Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Ps/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202810
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:1319202810.6

Uznesenie

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci navrhovateľky:
D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, I., toho času O. XX, X. Ú., o návrhu na obmedzenie
P.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, B., toho času O. XX, X. Ú., v konaní zastúpeného
procesnou opatrovníčkou F.J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/XX, Q., spôsobilosti na právne
úkony, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

III. Súd priznáva F.. F. R., znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za účasť na
pojednávaní dňa 24.08.2020 odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 53,11 Eur.

IV. U p r a v u j e sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia sumu vo výške
53,11 Eur poukázala na účet znalca: F.. F. R., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: IBAN:
SK72 0900 0000 0002 6304 0688, variabilný symbol 24082020, a to zo štátnych prostriedkov.

V. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 20.05.2019 sa navrhovateľka domáhala
pozbavenia spôsobilosti na právne úkony manžela, P.. H. F., a to z dôvodu, že už viacero rokov trpí
psychickými poruchami, na ktoré sa aj lieči. Trpí predstavami, že je prenasledovaný, že sa niekto
usiluje o jeho život. Bol obvinený z trestnej činnosti a vzatý do väzby. Vo väzbe bol hospitalizovaný
na psychiatrii. Po prepustení odmietol pokračovať v liečbe v nemocnici a podpísal reverz. Pre potreby

trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok F.. F. Č. č. XX/XXXX zo dňa 25.04.2017, v ktorom
sa konštatuje, že manžel trpí recidívnou depresívnou poruchou s klinicky ťažkým priebehom.

2. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému podaním doručeným dňa 28.06.2019
z dôvodu miesta, kde sa P.. H. F. skutočne zdržiava.

3. Uznesením č.k. 19/28/2019-37 zo dňa 30.10.2019 bola osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, P..
F., ustanovená jeho sestra F. V. za procesnú opatrovníčku. Procesná opatrovníčka vyjadrila súhlas s
návrhom.

4. Na pojednávaní dňa 16.12.2019 bol uskutočnený výsluch P.. F., ktorý súhlasil s návrhom a uviedol,
že trpí duševnou poruchou asi od roku 2000. Navštevuje psychiatra F.. Q. a berie lieky. Začalo to

nespavosťou, depresiami, úzkosťou, žalúdočnou nervozitou. Nedokáže sa sústrediť na prácu. Poberá
invalidný dôchodok vo výške 340 Eur. Nikam nechodí sám. Iba s manželkou alebo dcérou. Manželkapreberá dôchodok alebo on spolu s ňou. Úradné veci zariaďuje sestra. Niekedy splnomocní manželku.
Hotovosť pri sebe nenosí. V minulosti podpísal nejaké zmluvy, čo teraz ľutuje. Nevlastní žiaden majetok.
V roku 2004 odmietol ísť do nemocnice, nepotreboval liečbu. Poštové zásielky preberá sám. Keď

nerozumie obsahu, tak sa viac zamyslí. Ak niečomu stále nerozumie, opýta sa manželky, sestry.
Nezaujíma sa o politické dianie.

5. Uznesením č.k. 19/28/2019-54 zo dňa 20.12.2019 súd ustanovil znalca F.. F. R., ktorého úlohou
bolo zodpovedať na otázky súdu, najmä či je návrh dôvodný, resp. či a v akom rozsahu je potrebné

obmedziťP..F.spôsobilostinaprávneúkony.Vznaleckomposudkuč.28/2020zodňa30.04.2020znalec
konštatuje, že P.. F. trpí organickou poruchou osobnosti a recidivujúcou depresívnou poruchou stredne
ťažkého stupňa, a to trvalého rázu. Menovaný je schopný limitovane cieľavedome konať a posúdiť
následky svojho konania, návrh teda je z časti dôvodný. Na pojednávaní dňa 24.08.2020 znalec uviedol,
že v rámci samotného vyšetrenia, priestor na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony veľmi nevidí,
no pri trvaní P.. F. a navrhovateľky na obmedzení spôsobilosti na právne úkony je možné sa oprieť o

relevantnú zdravotnú psychiatrickú dokumentáciu, ktorá môže predstavovať substrát pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľka sa vyjadrila, že uvažuje nad späťvzatím návrhu, pretože
ide o významný zásah do integrity manžela. P.. F. ponechal rozhodnutie na súd. Na pojednávaní dňa
12.10.2020 navrhovateľka a procesná opatrovníčka vyjadrili súhlas so zastavením konania. Manželka
uviedla, že manžel sa pre zdravotné problémy nedostavil na pojednávanie, ale súhlasil so zastavením

konania.

6. Súd na danú vec aplikoval predovšetkým nasledovné právne normy:

Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba pre

duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví
spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzení určí v
rozhodnutí.

Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z. Z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v konaní o
spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne
úkony,..

Podľa § 233 ods. 1 a § 234 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
Návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností
odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej
obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia

spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne
úkony.

Podľa § 235 ods. 2 CSP, súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka
osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej

spôsobilosti sa koná.

Podľa § 236 a § 237 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o
koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. Blízka osoba alebo ten, kto osvedčí právny záujem, môže
navrhnúť, aby ho súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie

konania a pre ochranu dotknutých práv za účelné.

Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.

Podľa § 240 ods. 1 a 3 CMP, súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa
koná, ak nemá zákonného zástupcu. Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo
procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa
koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.Podľa § 241 ods. 1 a 2 CMP, súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach
a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom,

ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Podľa § 243 ods. 1 a 2 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súd výsluch uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

Podľa § 244 CMP, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

Podľa § 245 CMP, na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola
najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej
len „zdravotnícke zariadenie“), ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.

Podľa § 247 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia
spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

7. Zo záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 313/2012 zo dňa 28.11.2012
vyplýva, že „Zdravotné postihnutie sa dnes nechápe už iba v medicínskom (individuálnom) rámci, ale

svoj význam nadobúda rámec sociálny a právny, ktoré oproti minulosti väčšmi ingerujú hodnoty tvoriace
substrát ľudských práv, ako napr. rešpekt a ochrana dôstojnosti...V medziach ústavného významu
práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením/obmedzením sa ex constitutione
primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb..
Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j.

možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva,
správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými.... Uvedené platí o
to viac, ak to dotknutá osoba, jej právny zástupca výslovne požadujú.. Samotné zistenie, že človek trpí
duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na
zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí... Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení

nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania...“

8. Podľa čl. 12 bod. 4 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. - Dohovor o právach osôb so
zdravotným postihnutím) „Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania

spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade
s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce
sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby,
aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené
situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany

príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu,
do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby.“ Z komentára Združenia
na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím vyplýva, že uvedené ustanovenie.. „Zakotvuje veľmi významné podporované rozhodovanie
- ako asistované rozhodovanie alebo rozhodovanie s podporou poradcov a ktoré otvára možnosti

na zrušenie náhradného rozhodovania - rozhodovania opatrovníkmi.. Dohovor prináša nové chápanie
schopností ľudí s postihnutím tak, že rešpektuje individuálne zvláštnosti každého človeka. Autoritatívne
zásahy do spôsobilosti na právne úkony a poskytnutie všemožnej a mnohokrát ani nekontrolovanej
moci opatrovníka sú už prekonané. Hľadajú sa nové spôsoby k doterajšiemu opatrovníctvu. Cieľom je
postupne zrušiť pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony...Dohovor hovorí, že ľudia

a postihnutím majú právo byť uznaní ako osoby pred zákonom rovnako ako iné osoby. Znamená to, že
všetky osoby s postihnutím majú spôsobilosť na práva ako aj spôsobilosť konať. Od štátov sa žiada,
aby poskytli vhodnú podporu pre osoby s postihnutím, potrebnú pre uplatňovanie ich práv. Aj človek
s mentálnym postihnutím má právo: prijímať svoje vlastné rozhodnutia, konať podľa svojich vlastnýchrozhodnutí... Podporované rozhodovanie znamená, že človek môže prijať pomoc pri rozhodovaní
bez toho, že by sa zriekol práva prijímať rozhodnutia. Podporované rozhodovanie pomáha ľuďom
pochopiť informácie a prijať rozhodnutia na základe svojich vlastných preferencií. Človek s mentálnym

postihnutím môže potrebovať pomoc pri čítaní alebo môže potrebovať podporu pri zameraní pozornosti
na prijatie rozhodnutia...Takže miesto náhradného rozhodovania, ktoré je charakteristické tým, že
opatrovník rozhoduje miesto opatrovanca (v dôsledku toho je opatrovanec vylúčený z rozhodovania,
a preto často aj zo života v spoločnosti ako takého), je text ustanovenia Článku 12 postavený na
konštrukcii podporovaného rozhodovania, ktoré vychádza z predpokladu, že každý človek je schopný

rozhodovať, môže k tomu potrebovať väčšiu alebo menšiu mieru podpory. Krajiny sa na základe
Dohovoru zaväzujú prijať opatrenia, prostredníctvom ktorých bude ľuďom so zdravotným postihnutím
poskytovaná nevyhnutná podpora tak, aby mohli uplatňovať svoju spôsobilosť na právne úkony... .
Podporovanérozhodovanietakmásmerovaťktomu,abybolouplatňovanéivprípadoch,keďvsúčasnej
dobe dochádza k úplnému pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony a tým inštitút zbavenia alebo
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony môže v celom rozsahu nahradiť.“

9. Súd považoval za potrebné obsiahnuť citácie vyššie do rozhodnutia. Chápajúc úlohu štátu podľa
článku 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ktorú v prípade rozhodovania
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, plní súd) dospel súd totiž k záveru, že nie je potrebné
pristúpiť k tak závažnému zásahu do práv P.. H. F., akým je obmedzenie jeho spôsobilosti na právne

úkony. Bolo preukázané, že P.. F. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Za určitých
okolností sa môže vyskytnúť obava, pre ktorú je alebo by bolo vhodné prijať opatrenia na ochranu P.. F..
V konaní nebolo sporné, že P.. F. je odkázaný na pomoc inej osoby, a to po stránke fyzickej i duševnej.
Manželku a sestru označil za osoby, ktoré mu pomáhajú realizovať úkony každodenného života. P.. F.
sa dobrovoľne podrobuje liečbe. Manželka alebo sestra mu vysvetlia obsah listiny, ktorej nerozumie.

Súd nevidí dôvod, pre ktorý by rovnaký trpezlivý prístup tzv. podporovaného rozhodovania nemal byť
aplikovaný pri všetkých právnych úkonoch, ktoré realizuje P.. F.. P.. F. chápe význam volieb. Nevlastní
žiaden majetok, v dome sa nikdy nenachádza sám, nekomunikuje s cudzími ľuďmi, nepohybuje sa
sám mimo domova. V poslednom období nepodpísal žiadne nevýhodné zmluvy. Teda, súd nevidí
potencionálne riziko, ktoré by z dôvodu potreby ochrany P.. F. vyvážilo tak zásadný zásah, akým je jeho

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené podmienky na
obmedzenie spôsobilosti P.. F., súd podľa § 247 ods. 1 CMP konanie zastavil (výrok I.).

10. S poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1 CMP súd rozhodol (výrok V.), že Slovenská republika
nemá právo na náhradu trov konania. O trovách účastníkov konania súd rozhodol (výrok II.) v súlade

s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Súd priznal odmenu znalcovi za účasť na pojednávaní dňa 24.08.2020 (výrok III.
a IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 360 CSP).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).