Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211059
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119211059.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.KarolaKrochtuvsporežalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,sosídlomMýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna
48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, XXX XX R., právne
zastúpenej: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 3.948,29 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/137/2019-111
zo dňa 10.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

3.947,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.12.20216 do zaplatenia, a to v mesačných
splátkach po 60 eur, splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že uložil
žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 3.948,29
eur s príslušenstvom ako pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o pôžičke evid. č. XXXXXXX /
XXXXXXXX./, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovanou dňa 03.07.2015, na základe ktorej
bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 4.000 eur. Keďže žalovaná si neplnila svoje povinnosti
uhrádzam mesačné splátky, dňa 19.11.2016 bol úver zosplatnený. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak,
že má šesť nezaopatrených detí, z toho dve majú ťažkú diagnózu, jej finančná situácia je nepriaznivá,

nepokrýva ani základné potreby, žiadala o splátkový kalendár so splátkami vo výške 20 eur mesačne.
Tiež vzniesla námietku premlčania.

3. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu, o čom súd prvej inštancie
rozhodol uznesením č. k. 8Csp/137/2019-83 zo dňa 27.02.2020.

4. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods.
2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1 - 4; § 53 ods. 9; § 517 ods. 1, 2 a
§ 565 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zistil,
že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., a žalovaná uzatvorili dňa
03.07.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX /XXXXXXXX/ (ďalej iba „Zmluva“), na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.000 eur s ročnou úrokovou sadzbou 27,40 %, ktorý

sa žalovaná zaviazala splatiť 60. splátkami po 116,59 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili
2.995,40 eur. RPMN a odplata bola uvedená vo výške 27,40 %, priemerná hodnota RPMN činila 18,24% a najvyššia prípustná výška odplaty 27,66 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2015, ďalšie splátky
boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola stanovená v mesiaci júl 2020,
t.j. 20.07.2020. Právny predchodca žalobcu dňa 28.09.2016 listom - Predžalobná upomienka vyzval

žalovanú k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 337,11 eur do 05.11.2016 a upozornil ju,
že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2016, bude právny predchodca oprávnený úver
zosplatniť. Žalovaná si zásielku s upomienkou prevzala dňa 05.10.2016. Listom zo dňa 26.11.2016
právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 3.959,13 eur.

5.Zprehľadusplátokaúhradprvoinštančnýsúdzistil,žežalovanámalauhradiťžalobcovisumu5.252,24
eur, pričom uhradila sumu vo výške 1.305,15 eur; dlžný zostatok 4.402,70 eur pozostávajúci z dlžných
splátok a zostatku istiny, ako aj zmluvnej pokuty a nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 1,20
eur žalovaná neuhradila. Žalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu vo výške 454,41 eur.

6. Prvoinštančný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko ju právny predchodca žalobcu uzatváral ako dodávateľ a žalovaná
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvu, ako aj zmluvných podmienok bol daný právnym predchodcom
žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný právny vzťah posúdil podľa
príslušných ustanoví Občianskeho zákonníka, keďže je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

7. Konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol platne právny vzťah a to
na základe zmluvy o úvere, podľa ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.000
eur, ktoré mala žalovaná splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaná riadne a včas
neplnila svoj záväzok, právny predchodca žalobcu dôvodne pristúpil k zosplatneniu úveru po tom, čo

žalovanú vyzval na zaplatenie dlžných splátok. Žalovaná sa prvýkrát dostala do omeškania so splatením
splátky č. 12 splatnej dňa 20.07.2016. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde dňa 21.06.2019,
t.j. v rámci trojročnej premlčacej doby od splatnosti splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru,
súd považoval námietku vznesenú žalovanou za nedôvodnú.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.947,09

eur, t.j. sumu omeškaných splátok a zosplatneného zvyšku istiny úveru. Priznanú istinu uložil žalovanej
zaplatiť spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania, a to od 01.12.2016 (po uplynutí 5 dní od odoslania
oznámenia o zosplatnení). S poukazom na § 232 ods. 4 CSP umožnil žalovanej priznané sumy splatiť
v mesačných splátkach, ktorých výška predstavuje cca 51 % výšky pôvodnej splátky. Rozhodol tak
vzhľadom na pomery žalovanej. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal
neúspech v nepatrnej časti v pomere k žalovanej, priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške
rozhodne samostatným uznesením.

10. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zákonom
stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Vyslovila svoj nesúhlas s tým, ako súd prvej inštancie
vyhodnotil námietku premlčania. Uviedla tiež, že pri samotnom schvaľovaní úveru právny predchodca
žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Finančná situácia žalovanej je dlhodobo nepriaznivá,
a to už z predúverového obdobia. Žalobca nedostatočne skúmal bonitu žalovanej a zisťovanie údajov

potrebných na posúdenie schopnosti splácať úver. Bez toho nebolo možné urobiť záver o tom, či
žalovaná je alebo nie je schopná požadovaný úver splácať. Preskúmanie výdavkov žalovanej, aj
prípadným nahliadnutím do databáz bánk a sociálnej poisťovne nie je dostatočné, lebo jej záväzky
nemuseli vyplývať iba z týchto verejných databáz. Žalobca pri overovaní bonity žalovanej pri poskytnutí
predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške jej reálne dosahovaného príjmu

vrátane údajov o výške jej výdavkov, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ust. § 11 ods. 2
ZoSÚ, na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť
si schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Dôsledkom toho sa predmetný úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov a od spotrebiteľa nemožno požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nemožnosť požadovať jednorazové splatenie

úveru, žalovaná by mala vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 4.000 eur, preto žalobu
v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky by mal súd zamietnuť. Žalovaná uhradila z poskytnutého
úveru vo výške 4.000 eur sumu celkom vo výške 1.305,15 eur, teda uhradila 11 splátok vo výške
116,59 eur, splatných od augusta 2016 (správne má byť 2015) do júna 2016 a zo splátky za júl 2016uhradila 22,66 eur. Vyslovila názor, že žalobca má nárok len na nesplatenú istinu úveru, ktorej splatnosť
nenastala, súd preto mal žalobu o jej zaplatenie ako predčasne podanú zamietnuť. Poukázala na § 7
ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený

vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Svoj názor podporila rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 10.03.2020, sp. zn. 3Co/153/2019. Tiež považovala za zmätočné odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie tvrdiac, že námietka premlčania nie je dôvodná. Listom zo dňa 26.11.2016
bol úver zosplatnený ku dňu 19.11.2016 a predžalobnou upomienkou mala byť žalovaná upozornená
na možnosť zosplatnenia úveru pre prípadne nezaplatenie úverovej splátky dňa 20.07.2016. Žaloba
bola podaná na súde dňa 21.06.2016. Mala preto za to, že rozsudok sa opiera aj o nesprávne právne
posúdenie veci a navyše žaloba bola podaná predčasne. Námietku premlčania je potrebné posudzovať

podľa § 54 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 103 OZ. Z uvedených dôvodov preto rozsudok trpí vadou, pre ktorú
je nepreskúmateľný. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne odvolací súd a prizná
žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %.

11. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

13. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).

14. Keďže odvolanie žalovanej, ktoré odvolací súd posúdil podľa jeho obsahu, nesmeruje proti výroku
II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, uvedený výrok rozsudku súdu prvej
inštancie nadobudol v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP právoplatnosť.

15. Odvolací súd sa preto v ďalšom zaoberal vyhodnotením, či súd prvej inštancie správne posúdil nárok

žalobcu, o ktorom rozhodol vo výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.947,09
eur s príslušenstvom a či správne rozhodol výrokom o trovách konania označeným ako III.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 03.07.2015, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60
mesačných splátkach vo výške 116,59 eur. Uvedenú zmluvu súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako
zmluvu spotrebiteľskú. No pri rozhodovaní o žalobe opomenul náležite sa zaoberať tým, či táto zmluva
spĺňa, alebo nespĺňa všetky kritéria, vyplývajúce z ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ako aj či aplikoval ustanovena z.č. 250/2007 Z.z. na ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd

dodáva, že aj keď pohľadávka uplatnená z uvedenej Zmluvy bola postúpená na žalobcu, svoj charakter
nezmenila. Toto vyplýva z ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Hmotnoprávna úprava, ktorá umožňuje
postúpenie pohľadávky, teda nič nemení na charaktere postúpenej pohľadávky. Zmena subjektov podľa

citovaného ustanovenia OZ okrem zmeny na strane oprávnenej osoby, nemá za následok zmenu
obsahu samotného záväzkového vzťahu. Platí zásada, že postavenie povinného dlžníka nemôže byť
postúpením pohľadávky zhoršené. Teda ani tým, že došlo k postúpeniu pohľadávky sa spotrebiteľský
charakter daného zmluvného vzťahu nezmenil a stále je ho treba vyhodnotiť ako spotrebiteľský.17. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišuje zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 - 4 z. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ).

18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnépodmienky“).
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti

ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 1 - 3, 5 OZ).

19. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na
premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať( § 100 ods. 1 OZ).

20. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§101 OZ).

21. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( §565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 OZ).

22. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak nespĺňa kritéria ods.
1 pod písm. a-g § 11 z. č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a rovnako

je to aj pri hrubom porušení povinnosti posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
podľa § 7 cit. zákona.

23. Neuvedenie zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky

ustanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23
Smernice 2008/48.

24. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 Smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za

zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z
09.11.2016 vo veci C-42/15).

25. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy

alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP).

26. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz (§ 295 CSP).

27. V odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorýchdôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj

dôkladné odôvodnenie tohto odklonu (§ 220 ods. 2, 3 CSP).

28. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci, o ktorej sa uplatňuje žalovaná
pohľadávka, neriadildôslednevyššieuvedeným.Voveci síce správnekonštatoval,žeZmluva,uzavretá
právnympredchodcomžalobcuažalovanou,jezmluvouspotrebiteľskou,no žalovanejakospotrebiteľke

neposkytol náležitú ochranu, vyplývajúcu z vyššie uvedených zákonov. Predovšetkým sa nezaoberal
tým, či Zmluva obsahuje všetky zákon predpísané náležitosti, či nie je potrebné ju vyhodnotiť ako
bezúročnú a bezpoplatkovú, či nárok, uplatnený žalobou nie je premlčaný, na čo by musel prihliadať
aj bez prípadnej námietky premlčania. Rovnako z obsahu spise a doteraz vykonaného dokazovania
nie je možné zistiť a overiť, či pri uzatváraní Zmluvy sa dodávateľ dostatočne venoval zisteniu bonity
žalovanej. Prvoinštančný súd mal povinnosť procesne vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v zmysle

vyššie uvedených ustanovení, t.j. okrem iného mohol a mal vykonať aj ďalšie dôkazy pre správne
rozhodnutie vo veci. Vôbec nevyhodnotil a nezaoberal sa Zmluvou, či táto neobsahuje nekalé zmluvné
podmienky a či nároky z nej nie sú vymáhané v rozpore so zákonom. Prvoinštančný súd nedostatočne
vyhodnotil finančné nároky, ktoré žalobcovi priznal, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie
je možné zistiť, či priznané sumy boli alebo neboli dôvodne priznané žalobcovi. V odôvodnení žiadne

vyčíslenie týchto finančných nárokov nie je uvedené. Nie je preto možné zistiť oprávnenosť a správnosť
ich priznania žalobcovi vo vzťahu k žalovanej.

29. Z uvedeného je možné jednoznačne ustáliť, že napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty ust. § 220 ods.
2 a 3 CSP. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na

odôvodnenierozsudkuvzmysle§220ods.2CSP.Jenutnézdôrazniť,žeodôvodneniejeveľmidôležitou
súčasťou rozsudku, preto z neho musí vyplývať, z čoho súd vychádzal pri hodnotení dôkazov a ktoré
skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Odôvodnenie nie je súhrnnom súdneho
spisu, preto sa v ňom nemajú opisovať kompletné svedecké výpovede, ani texty listinných dôkazov.
Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje

za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Tiež
uvedie, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Je vhodné najprv uviesť dôkazy, z ktorých
vyplývajú rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. V prípade rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny
dôkaz považuje za vierohodný a iný nie. Je pritom potrebné vychádzať zo základného princípu voľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 Základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP. Nie je

pritom prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (viď
nález I. ÚS/114/2018).

30. Zatiaľ v konaní bolo jednoznačne ustálené, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.07.2015
je zmluvou spotrebiteľskou. Nebolo však náležite vyhodnotené, či v danom konaní uplatňované nároky

nie sú uplatňované prípadne aj z neprijateľných zmluvných podmienok či bola náležite zisťovaná
bonita žalovanej pri uzatváraní tejto Zmluvy a nebolo náležite postavenie žalovanej vyhodnotené ako
postavenie spotrebiteľky, ktorej má súd poskytnúť zákonnú ochranu.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu výrokov I. a III. O trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a postupom
podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení.

32. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadne vyhodnotiť postavenie žalovanej ako
spotrebiteľa, preveriť, či Zmluva obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti, či nárok nie je
premlčaný, najmä s poukazom na to, že z obsahu spisu zatiaľ vyplýva, že dôvodom na zosplatnenie
úveru mohla by byť už splátka splatná 20.06.2016, keďže z prehľadu splátok a úhrad na č. l. 10 spisu sa
dá vyvodiť, že táto splátka nebola riadne uhradená a či pri uzatváraní zmluvy bola náležite dodávateľom

skúmaná bonity žalovanej. Keďže žalovaná uzatvárala uvedenú zmluvu ako spotrebiteľka, je potrebné
riadne sa zaoberať podmienkami tejto zmluvy a vyhodnotiť ich, či neobsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré nie sú platné a z ktorých nároky žalobcovi neprináležia. Pritom súd je oprávnený
v zmysle § 295 CSP vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľka nenavrhne, prípadne ich má sámzabezpečiť. Prvoinštančný súd bude musieť vyhodnotiť finančné nároky uplatnené predmetnou žalobou
v zmysle vyššie uvedeného, teda či nie sú uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok. Ich
finančné vyčíslenie musí byť uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, aby bolo jednoznačné,

z čoho vyplývajú, a to pre riadne posúdenie ich oprávnenosti. Súd prvej inštancie bude rovnako povinný
svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V
novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o všetkých trovách konania.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).