednávateľmi: T.. Y.. R. E. Z.., K.. F. U. E. R.. Č. Q., všetci bytom R.
XX, V. a žalobcom ako zhotoviteľom, výpis z Obchodného registra žalobcu, faktúru č. XXXX/XX zo dňa
20.10.2013 na sumu 3.095,40 EUR, odovzdávací protokol na odovzdaní a prevzatí ukončeného diela
zo dňa 3.7.2014 podpísaný odovzdávajúcim - žalobcom a preberajúcimi - objednávateľmi, prepočet

fakturácie podľa zmluvy o dielo zo dňa 21.10.2013, faktúru č. XXXX/XX zo dňa 24.5.2014 na sumu
2.985,74 EUR, prepočet fakturácie podľa zmluvy o dielo zo dňa 21.10.2013, faktúru Č.. XXXX/XX zo
dňa 27.8.2014 na sumu 1.107,69 EUR, dôkaz o doručovaní výzvy na úhradu dlžnej sumy.3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrh
na vykonanie vyššie citovanými dôkazmi a dôkazmi doručovanými v priebehu konania.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.4.2015, v ktorom uviedol, že žalobou

žalovaná suma vo výške 368,90 EUR bola fakturovaná žalobcom faktúrou č. XXXX/XX za rekonštrukciu
sokla. Poukázal na to, že uvedený fakturovaný výkon prác žiadnym spôsobom nesúvisí s predmetom
zmluvy o diela zo dňa 21.10.2013 poukazujúc na čl. II ods. 2.1. Poukázal na to, že z jeho strany
dohodnutá cena diela v zmysle zmluvy o dielo bola uhradená riadne a včas. Dôvodil, že práce, ktoré
si žiada žalobca preplatiť na základe faktúry č. XXXX/XX ani neboli objednávané a dokonca po návrhu

žalobcu, že vykoná aj rekonštrukciu sokla prednesenom na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu R. XX, bol žalobca žalovaným osobne upozornený, že žiadne rekonštrukčné
práce na sokli nemá vykonávať, pretože tieto nie sú predmetom zmluvy o dielo. Uviedol, že pokiaľ
žalobca nejaké rekonštrukčné práce na sokli vôbec vykonal, tak učinil napriek tomu, že bol vopred
upozornený na to, že to robiť nemá a bez jeho vedomia a súhlasu. Žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.

5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v písomnom
vyjadrení k žalobe zo dňa 22.4.2015, návrh na vykonanie dôkazmi doručovanými v priebehu konania.
6. V priebehu konania boli zo strany strán sporu doručené ďalšie dôkazy, a to návrh postupu a
technológie obnovy fasády pre objekt A. Č.. X, R. Č.. XX V., uličná a dvorová fasáda vypracovaná
Y.. E.. Ľ. V. v máji 2013 - reštaurátorská dokumentácia spracovaná na základe objednávky dipl. K..

E.. H. M., V.. W. X, V. v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Košice pod značkou
KPUKE 2013/2816-4/27049/KR zo dňa 18.4.2019, Rozhodnutie Mesta Košice - orgánu príslušnému
na konanie podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. - stavebný zákon zo dňa 3.7.2013 týkajúceho sa
rekonštrukcie fasády A. Č.. X, R. Č.. XX V. - oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, ktorým príslušný
stavebný úrad nemal námietky voči realizácii rekonštrukcie fasády bytového domu na ulici A. Č.. X,

R. Č.. XX U. V. na pozemkoch T.. Č.. XXX, XXX/X katastrálne územie Letná v súlade s predloženou
projektovou dokumentáciou. Žalovaný tiež doručil faktúru č. XX/XXXX zo dňa 24.4.2014 na celkovú
sumu 7.859,11 EUR, mailovú komunikáciu medzi žalovaným a medzi K.. E.. M., z ktorej vyplýva, že
žalovaný za vykonanie prác na fasáde uznal sumu 2.034,03 EUR a vyjadril sa k prácam na sokli tak,
že tieto práce neboli súčasťou zmluvy o dielo, doručil tiež zmluvu o vstavbe zo dňa 29.4.2010 uzavretú

medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici A. X, R. XX, V..

7. Súd zistil, že na Okresnom súde Košice I prebieha konania žalobcu voči žalovanému T.. Y.. E. R., Z..,
F. R. XX, XXX XX V., o zaplatenie 585,40 EUR na tých istých skutkových tvrdeniach žalobcu ako voči
žalovanému v tomto konaní. Uvedené konanie prebieha pod sp. zn. 35C/96/2015 a v ktorom konaní boli

vypočutí konatelia žalobcu, žalovaný ako svedok, svedkovia R.. Q. Č., Y.. U. R. a samotný žalovaný.

8. Podľa čl. 7 ods. 1 CSP, súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet
konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

9. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10.Podľačl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbola,čonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

11. Dispozičný princíp vyjadrený v čl. 7 CSP je ekvivalentom hmotnoprávneho inštitútu autonómie
vôle. Dispozičný princíp sa však podaním žaloby transformuje do princípu oficiality, ktorým sa sleduje
ústavnoprávna povinnosť súdu vec čo najrýchlejšie rozhodnúť. Sudca sa nemôže spoliehať len na strany

sporu, ale musí disponovať aj vlastnými procesnými nástrojmi. S dispozičným princípom úzko súvisí aj
princíp hospodárnosti, ktorý zakotvuje povinnosť súdu vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase
a princíp koncentrácie konania, ktorý stanovuje, že niektoré procesné úkony sú koncentrované len do
určitej fázy konania a ak sa v danej lehote vykonajú, nastáva tzv. procesná preklúzia (strana sporu stratia
svoje oprávnenie). Uvedeným mechanizmom sa priorizuje procesná aktivita sporových strán.

12. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.13. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

14. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

15. Vykonávanie dokazovania je ovládané spravidla zásadou priamosti a ústnosti, preto sa predpokladá,
že dôkazy budú v zásade vykonávané na pojednávaní. Keď sa dôkaz z dôvodu účelnosti vykoná napr.

na inom dožiadanom súde alebo v inom konaní a ktorý dôkaz je možné použiť aj v inom sporovom
konaní, strana sporu o vykonaní tohto dôkazu má byť súdom upovedomená tak, aby sa k vykonaným
dôkazom mohla vyjadriť.

16. Tak, ako súd vyššie uviedol na Okresnom súde Košice I sa viedlo konanie pod sp. zn. 35C/96/2015 v
spore žalobcu AJDINOSKI, s.r.o. proti žalovanému T.. Y.. E. R., Z.., na tých istých skutkových tvrdeniach

ako v tomto konaní. V uvedenom sporovom konaní bolo súdom vykonávané dokazovanie jednak
výsluchom žalobcu - konateľom ako aj svedeckými výpoveďami, ktoré súd použil aj v tomto konaní,
poukazujúc na zásadu hospodárnosti, účelnosti.

17. Je nepochybné a v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a (okrem

iného) aj žalovaným ako objednávateľom bola dňa 21.10.2013 uzatvorená zmluva o dielo, predmetom
ktorej bola rekonštrukcia fasády domu R. Č.. XX, z dvorovej časti podľa projektovej dokumentácie
stavby a za podmienok, ktoré sú špecifikované v tejto zmluve (čl. II bod 2.1. Zmluvy). Je nepochybné a
uvedené vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra žalobcu Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka
č. 28331/V., že žalobca je právnickou osobou, ktorý v predmete podnikania činnosti má okrem iného

uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce
pri realizácii exteriérov a interiérov. Žalovaný zmluvu o dielo uzatváral ako fyzická osoba a uvedenú
zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú. Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v
zákone (všeobecné a aj osobitné) sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchylnú
úpravu, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.(2)Vpochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Spotrebiteľská zmluva sa uzaviera medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická, či právnická),
ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.23.Podľa§631OZ,zmluvouodielozaväzujesaobjednávateľoviten,komubolodielozadané(zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

24. Podľa § 633 ods. 1 veta prvá OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v
dohodnutom čase.

25. Podľa § 634 ods. 2 veta prvá OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.

26. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre
objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a
objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to1. o predmete diela, 2. o tom, že dielo
bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, 3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny
(odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Pri posudzovaní konkrétnej veci treba vychádzať

predovšetkým z toho, čo účastníci zmluvy jej uzavretím sledovali. Ich vôľa bude aj určujúcim hľadiskom
na posúdenie prípadnej platnosti, či neplatnosti zmluvy. Vhodným rozlišovacím znakom bude aj predmet
plnenia. Pri zmluve o dielo podľa Občianskeho zákonníka (§ 631) predmet plnenia musí mať vecný
charakter v zmysle zhotovenia novej veci alebo jej zmeny. Ustanovenie § 633 OZ ukladá zhotoviteľovi
dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo podľa zmluvy znamená dielo

vykonať takým spôsobom, na akom sa zmluvné strany dohodli. Za riadne vykonanie diela sa považuje
také vykonanie, ktoré zodpovedá podmienkam dohodnutým v zmluve, Dohoda o výške ceny za dielo
nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Splatnosť ceny sa určuje predovšetkým dohodou. Ak nebola
dohodnutá, treba vychádzať z ustanovenia § 434 ods. 2, t.j. cena je splatná po skončení diela.

27. Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami dňa 21.10.2013 vyplýva,
že táto mala byť uzatvorená podľa § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Súd však zastáva
názor, poukazujúc na vyššie uvedené, že žalobca vystupoval v predmetnej zmluve ako dodávateľ -
zhotoviteľ diela a tento konal pri uzavieraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Žalovaný pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ a zjednodušene

povedané v každom vzťahu, v ktorom vystupuje fyzická osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ alebo
obchodník, je spotrebiteľom za predpokladu, že druhou zmluvnou stranou je dodávateľ. Súd teda
uzatvára, s poukazom aj na § 54 ods. 1 OZ, ktoré je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, teda aj na spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, že
zmluva uzavretá medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami je zmluvou spotrebiteľskou, pre ktorú

platia ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v spojení § 631 nasl. Občianskeho
zákonníka. Je nepochybné, že zmluva o dielo ako zmluva spotrebiteľská bola medzi zmluvnými stranami
uzatvorená písomne.

28. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre

objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ
a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to: 1. o predmete diela, 2. o tom, že
dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, 3. o tom, že zhotovenie diela je odplatné; výška
ceny (odmeny) za vyhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
zo strany žalobcu ako zhotoviteľa došlo k vykonaniu diela - rekonštrukcia fasády domu R. Č.. XX

z dvorovej časti. Spornou medzi stranami sporu počas celého konania bola otázka, či predmetom
zmluvy bolo aj vykonanie stavebných prác na sokli bytového domu. Z článku II. bodu 2.2 zmluvy
vyplýva, že povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa bolo zabezpečiť si schválenú projektovú dokumentáciu
vypracovanú v súlade s požiadavkami Krajského pamiatkového úradu v V. a zabezpečiť tak kompletnú
rekonštrukciu zadnej (dvorovej) fasády bytového domu R. XX. Z čl. IX bodu 9.2. vyplýva, že meniť alebo

doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré sú potvrdené a podpísané
oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.

29. Žalobca v žalobe tvrdil, že vykonal práce na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 21.10.2013 v
rozsahu v zmysle čl. II predmetnej zmluvy, tvrdil, že následne bola požiadavka na doplnenie stavebných

prác (vykonanie prác na sokli - poznámka súdu), ktoré práce tiež žalobca zrealizoval, čo v konaní
sporné nebolo. Nepochybné, že zmluva o dielo a zmluva spotrebiteľská bola medzi zmluvnými stranami
uzatvorená písomne.30. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočnosti, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na

súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznúaktorýchztohtodôvodupostihujebremenotvrdeniaadôkaznébremeno.Dokazovaťjepovinný
každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v konečnom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu.
Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej

povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny, resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci,
unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne
spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Základnú procesnú povinnosť sporových strán
predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu). V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia
prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu.

Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu.
Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri porušovaní povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho
vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými
procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu
v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods.

1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo. Súd teda prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať
rozhodujúce skutkové tvrdenia, t. j. pravdivo a úplne.

31. Žalobca v priebehu konania zotrval na tvrdeniach o tom, že súčasťou vykonania diela bolo aj

vykonanieprácnasoklibytovéhodomupoukazujúcnato,žesúčasťoufasádyjeajsokel, avtejsúvislosti
žalobca poukazoval na projektovú dokumentáciu - návrh postupu a technológie obnovy fasády a na
rozhodnutiepamiatkovéhoúraduzodňa20.4.2013.Tiežpoukázalnastanovisko K..M.,ktorý
zastupoval objednávateľov. Žalobca konkrétne poukázal na dokumentáciu, ktorú nazval projektovou
dokumentáciou vypracovanom Y.. E.. Ľ. V., a to na stranu 5 pod názvom architektonické členenie,

kde vypracovateľ alebo spracovateľ rozoberá pojem sokel, na strane 8 dokumentácie sa uvádza
rekonštrukcia sokla uličnej fasády vyžaduje vysokú, remeselnú a odbornú zdatnosť pri realizácii prác
a rekonštrukciu sokla dvorovej fasády odporučil vhodnou komerčnou cementovou omietkou podobnou
originálu povrch upraviť. Poukázal tiež na to, že súčasťou tejto dokumentácie je aj rozhodnutie Krajského
pamiatkového úradu zo dňa 18.4.2013 sp. zn. KPUKE-2013/2816-4/27049/KR, ktoré okrem iného určuje

podmienky na vykonanie obnovy, ktoré sa týkajú aj sokla a tiež z textu rozhodnutia vyplýva, že sokel je
súčasťou fasády, pričom Krajský pamiatkový úrad uviedol, že pri obnove budú fasády šetrne očistené
od nesúdržných pôvodných omietkových vrstiev. Oprava poškodených častí omietok, nové omietky a
povrchové úpravy fasády, sokla a balkónových dosiek budú realizované s prispôsobením sa pôvodným
druhom materiálu... Tiež poukázal na technickú správu, ktorú vypracoval dipl. K.. E.. H. M. v mene

stavebníkov, kde sa uvádza, že cieľom úpravy je okrem iného vykonať rekonštrukciu fasády v rozsahu
technologickéhopostupuvypracovanéhoY..E..Ľ.V.atiežpoukázalnato,žeajvýkresováčasť-pohľady
nový stav, ktoré obsahujú rekonštrukciu fasády, sa v legende povrchových úprav v bode A) uvádza sokel
očistiť a vyspraviť. Žalobca uviedol, že v prípade, ak by súd nevzhliadol nárok žalobcu v zmysle zmluvy
o dielo, je potrebné spor posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení poukazujúc na to, že je

nepochybné a nesporné, že žalobca práce na sokli vykonal a s poukazom na § 458 OZ žalovaný sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto mu vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu.
Tiež poukázal na to, že žalobca dielo prevzal, mal vedomosť o vykonaných prác na sokli. Žalobca do
konania tiež doložil odborné vyjadrenia znalcov v odbore stavebníctvo, konkrétne K.. X. I., Z.. ktorý mal
potvrdiť žalobcom prezentované tvrdenia, že súčasťou fasády je aj sokel. Menovaný znalec uviedol, že

fasáda je stavebný konštrukčný prvok, ktorý je vytvorený stenami obvodového plášťa daného objektu a
uviedol, že bez sokla by nemohlo jestvovať fasádne murivo, ktoré sa nachádza nad soklom a prehlásil,
že sokel je integrálnou súčasťou fasády - priečelia.

32. Žalovaný poukazujúc na skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rekonštrukcia

sokla, tak ako ju vyfakturoval žalobca faktúrou č. XXXX/XX nebola zahrnutá do diela v zmysle zmluvy
o dielo zo dňa 21.10.2013 a v tejto súvislosti poukázal aj na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe
žalobcu, uviedol, že navyše, keď bol návrh na rekonštrukciu sokla prednesený na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu R. XX, žalovaný žalobcu osobne upozornil, že žiadnerekonštrukčné práce na sokli nemá vykonávať, pretože tieto nie sú predmetom zmluvy o dielo. Poukázal
na výpoveď konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že rekonštrukciu sokla si u neho mala objednať pani Č. a
pokiaľ takto žalobca učinil, na základe jej objednávky, odmenu si mal vyfakturovať voči menovanej a

zdôraznil, že R.. Č. nemala žiadne oprávnenie ani splnomocnenie na zastupovanie žalovaného ohľadom
vykonania prác na sokli. Poukázal na rozporuplné menené a účelové vyjadrenia konateľov žalobcu
učinených v konaní 35C/96/2015. Poukázal na výpoveď konateľky žalobcu F.. Y. E., ktorá potvrdila,
že odovzdávací protokol bol podpísaný po dokončení fasády bez sokla, že zmluva o dielo aj faktúra
na jej základe vystavená, boli vymerané len na fasádu, bez soklov a preto sokle fakturovali zvlášť,

pričom nevedela súdu uviesť kto objednal opravu soklov. Poukázal na výsluch konateľa žalobcu C. E.,
ktorý potvrdil, že na sokloch nie je toľko roboty ako na fasáde. Žalovaný tiež uviedol, že nedisponoval
projektovou dokumentáciu ani pri podpise zmluvy ani počas realizácie diela, keďže táto nebola súčasťou
zmluvy o dielo ako jej príloha. Nepoprel, že žalobca opravu sokla z dvorovej časti domu bytového
domu na R. XX U. V. vykonal, avšak dodal, že túto opravu si žalovaný u žalobcu neobjednal a dal
do pozornosti súdu zváženie uplatnenia si nároku žalobcu u skutočného objednávateľa avšak z titulu

bezdôvodného obohatenia, prípadne u všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu R. XX U. V. pomerne. Tiež namietol výšku nároku žalobcu na odmenu za opravu sokla, nakoľko
cena za m2 v žiadnom prípade nemohla dosiahnuť výšku ceny za m2 fasády - jednak na opravu sokla
nebolo potrebné lešenie, sokel sa neobíjal až do muriva tak ako fasáda, nepoužili sa naň rovnako drahé
materiály ako na rekonštrukciu fasády iba sa vyspravil a namaľoval. Uviedol, že fakt, že cena za opravu

sokla nemôže zodpovedať cene rekonštrukcie fasády, potvrdil aj samotný žalobca vo svojej faktúre č.
XXXX/XX vystavenej dňa 24.4.2014, ktorú žalobca však v konaní nepredložil a ktorú následne zmenil
dňa 24.5.2014 a pod tým istým číslom vystavil faktúru na iné práce a inú sumu, pričom v pôvodnej
faktúre č. XXXX/X uviedol, že za rekonštrukciu fasády požaduje sumu 34,74 EUR za m2 fasády a
19,15 EUR za m2 za rekonštrukciu sokla, t. j. cenu 45 % nižšiu. Žalovaný uviedol, že túto faktúru

neakceptoval s odôvodnením, že obsahuje položky, na ktorých sa nedohodli - rekonštrukcia sokla -
a zároveň, že cena za rekonštrukciu fasády nie je v súlade s cenou dohodnutou v zmluve o dielo, t.
j. 23,95 EUR/m2. Uviedol, že žalobca už v apríli vedel, že žalovaný namieta vykonanie rekonštrukcie
sokla, následne žalobca túto faktúru upravil a pod rovnakým číslom vyfakturoval práce na fasáde a
žalovaný mu svoju časť odmeny riadne uhradil. Dôvodil, že práce, ktoré boli medzi zmluvnými stranami

dohodnuté v zmluve o dielo od samého počiatku sa týkali len opadanej omietky, ktorú bolo treba
rekonštruovať a k tomu bola odsúhlasená aj cena za 1 m2. Dôvodil, že ak by žalovaný spolu s ďalšími
objednávateľmi ako stavebníkmi mali v úmysle rekonštruovať aj sokel, tak by bol v zmluve o dielo určite
vyšpecifikovaný, pretože cena rekonštrukcie sokla by nezodpovedala cene za rekonštrukciu omietky a
bola by omnoho nižšia. V tejto súvislosti poukázal na vykonávanie dokazovania v konaní 35C/96/2015,

kedy svedeckými výpoveďami sa potvrdilo, že sokel nebol predmetom zmluvy o dielo a dokonca aj R.. Č.
jednoznačnenezodpovedalaotázkusoklov,čisúpredmetomdanejzmluvyodielo.Naopakdňa6.6.2014
bol žalovaným odoslaný mail pánovi M., kde bolo jasne uvedené stanovisko žalovaného a stanovisko
T.. Y.. R. k tomu, že sokel nie je súčasťou zmluvy o vstavbe a nezaväzuje stavebníkov realizovať túto
rekonštrukciu, ktorá ani nebola potrebná, pretože sokel bol v dobrom technickom stave a plnil svoj

účel. Žalovaný v tejto súvislosti (obrana voči peňažnému nároku žalobcu) súdu doručil zmluvu o dielo
uzavretú medzi objednávateľom K.. K. U. a zhotoviteľom Y. M. zo dňa 1.2.2017, predmetom ktorej bolo
vyspravenie sokla na fasáde bytového domu A. X U. V., pričom práce spočívali v obití sokla fasády, novej
vrstvy hrubej a jemnej omietky, nanesenie penetračného náteru a dvoch vrstiev hydrofobného náteru
podľa vzoru sokla fasády bytového domu A. X. Za tieto práce bola stanovená dohodnutá cena diela

na 500 EUR. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že bytový dom A. X bezprostredne susedí s bytovým
domom A. X E. R. XX a poukázal na to, že boli vykonané presne tie isté práce ako mali byť urobené práce
na sokli žalobcom, pričom práce vykonané na sokli na fasáde bytového domu A. X boli vykonávané aj
z časti ulice, t. j. práce boli vykonané vo väčšom rozsahu ako boli zrealizované práce žalobcom na sokli
na bytovom dome R. XX zo strany žalobcu.

33. Z bodu 2.2. článku II. Zmluvy o dielo vyplývala pre žalobcu ako zhotoviteľa povinnosť
zabezpečiť kompletnú rekonštrukciu zadnej dvorovej fasády domu R. XX podľa schválenej projektovej
dokumentácie vypracovanej v súlade s požiadavkami Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.
Strany sporu počas konania tvrdili, že nemali k dispozícii projektovú dokumentáciu, žalovaný tvrdil,

že prílohou zmluvy táto projektová dokumentácia nebola a táto mu nebola predložená ani počas
vykonávania diela zo strany žalobcu. Žalobca do konania súdu doručil návrh postupu a technológie
obnovy fasády, ktorú vypracoval Y.. E.. Ľ. V. a ktorá obsahuje návrh postupu a technológie obnovy
fasády, pričom pri architektonickom členení sa spomína, že rekonštrukcia sokla uličnej fasády vyžadujevysokú remeselnú a odbornú zdatnosť pri realizácii prác a rekonštrukciu sokla dvorovej fasády
odporučil vhodnou komerčnou cementovou omietkou podobnou originálu upraviť povrch hradením
filcovým hladítkom s paspartov a vyznením v ploche zrkadla. Návrh vypracovaný Y.. Ľ. V. bol záväzný

a tento podliehal schváleniu Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Z rozhodnutia Krajského
pamiatkovéhoúraduKošicezodňa25.3.2013,zn.KPUKE-2013/2816-4/27049/KRvyplynulo,žeKrajský
pamiatkový úrad Košice, ako vecne príslušný správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu,
v zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky A. X, R. XX, V. evidovaných v ústrednom zozname
pamiatkového fondu SR pod názvom N. XX, V. a na základe žiadosti podanej splnomocneným

zástupcom spoluvlastníkoch oboch bytových domov H.. K.. E.. H. M. v rozsahu obnova uličnej a
dvorovej fasády, výmena klampiarskych konštrukcii, rozhodol, že tento zámer je prípustný a určil aj
podmienky, že pre prípravu a vykonanie obnovy fasády bude vypracovaná prípravná dokumentácia
obnovy, a to návrh technologického postupu obnovy fasády oboch bytových domova súčasťou návrhu
technologického postupu bude aj farebné riešenie omietok, sokla, farebných náterov, oceľových zábradlí
a dverných, balkónových a okenných výplní, záväzné pre vzhľad uličnej a dvorovej fasády overené

prieskumom stratigrafie, náterových vrstiev - podľa autentickej farebnosti objektu s určením farby podľa
obchodného vzorkovníka farieb vybraného vlastníkom. Návrh technologického postupu obnovy fasády
malavypracovaťfyzickáosoba,ktorámáodbornúspôsobilosťpodľaosobitnéhopredpisu-reštaurátor.Z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že zámerom obnovy predmetných kultúrnych pamiatok
je obnova uličnej a dvorovej fasády so všetkými jej súčasťami a výmena klampiarskych konštrukcií.

34. Žalovaný súdu predložil dôkaz - stanovisko autorizovaného stavebného K.. L. V.
k rekonštrukcii fasády domu R. XX, V. z dvorovej časti podľa predloženej spisovej dokumentácie a z
ktorého stanoviska vyplýva, že podľa predloženej zmluvy o dielo na rekonštrukciu fasády domu R. XX
U. V. sa dodávateľ zaviazal, že zabezpečí kompletnú rekonštrukciu zadnej fasády domu R. XX podľa

schválenej projektovej dokumentácie vypracovanej v súlade s požiadavkami Krajského pamiatkového
úradu v Košiciach pri cene diela na sumu 23,95/m2. V rozhodnutí Krajského pamiatkového úradu v
Košiciach je požiadavka predložiť na odsúhlasenie Krajskému pamiatkovému úradu technologický návrh
obnovy fasády, čo podľa vedomostí investora nebolo vykonané, čím bod 2 zmluvy o dielo nebol splnený.
V textovej časti Krajského pamiatkového úradu v Košiciach aj v texte návrh postupu a technológie

obnovy fasády (objekt - A. G. Č.. X, R. G. Č.. XX, V. - uličná a dvorová fasáda) vypracované Y.. E..
Ľ. V. - máj 2013, sa ako súčasť fasády spomína omietkové vrstvy, sokel, zaoblený schodiskový rizalit,
korunná rímsa, parapetná rímsa, výplňové konštrukcie - okná, okná suterénu s drevenými výplňami,
teda všetkými prvkami, ktoré tvoria dvorovú fasádu predmetného objektu. Zo stanoviska vyplýva, že
cena za predmet diela 23,95 EUR/m2 nezohľadňuje rozdielnosť a teda rozdielnu požiadavku na opravu

týchto hore spomínaných, jednotlivých prvkov fasády. Autorizovaný stavebný K.. L. V. uviedol, že
podľa zmluvy o dielo nie je jednoznačne zrejmé, čo v cene 23,95 EUR/m2 je obsiahnuté, či oprava
len omietkovej časti fasády alebo všetkých prvkov dvorovej fasády (podľa konštatácie prvkov fasády
Krajského pamiatkového úradu a návrhu postupu a technológie obnovy fasády objekt A. X, R. XX, V. -
uličná a dvorová fasáda vypracované Y.. E.. Ľ. V. - máj 2013). Menovaný autorizovaný stavebný inžinier

urobil záver, že žalovaný ako investor, ako laik pod formuláciou fasáda má na mysli len omietkovú časť
fasády a pojem sokel vníma ako samostatnú časť. Dôvodil, že ak mala byť vykonaná aj rekonštrukcia
sokla v súlade s požiadavkami na rekonštrukciu podľa Krajského pamiatkového úradu v Košiciach podľa
platného cenníka Cenekon z roku 2014, je cena výrazne nižšia ako cena za prevedenie rekonštrukcie
omietkovej časti fasády. Tiež z dôvodu materiálovej rozdielnosti omietkovej časti fasády soklovej časti je

otázne splnenie požiadaviek Krajského pamiatkového úradu v Košiciach na rozdielnu opravu omietkovej
časti fasády a soklovej časti.

35. Žalobca na zdôraznenie pravdivosti svojich skutkových tvrdení o tom, že súčasťou fasády je aj sokel
a že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonávanie prác aj na sokli predložil písomnú výpoveď K.. E..

H. M., ktorý potvrdil, že predmetnú zmluvu o dielo pripravil on sám s poukazom na to, že takéto isté
práce boli vykonávané aj na fasáde bytového doma ul. R. XX a takéto rekonštrukčné práce na fasáde
boli vykonávané aj na bytovom dome na A. X, V. a k predmetnej zmluve zabezpečil aj projekt a k tejto
zmluve mala byť doložená v kópii projektová dokumentácia, túto zmluvu odobrila R.. Č. a následne
bola podpísaná jej objednávateľmi. Svedok uviedol, že zmluva bola na zhotovenie fasády, pričom dodal,

že súčasťou fasády je aj sokel, čo má byť známe každému stavebníkovi. Dôvodil, že cena nebola
dohodnutá pevne, v zmluve bola ním uvedená iba cena za m2, pretože nevedel v akom rozsahu sa
dielo bude vykonávať, potvrdil, že projekt konzultoval aj s „pamiatkármi“ a potom, keď bola dokončená
fasáda vrátane sokla, on vyhotovil odovzdávací a preberací protokol, ktorý bol podpísaný bez výhrad.Úhrada za rekonštrukčné práce bola rozpočítaná podľa veľkosti podielov objednávateľov, ktoré mala
urobiť R.. Č. a podklady mala dať žalobcovi, ktorý urobil fakturáciu. Uviedol, že spolu so žalovaným
vykonával premeriavanie a uviedol, že žalovaný mal vedomosť o rozsahu vykonaných prác a uviedol,

že predmetom zmluvy boli aj práce na sokli a teda tvrdenia žalobcu o tom, že mal vykonávať nejaké
práce navyše sú nepravdivé.

36. Keďže, tak ako bolo súdom uvedené, čo sporové strany ani nepopreli, že nedisponovali projektovou
dokumentáciou,súdsivyžiadalzstavebnéhoúraduspisovúdokumentáciuvoveciohláseniastavebných

úprav - rekonštrukcia fasády A. X, R. XX, V., číslo spisu A/2013/17207, z ktorej vyplynulo, že
objednávatelia ako stavebníci ohlásili stavebné úpravy a cieľom opravy bolo vykonať kvalitne všetky
potrebné murárske a štukatérske práce v rozsahu rekonštrukcie a obnovy fasády s konečnou úpravou
bez výskytu závad celej rekonštruovanej fasády a vykonať rekonštrukciu obnovy fasády v rozsahu
technologického postupu. Spisový materiál obsahuje tie isté listinné dokumenty ako boli doložené do
spisu sporovými stranami, konkrétne rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu zo dňa 25.3.2013

zn.KPUKE-2013/2815-4/27420/KR, zmluvu o vstavbe uzavretú medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov bytového domu A. X, R. XX U. V. zo dňa 13.2.2013, návrh postupu a technológie obnovy
fasády, statický posudok a architektúru, rozhodnutie príslušného stavebného úradu zo dňa 3.7.2013 č.
A/2013/172017/02/I/STS.

37. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca dielo v zmysle zmluvy o dielo riadne vykonal, odovzdal ho
okrem iného aj žalovanému a ostatným objednávateľom a následne vystavil faktúru XXXX/XX, ktorou
fakturoval celkovú cenu za vykonané práce. Zo žaloby tiež vyplýva, že žalovaný riadne a včas uhradil
zálohovú faktúru č. XXXX/XX a žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že vznikla požiadavka na dodatočné
stavebné práce, ktoré žalobca vyfakturoval faktúrou XXXX/XX a túto faktúru žalovaný odmietol uhradiť.

Zo žaloby však nevyplýva, kto a za akých podmienok dohodol tieto dodatočné práce so žalobcom.

38. Z výpovedí konateľov žalobcu ( konanie 35C/96/2015 ) vyplynulo, že žalobca stále jednal s pani Č.
a že táto osoba mala nariadiť vykonanie prác na sokloch a tiež z vykonaného dokazovania v konaní
35C/96/2015, ktoré závery sú použité aj pre toto konanie vyplynulo, že pani Č. nebola splnomocnená

ostatnými objednávateľmi jednať v ich mene so zhotoviteľom diela. Konateľ žalobcu C. E. v konaní
vypovedal zmätočne, vzájomne si vo svojich výpovediach odporoval, jeho výpoveď bola rozporuplná,
vzájomne si odporujúca a z jeho výpovede je možné usúdiť, vyvodiť záver, že aj samotný žalobca
nevedel, ktoré práce má v zmysle predmetnej zmluvy o dielo vykonať, dozvedel sa to až postupne, a
to konkrétne od pani Č. a od K.. E.. H. M., ktorí jeho prácu riadili bez toho, aby boli na to oprávnení. Z

výpovede C. E. vyplynulo, že nemal v úmysle robiť na základe zmluvy o dielo aj rekonštrukciu sokla, tieto
práce neboli s objednávateľmi dohodnuté a z jeho výpovede vyplynulo, že tieto práce na sokli vykonal iba
preto lebo mu bolo povedané, že mu nebude zaplatená cena za rekonštrukciu fasády. Z uvedeného je
možné usúdiť, že rekonštrukcia sokla medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami vopred dohodnutá
nebola, predmet zmluvy nebol jasný zmluvným stranám, o čom svedčí aj fakt, že žalobca najprv vystavil

faktúru - pred faktúrou XXXX/XX zo dňa 24.5.2014 - s rovnakým číslom, avšak zo dňa 24.4.2014, kde
fakturoval iné práce a uviedol iné m2 za iné ceny, ako bolo v zmluve dohodnuté, ako to vyplýva z
faktúry následne uhradenej objednávateľmi č. XXXX/XX zo dňa 24.5.2014. V pôvodnej faktúre XXXX/
XX fakturoval cenu za rekonštrukciu sokla v sume 19,15 za m2, následne faktúra XXXX/XX potom, čo zo
strany žalovaného bola táto faktúra namietnutá z dôvodu, že sokle neboli súčasťou, predmetom zmluvy

o dielo a ani zmluvy o vstavbe, došlo k vystaveniu inej faktúry zo strany žalobcu. Konateľ žalobcu C. E.
vo svojej výpovedi uviedol, že je menej prác na sokli ako na fasáde a uviedol, že cena 23,95 EUR za
m2 je neprimerane vysoká. Ani zo samotnej dokumentácie, ktorá bola predložená sporovými stranami
- žalobcom a ani zo spisovej dokumentácie príslušného stavebného nevyplýva jednoznačne predmet
zmluvy. Aj konateľka žalobcu Y. E. vo svojej výpovedi potvrdila, že žalobca vykonával rekonštrukciu

fasády po sokle, tak ako to bolo v zmluve zo dňa 21.10.2013 dohodnuté, následne bola vystavená
žalobcom faktúra 02/2014, avšak z dôvodu, že objednávatelia, že túto faktúru objednávatelia chceli
uhradiť až potom, čo sa urobia sokle, žalobca na pokyn R.. Č. urobil stavebné práce aj na sokli a túto
skutočnosť vyslovene vo svojej výpovedi uviedol aj C. E. a tiež výslovne uviedol, že konal iba s pani Č..

39. Z výpovede R.. Q. Č. (konanie 35C/96/2015) vyplynulo, že predmetom diela bola rekonštrukcia
zadnejfasádyvymaľovanímauviedla,žemázato,žezostavebnéhohľadiskabykaždýstavbárpovedal,
že pod pojmom rekonštrukcia fasády sa myslia aj sokle a svoju výpoveď doplnila tak, že stále sa hovorilo
iba o fasáde, ale nebolo spomenuté, že by to malo byť bez soklov. Pripustila, že ďalší objednávateliaju nesplnomocnili na jednanie so žalobcom a pripustila, že faktúra vystavená žalobcom bola najprv
vystavená iba za práce na fasáde bez soklov. Výslovne tvrdenia žalobcu o tom, že mu mala nariadiť
uskutočnenie v realizáciu prác na sokli, svedkyňa nepoprela, uviedla iba, že si na to nespomína.

40. Svedkyňa Y.. U. R. vo svojej výpovedi (konanie 35C/96/2015) uviedla, že obsahom jednej bytovej
schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo aj vykonávanie prác na sokli, kde vystúpil K.. F.,
že je proti vykonávaniu týchto prác, tieto práce netvoria ani predmet zmluvy o dielo, sokle sú v dobrom
stave. Poprela, aby výslovne si objednala vykonanie prác na sokloch a uviedla, že R.. Č.

rozhodovala za všetkých objednávateľov bez ich vedomia.

41. Aj z výpovede T.. Y.. E. R. Z.. (konanie 35C/96/2015) vyplynulo, že on ako objednávateľ si žiadne
práce na sokli neobjednával a uviedol, že tiež má za to, že predmetom zmluvy nebolo vykonanie prác
na sokli.

42. Zhodnotiac uvedené dokazovanie - výpovede svedkov, výpovede strán sporu možno uzavrieť, že
žalobca potom, čo vykonal rekonštrukciu fasády v súlade s čl. IV bodom 4.7 vyhotovil faktúru, t. j. po
ukončení diela a jednalo sa o faktúru XXXX/XX zo dňa 24.5.2014. Až následne žalobca fakturoval
faktúrou XXXX/XX zo dňa 27.8.2014 práce - rekonštrukcia sokla v sume 1.107,69 EUR a tieto práce
zo strany žalobcu boli vykonané na základe objednávky, požiadavky R.. Č., čo potvrdil sám žalobca a

ktorá v tom čase nedisponovala, čo i len ústnym poverením, splnomocnením ďalších objednávateľov na
realizáciu týchto prác. Z vykonaného dokazovania možno urobiť záver, že samotné zmluvné strany si
predmet zmluvy vykladali rôzne, teda nebola zrejmá dohoda o predmete diela, a to najmä v otázke, či
predmetom diela je aj vykonávanie prác na sokli, okrem vykonávaných prác na fasáde bytového domu,
ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Možno teda uzavrieť, že dohoda strán sporu ako

zmluvných strán, resp. ich skutočná vôľa bola, a vyplýva to z ich zhodných vyjadrení, že predmetom
zmluvy o dielo bolo vykonávanie rekonštrukčných prác na fasáde bytového domu R. Č.. XX z dvorovej
časti po sokel.

43.Súdpoukazujúcnažalobužalobcu,najehoskutkovétvrdeniaopožiadavkenadoplneniestavebných

prác po zrealizovaní prác na fasáde bytového domu a potom, čo žalobca počas konania začal meniť
a menil svoje skutkové tvrdenia, keď tvrdil, že predmetom zmluvy bolo aj vykonanie prác na sokli,
pričom tieto jeho tvrdenia sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď zo samotnej výpovede žalobcu
- konateľov vyplynulo, že až po realizácii prác na fasáde bytového domu bola vznesená požiadavka
zo strany R.. Č. na vykonanie prác aj na sokli a keďže takúto zmenu skutkových tvrdení, okolnosti je

možné vnímať ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1, 2 CSP a keďže žalobca môže žalobu meniť iba
so súhlasom súdu (§ 139 CSP ), žalobca nežiadal a nepodal návrh, aby súd rozhodol o zmene žaloby
postupom v zmysle § 139 CSP; súd nemohol danú zmenu skutkových tvrdení sám od seba vyhodnotiť
ako návrh, pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície so žalobou, ktoré právo patrí jedine samotnému
žalobcovi ako dominus litis, žalobca bol v tomto konaní zastúpený advokátom s úplným právnickým

vzdelaním a s licenciou oprávňujúcou ho poskytovať právne služby a to s maximálnou možnou odbornou
starostlivosťou, kedy sa od neho očakávala plnohodnotné právne zastúpenie, kvalifikované odborné
znalosti potrebné pre spísanie žaloby a následné právne zastupovanie v konaní a tým, že žalobca počas
konania zmenil skutkové tvrdenia oproti skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe a žiaden návrh na
pripustenie tejto zmeny nepredniesol, súd konštatuje, že o jeho nároku je potrebné rozhodnúť na základe

skutkových tvrdení uvedených v žalobe.

44. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

45. Podľa § 140 ods. 1,2 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

46. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je a) návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) uplatňuje sa iné právo (kvalitatívna zmena), c)

podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ustanovenie § 140
CSP vymedzuje zmenu žaloby negatívne, a teda zmenou žaloby nebude úkon žalobcu, ktorým mení
uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Ide najmä o prípady tzv. iudicium duplex, keď sa spôsob vyporiadania týka obidvoch strán sporu,ako sú napríklad vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, vyporiadanie práva k neoprávnenej stavbe a podobne. Pre úplnosť treba tiež dodať, že
právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena

právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99).

47. V prípade zmeny žaloby podľa písm. c) žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú
rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza však k zmene žalobného petitu. To znamená, že svoj nárok

žalobca odvodzuje od iných skutkových okolností než uviedol v žalobe. Ak ide o skutkové tvrdenia, ktoré
znamenajú podstatnú zmenu, je na mieste, aby to súd posúdil ako zmenu žaloby a tejto rozhodol na
základe návrhu žalobcu ako pána sporu (dominus litis) v súlade so zásadou dispozície.

48. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie,
tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe (rozsudok NS

SR sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, sp. zn. 1M Obdo V 21/2013, NS ČR 21 Cdo 2502/2000).

49. Tak ako bolo súdom konštatované, žalobca bol nepochybne v postavení dodávateľa, t. j. osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol v postavení odberateľa, t. j. fyzickou osobou, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, tzn. že medzi stranami sporu sa jednalo o vzťah spotrebiteľský, kedy s
prihliadnutím na § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

50. Súd v zmysle vyššie uvedeného robí záver, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie
rekonštrukcie fasády bytového domu R. Č.. XX v dvorovej časti po sokle. Uvedené vyplýva jednak zo
zhodného prejavu vôle zmluvných strán a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania.

51.Žalobcavžalobeuviedol,ževykonalprácenaviac-prácenasokli,nazákladepožiadavkyanásledne

tieto práce vyfakturoval faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 27.8.2014 na sumu 1.107,69 EUR.
Súd skúmal, či v tejto súvislosti medzi zmluvnými stranami nedošlo k zmene zmluvy o dielo - predmetu,
a to o rozšírenie diela. Uvedená skutočnosť však v konaní preukázaná nebola.

52. Zmluva o dielo bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená písomne a zmluva v čl. IX v bode 9.2

obsahuje dojednanie, že meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných
dodatkov, ktoré sú potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. V tomto
prípade, keďže je potrebné túto zmluvu posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú uzavretú podľa Občianskeho
zákonníka a samotný Občiansky zákonník obsahuje ustanovenie - § 40 ods. 1, 2 OZ, (1) Ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2)

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, tzn. že písomne uzavretá dohoda
môže byť zmenená alebo zrušená len písomne, teda pokiaľ zákon alebo zmluva vyžaduje písomnú
formu dodatku a písomná forma dodatku nie je, k uzavretiu dodatku platne nedochádza. Keďže v konaní
nebolo preukázané, aby medzi stranami sporu došlo k písomnej dohode o vykonaní prác naviac - práce
na sokloch, v takomto prípade žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté práce naviac.

53. V súvislosti s riešením otázky platnosti či neplatnosti dohody o tzv. prácach navyše súd riešil aj
otázku, či prevedené práce navyše, čo je nesporné, je možné označiť za bezdôvodné obohatenie a
zaviazať objednávateľa k vydaniu bezdôvodného obohatenia.

54. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

55. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

56. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.57. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

58. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

59. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám
(§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na

úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

60. Je nepochybné, že žalobca vykonal práce navyše a možno povedať, že realizácia týchto prác je

takého charakteru, ktoré s pôvodným dielom nesúvisia. Zo skutkových tvrdením vyplýva, že žalobca
previedol práce navyše nad rámec dohody v zmluve o dielo, vykonanie týchto prác nebolo medzi
žalobcom a žalovaným dohodnuté, medzi vykonaním týchto prác a medzi dielom pôvodným nie je daná
súvislosť, t.j. vykonanie týchto naviac prác je oddeliteľné od pôvodného diela, alebo inak povedané,
práce vykonané na základe zmluvy o dielo mohli plnohodnotne existovať bez realizácie týchto naviac

prác. Realizácia týchto prác navyše nebola predmetom zmluvného plnenia, toto mimozmluvné plnenie
sa neprelínalo s plnením poskytovaným podľa zmluvy, teda ide o nový predmet plnenia a v tomto prípade
by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, čo je jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.

61. Zo skutkových zistení a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vykonal práce navyše

na základe (tak, ako to sám žalobca uviedol) požiadavky pani R.. Č. a to po tom, čo mu
mala táto povedať, že nebude mu zaplatená cena vykonaného diela v zmysle zmluvy o dielo, keď
nevykoná aj práce na sokli. V konaní bolo preukázané, že táto osoba nebola splnomocnená (poverená)
vystupovať navonok a jednať aj za žalovaného a ďalšieho objednávateľa. Súd zdieľa názor, že medzi
žalobcom a medzi menovanou bola uzavretá nová zmluva o dielo v ústnej forme a žalobca má tak

nárok na zaplatenie ceny za vykonanie týchto prác naviac na základe zmluvného nároku, voči zmluvnej
strane, ktorá s ním zmluvu v ústnej forme uzavrela, nie voči žalovanému, ktorý zmluvnou stranou novo
uzatvorenej zmluvy o dielo nebol; teda žalovaný v tomto prípade nie je nositeľom práv a povinnosti
tvoriacich ich obsah. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemá nárok voči žalovanému ani z titulu
bezdôvodného obohatenia.

62. Zhrnúc vyššie uvedené, berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, súd má za to, že
plnenie, ktoré žalobca ako zhotoviteľ pre objednávateľa uskutočnil, sa skladalo z častí, ktorá bola
dojednaná v zmluve o dielo - ide o zmluvné plnenie - vykonanie prác na fasáde bytového domu a plnenia,
ktoré súčasťou zmluvy o dielo nebolo - vykonanie prác na sokli, pretože tieto práce neboli súčasťou

dojednaného predmetu diela podľa zmluvy, nebolo preukázané medzi zmluvnými stranami, že došlo k
zmene zmluvy o dielo o rozšírenie diela v písomnej forme, preto tu nie je možné uvažovať o uskutočnení
prác navyše v zmysle zmluvy o dielo, a preto tak išlo o plnenie mimozmluvné, nedohodnuté a je možné
v tomto zmysle uvažovať, že ide o plnenie bez právneho dôvodu, čo je jedna zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia. Keďže však v konaní bolo preukázané, že práce navyše žalobca uskutočnil

nazákladeústnejdohodysinouosobouakoosoboužalovanéhonazákladezáväzkovoprávnehovzťahu,
t. j. zmluvného vzťahu, žalobca má nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvného nároku na
zaplatenie ceny diela a tento nárok však nemá voči žalovanému, ktorý účastníkom zmluvnej dohody
nebol. V tomto prípade je vylúčený nárok žalobcu voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia.

63. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Strany sporu nie sú
povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je
vecou súdu (NS SR sp. zn. 5Cdo 196/2009). Zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcomv žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - v súčasnosti §
139 CSP (NS SR sp. zn. 5Cdo 58/1999).

64. O zmenu žaloby ide vtedy, ak požaduje žalobca stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového
základu veci (skutkového deja), než ako vymedzil predmet konania v žalobe (III.ÚS 451/2015). V prípade
tohto sporu (vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9 Cb/268/2010 a následne na
Krajskom súde v Žiline sp. zn. 13 Cob/147/2014) žalobca požadoval zmenu návrhu svojím podaním
zo dňa 25.05.2012, doručenom okresnému súdu dňa 30.05.2012, čím došlo nielen k zmene právnej

kvalifikácie nároku, ktorý bol predmetom konania (odlišných od tvrdení obsiahnutých v žalobe, ktorá
vychádzala zo zmluvy o dielo), ale vychádzal tiež z iných skutkových okolností, než tých, ktoré boli
obsahom podanej žaloby a ktoré boli podradené pod hypotézu inej právnej normy. Zvýrazňuje sa, že
skutková podstata oboch právnych inštitútov, a to zmluva o dielo a bezdôvodného obohatenia pritom
vykazuje iné obsahové a formálne náležitosti. Bolo tak zrejmé, že zo strany žalobcu boli v doručenom
zmenenom návrhu poskytnuté iné skutkové tvrdenia, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

vychádzal z iného skutkového základu veci a následná zmena právnej kvalifikácie zo strany žalobcu,
vo vzťahu k uplatnenému nároku na bezdôvodné obohatenie bola vykonaná len v súlade so zásadou
dispozičnou.

65. V tomto konkrétnom prípade sp. zn. 36C/103/2015 však nedošlo zo strany žalobcu k zmene

skutkových tvrdení, resp. k odlišným tvrdeniam než tým, ktoré už boli obsiahnuté v žalobe. Nárok na
vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia takto nevychádza z iného skutkového základu a preto
ani nie je nutná následná zmena žalobného petitu.

66. Ak aj by súd pripustil, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo však primárne

súdvylúčil,vzhľadomnavyššieuvedené,súdmázato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadom
výšky bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, nevyvinul
žiadnu procesnú aktivitu na rozdiel od žalovaného, ktorý spochybnil výšku bezdôvodného obohatenia a
za týmto účelom súdu predložil zmluvu o dielo, predmetom ktorej je vykonanie identických prác na sokli
ako boli vykonané zo strany žalobcu.

67. Súd však v tejto súvislosti uvádza, že žaloba bola súdom zamietnutá z dôvodov uvedených v bodoch
60, 61, 62 tohto rozsudku.

68. Poukaz žalobcu na podpísanie odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo strany žalovaného,

ktorým mal podľa tvrdení žalobcu deklarovať vykonanie diela v zmysle zmluvy o dielo, t. j. spolu aj
s prácami na sokli a že toto dielo nereklamoval v stanovenej lehote, súd vyhodnocuje tak, že tieto
sú právne irelevantné k skutkovým zisteniam v tomto spore, nemôže ísť v tomto prípade podpísanie
preberacieho a odovzdávacieho protokolu zo strany žalovaného na jeho ujmu, poukazujúc na to, že
samotný žalovaný ešte pred vykonávaním prác navyše namietal vykonanie týchto prác, tieto práce si

neobjednal a jeho vôľou pri podpisovaní preberacieho a odovzdávacieho protokolu bolo prevziať dielo
v zmysle zmluvy o dielo, t. j. vykonanie prác na fasáde, za ktoré práce aj žalobcovi riadne cenu diela
uhradil. Je nepochybné, že odovzdávací protokol bol vyhotovený dňa 3.7.2014 s konštatovaním, že
práce spolu aj s dodatočnými prácami boli ukončené ku dňu 2.7.2014, faktúra za vykonanie prác navyše
však bola zo strany žalobcu vystavená až dňa 27.8.2014, pričom žalobca fakturoval vykonanie prác

jednak po zrealizovaní prác na fasáde konečnou faktúrou a jednak po vykonaní prác navyše ďalšou
faktúrou, pričom, ak by skutočne predmetom diela podľa tvrdení skutkových tvrdení žalobcu mali byť aj
práce na sokli, uvedené by sa malo a muselo odraziť v konečnej fakturácii ceny diela, ktorá podľa zmluvy
mala byť vykonaná po ukončení diela. Z uvedeného len vyplývajú tie skutočnosti, na ktoré poukazuje
súd, a to, že aj samotné zmluvné strany nemali jasne vyšpecifikovaný predmet diela, resp. predmetom

zmluvy bola iba rekonštrukcia fasády bytového domu R. Č.. XX, z dvorovej časti bez soklov. Nie je úlohou
(povinnosťou) súdu v rámci sporu dopĺňať kontraktačný proces zmluvných strán. Samotný predmet
zmluvy musí byť v zmluve dostatočne určitý a špecifikovaný (v závislosti od charakteru diela) tak, aby
bolo možné posúdiť, či zhotoviteľ vykonal dielo v súlade s o zmluvou.

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.71.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. V spore bol úspešný žalovaný v celom rozsahu a ktorý má tak nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto
uznesenia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).