Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113233372
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4113233372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: LL real invest, s.r.o., IČO: 36
701521,sosídlomŠtúrova165,Nitra,zast.BIZOŇ&PARTNERS,s.r.o.,advokátskakanceláriasosídlom
Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Mesto Nitra, IČO: 308 307,
so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, o zaplatenie 200 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 02. 05. 2019, č. k. 9C/273/2013-480, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o nároku na
náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, v konaní v časti o zaplatenie 1500 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1500 eur od 02. 10. 2013 do zaplatenia konanie zastavil
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne domáhal žalobou
zaplatenia od žalovaného 200 000 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu
konania súd uznesením zo dňa 02. 05. 2019 pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný bol zaviazaný

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 397 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 198 500 eur od 02. 10. 2013 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 198
500 eur od 02. 02. 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z výsledkov dokazovania
vyplýva, že dňa 31. 08. 2009 strany sporu uzatvorili zmluvu o budúcej zámennej zmluve č. XXX/XX/
OM za podmienok, že žalovaný prevedie na žalobcu vlastníctvo nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat.
úz. B. a to stavby súp. č. XXXX „dom opatrovateľskej služby“ na V. č. X spolu s príslušenstvom, t. j.
stavbou skladovacích priestorov bez súpisného čísla postavenej na parc. č. XXXX a pozemku parcely

registra „C“ KN č. XXXX, na ktorom je stavba súp. č. XXXX postavená spolu s príslušenstvom, ktoré
sú zapísané na LV č. XXXX a žalobca prevedie na žalovaného vlastníctvo nehnuteľnosti a to stavby „X.
U.“, ktorú žalobca postaví na vlastné náklady na pozemkoch v jeho vlastníctve parc. č. S. č. XXXX/X
záhrady o výmere XXXXX m2 a parc. reg. CKN č. XXXX ostatné plochy o výmere XXXX m2. Dňa 27. 10.
2017 bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí X. medzi odovzdávajúcim žalobcom a preberajúcim
žalovaným a ako správca bol ustanovený U. B.. Dňa 14. 11. 2011 strany sporu uzavreli zámennú zmluvu
č. ČJ XXXX/XXXX/OM tak, že si zamenili nehnuteľnosti a to „X.“ postavený na W. D. postavený na

parc. č. XXXX.. Následne bol dňa 06. 03. 2012 uzatvorený dodatok č. 1 s tým, že ide o stavbu súp. č.
XXXX J. opatrovateľskej služby na V. X, B., postavenú na parc. č. XXXX spolu so svojim príslušenstvom,
t. j. stavbami skladovacích priestorov, ktoré nie sú predmetom evidencie v katastri. Návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zámennej zmluvy bol podaný dňa 24. 11. 2011a registrovaný pod V XXXX/XX, pričom odovzdávajúci protokol bol podpísaný 31. 01. 2012 s tým, že
preberajúci, t. j. žalobca potvrdil prevzatie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. B., zapísanej na
LV č. XXXX na základe zámennej zmluvy. Žalobca dňa 14. 03. 2012 doručil písomné odstúpenie od

zámennej zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností. Neskôr žalobca dňa 30. 01. 2013
podal žalobu proti mestu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti X. J. U. súp. č. XXXX, orientačné
č. XC postavený na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. B..

2. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 30. 10. 2014 č. k. 18C/41/2012-246 určil, že je neplatné

odstúpenie zo dňa 14. 03. 2012 od zámennej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu 14. 11.
2011. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 06. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre zo dňa 31. 05. 2018, č. k. 7Co/25/2015-322, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že na Okresnom súde Nitra bolo vedené konanie pod
sp. zn. 10C/255/2014 na základe žaloby žalovaného (LL Real Invest, s.r.o.) podané až po začatí konania
o určenie neplatnosti odstúpenia od zámennej zmluvy a v tomto konaní sa posudzovala neplatnosť

uvedenej zámennej zmluvy. Predmetné konanie bolo právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 5Co/477/2016-401 zo dňa 19. 01. 2018, ktorým bol zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie
č. k. 10C/255/2014-235 zo dňa 04. 04. 2016 potvrdený ako vecne správny so záverom, že predmetná
zámenná zmluva nie je neplatná. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. a/
CSP, § 48, § 123, § 451, § 456, § 457, § 458, § 488, § 494 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa v
predmetnom konaní domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že podľa
jeho tvrdenia žalovaný užíva nehnuteľnosť X. U. bez právneho dôvodu, nakoľko má za to, že zámenná
zmluva zo dňa 14. 11. 2011, na ktorej sa strany sporu dohodli, že zamieňajú nehnuteľnosti J. pomere
1/1, teda bez akýchkoľvek doplatkov a finančných vyrovnaní sa jeho odstúpením od začiatku zrušila.

Predmetné konanie bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 18C/41/2012. Ako bolo vyššie konštatované, tak rozsudkom Okresného súdu
Nitra zo dňa 30. 10. 2015, č. k. 18C/41/2012-246 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 7Co/25/2015-322 zo dňa 31. 05. 2018 určil, že je neplatné odstúpenie zo dňa 14. 03. 2012
od zámennej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu zatvorená dňa 14. 11. 2011. Rovnako Okresný

súd Nitra rozsudkom zo dňa 04. 04. 2016, č. k. 10C/255/2014-235, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/477/2016 zo dňa 19. 01. 2018 určil, že zámenná zmluva nie je neplatná.
Z uvedeného teda vyplýva, že zámenná zmluva je platná a zároveň odstúpenie žalobcu od zámennej
zmluvy je neplatné.

3. V zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd sa stotožnil s právnym
názorom žalovaného, že v danom prípade nebola naplnená ani jedna zo skutkových podstát inštitútu
bezdôvodného obohatenia. Zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko

žalovaný užíval a užíva spornú nehnuteľnosť v súlade so zámennou zmluvou, t. j. na základe právneho
dôvodu, ktorým je platná zámenná zmluva, pričom nedošlo k jej zrušeniu od počiatku, keďže odstúpenie
od nej zo strany žalobcu bolo neplatné. Rovnako v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu
anizdôvoduplnenia zprávnehodôvodu,ktorýodpadolataktiežžalovanývtejtovecinezískalmajetkový
prospech z nepoctivých zdrojov.

4. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zámenná zmluva nenadobudla účinnosť a žalovaný nenadobudol
vlastnícke právo k stavbe „X. J. U.“, súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že užívanie nehnuteľnosti,
ktoré má byť dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia je len jednou zo zložiek vlastníckeho práva v
zmysle § 123 OZ a nie je totožné so samotnou podstatou vlastníckeho práva. Právo užívať X. odvodzuje

žalovaný od zmluvy od budúcej zámennej zmluvy a od zámennej zmluvy a nie od protokolu. Protokol
o odovzdaní X.e len dôkazom o dobrovoľnom odovzdaní X. J. U. do užívania žalovaného žalobcom
a prevod vlastníctva je vlastne to, čo žalobca žalovanému neoprávnene upiera. V tejto súvislosti súd
poukázal na to, že k prerušeniu vkladového konania správou katastra B. došlo len z dôvodov na strane
žalobcu, ktorý oznámil odstúpenie od zámennej zmluvy, pričom o tomto odstúpení bolo v konečnom

dôsledku rozhodnuté, že je neplatné. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na tú skutočnosť, že Úrad pre
verejné obstarávanie, odbor dohľadu sa k uzatváraniu zmluvy o budúcej zámennej zmluve a zámennej
zmluve vyjadril tak, že kontrolovaný subjekt B.ostupoval pri uzatváraní zmluvy v rozpore so základnými
povinnosťami verejného obstarávateľa upravenými v § 9 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní, akoaj v rozpore so základnými princípmi stanovenými v § 9 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní. Súd
poukázal na to, že uvedeným sa už zaoberali súdy v konaniach vedených pod sp. zn. 18C/41/2012 a
10C/255/2014 so záverom, že Zákon o verejnom obstarávaní zo strany žalovaného porušený nebol.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, nezaoberal sa výškou uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
návrhom žalovaného na prípadné započítanie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný účelne vynaložil
na správu, údržbu a prevádzku X. U., ako aj výškou nájomného stanovenej znaleckým posudkom
voči bezdôvodnému obohateniu a ani termínom omeškania žalovaného s vydaním bezdôvodného

obohatenia žalobcovi. Keďže žaloba bola v priebehu konania sčasti zobratá späť, súd s poukazom na
ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 CSP
a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že

odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a g/ CSP. K skutkovým zisteniam uviedol
toľko, že strany sporu uzatvorili dňa 31. 08. 2009 zmluvu o budúcej zámennej zmluve, na základe ktorej
sa zaviazali, že žalovaný sa stane výlučným vlastníkom stavby „X. J. U.“ a žalobca sa stane výlučným
vlastníkom existujúcich nehnuteľností a to „J. C. znaleckého posudku N. zistená vo výške 1 427 338,52
eura. Dňa 14. 11. 2001 bola uzatvorená zámenná zmluva. Bol vypracovaný nový znalecký posudok,

na základe čoho bola stanovená hodnota J. V. na sumu 1 010 000 eur, t. j. o sumu 417 338,52 eura
nižšiu, oproti znaleckému posudku č. 20/2008. Nakoľko žalovaný neodovzdal nehnuteľnosti v stave,
v akom sa dohodli v zmluve o budúcej zámennej zmluve, tak od zmluvy odstúpil dňa 14. 03. 2012.
Žalovaný odo dňa 27. 11. 2011 užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, nakoľko je stále vlastníkom
BD U. a žalovaný sa sústavným odplatným prenechaním dotknutých priestorov BD U. na užívanie tretím

osobám bezdôvodne obohacuje na jeho úkor, pričom výška škody bola určená znaleckým posudkom
č. XX/XXXX. Žalovaný doposiaľ právoplatne nenadobudol vlastnícke právo k BD U., pretože proti
rozhodnutiamokresnéhosúduajkrajskýchsúdovpodaldovolanie.Knesprávnemuprocesnémupostupu
uviedol, že medzi základné princípy konania pred súdom podľa čl. 6 ods. 1 CSP patrí princíp rovnosti
zbraní. Civilný sporový poriadok ďalej v čl. 9 explicitne vyjadruje princíp kontradiktórnosti konania, v

zmysle ktorého majú spory stranu právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Princíp kontradiktórnosti ale nie je
naplnenýlentým,žesastranedoručilaurčitápísomnosť,alekjehonaplneniudochádzaibavtedy,aktáto
písomnosť bola doručená v dostatočnom časovom predstihu pred rozhodnutím, aby bola účastníkom
daná možnosť zaujať kvalifikované stanovisko. Nesprávny procesný postup súdu spočíva v tom, že súd

rozhodol napriek tomu, že na pojednávaní konanom dňa 02. 05. 2019 po oboznámení súdu s obsahom
spisu, právny zástupca dôvodne namietal, že vyjadrenie žalovaného mu doposiaľ nebolo doručené.
Sudkyňa na to vyjadrenie žalovaného doručila na pojednávaní krátkou cestou a vyhlásila dokazovanie
za skončené. Bezprostredne po doručení vyjadrenia sa právny zástupca vyjadril, že vzhľadom na rozsah
tohto podania sa k nemu nevie a nebude na tomto pojednávaní vyjadrovať, načo sudkyňa uviedla, že

by to aj tak nemalo vplyv súdu na vec a teda aj na rozhodnutie o merite veci a vyhlásila rozsudok,
ktorým žalobu zamietla. Namietal, že súd prvej inštancie mu takýmto svojvoľným procesným postupom
znemožnil uskutočniť patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Okresný súd na pojednávaní dňa 02. 05. 2018 skutkovo posúdil vec a uviedol, že akékoľvek
jeho vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného už neovplyvní rozhodnutie súdu a nie je preto potrebné umožniť

mu vyjadriť sa k tomuto podaniu a na tom pojednávaní aj meritórne rozhodol.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na rozhodnutia
OkresnéhosúduvNitresp.zn.18C/41/2012arozsudokKrajskéhosúduvNitrepodsp.zn.7Co/25/2015,

ako aj rozsudku Okresného súdu v Nitre sp. zn. 10C/255/2014 a rozsudku Krajského súdu v Nitre
5Co/477/2016. Z právoplatných súdnych rozhodnutí je zrejmé, že žalobca nebol zo strany žalovaného
uvedený do omylu o technickom stave a hodnote DOS V. tak, ako žalobca uvádza vo svojom odvolaní
a teda, že neexistuje zmluvný ani zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu a že
žalovaný užíva BD U. na základe právneho titulu platnej zámennej zmluvy. Ďalej uviedol, že popiera,

že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Na to, aby mohlo dôjsť zo strany žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu, museli by byť naplnené pojmové znaky bezdôvodného obohatenia
stanovené zákonom. Zmluva o budúcej zámennej zmluve, protokol o odovzdaní a prevzatí, ani samotná
zámenná zmluva neobsahovala žiadne ustanovenie, na základe ktorého by sa žalobca so žalovanýmdohodol, že žalovaný nie je oprávnený umiestniť do BD U. nájomcov a uzatvoriť s nimi nájomné
zmluvy. Právoplatnými súdnymi rozhodnutiami bolo preukázané, že žalovaný užíva BD U. na základe
právneho titulu platnej zmluvy a zámennej zmluve a teda že BD U. mu bol odovzdaný do bezplatného

užívania v zmysle predmetných zmlúv protokolom o odovzdaní a prevzatí zo dňa 27. 10. 2011. Zo strany
žalovaného nedošlo k naplneniu pojmových znakov bezdôvodného obohatenia a popiera, že by sa na
úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval. Naviac X. J. U. bol postavený ako stavba nižšieho štandardu,
ktorá mala byť využívaná a v súčasnosti aj reálne slúži ako nájomné byty pre starých a zdravotne
postihnutých občanov a preto je zrejmé, že neužíva BD U. na komerčné účely a neúčtuje jednotlivým

nájomcom komerčné nájomné. K vyjadreniu žalobcu k stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie
ohľadom porušenia zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že toto stanovisko napadol opravnými
prostriedkami, nakoľko bolo založené na retrospektívnom použití smerníc nariadený EP a zákonov SR.
Napriek tomu, že predmetné stanovisko k dnešnému dňu nenadobudlo právoplatnosť, súdy sa s touto
problematikou vysporiadali v právoplatných rozsudkoch sp. zn. 10C/255/2014 a 18C/41/2012.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne zotrval na dôvodoch svojho odvolania
a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k nemu uplatneným odvolacím dôvodom, ale len opätovne
vyčerpávajúco predkladal svoju vlastnú hmotnoprávnu analýzu predmetu sporu. Nepoprel jeho tvrdenie
o tom, že mu súd na pojednávaní dňa 02. 05. 2019 prostredníctvom právneho zástupcu doručil

vyjadrenie žalovaného zo dňa 09. 03. 2018 o rozsahu viac ako 140 strán a neumožnil mu oboznámiť
sa s jeho obsahom a adekvátne reagovať. Týmto konaním súdu bol porušený princíp rovnosti zbraní
spoločne s princípom kontradiktórnosti konania. Nesprávnosť zvoleného procesného postupu po
doručení vyjadrenia protistrany krátkou cestou na pojednávaní bola zavŕšená vydaním uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým bolo dokazovanie zo strany súdu skončené. Daným konaním preto došlo k

priamemu porušeniu sporových procesných predpisov v časti ust. § 167 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie
týmto nesprávnym procesným postupom vytvoril stav, ktorý mu znemožnil uskutočniť procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný predmetnú dokumentáciu, na ktorú poukazuje

žalobca zaslal súdu za účelom uplatnenia svojej dôkaznej povinnosti výlučne pre prípad, ak by sa
súd nestotožnil s návrhom žalovaného o zamietnutí žaloby. Na otázku súdu, či trvá na návrhu na
započítanie finančných prostriedkov uviedol, že vzhľadom na súdom vyjadrený predbežný názor k veci
o zamietnutí žaloby na svojom podaní zo dňa 15. 03. 2008 ďalej netrvá a teda ani nie je potrebné,
aby sa k nemu žalobca vyjadroval. Ďalej uviedol, že žalobca mal na pojednávaní možnosť navrhnúť

odročenie konania za účelom oboznámenia sa s predloženou dokumentáciou vynaložených finančných
prostriedkov bez ohľadu na vyjadrený predbežný názor súdu, avšak tak neurobil a nenavrhol žiadne
ďalšie návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania ani po otázke súdu, či majú strany nejaké návrhy
na vykonanie dokazovania. Je výlučne vecou súdu, či predmetný dôkaz vykoná alebo nevykoná a
či považuje predmetný dôkaz za relevantný a či sa bude dôkazom zaoberať. Nakoľko súd vyjadril

predbežný názor, ktorý bol v súlade s návrhom žalovaného, žalovaný netrval na návrhu, ktorý uplatnil
z opatrnosti a povinnosti uplatnenia všetkých prostriedkov procesného útoku a obrany. Nedošlo teda k
znevýhodneniu žalobcu v konaní a ani k porušeniu práv strany sporu. Pre rozhodnutie predmetnej veci
bol teda na základe názoru súdu úplne irelevantný zoznam vynaložených finančných prostriedkov aj s
návrhom na jeho uplatnenie v rámci konania, nakoľko sa súd s touto dokumentáciou nezaoberal v rámci

konania a rozhodol bez tejto dokumentácie. Vyjadrenie žalobcu by v tomto prípade nebolo rozhodné a
súd by naň neprihliadol. Navyše žalobca zastúpený advokátom mal možnosť na poslednom pojednávaní
uplatniť viaceré formy procesnej obrany, avšak nemal návrhy na ďalšie dokazovanie a rovnako tak ani
od roku 2013, odkedy predmetné súdne konanie trvá, nedoložil dôkaz, ktorý by ovplyvnil názor súdu. Ak
by takýto prostriedok procesnej obrany a prostriedok procesného útoku existoval, žalobca mal dostatok

času na jeho uplatnenie v rámci konania. Záverom uviedol, že účelom zásady koncentrácie konania
v konaní je najmä stanovenie určitých limitov súdneho konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu
generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku spôsobovali naťahovanie súdnych konaní
a rovnako aj ich nehospodárnosť. Žalobca na poslednom pojednávaní nenavrhol odročenie konania za
účelom vyjadrenia sa k návrhu žalovaného, ani nenavrhol doplnenie dokazovania, aj keď mu zákon túto

možnosť priznáva. Súd prvej inštancie teda jednoznačne neznemožnil žalobcovi uplatniť svoje procesné
práva a teda nedošlo ako tvrdí žalobca k nesprávnym procesným postupom, ani k porušeniu práva na
spravodlivý proces.9.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380
CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v
časti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

10. V danom prípade žalobcu podľa obsahu odvolania uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. a/ CSP, t. j. že neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky definuje samotný Civilný

sporovýporiadok(§161ods.1)akopodmienky,zaktorýchmôžesúdkonaťarozhodnúť.Teóriacivilného
práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - t. j.
v sporovom konaní žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc,
príslušnosť,zákonnéobsadeniesúdu),procesnépodmienkynastraneúčastníkov(procesnásubjektivita
a procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky
(prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok

je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Na účely odvolania môže ísť o také
nedostatky procesných podmienok, ktoré sa prejavujú v nedostatku žaloby (právomoc súdu, príslušnosť
súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej
veci). Žalobca vo svojom odvolaní len všeobecne poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. a CSP, avšak
žiadnu procesnú podmienku, ktorá by nebola splnená neoznačil a odvolací súd ani nedostatok žiadnej

procesnej podmienky nezistil. Preto tento odvolací dôvod považuje za irelevantný. Ako ďalší odvolací
dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd k tomu udáva, že znakmi vady konania podľa tohto ustanovenia sú:
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces,

b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojom procesnou aktivitou
uskutočňovala jej procesné práva.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu, zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi strán, avšak s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentami procesných strán; postačujúcim
je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia ( viď tiež II. ÚS 76/07).

12. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci. To, ako súd
viedol spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej

účasti v konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/217/2018, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu.

13. Žalobca videl nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie v tom, že na pojednávaní konanom dňa

02. 05. 2019 mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 09. 03. 2018 spolu s listinnými dôkazmi
v značnom rozsahu, pričom nemal možnosť sa k tomuto vyjadreniu vyjadriť. Zo spisu vyplýva, že na
pojednávaní konanom dňa 02. 05. 2019 súd prvej inštancie doručil krátkou cestou právnej zástupkyni
žalobcu vyjadrenie žalovaného zo dňa 09. 03. 2008 s prílohami. Na dotaz súdu strany sporne navrhli, že
nemajú žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a po prednesení záverečných rečí súd vyhlásil

dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Ešte skôr, ako súd pristúpil k dokazovaniu listinami,
postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP s tým, že uviedol predbežné právne posúdenie. Predbežné právne
posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia
a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu
právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a podobne. Ide

o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania,
vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva,
že súd vyslovil svoj predbežný názor k veci v tom, že dôjde k zamietnutiu žaloby a na základe tohto
predbežného právneho posúdenia sám žalovaný uviedol, že nie je potrebné vykonávať dokazovanie anetrvá na návrhu na započítanie finančných prostriedkov, pričom túto svoju obranu uviedol len v prípade,
ak by nedošlo k zamietnutiu žaloby a predmetný dôkaz uviedol len ako prostriedok procesnej obrany
alternatívnej žiadosti výhradne pre prípad, ak by súd žalobu nezamietol. V tejto súvislosti odvolací súd

podotýka,žepodstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchakoajprávnickýchosôb
sa domáhať svojich práv na nestrannom súde a povinnosť súdu vyplýva sa zaoberať účinne námietkami
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. V danom prípade
predložené listinné doklady, ktoré predložil žalovaný a ktoré boli žalobcovi na pojednávaní dňa 02. 05.
2019 doručené krátkou cestou, nemali význam pre rozhodnutie a preto nebolo ani potrebné, aby sa k

nim osobitne žalobca vyjadroval. Naviac, ak bol toho názoru, že mu bolo upreté právo na spravodlivý
proces, mohol na uvedenom pojednávaní žiadať, ako strana sporu, o odročenie pojednávania za účelom
oboznámenia sa s predloženými listinnými dokladmi, čo však neurobil a naviac ani nenavrhol žiadne
ďalšie návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania. Logicky potom vyplýva, že súdu prvej inštancie
nezostal iný postup, ako vyhlásiť dokazovanie za skončené a vo veci meritórne rozhodnúť. Z uvedených
dôvodov preto nedošlo k znevýhodneniu žalobcu v konaní, ani v porušení rovnosti strán sporu a pre

rozhodnutie sudcu bol úplne irelevantný zoznam vynaložených finančných prostriedkov aj s návrhom
na jeho uplatnenie v rámci konania, pretože žaloba bola zamietnutá. Súd prvej inštancie sa touto
dokumentáciou v rámci tohto konania nezaoberal, rozhodol bez tejto dokumentácie a vyjadrenie žalobcu
v tomto prípade bolo nerozhodné a súd by naň neprihliadal. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

14. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uvádza ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j., že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na

akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie
dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca
vo svojom odvolaní len všeobecne poukazuje na citované zákonné ustanovenie, avšak neuvádza, aká
vada v konaní nastala. Po prieskume odvolacím súdom ani odvolací súd žiadnu takúto inú vadu, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nezistil.

15. Ako posledný odvolací súd žalobca uvádza ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j., že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti sa plne stotožňuje so zisteným
skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Odvolací súd v zmysle

ust. § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje, alebo doplní. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom
rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho

súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsudku i správne právne posúdil s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutých častiach. Odvolací súd nenachádzal dôvod, pre ktorý by sa
malo v týchto záveroch súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Okrem

iného opätovne podotýka, že prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku
mohol žalobca v priebehu konania riadne uplatniť, avšak na poslednom pojednávaní konanom dňa 02.
05.2019nenavrholvykonaniežiadnychdôkazovapretoajtentoodvolacídôvodjepreodvolaciekonanie
irelevantný.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď rozhodnutie je správne i v časti o nároku na náhradu
trov konania.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 389 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 1 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).