Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511200365
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7511200365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: L.. Z. G., D.. X.X.XXXX,
O. XX, G., zast. JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: F.
Š., D.. XX.X.XXXX, S. XX, zast. JUDr. Ľubomír Niedelský, advokát, Hviezdoslavova 7, Košice, v konaní
o zaplatenie 7.171,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 15.11.2018, č.k. 17Cb/20/2011-304 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
6.245,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6.245,22 eur od 26.11.2010 do

zaplatenia; vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobca žalovaný a vo výroku o trovách štátu.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.245,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
6.245,22eurod26.11.2010dozaplatenia,všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku;vprevyšujúcej
časti žalobu zamietol; rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu 74% trov konania proti žalovanému
a štát má nárok na náhradu vo výške 13% trov štátu proti žalobcovi a 87% trov štátu proti žalovanému.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenou žalobou, doručenou súdu dňa 5.1.2018, ktorou žalobca žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 7.171,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od
26.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to v dôsledku vadného plnenia žalovaného v
súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo zo dňa 18.9.2009.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť najmä z dôvodu, že žalobcom vady neboli oznámené.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

-dňa 18.9.2009 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo
podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal, že za dojednanú cenu
31.534,22 eur vykoná pre žalobcu dielo podľa čl. II Zmluvy a žalobca sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť
žalovanému cenu za jeho vykonanie (čl. I. Zmluvy, čl. VI. ods. 1 Zmluvy). Predmetom zmluvy bol záväzok

zhotoviteľa dodať pre objednávateľa rekonštrukčné práce na rodinnom dome Moravská 57/397, podľa
projektovej dokumentácie „Nadstavba rodinného domu“, ktorá je súčasťou zmluvy, t.j. domurovanie
nadstavby a prístavby nad balkónom, zateplenie vonkajšieho obvodového muriva vrátane farebnej
vonkajšej omietky, položenie betónového podložia pod zámkovú dlažbu a položenie zámkovej dlažby,realizácia prívodu vody z vlastnej studne a preloženie mestskej studne, rekonštrukcia kuchynského
odpadu a ďalšie rekonštrukčné práce v celkovej sume 31.534,22 eur, podľa predlohy v prílohe č. 1
zmluvy, zabezpečiť dopravu, montáž a servis s dopravou materiálu podľa podmienok stanovených v

zmluve;
-listom zo dňa 16.3.2010 označeným ako „Vec: Dokončenie prác na rodinnom dome na O.j ul. 57,
G.“, žalobca žiadal žalovaného o písomné určenie termínu, kedy bude pokračovať v ďalších prácach -
ukončenie fasády rodinného domu v plnom rozsahu a výmena dlažby od vchodovej brány z ulice pozdĺž
a okolo domu a garáže;

-listom zo dňa 31.3.2010 označeným ako „Vec: Odpoveď na Váš list zo dňa 16.3.2010 na dokončenie
prác rodinného domu“ žalovaný žalobcovi oznámil, že odpoveď dostane 20.4.; nakoľko sa spracováva
rozpočet na vykonané práce a taktiež nákupu materiálu, ktoré budú žalobcovi poslané a že žalovaný
následne zaujme stanovisko a rozhodne o ďalšom postupe.
-listom zo dňa 6.4.2010 označeným ako „Vec: Výzva na dokončenie rekonštrukčných prác rodinného
domu na O. XX, G.“ žalobca vyzval žalovaného, aby do 12.4.2010 nastúpil na stavbu a rekonštrukčné

práce dokončil - t.j. zateplenie severnej strany domu, nanesenie omietky, zabetónovanie dvoru cca 100
m2 a dokončenie klampiarskych a vodárenských prác. Súčasne mu oznámil, že uvedené práce mu už
boli zaplatené a boli riadne dohodnuté zmluvou zo dňa 18.9.2009.
-listom zo dňa 6.4.2010 označeným ako „Vec: Reklamácia“ žalobca žalovanému oznámil, že na ním
prevedených prácach sa vyskytuje okrem iných nedostatkov aj nedostatok spočívajúci vo vonkajšej

vrstve lepidla na fasáde domu - je nutná ešte jedna vrstva s tým, že nedostatky žiadal odstrániť do
30.4.2010.
-listom zo dňa 22.4.2010 označeným ako „Odpoveď“ žalovaný žalobcovi oznámil, že vzhľadom na isté
skutočnosti jeho zamestnanci nie sú ochotní dokončiť práce na stavbe žalobcu a uhradí mu náklady
spojené s iným dodávateľom na týchto prácach: zabetónovanie dvoru cca 100m2, natiahnutie omietky,

zateplenie severnej strany cca 8m2. Zároveň uviedol, že po zdokladovaní vyššie uvedených prác po
zaslaní dokladu o ich cene mu budú uhradené náklady spojené s prevádzkou rekonštrukčných prác.
-listom zo dňa 8.9.2010 označeným ako „Vec: Úhrada faktúry za dokončenie rekonštrukčných prác
na rodinnom dome O. XX a odstránenie závad“ žalobca žalovanému oznámil, že na základe jeho
písomného stanoviska zo dňa 22.4.2010, v ktorom dal súhlas na dokončenie rekonštrukčných prác iným

dodávateľom mu zasiela súpis vykonaných prác spolu s faktúrou, ktorú žiada uhradiť do 30.9.2010.
Fakturovanásumapozostávazodstráneniazávad(3.100,-eursDPH)azdokončovacíchprác(4.071,65
eur s DPH), ktoré mu boli reklamované a zaslané dňa 6.4.2010. Prílohou tohto listu bola fa.č.
3508062010, súpis prác a kópia príjmového dokladu
-zo súpisu prác - oprava na dokončenie rekonštrukčných prác O.l. mal za preukázané, že práce pre

žalobcu vykonal L.. O. S., stavebno-obchodná činnosť, rekonštrukčné práce v celkovej sume 7.171,65
eur s DPH. Tieto práce boli fa.č. 3508062010 vyúčtované žalobcovi a žalobcom dňa 8.6.2010 zaplatené
(príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.6.2010).

-žalovaný v písomnom stanovisku k položkám súpisu prác - oprava na dokončenie rekonštrukčných prác

O.. uviedol, že uznáva bez výhrad náklady pod položkou 1,6,13,15,18 (spolu v sume 1.643,92 eur), pod
položkou 2 uznáva len sumu 131,92 eur, pod položkou 4 sumu 5,52 eur, pod položkou 11 sumu 826,66
eur, pod položkou 14 sumu 22,13 eur.

-Ing. A. Z. (odborný spôsobilý technik vo výstavbe) v svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2013 skonštatoval,

že preloženie sklotextilnej mriežky nezodpovedá požadovaným normám kontaktného zatepľovacieho
systému (sklotextilná mriežka musí byť preložená 10 cm), pretože po vykonaných sondách bolo zistené
jej preloženie 0 cm až 2 cm; spracovanie lepidla vykazuje vážne chyby na povrchovej úprave omietky a
pre záchranu investícií pre majiteľa domu navrhol, aby kontaktný zatepľovací systém presieťkoval tak,
ako požaduje norma.

-listom zo dňa 22.11.2020 žalobca vyzval žalovaného, aby sumu 7.171,65 eur uhradil na jeho účet
najneskôr do 3 pracovných dní.

-zo znaleckého posudku č. 15/2016 zo dňa 10.6.2016, vypracovaného Ing. O. G. (znalec v odbore

stavebníctvo, Pozemné stavby) súd zistil, že nedokončenosť stavebných prác na fasáde je zrejmá z
doloženej fotodokumentácie a aj zo stanoviska odborne spôsobilej osoby - Petra Z., kde sa uvádza
nepreloženie sieťky a povrchové nedokonalosti v spracovaní vrstvy lepidla. Znalec skonštatoval, že
vychádzajúc zo záverov meraní vykonaných sondou odborne spôsobilou osobou, je z technologickéhohľadiska a z dôvodu zabránenia vzniku prasklín nutné celú fasádu presieťkovať opätovne. Uviedol,
že pri výpočte ceny opráv a ukončenia prác vychádzal zo skutkového merania plochy, jednotkové
ceny materiálu boli zistené v zmysle cenníka zatepľovacieho systému v roku 2010. Celkovú hodnotu

stavebných prác vykonaných na opravách a dokončení fasády odhadol na sumu 4.677,61 eur.
Skutočnosti uvádzané Petrom Z. v jeho stanovisku - neprekrytie vystužovanej mriežky, nerovinnosť a
chyba na povrchovej úprave sú skutočnosťami, keď bolo nutné fasádu presieťkovať a postupovať tak,
ako postupoval žalobca. Výšku materiálových nákladov na presieťkovanie znalec určil na 689,16 eur a
výšku ceny práce 681,77 eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (právna úprava
zmluvy o dielo) § 345 ods. 2 OBZ (charakter porušenia zmluvy), § 420 a nasl. OBZ (povinnosti
predávajúceho), § 422 a nasl. OBZ (vady tovaru), § 428, OBZ (označenie vád, následky neoznámenia
vád), § 436 a nasl. OBZ (nároky z vád tovaru).

6. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd prvej inštancie
uzavrel:

-nebolo medzi stranami sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa
18.9.2009 Zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Nebolo sporné, že žalovaný

dielo riadne a včas nevykonal. To, že dielo nedokončil potvrdil jednak v svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 15.1.2013, keď uviedol, že po rekonštrukcii so žalobcom, ktorá prebehla na jar roku
2010 mu oznámil, že u neho končí a na práce nenastúpi a uvedená skutočnosť je zrejmá aj z listu
zo dňa 22.4.2010 označenom ako „Odpoveď“, v ktorom žalobcovi oznámil, že nie je ochotný práce
dokončiť. Nebolo sporné ani to, že okrem tzv. nedorobkov malo dielo aj iné vady - nesprávne sieťkovanie

pri zateplení. Žalovaný túto vadu na pojednávaní dňa 15.1.2013 nepoprel, namietal však, že nebolo
potrebnénanovosieťkovaťstavbupocelejplocheobvodovýchmúrov.Nebolospornéanito,žežalovaný
neukončil ani práce spojené s rekonštrukciou dvora, keďže ale nároky spojené s porušením zmluvnej
povinnosti žalovaného v tejto časti neboli predmetom sporu, súd sa nimi nezaoberal.
-spornou skutočnosťou medzi stranami teda bolo to, či si žalobca nároky z vád diela uplatnil bez

zbytočného odkladu v súlade s ust. § 562 Obchodného zákonníka a ak áno, či peňažné ohodnotenie
rozsahu vád zodpovedá peňažnému nároku uplatnenom žalobcom.

7. Pri posudzovaní (pokiaľ ide o sporné skutočnosti) sa súd v prvom rade zaoberal právnou kvalifikáciu
tzv. nedorobkov diela a dospel k záveru, že aj tieto sú vadami diela, vychádzajúc z § 420 až 422 OBZ a že

o tomto vadnom plnení (t.j. o nedorobkoch) žalovaný vedel (táto vedomosť bola v konaní skutočnosťou
nespornou). Obranu žalovaného, že nedošlo zo strany žalobcu k včasnému uplatneniu nárokov z titulu
vadného plnenia (pokiaľ ide o nedorobky) uzavrel ako nedôvodnú. Argumentoval, že podľa § 428 ods. 3
Obchodného zákonníka, účinky ods. 2 nenastávajú (t.j. nemožnosť priznať právo z vád diela v súdnom
konaní), ak sú vady dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel, alebo musel vedieť. Za stavu,

kedy žalovaný o vade plnenia (t.j., že neukončil fasádu domu) vedel, žalobcovi ohľadne tejto vady
nevznikla notifikačná povinnosť.

8. Ako nedôvodnú zhodnotil aj obranu žalovaného, že si žalobca nárok z vád diela (nesprávne
vykonaného sieťkovania pri zateplení) neuplatnil bez zbytočného odkladu podľa § 562 ods. 2 OBZ. V

tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný na pojednávaní dňa 15.1.2013 k tejto vade
sám zaujal postoj, ktorý indikuje, že si bol vedomý nedodržania správneho technologického postupu (v
tejto súvislosti súd zdôraznil aj zásadu profesionality v úprave obchodných záväzkových vzťahov). Berúc
do úvahy takéto flagrantné pochybenie v nedodržaní požadovaných noriem a postupov (prihliadnuc na
odbornú kvalifikáciu žalovaného), nemožno v kontexte s vyššie spomínanou výpoveďou žalovaného

dospieť k inému záveru ako tomu, že aj o tejto vade vedel, za ktorej situácie ani vo vzťahu k nej nevznikla
žalobcovinotifikačnápovinnosť.Nadrámecvyššieuvedenéhosúduprvejinštanciezdôraznil,žežalobca
listom zo dňa 6.4.2020 označeným ako „Vec: Reklamácia“ žalovanému túto vadu oznámil.

9. Súd prvej inštancie teda dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žalobca nároky z vád diela

uplatnil v súlade s § 562 Obchodného zákonníka a v ďalšom sa zaoberal samotným charakterom
týchto vád a uplatnenými nárokmi z vadného plnenia. Keďže Obchodný zákonník rozlišuje (pokiaľ
ide o nároky z vád) tieto podľa toho, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy,
zaoberal sa otázkou, aký charakter malo porušenie zmluvy žalovaným. Uvažujúc v intenciách toho, čovšetko bolo predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami, súd porušenie zmluvy vyhodnotil
ako nepodstatné, vychádzajúc z vyhodnotenia kvalifikačných znakov definície podstatného porušenia
zmluvy uvedených v § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobcovi preto vznikol nárok na opravu vád

diela alebo chýbajúcej časti diela a nárok na zľavu z ceny diela (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka).

10. Keďže žalobca listom zo dňa 16.3.2020 žiadal žalovaného o písomné určenie termínu, kedy bude
pokračovať v ďalších prácach, listom zo dňa 6.4.2020 vyzval žalovaného, aby do 12.4.2010 nastúpil
na stavbu a rekonštrukčné práce dokončil, listom zo dňa 6.4.2010 žalovanému oznámil, že na ním

prevedených prácach sa vyskytujú nedostatky v liste špecifikované, ktoré žiadal odstrániť do 30.4.2010
dospel súd k záveru, že žalobca si uplatnil nároky z vád diela (a výslovne ich aj špecifikoval), nakoľko
žiadal žalovaného, aby existujúce vady diela odstránil, a to dokončením tzv. nedorobkov a odstránením
vád súvisiacich z montážou kontaktného zatepľovacieho systému. Na tento nárok uplatnený žalobcom
riadne a s relevantnými právnymi účinkami, reagoval žalovaný listom zo dňa 22.4.2010, v ktorom
žalobcovi oznámil, že nie je ochotný vady diela odstrániť a dokončiť práce na stavbe žalobcu (§ 437

ods. 3 Obchodného zákonníka) a súčasne žalobcovi oznámil, že mu uhradí náklady spojené s iným
dodávateľom týchto prác.

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že za takejto situácie, keď zhotoviteľ bez pochybností odmietol uplatnený
nárok objednávateľa z vád diela (opravu vád a dokončenie jeho chýbajúcej časti), žalobca v záujme

vyriešenia potrieb súvisiacich s bývaním reálne nemal inú možnosť, ako vady diela odstrániť pomocou
tretej osoby na vlastné náklady a výdavky s tým spojené (predstavujúce zľavu z ceny diela), si uplatniť
u žalovaného, čo aj spravil, keď listom zo dňa 8.9.2010 žalovanému oznámil, že mu zasiela súpis
vykonaných prác spolu s faktúrou, ktorú žiada uhradiť do 30.9.2010. Žalobca teda v súlade s § 439 ods.
2 Obchodného zákonníka, de facto požadoval od žalovaného vrátenie časti ceny diela do výšky zľavy

7.171,65 eur.

12. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal samotnou výškou uplatnenej zľavy. Vychádzal zo
skutočnosti, že žalobca žalovanému za dielo zaplatil cenu 24.000,- eur (táto skutočnosť nebola medzi
stranami sporná). Okrem tejto sumy žalobca vynaložil vlastné náklady za účelom odstránenia vád diela:

dokončenia fasády domu, odstránenie vád na kontaktnom zatepľovacom systéme v sume 7.171,65 eur,
práce súvisiace s úpravou dvora v sume 7.808,50 eur. Keďže predmetom sporu bol iba nárok žalobcu
na zaplatenie 7.171,65 eur ako zľava z ceny diela, súd v rámci rozhodovania neuvažoval so zľavou z
ceny diela v súvislosti s neukončením prác na dvore.

13. Keďže nárok na zľavu z ceny diela zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez
vád a hodnotou, ktorú má dielo s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa
malo uskutočniť riadne plnenie, vychádzal z toho, že dielo bolo bez vád potom, čo Ing. O. S. vykonal na
diele tie práce, ktoré nedokončil žalovaný a odstránil vady diela na kontaktnom zatepľovacom systéme,
za ktoré zodpovedal žalovaný.

14. Zo súpisu prác - oprava na dokončenie rekonštrukčných práce O. ul., ktorý je prílohou listu zo dňa
8.9.2010 vyplynulo, že pre žalobcu vykonal Ing. O. S., stavebno-obchodná činnosť, rekonštrukčné práce
v sume 7.171,65 eur, ktorá suma bola žalobcom aj zaplatená. Keďže žalovaný v písomnom stanovisku k
položkám súpisu prác (1,6,13,15,18) uviedol, že ich uznáva bez výhrad a ani znalec sa k nim v posudku

nevyjadril ako nedôvodným, súd nepovažoval za potrebné sa k nim jednotlivo vyjadrovať a uzavrel, že
zľava z ceny diela v časti 1.956,26 eur (1.643,92 eur + 19% DPH v sume 312,34 eur) je dôvodná.

15. Keďže žalovaný uznal aj dôvodnosť ďalších štyroch nákladov zo súpisu prác, no vo vzťahu k nim
namietal ich výšku (náklad pod položkou 2 uznal vo výške 131,92 eur, náklad pod položkou 4 uznal

vo výške 5,52 eur, náklad pod položkou 11 uznal vo výške 826,66 eur a náklad pod položkou 14 uznal
vo výške 22,13 eur) a tieto položky neboli ani znalcom v posudku popreté, súd sa osobitne zaoberal
len ich výškou. Žalovaný svoju obranu v tejto súvislosti založil na porovnaní vlastných cien za tieto
položky s cenami Ing. O. S. a konštatoval, že takáto jeho obrana je bez právneho významu. Zdôraznil,
že to bol práve žalovaný, kto zmluvu porušil takým spôsobom, že žalobca v záujme uspokojenia svojho

nároku bol nútený vady odstrániť na vlastné náklady, tieto si uplatniť u žalovaného a napokon iniciovať
súdny spor. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebolo v konaní preukázané, aby sa žalobca ako druhá
strana v záväzkovom vzťahu dopustil akéhokoľvek porušenia svojej právnej povinnosti. Náklady, ktoré
žalobca na položkách 2,4,11 a 14 vynaložil v rozhodnom období na odstránenie vád diela, za ktoré jezodpovedný žalovaný, v záujme dosiahnuť, aby dielo bolo bez vád, predstavovali 3.963,20 eur (3.330,42
eur + 19% DPH v sume 632,78 eur). Táto suma je dôvodná ako časť zľavy z ceny diela. V tejto
súvislosti konštatoval, že by bolo v hrubom rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, delegovať

na žalobcu náklady (rozdiel v cenníku žalovaného a Ing. O. S.), ktoré mu vznikli v súvislosti s tým, že
druhý účastník záväzkového vzťahu (žalovaný) porušil svoje povinnosti.

16. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal nákladmi pod položkami č. 3, 5, 7, 8, 9, 10, 16 a 17,
pretože tam bola medzi stranami sporná jak ich dôvodnosť, tak ich výška. Položku č. 3 - penetračný náter

(173,60 eur) súd prvej inštancie uznal ako dôvodnú, vychádzajúc zo skutočností, že potreba použitia
penetračného náteru ako materiálu potrebného na odstránenie vád nebola znalcom popretá. K položke
č. 8 - styl dur (27,- eur) znalec uviedol, že sa používa pri sokly z dôvodu nenasiakavosti, o čom hovorí
aj STN. Žalovaný jej dôvodnosť odmietol s tým, že nevie, kde sa mal na stavbe použiť. Keďže znalcom
nebola popretá potreba použitia tohto stavebného materiálu na odstránenie vád diela, túto položku
vyhodnotil ako dôvodnú. K položke č. 9 - tanierové hmoždinky (10,50 eur) znalec uviedol, že sa používa

pravdepodobne pri sokly ako to naznačil žalovaný. Nakoľko znalcom nebola popretá potreba použitia
tohto stavebného materiálu na odstránenie vád diela, súd položku vyhodnotil ako dôvodnú. K položke
č. 10 -polyuretánová pena (50,- eur), znalec uviedol, že sa používa na osadenie parapetov a vypenenia
styku oplechovania. Nakoľko znalcom nebola popretá potreba použitia tohto stavebného materiálu na
odstránenie vád diela, súd položku vyhodnotil ako dôvodnú. Pokiaľ ide o položky pod č. 5, 7, 16 a 17,

tieto v posudku spochybnil aj znalec, preto súd zľavu z ceny diela v rozsahu 926,43 eur (778,51 eur +
19% DPH v sume 147,92 eur) vyhodnotil ako nedôvodnú.

17. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu na zľavu z ceny diela je dôvodný
vo výške 6.245,22 eur a v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti (926,43 eur) nárok vyhodnotil

ako nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.

18. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, a to v súlade s § 369 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR 87/1995 Z.z..

19. O trovách konania medzi sporovými stranami rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a o trovách štátu
podľa § 259 CSP.

20. Proti rozsudku - výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.245,25 eur s
príslušenstvom; výroku o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný a vo výroku o trovách štátu,

podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

21. Odvolateľ argumentuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a to hneď z dvoch
dôvodov, pričom každý z dôvodov aj samostatne mal mať za následok zamietnutie žaloby. Dôvodí, že
súd prvej inštancie nárok žalobcu špecifikovaný v žalobe v istine 7.171,65 eur, z ktorého uznal sumu

6.245,22 eur vyhodnotil ako uplatnenie si zľavy z ceny diela voči žalovanému podľa ust. § 437 ods. 5
OBZ.

22. V odôvodnení súd prvej inštancie skonštatoval, že neuvažoval so zľavou z ceny diela súvisiacou
s neukončenými prácami na dvore, keďže to nebolo predmetom sporu. V tejto súvislosti odvolateľ

zdôraznil, že žiaden iný nárok na ďalšiu zľavu z kúpnej ceny si žalobca voči žalovanému nikdy neuplatnil
a taktiež si voči nemu neuplatnil mimo tohto sporu ani žiaden iný finančný nárok.

23. Odvolateľ argumentuje, že dňa 18.9.2009 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, ktorého
cena bola stanovená na sumu 31.534,23 eur. Jak žalobca, tak žalovaný na pojednávaní zhodne potvrdili,

že žalobca vyplatil žalovanému za vykonané práce len 24.000,- eur. Rozdiel medzi uhradenou časťou
ceny diela a zmluvne dohodnutou cenou, teda predstavuje 7.534,23 eur. Odvolateľ tvrdí, že súdu
prvej inštancie ušlo, že ak nárok žalobcu vyhodnotil ako jedinú zľavu z ceny diela v zmysle § 437
ods. 5 Obchodného zákonníka, tak uvedenú zľavu mal odpočítať od ceny diela, ktorá bola v zmluve
dohodnutá (31.534,- eur). Po odpočítaní žalobou uplatneného peňažného nároku vo výške 7.171,65

eur predstavujúceho podľa súdu prvej inštancie zľavu z ceny diela, tak cena diela po odpočítaní zľavy
predstavuje sumu 24.362,35 eur, pričom žalobca zaplatil žalovanému len 24.000,- eur, preto nie
žalovaný voči žalobcovi, ale žalobca voči žalovanému z titulu zmluvy o dielo ostal dlžníkom vo výške
362,35 eur.24. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť.

25. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že zľavu z ceny diela podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka,
si žalobca u žalovaného nikdy neuplatnil, pretože zaslanie výzvy na preplatenie prác v sume 7.171,-
eur vykonaných Ing. O. S. (treťou osobou), nemožno považovať za uplatnenie nároku na zľavu z ceny
diela, pretože tu ide o nárok z iného právneho dôvodu, ktorý je v zmysle § 440 OBZ neprípustný
a to bez ohľadu na to, či dal na vykonanie týchto prác žalovaný súhlas. Dôvodí, že od zmluvy o

dielo ani jedna zo zmluvných strán nikdy neodstúpila a tak je stále platná. Ustanovenie § 440 ods. 2
Obchodného zákonníka sa v kontexte ustanovenia § 564 OBZ uplatňuje aj vo vzťahu k vadám diela.
Podľa neho uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa §
437 OBZ, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Je teda zrejmé, že vady
sa môžu odstraňovať len zákonom predpokladaným spôsobom v rámci existencie zmluvy. Výnimku z
tohto prípadu tvorí možnosť odstúpenia od zmluvy, ako jedna z foriem skončenia zmluvného vzťahu

predpokladaného zákonom, ako dôsledok neodstránenia vady diela jeho opravou. Žalobca však platne
uzavretú zmluvu o dielo neukončil odstúpením, hoci mal túto možnosť zakotvenú priamo v § 437 ods.
5 OBZ.

26. Odvolateľ teda argumentuje, že nakoľko uspokojenie mohol žalobca dosiahnuť po určení dodatočnej

lehoty na odstránenie vád diela, len uplatnením nárokov z vád diela v zmysle § 437 ods. 5 Obchodného
zákonníka, a to požadovaním zľavy z ceny diela alebo odstúpením od zmluvy, nemohol ho dosiahnuť
uplatnením nárokov z iného právneho dôvodu, ktorým je v prejednávanej veci ústna dohoda medzi
žalobcom a Ing. O. S., uzavretá za účelom dokončenia pôvodného diela a opravy vád spôsobených
žalovaným.

27. Nárok uplatnený v žalobe by teda vznikol žalobcovi iba v prípade, ak by od zmluvy o dielo uzavretej
so žalovaným odstúpil v zmysle § 437 ods. 5 ObZ, čím by sa zmluvný vzťah ukončil, čo by následne
umožnilo žalobcovi uzavretie novej zmluvy a následne by mu tak vznikol nárok na náhradu škody voči
žalovanému v zmysle § 440 ods. 1 ObZ, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.

28. V ďalšom odvolateľ opätovne namieta aj nesplnenie notifikačnej povinnosti žalobcu.

29. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

30. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

31. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel

k záveru, že nie je dôvodné.

32. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci;Ideoprípustnéodvolaciedôvody,pretoodvolacísúdodvolanie
meritórne prejednal.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

34. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.1.2020 o 10.10 hod. v
pojednávacejmiestnostič.210naII.poschodí,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniabolizverejnené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

36.Rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochjevecnesprávny,pretobolodvolacímsúdom
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený.

37. Pokiaľ ide o splnenie notifikačnej povinnosti žalobcu vo vzťahu k uplatneným vadám, charakter

porušenia povinnosti žalovaného, skutkové zistenia súdu rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej,
odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo vyššie uvedených otázkach)
stotožňuje, viac k nemu nemá čo dodať, pretože je presvedčivé a úplné, preto len konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 1 CSP).

38. K otázke charakteru uplatnených vád odvolací súd udáva:

39. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako objednávateľ v súlade s § 437 ods. 1 OBZ
požadoval od zhotoviteľa dokončenie diela a odstránenie vád. Tento uplatnený nárok ale žalovaný

neuspokojil v lehote, ale žalobcovi oznámil, že svoje povinnosti nesplní. Reagujúc na uvedené, v súlade
s ustanovením § 437 ods. 1 OBZ uplatnil u žalovaného zľavu z ceny diela v rozsahu nákladov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s tým, aby dielo nemalo vady.

40. Uplatnenie zľavy (resp. akéhokoľvek iného nároku z vád diela), ako prejav vôle, musí spĺňať

náležitosti pre právny úkon, t.j. musí byť aj dostatočne určitý (§ 37 ods. 1 OZ), musí z neho bez
akýchkoľvek pochybností vyplývať, aký konkrétny nárok je uplatnený.

41. Odvolací súd konštatuje, že len zaslanie faktúry (bez ďalšieho), nie je uplatnením zľavy z ceny diela.
Je pravdou, že k tejto faktúre bol pripojený list žalobcu zo dňa 8.9.2010; avšak z jeho obsahu nevyplýva,

že je uplatnením nároku na zľavu z ceny diela, potvrdzuje ale existenciu dohody o inom nároku žalobcu
z vadného plnenia.

42. Podľa § 524 prvá veta OBZ pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441.

43. Podľa § 437 ods. 1 OBZ, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom,
môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo
zľavu z kúpnej ceny.

44. Ustanovenia §§ 436 - 444 a § 564 nie sú kogentnými ustanoveniami; t.j. ustanoveniami, od ktorých

sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (vymedzené v § 263 ods. 1 OBZ). Zo znenia § 263 OBZ je teda
zrejmé, že záväzková časť OBZ má v zásade dispozitívnu povahu, čo zmluvným stranám umožňuje
prispôsobiť si obsah vzájomných práv a povinností konkrétnym potrebám. Zásada zmluvnej voľnosti je
teda obmedzená len tam, kde to zákonodarca považoval za nevyhnutné. Podľa už vyššie uvedeného §437 nárokmi z vád diela je dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej časti diela,
odstránenie vád, pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, primeraná zľava z ceny a odstúpenie
od zmluvy. Objednávateľovi teda nevzniká právo požadovať náhradu nákladov na odstránenie vád

vlastnými zamestnancami alebo zamestnancami iného subjektu. Môže sa ale so zhotoviteľom dohodnúť
na inom nároku z vád diela, pretože nároky upravené v § 436 až § 437 OBZ môžu zmluvné strany
dohodou rozšíriť. Odvolací súd má za to, že strany sporu dohodli (po neodstránení vád diela) iný nárok
a to, že objednávateľ si odstráni vady sám (resp. prostredníctvom tretej osoby) a zhotoviteľovi vyúčtuje
náhradu nákladov. Uvedené je nepochybné z listu žalovaného zo dňa 22.4.2010, ktorým reaguje na

oznámenie vád žalobcom a výslovne uvádza, že nebude ďalej plniť svoje povinnosti v zmysle uzavretej
zmluvy a náklady spojené s iným dodávateľom budú žalobcovi uhradené. Vychádzajúc z náležitostí
návrhu na uzavretie dohody (zmluvy) uvedených v § 439 OZ v nadväznosti na § 43c ods. 1 OZ (právna
úprava prijatia návrhu), teda strany uzavreli takúto dohodu a rozšírili nároky z vadného plnenia upravené
v OBZ.

45. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil list žalobcu zo dňa 8.9.2010 v spojení s fa.č.
3508062010 ako uplatnenie zľavy z kúpnej ceny, pretože tento len reaguje na dohodu o inom nároku
z vadného plnenia (viď vyššie). Jeho rozhodnutie je však vecne správne, aj keď je založené na inom
právnom posúdení uplatneného nároku.

46. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že odvolací súd nepostupoval podľa § 382, pretože vychádzal z
rovnakých zákonných ustanovení ako súd prvej inštancie (§ 437, § 564 OBZ).

47. K argumentácií odvolateľa k § 440 OBZ odvolací súd udáva:

48. Uvedené ustanovenie dopĺňa § 436 os. 2 písm. 4 OBZ, podľa ktorého popri nárokoch ustanovených
v ods. 1 (t.j. odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, dodaním chýbajúceho tovaru, oprava vád, ak
sú vady opraviteľné, zľavou z ceny alebo odstúpenie od zmluvy) má kupujúci (resp. objednávateľ diela)
nárok na náhradu škody ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

49. Z tohto pravidla vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadajú ujmu vzniknutú vadným
plnením, sú z náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia(t.j. z iného právneho titulu) vylúčené.
Povedané inak, žalobou na náhradu škody (resp. akoukoľvek inou žalobou podanou na základe iného
právneho titulu) nemôže byť kompenzované aj to, čoho by sa žalobca mohol domôcť uplatnením
niektorého z nárokov z vadného plnenia. V prejednávanej veci ale neuplatnil žalobca nárok z iného

právneho dôvodu, ale z nároku z vád diela, ktoré zákonné nároky strany sporu dohodou rozšírili (viď
vyššie).

50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).