Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201292
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8520201292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Emília Mišenková, v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
právnezastúpeného:JUDr.JánŠoltés,advokát,sosídlomMýtna48,81107Bratislava(zmenaprávneho
zástupcu bola oznámená súdu po vyhlásení rozsudku dňa 10.2.2021 o 18.22 hod, proti žalovanému: H.
K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O. XXX, v konaní o zaplatenie 879,16 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 510,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 510,53 eur od 29.12.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 16,14 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.7.2020 domáhal (ako právny nástupca
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.) voči žalovanému zaplatenia sumy 879,16 eur s

príslušenstvom, nahradenia trov konania, a to z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa
20.2.2016.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 21.9.2020, nevyjadril.

3. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1.000 eur, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci

pojednávanie, ale dňa 28.1.2021 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu
oznámenie, že dňa 10.2.2021 o 13.30 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm.
b) v spojení s § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.

4. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených
žalobcom zistil tento skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 20.2.2016
zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluvu o poskytnutí Najľahšej pôžičky), predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 1.000,- eur. Zároveň v zmluvesú uvedené tieto parametre: celkové náklady spotrebiteľa 674,60 eur, celková čiastka 1.674,60 eur,
splátka 27,91 eur, počet splátok 60, RPMN: 24,98 %, fixná ročná úroková sadzba 25,00 %, prvá splátka:
20.3.2016, termín konečnej splatnosti: 20.2.2021.

6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu celkom 489,47
eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.10.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlhu a upozornil
ho na možnosť zosplatnenia úveru. Predmetnú predžalobnú upomienku si žalovaný prevzal dňa
30.10.2017. Dňa 23.12.2017 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru, ktorým mu oznámil, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal
splatným v celom rozsahu naraz a žiadal ho, aby uhradil celkový dlh na účet vedený vo VÚB. Keďže
k úhrade dlžných splátok nedošlo, podal žalobca dňa 27.7.2020 na tunajšom súde žalobu, ktorá je
predmetom tohto konania.

Zistený skutkový stav súd podradil pod tieto zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
t.j. k 20.2.2016 (ďalej len „ZSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd dospel k záveru:17. Súd posúdil predmetnú zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o pôžičke je v tomto prípade aj spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako

dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol
daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

18. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a na základe, ktorej žalovanému bola

poskytnutá pôžička vo výške 1.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 splátkach vo výške
27,91 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby (a aj do dňa rozhodnutia súdu) uhradil sumu celkom 489,47
eur.

19. Poskytnutý úver bol úročený pri ročnej úrokovej sadzbe 25,00 %. Takto dojednaná výška úrokov
je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných

bankách. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003). Podľa priemerných úrokových
mier z úverov obchodných bánk v % vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná
úroková miera z úverov bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam od 1 do

5 rokov bola v čase uzavretia zmluvy na úrovni 9,91 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 25 %
ročne uvedená v zmluve zo dňa 20.2.2016 podstatne (viac ako dvojnásobne) prekračuje priemernú
úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v danom
čase. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža
aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále

súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník
uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii
poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ

tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná
a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak
nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že

pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa
nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú.
Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú
nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho
zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

20. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a
dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
OZ,ktorápodstatnejpresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímk

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011).

21. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 25,00 % viac ako dvojnásobne prevyšuje
priemernú úrokovú sadzbu 9,91 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať
záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
žeúrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúexoffosúdnejkontrolevosvetleimperatívu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z absolútne neplatnej dohody o úrokoch žalobcovi
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Preto žalobca má právo na vrátenie

len skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po
odpočítaní plnenia žalovaného.22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bola vyplatená čiastka vo výške 1.000,-
eur. Žalovaný jednotlivými splátkami uhradil spolu sumu vo výške 489,47 eur. Žalovaný je tak povinný
uhradiť už iba rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a jeho úhradami, t.j. sumu 510,53 eur.

23. Súd prvej inštancie zároveň konštatuje, že v zmluve je takmer v rovnakej výške uvedená RPMN
24,98 % a fixná úroková sadzba vo výške 25,00 %, čo rovnako skresľuje rozhodovanie spotrebiteľa o
podmienkach úveru a navyše tieto hodnoty objektívne nemôžu byť rovnaké.

24. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu, preto žalobcovi prináležia i zákonné úroky
z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,00 % ročne od
29.12.2017, a preto mu ho súd v takomto rozsahu priznal, avšak len z prisúdenej sumy 510,53 eur.

O trovách konania súd rozhodol takto:

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 879,16 eur (100 %), súd mu priznal sumu 510,53 eur
(58,07 % úspech žalobcu) a vo zvyšnej časti 489,47 eur (41,93 % úspech žalovaného) žalobu zamietol.
Podľa pomeru úspechu vo veci tak má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 16,14 % (58,07
%-41,93%).Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho
doručenia v spojení s § 9 ods. 1 a § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z.z. účinného od 19.01.2021 o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a

v justícii (viď nižšie) na tunajšom súde.

Podľa § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na

súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembra 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, ustanovenie § 8
písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného
úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o

lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú
osobu.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.