Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203971
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8316203971.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne I. R., M.. G., T..

XX.X.XXXX, H. XXX XX I. T. X. XXX, zastúpenej JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, so sídlom
Námestie slobody 25, 066 01 Humenné proti žalovaným: 1/ I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX I. T. X.
XXX, 2/ V.. Š. R., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX I. T. X. XXX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Petrom
Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné o vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o prevode projektovej dokumentácie a o postúpení práv a povinnosti
stavebníka stavby zo dňa XX.XX.XXXX k rozostavanej stavbe rodinného domu postaveného na

pozemku parcelné číslo X. XXX/X v katastrálnom území I. T. X. s inžinierskymi sieťami a stavbe garáže
s príslušenstvom postavený na pozemkoch parcelné číslo X. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území I. T.
X. uzavretej medzi prevodcami I. R. a I. R. a nadobúdateľom V.. Š. R. je n e p l a t n á.

II. Súd žalobkyni voči žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa XX.X.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd určil, že Zmluva o prevode

projektovej dokumentácie a o postúpení práv a povinnosti stavebníka stavby zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade ako prevodcami a žalovaným v 2/ rade ako
nadobúdateľom je neplatná.

2. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že so žalovaným v 1/ rade uzavreli manželstvo dňa
X.X.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XXP/XXX/XXXX-35 zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa X.XX.XXXX. Žalobkyňa ďalej

uviedla, že počas trvania manželstva so žalovaným v 1/ rade požiadala o vydanie stavebného povolenia
na výstavbu rodinného domu - novostavby v obci I. T. X. na pozemku parc. číslo XXX/X s prístupom
cez pozemok parc. číslo XXX a XXX/X a inžinierske siete cez parcelu č. XXX v katastrálnom území I.
T. X.. Stavebné povolenie bolo žalobkyni a žalovanému v 1/ rade vydané dňa XX.X.XXXX. S výstavbou
rodinného domu žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade začali v zmysle stavebného povolenia, pričom na jeho
výstavbu použili aj finančné prostriedky, ktoré si požičali od bánk v priebehu trvania manželstva, pričom
išlo o bezúčelové pôžičky poskytnuté celkovo 3krát - 1 krát v ČSOB Banke a 2 krát vo VÚB Banke.

Žalobkyňa spolu so žalovaným v 1/ rade v roku 2010 požiadali o vydanie stavebného povolenia na
výstavbu garáže s príslušenstvom na pozemku parc. číslo XXX/X Z. XXX/X v katastrálnom území I. T.
X.. Stavebné povolenie na výstavbu garáže s príslušenstvom bolo vydané dňa XX.X.XXXX. Pri týchtoobidvoch stavbách boli ako stavebníci evidovaní žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade, ktorí reálne tieto stavby
postavili počas trvania manželstva a reálne v postavenom rodinnom dome bývali od roku XXXX.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že spoločnú domácnosť opustila dňa XX.XX.XXXX takmer pred rozvodom a
od toho času býva aj s maloletým synom v dome svojich rodičov, avšak žalobkyňa predpokladala, že
po rozvode dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným v 1/ rade,
čo sa však nestalo. V čase podania žaloby žalobkyňa pracovala v spoločnosti, ktorú vlastnia žalovaný
v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade, pričom obaja sú aj konateľmi. Účtovníctvo a personálnu agendu v tejto

spoločnostimalanastarostidcéražalovanéhov2/radeatedasestražalovanéhov1/rade,ktorákoncom
mesiaca marec 2016 prišla za žalobkyňou s tým, že jej dala podpísať daňové priznanie a zároveň jej dala
podpísať aj čistý papier s tým, že jej uviedla, že je potrebné vypracovať dodatok k dohode o pracovnej
činnosti a že tento si následne vytlačí, ale pre nedostatok času ju požiadala, aby čistý papier podpísala.
Žalobkyňa nemala dôvod neveriť jej, pretože aj v minulosti pre ňu bývala švagriná pripravovala všetky
papiere potrebné v zamestnaní a mala k nej dôveru.

Dňa X.X.XXXX sa žalobkyňa dostavila na Obecný úrad v obci I. T. X., kde chcela zistiť podmienky
zmeny trvalého bydliska a zároveň sa starostu opýtala, ako je to so skolaudovaním rodinného domu a
garáže, kedy sa dozvedela, že Obecný úrad ako príslušný stavebný orgán eviduje žiadosti o vydanie
kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu a garáže, ktoré však nepodal žalovaný v 1/ rade, ale

žalovaný v 2/ rade, ktorý v týchto žiadostiach vystupuje ako stavebník. Takto sa žalobkyňa dozvedela
o existencii Zmluvy o prevode projektovej dokumentácie a o postúpení práv a povinnosti stavebníka
stavby zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej mala žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade ako prevodcovia a
pôvodní stavebníci previesť na žalovaného v 2/ rade ako nadobúdateľa projektovú dokumentáciu
stavby rodinného domu a garáže s príslušenstvom. Táto zmluva nebola stavebnému úradu predložená

bezprostredne po údajnom jej uzavretí, ale bola predložená žalovaným v 2/ rade spolu so žiadosťou o
kolaudáciu stavieb. Žalobkyňa poukázala, že jej podpis na tejto zmluve nie je úradne overený. Avšak
žalovaný v 2/ rade predložil príslušnému stavebnému úradu overenú fotokópiu tejto zmluvy, ktorá
obsahovala doložku, že táto kópia zodpovedá originálu. Žalobkyňa s určitosťou vie, že túto zmluvu nikdy
nepodpísala a nikdy nemala úmysel previesť práva stavebníka na žalovaného v 2/ rade, o čom svedčí aj

fakt, že napriek údajnému uzatvoreniu zmluvy v roku 2010 žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade ako manželia
tieto stavby stavali v súlade so stavebnými povoleniami. Žalobkyňa tiež dňa X.X.XXXX podala trestné
oznámenie, pretože dospela k presvedčeniu, že niekto zneužil jej podpis.

Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uviedla, že dňa XX.X.XXXX vyhotovil žalovaný v 2/ rade súhlas

vlastníka nehnuteľnosti, teda v čase, keď si mal byť vedomý toho, že je stavebníkom rodinného domu a
garáže, ktorým ako vlastník nehnuteľnosti pozemku parc. číslo 300/2 súhlasil s prechodom a prejazdom
cez pozemok par. číslo XXX/X, s umiestnením inžinierskych sieti a s realizáciou stavby garáže na tomto
pozemku, ktoré mali realizovať stavebník I. R. a I. R., a zároveň uviedol, že voči realizácii stavby nemá
žiadne námietky. Práve tento súhlas žalovaného v 2/ rade udelený písomné svedčí o tom, že dňa

XX.X.XXXX ešte sám nemal vedomosť o tom, že by na neho boli platne prevedené práva stavebníka.
Túto skutočnosť začal žalovaný v 2/ rade preukazovať až pri žiadosti o kolaudáciu stavby.

Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na to, že nikdy nemala vedomosť o existencii takéhoto právneho
úkonu, ktorým by sa bezodkladne vzdala svojho majetku a nikdy vedome nepodpísala takýto úkon,

teda neexistovala na jej strane slobodná a vážna vôľa, ktorá by mohla mať za následok prevod týchto
práv na žalovaného v 2/ rade. Preto zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX považuje za absolútne neplatnú pre
nedostatok vôle. Naliehavosť právneho záujmu na vyslovenie neplatnosti zmluvy je podľa žalobkyne
daný tým, že bez rozhodnutia súdu o neplatnosti tohto právneho úkonu bude vydané kolaudačné
rozhodnutie v prospech žalovaného v 2/ rade, ktorý bude zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný

vlastník rodinného domu a garáže s príslušenstvom, ktoré v skutočnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v 1/ rade. Žalobkyňa tiež poukázala, že ku dňu
XX.XX.XXXX žalovaný v 2/ rade nebol vlastníkom pozemku, na ktorom mala byť stavba postavená a
to vzniklo až na základe darovacej zmluvy zo dňa X.X.XXXX. Z toho vyplýva, že žalovaný v 2/ rade
nespĺňal podmienky na nadobudnutie práv a povinnosti stavebníka k predmetným nehnuteľnostiam,

pretože nebol vlastníkom pozemku v zmysle § 58 ods. 1 a 2 Zákona č. 50/1976 Zb.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila kópie listín - rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, stavebné povolenie č. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, stavebnépovolenie číslo XXX/XXXX-G. zo dňa XX.X.XXXX, zmluvu o prevode projektovej dokumentácie a o
postúpení práv a povinností stavebníka stavby zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o kolaudáciu stavby zo dňa
XX.X.XXXX, žiadosť o kolaudáciu stavby zo dňa XX.X.XXXX, zápisnicu o trestnom oznámení, súhlas

vlastníka nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX a čiastočný výpis z LV č. XXX pre kat. úz. I. T. X..

4. K žalobe doručili žalovaní spoločné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedli, že pre podané trestné
oznámenie zo strany žalobkyne sa vedie trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu, avšak doposiaľ
nebol ovplyvnený konkrétny páchateľ a trestné stíhanie nebolo právoplatne skončené. K tvrdeniu

žalobkyne,žemalaúdajnepodpísaťjedenčistýpapieruviedli,žeexistujúdvatotožnérovnopisyzmluvyo
prevode projektovej dokumentácie a obe sú riadne podpísané tak oboma žalovanými ako aj žalobkyňou.
Ďalejuviedli,žesamotnústavburodinnéhodomuagaráže,akoajstavebnéúpravypozemkovfinancoval
výhradne žalovaný v 2/ rade a to z vlastných finančných prostriedkov a z príjmov z podnikania. Rovnako
tak daroval svojmu synovi aj pozemky, na ktorých sa predmetné stavby stavali. Tak žalobkyňa ako aj
žalovaný v 1/ rade sú radovými zamestnancami spoločnosti I. G.. M.. B.. R. a ako takí poberali od roku

XXXX až doposiaľ zákonom stanovenú minimálnu mzdu, pričom žalobkyňa bola od novembra v roku
XXXX až do novembra XXXX na materskej dovolenke a teda nepoberala žiadny plat, len sociálne dávky.

Pokiaľ ide o úvery a pôžičky poskytnuté žalobkyni a žalovanému v 1/ rade, bol poskytnutý úver z ČSOB
banky vo výške 150 000,- korún a tento bol použitý na zakúpenie pozemku parcelné číslo XXX/X a XXX/

X a ich ďalšie úpravy. Ďalší úver vo výške 13.000,- eur bol refinancovaný iným úverom a tieto finančné
prostriedky boli použité z časti na zakúpenie ďalšej parcely, a to pozemku XXX/X za kúpnu cenu vo
výške 2.900,- eur, z časti na zariadenie rodinného domu a časť sa použila a minula na zabezpečenie
celkom slušného rodinného života žalobkyne a žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade sa domnieval,
že by bolo správne a spravodlivé previesť na seba všetky práva a povinnosti stavebníka, keďže stavby

rodinného domu a garáže financoval a za tým účelom pripravil zmluvu, ktorej určenie neplatnosti je
predmetom tohto konania.

Vo vyjadrení ďalej uviedli, že žalovaný v 2/ rade ako aj žalobkyňa mali možnosť si túto zmluvu prečítať,
oboznámiť sa s jej obsahom, nebol na nich vyvíjaný žiadny psychický či fyzický nátlak a obaja vtedajší

manželia si boli veľmi dobre vedomí, kto financoval celú stavbu predmetných nehnuteľnosti a preto ju
bez akýkoľvek výhrad dobrovoľne podpísali a to v dvoch exemplároch. Preto je prekvapivé tvrdenie
žalobkyne, že o tejto zmluve nemala žiadnu vedomosť a že ju nikdy nevidela a nepodpísala. Na platnosť
tejto zmluvy sa podľa žalovaných nevyžaduje úradné overenie podpisov jej účastníkov.

Ďalej žalovaní poukázali, že samá skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy t. j. dňa XX.XX.XXXX nebol
žalovaný v 2/ rade vlastníkom pozemku, na ktorom mala byť stavba postavená, nemá žiadny vplyv na
jej platnosť a účinnosť. K súhlasu vlastníka nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX žalovaný uviedol, že tento
súhlas nevyhotovoval žalovaný v 2/ rade a ten je tam len podpísaný. Ten si nechal vypracovať žalovaný
v 1/ rade, aby si v prípade akýkoľvek nepredvídateľných udalosti zabezpečil prístup na pozemky v jeho

vlastníctve a žalovaný v 2/ rade ho iba formálne podpísal, pričom si zrejme ani neuvedomil, kto je v ňom
uvedený ako stavebník. Žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade navrhli súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5.Napreukázaniesvojichtvrdenížalovanípredložililistiny-potvrdenieopríjmužalobkynezaobdobieod
XX/XXXX do X/XXXX, od XX/XXXX do XX/XXXX, potvrdenie o príjme žalovaného v 1/ rade za obdobie

od XX/XXXX do XX/XXXX, od XX/XXXX do XX/XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa X.X.XXXX, kúpnu zmluvu
zo dňa XX.X.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa X.X.XXXX, príjmové pokladničné doklady.

6. K vyjadreniu žalovaných žalobkyňa podaním zo dňa X.X.XXXX uviedla, že zostáva otázkou, či
žalovaný v 2/ rade vyhotovoval predmetnú zmluvu s vedomím a v súlade s vôľou žalobkyne a či túto

zmluvu vyhotovoval v roku XXXX, a to mesiac potom, ako žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade nadobudli
vlastnícke právo k pozemku, na ktorom mala byť postavená garáž a na zakúpenie ktorého im bol
poskytnutý úver z banky, alebo až v roku 2016 po rozpade manželstva žalobkyne a žalovaného v 1/
rade. Ďalej žalobkyňa poukázala k tvrdeniu o financovaní výstavby stavieb a života na fakt, že žalovaný
v 1/ rade je od roku XXXX konateľom a spoločníkom spoločnosti I., G.. M.. B.. R., preto sa mal rovnako

podieľať na ziskoch z tejto spoločnosti a rovnako tiež na vyplácaní podielu zo zisku ako žalovaný v 2/
rade, ktorý údajne vďaku úspechu v podnikaní, vedel všetko financovať. Podľa názoru žalobkyne, keďže
ku dňu XX.XX.XXXX žalovaný v 2/ rade nespĺňal podmienky na to, aby mohol byť stavebníkom, je z tohto
dôvodu potrebné tento právny úkon považovať ako za nedovolený v zmysle zákona a preto neplatný.7. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobkyne v podaní zo dňa XX.X.XXXX navrhli zabezpečiť celý
spisový materiál trestného konania vedeného pod ČVS: B.-XXX/X-D.-R.-XXXX a vypočuť svedkyňu H..

I. Y.. Tiež žalovaný v 2/ rade nepoprel, že to bol on, kto pripravil návrh zmluvy, ktorá bola podpísaná
dňa XX.XX.XXXX v I. T. X., teda 10 mesiacov od kúpy pozemku XXX/X, na ktorej je postavená garáž.
Tvrdenie, že stavba bola financovaná zo ziskov spoločnosti I. G.. M.. B.. R. označili žalovaní za
nezmyselné, pretože táto spoločnosť za obdobie rokov 2000 až 2010 mala podľa daňových priznaní
minimálny zisk, resp. bola v strate. Žalovaný v 2/ rade listinu Súhlas vlastníka nehnuteľnosti zo dňa

XX.X.XXXX podpísal pre svojho syna, pričom sa príliš nezaoberal obsahom, ktorý nebol pre neho
podstatný.

8. K podaniu žalovaných predložila dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa svoje vyjadrenie, v ktorom poukázala,
že nevie ani potvrdiť a ani vyvrátiť skutočnosť, či boli vyhotovené jedna alebo dve zmluvy, keďže ani
jednovyhotoveniezmluvynevidelaaaninepodpísala.Žalobkyňanavrhlavykonaťznaleckédokazovanie

z odboru písmoznalectva a určiť, či na obidvoch rovnopisoch zmluvy sa skutočne nachádza podpis
žalobkyne, a zároveň, aby znalec zodpovedal aj otázku, či je možné podľa zostarnutia atramentu zistiť,
kedy boli tieto zmluvy skutočne podpísané.

9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkyne, listinami, znaleckým dokazovaní

pripojením si listí z vyšetrovacieho spisu ČVS: B.-XXX/X-D.-R.-XXXX, oboznámil sa s ústnymi a
písomnými prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav:

Skutkový stav:

10. Zo stavebného povolenia č. XXXX/XX zo S. XX.X.XXXX vyplýva, že stavebný úrad obec I. T. X.
prerokoval žiadosť žalobkyne a žalovaného v 1/ rade a povolil výstavbu rodinného domu - novostavby -
1b. j. na pozemku parcelné číslo XXX/X s prístupom cez pozemok parc. číslo XXX, XXX/X a inžinierske
sietecezparceluč.XXXvkatastrálnomúzemíI.T.X..podľapredloženéhoprojektuvypracovanéhoV..X.
U.. Z podmienok pre umiestnenie a uskutočnenie stavby vyplýva, že stavba musí byť úplne dokončená

do XX/XXXX.

11. Kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX nadobudli žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť pozemok parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a
pozemok parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XX m2 a kupujúca I. R. nadobudla pozemok parc. č. XXX/

X - záhrada o výmere XXXX m2 v katastrálnom území I. T. X. a to všetko za kúpnu cenu 150.000,- Sk.

12. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX nadobudli žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť pozemok parc. č. XXX/X o výmere XXXm2 za kúpnu
cenu 2.900,- eur

13. Stavebným povolením vydaným obcou I. T. X. zo dňa XX.X.XXXX číslo XXX/XXXX stavebný úrad
povolil žalobkyni a žalovanému v 1/ rade výstavbu garáže s príslušenstvom na pozemku parcelné číslo
XXX/X a XXX/X v kat. území I. T. X.. Z podmienok pre umiestnenie a uskutočnenie stavby vyplýva, že
stavba musí byť úplne dokončená do XX/XXXX.

14. Zo zmluvy o prevode projektovej dokumentácie a o postúpení práv a povinnosti stavebníka
stavby zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej tiež len ako „zmluva“) vyplýva, že na strane prevodcov vystupuje
žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade a na strane nadobúdateľa vystupuje žalovaný v 2/ rade. Podľa bodu
2.1 Zmluvy účelom tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinnosti zmluvných strán pri prevode

projektovej dokumentácie stavby „rodinný dom- novostavba - 1 b. j. v obci I. T. X.“ a inžinierskymi
sieťami a stavby „garáž s príslušenstvom v katastrálnom území I. T. X., ktorých cieľom je vykonanie
hmotnoprávnych úkonov, na základe ktorých sa nadobúdateľ stane ako právny nástupca prevodcov
stavebníkom stavebného konania, v rámci ktorého bolo na stavbu rodinného domu vydané stavebným
úradom dňa XX.X.XXXX stavebné povolenie č. XXXX/XX a stavebníkom stavebného konania, v rámci

ktorého bolo na stavbu garáže vydané stavebné povolenie č. XXX/XXXX/P dňa XX.X.XXXX.

Predmetom zmluvy v zmysle článku 3 je bezodplatný prevod na nadobúdateľa celej projektovej
dokumentácie, ktorá je podkladom pre vydanie stavebného povolenia pre stavbu rodinného domu,čím sa prevádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti z nich vyplývajúce a nadobúdateľ tieto
projektové dokumentácie prijíma a nadobúda do svojho výlučného vlastníctva.

Touto zmluvou tiež prevodcovia teda žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade bezodplatne prevádzajú na
nadobúdateľa aj všetky práva a povinnosti stavebníka vyplývajúci zo stavebného povolenia vydaného
dňa XX.X.XXXX a zo stavebného povolenia č. XXX/XXX-G. zo dňa XX.X.XXXX a nadobúdateľ sa
zaväzuje uvedené práva prevziať v plnom rozsahu.

V článku 4 zmluvy je konštatované, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k projektovej dokumentácii sa
nadobúdateľ na základe uvedených skutočnosti stáva v zmysle § 70 stavebného zákona stavebníkom
stavby a preberá na seba všetky práva a povinnosti. vyplývajúce zo stavebných povolení. V článku 7
zmluvné strany k tejto zmluve vyhlásili, že si zmluvu prečítali, oboznámili sa s jej obsahom a porozumeli
a je prejavom ich slobodnej vážne a ničím neobmedzenej vôle na znak čoho ju podpisujú.

Po poslednom článku je uvedené miesto podpisu I. T. X. s dopísaným dňom uzatvorenia XX.XX.XXXX
s podpismi vľavo žalovaný v 1/ rade, vedľa vpravo žalovaný v 2/ rade a pod podpisom žalovaného v 1/
rade sa nachádza vľavo dole podpis žalobkyne.

15. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd manželstvo

žalobkyne a žalovaného v 1/ rade uzavreté dňa X.X.XXXX rozviedol a maloletého syna žalobkyne a
žalovaného v 1/ rade zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu
sumou 200,- eur mesačne. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa X.XX.XXXX.
Žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu že manželstvo so žalovaným v 1/ rade je vážne
rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel.

16. Zo súhlasu vlastníka nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ako vlastník
nehnuteľnosti parcely č. XXX/X v katastrálnom území I. T. X. súhlasil s prechodom a prejazdom cez
tento pozemok, s umiestnením inžinierskych sieti cez tento pozemok, s realizáciou stavby garáže, ktorú
budú realizovať stavebníci žalovaný v 1/ rade a žalobkyňa a voči realizácii stavby nemá žiadne námietky.

17. Zo žiadosti o kolaudáciu stavby garáže vyplýva, že žiadateľ - žalovaný v 2/ rade si požiadal o
kolaudáciu stavby povolenej rozhodnutím č. XXX/XXXX-G. zo dňa XX.X.XXXX, ktorá žiadosť bola
stavebnému úradu doručená dňa XX.X.XXXX.

18. Zo žiadosti o kolaudáciu stavby žiadateľa - žalovaného v 2/ rade vyplýva, že tento si požiadal
dňa XX.X.XXXX o kolaudáciu stavby rodinného domu povolenej rozhodnutím č. XXXX/XX zo dňa
XX.X.XXXX.

19. Rozhodnutím č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX vydaným obcou I. T. X. nachádzajúcim sa v trestnom

spise, ktorý ako príslušný stavebný úrad, bolo podľa ust. § 137 stavebného zákona konanie začaté
na základe žiadosti stavebníka V.. Š. R. o povolenie užívania stavby „Rodinný dom - novostavba, 1 b.
j.“ prerušené do doby, kým rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. Z odôvodnenia vyplynulo, že
stavebný úrad konanie prerušil, pretože bol podaný návrh na súd o vyslovenie neplatnosti Zmluvy o
postúpení práv a povinností stavebníka pre stavbu, ktorá je predmetom kolaudačného konania.

20. Rozhodnutím č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX vydaným obcou I. T. X. nachádzajúcim sa v trestnom
spise, ktorý ako príslušný stavebný úrad, bolo podľa ust. § 137 stavebného zákona konanie začaté na
základe žiadosti stavebníka V.. Š. R. o povolenie užívania stavby „Garáž s príslušenstvom“ prerušené
do doby, kým rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. Z odôvodnenia vyplynulo, že stavebný úrad

konanie prerušil, pretože bol podaný návrh na súd o vyslovenie neplatnosti Zmluvy o postúpení práv a
povinností stavebníka pre stavbu, ktorá je predmetom kolaudačného konania.

21. Z potvrdení o príjme žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa mala u zamestnávateľa
I., G.. M.. B.. R. za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX čistú mzdu vo výške 267.683,- SK s náhradou za

nemoc vo výške 1.001,- SK a za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX čistú mzdu vo výške 12.011,12 eur.

22. Z potvrdení o príjme žalovaného v 1/ rade zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 1/ rade mal u
zamestnávateľa I., G.. M.. B.. R. za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX čistú mzdu vo výške 416.450,-SK s náhradou za nemoc vo výške 0,- SK a za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX čistú mzdu vo výške
17.643,78 eur.

23. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. T. X. vyplýva, že žalovaný v 1/ rade a žalobkyňa
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to pozemkov - parc. č. XXX/X - záhrada o výmere
XXXm2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXm2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXXm2.

24. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. T. X. vyplýva, že žalovaný v 2/ rade je výlučným

vlastníkom nehnuteľností okrem iných aj pozemkov - parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXXm2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2.

25. Z výpisu z Obchodného registra pre obchodnú spoločnosť I., G.. M.. B.. R., IČO: 31 731 821 vyplýva,
že spoločníkmi tejto spoločnosti sú od XX.XX.XXX žalovaný v 1/ rade so žalovaným v 2/ rade každý
rovnakým podielom a konateľmi spoločnosti sú od XX.XX.XXXX taktiež žalovaný v 1/ rade spolu so

žalovaným v 2/ rade.

26. Žalobkyňa tiež predložila Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, vyhotovené ku
dňu X.X.XXXX a ku dňu X.X.XXXX v dvoch verziach.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy vyhotovenej ku dňu X.X.XXXX v prvej verzii vyplýva, že žalobkyňa
ako zamestnanec a spoločnosť I., G.. M.. B.. R. sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy v rozsahu a)
druh práce : kaderníčka, b) miesto výkonu práce: I. XX, XXX XX R., c) mzdové podmienky: časová mzda,
d) ďalšie zmeny: zmena dátumu výplatného termínu na 30. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca s
tým, že zmena pracovnej zmluvy sa zjednáva na dobu neurčitú. Podpis žalobkyne sa nachádza v ľavom

dolnom rohu, vedľa je pečiatka zamestnávateľa bez podpisu.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy vyhotovenej ku dňu X.X.XXXX v druhej verzii vyplýva, že žalobkyňa
akozamestnanecaspoločnosťI.,G..M..B..R.sadohodlinazmenepracovnejzmluvy vrozsahu a)druh
práce : kaderníčka, b) miesto výkonu práce: I. XX, XXX XX R., c) mzdové podmienky: mesačná mzda,

d) ďalšie zmeny: zmena dátumu výplatného termínu na 30. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca s
tým, že zmena pracovnej zmluvy sa zjednáva na dobu neurčitú. Podpis žalobkyne sa nachádza v ľavom
dolnom rohu, vedľa je pečiatka zamestnávateľa bez podpisu.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy vyhotovenej ku dňu X.X.XXXX v prvej verzii vyplýva, že žalobkyňa

ako zamestnanec a spoločnosť I., G.. M.. B.. R. sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy v rozsahu a)
druh práce : kaderníčka, b) miesto výkonu práce: I. XX, XXX XX R., c) mzdové podmienky: časová mzda,
d) ďalšie zmeny: zmena ustanoveného pracovného času u zamestnávateľa na 20 hod. týždenne s tým,
že zmena pracovnej zmluvy sa zjednáva na dobu neurčitú. Podpis žalobkyne sa nachádza v ľavom
dolnom rohu, vedľa je pečiatka zamestnávateľa bez podpisu.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy vyhotovenej ku dňu X.X.XXXX v druhej verzii vyplýva, že žalobkyňa
ako zamestnanec a spoločnosť I., G.. M.. B.. R. sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy v rozsahu a)
druh práce : kaderníčka, b) miesto výkonu práce: I. XX, XXX XX R., c) mzdové podmienky: 190 eur
mesačne, d) ďalšie zmeny: ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa je 20 hod. s tým, že zmena

pracovnej zmluvy sa zjednáva na dobu neurčitú. Podpis žalobkyne sa nachádza v ľavom dolnom rohu,
vedľa je pečiatka zamestnávateľa bez podpisu.

27. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: B.-XXX/X- D.- R. vyplynulo nasledovné:

Dňa X.X.XXXX podala žalobkyňa trestné oznámenie v ktorom uviedla, že v roku XXXX začali v I. T. X.
stavať s manželom rodinný dom, ktorý je komplet postavený. Dokonca v ňom bývali asi 7 rokov, no nebol
do dnešného dňa skolaudovaný. Na dome je urobená zvonku fasáda, zvnútra domu sú urobené omietky,
podlahy, kúpeľňa, WC a dom je komplet zariadený, je v ňom zavedená elektrina, plyn, voda a aj okolie
domu je komplet urobené. Dookola je plot. Na pozemku je nanovo posadená tráva, okrasné a ovocné

stromy. Tiež je postavená úplne nová trojgaráž s dvoma izbami a za domom je taktiež hospodárska
budova. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti ako aj pozemku je ona s I. R..Ďalej žalobkyňa v trestnom oznámení a vo svojich vypočutiach uviedla, že sa v roku XXXX rozviedli a
všetky písomnosti si nechala zasielať do svojho terajšieho bydliska. Uviedla, že už 14 rokov pracuje ako
kaderníčka pre spoločnosť I. G.. M.. B.., ktoré kaderníctvo sa nachádza v nebytových priestoroch na

ulici I. D. R.. Vlastníkom a konateľom tejto firmy mal byť žalovaný v 1/ rade a jeho otec žalovaný v 2/
rade. Dňa XX.X.XXXX v tomto kaderníctve bola žalobkyňa navštívená svojou švagrinou, ktorá pracuje
ako účtovníčka. Žalobkyňa vedela o tom, že má za ňou prísť, keďže jej predtým volala, aby ju ostrihala.
Taktiež jej priniesla daňové priznanie za rok 2015. Potom v tomto kaderníctve jej mala predložiť kopu
papierov, kde bolo daňové priznanie, dohoda o zmene pracovnej zmluvy a bol tam ešte jeden čistý

papier, kde v jeho dolnej ľavej časti bolo uvedené iba meno a priezvisko a všetky tieto mala podpísať, kde
sa pri tom čistom papieri opýtala švagrinej, že čo je to za papier, keďže je úplne prázdny bez textu, na
čo jej mala švagriná odpovedať, že ide o text pracovnej zmluvy, ktorý bude dotlačený, teda jeho dodatok
a preto tento čistý papier žalobkyňa podpísala. Žalobkyňa videla len jeden čistý papier, ale nevšimla si,
či nepodpisuje dvakrát, keďže všetko bolo povedané „jeden tebe, jeden mne“.

O zmluve o prevode práv sa žalobkyňa dozvedela až z Obecného úradu, kde sa informovala o zrušení
svojho trvalého pobytu, kde jej bola predložená kópia tejto zmluvy o prevode projektovej dokumentácie
a o postúpení práv a povinnosti stavebníka stavby. V trestnom konaní na otázku vyšetrovateľa, aby sa
žalobkyňa vyjadrila, či je na dvoch notárom overených kópiách predmetnej zmluvy jej podpis, žalobkyňa
uviedla, že vyzerá, že podpis je na obidvoch, pričom sa nepodpisuje identicky rovnako stále, no nevie

to vylúčiť, aby neboli jej. Zrejmé sú podpisy jej a tieto podpisy mali by byť 6 rokov staré. Žalobkyňa
dlhšie rozmýšľala, tvrdila, že bola zaskočená a po pol minúte sa k otázke vyjadrila a následne po piatich
minútach sa rozplakala a znova dlhšie rozmýšľala, pričom požiadala aj o čistý papier, aby si mohla skúsiť
ako sa podpisuje.

Žalovaný v 1/ rade v trestnom konaní uviedol, že v roku XXXX ho otec požiadal o prevod z dôvodu
financovania tejto stavby, zmluvu si prečítal a podpísal ju. Dôvod bol, že celú stavbu financoval otec.
Túto podpísal v I. T. X. u rodičov a myslí si, že aj žalobkyňa ju podpisovala u jeho rodičov. Zmluva bola
vyhotovená dvakrát a dostali ju on s manželkou a otec. Ďalej žalovaný v 1/ rade na otázky uviedol,
že dom nebol a stále nie je skolaudovaný, stále sa niečo robilo, a po podpísaná zmluvy sa o to viac

nestaral. V roku XXXX ho otec požiadal o vrátenie pozemku, tak mu vyhovel. Dňa XX.X.XXXX žalovaný
v 1/ rade na otázku vyšetrovateľa uviedol, že zmluva bola vyhotovená dvakrát, má ich aj pri sebe, jednu
má odloženú otec a druhú on. Žalovaný v 1/ rade si tiež nevedel spomenúť kedy presne v mesiaci marec
XXXX bola zmluva predložená obecnému úradu a nespomenul si ani na to, kto ju odniesol.

Žalovaný v 2/ v trestnom konaní uviedol, že spolu so synom Marekom je konateľom spoločnosti, kde
synov pracovný vzťah je založený na pracovnej zmluve. Ďalej uviedol, že 7 rokov je na starobnom
dôchodku, avšak konateľom je vždy, avšak v pracovnoprávnom vzťahu nie je a preto presne detaily firmy
nepozná. Taktiež nevedel uviesť, v akom pracovnom vzťahu je v súčasnosti jeho dcéra zamestnaná v
jeho firme. Vie, že pre jeho firmu robí účtovníctvo. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je v pracovnom vzťahu v

tejto firme a už dlhšie je zamestnaná v kaderníctve v ich prevádzke v priestoroch, ktoré majú v nájme. K
veci trestného oznámenia uviedol, že žalobkyňa nevie, čo podpísala a zdôraznil, že zmluva o postúpení
práv stavebníka, pokiaľ si pamätá bola podpísaná dvakrát a nie ako ona tvrdí, že raz. Originály zmlúv
už predložil na polícii k vyhotoveniu kópii. Podľa neho je to celý problém a preto asi podala trestné
oznámenie, ktoré sa nezakladá na pravde, je to lož.

Ďalej uviedol, že podpisy sú v originály v dvojitom vyhotovení. Presne si už nepamätal, pretože uplynulo
už 6 rokov, ale podľa neho inde to ani nemohlo byť podpísané len v jeho rodinnom dome, kde on býva a
kde bývali aj oni, tak si teda myslí. Nespomínal si, či pri podpise boli v tom momente všetci traja prítomní.
Detaily si nepamätá a vôbec si nepamätá, v ktorej miestnosti a tiež si nepamätá, kto bol prítomný. Vie,

že žalobkyňa zmluvu podpísala pred ním vlastnou rukou. K osobe žalobkyne, čo sa týka charakterových
vlastnosti alebo pracovných, sa vyjadriť nevedel. Prevádzka kaderníctva je samostatne od sídla firmy
a v kontakte s ňou bol jej bývalý manžel.

Žalovaný v 2/ rade si pri svojom výsluchu taktiež nepamätal, kto a kedy predložil na Obecný úrad

túto predmetnú zmluvu a k otázke, prečo nebola doposiaľ táto zmluva predložená, keďže je zo dňa
XX.XX.XXXX uviedol, že podľa stavebných zákonov nebolo to povinnosťou, pretože došlo k zmene iba
stavebníka, tak ho informovali právnici a aj jeho osobné znalosti a vedomostné znalosti, keď sa pozrel do
stavebného zákona, tam je to jasne napísané v § 70, ktorý si overil aj v súčasnej dobe. Na ďalšiu otázkupoloženú dňa XX.X XXXX žalovaný v 2/ rade uviedol, že zmluva bola vyhotovená 2 krát, avšak nevie,
kde sa teraz nachádzajú. Jednu dostal on a druhú by mali mať prevodcovia, čiže syn, lebo žalobkyňa
už nebýva v I. T. X.. Na otázku vyšetrovateľa položenú dňa XX.X.XXXX žalovaný v 2/ rade uviedol,

že zmluva bola vyhotovená dvakrát, má ich obidve doma a predložil kópie dvoch originálov do spisu.
Žalobkyňa nemohla dostať kópiu, lebo ju nepýtala.

K dôvodom nadobudnutia práv so zmluvy o prevode projektovej dokumentácie žalovaný v 2/ rade
uviedol, že stavbu od začiatku financoval on, pretože oni boli mladí bez úspor, bez väčšieho príjmu a on

použil celoživotné úspory ako každý iný svojmu synovi a neveste na výstavbu domu. Ďalej uviedol, že zo
životnej skúsenosti a z pohľadu na reálny stav ich spolužitia vycítil a poistil sa, pretože dnešná doba je
taká, že všetko sa rozvádza a tak sa rozhodol a o detailoch rozprávať nebude. Bolo to jeho rozhodnutie
a požiadavka, inak by nedošlo k podpisu tejto zmluvy a prestal by výstavbu financovať.

Overiť kópie predmetných zmlúv dával žalovaný v 2/ rade, lebo sa tak rozhodol a originály od seba

nechcel dať a teda predpokladá, že už bol oboznámený s podaním trestného oznámenia o tejto zmluve.
Tiež žalovaný v 2/ rade uviedol, že zmluva bola podpísaná v čase rozpracovanosti stavby a požiadanie
obecného úradu sa začalo s kolaudačným konaním.

Dňa X.X.XXXX k otázke vyšetrovateľa k tvrdeniu žalobkyne, že predmetná zmluva mala byť podpísaná

XX.XX.XXXX, pričom ako manželia XX.X.XXXX získali povolenie na stavbu garáže a k otázke, aký bol
dôvod na podpísanie zmluvy o prevode projektovej dokumentácie, žalovaný v 2/ rade uviedol, že on
to žiadal, pretože nebude financovať stavby, pretože od začiatku všetko platil zo svojich celoživotných
úspor a dôvod mala taký, že odmietol ďalej financovať stavby. Žalovaný v 2/ rade tiež potvrdil, že
S. X.X.XXXX získal od syna darovaním naspäť pozemok č. XXX/X v kat. úz. I. T. X., pretože boli v

rozvodovom konaní a bol to jeho dar jeho synovi a preto požiadal o vrátenie daru. V ten deň žalovaný
v 2/ rade tiež uviedol k súhlasu vlastníka nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, že vtedy už stavebníci
nemohli byť, pretože XX.X.XXXX boli už dávno rozvedení a tento papier považuje za bezpredmetný,
pretože vlastníkom pozemku bol on. Stavebníkom domu a garáže bol tiež a oni už nemohli nič realizovať,
pretože už neboli manželia. Na tento doklad žalovaný v 2/ rade zabudol a ďalej si nič nepamätá, kto ho

podpísal. K otázke vyšetrovateľa, či má vedomosť, či súd od neho žiadal predložiť originály zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2/ rade uviedol, že nevie o žiadnom súdnom konaní.

Svedkyňa I. Y. v trestnom konaní S. XX.X.XXXX uviedla, že žalobkyni nedala podpísať žiaden čistý
papier v kaderníctve dňa XX.X.XXXX. Uviedla, že je pravdou že bola v tomto kaderníctve doobedu

zafarbiť si a ostrihať vlasy, pričom jej aj priniesla daňové priznanie, avšak nepodpisovala tam v tom
čase nič len svoje daňové priznanie, ktoré si mala sama zaniesť na daňový úrad. Tiež uviedla, že
nie sú jej známe žiadne skutočnosti k podpisovaniu zmluvy o prevode projektovej dokumentácie, ani
kedy a kde bola predmetná zmluva podpísaná. Tiež svedkyňa uviedla, že v spoločnosti I. pracuje od
roku XXXX ako ekonómka na pracovnú zmluvu, pričom si nespomína, s kým presne uzatvárala túto

zmluvu. K otázke vyšetrovateľa, aby svedkyňa uviedla, aký bol dôvod nadobudnutia práv zo zmluvy o
prevode projektovej dokumentácie, teda prečo malo dôjsť k nadobudnutiu týchto práv žalovaným v 2/
rade uviedla, že ona nevie, ona tú zmluvu nečítala, ani nevie, čo obsahuje a taktiež nevedela ani to, že
sú papierovo rozvedení, vedela len to, že spolu už nežijú. Na otázku vyšetrovateľa, akú má pracovnú
zmluvu žalobkyňa vo firme I., teda na akú dobu, svedkyňa uviedla, že bolo to na dobu neurčitú a spomína

si, že od roku XXXX. Svedkyňa si však nespomínala, koľkokrát a kedy sa naposledy menila jej pracovná
zmluva.

Svedok V.. N. R. v trestnom konaní uviedol, že dňa X.X.XXXX žalobkyňa prišla na obecný úrad za
účelom odhlásenia sa z trvalého pobytu a zároveň sa informovala, ako to je s ich neskolaudovanou

stavbou rodinného domu ako aj garáže. Tento svedok žalobkyňu informoval, že žalovaný v 2/ rade
začal kolaudáciu stavieb na základe tejto zmluvy. Žalobkyňa svedka požiadala o kópiu žiadosti a po
predložení mu oznámila, že túto zmluvu nikdy nevidela, považovala ju za sfalšovanú a že podpis vyzerá
ako jej. Svedok potvrdil, že žalobkyňa mu uviedla, že túto listinu zmluvu v roku 2010 nepodpisovala,
ale že nedávno podpísala nejaký čistý papier v nedávnej dobe a následne doručila stavebnému úradu

trestné oznámenie, na základe čoho bolo konanie o kolaudácii stavby prerušené. Žiadosť o kolaudáciu,
súčasťou ktorej bola zmluva o prevode bola na úrade predložená žalovaným v 1/ rade dňa XX.X.XXXX.Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom ČVS: B.-XXX/X-D.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX
trestné stíhanie začaté vo veci na základe trestného oznámenia žalobkyne zastavil, lebo je nepochybné,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Z odôvodnenia tohto uznesenie vyplýva,

že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by I. Y. mala dňa XX.X.XXXX v kaderníctve D.
v R. dať podpísať žalobkyni čistý papier, resp. dva čisté papiere len s jej menom, ktoré by mali byť
následne použité ako v poradí štvrté strany, teda podpisové strany k zmluve o prevode projektovej
dokumentácie a o postúpení práv a povinnosti stavebníka stavby zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným
v 2/ rade a bývalými manželmi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade. Ďalej z odôvodnenia tohto uznesenia

vyplýva,žeideosúkromno-právnyvzťah,priktoromúčastnícimajúdbaťnaochranusvojichmajetkových
záujmov, nehovoriac už o zvýšenej citovej naviazanosti k predmetu nehnuteľnosti a k spôsobu jej
nadobudnutia, teda v tomto prípade spoločnej nehnuteľnosti. Predmetné uznesenie bolo potvrdené aj
Okresnou prokuratúrou R. uznesením sp. zn. XPv/XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola
sťažnosť žalobkyne zamietnutá.

28. Znaleckým posudkom ČES: C.-Y.-H.-J.-XXXX/XXXXX vypracovaného Kriminalistickým a
expertíznym ústavom Policajného zboru doručeným S. XX.XX.XXXX bol vyhodnotený materiál
predložený na skúmanie a to analýzou a porovnaním sporných podpisov navzájom, potom
porovnávacích podpisov navzájom a následne porovnaním sporných podpisov s porovnávacími
podpismi žalobkyne. Zo záveru tohto znaleckého skúmania vyplýva, že sporné podpisy k priezvisku R.

vyhotovila žalobkyňa, od ktorej boli predložené porovnávacie materiály.

29. V znaleckom posudkom ČES: C.-Y.-H.-J.-XXXX/XXXXX vypracovaného Kriminalistickým a
expertíznym ústavom Policajného zboru doručeným dňa X.X.XXXX bolo v časti II. Posudok uvedené, že
pravosť listín je vždy potrebné posudzovať z komplexného hľadiska, čo znamená, že je potrebné skúmať

pravosť a pôvodnosť všetkých komponentov, ktoré sa na nich nachádzajú a preto zisteniu časového
obdobia vyhotovenia sporných zmlúv najskôr predchádzalo ich všeobecné preskúmanie. Skúmaním a
vzájomným porovnávaním sporných zmlúv boli zistené zhodné aj rozdielne charakteristické znaky.

Sporné zmluvy sa vzájomne zhodujú (1) použitým papierom, (2) spôsobom zošitia, avšak jedna

zmluva obsahuje v mieste zošitia aj ďalšie dve dierky po ďalšej odstránenej skobe, (3) spôsobom
vyhotovenia textov a podpisových doložiek, (4) formálnou a obsahovou stránkou textov a podpisových
doložiek, (5) šírkou textových polí na všetkých stranách, (6) veľkosťou riadkovania textov, (7) výskytom
výrazne vyššieho nánosu voľne rozložených tonerových zŕn na stranách č. 4 obidvoch zmlúv v
porovnaní s ostatnými stranami zmlúv, pričom takýto výrazný nárast „špinenia“ iba na jednom z papierov

viacstranných listín (teda na listoch papiera, ktoré mali byť tlačené za rovnakých podmienok) býva
znakom viacnásobného prechodu papiera tlačiarňou.

Sporné zmluvy sa navzájom odlišujú (1) odsadením textov (textových polí) od okrajov, (2) texty sú na
jednotlivých stranách obidvoch zmlúv nerovnomerne vychýlené z roviny, (3) polohou podpisovej doložky

„. R.. Na jednej zmluve je predmetná podpisová doložka lokalizovaná, vzhľadom na text zmluvy a ostatné
podpisové doložky, na inom mieste ako predmetná podpisová doložka na druhej zmluve. Na druhej
zmluve podpisová doložka „I. R.“ však nie je len posunutá, ale aj vychýlená mimo roviny riadkovania
textu a ostatných podpisových doložiek. Na obidvoch zmluvách je podpisová doložka „I. R.“ lokalizovaná
na rovnakom mieste vzhľadom na okraje papierov.

Ďalej vzájomným porovnaním podpisov / zápisov z hľadiska možnosti stotožnenia použitých pier bolo
zistené, že podpisy / zápisy sa nevyznačujú charakteristickými znakmi umožňujúcimi ich individuálnu
identifikáciu, avšak je možné na základe druhovej zhody, resp. rozdielnych znakov do skupín: do 1.
sk. patria zápisy „XX.XX.XXXX“ na obidvoch zmluvách, do 2. sk. patria podpisy k osobe „V.. Š. R. na

obidvoch zmluvách, do 3. sk. patria podpisy k osobe „I. R.“ na obidvoch zmluvách, do 4. sk. patrí podpis
k osobe „I. R.“ na jednej zmluve a do 5. sk. patrí podpis k osobe „I. R.“ na druhej zmluve.

Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že stanoviť obdobie vyhotovenia zmlúv, resp. ich
komponentov nebolo metódami a prostriedkami kriminalistického skúmania dokumentov možné. Ďalším

záverom je zistenie skutočnosti, že v prípade obidvoch zmlúv neboli všetky komponenty na str. 4
vyhotovené súčasne pri rovnakom prechode výstupným zariadením / tlačiarňou. Podpisové doložky
„I. R.“ boli s veľmi veľkou pravdepodobnosťou vyhotovené oddelene od zvyšku komponentov - textov
zmlúv a podpisových doložiek „I. R. a „V.. Š. R.“, t. j. samostatne pri inom prechode tlačiarňou predalebo po vytlačení ostatných komponentov. Nakoľko sa podpisové doložky „I. R.“ nekrížia s ostatnými
komponentmi, nie je možné zistiť, či boli predmetné podpisy vyhotovené pred alebo po vytlačení textu
zmlúv. Podpisové doložky „I. R.“ a k nim prislúchajúce podpisy mohli byť vyhotovené buď po A./ ešte

pred vytlačením textov zmlúv a podpisových doložiek „I. R.“ a „V.. Š. R.“ alebo po B./ až dodatočne po
vytlačení textov zmlúv a podpisových doložiek „I. R.“ a „V.. Š. R..

30. K znaleckým posudkom ČES: C.-Y.-H.-J.-XXXX/XXXXX sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na
svojich vyjadreniach na tom, že nikdy vedome a dobrovoľne nepodpísala zmluvu a počas trvania

manželstva so žalovaným v 1/ rade nikdy nebola ani len reč o tom, že by tieto práva spoločne postúpili na
žalovanéhov2/rade.Obajamanželianakladalisnehnuteľnosťouakosvlastnou,očomsvedčíajzmluva
o úvere, ako aj ostatné právne kroky, ktoré boli robené do rozvodu manželstva. Ďalej uviedla, že práve
druhý znalecký posudok potvrdil tvrdenia žalobkyne, ktorá od počiatku pravosť zmluvy spochybňovala
a poukazovala, že jej podpis sa na zmluve mohol ocitnúť bez jej vedomia.

31. K znaleckým posudkom ČES: C.-Y.-H.-J.-XXXX/XXXXX sa tiež vyjadrili žalovaní, títo uviedli, že
sporné podpisy na oboch origináloch vyhotovila žalobkyňa a tým je spoľahlivo vyvrátené, že jej bol
predložený I. Y. jeden čistý papier. Podľa žalovaných ani druhý znalecký posudok nepreukazujú tvrdenia
žalobkyne, nakoľko nie je možné zistiť obdobie vyhotovenia zmlúv. Žalovaní poukázali na zmenu
civilného procesu, najmä na ust. § 137 Civilného sporového poriadku a teda žalobkyňa sa domáha

určenia, že zmluva je neplatnou a samotné určenie zmluvy za neplatné nemá výpovednú hodnotu,
pretože podľa žalovaných otázky platnosti resp. neplatnosti by sa mala riešiť v inom konaní ako
predbežná otázky, napr. v konaní o vysporiadní BSM. strán sporu.

32. Žalobkyňa na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedla, že dňa X.X.XXXX uzatvorila manželstvo so

žalovaným v 1/ rade, pričom zo začiatku bývali u svokrovcov. Pre spoločnosť I. žalobkyňa pracovala
približne od roku XXXX, XXXX do roku XXXX. Personálnu agendu spoločnosti I. mala na starosti
švagriná, pričom žalobkyňa na začiatku mala uzatvorenú pracovnú zmluvu, pričom dlhodobo ani
nevedela, že bola zamestnaná len na polovičný úväzok, a až keď mali v spoločnosti kontrolu, jej bolo
povedané, že ak sa jej bude niekto pýtať, má uviesť, že má zmluvu len na polovičný úväzok. Pracovných

zmlúv za to obdobie mala žalobkyňa podpísaných so spoločnosťou I. dosť, pričom prvá pracovná zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú, avšak stále sa niečo menilo, tak stále chodila niečo podpisovať,
pričom zmluvy sa v ich rodinnom dome nepodpisovali, a taktiež nedošlo k situácii, že by spoločne so
žalovanými v 1/ a v 2/ rade podpisovali akúkoľvek zmluvu.

V roku XXXX dostali s bývalým manželom stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, do ktorého sa
v roku XXXX aj nasťahovali. K financovaniu stavby rodinného domu žalobkyňa uviedla, že to bola firma
a ona spolu so žalovaným v 1/ rade a že na stavbu brali aj úvery, pričom presnú sumu si nepamätá, ale
mohlo to byť v roku XXXX - XXXX a peniaze mali aj z firmy. Pozemok pod rodinným domom kupovali z
financií, ktoré mali v tom čase z úverov. V roku XXXX sa robili vonkajšie úpravy, ploty, garáž, prikrývala

sa terasa. Žalobkyňa si na príjem v roku XXXX až XXXX nepamätala, nemala však mzdy vyššiu ako
minimálnu a mzdu dostávala v hotovosti. Jej bývalý manžel bol 50%-tným vlastníkom firmy, pričom ona
netvrdí, že by svokor nepomáhal pri výstavbe tohto domu, pretože pomáhal, ale bývalému manželovi
plynuli aj peniaze z toho dôvodu, že bol 50% vlastníkom tejto firmy.

V roku XXXX žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti a od roku XXXX sú so žalovaným v 1/ rade
právoplatne rozvedení. V apríli XXXX sa bola žalobkyňa na obecnom úrade spýtať, ako je to so zmenou
trvalého pobytu a tiež sa informovala ohľadom stavby, kedy sa dozvedela na obecnom úrade, že ona
už nie je stavebníkom. Žalobkyňa uviedla, že žiadnou zmluvou práva a povinnosti z tejto stavby na
nikoho neprevádzala a zmluvu predtým nevidela. Prvýkrát ju videla až na obecnom úrade a vtedy si

dala veci do súvisu v tom zmysle, že ešte v marci prišla za ňou bývala švagriná a dala jej podpisovať
viaceré dokumenty, medzi nimi aj pracovné zmluvy, kde si všimla, že bol tam aj čistý papier, ktorý
podpísala, pričom švagriná jej povedala, že nestíhala vytlačiť dodatky k týmto pracovným zmluvám a
na tom čistom papieri bude dodatok k pracovnej zmluve, pričom žalobkyňa tiež uviedla, že švagrinej
v tomto smere dôverovala a podpisovala dokumenty tak, ako jej ich švagriná predkladala. Pracovné

zmluvy, ktoré podpisovala predtým, žalobkyňa nevidela, prebehla len očami a podpisovala všetko, čo jej
švagriná priniesla, pričom švagrinej dôverovala a dve pracovné zmluvy jej švagriná nechala a ostatné
dokumenty si zobrala so sebou. Dotlačený dodatok k pracovnej zmluvy jej švagriná neodovzdala a ani
iné dokumenty už od švagrinej nevidela.Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby sa žalobkyňa vyjadrila, koľko čistých papierov v marci
XXXX mala švagrinej podpisovať, žalobkyňa uviedla, že všetko bolo dvojmo, pričom švagriná jej

odkrývala striedavo ľavé alebo pravé rohy a všimla si len jeden čistý papier, pričom papierov bolo veľa.
Žalobkyňa si nespomenula, na ktorom rohu mal byť jej podpis na tom čistom liste. Na odstránenie
rozporov ohľadom počtu čistých listov, ktoré mala podpisovať, žalobkyňa uviedla, že švagriná jej stále
tvrdila, že všetko je dvojmo, pričom ona si všimla len tento jeden čistý papier, pričom podpisovala tiež
daňové priznania, potom, že preberá daňové priznanie, pracovné zmluvy a ďalšie 6, 7, 8, no proste veľa.

Žalobkyňa si tiež nespomenula, či niekedy v minulosti podpisovala nejaký čistý papier žalovanému v 1/
rade, alebo v 2/ rade alebo niekomu inému zo spoločnosti Mohan.

33. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedol, že stavbu rodinného domu financovali
jeho rodičia, pričom oni ako mladí z minimálnej mzdy nemali dostatok financií, pričom v roku XXXX
prišiel za ním otec so zmluvou o prevode týchto práv a povinnosti k rodinnému domu, ktorú si prečítal

a s touto zmluvou súhlasil, preto ju podpísal a túto dal naspäť otcovi v dvoch vyhotoveniach, čiže pri
tomto podpisovaní ešte žalobkyňa nebola prítomná. Pochybnosť o podpise žalobkyne na tejto zmluve
žalovaný v 1/ rade pochybnosti nemal. Žalovaný v 1/ rade sa otca nepýtal, kde žalobkyňa túto zmluvu
podpísala, ani ho to nezaujímalo. Jeden exemplár, ktorý dostal od svojho otca žalovaný v 1/ rade
žalobkyni neukázal, pretože túto zmluvu videla, keď túto podpisovala. Zmluvu mal žalovaný v 1/ rade

jednu na firme, potom ju mal doma, avšak žalobkyňa nevedela, kde je tá zmluva. Na otázku právnej
zástupkyne žalobkyne, aby sa žalovaný v 1/ rade vyjadril, či bola predmetom komunikácie aj táto sporná
zmluva medzi manželmi, teda či sa manželka pred ním vyjadrila, či takúto zmluvu podpísala, ako aj o jej
obsahu, žalovaný v 1/ rade uviedol, že o tomto sa nerozprávali. O rozvode svojho manželstva žalovaný
v 1/ rade svojim rodičom hneď nepovedal, ale povedal im to až neskoršie, pričom nepamätá, kedy im

to povedal.

Žalovaný v 1/ rade potvrdil, že sa v roku XXXX do tohto rodinného domu nasťahovali, pričom vtedy nebol
čas na to, aby sa táto stavba skolaudovala, pretože ešte stále sa niečo stavalo. Po roku XXXX bola
stavba rodinného domu vo vnútri dokončená, nebolo dokončené vrchné poschodie a robili sa vonkajšie

úpravyagaráž,vrchnéposchodiejepomaľované,sútampodlahy,aleniejeobývané.Kúveromžalovaný
v 1/ rade uviedol, že úvery brali už v čase, keď dom už stál a tieto boli bezúčelové. V roku XXXX sa
rozprávali o tom, že rodičia teda financovali tento rodinný dom a keby sa niečo stalo, boli si vedomí
práve tejto skutočnosti, že tento dom financovali rodičia a teda túto zmluvu podpisovali najmä z dôvodu
istoty, pričom žalovaný v 1/ rade to považoval za samozrejmosť. Pozemok pod rodinným domom spolu

so žalobkyňou nekupovali.

Súhlas vlastníka nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX vypracoval žalovaný v 1/ rade, pretože keď sa chce
dostať na svoj pozemok, musí ísť cez otcov, inak sa tam nedostane a potreboval mať takýto súhlas,
aby vedel na svoj pozemok prejsť, pričom už v tom čase, teda v roku XXXX, boli jeho vzťahy s otcom

naštrbené. Žalovanému v 1/ rade išlo len o prechod a prejazd cez pozemok, ktorý je vo vlastníctve otca,
pretože za tým pozemkom má pozemok spolu s bývalou manželkou a inak by sa k tomuto pozemku
nevedel dostať, avšak keď uviedol, že stavbu bude realizovať stavebník I. R. a I. R., asi uviedol nejakú
hlúposť, pretože v roku XXXX už predsa neboli ani manželmi. Tento súhlas úradom nepredkladal,
pretože toto je len medzi ním a jeho otcom.

Žalovaný v 1/ rade tiež uviedol, že je spoločníkom firmy I. od roku XXXX spolu s otcom, pričom si myslí,
že otec iné firmy nemá, avšak o príjmoch otca sa nestará. Žalovanému v 1/ rade oné finančné prostriedky
okrem minimálnej mzdy, a to najmä podiely zo zisku, z firmy I. vyplatené neboli.

34. Žalovaný v 2/ rade na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedol, že spornú zmluvu podpisovala žalobkyňa
pred ním dvakrát asi v rodičovskom dome, túto zmluvu žalobkyňa čítala, pretože v tom čase aj bývali
u nich, a to sú už roky dozadu, pričom nespomína si presne, kto podpisoval tú zmluvu prvý, teda či to
bol žalovaný v 1/ rade alebo žalobkyňa. Zmluva bola urobená v dvoch exemplároch, jedna pre neho a
jedna bola pre žalovaného v 1/ rade a žalobkyňu, pričom podľa jeho názoru ide o detaily, na ktoré po 10

rokoch si už nemôže pamätať, ani komu tento exemplár zmluvy odovzdával.

Na otázku súdu, aby žalovaný v 2/ rade uviedol, ako došlo medzi ním a žalobkyňou ku komunikácií
ohľadom tejto zmluvy, žalovaný v 2/ rade odpovedal, že je tam podpis a žalobkyňa si bola vedomá toho,že túto stavbu financoval on zo svojich finančných prostriedkov, pričom pred podpisom tejto zmluvy
prebehol medzi ním a žalobkyňou úplne bežný rozhovor, pričom každý vedel, že stavba je financovaná
ním z jeho úspor, pretože mladí peniaze na stavbu nemali. K svojim príjmom uviedol, že mal celoživotné

úspory, pretože viac ako 50 rokov pracoval v riadiacich funkciách, pričom celý život mal nejaký príjem,
nikdy nebol na úrade práce evidovaný ako nezamestnaný, pričom na otázku, či v roku 2004-2016 mal
nejaké príjmy zo spoločnosti I., teda odmenu za funkciu konateľa alebo podiely zo zisku, odpovedal, že
firma existovala, tak ako existovala a boli radi, že firma prežívala a existovala.

Žalovaný v 2/ rade chcel všetkým deťom len dobre a celú stavbu od špiku financoval zo svojich životných
úspor, pričom nič zlé nechcel, chcel len mať istotu, pretože zo životných skúsenosti, ako aj z okolia
videl, ako to v mladých manželstvách chodí, preto dal právnikom aj spracovať takúto zmluvu. Žalovaný
v 2/ rade k dôvodom na vyhotovenie spornej zmluvy uviedol, že oboch má veľmi rád, pričom videl ako
nevesta chodí na internet, má svoju facebookovú stránku, pričom mu bola nevesta a vystupovala tam aj
pod iným menom s nejakými ponukami, čo bolo pred rozvodom a aj pred uzatvorením zmluvy a preto sa

teda rozhodol, že takúto zmluvu pre istotu pripraví. Podľa žalovaného v 2/ rade sa žalobkyňa a žalovaný
v 1/ rade rozviedli asi v roku XXXX, pričom nevedel, či v tom čase vedel, že už od roku XXXX nebývajú v
spoločnej domácnosti a tiež nevedel, kedy sa dozvedel o rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného
v 1/ rade.

Na otázku súdu, aby žalovaný v 2/ rade uviedol, prečo nedošlo ku kolaudácii tohto rodinného domu po
tomto roku XXXX, žalovaný v 2/ rade uviedol, že mladí bývali ešte u nich a chceli byť aj samostatní a
teda v rodinnom dome sa aj bývalo, aj sa stavalo a teda rodinný dom sa mohol dať skolaudovať, až keď
bol hotový pričom si nespomenul, v ktorom roku bol tento rodinný dom dokončený. Tiež si myslí, že
termín podľa stavebného povolenia bol dodržaný, pričom stavebné povolenie čítal a na presný termín

dokončenia tejto stavby si nespomína, pričom pri podpisovaní tejto zmluvy postupovali podľa zákona a
nebol teda dôvod podať návrh na zmenu stavby, keďže sa nemenili technické požiadavky na túto stavbu.
O stavbu sa staral ako o svoju vlastnú, stále sa robilo, keď bolo potrebné tak sa pracovalo, financovalo
sa a dokončievalo sa.

35. Svedkyňa I. Y., sestra žalovaného v 1/ rade a dcéra žalovaného v 2/ rade, na pojednávaní dňa
XX.X.XXXX uviedla, že nevie, čo je predmetom tohto sporu a pre spoločnosť I. pracovala na pozícii
ekonómka od roku XXXX po rok XXXX a následne od roku 2015 po súčasnosť, v súčasnosti je
na rodičovskej dovolenke, pričom jej úlohou bolo aj zabezpečovať podvojné účtovníctvo spoločnosti.
Žalobkyni robila to, čo pre každého jedného zamestnanca a to zabezpečovala odvody a mzdy, výpočet

odvodov, výpočet miezd a ostatné personálne veci. Každý rok žalobkyni dávala podpisovať daňové
priznania, ktoré vlastne bola povinnosť vypracovať do 31.3. každého roku a robila to do času, kým
žalobkyňa bola zamestnankyňou spoločnosti I.. Daňové priznania pripravovala, ktoré sa podpisovali
buď v kancelárii alebo na prevádzke, kde ich žalobkyni zaniesla, a potom následne si žalobkyňa tieto
mala sama odniesť na daňový úrad. Svedkyňa každému zamestnancovi pripravovala daňové priznanie

typu A a tí zamestnanci, ktorí si nepožiadali o ročné zúčtovanie dane tak týmto bolo daňové priznanie
odovzdané a oni si buď poštou alebo samostatne doručovali tieto priznania na daňový úrad.

Svedkyňa poprela, že niekedy v minulosti dávala žalobkyni podpisovať nejaký čistý papier. K mzde
svojho brata a žalobkyne, keď pracovali v spoločnosti I., svedkyňa uviedla, že presne si však nepamätá,

ale tie boli to na úrovni minimálnej mzdy. Podľa svedkyne financovanie rodinného domu jej brata a
žalobkynezabezpečovalijejrodičia,takistofinancovalipostavenýrodinnýdom,vktorombývaona,avšak
v ich prípade rodinný dom je v jej vlastníctve a vo vlastníctve jej manžela a k prevodu vlastníckych
práv z tohto rodinného domu zo svedkyne na jej otca nedošlo. Svedkyňa nemala vedomosť, že došlo k
prevodu práv k rodinnému domu zo strany žalobkyne a žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade,

ani nevedela, kto v súčasnosti tento dom vlastní, ale vedela, že v tomto rodinnom dome býva jej brat.

Svedkyňa si nespomínala na zmeny k pracovným zmluvám, dohody o zmenách k pracovnej zmluve
väčšinou pripravovala svedkyňa a to podľa toho, ako sa menila výška minimálnej mzdy. Avšak
nespomína si, či by mohli existovať aj viaceré dohody k zmene pracovnej zmluve vyhotovené k jednému

dátumu, to by musela nahliadnuť do svojej dokumentácie. Zmeny k pracovnej zmluve dávala podpisovať
žalobkyni svedkyňa, pričom k podpisu dochádzalo buď v kancelárii alebo v kaderníctve, kde žalobkyňa
pracovala,pričomkzmenedochádzalovtedyaksamenilavýškaminimálnejmzdyalebosamenilčasový
úväzok. Po nahliadnutí do Dohôd o zmenách k pracovnej zmluve, predložených žalobkyňou, svedkyňauviedla, že si nespomína, prečo sa vyhotovovali dve dohody k rovnakému dátumu s odlišným obsahom,
ale mohlo sa stať, že keď sa robila kontrola zo Sociálnej poisťovni, pričom o čase kontroly, kedy sa
vykonala, už na tú si nespomenula, ale asi došlo k tomu, že v pracovnej zmluve bol nejaký nedostatok,

ktorý odstraňovali práve takouto dohodou o zmene a keďže tá prvá dohoda o zmene už nemala zmysel,
tak predpokladá, že obidve dohody mala u seba žalobkyňa s tým, že tú prvú podpísanú dohodu mala
žalobkyňa vyhodiť alebo proste už že tá prvá dohoda už bola neplatná s tým, že platná bola druhá
dohoda.

36. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa XX.X.XXXX z dôvodu zmeny procesných
predpisov a nadobudnutím právoplatnosti nového Civilného sporového poriadku predložila súdu návrh
na eventuálny petit žaloby, pričom je toho názoru, že v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku je stále možné žalovať o určenie neplatnosti právnej skutočnosti v tom prípade, ak sa otázka
nerieši parciálne a ak zo žaloby je zrejmé, akej ochrany sa žalobkyňa domáha, avšak z opatrnosti
predložilúpravužalobnéhonávrhuresp.eventuálnypetitvznení:„Súdurčuje,žežalobkyňaI.R.,rod.G.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. T. X. č. XXX, S. T. X. je stavebníčkou stavby rodinný dom - novostavba
- jedna bytová jednotka v obci I. T. X. na pozemku parcelné číslo Y. XXX/X s prístupom cez parcelné
číslo Y. XXX a XXX/X a inžinierskymi sieťami cez parcelné číslo Y. XXX v kat. území I. T. X. na základe
stavebného povolenia vydaného obcou I. T. X. dňa 13.5.2004 pod číslom XXXX/XX a účastníčkou
stavebného konania. Súd určuje, že žalobkyňa I. R., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. T. X. č.

XXX, S. T. X. je stavebníčkou stavby garáž s príslušenstvom na pozemku parcelné číslo Y. XXX/X a
XXX/X v kat. území I. T. X. na základe stavebného povolenia vydaného obcou I. T. X. dňa XX.X.XXXX
pod číslom XXX/XXXX-G. a účastníčkou stavebného konania.“

Právny stav

37.Podľaust.§488zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

38. Podľa ust. § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci,
živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa ust. § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

39.Podľaust.§54zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)
účinného ku dňu 16.10.2010 (ďalej len ako „stavebný zákon“) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na
nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému
úradu.

Podľa ust. § 58 ods. 1a 2 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a
predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu.
V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri
stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku
alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti

územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa ust. § 55 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich

pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa ust. § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť
stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

Podľa ust. § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými
orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom
rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo

žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

Podľa ust. § 70 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú
záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.

Podľa ust. § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

Podľa ust. § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší.

Podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v
spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumiea) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,

b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.

40. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
ako „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa ust. §137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
d) alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa ust. § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia

súdneho konania (ďalej len ako „OSP“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä
a) osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Posúdenie veci súdom

42. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Neplatnosť

tejto dohody žalobkyňa odvodzovala jednak od skutočnosti, že nikdy nemala úmysel a vôľu previesť
práva stavebníka na žalovaného v 2/ rade a o dohode nemala vedomosť až do dňa X.X.XXXX a jednak
poukázala aj na to, že žalovaný v 2/ rade v čase, kedy mala byť dohoda podpísaná, nespĺňal podmienky
na nadobudnutie práv a povinnosti stavebníka v zmysle § 58 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Žalobkyňa
tiež v konaní poukázala na to, že táto dohoda ako právny úkon je tiež neplatná nielen pre nedostatok vôle

žalobkyne podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj pre jeho nedovolenosť podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka.

43. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, popreli skutočnosť, že by žalobkyňa túto dohodu nepodpísala a
ako dôvod uzatvorenia tejto dohody žalovaní uviedli financovanie výstavby z finančných prostriedkov

žalovaného v 2/ rade, ktorý sa domnieval, že je správne a spravodlivé previesť na seba práva a
povinnosti stavebníka.

44. Spornými skutočnosťami v konaní boli teda otázka pravosti podpisu žalobkyne na predmetnej
dohode, ale aj otázka platnosti tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú

absolútnu neplatnosť musí súd tiež prihliadnuť aj zo svojej úradnej moci. V prvom rade súd posudzoval
preukázanie naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti takejto dohody.

45. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných
sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do

úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom
vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v
tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.Žalovaní boli toho názoru, že určenie dohody za neplatnú je v zmysle § 137 CSP žalobou neprípustnou
bez úžitku, ktorá ako otázka by mala byť riešená v konaní o vyporiadanie BSM. Súd sa však s názorom
žalovaných nestotožnil. V inej právnej veci o určenie neplatnosti právneho úkonu Krajský súd v Prešove

uviedol, že otázka danosti naliehavého právneho záujmu je otázkou procesnou, v danom prípade na
podanej žalobe bol naliehavý právny záujem, pretože súd nemohol otázku platnosti zmluvy medzi
žalovanými riešiť v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože jeden
zo žalovaných nebol stranou konania o vyporiadanie BSM a rozsudok by sa na neho nevzťahoval.
(pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/55/2018 zo dňa 30.1.2019) Tomu je tak aj

v danom prípade, pretože na strane nadobúdateľa napadnutej zmluvy vystupuje otec žalovaného v
1/ rade, teda osoba, ktorá nemôže byť stranou v konaní o vyporiadanie BSM. Súd v tomto smere
tiež poukazuje, že stavebný úrad postupom podľa ust. § 137 stavebného zákona kolaudačné konania
k stavbe rodinného domu a garáže, v ktorom bola napadnutá zmluva predložená, prerušil a to do
doby, kým rozhodnutie súdu o vyslovenie neplatnosti zmluvy o postúpení práv a povinnosti stavebníka
nadobudne právoplatnosť, pretože v priebehu kolaudačného konania žalobkyňa uplatnila námietku s

občianskoprávnym charakterom.

Žalobkyňa na poslednom pojednávaní predniesla úpravu žalobného návrhu, pričom uviedla, že ide o
alternatívny petit. Súd je toho názoru, že v danom prípade znenie výroku, či do čo určenia neplatnosti
právneho úkonu, alebo čo do určenia, že žalobkyňa je stavebníčkou stavieb rodinného domu a garáže a

účastníčkou stavebného konania, je čo do výsledku rovnaký, avšak pre potreby kolaudačného konania
a pre prípadné konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1/
rade, je výrok, ktorým sa neplatnosť napadnutej zmluvy vyslovuje, zrozumiteľnejšie vyjadrený a tento
výrok je záväzný pre všetky strany v tomto spore.

Podľa názoru súdu by nebolo ústavne akceptovateľným (čl. 3 ods. 1 Základných princípov Civilného
sporového poriadku) zamietnuť žalobu žalobkyne v zásade len vzhľadom na formuláciu žalobného petitu
pre jeho formuláciu, ak výsledok sa môže dostaviť aj vyslovením neplatnosti tohto právneho úkonu.
Zmyslom procesného práva je totiž poskytnutie ochrany subjektívnym právam vyplývajúcim z práva
hmotného a nie vytváranie prekážok na ich presadenie. Podľa názoru súdu nemožno uprednostniť

striktnú aplikáciu procesnej normy na úkor spravodlivej ochrany porušeného práva, zvlášť aj v tomto
prípade, ak žaloba bol podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nebránil
uplatňovaniu porušeného práva aj žalobou o určení neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade je
pre súd zrejmé, že vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobkyňu právny význam a aj zmysel
hlavne čo do následkov v kolaudačných konaniach začatých na návrh žalovaného v 2/ rade, ktoré v

prípade úspechu žalobkyne v tomto sporovom konaní, budú musieť byť zastavené. V zmysle uvedeného
preto súd žalobný návrh považoval za prípustný a meritom veci sa v zmysle návrhov na vykonanie
dokazovania predložených stranami sporu aj zaoberal.

46. Súd žalobe vyhovel a určil, že Zmluva o prevode projektovej dokumentácie a o postúpení práv

a povinnosti stavebníka stavby zo dňa XX.XX.XXXX k rozostavanej stavbe rodinného domu a stavbe
garáže s príslušenstvom obe v katastrálnom území I. T. X. uzavretej medzi prevodcami žalovaným v 1/
rade a žalobkyňou a nadobúdateľom žalovaným v 2/ rade sú neplatné.

47. Právny úkon, ktorý trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle

(nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti
niekto dovolá, preto právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú, teda nedôjde k vzniku,
zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu

sa posudzuje len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia, dodatočné okolnosti
nemajú vplyv na jeho platnosť, čo znamená, že skutočnosti, ktoré nastali po vzniku právneho úkonu,
nemôžu mať za následok dodatočnú neplatnosť právneho úkonu a tiež naopak, skutočnosti, ktoré nastali
po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok dodatočnú platnosť právneho úkonu.

48. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že podpisy na oboch predložených zmluvách
sú vlastnými podpismi žalobkyne, čo vyplynulo zo znaleckého skúmania, ale zo znaleckého skúmania
taktiež vyplynulo, že obe predložené zmluvy sa navzájom odlišujú a aj v polohe podpisovej doložky
žalobkyne. Znaleckým skúmaním bolo preukázané, že práve táto podpisová doložka je lokalizovanávzhľadom na ostatný text na inom mieste ako predmetná podpisová doložka na druhej zmluve, pričom
na tej druhej zmluve je táto doložka nie je len posunutá, ale aj vychýlená mimo roviny riadkovania textu
a ostatných podpisových doložiek. Ani podpisy žalovaného v 1/ rade podľa znaleckého skúmania neboli

vyhotovené v druhovej zhode. Napriek tomu, že sa znaleckým skúmaním nepodarilo stanoviť obdobie
vyhotovenia zmlúv, záver je jednoznačný v tom, že podpisové doložky žalobkyne a k nim prislúchajúce
podpisymohlibyťvyhotovenébuďeštepredvytlačenímtextovzmlúvapodpisovýchdoložiekžalovaných
alebo až dodatočne po vytlačení textov zmlúv a podpisových doložiek žalovaných.

Je teda zrejmé, že text zmluvy na 4. strane, ale ani podpisové doložky zúčastnených neboli vyhotovené
v jednom momente. Vo svojej obrane žalovaní poukázali, že zmluva bola vyhotovená v advokátskej
kancelárii na žiadosť žalovaného v 2/ rade. Súd hodnotí postup advokátskej kancelárie pri vyhotovovaní
zmlúv za nelogický, advokátska kancelária predsa nemala žiadny dôvod pri vyhotovovaní zmlúv
postupovať tak, že by texty zmlúv a podpisové doložky vyhotovovala v iných časových okamihoch, a v
prípade, ak by aj zo strany kancelárie došlo k pochybeniu, že by podpisové doložky žalobkyne opomenuli

uviesť, logickejším postupom sa súdu javí vytlačenie novej strany, než opätovné vloženie 4. strany zmlúv
do technického zariadenia.

Súd tiež poukazuje, že dňa XX.X.XXXX žalovaný v 2/ rade podpísal súhlas vlastníka nehnuteľností
okrem iného aj s realizáciou stavby garáže na parc. č. XXX/X pre stavebníkov žalovaného v 1/ rade

a žalobkyňu. Vyhotovenie tejto listiny by vzhľadom na existenciu zmluvy zo XX.XX.XXXX nedávalo
žiadny zmysel, pričom ani žalovaný v1 / rade, ale ani žalovaný v 2/ rade hodnoverne nevysvetlili,
prečo táto listina bola vyhotovená a žalovaným v 2/ rade aj podpísaná. Žalovaný v 1/ rade uviedol,
že asi uviedol nejakú hlúposť, keďže už v tom čase neboli manželmi, a on súhlas potreboval len
prechod a prejazd cez pozemok otca. Žalovaný v 2/ rade uviedol k tomuto súhlasu uviedol, že ho

považuje za bezpredmetné, pričom v podstate svojim podpisom na tomto súhlase poprel skutočnosť, že
je stavebníkom nehnuteľnosti a ako stavebníkov uvádza žalovaného v1/ rade a žalobkyňu.

Súd tiež poukazuje aj na výpovede žalovaných, či už v trestnom konaní, alebo aj pred súdom, ktoré sa
súdu nejavia hodnoverne. Žalovaný v 2/ rade v trestnom konaní raz na otázku odpovedá, že má oba

zmluvy, potom o mesiac neskôr odpovedá, že nevie, kde sa zmluvy nachádzajú a v čase, kedy žalovaný
v 2/ rade má preukázateľne doručenú žalobu o vyslovene neplatnosti právneho úkonu (XX.X.XXXX),
pričom sa necháva v súdnom konaní zastupovať advokátom, vyšetrovateľovi dňa X.X.XXXX na otázku,
či má vedomosť o požiadavke súdu na predloženie napadnutej zmluvy, odpovedá, že nevie o žiadnom
súdnom konaní. Taktiež súd považuje za neštandardné, že by žalovaný v 1/ rade so žalobkyňou ako

manželkou nekomunikovali o obsahu tejto zmluvy, vôbec sa o nej nerozprávali. Podľa názoru súdu sa
žalovaný v 2/ rade ani ako stavebník od uzavretia zmluvy nesprával, keďže podľa jeho názoru termín
podľa stavebného povolenia bol dodržaný, avšak ak by sa ako stavebník po XX.XX.XXXX správal,
zrejme by došlo k podaniu žiadosti o kolaudáciu stavby skôr, resp. by požiadal o predĺženie lehoty na
dokončenie stavby, avšak žiadosť o kolaudáciu rodinného domu je podávaná marci v XXXX, teda o viac

ako 6 rokov po termíne uvedenom v stavebnom povolení a o viac ako 5 rokov po uzatvorení napadnutej
zmluvy. Tiež je súd toho názoru, že ak by sa žalovaný v 2/ rade správal ako stavebník, tak by predsa
mal mať vedomosť aj o tom a všimnúť si, že žalobkyňa už od roku XXXX v predmetnom rodinnom dome
ani so synom nebývali, keďže žalovaný v 2/ rade tvrdil, že sa o stavbu staral ako o svoju vlastnú, stále
sa robilo, keď bolo potrebné, tak sa pracovala a dokončievalo.

Ďalej súd upriamuje pozornosť, že starosta obce I. T. X. vo svojom výsluchu v trestnom konaní opísal,
ako žalobkyňa sa prišla dňa X.X.XXXX informovať o zmene trvalého pobytu, o kolaudácii stavby, kde
mu oznámila, že spornú že predmetnú zmluvu nikdy nevidela, pričom ešte v ten deň podala aj trestné
oznámenie a kontaktovala Centrum právnej pomoci pre riešenie tejto situácie.

Súdjetohonázoru,ženapriektomu,žesažalobkyninepodarilopreukázaťspôsob,akýmsajejpodpisna
predmetných zmluvách ocitol, a dotknuté osoby akúkoľvek nedovolenú manipuláciu so zmluvou popreli,
súd je toho názoru, že v kontexte všetkého, čo vyšlo v konaní najavo, sú tu vážne pochybnosti, či
žalobkyňa skutočne vedela, čo podpisuje, a teda nejednalo sa o jej slobodnú vôľu uzavrieť predmetnú

zmluvu.

49. Súd je však tiež toho názoru, že predmetná dohoda je absolútne neplatná aj v zmysle ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Zmenu v osobe stavebníka je predpokladaná v zmysle ust. § 70 aj vstavebnom konaní. V dôvodovej správe sa k ust. § 70 stavebného zákona uvádza, že sa ustanovuje, že
stavebné povolenie, rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti i prípadné povolenie zmeny dokumentácie
sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov týchto konaní, aby sa celospoločenské záujmy,

práva a právom chránené záujmy účastníkov trvale zabezpečovali. Na vysvetlenie sa ďalej uvádza
poznámka, že právnymi nástupcami účastníkov konania sa rozumejú napr. dedičia po doterajšom
vlastníkovi nehnuteľnosti, budúci vlastník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť kúpou, darovaním a pod.,
organizácia, ktorá hospodárskou zmluvou o prevode správy nadobudne nehnuteľnosť od doterajšieho
správcu, nadobúdateľ práva osobného užívania pozemku, na ktorom je stavba atď.

Z pohľadu teórie správneho práva rozhodnutia správnych orgánov ako individuálne správne akty sa
členia podľa rôznych kritérií, a jedným z nich je aj okruh viazanosti resp. podľa svojho obsahu sa môžu
vzťahovať (a) na osobu tzv. in personam, kedy sa pozícia účastníka správneho konania mení tým, že
získava nové právo alebo sa mu ukladá nová povinnosť alebo (b) na vec tzv. in rem, ktorým sa mení
právny vzťah účastníka správneho konania vo vzťahu k nejakej veci a to tým, že získava nové právo

alebo sa mu ukladá nová povinnosť, pričom môžu byť prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú
sa práva vzťahujú. Stavebné povolenie je teda konštitutívnym individuálny správny aktom a z pohľadu
ich viazanosti má najužšiu väzbu na určitú nehnuteľnosť (pozemok resp. stavba) a nie na konkrétnu
osobu. Akékoľvek rozhodnutie vydané v režime stavebného zákona je tak podľa názorov právnej vedy
aktom verejnej moci a z hľadiska členenia práva na verejné a súkromné patrí do oblasti verejného práva,

pre ktoré sú potom charakteristické vlastnosti príznačné verejnoprávnym oprávneniam.

Postavenie„stavebníka“jevstavebnomzákoneviazanénaustanovenie§58ods.2stavebnéhozákona,
podľa ktorého stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo
podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Z uvedeného

je podľa názoru súdu zrejmé, že nie je možné oddeliť práva a aj povinností vyplývajúcich zo stavebného
povolenia(právopostaviťstavbunakonkrétnompozemkuapovinnosťpostaviťjuvsúladeskonkrétnymi
podmienkami určenými v stavebnom povolení) na jednej strane a práva vzťahujúcich sa k nehnuteľnosti
na strane druhej.

Zmluva o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia nie je právnym poriadkom priamo
zakázaná, ale podľa názoru súdu v prípade, ak nedochádza zároveň aj k dispozícii s vecou samotnou,
ku ktorej sa práva a povinnosti zo stavebného povolenia viažu, obchádza zákon, a teda v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka je neplatná. „Právny úkon je in fraudem legis, ak síce nie je v rozpore
s výslovnou zákonnou normu, ale svojimi účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Obchádzanie

zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osobe nie je
zakázaný; konanie in fraudem legis predstavuje postup, ako sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby
zámerne dosiahol výsledok, ktorý je právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“ (ŠTEVČEK, Marek et
al. 2015. Občiansky zákonník I. §1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 266-267s.)

Súkromnoprávna dispozícia so samotnými právami vyplývajúcimi zo stavebného povolenia nie je teda
možná, pričom sa vychádza zo zásady, že „súkromnoprávnymi dohodami nemožno meniť právo
verejné“. Možná je len dispozícia s vecou, na ktorú sa stavebné povolenie vzťahuje. Súd sa stotožňuje
s názorom žalobkyne vysloveným v záverečnom zhrnutí, podľa ktorého zákonodarca nemal záujem a
ani nepredvídal v ustanovení § 70 stavebného zákona nechávať priestor na súkromnoprávnu dispozíciu

s oprávneniami stavebníka, ale počítal s právnym nástupníctvom na základe splnenia materiálnych
podmienok postavenia stavebníka. Štandardne by malo ísť o prevod alebo prechod vlastníckeho práva
k pozemku prípadne rozostavanej stavbe, musí však ísť o dispozíciu s vecou, resp. s právom k veci,
v dôsledku ktorej dôjde k prechodu práv a povinností zo stavebného povolenia, nie o dispozíciu so
samotnými právami a povinnosťami zo stavebného povolenia, pretože súkromnoprávna dispozícia

s vecou, pozemkom alebo rozostavanou stavbou, je predpokladom k prevodu alebo prechodu práv
a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia. Podľa názoru súdu nie je možné uskutočniť
prevod práv a povinností z individuálnych správnych in rem osobitným súkromnoprávnym úkonom bez
súčasného prevodu vlastníckeho práva.

Podľa ustálenej judikatúry súdov SR stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov a ako vec v
právnom zmysle vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým
všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu
unadzemnýchstaviebdochádzavytvorenímstavu,keďjeužjednoznačneanezameniteľnýmspôsobomzrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, pričom je nerozhodné, že ešte nebolo
vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou.
Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t. j.

ten kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. S nadobudnutím vlastníckeho práva
nadobúda vlastník jednotlivé vlastnícke oprávnenia, najmä oprávnenie predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade v rodinnom dome, ku ktorému

boli prevedené práva a povinnosti zo stavebného povolenia podľa spornej zmluvy, už dňa XX.XX.XXXX
bývali. Žalobkyňa uviedla, že sa do domu nasťahovali v roku XXXX, čo potvrdil aj žalovaný v 1/ rade,
ktorý dodal, že po roku XXXX bol stavba rodinného domu vo vnútri dokončená. Z toho vyplýva, že ku
dňu uzatvorenia spornej zmluvy boli už vykonané prvky dlhodobej životnosti stavby a bola dokončená
už existujúca vec, a teda celá táto vec a aj vlastnícke právo k nej vznikla ešte pred uzavretím spornej
zmluvy. Výlučnými vlastníkmi takto vytvorenej veci sa stali žalovaný v 1/ rade so žalobkyňou na základe

originálneho spôsobu vzniku vlastníckeho práva - vytvorením veci. Pritom je právne bezvýznamné, že
podľa stavebných predpisov nebolo ešte vydané príslušné rozhodnutie, lebo kolaudačné rozhodnutie
len potvrdzuje súlad skutočného vykonania stavby so stavebnou dokumentáciou, avšak vznik veci a
tým i vzniknuté vlastnícke právo k veci nekonštituuje. Súd tiež poukazuje aj na to, že ku dňu podpisu
spornej zmluvy žalovaný v 2/ rade nespĺňal podmienku k nadobudnutiu statusu stavebníka, pretože k

tomu dňu nebol vlastníkom pozemku, na ktorom bol rodinný dom postavený a zároveň nebol vlastníkom
ani tohto rodinného domu ako veci samotnej. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 2/ rade pozemok
pod rodinným domom, a aj pod garážou, nadobudol až v roku XXXX od žalovaného v 1/ rade a nebolo
preukázaný, že by žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade previedli na žalovaného v 2/ rade vlastnícke právo
k obom stavbám.

Súd je teda toho názoru, že Zmluva o prevode projektovej dokumentácie a o postúpení práv a
povinnosti stavebníka stavby zo dňa XX.XX.XXXX k rozostavanej stavbe rodinného domu a stavbe
garáže s príslušenstvom obe v katastrálnom území I.Á. T. X. uzavretej medzi prevodcami žalovaným
v 1/ rade a žalobkyňou a nadobúdateľom žalovaným v 2/ rade obchádza účel zákona upravujúci

prevod vlastníckeho práva k veci, v danom prípade k nehnuteľnostiam - rodinný dom a garáž, a podľa
názoru súdu nie je možné, aby žalovaný v 2/ rade prebral na seba status stavebníka len na základe
takejto zmluvy s predmetom prevodu špecifikovaným len ako „projektová dokumentácia k stavbám“ bez
súčasného prevodu vlastníckeho práva k veci samotnej.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, výsledky vykonaného dokazovania, preto súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

51. Žalovaní v konaní taktiež poukazovali na dôvod uzatvorenia spornej zmluvy, ktorým malo byť
predovšetkým financovanie stavieb, avšak súd je toho názoru, že nebol dôvod skúmať v tomto konaní

dôvod uzatvorenia takej zmluvy, keďže aj keby bol takýto dôvod žalovanými preukázaný, nebol by
spôsobilý platnosť tejto zmluvy konvalidovať.

Súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho
súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená

automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s

ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo
163/2015 zo 17. marca 2016). Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (pozri rozhodnutie

ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

K trovám konania52. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. V danom prípade bolo predmetom konania určenie neplatnosti Zmluvy o prevode projektovej

dokumentácie a postúpení práv a povinností stavebníka. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto
úspech žalobkyne v konaní predstavuje 100% voči obom žalovaným a úspech žalovaných predstavuje
0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% voči obom žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.