Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200910
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8015200910.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: B.. G. I., U.. XX.XX.XXXX, K. D.
R., Š. XXX/XX, právne zast. JUDr. Štefanom Kseňákom, advokátom so sídlom Košice, Park Angelinum
4, proti žalovanému: D., právne zast. Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom Spišská Nová
Ves, Hviezdoslavova 11, v konaní o preskúmanie nezákonnosti rozhodnutí žalovaného, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 5. februára 2020 č.k. 10C/198/2016 - 198, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.

II. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 25.6.2019 č.k. 10C/198/2016
- 194 prerušil konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo nariadené pojednávanie
na deň 21.6.2019. Žalobca a žalovaný zhodne požiadali súd o odročenie pojednávania z dôvodu
mimosúdneho riešenia sporu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie v súlade s
ustanovením § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prerušil. V
predmetnomrozhodnutísúdprvejinštanciecitovalajustanovenie§163ods.2CSPupravujúceprocesný

následok, ak žiadna zo strán nepodá návrh na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote.

2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žalovaný má proti žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 25.6.2019 súd konanie
podľa § 163 ods. 1, 2 CSP prerušil. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a skutočnosť, že v zákonom

predpísanej lehote nebol podaný návrh na pokračovanie konania, súd konanie zastavil. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP. Nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania,
súd priznal náhradu trov konania protistrane v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto uzneseniu, len proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a náhradu trov

konania stranám sporu nepriznal. Alternatívne žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že zastavenie konania
procesne zavinil tak žalobca ako aj žalovaný tým, že nepodali návrh na pokračovanie v konaní,
pričom miera ich zavinenia na zastavení konania je úplne rovnaká. Vzhľadom na obojstranné zavinenie
zastavenie konania, ktorému mohli žalobca, ale aj žalovaný predísť, podaním návrhu na pokračovanie
v konaní kedykoľvek v rámci zákonom stanovenej lehote, musia si tak strany sporu svoje trovy konania

znášať a uhradiť. Pokiaľ by sa malo vychádzať z predpokladu, že bol to výlučne žalobca, ktorý
zavinil zastavenie konania, potom odôvodnenie napadnutého uznesenia v bode 4 je nedostatočne,arbitrárne, pretože nevysvetľuje prečo súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že obe strany privodili
prerušenie súdneho konania v prejednávanej veci, a boli to obidve strany sporu, ktoré nepodali návrh na
pokračovanie v konaní, pričom si boli vedomé, že tým privodia zastavenie konania, ktoré aj v konečnom

dôsledku zastavené bolo.

4. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že od samého začiatku považoval žalobu
za bezdôvodnú, neoprávnenú a za logicky nemajúcu opodstatnenie a záujem žalovaného, aby takýto

spor prebiehal. Z tohto dôvodu je pochopiteľné, že nepodal návrh na pokračovanie konania. Žalovaný
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a odvolanie žalobcu za právne irelevantné.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

7. Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na
pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania,
súd konanie zastaví (§ 163 ods. 2 CSP).

8. Z citovaného ustanovenia § 163 CSP vyplýva, že spočívanie konania je možné vyvolať aktivitou

sporových strán, ktoré dajú najavo, že zatiaľ nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní. Ak strany
sporu navrhnú odročenie pojednávania z dôvodu, že majú snahu o mimosúdne riešenie sporu, súd bez
ďalšieho konanie preruší a stranám sporu poskytne lehotu najmenej tri mesiace. Ak sa stranám nepodarí
spor mimosúdne vyriešiť je nevyhnuté, aby niektorá z nich v šesťmesačnej lehote od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, urobila dispozičný úkon na pokračovanie v konaní. Uvedený postup

vyplýva z Civilného sporového poriadku, ktorý v prípade prerušenia konania podľa § 163 ods. 1 CSP
neumožňuje aplikovať ustanovenie § 165 ods. 1 CSP o možnosti súdu pokračovať v konaní aj bez
návrhu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne konanie prerušil
podľa § 163 ods. 1 CSP, pretože strany sporu zhodne navrhli odročiť pojednávania v súvislosti s
možnosťou mimosúdneho vyriešenia sporu. Stranám sporu bolo v odôvodnení rozhodnutia dané do

pozornosti aj ustanovenie § 163 ods. 2 CSP upravujúce následky nepodania návrhu na pokračovanie
v konaní.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Citované ustanovenie upravuje situáciu, keď súd zaviaže na náhradu trov konania tú stranu, ktorá
procesne zavinila zastavenie konania. V konaniach prerušených podľa § 163 CSP je ich pokračovanie,
ako už bolo uvedené vyššie, viazané na dispozičný úkon strany sporu, ktorý ale v preskúmavanej veci
tak žalobca ako aj žalovaný v zákonom stanovenej lehote neurobili. Súd prvej inštancie nemal preto inú

možnosť než v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 CSP konanie zastaviť. Ak súd prvej inštancie o trovách
konania rozhodol tak, že priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý zavinil
zastavenie konania je jeho rozhodnutie vecne správne z nižšie uvedených dôvodov.

11. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z

akého dôvodu bolo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi stranami sporu.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca je dominus litus, ktorému prináleží dispozičná zásada v
civilnom sporovom konaní. Zo spisu nevyplýva, aby strany spor mimosúdne vyriešili, žalovaný nemal
záujem pokračovať v konaní, podľa neho žaloba bola nedôvodná, a preto bol to práve žalobca, ktorý mal

mať záujem na pokračovaní v spore, ak súd konanie prerušil. Zmyslom a účelom náhrady trov konania
je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov, ktoré
vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Práve na základe žalobcom

podanej žaloby, s ktorou žalovaný nesúhlasil, sa začalo predmetné konanie, ktoré bolo prerušené.
Uznesenie o prerušení konania zo dňa 25.6.2019 č.k. 10C/198/2016-194 nadobudlo právoplatnosť
19.7.2019 a návrh na pokračovanie v konaní mali strany podať do 19.01.2020. Keďže návrh na
pokračovanie v konaní žiadna zo strán v šesťmesačnej lehote od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania neurobila, zastavenie konania nepochybne zavinil žalobca. Preto správne postupoval súd prvej

inštancie, ak zaviazal na náhradu trov konania žalobcu, ktorý procesne zavinil zastavenie konania.

14. S poukazom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie v napadnutej
časti ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech
nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).