Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/218/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203674
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115203674.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej, v spore žalobcu: AJDINOSKI, s.r.o., so sídlom
v Moldave n/Bodvou, Nám. Ľ.Štúra 12, IČO: 46 324 283, zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou,
advokátkou so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, proti žalovanému: K.. U. F., W.. XX.XX.XXXX,
bytom U. V., R. XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Žižkova 6, o 368,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
30.4.2019 č.k. 36C/103/2015-328 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 368,90 eur s prísl.
titulom plnenia zmluvy o dielo.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 21.10.2013 uzatvorená v písomnej forme
zmluva o dielo, predmetom ktorej sa stala rekonštrukcia fasády domu na R. Č.. XX, z dvorovej časti
podľa projektovej dokumentácie stavby a za podmienok špecifikovaných v článku II bod 2.1 zmluvy.

4. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca oprel svoj nárok voči žalovanému o tvrdenie, že na základe
článku IV bod 4.6 zmluvy o dielo vystavil žalovanému faktúru č. XXXX/XX zo dňa 20.10.2013, na základe

ktorej žalovaný uhradil zálohu vo výške 1.197,35 eur prevodom na účet žalobcu. Po ukončení prác
žalobcom bol vyhotovený odovzdávací protokol zo dňa 3.7.2014 a súčasne bol žalobcom vyhotovený
aj prepočet fakturácie, v ktorom boli podrobne rozpísané jednotlivé druhy prác, ako aj rozdiel sumy
medzi uhradenou zálohou a skutočnou cenou. Žalobca vystavil faktúru č. XXXX/XX zo dňa 24.5.2014,
ktorou určil celkovú cenu prác vo výške 6.081,14 eur pri zohľadnení uhradenej zálohy, keď žalovanému
zostávalo doplatiť sumu 809,51 eur, ktorý doplatok žalovaný aj v stanovenom termíne uhradil. Následne
bola daná požiadavka na doplnene stavebných prác, ktoré žalobca zrealizoval a po ich ukončení vystavil

faktúru č. XXXX/XX zo dňa 27.8.2014 celkovo na sumu 1.107,69 eur z ktorej žalovaný mal uhradiť
žalobcovi na neho pripadajúcu sumu 368,90 eur. Išlo o sumu vyúčtovanú za dodatočne vykonané
práce, ktorú mal žalovaný uhradiť v lehote stanovenej vo faktúre, čo žalovaný neurobil. Žalobca vyzvalžalovaného na úhradu tohto nedoplatku, na čo žalovaný nereagoval, preto uplatnil tento nárok súdnou
cestou.

5. Žalovaný odmietal uhradiť uplatnenú sumu tvrdiac, že ide o sumu vyúčtovanú za rekonštrukciu sokla,
ktoré práce nesúvisia s predmetom zmluvy o dielo zo dňa 21.10.2013, vychádzajúc z článku II ods. 2.1
tejto zmluvy. Práce vykonané žalobcom neboli ním objednané, pričom žalobca bol výslovne žalovaným
upozornený, že práce na sokli nemá vykonávať, pretože tieto nie sú predmetom zmluvy o dielo. Spornou
medzi stranami sporu sa tak stala otázka, či predmetom zmluvy o dielo bolo aj vykonanie stavebných

prác na sokli bytového domu.

6. Aplikujúc ust. § 52, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2, § 631, § 633, §ň 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka
súd prvej inštancie daný zmluvný vzťah posudzoval podľa ustanovení občianskeho práva vychádzajúc
z toho, že žalobca vystupoval v danej zmluve ako dodávateľ, ktorý koná pri uzavieraní a plnení zmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická

osoba, ktorý nekoná ako podnikateľ alebo obchodník a súčasne ide o spotrebiteľa. Aj keď z obsahu
zmluvy o dielo vyplynulo, že táto bola uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka niet
pochýb, vychádzajúc z charakteru subjektov, ktoré zmluvu uzavreli, že zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z článku IX bod 9.2 zmluvy vyplynulo, že meniť alebo
doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré sú potvrdené a podpísané

oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.

7. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca v priebeh konania tvrdil, že súčasťou vykonania diela,
bolo aj vykonanie prác na sokli predmetného bytového domu poukazujúc na to, že súčasťou fasády je
aj sokel a v tej súvislosti poukazoval na projektovú dokumentáciu - návrh postupu a technológie obnovy

fasády a na rozhodnutie Pamiatkového úradu zo dňa 20.4.2013. Tiež poukazoval na stanovisko K.. M.,
ktorý zastupoval objednávateľov. Vychádzajúc z projektovej dokumentácie vypracovanej Y..E.. Ľ.Í. V.,
ktorýnastrane5podnázvomarchitektonickéčlenenierozoberápojemsokelanastrane8dokumentácie
sa uvádza „rekonštrukcia sokla.....“ a vychádzajúc z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu zo dňa
18.4.2013 sp. zn. KPÚKE-2013/2816-4/27049/KR z ktorého vyplýva, že sokel je súčasťou fasády mal

za to, že predmetom rekonštrukčných prác vykonaných na predmetnej fasáde sa stal aj sokel.

8. Po vykonanom dokazovaní, predovšetkým z výpovedí konateľov žalobcu vyplynulo, že žalobca jednal
ohľadom vykonávania rekonštrukčných prác s pani Č., ktorá mala riadiť vykonanie prác na sokloch a
ktorá nebola splnomocnená ostatnými objednávateľmi konať v ich mene so zhotoviteľom diela. Súd prvej

inštancie uviedol, že konateľ žalobcu C. E. vypovedal zmätočne, vzájomne si vo svojich výpovediach
odporoval, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca sa až postupne dozvedal, konkrétne od pani
Č. E. K.. E.. H. M., ktorí jeho prácu riadili, aké práce má v zmysle predmetnej zmluvy o dielo vykonať. Z
výpovede C. E. vyplynulo, že nemal v úmysle na základe zmluvy o dielo vykonať aj rekonštrukciu sokla,
nakoľko tieto práce neboli s objednávateľmi dohodnuté. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že práce na sokli

vykonal len preto, lebo mu objednávatelia povedali, že nebude zaplatená cena za rekonštrukciu fasády,
pokiaľ nevykoná aj rekonštrukciu sokla. Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie možno usúdiť,
že rekonštrukcia sokla medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami vopred dohodnutá nebola, o čom
svedčí aj fakt, že žalobca vystavil faktúru č. XXXX/XX zo dňa 24.4.2014 kde fakturoval aj rekonštrukciu
sokla a kde uviedol aj iné práce a iné ceny, ako bolo v zmluve dojednané a následne vystavil faktúru

č. XXXX/XX dňa 24.5.2014 potom, čo predchádzajúca faktúra bola zo strany žalovaného namietnutá z
dôvodu, že sokle neboli súčasťou zmluvy, kde tieto sokle už nefakturoval. Aj konateľka žalobcu Y. E. vo
svojej výpovedi potvrdila, že žalobca vykonával rekonštrukciu fasády po sokle tak, ako bolo dojednané v
zmluve zo dňa 21.10.2013 a následne bola vystavená faktúra žalobcom č. XX/XXXX, ktorou boli práce
vyfakturované. Z dôvodu, že objednávatelia túto faktúru chceli uhradiť až potom, ako sa urobia sokle,

žalobca na pokyn R.. Č. urobil. stavebné práce aj na sokli, čo potvrdil pri svojej výpovedi aj C. E..

9. Zhodnotiac vykonané dokazovanie, vrátane výpovedí svedkov súd prvej inštancie uzavrel, že faktúrou
č. XXXX/XX zo dňa 27.8.2014 žalobca vyfakturoval práce za rekonštrukciu sokla, ktoré boli vykonané
až po ukončení diela na základe zmluvy zo dňa 21.10.2013. Tieto práce na sokli boli zo strany žalobcu

vykonané na základe požiadavky R.. Č., ktorá nedisponovala čo i len ústnym poverením ostatných
objednávateľov na realizáciu týchto prác. Preto uzavrel, že predmetom zmluvy o dielo zo dňa 21.10.2013
bolo vykonanie rekonštrukčných prác na fasáde bytového domu na R. Č.. XX z dvorovej časti (len) po
sokel.10. Pokiaľ žalobca vykonal práce na tomto sokli na základe požiadavky R.. Č., urobil tak nad rámec
prác dojednaných v pôvodnej zmluve o dielo zo dňa 21.10.2013. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k

zmene predmetu zmluvy o dielo, a to k jeho rozšíreniu, ktorá skutočnosť v konaní preukázaná nebola.
Nakoľko zmluva o dielo bola uzatvorená písomne, zmeniť predmet zmluvy bolo možné len písomnou
formou, teda cestou písomných dodatkov, ktoré by boli potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami
oboch zmluvných strán. V danom prípade sa tak nestalo.

11. Pokiaľ žalobca vykonal práce navyše oproti pôvodne dojednanej zmluve o dielo, ide o práce, ktoré
s pôvodným dielom nesúvisia. Vykonanie týchto prác nebolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté,
realizácia prác nebola predmetom zmluvného plnenia.

12. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že medzi žalobcom a JG.. Č. bola uzavretá nová zmluva o
dielo v ústnej forme ohľadom prác na sokli, žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie ceny za tieto

vykonanéprácevočizmluvnejstrane,ktorátietopráceobjednala,tedavočiR..Č..Žalobcovitaknemohol
vzniknúť voči žalovanému nárok titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
výšky bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, keď nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu v tomto
smere. Pokiaľ by teda aj vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok titulom bezdôvodného obohatenia, z

týchto dôvodov by nebolo možné o takomto nároku rozhodnúť.

13. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie žalobu zamietol.

14. O trovách konania rozhodol vychádzajúc z pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalovanému

priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie

„účelovú“ interpretáciu zmluvného dojednania s poukazom na zistený skutkový stav. Žalovaný (viackrát
v konaní) sa vyjadril, že nepopiera, že žalobca opravu sokla vykonal, avšak táto nesúvisí s predmetom
zmluvy. Vytkol súdu prvej inštancie, že vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech žalobcu. Ide o
výpoveď R.. Č. zo dňa 03. 05. 2016, ktorá uviedla, že v danom prípade bol daný súhlas ostatných
spoluvlastníkov bytového domu s podmienkami vykonania fasády, vrátane sokla. Z jej výpovede tiež

vyplynulo, že rekonštrukcia fasády zahrňovala aj práce na sokloch. Z výpovede žalovaného v konaní
vedenom pod sp. zn. 36C/103/2015 vyplynulo, že mal k dispozícii projektovú dokumentáciu, kde si
mohol odkontrolovať, či kvalita prác na sokli zodpovedá projektovej dokumentácii. Odvolateľ uviedol,
že zmluva o dielo zo dňa 01. 02. 2017 uzavretá medzi objednávateľkou IW.. U. a zhotoviteľom Y.
M., nie je pre danú vec použiteľná. Aj K.. E.. H. M. v písomnom vyjadrení zo dňa 09. 05. 2018, s

ktorým žalobca ohľadom predmetnej zmluvy jednal sa vyjadril, že obsahom zmluvy o dielo bola nielen
fasáda, ale aj sokel a že o tomto mali vedomosť aj stavebníci, teda žalovaní. Žalobca nadobudol
dojem, že súd prehliadol ním navrhnuté dôkazy a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil tak, že medzi
zmluvnými stranami neboli dojednané práce na sokli, ale že išlo o nové plnenie. Pokiaľ ide o vyjadrenia
T.. E. ohľadom odovzdávacieho a preberiaceho protokolu, išlo len o informatívne vyjadrenia, keďže

táto nebola priamym účastníkom podpisovania odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Aj z dôkazu
predloženéhožalobcom-odbornéhoposudkuzodňa20.07.2018znalcazodborustavebníctvovyplýva,
že sokel je integrálnou súčasťou fasády. Stanovisko k rekonštrukcii fasády domu R.Á. Č.. XX vyhotovené
IW.. L. V. zo dňa 07. 05. 2018 považuje žalobca za bezpredmetné. Žalovaný totiž v zmysle zásady
kontradiktórnostikonanianenavrholvykonanietohtodôkazu,idetedaooneskorenépredloženiedôkazu.

Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že zmluvné strany vykladali predmet zmluvy rôzne, nakoľko z
výpovede R.. Č., žalobcu a K.. K.. E.. H. M. vyplynulo, že súčasťou fasády mal byť aj sokel, len dvaja z
troch stavebníkov s tým nesúhlasili (žalovaný a Y.. R.). Požiadavka R.. Č. na vykonanie prác na sokli bola
len apeláciou dokončenia diela v zmysle zmluvy o dielo. Vyjadrenia konateľa p. C. E. mohli vyznievať
zmätočne, avšak len v súvislosti s nedokonalým ovládaním slovenského jazyka. Žalovaný v rámci svojej

obrany nepredložil dôkaz, že by dielo bolo vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou, resp.
s podmienkami stanovenými pamiatkovým úradom. Aj keď práce na sokloch z hľadiska jazykového
handicapu žalobca v žalobe označil ako práce navyše, v skutočnosti to boli práce, ktoré boli súčasťou
zmluvy o dielo. V tej súvislosti poukázal aj na písomné podanie K.. E.. H. M.. Poukázal na nepriamynátlak zo strany súdu, ktorý sa prejavil vo vyjadrení sudkyne na prvom pojednávaní dňa 20. 02. 2018, že
aksazmluvnéstranynedohodnúnazmieri,ajkebyžalobcavyhral,nepriznámutrovykonania,vzhľadom
na výšku vymáhanej sumy, čo vyplýva z obsahu zvukového záznamu z pojednávania. Žalobcovi tak

vzniklo vo vzťahu k vec pojednávajúcej sudkyni podozrenie, že nekoná nestranne a objektívne, čo
uviedol aj na pojednávaní dňa 10. 05. 2018. Zaujatý postoj sudkyne vplýva z toho, že nemala rovnaký
nestranný vzťah k účastníkom konania, keď dňa 20. 02. 2018 udelila právnej zástupkyni žalobcu pokutu
za oneskorený príchod pár minút na pojednávanie a neakceptovala jej ospravedlnenie s tým, že ju to
nezaujíma.Vprotikladestýmtojevyhodnotenieoneskorenéhopríchoduprávnejzástupkynežalovaného

napojednávaniedňa30.04.2019,kedyneuložilaporiadkovéopatrenie.Počasprednesuzáverečnejreči
sa oneskorene dostavila právna zástupkyňa žalovaného so svojím klientom a na otázku žalobcu, prečo
im neuložila poriadkové opatrenie, neodpovedala. Sudkyňa porušila zásadu hospodárnosti konania, keď
z vlastnej iniciatívy vyžiadala zo stavebného úradu projektovú dokumentáciu, ktorá jej už bola žalobcom
predložená. Nehodnotila dôkazy vo vzájomnej súvislosti a modifikovala vyjadrenia žalobcu tak, aby
žalobu zamietla. Sudkyňa neuplatnila ani svoj vopred deklarovaný postoj vo vzťahu k rozhodnutiu o

trovách konania. Dňa 16. 06. 2019 sa žalobca od svojho klienta p. V. L. dozvedel, že sudkyňa mohla
byť voči právnej zástupkyni žalobcu zaujatá a to z dôvodu, že táto zastupovala svojho klienta - Bytové
družstvo na Tomášikovej ul. č. 2 a 6 v Košiciach, ktoré viedlo viacero súdnych sporov voči švagrinej
pojednávajúcej sudkyne (sestre jej manžela) - T.. R.. Q. Y.. Právna zástupkyňa o týchto rodinných
prepojeniach nemala vedomosť a toto podozrenie sa ukázalo ako dôvodné, preto vzniesla námietku

zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni.

16. Vec prejednávajúca sudkyňa JUDr. Alena Mazúrová vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že vo
veci sa necíti zaujatá, je bez pomeru k veci a stranám sporu, resp. k ich advokátom. Voči stranám sporu
a ich zástupcom postupovala nezaujato a neutrálne, objektívne posúdila všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutie vo veci. K tvrdeniam žalobcu ku skutočnostiam týkajúcim sa jej vzťahu k právnej zástupkyni
žalobcu uviedla, že v minulosti (nepamätá si presne, ale vie, že to bolo už dávnejšie) jej švagriná - sestra
jej manžela pri jednom z rodinných stretnutí rozprávala o problémoch, ktoré má s bytovým družstvom
a spomenula, že bude nútená podať žalobu. Či takto učinila, nemala vedomosť a to až do dňa 20.
06. 2019, kedy žalobca cestou svojej advokátky podal odvolanie vo veci. Pokiaľ žalobca nadobudol

podozrenie o jej údajnom negatívnom vzťahu voči jeho advokátke, ide len o jeho osobný pocit.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie nie je opodstatnené.

18.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. 11. 2020 o 9:40 hod. v poj.

miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
19.11.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

20. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., teda, že konanie trpí vadou,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., teda
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

21. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. V konaní sa
nedopustil žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).24. Žalobca uvádza v odvolaní skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými
sa tento náležite a správny vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

25. Na doplnenie odôvodnenia a k odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa odvolací súd nasledovné:

26. Správne súd prvej inštancie na daný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
v zmysle § 631 a nasl., upravujúce zmluvný vzťah zmluvy o dielo vzhľadom na povahu účastníkov, ktorí

daný zmluvný vzťah založili.

27. V danom prípade na strane objednávateľov boli fyzické osoby - spotrebitelia, teda nejde o
podnikateľov, ktorí by v spojitosti s podnikateľskou činnosťou vstúpili do daného zmluvného vzťahu a
ani o iné subjekty upravené v ust. § 261 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z povahy účastníkov
pri vzniku záväzkového vzťahu nejde o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade účastníci daného

zmluvného vzťahu ani voľbou (dohodou) neurčili, že ich záväzkový vzťah by sa mal spravovať
Obchodným zákonníkom (§ 262 Obchodného zákonníka). Za takéto dojednanie nemožno považovať
konštatovanie uvedené v záhlaví zmluvy o dielo zo dňa 21. 10. 2013, že táto zmluva je uzavretá v zmysle
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

28. Zmluva o dielo je upravené v Občianskom zákonníku v ust. § 631 a nasl.

29. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

30. Podľa § 652 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci;
zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

31. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky

jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

32. Vychádzajúc z dohody zmluvných strán uvedenej v čl. II. zmluvy niet pochýb, že v danom prípade
sa predmetom záväzku stala úprava už existujúcej veci, rekonštrukcia fasády domu v zmysle § 652 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý zmluvný typ sa riadi aj všeobecnými ustanoveniami zmluvy o dielo

(§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka).

33. V danom prípade bol obsah práv a povinností vyplývajúcich z daného zmluvného vzťahu dojednaný
medzizmluvnýmistranamipísomnouformouvzmluveodielo,uzavretejdňa21.10.2013.Keďžezmluva
bola uzavretá písomnou formou, správne súd prvej inštancie uzavrel, že v súlade s ust. § 40 ods. 2

Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť len písomnou formou. V danom
prípade bol obsah práv a povinností vymedzený v písomnej zmluve o dielo zo dňa 21. 10. 2013 a tento
nebol zmluvnými stranami žiadnym spôsobom písomnou formou zmenený.

34. Žalobca predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 368,90 eur s prísl.,

ktorý odôvodnil tak, že ide o cenu vykonaných stavebných prác v súvislosti s rekonštrukciou sokla na
fasáde Bytového domu, R. Č.. XX U. V., ktoré práce vyúčtoval faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 27. 08. 2014
celkovo vo výške 1.107,69 eur a z toho pripadajúca suma na žalovaného činí touto žalobou uplatnenú
sumu 368,90 eur.

35. V priebehu konania sa spornou stala otázka, či predmetom zmluvy o dielo dojednanej v písomnej
forme dňa 21.10.2013 bolo vykonanie stavebných prác na sokli predmetného bytového domu, keďže
žalovaný tvrdil, že takéto práce u žalobcu neobjednal a pokiaľ ich žalobca vykonal, stalo sa tak na
základepožiadavkyR..Q.Č.,ktorábolasícezmluvnoustranouspomínanejzmluvyodielo,avšaknebola
splnomocnená žalovaným na jednania ohľadom dohody dodatočných prác týkajúcich sa opravy sokla.

36. Za účelom ustálenia predmetu zmluvy o dielo dojednanej v písomnej forme dňa 21.10.2013 súd prvej
inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že práce vykonané žalobcom v súvislosti s
úpravou sokla neboli dojednané ako predmet diela v tejto zmluve a nakoľko písomnou formou nedošloani k rozšíreniu predmetu diela, žalobcovi nevznikol vo vzťahu k žalovanému nárok na úhradu ceny za
práce vykonané v súvislosti s opravou sokla. V tej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že práce
týkajúcesaopravysokladojednalasožalobcomR..Q.Č.,pretožalobcajevzmluvnomvzťahulenstouto

osobou, a preto mu nevznikol voči žalovanému ani nárok titulom plnenia z bezdôvodného obohatenia..

37. Hodnotenie dôkazov, tak ako má na mysli ust. § 191 C.s.p. je činnosťou súdu, v rámci ktorej
hodnotísúdvykonanédôkazyzhľadiskaichhodnovernosti,pravdivosti,zákonnostiadôležitosti.Najskôr
hodnotí každý dôkaz súd jednotlivo a následne takto zhodnotené dôkazy porovnáva v ich vzájomnej

súvislosti, pričom v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami nesmie existovať logický rozpor. V
rámci hodnotenia dôkazov je povinný súd prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolností, ako sú
vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaných dôkazov vyplývajú
a pod.

38. Súd prvej inštancie dôsledne vychádza zo spomínaného ust. § 191 C.s.p., vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo ale aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu skutkovému záveru,
že predmetom zmluvy o dielo dojednanej v písomnej forme medzi zmluvnými stranami dňa 21.10.2013
nebolirekonštrukčnéprácevsúvislostisúpravousokla,pričomzároveňnedošlo anikzmenedojednania
o predmete zmluvy medzi zmluvnými stranami, keďže táto zmluva nebola zmenená, resp. doplnená

písomnou formou.

39. Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že predmet zmluvy o dielo dojednaný
v čl. II. bod 2.1 a bod 2.2 zmluvy nebol koncipovaný jednoznačne, keď z obsahu zmluvy vyplynulo,
že predmetom zmluvy sa mala stať rekonštrukcia fasády domu z dvorovej časti podľa projektovej

dokumentácie stavby a za podmienok, ktoré sú špecifikované v zmluve s tým, že zhotoviteľ mal
zabezpečiť kompletnú rekonštrukciu zadnej (dvorovej) fasády domu podľa schválenej projektovej
dokumentácie, vypracovanej v súlade s požiadavkami Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.

40. Niet však pochýb ani o tom, že v čl. IV. bod 4.3 zmluvy si zmluvné strany dojednali financovanie diela

tak, že objednávatelia poukážu na účet zhotoviteľa zálohu a zvyšok ceny bude zaplatený po ukončení
diela na základe cenovej kalkulácie zhotoviteľa. Z bodu 4.7 čl. IV. zmluvy vyplýva, že konečná fakturácia
s vyšpecifikovaným druhom prác a premeraným množstvom metrov štvorcových bude vykonaná po
ukončení diela. Z čl. V. bod 5.2 veta prvá zmluvy vyplýva, že dielo sa bude považovať za splnené po
jeho riadnom ukončení a odovzdaní. Z čl. V. bod 5.3 zmluvy vyplýva, že o odovzdaní a prevzatí diela

spíšu strany „Odovzdávací a preberací protokol“, ktorý zástupcovia oboch zmluvných strán podpíšu.
Súčasťou protokolu je prehlásenie, že zhotoviteľ dielo odovzdáva a objednávateľ ho preberá. S písaním
a podpísaním tejto zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela sa považuje predmet zmluvy za splnený.

41. V danom prípade žalobca ako zhotoviteľ faktúrou č. XXXX/XX zo dňa 24.05.2014 vyúčtoval

vykonané práce (demontáž jestvujúcej omietky, montáž a demontáž lešenia, omietanie, farbenie) v
súvislosti s úpravou fasády na predmetnom bytovom dome a vykonal cenovú kalkuláciu (prepočet
fakturácie podľa zmluvy o dielo). Dňa 03.07.2014 bol vyhotovený odovzdávací protokol o odovzdaní a
prevzatí ukončeného diela, z obsahu ktorého vyplynulo, že dielo bolo ukončené dňa 02.07.2014 spolu
s dodatočnými prácami, ktoré si objednal objednávateľ počas realizácie. Z obsahu tohto protokolu tiež

vyplýva, že dielo bolo dokončené podľa objednávky a v rámci podpísanej zmluvy v čase odovzdania
bez vád. Protokol je podpísaný odovzdávajúcim (žalobca) a preberajúcimi, medzi nimi je uvedený aj
žalovaný.

42. Faktúra č. XXXX/XX, na základe ktorej žalobca vyúčtoval práce v súvislosti s rekonštrukciou

sokla bola vyhotovená (až) dňa 27.08.2014, teda po splnení záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
dielo zo dňa 21.10.2013, teda až potom, ako došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného touto
zmluvou. Z hľadiska týchto časových súvislostí niet pochýb o tom, že rekonštrukcia soklov bola
žalobcom ako zhotoviteľom vyúčtovaná (fakturovaná) až potom, ako došlo k ukončeniu zmluvného
vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo zo dňa 21.10.2013, ku ktorému došlo 02.07.2014, ako vyplýva

z odovzdávajúceho protokolu zo dňa 03.07.2014.

43. V danom prípade ako už bolo skôr uvedené, bola zmluva o dielo dojednaná medzi zmluvnými
stranami písomnou formou, preto tento právny úkon je potrebné vykladať v súlade s § 35 ods. 2Občianskeho zákonníka predovšetkým podľa jeho jazykového vyjadrenia a vôle tých, ktorí právny úkon
urobili, pokiaľ vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

44. Zo slovného znenia daného právneho úkonu možno jednoznačne vyvodiť, aká bola vôľa zmluvných
strán, pokiaľ ide o ukončenie daného zmluvného vzťahu, teda kedy sa bude dielo považovať za splnené.
Podpisom zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela (článok V. bod 5.3 zmluvy) tak na základe vôle
zmluvných strán je potrebné považovať predmet zmluvy za splnený. Pokiaľ teda následne po podpise
tejto zápisnice dňa 02.07.2014 došlo k akejkoľvek ďalšej fakturácii prác vykonaných v súvislosti s

rekonštrukciou sokla, možno dospieť len k tomu záveru, že sa tak stalo po ukončení zmluvného vzťahu,
vychádzajúceho zo zmluvy o dielo uzavretej v písomnej forme dňa 21.10.2013. Tento skutkový záver je
podporený aj inými vykonanými dôkazmi, na ktoré poukázal súd prvej inštancie a z ktorých pri vyvodení
skutkových záverov aj vychádzal.

45. Na tomto závere nemôžu zmeniť nič ani odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní, a ktorými

poukazuje na výpoveď R.. Q. Č., písomné vyjadrenie K.. E.. H. M. a iné, ktoré správne súd prvej inštancie
vyhodnotil v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z ktorých vyvodil aj správne skutkové závery.

46. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou žalobcu, ktorý namietal, že vec prejednávala a
rozhodla zaujatá sudkyňa a dospel k záveru, že táto námietka nie je opodstatnená.

47. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

48. Obava z nedostatku nestrannosti sudcu v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia sa musí
zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených
pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

49. V danej veci neboli zistené žiadne konkrétne okolnosti relevantné pre záver o zaujatosti vec

prejednávajúcej sudkyne. Z vyjadrenia sudkyne vyplýva, že nemá žiaden vzťah k stranám sporu a ani
ich zástupcom a nedisponuje konkrétnymi informáciami týkajúcimi sa zastupovania právnej zástupkyne
žalobcu v inej veci. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Preto tvrdenia
odvolateľa, o ktoré oprel námietku zaujatosti nemožno považovať za preukázané. Ostatné žalobcom
namietané dôvody spočívajú v procesnom postupe sudcu, ktoré nemôžu byť dôvodom na jeho vylúčenie

(§ 49 ods.3 C.s.p.).

50. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).