Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202247
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4118202247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vsporežalobcu:FLET,s.
r.o.,sosídlomLiptovskýMikuláš,NábrežieDr.AurelaStodolu1681/14,IČO:43853412,zast.JUDr.Ing.
Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Nitra, Piaristická 2, proti žalovanému: H. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X., F. XXXX/X, zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Mostná
46, o zaplatenie 3.200,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 24. júna 2020 č. k. 17C/17/2018-112 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 3 200,66 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 11. 02. 2018 až do zaplatenia
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. Žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 631
ods. 1, § 634 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §

181 ods. 2 CSP a uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 3.200,66 eura, ktorej
zaplatenia sa žalobca domáhal a to z titulu, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o
dielo. Žalobca v predmetnom spore nepoprel, že vzhľadom k rýchlosti stavby, cenu okien posielali až po
montáží, čiže cena okien bola žalovanému oznámená až po tom, keď boli okná namontované. Žalovaný
nevedel o hodnote okien, vedel len o type strešných okien, no v podstate mohol vedieť aj o ich hodnote,
a to zo stránky spoločnosti Velux. Žalovaný v predmetnom spore tvrdil, že je pravdou, že si vybral dve
okná na elektrické ovládanie a tie boli nainštalované tam, kde sa nedalo dočiahnuť, pretože pôvodné

okná, vzhľadom na technológiu, ktorú žalobca použil pri rekonštrukcii strechy, sa už nedali použiť, a aby
bola svetlosť zachovaná, nemohli dať 6 okien, ale dali 4, pričom taktiež potvrdil, že o cene okien sa
nerozprávali, lebo to bola podľa neho náhrada za pôvodné okná. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č.
5946 (č. l. 5) bolo zistené, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese
X., obec X., katastrálne územie X., parcela č. 2140, súp. č. 1549, druh stavby 9 bytový dom, o. č. 2,
parcela č. 2147, súp. číslo 1550, druh stavby 9 bytový dom, o. č. 4, vchod č. 2, štvrté poschodie, byt
číslo XX, pričom predmetnú nehnuteľnosť žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy V 2295/16

- 1164/16. Z montážneho listu predloženého žalobcom (č. l. 3) bolo zistené, že žalobca dňa 26. 10.
2016 vykonal montáž strešných okien VELUX GPU MK08 0050 v počte 2 kusy, montáž BDX MK08
2000 zatepľovacia sada v počte 2 kusy, montáž VELUX ADW MK 08 0000 lemovanie v počte 2 kusy.
Z montážneho listu nachádzajúceho sa na č. l. 4 bolo zistené, že žalovanému bola dňa 03. 11. 2016vykonaná montáž elektrického strešného okna GGU CK04 006621 v počte 2 kusy, zatepľovacia sada
elektrického okna v počte 2 kusy a montáž VELUX EDW CK04 0000 lemovanie elektrického okna v
počte 2 kusy. Predmetná montáž bola vykonaná svedkom V. Y., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že so

žalovaným preberali okná a to, kde budú umiestnené, byt bol otvorený a nepamätá si, či bol žalovaný
pri montáži. Z faktúry vystavenej žalobcom žalovanému (č. l. 7) bolo zistené, že žalobca vystavil dňa
26. 10. 2016 žalovanému faktúru č. 2016001, splatnú dňa 11. 12. 2016 na sumu 1.315,85 eura, pričom
predmetom faktúry bolo dodanie a montáž VELUX strešné okno GPU MK08 0050 v počte 2 kusy, BOX
M KO8 2000 zatepl. sada, VELUX EDW MK 08 0000 lemovanie, zľava 20% montáž okien dňa 26. 10.

2016 v celkovej výške 1.315,85 eura. Z faktúry vystavenej žalobcom žalovanému (č. l. 8) bolo zistené,
že žalobca vystavil dňa 03. 11. 2016 žalovanému faktúru č. 2016005, splatnú dňa 19. 12. 2016 na sumu
1.884,81 eura, pričom predmetom faktúry bolo dodanie a montáž el. strešné okno bezúdr.GGU CK04
006621, BOX CK04 2000 zatepl. sada el. okna v počte 2 kusy, VELUX EDW CK04 0000 lemovanie
el. okna, zľava 20% montáž okien dňa 03. 11. 2016 v celkovej výške 1.884,81 eura. Z dôvodu, že si
žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z predložených faktúr, ho žalobca listom zo dňa 19.

01. 2018 vyzval na plnenie - pokus o mimosúdny zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie celkovej sumy
vo výške 3.200,66 eura a to najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, pričom si žalovaný
predmetnú výzvu prevzal dňa 25. 01. 2018. Predmetné skutočnosti ani jednou zo strán sporu neboli
rozporované.

1.2. Právny zástupca žalovaného namietal pasívnu legitimáciu žalovaného a to z dôvodu, že
rekonštrukcia výmeny strechy a strešnej krytiny, izolácie, zrušenie a vystavanie nových vikierov malo
byť hradené z fondu opráv, čo v spore nikto nespochybňoval, avšak zmluva nezahŕňala výmenu okien,
čo potvrdil aj sám žalovaný, keď uviedol, že má za to, že išlo o náhradu za pôvodné okná, z čoho teda
jednoznačnevyplýva,žežalovanýjevsporepasívnelegitimovaný.Nazákladevykonanéhodokazovania

mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je v celom rozsahu dôvodná. Súd podľa § 181 ods.
2 CSP určil, že medzi stranami sporu nie je sporné, že došlo k rekonštrukcii strechy a v súvislosti s ňou
aj k výmene okien. Spornou bola skutočnosť, či bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda ohľadom
výmeny okien v byte žalovaného. Žalobca v spore tvrdil, že vykonávali rekonštrukciu na základe zmluvy,
pričom finančné prostriedky mali byť na rekonštrukciu strechy hradené z fondu opráv bez okien a robila

sa rekonštrukcia celej strechy, prerábali sa vikiere. Žalovaný v rámci svojej argumentácie potvrdil, že
vedel o tom, že v rámci rekonštrukcie celej strechy budú odstránené vikiere, nenamietal to z dôvodu, že
keďtorozoberúadajútamnové,vždyjetolepšístav.Vedel,ževikierebudúnové,abytokorešpondovalo
s celkovým vzhľadom strechy.
Pôvodne sa rekonštrukcia nemala vykonávať nad jeho bytom, nebolo to zahrnuté v zmluve,

rekonštrukcia sa vykonala a hradila z fondu opráv a zároveň potvrdil, že si vybral dve okná na elektrické
ovládanie, lebo boli nainštalované tam, kde sa nedalo dosiahnuť, o cene sa nerozprávali, lebo mal za
to, že išlo o náhradu za pôvodné okná. Právny zástupca žalobcu v spore tvrdil, že strany sporu uzavreli
v mesiaci október 2016 ústnu dohodu o diele, predmetom ktorej mala byť montáž 4 strešných okien s
montážnym príslušenstvom v celkovej sume vo výške 3.200,66 eura. Montáž okien nebola súčasťou

rekonštrukcie strechy, ktorá sa prerábala nad bytom žalovaného. Skutočnosť, že montáž okien nebola
súčasťou strechy zhodne potvrdili aj strany sporu. Čo sa týka zmluvy o dielo, pri zmluve o dielo vzniká
vzájomný (synalagmatický) záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi
podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje
nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Zmluva o dielo

je dvojstrannou zmluvou, v ktorej vystupuje zhotoviteľ diela a objednávateľ diela. Vznik zmluvy o dielo
predpokladá dohodu strán, najmä dohodu o podstatných obsahových zložkách, t.j. predmete zmluvy
(diela) a o odmene zhotoviteľa. Účastníkmi zmluvy o dielo je ten, kto dielo zhotovuje (zhotoviteľ diela)
a ten, pre koho sa dielo vykonáva (objednávateľ diela). Podstatnými náležitosťami zmluvy o diele sú
určenie diela (predmetu zmluvy), určenie ceny diela a vyhotovenie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa.

Predmetom zmluvy o dielo je dielo a dielom sa rozumie nielen hmotný alebo nehmotný výsledok nejakej
činnosti, ale i samotná činnosť, ktorá nemusí smerovať k nejakému výsledku. Medzi ďalšie podstatné
náležitosti zmluvy o dielo patrí aj dohoda o cene, pretože ide o odplatnú zmluvu. Žalobca vykonal montáž
strešných okien s vedomím žalovaného, čo ani jedna zo strán sporu nerozporovala, pričom taktiež
strany sporu zhodne uviedli, že podľa zmluvy sa nemala realizovať rekonštrukcia strechy nad bytom

žalovaného, ale z dôvodu, aby strecha bola ucelená, došlo k odstráneniu vikierov u žalovaného, a teda
aj k rekonštrukcii strechy nad bytom žalovaného, čo bolo hradené z fondu opráv, avšak bez úhrady za
výmenu okien. Aj táto predmetná skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, z čoho vyplýva, že
žalovaný vedel o skutočnosti, že okná nebudú hradené z fondu opráv, ale musia si ich výmenu hradiťvlastníci bytov sami, čiže musí ich niekto uhradiť. Z toho dôvodu žalobca vykonal montáž strešných
okien po dohovore so žalovaným, ktorý pri montáží spolupracoval tým spôsobom, že žalobcovi ukázal
umiestnenie strešných okien, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný už v tom čase mohol vedieť,

že predmetné okná po vykonaní montáže treba uhradiť, keďže ich úhrada bola vyňatá z fondu opráv,
z ktorých sa financovala len strecha. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k
uzavretiu dohody o diele, a to vzhľadom na absenciou jedenej z podstatných náležitostí zmluvy ako
je určenie ceny diela, pričom sa súd stotožnil s námietkou žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o dielo
nedošlo v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, a prihliadnuc taktiež na skutočnosť,

že žalobca fakticky ničím nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,
súd predmetný nárok žalobcu posudzoval podľa Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie.
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor
koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za bezdôvodné
obohateniejeobjektívnehocharakteruapredpokladomjehovznikuniejeprotiprávnyúkonobohateného,

ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). Predpokladom zodpovednosti za získané
bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne
vzniknutý stav obohatenia. Vychádzajúc zo skutočností, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu
zmluvy o dielo a to práve z dôvodu absencie určenia ceny diela, súd mal za to, že u žalovaného vzniklo

bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého
pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal.
Žalovaný vedel, že strešné okná nie sú hradené z fondu opráv, z fondu opráv sa mu zrekonštruovala
strecha, ktorej rekonštrukcia nebola upravená zmluvne a vzhľadom na značný časový odstup od
vykonávania rekonštrukcie strechy, už aj strecha nachádzajúca sa nad jeho bytom si vyžadovala

rekonštrukciu a v dôsledku vykonania celoplošnej rekonštrukcie došlo aj k výmene strešných okien.
Žalobca výmenu okien zrealizoval s vedomím žalovaného, okná umiestnil podľa jeho požiadaviek a
montáž okien mu následne vyfakturoval, pričom žalovaný vystavenú faktúru žalobcovi dodnes neuhradil.
Žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že žalovanému vykonal montáž strešných
okien, čo nebolo sporné medzi stranami sporu, čiže žalovaný získal majetkový prospech v hodnote

strešných okien. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové
hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým
dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona, či z právnej skutočnosti
a pod.). Samotné plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec, postúpi pohľadávka,
zriadi právo alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul. Tým došlo na strane

toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením. Vzhľadom na
skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom financovania predmetných strešných
okien, pričom žalovaný mal za to, že budú hradené z fondu opráv, na strane žalovaného došlo k
zväčšeniu jeho majetku oproti stavu pred plnením, a preto je povinný takto získaný majetkový prospech
vrátiť. V predmetnom spore neobstoja tvrdenia žalovaného, že mal za to, že ide o výmenu starých

okien za nové, vedel, že sa bude robiť výmena okien súvisiaca s rekonštrukciou strechy, výmena
strešných okien v jeho byte sa vykonávala s jeho vedomím, na montáž nereagoval žiadnym spôsobom,
nevyjadril nesúhlas, a keďže vedel, že nedošlo medzi ním a žalobcom k žiadnej dohode ohľadom
montáže strešných okien, pričom si mohol montáž okien vykonať sám, vzhľadom na skutočnosť ako
uviedol, že pracuje v stavebníctve. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom spore uniesol

dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že v byte žalovaného vykonal montáž strešných okien a to v rámci
rekonštrukcie strechy, čo v spore potvrdil aj vypočutý svedok, ako aj sám žalovaný, žalovaný v rámci
svojej obrany nepreukázal a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že ide len o
výmenu starých okien za nové, čiže na strane žalovaného došlo k zväčšeniu jeho majetku oproti stavu
pred plnením, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,66 eura predstavujúcu hodnotu,

ktorá mu vznikla montážou strešných okien. Pretože sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného
záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí určenej lehoty na plnenie
tak, ako to požadoval žalobca, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaného vyzval na plnenie písomnouvýzvou zo dňa 19. 01. 2018, doručenej žalovanému dňa 31. 01. 2018, pričom v predmetnej výzve mal
žalovaný lehotu 10 dní na plnenie a v stanovenej lehote si žalovaný svoj záväzok nesplnil, preto súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania, počnúc od 11. 02. 2018. O trovách konania súd rozhodol podľa §

262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech,
náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a

žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na základe vykonaného
dokazovania a jeho obsahu má žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S
rozsudkom súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasí. Konajúci súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a danú vec nesprávne právne posúdil v intenciách

vykonaného dokazovania. Odôvodnenie rozsudku o oprávnenosti nároku žalobcu je nedostatočné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie o ňom nesprávne. Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a
uviedol,žejehoúčelomjepredovšetkýmdoložiťsprávnosťrozsudku,zároveňjeajprostriedkomkontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny
záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. Žalovaný

sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca nijako nepreukázal, že by medzi ním
a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej by bola výmena strešných okien
nad bytom vo vlastníctve žalovaného. Súd z tohto dôvodu, tak ako uviedol v poslednom odseku bodu
21. odôvodnenia svojho rozsudku, posudzoval predmetný nárok podľa Občianskeho zákonníka ako
bezdôvodné obohatenie. S takýmto názorom súdu sa však žalovaný nestotožňuje. Žalovaný konštantne

počas celého konania v rámci svojich vyjadrení a ústnych prednesov na pojednávaniach tvrdil, že
rekonštrukcia strechy v bytovom dome mala byť hradená z fondu opráv, pričom rekonštrukciou strechy
došlo k zrušeniu pôvodných vikierov a k výmene pôvodných strešných okien v počte 6 kusov za 4
nové strešné okná. Skutočnosť, že rekonštrukcia strechy mala byť hradená z fondu opráv potvrdil
aj samotný žalobca. Žalovaný považoval za zmätočné a pre neho nepochopiteľné vyjadrenie súdu

prezentované v ods. 23. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého žalovaný vedel, že strešné okná nie
sú hradené z fondu opráv, z fondu opráv sa mu zrekonštruovala strecha, ktorej rekonštrukcia nebola
upravená zmluvne, a vzhľadom ako aj na značný časový odstup vykonávania rekonštrukcie strechy,
už aj strecha nachádzajúca sa nad jeho bytom si vyžadovala rekonštrukciu a v dôsledku vykonania
celoplošnej rekonštrukcie došlo aj k výmene okien. Následne súd, v rozpore s uvedeným, konštatoval,

že vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k dohode ohľadne financovania predmetných
strešných okien, pričom žalovaný mal za to, že budú hradené z fondu oprav, na strane žalovaného
došlo k zväčšeniu jeho majetku oproti stavu pred plnením, a preto je povinný takto získaný majetkový
prospech vrátiť. Súd na jednej strane konštatuje, že žalovaný vedel, že strešné okná nie sú hradené z
fondu opráv a o tri odseky nižšie už uvádza, že žalovaný mal za to, že budú hradené z fondu opráv,

a teda absolútne zmätočné a nejasne odôvodňuje základ posudzovaného nároku, keďže podľa názoru
súdu nedošlo k dohode ohľadne ich financovania. Ak teda žalobca uskutočnil rekonštrukciu strechy a
konal v zmysle stavebného povolenia, potom mal po rekonštrukcii strechy osadiť pôvodné strešné okná
v počte 6 kusov, a nie ich vymieňať za strešné okná nové v počte 4 kusy a tieto následne nepochopiteľne
vyúčtovať žalovanému. Žalovaný, tak ako to aj vyplýva z jeho výpovede a vyjadrení z pojednávaní, trval

na tom, že strešné okná sú súčasťou strechy, a teda aj ich prípadná výmena mala byť hradená z fondu
opráv. Túto skutočnosť preukazoval žalovaný aj oznámením o začatí kolaudačného konania stavby zo
dňa 17. 02. 2020, ktoré sa síce týkalo iných bytov v predmetnom bytovom dome, ale aj z uvedeného
dôkazu je zrejmé, že stavebné práce žalobcu zahŕňali aj osadenie strešných okien. Ku skutočnosti, či
strešné okná sú súčasťou strechy alebo nie sa súd nijako nevyjadril a iba jednostranne, bez akejkoľvek

argumentácieuviedol,žežalovanýužvtomčasemoholvedieť,žepredmetnéoknápovykonanímontáže
treba uhradiť, keďže ich úhrada bola vyňatá z fondu opráv, z ktorých sa financovala len strecha. Takéto
vyjadrenie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže zo žiadneho dôkazu, ktorý predložil
žalobca nevyplýva, že by financovanie strešných okien bolo vyňaté z fondu opráv, a že ich výmenu je
potrebné uhradiť vlastníkmi jednotlivých bytov. Takéto tvrdenie súdu nebolo v konaní nijako preukázané.

Za absolútne nezrozumiteľné a protichodné považuje žalovaný vyjadrenie súdu, zdôvodňujúc ktorým de
facto zaviazal žalovaného na uhradenie sumy vo výške 3.200,66 eura v prospech žalobcu, podľa ktorého
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom spore uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom,
že v byte žalovaného vykonal montáž strešných okien a to v rámci rekonštrukcie strechy, čo v sporepotvrdil aj vypočutý svedok, ako aj sám žalovaný, žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal a ani
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že ide len o výmenu okien za nové, čiže
na strane žalovaného došlo k zväčšeniu jeho majetku oproti stavu pred plnením, a preto súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zmätočne uviedol, že žalobca vykonal montáž
strešných okien v rámci rekonštrukcie strechy. Naproti tomu ako jeden z dôvodov, pre ktorý vyhovel
žalobe, uviedol, že montáž okien bola vyňatá z fondu opráv, z ktorého sa hradila rekonštrukcia strechy.
Takéto zmätočné konštrukcie súdu ohľadne podstatných skutkových okolností veci robia odôvodnenie
rozsudku nejasným, nezrozumiteľným a tým aj nepreskúmateľným. Taktiež je nepochopiteľné, ako môže

súd dávať na ťarchu žalovaného, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal a ani nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že ide len o výmenu okien za nové. Skutočnosť, že v danom
prípade išlo o výmenu pôvodných okien za nové vyplýva z výpovede konateľa žalobcu, žalovaného,
výpovede svedka Y. a nakoniec aj z odôvodnenia samotného rozsudku, kde súd konštatuje, že v
dôsledku vykonania celoplošnej rekonštrukcie došlo aj k výmene strešných okien (tretí odsek bod 23.
odôvodnenia rozsudku). Aj z tohto pohľadu, kedy súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že sa jedná

o výmenu starých okien za nové, a teda, že ide o bezdôvodné obohatenie, nepochopiteľne poukázal na
právnu vetu judikovanú v uznesení NS SR sp. zn. 6 Obdo 16/2018, podľa ktorého dôkazné bremeno o
existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý - teda ten, na koho úkor sa niekto bezdôvodne
obohatil, čo má byť v tomto prípade žalobca. Z uvedených dôvodov je pre žalovaného odôvodnenie
rozsudku absolútne zmätočné a nejasné, protichodné s vykonaným dokazovaním. Žalovaný má za

to, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil fakt, že medzi stranami konania
vznikol vzťah zodpovedajúci bezdôvodnému obohateniu. Je preto na mieste položiť si otázku, či výmena
strešných okien žalobcom na streche bytového domu, ktorej rekonštrukciu vykonával, a ktorá bola
hradená z fondu opráv, možno priradiť k niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
vyplývajúcich z § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takúto skutočnosť žalobca nepreukazoval, pričom

aj pri teoretickom pripustení, že v danom prípade išlo o bezdôvodné obohatenie, s čím sa však žalovaný
nestotožňuje, nebolo nijako preukázané, o akú hodnotu sa zväčšil majetok žalovaného, resp. akú
hodnotu malo plnenie - výšku ceny, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený (žalovaný)
na nadobudnutie daného porovnateľného plnenia vynaložiť, čo v danom prípade predstavuje obvyklú
cenu strešných okien v danom mieste a čase. Takáto skutočnosť nebola nijako preukazovaná a ani

preukázaná, napriek tomu, že žalobca tento dôkaz navrhoval. Je tiež nutné uviesť, že počas celého
konania dokazovanie žalobcu nesmerovalo k posúdeniu nároku titulom bezdôvodného obohatenia,
pričom žalovaný má jednoznačne za to, že tento nárok, aj keď ho žalovaný neuznáva, nebol nijako
preukázaný. Žalovaný je presvedčený o tom, že v danom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom
obohatenínaúkoržalobcu,keďževdanomprípadesajednaloovýmenustrešnýchokien,tedademontáž

starých a namontovanie nových strešných okien, a nie iba montáž nových strešných okien, pričom
strešné okná ako súčasť strechy mali byť podľa názoru žalovaného hradené z fondu opráv. Opak
preukázaný nebol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne argumenty, má žalovaný za
to, že súdom priznaný nárok nemohol vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia, tento nebol v konaní
preukazovaný a ani nijako preukázaný, pričom v odôvodnení rozsudku absentuje presvedčivý argument

súdu o tom, prečo bolo možné posúdiť a následne priznať žalobcovi nárok titulom bezdôvodného
obohatenia. Dokazovanie v tomto smere vykonané nebolo, a preto možno aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie vo vzťahu k samotnému nároku považovať za nedostatočné, zmätočné a nejasné,
čo zapríčiňuje nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku ako celku. Všetky vyššie uvedené námietky
voči odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie zakladajú dôvod žalovaného na presvedčenie o tom,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov javí vo vzťahu k žalovanému ako nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnené. Požiadavka
spravodlivosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia je esenciálnym prvkom civilného procesu ako
najúčinnejšieho právneho nástroja ochrany súkromnoprávnych vzťahov. Vo vzťahu k uvedenému,

jednostranné hodnotenie dôkazov a právnych okolností prípadu súdom bez náležitej reakcie na
uvádzané tvrdenia je porušením uvedených zásad v neprospech žalovaného. Na základe uvedeného
a s prihliadnutím na okolnosti danej veci a okolnosti na strane strán konania žalovaný navrhol, aby
odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.4. Po výzve odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 382 CSP k možnému použitiu ustanovení § 2
ods. 4, 5, 6 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žalobca uviedol, že z
právneho hľadiska nie sú okná súčasťou strechy, pričom okná prislúchajúce k jednotlivým bytom, ktoré

sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov, sú výlučným vlastníctvom jednotlivého vlastníka konkrétneho
bytu. Skutočnosť, že sa predmetné okná nachádzajú na streche bytového domu, neznamená, že sú v
právnomslovazmysle súčasťou strechy,atedaspoločnoučasťoubytovéhodomu.Podľaustanovenia§
2 ods. 4 nie sú okná spoločnými časťami bytového domu, tobôž nie okná, ktoré prislúchajú k jednotlivým
bytom a slúžia výlučne vlastníkom týchto jednotlivých bytov. Zo stavebného hľadiska sú okná bytového

domu osadené v obvodom plášti alebo na streche bytového domu výplňou stavebných otvorov na to
určených. Predmetné okná sú tak stavebnou technickou súčasťou bytu vo vlastníctve žalovaného.

5.Žalovanýnavýzvuodvolaciehosúduuviedol,ževzmysleustanovenia§2ods.4,5,6 zák.č.182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je strecha, ktorej rekonštrukciu (vrátane výmeny
strešných okien) žalobca zabezpečoval, spoločnou časťou domu. Žalobca vykonával rekonštrukciu

strechy na celom bytovom dome, pričom na celom bytovom dome vymieňal aj strešné okná. Je teda
nesporné, že strešné okná, ako aj z povahy ich názvu vyplýva, sú osadené v streche bytového domu,
ktorá je spoločnou časťou bytového domu. Z technického hľadiska sú strešné okná osadené na streche
bytového domu a sú výplňou stavebných otvorov na to určených. Strecha bola hradená z fondu opráv,
a teda aj z právneho hľadiska je vylúčené, aby bol žalovaný ten, od koho žalobca mohol požadovať

uhradenie sumy za výmenu strešných okien.

6. KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúd(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovaným, v neprospech
ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 163 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti

a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
3.200,66 eura s 5% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 11. 01. 2018 až do zaplatenia. Žalobu

odôvodnil tým, že so žalovaným v priebehu mesiaca október 2016 uzavrel zmluvou o dielo verbálnym
spôsobom, na základe ktorej mu dodal a namontoval 2 kusy strešných okien VELUX GPU MK 08 0050
s montážnym príslušenstvom v dohodnutej cene 1.315,55 eura s DPH vrátane ich montáže a dňa 03.
11. 2016 2 kusy strešných okien VELUX GGU CK04 006621 s montážnym príslušenstvom v dohodnutej
cene 1.884,81 eura spolu s DPH vrátane ich montáže, pričom montáž vykonali pracovníci spoločnosti

Top Roof s. r. o. v byte č. 16, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, a ktorý im tento byt pre účel montáže
okien sprístupnil a bol prítomný pri ich montáži. Žalovanému boli vystavené faktúry č. 201600 na sumu
1.315,85 eura s DPH, splatná dňa 11. 12. 2016 a faktúra č. 2016005 na sumu 1.884,81 eura s DPH,
splatná dňa 19. 12. 2016, pričom žalovaný vyfakturovanú sumu neuhradil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca vykonal v byte žalovaného
výmenu strešných okien pri rekonštrukcii strechy na bytovom dome so súhlasom žalovaného, podľa jeho
výberu, čo žalovaný nespochybňoval, pričom tiež bolo preukázané, že medzi stranami sporu nedošlok uzavretiu zmluvy o dielo - o výrobe a montáži týchto strešných okien z dôvodu, že pred výrobou a
montážou týchto strešných okien nedošlo medzi stranami k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy
o dielo, a to o cene diela, čo správne skonštatoval súd prvej inštancie a s čím sa stotožnil aj žalovaný

v odvolaní, pričom s týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Následne súd posúdil nárok žalobcu
titulom bezdôvodného obohatenia, s čím sa žalovaný nestotožňuje. Sporným medzi stranami naďalej
zostalo to (z dôvodu námietky žalovaného), či je žalovaný pasívne legitimovaný, teda, či mala byť táto
výmenaokienuhradenázfonduoprávpredmetnéhobytovéhodomuvrámcirekonštrukciestrechyalebo,
či ju má uhradiť žalovaný z dôvodu, že na jeho strane došlo výmenou týchto okien k bezdôvodnému

obohateniu plnením bez právneho titulu a ak áno, tak v akej výške.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými
časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a

bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia,
spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

14. Podľa § 2 ods. 5 spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia,
ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak

sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne, kotolne vrátane
technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločne televízne antény, bleskozvody, komíny,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

15. Podľa § 2 ods. 6 spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na

spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len
príslušenstvo), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä plotenia, prístrešky
a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacemu domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

16. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie uvádzal, že namieta svoju pasívnu legitimáciu,

keďže okná sa nachádzajú v spoločných priestoroch, teda na streche. Zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ktorý upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva
a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku v § 2
vymedzuje základné pojmy, okrem iných spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu a spoločné

časti domu a príslušenstvo domu. Ani v jednom z týchto pojmov nie sú vymedzené spoločné priestory,
ktoré uvádzal žalovaný a ani v jednom z týchto pojmov nie je uvedené, že by sa nimi mysleli okná v
bytoch, teda ani strešné okná.

17. Z výsluchu samotného žalovaného na súde prvej inštancie vyplýva, že pri rekonštrukcii strechy došlo

aj k demontáži vikierov, ktoré mal v predmetnom byte, ktoré boli z dôvodu rekonštrukcie celej strechy
odstránené a boli tam dané 4 kusy strešných okien. Nikto sa ho na to nepýtal, on to nenamietal, nakoľko,
keď to rozoberú a dajú to za nové, vždy je to lepší stav. Bol oboznámený žalobcom, že vikiere budú nové,
aby korešpondovali s celkovým vzhľadom strechy. Keď menili strechu, okná menili tak, aby to zapadlo do
tohto vzhľadu, on s tým súhlasil, nakoľko to bolo pre neho dobré. Bol oboznámený s tým, že čo zbúrajú,

aj postavia. K typom okien uviedol, že sa ho p. R. pýtal, akú má predstavu, čo nechal naňho. Bol tam
problém technický, tam, kde sú elektrické okná, mu navrhol okná na elektrinu s tým, že budú podstatne
menšie ako štandardné okno strešné. Keďže pôvodné vikiere boli nahradené novými, museli sa tam dať
aj nové okná. Je pravdou, že si vybral okná na elektrické ovládanie, lebo boli nainštalované tam, kde
sa nedali dočiahnuť, lebo sa nedali dať okná tam, kde boli pri tej technológii, ktoré použili žalobcovia,

z toho dôvodu museli ísť úplne inde. Aby svetelnosť bola zachovaná, nemohli dať 6 okien, ale dali 4.
Keď sa mala prerábať strecha, nikto mu nepovedal, že sa okná zdemontujú, ani nebolo povedané, že
sa budú vikiere rušiť.18. Žalobca k jeho výpovedi uviedol, že na základe dispozície bytu žalovaného to vypadalo tak, že si v
jednotlivých izbách predmetného bytu aj z praktického hľadiska žiadal mať elektronické strešné okná,
ktoré sa vyrábajú len v danom rozmere, ktoré mu boli dodané a zvyšné dve strešné okná sú identické

ako v tých ostatných bytoch a boli montované podľa výberu žalovaného.

19. Pokiaľ právny zástupca žalovaného uvádzal, že z oznámenia o začatí kolaudačného konania stavby
zo dňa 17. 02. 2020 vyplýva, že stavebné práce žalobcu zahŕňali aj osadenie strešných okien, k tomu
je potrebné dodať, že z tejto listiny nevyplýva to, kto ich mal uhradiť.

20. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

22. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

23. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

27. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Jednouzozákladnýchprocesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť.Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa

odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

29. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie

spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

30. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.31. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá

a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň

tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

32. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

33. Keďže z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami nebola
uzavretá zmluva o dielo, pričom z dokazovania tiež vyplýva, že okná v byte žalovaného boli
namontované, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným by v takom prípade išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, a to plnením z

bez právneho dôvodu. Nesporným medzi stranami bolo tiež to, že rekonštrukcia samotnej strechy (bez
strešných okien) mala byť nad bytom žalovaného hradená z fondu opráv (aj keď pôvodne, keď bol
vlastníkom predmetného bytu ešte p. D., tomu tak nemalo byť). Sporným zostalo, či mal okná uhradiť
žalovaný. Skutočnosť, že okná v byte žalovaného boli namontované, je nepochybná, pričom to, že
strešné okno je okrem súčasti bytu zároveň aj súčasťou strechy, neznamená, že má byť podľa § 2

ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. považované za spoločnú časť domu, hradenú z fondu opráv. Spoločnou
časťou domu je len samotná strecha. Tak ako v ostatných bytoch, aj v podkrovnom byte so strešnými
oknami, sú okná súčasťou bytu a ich údržbu si zabezpečuje vlastník toho ktorého bytu, v danom
prípade teda žalovaný. Na to, aby potom bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaný a žalovaná suma mala byť hradená z fondu opráv, bolo potrebné, aby žalovaný, ktorý túto

skutočnosť tvrdil, ju aj preukázal. Pokiaľ právny zástupca žalovaného uvádzal, že z oznámenia o začatí
kolaudačného konania stavby zo dňa 17. 02. 2020 vyplýva, že stavebné práce žalobcu zahŕňali aj
osadenie strešných okien, k tomu je potrebné dodať, že to, že pri rekonštrukcii strechy sa mali vymeniť
aj strešné okná, nie je sporné, avšak z tejto listiny nevyplýva to, kto ich mal uhradiť, a teda ani to, že
mali byť hradené z fondu opráv. Žalovaný bol s tým, že pri rekonštrukcii strechy sa vymenia vikiere a

aj strešné okná uzrozumený, nenamietal voči tomu, preto je potom jeho námietka, že mali byť osadené
pôvodné strešné okná bezdôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nebolo povinnosťou
žalobcu preukazovať, že financovanie strešných okien bolo vyňaté z fondu opráv, ale keďže strešné
okná boli namontované práve v byte žalovaného, na ňom bolo preukázať, že on ako vlastník bytu, v
ktorom boli namontované a ktorý sa tým zhodnotil, ich nemal povinnosť uhradiť a mali byť hradené z

fondu opráv. Žalovaný však v priebehu konania na podporu tohto svojho tvrdenia žiaden dôkaz o tom, že
strešné okná v jeho byte mali byť hradené z fondu opráv nepredložil. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že
v konaní nebolo preukázané, o čo sa zvýšil majetok žalovaného, resp. akú hodnotu malo toto plnenie,
výšku ceny, ktorú by v danom mieste a čase musel žalovaný na nadobudnutie porovnateľného plnenia
vynaložiť, k tomu je potrené uviesť, že táto okolnosť bola žalobcom preukázaná vystavenými faktúrami,

pričom žalovaný v priebehu konania tieto tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, keďže
svoju obranu zvolil inak, preto je potom potrebné vychádzať z nepopretého tvrdenia žalobcu ohľadne
výšky tohto plnenia vo výške ním fakturovaných súm. Žalovaný nespochybňoval výšku bezdôvodného
obohatenia. Znalecké dokazovanie na preukázanie výšky navrhol žalobca, súd to zamietol. Namietanietejto skutočnosti v odvolacom konaní považoval odvolací súd už za novotu v zmysle ustanovenia §
366 CSP, pričom na odvolaciu argumentáciu v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) možno
prihliadnuť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré v danom prípade splnené neboli,

preto na ňu neprihliadol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie
doplnil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a

žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).