Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1Er/309/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215064
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413215064.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova , 811 08 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1/ B. X., N.. XX.XX. XXXX, A. B.Á. XX,
XXX XX B., 2/ V. X., N.. XX.XX. XXXX, A. B. XX, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján
Gasper, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, P.O. BOX. 142, 977 01 Brezno ako náhradníkom
súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej pod značkou EX 920/13, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.11. 2013 poveril súd súdneho exekútora JUDr. Júliu Kubjatkovú vykonaním exekúcie proti
povinným vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 6133,38 Eur spolu s príslušenstvom, a to na

základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava
V. č. k. 1Zm427/2012 zo dňa 26.03. 2013 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22.10.
2013.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP) v znení účinnom od 01.04. 2017, ak
tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s
ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku nasledovné ustanovenia.:
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Exekučným titulom v tomto konaní je zmenkový platobný rozkaz, ktorým súd priznal oprávnenému
nárokzozmenkyprotipovinným,ktorýsúoznačeníakofyzickéosoby.Dňa15.01.2016boloexekučnému

súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie s vyjadrením a dôkazmi oprávneného k vzniku
zmluvného vzťahu medzi ním a povinnými, nárok z ktorého bol zabezpečený zmenkou a uplatnený
v konaní vedenom 1Zm427/2012. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 20.06.2007
povinní s oprávneným uzatvorili „Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 72944-46064“. Oprávnený k svojmu
návrhu priložil zároveň žiadosť o poskytnutie pôžičky - podnikateľské subjekty. Vo vyjadrení k návrhu
oprávnený uviedol, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský nakoľko zmluva vyplývajúci zo

zmluvy nie je spotrebiteľský nakoľko povinný v 1. rade je podnikateľom a právnickou osobou a ide o
obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého charakter nemení ani skutočnosť, že povinný v 2. rade nie
podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku povinného v 1. rade zo zmluvy a na právne
postavenie povinného v 2. rade taktiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa.

9. Zo skúmania vyššie uvedených dokumentov súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnými
zo zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 20.06. 2007 na rozdiel od tvrdenia oprávneného ako
spotrebiteľský. Podporuje to fakt, že zmluva o revolvingovej pôžičke uzavretá medzi zmluvnými stranami
má spotrebiteľský charakter, nakoľko dlžníci - povinní sú v tejto zmluve označení menom, priezviskom,
rodnými číslami respektíve dlžník č.1 je označený aj rodným číslom aj identifikačným číslom organizácie.

Takéto duplicitné označenie zmluvnej strany je podľa názoru súdu nejednoznačné, a ani výkladom
zmluvy o úvere nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť. V tomto prípade platí
teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým

vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť
strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere využiť
mnohoznačnosti použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. V uvedenej
zmluve sa tiež nikde nenachádza ustanovenie na aký účel by mala byť revolvingová pôžička využitá. V
priloženej prílohe, ktorá je pomenovaná žiadosť o udelenie pôžičky - podnikateľské subjekty, je žiadateľ

č. 1- povinný č. 1. označovaný ako podnikateľský subjekt avšak účel na ktorý sa má uvedená pôžička
čerpať je rekonštrukcia bytu. Povinní v čase podpisu žiadosti ani uzatvárania zmluvy nepodnikali v danej
oblasti a teda súd má zato, že požiadali o poskytnutie pôžičky na vyššie zmienený účel ako spotrebitelia.
10. Podľa údajov poskytnutých oprávneným uvedená zmluva je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Povinní

uzatvárali zmluvu ako fyzické osoby označení rodným číslom, teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka (nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti).
11. Podľa § 175 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 22.12.2015,
ak navrhovateľ predložil v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých nebolo dôvodu pochybovať,
a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydal na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz

alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uložil, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a
uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti
zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností s ohľadom na vyššie citované ustanovenia súd dospel k
záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, postupom podľa § 175

ods. 1 O.s.p. nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie alebo použitia zmenky. Z tohto
dôvodu súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.16. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

18. Súd rozhodne o výške trov súdneho exekútora samostatným uznesením po predložení vyčíslenia
trov súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.