Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010678
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720010678.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 03.03.2021, v trestnej veci obžalovaného S. E. pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona, vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 55/2020 zo dňa 15.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. E..

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPoprad napadnutýmrozsudkom sp.zn.5T55/2020zodňa15.10.2020uznalobžalovaného
S. E., vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona, vo forme

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

- od presne nezistenej doby najmenej od mesiaca november 2019 až do 07.04.2020 spoločne
s odsúdeným U. I., ako aj s inými doposiaľ nestotožnenými osobami si zadovažovali za účelom
dosiahnutia zisku psychotropnú látku pervitín (metamfetamín), ktorý je v zmysle zákona Národnej rady
SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších

predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok a tento následne prechovávali u seba, ako aj na
iných doposiaľ nestotožnených miestach Košického kraja a Prešovského kraja, následne ho predávali
stálemu okruhu odberateľov a to za sumu 60,--eur až 80,--eur na rôznych, vopred dohodnutých miestach
v mestách Michalovce, Sečovce, Košice, Stropkov a Poprad, ale aj na iných miestach Košického kraja
a Prešovského kraja, pričom dňa 07.04.2020 po predchádzajúcej vzájomnej dohode nakúpili v meste
Košice kryštalický materiál o celkovej hmotnosti 6,62g, kde podľa znaleckého posudku Kriminalistického

a expertízneho ústavu PZ pod č. PPZ-KEU-KE-EXP-2020/851 zo dňa 28.04.2020 ide v prípade 1ks
igelitového sáčku s bielou kryštalickou látkou o látku s priemerným 76,5 % obsahom metamfetamínu
a s prímesou metylsulfonylmetánu, obsahujúcu 5064 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá
najmenej 127 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa, pričom uvedený pervitín bol balený v jednom plastovom vrecku a tento prechovávali v
osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia EVČ TV 230DU, v ktorom boli dňa 07.04.2020 zadržaní

ako podozrivé osoby a kde obž. U. I. bol v rámci osobnej prehliadky tento pervitín odňatý, ďalej v rámci
osobnej prehliadky mu boli zaistené aj 2 ks zatavených injekčných striekačiek s obsahom kryštalickej
látky, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ pod č. PPZ-KEU-
KE-EXP-2020/851 zo dňa 28.04.2020 v oboch prípadoch sa jednalo o kryštalické látky s obsahom
metamfetamínu, s prímesou metylsulfonylmetánu a v prípade zaisteného plastového kužeľa - pumpy
o celkovej hmotnosti 0,19 g, s priemerným 75,9 % obsahom metamfetamínu a obsahujúcu 144 mg

absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré
sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a v prípade 1ks plastového valca o celkovejhmotnosti 0,18 g, s priemerným 69,8 % obsahom metamfetamínu a obsahujúcu 126 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 3 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé
po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom v rámci osobnej prehliadky obž. U. I. vydal aj

plastové vrecko s obsahom rastlinného materiálu o celkovej hmotnosti 0,90 g, s 13,5 % obsahom
THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope ( Canabis) a obsahujúce 122 mg THC, čo
zodpovedá najmenej 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť
psychiku užívateľa, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je rastlina rodu Cannabis (konope) zaradená do I.

skupiny omamných látok a metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok,

Za to mu súd uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr.
zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu uložil trest prepadnutia veci - 1 ks notebook zn. Apple,
striebornej farby, 1 ks mobilný telefón zn. LG, bielej farby, 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, čiernej
farby, 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, čiernej farby, 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, čiernej farby,

1 ks mobilný telefón zn. Nokia, čiernej farby, 1 ks mobilný telefón zn. Alcatel, čiernej farby, 1 ks mobilný
telefón zn. Huawei a 6 ks striekačiek.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o treste.

Dňa 30.10.2020 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom bolo doručené súdu odôvodnenie
odvolania obžalovaného prostredníctvom obhajcu. Obhajca konštatuje, že nesúhlasí s tým, že okresný
súd opieral svoje rozhodnutie o ustanovenie § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37
písm. m/ Tr. zákona. Nesúhlasí s tým, že by mal obžalovaný opätovne spáchať zločin, kvôli čomu sa

zvyšovala spodná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu aj s poukazom na to, že už prešlo pomerne
dosť rokov od doby odsúdenia za zločin. Nie je pravdou, že by predchádzajúci zločin spáchal len pred
pár rokmi. Pred pár rokmi bol iba odsúdený za zločin, ktorý spáchal oveľa skôr. Je potrebné odlišovať
čas spáchania zločinu a čas odsúdenia za takýto zločin, čo v konkrétnom prípade okresný súd vo
svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil. Vzhľadom na aktuálny odpis z registra trestov je presvedčený

o tom, že mali byť použité ustanovenia o ukladaní súhrnného trestu. Uložený trest je neprimerane
prísny, nezohľadňuje stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj
11/2017, kde podľa jeho výkladu obžalovanému mal byť uložený trest jednu tretinu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, prípadne zvýšenej trestnej sadzby, ak by skutočne mal opätovne spáchať zločin. V
obdobných prípadoch sa ukladajú oveľa nižšie tresty. Obžalovaný je presvedčený, že konajúca sudkyňa

si na neho zasadla, chcela mu uložiť čo najprísnejší trest, hoci aj nezákonný, len aby mu to spočítala.
Sama v čase, keď ako sudkyňa pre prípravné konanie vyniesla uznesenie o tom, že ho berie do väzby,
nemala problém konštatovať v tom duchu, aby dúfali, teda aj jeho spoluobvinený U. I., aby s ňou
nemali hlavné pojednávanie, lebo im to „spočíta“. Prejavil ľútosť, že už vtedy nedal námietku zaujatosti,
pretože mal dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti a nestrannosti. Obžalovaný je presvedčený, že

prevyšujú poľahčujúce okolnosti v porovnaní s jednou priťažujúcou okolnosťou. Zastáva názor, že mal
mať ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa§ 36 písm. n/ Tr. zákona, teda že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže od počiatku sa priznával ku skutku, ktorý mu je kladený
za vinu. Ak by popieral spáchanie skutku, muselo by sa vykonať rozsiahle dokazovanie. Obžalovaný
svojim konaním, nielen že napomáhal k objasňovaniu trestného činu, dokonca sám umožnil aj ukončenie

veci bez rozsiahleho dokazovania. Je potrebné odlišovať, či obžalovaný sa priznáva od počiatku, alebo
až na hlavnom pojednávaní. Na obžalovaného sa hľadelo, ako by od počiatku popieral vinu a až na
hlavnom pojednávaní sa priznal a úprimne oľutoval spáchanie skutku. To nie je pravdou. Takže v jeho
prípade bol pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 2 ku 1 a nie 1 ku1. Okrem týchto
skutočností boli u obžalovaného aj mimoriadne okolnosti podľa § 39 ods. 1, 2 písm. b/, d/ Tr. zákona. V

tejto súvislosti poukázal na zlú finančnú a zdravotnú situáciu matky obžalovaného, na to že je odkázaná
na pomoc obžalovaného. Okresný súd nezohľadnil zásady ukladania trestov špecifikovaných v § 34 Tr.
zákona najmä ods. 2, 3, 4. Mimoriadne okolnosti podľa § 39 ods. 2 odôvodňuje tým, že napomohol k
objasneniu závažnejšej trestnej činnosti Q. de Q. a V. G., ktorí sú už právoplatne odsúdení za obzvlášťzávažný trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ , ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zákona.
Na podporu tohto svojho tvrdenia predložil aj zápisnicu o výsluchu obžalovaného. Ďalej konštatuje,

že nebráni sa uloženiu súhrnného trestu. Chce aby bola dodržaná zásada o rovnakom zaobchádzaní
v zmysle antidiskriminačného zákona. V podobných prípadoch dostávajú odsúdení miernejšie tresty,
nevidí dôvod aby on mal mať prísnejší trest. Obžalovaný si vstúpil do svedomia, vie že ho nemožno
považovať za riadneho občana, preto že ho minulosť dostihla a domnieva sa že posledná príležitosť
na nápravu by mu mohla byť poskytnutá. Hlboko a úprimne oľutoval skutok, ktorý mu je kladený za

vinu a prisahá, že v budúcnosti sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti, ani priestupkovej činnosti, bude
viesť riadny život ctihodného občana. Vo výkone väzby plní všetky povinností, obmedzenia uložené
ústavom. Doposiaľ neboli mu udelené žiadne pokarhania. Doterajšia väzby mala na neho dostatočný
nápravnovýchovný účinok, už by sa nedokázal dopúšťať protiprávneho konania, nakoľko je dostatočne
poučený. Verí, že odvolací súd zohľadní všetky okolnosti prípadu, jeho osobné pomery a dospeje k
spravodlivému rozsudku. V závere navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v časti výroku o uloženom treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku, po zrušení vec vrátil súdu
prvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovaprejednalarozhodol,aleboabykrajskýsúdpozrušení
prvostupňového rozsudku sám rozhodol tak, že mu uložený trest zmierni.

Dňa 14.11.2020 elektronicky prostredníctvom obhajcu bolo doručené súdu doplnenie dôvodov

odvolania, kde rovnako zdôrazňuje, že obžalovaný opätovne nespáchal zločin. Poukazuje na to, že súd
prvého stupňa neskúmal súvislosti medzi rozhodnutím Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7T 24/08 a
konaním, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 1T 131/2009 a taktiež
pod sp. zn. 2T 58/2012. Obhajca zdôrazňuje, že zvýšenie zákonom stanovenej dolnej hranice trestnej
sadzby o polovicu prichádza do úvahy iba v prípade, ak páchateľ opätovne spáchal zločin. V danom

prípade sa však nepoužije ustanovenie ods. 4 a to ani v prípade, ak bude súčasne prevažovať pomer
priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami. Nie je však vylúčené súčasné použitie ods. 3,
teda zníženie hornej hranice príslušnej sadzby o jednu tretinu, ak bude prevažovať pomer poľahčujúcich
okolností nad priťažujúcimi okolnosťami. Pod pojmom opätovne, treba vo vzťahu k tomuto ustanoveniu
rozumieť spáchaniu zločinu po tom, čo páchateľ bol právoplatne odsúdený za iný zločin. Na tento znak

sa neprihliadne v prípade ak predchádzajúce odsúdenie za zločin je zahladené. V opačnom prípade
však nie je rozhodujúci časový úsek medzi predchádzajúcim odsúdením a spáchaním nového zločinu.
Obhajca zdôrazňuje, že ide o citáciu z programu ASPI v súvislosti s ustanovením § 38 ods. 5 Tr. zákona.
Zákonodárca upravuje problematiku trestania pri opätovnom spáchaní zločinu v ustanovení § 38 ods.
5 Tr. zákona, z dôvodu že tento zákon nedefinuje pojem recidivista a recidíva, tak ako to upravoval

predchádzajúci trestný zákon. Ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona však predstavuje postup súdu pri
postihu recidívy, keďže pod pojmom opätovne sa rozumie spáchanie zločinu po tom čo bol páchateľ
právoplatne odsúdený za iný zločin. Tento právny názor sa mal premietnuť potom do rozhodnutia
kolégia Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.06.2012 sp. zn. RTK 5/2012, ktoré vyslovilo, že pri opätovnom
spáchaní zločinu, alebo obzvlášť závažného zločinu je nevyhnutné aby výrok o vine v tzv. skutkovej vete

obsahoval presnú citáciu predchádzajúceho odsúdenia (je nevyhnutné zároveň zisťovať, či je možno
na toto odsúdenie prihliadnuť). Pri posudzovaní odsúdení za trestný čin spáchaný za účinnosti zákona
140/1961 Z. z., je potrebné postupovať podľa § 437 ods. 1 Tr. zákona. S poukazom na uvedené obhajca
konštatuje, že ak súd prvého stupňa ukladal zvýšený trest upravený podľa § 38 ods. 5 mal správne
uviesť, že tento zákonný dôvod v skutkovej vete s uvedením konkrétneho odsúdenia s konštatovaním,

že celý trest alebo aspoň jeho časť obžalovaný aj vykonal. Rovnako tak vyjadriť opätovné spáchanie
zločinu v právnej vete, len na podklade takto vyjadreného výroku o vine je následne možný postup podľa
§ 38 ods. 5 Tr. zákona pri ukladaní trestu (rozsudok Krajského súdu Nitra 1To 60/2013).

Obhajca poukazuje na stanovisko č. 44/2017 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, ktoré sa

vyjadrovalo k zjednoteniu otázky možnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/, l/ Tr.
zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo
c/ Tr. poriadku. Okrem týchto skutočností veľmi dôležitým faktom je aj to, že Okresný súd Vranov nad
Topľou ho odsúdil trestným rozkazom zo dňa 21.01.2020 za skutok spáchaný dňa 27.08.2009. Vyslovil
názor, že Okresný súd Poprad si nezabezpečil potrebné rozhodnutia, aby lepšie zhodnotil skutkové

právne okolností jeho aktuálneho, zatiaľ neprávoplatného odsúdenia a tým pádom by mu neukladal
trest s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zákona. Obhajca podotýka, že sa nebráni tomu aby ministerka
spravodlivosti podala mimoriadne dovolanie v súvislosti s prípadným zrušením týchto rozhodnutí, kde
neboli dodržané ustanovenia trestného zákona pri ukladaní trestov a čím mohli byť uložené neprimeraneprísne tresty. V závere obhajca zopakoval návrh ako v prvom odôvodnení odvolania, teda aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a po zrušení vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom znova prejednal a rozhodol, alebo aby krajský súd po zrušení

prvostupňovného rozsudku sám rozhodol a uložil mu trest miernejší.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad zaujal stanovisko k odvolaniu obžalovaného a doplneným
dôvodom obžalovaného, kde zdôraznil, že použitie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona u obžalovaného
S. E. je dôvodné. Trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov je uložený pri spodnej hranici

zvýšenej trestnej sadzby. Takto uložený trest, podľa názoru prokurátora, spĺňa všetky zásady pre
ukladanie trestov.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 Tr. poriadku, preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako
i správnosť postupu konania, ktorému predchádzal na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne
lenakbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku.Nazákladetohtopreskúmania
krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného S. E. nie je dôvodné.

Obžalovaný S. E. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný.

Súd prvého stupňa po tomto vyhlásení zistil stanovisko strán v konaní, poučil obžalovaného, že súdom
prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu ani odvolaní a dovolaním okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku., napadnuteľné. Následne prijal vyhlásenie a vyhlásil, že

dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonal dôkazy
súvisiace s rozhodovaním o výroku o treste a náhrade škody.

Súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa § 257 Tr. poriadku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa zhodnotil osobu obžalovaného S. E. z
pohľadu jeho trestnej minulosti oboznámením odpisu z registra trestov, charakteristikami, lustráciou
v evidencii priestupkov, oboznámením rozhodnutí z pripojených spisov. Následne konštatoval, že
obžalovaného S. E. sa dá dosiahnuť účel trestu len uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6
rokov a 8 mesiacov, teda vo výmere ktorá je zvýšená v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona

o jednu polovicu, keďže obžalovaný sa dopustil recidívy v spáchaní zločinu. Z výkonom tohto trestu
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženie v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona,
keďže v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Následne súd prvého stupňa popísal spôsob výpočtu
a následnej úpravy zvýšenej trestnej sadzby, kde konštatoval, že obžalovanému po úprave trestnej

sadzby sa má ukladať trest vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov, teda trest ktorý ukladal je
pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. V závere súd konštatoval, že u obžalovaného nezistil
žiadne zákonné dôvody na použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu v zmysle ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zákona, keďže takémuto postupu nenasvedčovali okolnosti prípadu ani pomery na strane
obžalovaných.

Obžalovaný S. E. v odpise z registra trestov má celkovo 13 záznamov. Rozhodujúci pri tomto
rozhodovaní je záznam uvedený v bode 8 a to na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.
7T 24/08 zo dňa 15.08.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 105/08 zo
dňa 28.10.2013, ktorým za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona, bol obžalovanému

uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov 6 mesiacov, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 11.06.2014 so
skúšobnou dobou na 3 roky. Dňa 28.06.2016 súd rozhodol, že zvyšok trestu vo výmere 1 roka 2
mesiacov a 29 dní vykoná, pretože v skúšobnej dobe sa neosvedčil. Celý trest vykonal dňa 28.12.2018.
Spoločne s vykonávaním zvyšku trestu vykonával aj tresty ktoré mu boli uložené trestným rozkazom

Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T 167/15 zo dňa 18.11.2015 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zákona v trvaní 1 roka nepodmienečne a rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1T 98/16
zo dňa 25.08.2016 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona v
trvaní 6 mesiacov.Posledný záznam v registri trestov je na základe trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 12T 93/2018 zo dňa 21.01.2020, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa

§ 221 ods. 1, 2 Tr. zákona a súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 7T 24/2008.

Z miesta trvalého bydliska je hodnotený obžalovaný S. E. všeobecne. Ústav na výkon väzby Prešov ho
hodnotí ako obvineného, ktorého správanie je v súlade s väzenským poriadkom.

Odvolateľ v prvom rade namieta, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak upravoval v danom
prípade trestnú sadzbu. Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, rozvíja teóriu, že je potrebné prihliadať na dobu,
kedy došlo k spáchaniu zločinu, nie na dobu, kedy bol za zločin odsúdený.

Krajskýsúdsastakýmtovýkladomnestotožnil.Takakoajsamotnýodvolateľvysvetľujepojemopätovne,

pod týmto pojmom je potrebné rozumieť spáchanie zločinu potom čo bol páchateľ právoplatne odsúdený
za iný zločin. Nie len teória, ale aj rozhodovacia prax súdov jednoznačne ustálila, že na tento znak
sa neprihliadne v prípade ak predchádzajúce odsúdenie za zločin je zahladené. Krajský súd musí
zdôrazniť, že odsúdenie za zločin v trestnej veci vedenej na Okresnom súdu v Michalovciach pod sp.
zn. 7T 24/08 nebolo zahladené a ani teoreticky neprichádza do úvahy jeho zahladenie, pretože tento

trest po premene jeho zvyšku vykonal spolu s ďalšími trestami, až ku dňu 20.07.2018. Pre zahladenie
odsúdenia je rozhodujúce uplynutie zákonom stanovenej doby po výkone trestu odňatia slobody, počas
ktorej odsúdený vedie riadny život (§ 92 ods. 1 Tr. zákona).

Následne odvolateľ argumentuje, že v prípade obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností

nad priťažujúcimi okolnosťami. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vyjadril pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, ktorý krajský súd považuje za správny, no na druhej strane krajský súd musí
poznamenať, že aj keby sa zmenil pomer poľahčujúcich okolností vo vzťahu k priťažujúcim, má to vplyv
iba na úpravu hornej hranice trestnej sadzby.

Obžalovaný v rámci svojho odvolania dáva na zváženie, či nemal mu byť ukladaný súhrnný trest
odňatia slobody vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T
93/2018 zo dňa 21.01.2020. Krajský súd sa zaoberal touto argumentáciou a dospel k záveru, že
obžalovaný zločin dokonal dňa 07.04.2020 teda po tom čo bol vydaný trestný rozkaz a rozhodnutie bolo
oznámené obžalovanému, teda nemožno konštatovať, že tento zločin bol spáchaný pred tým ako súdom

prvého stupňa bol vyhlásený rozsudok za iný trestný čin, teda neboli splnené podmienky na ukladanie
súhrnného trestu u obžalovaného S. E..

ObžalovanývrámcidoplneniadôvodovodvolaniapoukazovalnarozhodnutieKrajskéhosúduvNitreato
rozsudok sp. zn. 1To60/2013 zo dňa 17.07.2013, kde zdôrazňoval, že samotná skutočnosť, že opätovne

spáchal zločin musí byť obsiahnutá aj v skutkovej vete rozsudku.

Krajský súd k tejto argumentácii poznamenáva, že ide o ojedinelé rozhodnutie, pretože otázka aké
skutočnosti sú uvádzané v skutkovej vete rozsudku bola riešená aj uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 2Tdo/34/2018, kde v rámci dovolacieho konania bola prednesená rovnaká

argumentácia a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k tejto argumentácii konštatoval, že pokiaľ
ideonámietkytýkajúcesanesprávnejaplikácieustanovenia§38ods.5Tr.zákonajepotrebnérozlišovať
okolnosti odôvodňujúce určitú trestnú sadzbu a okolnosti určujúce výmeru trestu, ktorý má byť uložený
konkrétnemu páchateľovi v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa § 163 ods. 3 Tr. poriadku,
výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje musí

presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením
právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj uvedením iných
skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným ako aj uvedením všetkých
zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Z tohto ustanovenia vyplýva,
že súčasťou popisu skutku v tzv. skutkovej vete rozsudku musia byť iba tie skutočnosti, ktoré napĺňajú

niektorý zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu. V prípade zákonných znakov odôvodňujúcich
určitú trestnú sadzbu pôjde predovšetkým o skutočnosti napĺňajúce znaky kvalifikovaných skutkových
podstát trestných činov, ktoré odôvodňujú použitie vyššej trestnej sadzby. Poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, ale ani opätovné spáchanie zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu podľa § 38 ods. 5, 6Tr. zákona, však nie sú zákonnými znakmi trestného činu [ak by tomu tak v konkrétnom prípade bolo,
nebolo by možné na ne duplicitne prihliadať (§ 38 ods.1)], ale predstavujú iba kritéria určujúce výmeru
trestu, ktorý má byť páchateľovi uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby t.j. trestnej sadzby

určenej na základe zákonných znakov trestného činu (§38 ods. 8 Tr. zákona). Z tohto dôvodu potom
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ale ani okolnosť spočívajúca v opätovnom spáchaní zločinu resp.
obzvlášť závažného zločinu podľa § 38 ods. 5, 6 Tr. zákona, nemusia (a nemajú byť) súčasťou popisu
skutku, postačí ak je ich použitie vyjadrené vo výroku o treste a to s uvedením príslušných zákonných
ustanovení ( § 165 ods. 1 Tr. poriadku).

Vychádzajúc z tejto argumentácie, s ktorou sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil, nemohol
krajský súd akceptovať tvrdenia obhajoby v rámci odvolania, že neboli splnené podmienky na použitie
ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona, pretože táto okolnosť nebola obsiahnutá v skutkovej vete rozsudku.

Odvolateľ v rámci podaného odvolania poukázal na vyhlásenie o vine obžalovaného a zdôraznil, že súd

prvého stupňa mal aplikovať ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona. Poukázal na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Tak ako samotný odvolateľ v odvolaní konštatuje samotné vyhlásenie o vine, neznamená že obligatórne,
teda za každých okolností musí sa aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona.

Rovnako ako súd prvého stupňa aj krajský súd vzhľadom na osobu obžalovaného S. E. ani vzhľadom
na okolnosti prípadu, nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o druhu a výmere

trestu rešpektoval základné zásady pre ukladanie trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zákona. Súd
prvého stupňa správne postupoval, keď upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona a rovnako
aj krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1
Tr. zákona sa u obžalovaného S. E. dosiahne trestom odňatia slobody nad dolnou hranicou upravenej
trestnej sadzby, teda v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov.

Nepochybil súd prvého stupňa pri zaradení obžalovaného S. E., ktorý v dobe posledných desiatich
rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody, preto postupoval súd prvého stupňa správne, keď na výkon
trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri rozhodovaní o ukladaní trestu prepadnutia veci, pretože ide o
veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu aj keď súd prvého stupňa tento výrok vo svojom
rozsudku neodôvodnil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.