Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/152/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116220982
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116220982.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.
XXX, o zaplatenie sumy 1 646,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 29. marca 2018 č.k. 17Csp/39/2016-72 (ďalej len

„rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastiavčastitrovkonaniazrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 758
eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca a žalovaní ako spoludlžníci uzavreli
dňa 15. 12. 2011 zmluvu o úvere dostupná pôžička číslo XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na
základe ktorej poskytol žalovanej úver, vo výške 2 000 eur s fixnou úrokovou sadzbou 24,50% ročne,
so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 01. 2012, s konečnou splatnosťou úveru dňa 15. 10. 2017, s
mesačnou splátkou vo výške 54 eur, počet splátok 70, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len

„RPMN“), vo výške 27,45%, priemerná hodnota RPMN vo výške 18,29%. Celkové náklady spojené s
úverom boli v zmluve vyčíslené sumou 1 775,59 eura. Žalovaná uhradila sumu 1 242 eur (23 splátok
po 54 eur). Žalovaná porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, v dôsledku čoho
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť k 03. 10. 2014. Výška dlžnej sumy predstavovala 2 035,53 eura,
pozostávajúca z istiny v sume 1 646,01 eura, úroku vo výške 350,24 eura a poplatkov za upomienky
vo výške 39,28 eura.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a/,
b/, h/, § 9 ods. 2 písm. g/, j/, § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ku dňu 15.
12. 2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 2,
ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497
Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.3.Predmetnúzmluvuoúvere,uzavretúmedzižalovanýmaprávnympredchodcomžalobcu,vyhodnotil
ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
1.4. Ďalej dôvodil, že predmetná zmluva o úvere však neobsahovala všetky náležitosti stanovené
zákonom,pretojebezúročnáabezpoplatkov.Vzmluveniesúdodržanépodmienkyustanovenia§9ods.
2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, čím zavádza spotrebiteľa a skresľuje jeho predstavu o rozsahu svojho záväzku. Zmluva taktiež

neobsahuje celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie (písm. g/ § 9 ods. 2) a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musíspotrebiteľ zaplatiť (písm. j/ § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Z dôvodu absencie týchto
údajov je úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná z poskytnutého úveru 2 000 eur zaplatila
sumu 1 242 eur, zostatok nesplateného úveru je 758 eur v ktorej časti súd prvej inštancie žalobe žalobcu

vyhovelavozvyšnejčastitýkajúcejsaistiny,úrokov,žalobuzamietol.Žalobcovipriznalúrokzomeškania
vo výške 5,15% ročne, zamietol i úrok po zosplatnení úveru.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalovanej vznikol nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale pretože jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol

tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca dôvodiac všetkými dôvodmi podľa § 365
ods. 1 CSP.
2.1. V prvom rade namietal, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd prvej
inštancie svojim postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní bez toho, aby žalobcu oboznámil o
výsledku prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, keď žalobu

žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Súd prvej inštancie tým, že nevyzval žalobcu na
vyjadrenie k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nepostupoval podľa § 129 CSP, nevyzval
žalobcu ani podľa § 157 CSP, nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, sa
dopustil procesného postupu, ktorý nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a
neumožnil žalobcovi sa procesne v konaní brániť.

2.2. Ďalej odvolateľ v podanom odvolaní sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že zmluva
o úvere neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť. Celkovú čiastku tvorí súčet výšky
úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený
v samotnej zmluve v druhej časti. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj o celkovej výške
nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je podľa názoru odvolateľa šikanóznym

uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. Je toho názoru, že samotné číselné neuvedenie celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym
matematickým súčtom výšky úveru a celkových nákladov.
2.3. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením súdu o neuvedení RPMN v zmluve o úvere, nakoľko všetky údaje,

ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V
tomto sa javí odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie len stroho uvádza,
že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie, o aké údaje sa má jednať. Zmluva
o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky, ako aj dátum konečnej
splatnosti, ako aj počet mesačných splátok. Nie je preto zrejmé, ktoré údaje, podľa názoru súdu prvej

inštancie, neboli uvedené.
2.4. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, v dôsledku čoho došlo k odňatiu prístupu žalobcu k súdnej ochrane. Základom
odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na
odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá

argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
2.5. Poukázal tiež na skutočnosť, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti,
avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu,

spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej
povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje
ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti, ktoré mu ukladá zmluva s
rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich
rozsahu. Súd prvej inštancie bol preto povinný skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, nakoľko

aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v ži dnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
2.7. Navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne vyhovieť v celom rozsahu žalobe a žalovaného zaviazať
na náhradu trov konania.

3.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„CSP“),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranousporu,vzákonomstanovenejlehotenapodanie
odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazanýdôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6.Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 1646,01
eura istiny, 350,24 eura titulom úrokov, 768,88 eura titulom úrokov z omeškania, úroku vo výške 24,5%
ročne zo sumy 1646,01 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 1 646,01 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 39,28 eura titulom nesplateného
úveru.
6.1.Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 758 eur s 5,15% ročným úrokom z

omeškania od 01. 05. 2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol dôvodiac, že zmluva o
úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná zaplatiť, ako aj údaj o celkovej výške a
konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, tiež ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
6.2.Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, nesúhlasil s jeho

tvrdením o absencii údajov a rozsudok napadol odvolaním dôvodiac jeho nepreskúmateľnosťou a
nesprávnosťou.
7. Odvolací súd, pred rozhodovaním o odvolaní žalobcu v danej veci, podrobil prieskumnej
činnosti napadnutý rozsudok a aj z dôvodu podaného odvolania žalobcom a jeho dôvodením o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie

je možné odvolacím súdom preskúmať. Nepreskúmateľnosť rozsudku vo svojej podstate zakladá
porušenie základného práva strany súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo

vnútroštátnych podmienkach SR ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a
od 01. 07. 2016 ustanovenie § 220 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník
konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia tak OSP, ako aj CSP, pritom treba dospieť k
záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej

interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v
ktorom sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

11.Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky nespĺňa. V prvom
rade je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie v bode 27. rozsudku dôvodí tým, že zmluva o úvere nespĺňa náležitosti stanovené v § 9
ods. 2 písm. j/ zákona číslo 129/2010 Z.z., pretože neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľzaplatiť (predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, t.j. 15. 12. 2011 v § 9 ods. 2 písm. j/ upravovalo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov). Následne v bode 28.
rozsudkuuvádza,žezmluva jevrozporesustanovením§9ods.2,nakoľkoneobsahujepísm.g/celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy upravovalo, že zmluva musí obsahovať
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie).
Keďže predmetná zmluva tieto údaje obsahuje, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo v zmluve z týchto
údajov chýbalo pri preskúmaní zmluvy súdu prvej inštancie. Navyše ak súd prvej inštancie ani žiadnym
spôsobomnezdôvodniltotosvojetvrdenievnapadnutomrozsudku,nebolomožnépodrobiťjehotvrdenie
prieskumu v rámci odvolacieho konania.

11.1. Ak by súd prvej inštancie bol predmetnú zmluvu podrobil riadnej prieskumnej činnosti, tak zo
samotnej zmluvy o úvere, ktorá je založená v spise na č.l. 7 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 2 000 eur, čiže nie je pravdou, že zmluva neobsahuje celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru, keďže tento údaj je v zmluve uvedený. Taktiež by zistil, že zmluva o úvere
obsahuje i údaj o RPMN a to 27,45%, priemernej RPMN 18,29%, úrokovej sadzbe 24,50% ročne, dátum

prvej splátky, dátum poslednej splátky, celkovú výšku nákladov, počet mesačných splátok. Odvolaciemu
súdu preto nie je zrejmé, absenciu ktorých údajov mal súd prvej inštancie na mysli, keď konštatoval, že
zmluva tieto údaje neobsahuje. Z tohto dôvodu vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Takéto
zmätočné odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je možné vyhodnotiť ako dostatočné odôvodnenie
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 220 CSP. Z tohto dôvodu odvolací súd nemal dostatok možností

na preskúmanie napadnutého rozsudku v tejto časti, z ktorého dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmateľný.
12. Súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom zaoberal celým žalobným návrhom žalobcu. Po
skonštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, iba mechanicky matematicky vypočítal dlžnú
sumu na istine (758 eur, vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru 2 000 eur a sumy zaplatenie

žalovanou vo výške 1 242 eur) a v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel. Je pravdou, že vyhovel žalobe
aj v časti úroku z omeškania, keď žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 758 eur
od 01. 05. 2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal zamietajúcou časťou žaloby
žalobcu. Vôbec nevyhodnotil prečo nepriznal žalobcovi úrok z úveru vo výške 350,24 eura, ako aj úrok
z omeškania vo výške 768,88 eura a poplatkov vo výške 39,28 eura. V tejto časti je rozsudok súdu prvej

inštancie absolútne nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie ani jedinou vetou sa nezmienil, prečo
tento nárok žalobcu zamietol.
13. Absolútne zmätočné a nepreskúmateľné je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 37.
napadnutého rozsudku, v ktorom najskôr uvádza, že tu vyhodnocuje úrok po zosplatnení úveru, ktorý bol
uplatnený žalobcom ku dňu zosplatnenia až do zaplatenia istiny, čo zdôvodnil tým, že žalobcovi zmluvný

úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Odvolaciemu súdu toto zdôvodnenie je absolútne nejasné,
nepreskúmateľné, zmätočné a nedostatočné.
13.1. V tejto súvislosti odvolací súd iba poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho
senátu rozhodujúceho v danej veci, ktorý je toho názoru, že veriteľ nemá nárok na úrok z úveru po
jeho zosplatnení, t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, až do zaplatenia. V tom prípade mu

prináležia iba úroky z omeškania.
14. Odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie taktiež absolútnu zmätočnosť a nepreskúmateľnosť v
rozhodnutí o trovách konania. Napadnutým rozsudkom žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení rozsudku (bod 39.) uviedol, že žalovaná bola v konaní úspešná a vznikol jej nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože jej žiadne trovy nevznikli, tieto jej nepriznal. V prvom

rade, žalovaná vôbec nebola úspešná podľa jeho napadnutého rozsudku v plnom rozsahu, keďže
žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny v sume 1 646,01 eura, súd prvej inštancie mu vyhovel
v časti o zaplatenie 758 eur, preto žalovaná nemohla byť úspešná v plnom rozsahu. Ide o evidentnú
nesústredenosť súdu prvej inštancie pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku.
14.1. V tejto súvislosti konštatovanie nesústredenosti v písaní a odôvodnení napadnutého rozsudku

súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje tiež na bol 8. Napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej
inštancie tvrdí, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci uzavreli dňa 15. 12. 2011 zmluvu
o úvere. Ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko nie žalobca ako veriteľ uzavrel zmluvu, ale žalobca je
právnym nástupcom pôvodného veriteľa, keďže zmluvu o úvere uzavrela Poštová banka, a.s., ktorá tútopohľadávkou zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila na žalobcu. Navyše nesprávne je označenie
aj „žalovaných ako spoludlžníkov“, keďže zmluvu uzavrela žalovaná bez akýchkoľvek spoludlžníkov.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam na základe nedostatočne vykonaných dôkazov a tým aj k nesprávnemu záveru,
na ktorom založil svoje rozhodnutie, odvolací súd nemal preto inú možnosť, ako napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť
na ďalšie konanie.
17.S poukazom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný,

súd prvej inštancie opätovne podrobí dôkladnému preskúmaniu zmluvu o úvere a až následne vo veci
opätovnerozhodne.Rozhodnutiepodľa§220ods.2CSPriadneodôvodní,pričomtotorozhodnutiemusí
obsahovať nielen všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové
zistenia, ako aj ich právne posúdenie, pričom sa neobmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale
tieto bude na zistený skutkový stav aj aplikovať a uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil. Zároveň sa vyporiada i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne

aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).