Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/139/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205921
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8410205921.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľov: 1/ W., nar. XX.X.XXXX, bytom P., 2/ F. nar.

XX.X.XXXXX, bytom F., 3/ X., nar. XX.X.XXXX, bytom T., 4/ P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., 5/ V., rod.
A., nar. X.X.XXXX., bytom K., všetci zastúpení JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom advokátskej
kancelárie so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: Vojenské lesy a majetky
SR - štátny podnik, Lesnícka 23, Pliešovce, IČO: 31 577 920, odštepný závod Vojenské lesy a majetky
SR, štátny podnik odštepný závod Kežmarok, Generála Štefánika 26, Podolínec, zastúpeného JUDr.
Milošom Barbušom, advokátom so sídlom Štúrova 13, P.O.BOX 154, Bratislava, v konaní o zaplatenie
38.440,28 eur s prísl. pôvodne vedenom pod sp. zn. 2C 139/2010

a v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika, zastúpená: Vojenské lesy a majetky SR, š.p., o.z.
Kežmarok, Generála Štefánika 26, Podolínec, IČO: 31 577 920, právne zastúpeného JUDr. Milošom
Barbušom, advokátom so sídlom Štúrova 13, P.O.BOX 154, Bratislava, proti odporcom: 1/ W., nar.
XX.X.XXXX, bytom P., 2/ F., nar. XX.X.XXXXX, bytom F., 3/ X., nar. XX.X.XXXX, bytom T., 4/ P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., 5/ V. rod. A., nar. X.X.XXXX., bytom K., v konaní o určenie vlastníckeho práva
pôvodne vedenom pod sp. zn. 2C 41/2012,

spojených súdom na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 2C 139/2010 takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh Slovenskej republiky zastúpenej Vojenskými lesmi a majetkami SR -štátny podnik
Pliešovce, odštepný závod Kežmarok doručený súdu dňa 14.3.2012 k nehnuteľnostiam v k. ú C. z a m i
e t a a z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania k rukám právneho
zástupcu odporcu v 1. rade z titulu trov právneho zastúpenia sumu 13 424,62 eur, odporcovi v 2. rade
náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade z titulu trov právneho zastúpenia
sumu 10 810,84 eur, odporcovi v 3. rade náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu v

2. rade z titulu trov právneho zastúpenia sumu 10 810,84 eur, odporcovi v 4. rade náhradu trov konania
k rukám právneho zástupcu odporcu v 4. rade z titulu trov právneho zastúpenia sumu 10 810,84 eur,
odporcovi v 5. rade náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu v 5. rade z titulu trov
právneho zastúpenia sumu 10 810,84 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh navrhovateľov W. o zaplatenie 26 110,35 € s prísl. v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom pod sp. zn. 2C/139/2010 od začiatku sa navrhovatelia domáhali, aby súd zaviazal

odporcu na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., ktoré v návrhu špecifikovali,
pričom odporca tieto nehnuteľnosti užíva bez toho, aby platil akékoľvek nájomné, prípadne inú náhradu
s tým, že medzi vlastníkmi a užívateľom je zákonný nájomný vzťah a vznikol im teda nárok na zaplatenienájomného, ktoré v petite návrhu vyčíslili a upravili návrhom, ktorého zmenu súd uznesením zo dňa
18.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2012, pripustil.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 2C/41/2012 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú C., zapísaných na LV. č.XXX je on, teda Slovenská
republika, zastúpená Vojenskými lesmi a majetkami SR, štátny podnik, odštepný závod Kežmarok.
Svoje označenie navrhovateľ v konaní o určenie vlastníckeho práva upravil po výzve právneho zástupcu
odporcov v tomto konaní tak, že správne označenie navrhovateľa je Slovenská republika, zastúpená

Vojenskými lesmi a majetkami SR - štátny podnik Pliešovce, Lesnícka 23, odštepný závod Kežmarok.
Aj keď právna zástupkyňa navrhovateľa tvrdila, že aj dovtedy bolo označenie navrhovateľa správne.

Uznesením pod sp. zn. 2C/139/2010 zo dňa 18.4.2012 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/139/2010 a 2C/41/2012 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn.
2C/139/2010. Uznesenie v 1. a 2. výroku, teda vo výroku o pripustení zmeny návrhu a v spojení veci

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2012.

Na pojednávaní dňa 23.6.2014 po vykonanom dokazovaní súd meritórne rozhodol o návrhu Slovenskej
republiky, zastúpenej Vojenskými lesmi a majetkami SR - štátny podnik Pliešovce, odštepný závod
Kežmarok, ktorý bol súdu doručený dňa 14.3.2012 k nehnuteľnostiam v k.ú. C. tak, že tento návrh

zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcom trovy konania, ktoré mali byť vyčíslené v písomnom
vyhotovení rozsudku a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh navrhovateľov o
zaplatenie sumy 26 110,35 EUR s príslušenstvom súd vylúčil na samostatné konanie a to z dôvodu
hospodárnosti konania, nakoľko o tomto návrhu ešte bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Súd
teda rozhodoval len o návrhu na určenie vlastníckeho práva rozsudkom vyhláseným dňa 23.6.2014. V

žalobe sa navrhovateľ zaoberal vecnou príslušnosťou súdu v zmysle ustanovenia § 9 ods.1 O.s.p., ako
aj svojou aktívnou legitimáciou v konaní s poukazom na ustanovenie § 50 ods.6 zákona č. 326/2005 Z.z.
o lesoch a poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 33Odo23/2002,
podľa ktorého právo hospodárenia s majetkom štátu spočíva v práve subjektu, ktorému prislúcha právo
hospodárenia, vykonáva za štát, ako priameho vlastníka majetku, jeho vlastnícke práva, za určitých

štátom (vlastníkom)vopred určených podmienok. Uvedené právo v sebe zahŕňa tak oprávnene vec
držať, užívať ju, nakladať s ňou, ako aj rad povinností smerujúcich na zachovanie, účelne využívanie
a ochrany takej veci vrátane uplatňovania a hájenia tohto práva (aj v primárne vlastníckeho práva
štátu)v konaní pred súdmi a inými orgánmi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcovia sú vedení
ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., okres Kežmarok

zapísaných na LV: č.XXX, vedenom Správou katastra Kežmarok. Vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli dedením a to na základe Osvedčenia o dedičstve F. a Osvedčenie o
dedičstve XDXXX/XX, ZXXXX/XXXX-XX/XX. Uviedol ďalej, že v predmetnej nehnuteľnosti boli právnym
predchodcom odporcov skonfiškované na základe Dekrétov prezidenta republiky Z., tzv. benešove
dekréty. Pôvodnému vlastníkovi R. boli na základe Výmeru Okresného národného výboru v Kežmarku,

zo dňa XX.X.XXXX v 1 skonfiškované nehnuteľnosti, parcelné číslo XXX, PK vložka XX. Pôvodným
vlastníkom P. boli každému v 1 skonfiškované nehnuteľnosti parc. č. XXX, PK, vložka XX. Navrhovateľ
uviedol, že uvedené potvrdzuje aj zápisnica Rady ONV Upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy. Ako dôkazy týmto svojim tvrdeniam uviedol a pripojil k žalobe Výmer Okresného
národného výboru v Kežmarku zo dňa XX.X.XXXX, pozekovoknižný návrh zo dňa X.X.XXXX, návrh

na prevedenie konfiškácie zo dňa XX.X.XXXX, inventár liehovaru, zápisnicu zo zasadnutia Rady
Okresného národného výboru v Kežmarku, zápisnici o prevzatí poľnohospodárskeho majetku zo dňa
5.5.1947, Upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 11.3.1948.
Ďalej konštatoval, že dekréty prezidenta A. sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
Zákonodarca sa pokiaľ ide o vzťah právneho poriadku SR a právneho poriadku bývalej ČFSR priklonil

k princípu recepcie právneho poriadku. Článok 152 Ústavy SR hovorí, že ústavné zákony, zákony a
ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú
tejto ústave. Ústavný súd svojím rozhodnutím nevyslovil nesúlad dekrétov prezidenta Z. s Ústavou SR
a tieto sú preto súčasťou nášho právneho poriadku. Skonfiškovaná pôda sa prideľovala do vlastníctva
fyzickým osobám alebo jednotlivým organizáciám, pričom v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 104/1945

Zb. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako i
zradcovanepriateľovčeskéhoaslovenskéhonároda,sasúvislélesnéplochyvovýmerenad100ha,ako
aj lesné plochy bez ohľadom na výmeru, kt. o štátnymi lesmi susedia alebo, ktoré s týmito možno spojiť
súvislý celok, pridelia štátu. V zmysle § 11 ods.3 citovaného zákona sa uvedenému subjektu má prideliťaj príslušný lesný priemysel poľnohospodárska a iná pôda, ktorá leží vo vnútri lesa a je súčasťou lesného
hospodárstva tomuto hospodárstvu patriace okrajové enklávy, ako aj príslušné doprané zariadenia
slúžiace lesnému hospodárstvu. Vzhľadom na uvedené uviedol, že nadobudol vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam zo zákona a svoj naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodnil
skutočnosťou, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci nehnuteľností vedení odporcovia. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie publikované v periodiku zo súdnej praxe č.48/2004, že ak je odporca
zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny
záujem na určenie vlastníckeho práva, lebo len takéto súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom

pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Poukázal aj na rozsudok NS SR, sp. zn.
6Cdo/179/2010, podľa ktorého žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie resp. o vypratanie
nehnuteľností je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníkeho práva. Základnými
predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa a skutočnosť,
že odporca vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobu na určovacej žalobe daný jej

spôsobilosťou byť predpokladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu. Dal do pozornosti tiež aj Nález z ústavného súdu ČR sp. zn. IIUS91/98,
v zmysle ktorého výpis z listu vlastníctva je doklad o stave zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý však
nemusí zodpovedať skutočne existujúcim právnym vzťahom a tiež rozsudok NS ČR, sp. 22Cdo305/98,
podľa ktorého rozhodnutím katastrálneho úradu, ktorým bol povolený vklad do katastra nehnuteľností

nie je súd viazaný, stav v katastri nehnuteľností totiž nemusí zodpovedať skutočnému stavu. Podľa
uznesenia Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. US/48/97 ten kto spochybňuje právo proti subjektu vedenom
v katastri nehnuteľností môže svoje tvrdené právo uplatniť súdnou cestou, najmä určovacou žalobou a
podľa Nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. US77/02 ochrany vlastníckeho práva sa môže domáhať i
ten kto tvrdí, že je vlastníkom, hoci právny stav evidencie v katastri nehnuteľností svedčí niekomu inému.

Právny zástupca odporov v konaní o určenie vlastníckeho práva uviedol, že všetky doklady,
ktoré navrhovateľ predložil sa týkajú nehnuteľností v k.ú. S.. Tie isté doklady predložil už aj v
konaní 3C/168/2006 na tunajšom súde, kde sa domáhal vyslovenia práva hospodárenia s týmito
nehnuteľnosťami v k.ú. C.. Žalobu však označil ako žalobou o určenie vlastníckeho práva. Táto bola

právoplatným rozhodnutím súdov zamietnutá. Už v tomto konaní zamietali odporcovia, že navrhovateľ
nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Poukázal takisto na ustanovenie § 50 ods.6 zákona
č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktoré aj citoval. Uviedol, že z listu vlastníctva č.XXX, k.ú. C. nepochybne
vyplýva, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú odporcovia a nie štát. Podľa citovaného ustanovenia
zákona správca lesného majetku zastupuje štát v konaní pred súdom len vtedy, ak je vlastníkom lesného

majetku štát, čo nie je tento prípad. Citoval ďalej aj ustanovenie § 50 ods.3 zákona č. 3265/2005
Z.z. o lesoch a § 50 ods.5 tohto zákona. Na základe citovaných zákonných ustanovení uviedol, že
je zrejmé, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby akú podal. Uviedol však,
že nemá ani naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. na tom, aby súd
vyslovil svojím určovacím výrokom, že Slovenská republika je vlastníkom sporných nehnuteľností.

Rozhodnutia súdov v tomto smere sú jednoznačné. Poukázal na rozhodnutie NS SR č.R62/2004, podľa
ktorého štátny podnik nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom veci. Môže
sa len domáhať, že má k týmto veciam právo hospodárenia. Podobne to konštatuje aj rozhodnutie
uverejnené pod číslom R ČR3/1997, podľa ktorého štátny podnik nemôže mať naliehavý právny záujem
na určení, že štát je vlastníkom, môže sa ale domáhať, že štátny podnik ma k sporným veciam právo

hospodárenia. Právny zástupca odporca tiež uviedol, že ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda
pred novelou zákona o lesoch správcovi, ktorý na základe zákona spravuje majetok štátu nevzniká k
tomuto majetku také právo alebo iná majetková hodnota, ktoré sa svojou povahou rovnajú alebo sú
podobné vlastníckemu právu štátu k tomuto majetku. Tu poukázal na Nález Ústavného súdu SR pod
sp. zn. PL US 6/1 zo 4.9.2002. Pokiaľ ide o citovaný výmer ONV v Kežmarku zo dňa 21.7.1947 tak

boli skonfiškované nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke č.XX, katastrálne územie S. a to
R. rod. X.. Nehnuteľnosti pod N., katastrálne územie S. nie sú identické s nehnuteľnosťami, ktoré sú
predmetom žaloby, pretože predmetom žaloby sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., pôvodne
zapísané v pozemnoknižnej vložke č.XX, katastrálne územie C., pričom konfiškačným výmerom boli
konfiškované nehnuteľnosti v k.ú. S.. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XX,

k.ú.C.boliV.aJ.každývpomere1,vočiktorýmkonfiškáciananehnuteľnosti,vk.ú.C.vyrieknutánebola.
Nehnuteľnosti vo vložke č. XX, k.ú. C. nikdy neboli pôvodným vlastníkom odňaté. Na tieto nehnuteľnosti
neprebehlo ani pozemno - knižné vkladové konanie v súlade s Nariadením č. 104/1945 Zb. SNR. Už
Nariadením zboru povereníkov č.26/1948 Zb. SNR sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetkuosôb maďarskej národnosti z konfiškácie. Tento predpis už vtedy dovolil, aby sa vrátili konfiškované
majetky nespravodlivo zobraté. Totiž konfiškačný titul sa dodatočne neuznal ako univerzálny titul s
povinnosťoupreukázaťopak,aleopačnekonfiškáciipodliehaliibaosoby,ktorévýslovneapreukázateľne

slúžili fašizmu a nacizmu. Tento predpis upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej
národnosti z konfiškácie.

Na pojednávaní, na ktorom súd meritórne rozhodol právni zástupcovia účastníkov zotrvávali na svojich
vyjadreniach, právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala pojednávanie odročiť na neurčito, nakoľko

v konaní 3C/168/2006 na základe dovolania podaného navrhovateľom boli obidva rozsudky súdov
zrušené, teda aj okresného, aj krajského a to predovšetkým z vážnych procesných dôvodov, kde bol
vznesenýtiežnávrhnapripusteniezmenynávrhu.Pôvodnážalobaznelanaurčenieprávahospodárenia
k predmetným n nehnuteľnostiam, na pojednávaní bol podaný návrh v roku 2010 na zmenu petitu
a to zo žaloby na určenie práva hospodárenia k nehnuteľnostiam na určenie vlastníckeho práva. Po
právoplatnosti súdneho sporu 3C/168/2006 podal navrhovateľ opätovnú žalobu o určenie vlastníckeho

práva k týmto nehnuteľnostiam. Súd o zmene návrhu v konaní 3C/168/2006 nikdy nerozhodol a napriek
tomu vo veci samej rozhodol, aj to len z dôvodu údajného nedostatku naliehavého právneho záujmu.
Keďže obidva rozsudky súdov okresného, aj krajského boli rozsudkom NS SR zrušené je potrebné
vyčkať najskôr na rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu v konaní 3C/168/2006, nakoľko nárok, ktorý
je uplatňovaný aj v prebiehajúcom konaní je absolútne identický s návrhom na pripustenie zmeny

žaloby v spomínanom konaní. Navrhovateľ novú žalobu bol oprávnený podať, nakoľko predchádzajúca
vec bola právoplatná. Najskôr je potrebné rozhodnúť o návrhu na pripustenie zmeny žaloby, ktorý bol
podaný skôr a v tomto konaní je potrebné na toto rozhodnutie vyčkať a následne v prípade pripustenia
zmeny návrhu v spojenom konaní, v časti o určenie vlastníckeho práva bude potrebné konanie pre
litispendenciu zastaviť a pokračovať len o nárokoch navrhovateľov na zaplatenie žalovanej sumy. Je

potrebné tiež upraviť samotné parcelné čísla zo strany navrhovateľov jednotlivých pozemkov, ku ktorým
sa domáhajú zaplatenia sumy vzhľadom k tomu, že medzitým prebehli v katastrálnom území pozemkové
úpravy, pričom zo strany navrhovateľa zatiaľ tieto parcelné čísla v konaní o určenie vlastníckeho
práva nemenila z dôvodu, že navrhovala vyčkať na rozhodnutie o pripustenie zmeny návrhu. Právny
zástupca odporcov v konaní o určenie vlastníckeho práva nesúhlasil s prednesom právnej zástupkyne

navrhovateľa. Uviedol, že sa nejedná o litispendenciu, pretože predmetom konania 3C/168/2006 je
určenie práva hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam, teda napriek totožnosti účastníkov konania
nie je totožný predmet konania a nie je dôvod na odročovanie pojednávania, keďže sa nejedná o
prekážku začatej veci. Až po právoplatnom pripustení zmeny petitu by potencionálne sa jednalo o
prekážku litispendencie. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v každom prípade účinky, ak

bude pripustená zmena návrhu nastanú odo dňa podania návrhu, teda od 23.2.2010, kedy zmenu
žiadali. Za danej situácie právny zástupca odporcov navrhol rozhodnúť vo veci určenia vlastníckeho
práva a vec zaplatenia nájomného vylúčiť na samostatné konanie. Zotrval na svojich dovtedajších
vyjadreniach, ktoré súdu predložil aj v písomnom vyhotovení. Mal zato, že štátny podnik nemá aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby, ale v tomto konkrétnom prípade sa môže domáhať určenia vlastníckeho

práva štát, teda SR - zastúpená Ministerstvom obrany. Žalobu žiadal zamietnuť. Právna zástupkyňa
navrhovateľa sa prioritne nechcela k meritu veci vyjadrovať vzhľadom na svoj predchádzajúci prednes,
navrhla, aby súd zo štátneho archívu vyžiadal dokumenty týkajúce sa konfiškačných dekrétov a listín
odporcov v 1 až 5. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva. Poukázal nato, že do dňa pojednávania
súd ani neskúmal procesné nástupníctvo po zomrelých právnych predchodcoch odporcov v 1. až 5

rade, ktorým boli majetky skonfiškované, nakoľko tieto môžu vyplývať aj z dedičských rozhodnutí, ktoré
prebehli nielen na Slovensku, keďže v konaní o určenie vlastníckeho práva právni nástupcovia tvoria
nerozlučné procesné spoločenstvo a keďže navrhovateľ nemal možnosť sám bez pomoci súdu zistiť
celý okruh zákonných dedičov, ktorí nastúpili po právnych predchodcoch odporcov v 1. až 5 rade žiadala
o súčinnosť súdu. Dedičské konania po právnych predchodcoch museli prebehnúť aj v ich domovských

krajinách a z tohto pohľadu je potrebné ustáliť celý okruh dedičov po právnych predchodcoch, pretože
v takomto type sporu nemôže vypadnúť ani 1 zo zákonných dedičov. Navrhovateľ nedisponuje týmito
rozhodnutiami, ani sa nemá k ním ako dostať. Právny zástupca odporcov uviedol, že predmetom
žaloby o určenie vlastníckeho práva k lesnému majetku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území C..
Navrhovateľ pripojil konfiškačné rozhodnutia týkajúce sa absolútne iného katastrálneho územia vo

vzťahu k nejakým A.. Konfiškačné rozhodnutia sú úplne na iný majetok v S. a on, teda navrhovateľ
chce prevádzať dokazovanie pokiaľ sa týka konfiškácie, pretože tvrdí, že tieto konfiškačné listiny sa
vzťahujú na C. a robiť dokazovanie ohľadom toho čo netvrdí v žalobe Mal zato, že jednoducho účelom
týchto návrhov je jedná vec, ktorú tvrdí od začiatku a to užívanie lesov, ktoré nepatria navrhovateľovi,ktoré odmieta vydať, je možné preukázať korešpondenciou, ktorú prevádzali predchodcovia odporcov.
Navrhovateľ si vymýšľa stále nejaké doklady napriek tomu, že má list vlastníctva a takýmto spôsobom
chce spor len predlžovať. Mal zato, že dôkazné bremeno je predovšetkým na navrhovateľovi. Uviedol,

že práve navrhovateľ disponuje všetkými dokladmi, ktoré žiada, aby si súd vyžiadal zo štátneho archívu.
Od roku 1953 užíva predmetné pozemky a prevzal ich na základe nejakých dokladov a listín Na toto
reagovala právna zástupkyňa opätovne tým, že trvá na doplnení dokazovania a po vyššie uvedenom
prednese právneho zástupcu odporcov uviedla, že netvrdí, že pripojené doklady k žalobe súvisia
so samotným predmetom žaloby. Uviedla, že celý majetok A. ako ostatných občanov maďarskej a

nemeckej národnosti bol skonfiškovaný. V rozhodnom období nebolo potrebné pre prevod vlastníckeho
práva, aby boli nevyhnutne zapísané v pozemkovej knihe. Z opatrnosti, ak by súd chcel povedať,
že tieto majetky neprešli na štát uplatnila vydržanie, pretože Vojenské lesy a majetky v dobrej viere
od momentu konfiškácie tieto nehnuteľnosti užívajú. Na tieto okolnosti navrhla vypočuť generálneho
riaditeľaVojenskýchlesov.Popoučenípodľa§120ods.4O.s.p.právnyzástupcaodporcovnemalnávrhy
na doplnenie dokazovania, právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na doplnení dokazovania v zmysle

svojich prednesov. Súd uznesením na pojednávaní zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V
závere pojednávania právny zástupca odporcov trval na všetkych svojich vyjadreniach, žiadal žalobu o
určenie vlastníckeho práva zamietnuť, priznať náhradu trov konania a k uplatnenému vydržaniu uviedol,
že vzhľadom na mnohé okolnosti, ako aj na bohatú korešpondenciu medzi odporcom W. a Vojenskými
lesmi je zrejmé, že absentuje minimálne dobromyseľnosť držby, pretože p. A. v tejto korešpondencii

žiadal o vydanie predmetných nehnuteľností. Dobromyseľnosť je jedným z atribútov nato, aby mohol k
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjsť. V závere právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla,
že vzhľadom nato ako je vedené pojednávanie je zjavné, že sú nechce skúmať meritum veci. Navrhovala
závažné dôkazy, ktoré mal súd vyžiadať zo štátneho archívu, aj ohľadom skutočností pre zistenie
okruhu účastníkov konania. Pokiaľ ide o otázku vydržania uviedla, že štát a Vojenské lesy a majetky SR

nepretržite užívajú sporné pozemky od momentu konfiškácie odporcom. Svedčia o tom hospodárske
plány, ktoré sa vypracuvávajú a tieto veci sú aj zdokumentované v konečnom dôsledku v znaleckom
posudku. To, že odporcovia si nechali predediť uvedené pozemky ešte neznamená, žeby to prerušilo
držbu dobromyseľnú, nakoľko navrhovateľ dobromyseľne po celý čas až do pojednávania tieto pozemky
užíva. Pokiaľ ide o korešpondenciu, na ktorú poukázal právny zástupca jednalo sa o korešpondenciu,

ktorou niektorých z odporcov žiadali sprístupniť užívanie nehnuteľností, avšak navrhovateľ tak neučinil z
dôvodu, že má zato, že je po celý čas štát vlastníkom týchto pozemkov a preto aj požiadavkám odporcov
nikdy nevyhovel. Pokiaľ ide o dokazovanie konštatovala, že súd ani len nedal možnosť navrhovateľovi
navrhnúť prípadne ďalších svedkov na otázku dokazovania, aj vydržania, nakoľko vyhlásil dokazovanie
za skončené a vo veci chce rozhodnúť napriek tomu, že ide o konanie spoločné. Trvala na podanej

žalobe a dôvodov v nej uvedených.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu právnych zástupcov účastníkov, z listu vlastníctva
č.XXX, k.ú. C., z výmeru ONV v Kežmarku zo dňa 21.7.1947, z pozemkovoknižného návrhu zo
dňa 7.9.1948, z návrhu na prevedenie konfiškácie zo dňa 18.5.1947, z inventáru liehovaru, zo

zápisnice zo zasadnutia Rady ONV v Kežmarku, zo zápisnice o prevzatí poľnohospodárskeho majetku
zo dňa 5.5.1947, z Upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa
11.3.1948, z vypracovaného znaleckého posudku znalcom Ing. Q., z odboru lesného hospodárstva,
odvetvie oceňovania lesov, z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 3C/168/2006
mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav. Na liste vlastníctva č.XXX pre okres Kežmarok,

obec C., katastrálne územie C. súd odporcovia vedení ako podieloví spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností, ktoré nadobudli dedením a to na základe osvedčenia o dedičstve F. a Osvedčenia o
dedičstve XDXXX/XX, ZXXXX/XXXX-XX/XX. Treba, teda zdôrazniť, že predmetné nehnuteľnosti sa
nachádzajú v katastrálnom území C.. Navrhovateľ predložil ako dôkazy k svojím tvrdeniam uvádzaným
v návrhu okrem listu vlastníctva aj Výmer Okresného národného výboru v Kežmarku zo dňa 21.7.1947,

pozemkovoknižný návrh zo dňa 7.9.1948, návrh na prevedenie konfiškácie zo dňa 18.5.1947, inventár
liehovaru, Zápisnicu zo zasadnutia rady ONV v Kežmarku, Zápisnicu o prevzatí poľnohospodárskeho
majetku zo dňa 5.5.1947, Upovedomenie povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo
dňa 11.3.1948. Všetky tieto dôkazy, na ktoré navrhovateľ v návrhu poukázal sú samotnému návrhu aj
pripojené a treba zdôrazniť, že všetky sa týkajú katastrálne územia Huncovce a práve na ne poukazuje

právny zástupca navrhovateľa vo svojom návrhu keď tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti boli právnym
predchodcom odporcov skonfiškované na základe Dekrétov prezidenta republiky Z. tzv. A. dekrétov.
Rovnako, ako aj doklady, ktoré predložil navrhovateľ v konaní 3C/168/2006, kde sa domáhal určenia
práva hospodárenia s predmetnými nehnuteľnosťami sa týkajú katastrálneho územia S..Podľa § 50 ods.3 zákona č. 326/05 Z.z. o lesoch správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže
vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická

osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. 3)

Podľa § 50 ods.5 zákona č. 326/05 Z.z. o lesoch ministerstvo, zakladateľ alebo zriaďovateľ správcu
môže rozhodnúť o zmene správy lesného majetku vo vlastníctve štátu, ak správca tohto majetku nie je
určený osobitnými predpismi. 68)

Podľa § 50 ods.6 zákona č. 326/05 Z.z. o lesoch správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva
vlastníka 69) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje
vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach
lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych
vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

70)

Vzhľadomkcitovanýmzákonnýmustanoveniamjezrejmé,ženavrhovateľniejeaniaktívnelegitimovaný
na podanie predmetnej žaloby. Z listu vlastníctva č.XXX, pre kú: C. je zrejmé, že vlastníkmi sporných
nehnuteľností sú odporcovia a nie štát. Podľa citovaných zákonných ustanovení správca lesného

majetku zastupuje štát v konaní pred súdom len vtedy, ak je vlastníkom lesného majetku štát čo nie je
tento prípad. Štátny podnik nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, ale v tomto konkrétnom
prípade sa môže domáhať určenia vlastníckeho práva štát, teda SR - zastúpená Ministerstvom obrany
SR. Naviac ako je už vyššie uvedené navrhovateľ pripojil konfiškačné rozhodnutia týkajúce sa absolútne
iného katastrálneho územia vo vzťahu k nejakým A.. Konfiškačné rozhodnutia sú na úplne iný majetok

v S. a chce vykonávať dokazovanie pokiaľ ide o konfiškáciu, pretože tvrdí, že tieto konfiškačné listiny sa
vzťahujú na C. a robiť dokazovanie ohľadom tvrdení, ktoré vlastne ani v žalobe neuvádza. Navrhovateľ
od roku 1953 užíva predmetné pozemky. Musel ich prevziať na základe nejakých dokladov a listín a
teda vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdení je predovšetkým na ňom
mal súdu predložiť listinné dôkazy súvisiace so žalobou a nie prenášať na súd povinnosť zdokladovať

to, že vraj údajne predmetné pozemky, ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo boli konfiškované na
základe Benešových dekrétov. Rétorika u právneho zástupcu žalobcu sa tiež v priebehu konania
menila podľa toho v akom štádiu sa konanie nachádzalo a v konečnom dôsledku malo dôjsť k
nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom minimálne na základe vydržania. Tuto však minimálne
absentuje dobromyseľnosť držby ako 1 z hlavných atribútov, aby k vydržaniu vôbec mohlo dôjsť už

len s poukazom nato kto je uvedený ako vlastník na predmetnom liste vlastníctva a tiež vzhľadom na
korešpondenciu spomínanú právnym zástupcom žalovaných medzi W. a Vojenskými lesmi. Celá žaloba
sa súdu javí ako účelová a ničím nepodložená, pričom účelovosť možno vidieť aj v tom, že potom ako
sa A. začali domáhať zaplatenia nájomného za užívanie predmetných pozemkov sa žalobca domáhal
určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Keďže v danej veci sa jedná o určenie vlastníckeho

práva je nevyhnutné, aby žalobca mal na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem. Súd má zato,
že tento v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. daný nie je, nie je daný, teda naliehavý právny
záujem na tom, aby súd vyslovil svojím určovacím výrokom, že Slovenská republika je vlastníkom
sporných nehnuteľností. Tak ako to uviedol aj právny zástupca odporcov existujú rozhodnutia súdov
ako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R62/2004, podľa ktorého štátny podnik nemôže mať naliehavý

právny záujem na určení, že štát je vlastníkom veci, ale môže sa len domáhať, že má k týmto veciam
právo hospodárenia. Podobne je to aj uvedené v rozhodnutí R- ČR3/1997, podľa ktorého štátny podnik
nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom, môže sa ale domáhať, že štátny
podnik má k sporným veciam právo hospodárenia. Ďalej je možné poukázať na Nález z Ústavného súdu
SR pod sp. zn PL US 6/1 zo 4.9.2002.

Pokiaľ ide o výmer ONV v Kežmarku zo dňa 21.7.1947 tak boli skonfiškované nehnuteľnosti zapísané v
pozemno-knižnej vložke č.XX, katastrálne územie S. a to R.. rod. X.. Nehnuteľnosti pod N., katastrálne
územie S. nie sú identické s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom žaloby, pretože predmetom žaloby sú
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č.XX, katastrálne

územie C., pričom konfiškačným výmerom boli konfiškované nehnuteľnosti v k.ú. S.. Pôvodným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XX, k.ú. C. boli V. a Ing. Q. každý v pomere 1, voči
ktorým konfiškácia na nehnuteľnosti, v k.ú. C. vyrieknutá nebola. Nehnuteľnosti vo vložke č. XX, k.ú.
C. nikdy neboli pôvodným vlastníkom odňaté. Na tieto nehnuteľnosti neprebehlo ani pozemno - knižnévkladové konanie v súlade s Nariadením č. 104/1945 Zb. SNR. Už Nariadením zboru povereníkov
č.26/1948 Zb. SNR sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z
konfiškácie. Tento predpis už vtedy dovolil, aby sa vrátili konfiškované majetky nespravodlivo zobraté.

Totiž konfiškačný titul sa dodatočne neuznal ako univerzálny titul s povinnosťou preukázať opak, ale
opačne konfiškácii podliehali iba osoby, ktoré výslovne a preukázateľne slúžili fašizmu a nacizmu. Tento
predpis upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie.

Súd mal zato a súhlasí takisto s právnym zástupcom odporcov, že v danej veci neexistuje prekážka

litispendencie v súvislosti s konaním 3C/168/2006. Predmetom konania 3C/168/2006 je určenie práva
hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam a teda napriek totožnosti účastníkov konania nie je
totožný predmet konania a nebol teda dôvod nato, aby súd pojednávanie odročil a počkal na rozhodnutie
o návrhu na zmenu petitu žaloby v konaní 3C/168/2006. Je pravdou, že zrejme v konaní 3C bude
pripustená zmena petitu návrhu, pretože aj najvyšší súd vo svojom uznesení 6Cdo/94/2013 okrem iného
konštatoval, že petit žaloby nekorešponduje s obsahom žaloby. V čase rozhodovania súdu v konaní 2C

však takáto prekážka litispendencie neexistovala vzhľadom nato, že nešlo o totožný predmet konania,
len o totožných účastníkov.

Na záver možno zhrnúť, že žalobca jednak nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby
o určenie vlastníckeho práva, neexistuje naliehavý právny záujem v danom prípade na podanie

takejto žaloby, nie je tu prekážka litispendencie s konaním 3C/150/2014 a tiež vyhovenie predmetnej
žalobe by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Štátna právnická osoba, teda Štátna organizácia lesného
hospodárstva, resp. správca majetku vo vlastníctve štátu akým žalobca je môže konať za štát len v
prípadoch, ak ide o súdne konanie vo veci nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve štátu. To znamená vo
veciach keď je existencia vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam nesporná a štát je ako vlastník

sporných nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností. Toto v danom prípade absentuje. Tu sú ako
vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaných v katastri odporcovia. Naviac naliehavý právny záujem
na podanie takejto žaloby o určenie vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve iných
subjektov môže mať iba štát, za ktorý koná pred súdom príslušný štátny orgán čo v danom prípade by
bolo príslušné ministerstvo.

V neposlednom rade súd chce poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR 3314/11 z 2.10.2010
a to už v súvislosti s vyššie spomínanou dobrou vierou, resp. skutočnosťou, že vyhovenie žaloby by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe
dedičských konaní sú riadne zapísaní ako ich vlastníci na liste vlastníctva. Ústavný súd konštatuje, že

všeobecne je možné uviesť, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromno-právnych vzťahov
je možno chápať ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, ktorý je odvoditeľný z ústavného
princípu právneho štátu. Aj v tomto prípade niet pochýb o tom, že iné rozhodnutie ako zamietnutie
žaloby by bolo prejavom porušenia princípu právnej istoty žalovaných, ktorí dobromyseľne na základe
dedičských konaní po svojich právnych predchodcoch nadobudli predmetné nehnuteľnosti a naviac vo

svojom vlastníckom práve nikým rušení neboli. Až pokiaľ sa začali domáhať platenia nájomného za
užívanienehnuteľností,ktorésúvichvlastníctve.Nazákladededičskýchrozhodnutítedabolovlastnícke
právo zapísané a oni ako vlastníci boli zapísaní na liste vlastníctva a princíp dôvery v úkony ďalších
osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je tiež základným predpokladom pre fungovanie komplexnej
spoločnosti. Osobe, ktorá, teda učinila právny úkon s dôverou v daný, jej druhou stranou prezentovaný

skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom
právnom štáte poskytovaná ochrana. Musí jej byť teda poskytovaná aj ochrana, pravdivosť a úplnosť
údajov katastra nehnuteľností. Ústavný súd tiež konštatoval, že by mala byť zaručená ochrana dobrej
viery v pravdivosť a úplnosť zápisov vo verejnej knihe a to zásadne každého kto nadobudol práva od
osoby zapísanej ako vlastník vo verejnej knihe, aj keby sa neskôr ukázalo, že táto osoba vlastníkom

nebola. Nadobúdateľ by sa nemal obávať toho, že ho jeho dobrá viera neochráni, to znamená, že pokiaľ
jednal s osobou zapísanou v pozemkovej knihe ako vlastníkom žeby jeho vlastnícke právo mohlo byť
neskôr spochybnené.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

V prejednávanej veci súd prijal záver, že odporcom v 1. až 5. rade podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (zásada
úspechu v konaní) prislúcha plná náhrada trov konania, ktoré účelne vynaložili na bránenie svojho práva
v konaní. Súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.

Právny zástupca odporcov v 1. až 5. rade si podaním z 27.06.2014 uplatnil trovy konania, vrátane trov
odvolacieho konania v celkovej výške 57.970,03 eur.

Súd priznal odporcom trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jednotlivých úkonov právnej služby v
zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb a z náhrad hotových výdavkov a cestovného v zmysle § 15, § 16 ods.

3 a § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, a to nasledovne:

Odporca v 1. rade trovy právneho zastúpenia spolu 13 424,62 eur:
1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 22.04.2012 3 255,17 eur

- vypracovanie vyjadrenia 23.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- zastupovanie na pojednávaní 25.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2) 813,79 eur
- ďalšia porada s klientom 25.04.2014 (§ 14 ods. 2 písm. a) 2 170,11 eur
- zastupovanie na pojednávaní 23.06.2014 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur

Spolu odmena 11 121,84 eur
2/ Náhrady:
- náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál - § 16
ods. 3 Vyhlášky):
- 3 x á 7,63 eur za rok 2012 22,89 eur

- 1 x á 7,81 eur za rok 2013 7,81 eur
- 2 x á 8,04 eur za rok 2014 16,08 eur
Spolu 46,78 eur

- náhradu za stratu času - § 17 ods. 1 Vyhlášky:

o cesta na pojednávanie dňa 25.04.2012 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 12,71 eur / 5 odporcov 5,08 eur
o cesta na pojednávanie dňa 23.06.2014 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 13,40 eur / 5 odporcov 5,36 eur
Spolu 10,44 eur

- náhrada cestovného - § 15 Vyhlášky:
o za cestu SNV - Kežmarok a späť osobným motorovým vozidlom za účelom účasti na pojednávaní
konanom dňa 25.04.2012 a 23.06.2014 vo výške 40,58 eur - (0,097 l/km x 1,60 €/l + 0,183) x 120 km.
Keďže obhajca zastupoval 5 odporcov na jedného pripadá náhrada cestovného vo výške 8,12 eur

Spolu 8,12 eur

3/ DPH - 20%
- v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zo sumy 11.187,18 eur 2 237,44 eur

Odporca v 2. rade trovy právneho zastúpenia spolu 10 810,84 eur:
1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 22.04.2012 3 255,17 eur
- vypracovanie vyjadrenia 23.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- zastupovanie na pojednávaní 25.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur

- vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2) 813,79 eur
- zastupovanie na pojednávaní 23.06.2014 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
Spolu odmena 8 951,73 eur
2/ Náhrady:- náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál - § 16
ods. 3 Vyhlášky):
- 3 x á 7,63 eur za rok 2012 22,89 eur

- 1 x á 7,81 eur za rok 2013 7,81 eur
- 1 x á 8,04 eur za rok 2014 8,04 eur
Spolu 38,74 eur

- náhradu za stratu času - § 17 ods. 1 Vyhlášky:

o cesta na pojednávanie dňa 25.04.2012 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 12,71 eur / 5 odporcov 5,08 eur
o cesta na pojednávanie dňa 23.06.2014 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 13,40 eur / 5 odporcov 5,36 eur
Spolu 10,44 eur

- náhrada cestovného - § 15 Vyhlášky:
o za cestu SNV - Kežmarok a späť osobným motorovým vozidlom za účelom účasti na pojednávaní
konanom dňa 25.04.2012 a 23.06.2014 vo výške 40,58 eur - (0,097 l/km x 1,60 €/l + 0,183) x 120 km.
Keďže obhajca zastupoval 5 odporcov na jedného pripadá náhrada cestovného vo výške 8,12 eur
Spolu 8,12 eur

3/ DPH - 20%
- v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zo sumy 9 009,03 eur 1 801,81 eur

Odporca v 3. rade trovy právneho zastúpenia spolu 10 810,84 eur:

1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 22.04.2012 3 255,17 eur
- vypracovanie vyjadrenia 23.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- zastupovanie na pojednávaní 25.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2) 813,79 eur

- zastupovanie na pojednávaní 23.06.2014 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
Spolu odmena 8 951,73 eur
2/ Náhrady:
- náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál - § 16
ods. 3 Vyhlášky):

- 3 x á 7,63 eur za rok 2012 22,89 eur
- 1 x á 7,81 eur za rok 2013 7,81 eur
- 1 x á 8,04 eur za rok 2014 8,04 eur
Spolu 38,74 eur

- náhradu za stratu času - § 17 ods. 1 Vyhlášky:
o cesta na pojednávanie dňa 25.04.2012 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 12,71 eur / 5 odporcov 5,08 eur
o cesta na pojednávanie dňa 23.06.2014 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 13,40 eur / 5 odporcov 5,36 eur

Spolu 10,44 eur

- náhrada cestovného - § 15 Vyhlášky:
o za cestu SNV - Kežmarok a späť osobným motorovým vozidlom za účelom účasti na pojednávaní
konanom dňa 25.04.2012 a 23.06.2014 vo výške 40,58 eur - (0,097 l/km x 1,60 €/l + 0,183) x 120 km.

Keďže obhajca zastupoval 5 odporcov na jedného pripadá náhrada cestovného vo výške 8,12 eur
Spolu 8,12 eur

3/ DPH - 20%
- v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zo sumy 9 009,03 eur 1 801,81 eur

Odporca v 4. rade trovy právneho zastúpenia spolu 10 810,84 eur:
1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 22.04.2012 3 255,17 eur- vypracovanie vyjadrenia 23.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- zastupovanie na pojednávaní 25.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2) 813,79 eur

- zastupovanie na pojednávaní 23.06.2014 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
Spolu odmena 8 951,73 eur
2/ Náhrady:
- náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál - § 16
ods. 3 Vyhlášky):

- 3 x á 7,63 eur za rok 2012 22,89 eur
- 1 x á 7,81 eur za rok 2013 7,81 eur
- 1 x á 8,04 eur za rok 2014 8,04 eur
Spolu 38,74 eur

- náhradu za stratu času - § 17 ods. 1 Vyhlášky:

o cesta na pojednávanie dňa 25.04.2012 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 12,71 eur / 5 odporcov 5,08 eur
o cesta na pojednávanie dňa 23.06.2014 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 13,40 eur / 5 odporcov 5,36 eur
Spolu 10,44 eur

- náhrada cestovného - § 15 Vyhlášky:
o za cestu SNV - Kežmarok a späť osobným motorovým vozidlom za účelom účasti na pojednávaní
konanom dňa 25.04.2012 a 23.06.2014 vo výške 40,58 eur - (0,097 l/km x 1,60 €/l + 0,183) x 120 km.
Keďže obhajca zastupoval 5 odporcov na jedného pripadá náhrada cestovného vo výške 8,12 eur

Spolu 8,12 eur

3/ DPH - 20%
- v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zo sumy 9 009,03 eur 1 801,81 eur

Odporca v 5. rade trovy právneho zastúpenia spolu 10 810,84 eur:
1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 22.04.2012 3 255,17 eur
- vypracovanie vyjadrenia 23.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
- zastupovanie na pojednávaní 25.04.2012 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur

- vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2) 813,79 eur
- zastupovanie na pojednávaní 23.06.2014 (v spojení s § 13 ods. 2) 1 627,59 eur
Spolu odmena 8 951,73 eur
2/ Náhrady:
- náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál - § 16

ods. 3 Vyhlášky):
- 3 x á 7,63 eur za rok 2012 22,89 eur
- 1 x á 7,81 eur za rok 2013 7,81 eur
- 1 x á 8,04 eur za rok 2014 8,04 eur
Spolu 38,74 eur

- náhradu za stratu času - § 17 ods. 1 Vyhlášky:
o cesta na pojednávanie dňa 25.04.2012 (SNV - Kežmarok a späť)
t.j. 2 polhodiny á 12,71 eur / 5 odporcov 5,08 eur
o cesta na pojednávanie dňa 23.06.2014 (SNV - Kežmarok a späť)

t.j. 2 polhodiny á 13,40 eur / 5 odporcov 5,36 eur
Spolu 10,44 eur

- náhrada cestovného - § 15 Vyhlášky:
o za cestu SNV - Kežmarok a späť osobným motorovým vozidlom za účelom účasti na pojednávaní

konanom dňa 25.04.2012 a 23.06.2014 vo výške 40,58 eur - (0,097 l/km x 1,60 €/l + 0,183) x 120 km.
Keďže obhajca zastupoval 5 odporcov na jedného pripadá náhrada cestovného vo výške 8,12 eur
Spolu 8,12 eur3/ DPH - 20%
- v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zo sumy 9 009,03 eur 1 801,81 eur

Spolu teda súd priznal odporcom v 1. až 5. rade náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške
56 667,98 eur a je toho názoru, že ide o trovy konania, ktoré odporcovia účelne vo vecnej a časovej
súvislosti museli vynaložiť v súvislosti s týmto konaním.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov odmena

vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby
- ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Súd odporcovi v 1. rade v rámci trov právneho zastúpenia nepriznal právnym zástupcom požadovanú

odmenu za ďalšiu poradu s klientom uskutočnenú dňa 25.04.2014 v uplatnenej výške, priznal mu len
sumu 2 170,11 eur, teda sumu zodpovedajúcu 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia právnemu zástupcovi za úkon ďalšia porada s klientom za každú
skončenú hodinu patrí odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a za
situácie neunesenia dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 O.s.p. (aj keď právny zástupca navrhovateľa
označil dôkazy tak ako to vyžaduje ustanovenie § 101 ods.1 O.s.p., avšak nie také aké korešpondujú s
obsahom samotnej žaloby a jej petitom) súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).