Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117206669
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117206669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v 1. rade Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H., T. D. XX, v 2. rade A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., F. X, o zaplatenie sumy 3 966,32 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17Csp/84/2017-106 z 29.
mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému v 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

III. V časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1. rade a výroku o nepriznaní náhrady
trov konania žalovanej v 1. rade napadnutý rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

IV. Stranám sporu, a to žalobcovi a žalovanej v 1. rade, nepriznáva náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitraakosúdprvejinštanciepodľa§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP") rozsudkom č. k. 17Csp/84/2017-106 z 29. mája 2018, zamietol žalobu a žalovaným v
1. rade a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník"), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm.
d/, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník" alebo len „OZ"), § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere
a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal, aby
súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 3 966,32 eura
spolu s príslušenstvom, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky z 23. 10. 2015 nadobudol pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 235081300 uzavretej dňa

06. 11. 2011 medzi postupcom a žalovanými.

4. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnenízmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca uviedol, že Zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaní neplnili v stanovených
termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy.

5. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 4
054,12 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 895,11 eura, z riadneho úroku vo výške 1 069,48
eura, z úroku z omeškania vo výške 89,53 eura a z poplatkov vo výške 0 eur v súlade s prílohou k
zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku
dňu postúpenia pohľadávky. Keďže žalovaní po postúpení pohľadávky vykonali úhrady, dlžná suma

predstavovala sumu vo výške 3 966,32 eura, pozostávajúca z neuhradenej istiny úveru vo výške
2 807,31 eura, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 069,48 eura, z neuhradeného úroku z
omeškania vo výške 89,53 eura, z neuhradených poplatkov vo výške 0 eur.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom

rozsahu ako nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z uvedeného dôvodu žalobca nemá v konaní
aktívnu vecnú legitimáciu.

7. V predmetnej veci Okresný súd Nitra vydal dňa 10. 03. 2017 platobný rozkaz č. 17Csp/84/2017-47,

voči ktorému žalovaná v 1. rade podala odpor, v ktorom namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
ako aj nesplnenie si podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Okresný súd Uznesením č. k.
17Csp/84/2017-56 z 4. septembra 2017 platobný rozkaz zrušil a nariadil termín pojednávania.

8. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu

Slovenská sporiteľňa a.s., uzavrela so žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 06. 06. 2011 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie Splátkového úveru vo výške 3 000 eur,
pričom išlo o spotrebný úver na čokoľvek, s konečnou splatnosťou úveru 15. 05. 2021. Žalovaní mali
predmetný úver splácať od prvého čerpania Úveru do 30. 06. 2011 vo výške 38,20 eura mesačne, k
poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo úrokov a poplatkov) od 15. 07. 2011 vo výške 57,11

eura mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Predmetný úver sa mal splácať v 119 mesačných
splátkach počnúc od 15. 07. 2011. Právny predchodca žalobcu listom z 30. 10. 2015 oznámil žalovaným
postúpenie pohľadávky podľa § 526 OZ, pričom k postúpeniu došlo na základe zmluvy o postúpení
pohľadávokzodňa23.10.2015.Prípisomz30.09.2015právnypredchodcažalobcuoznámilžalovaným
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 29. 09. 2015, avšak vyhlásenie splatnosti nebolo žalovaným

riadne doručené.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie
žalovanej sumy vo výške 3 966,32 eura, pričom žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 2 807,31
eura, riadneho úroku vo výške 1 069,48 eura a úroku z omeškania vo výške 81,53 eura.

10. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., uzavrel so žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 06.
06. 2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie Splátkového
úveru vo výške 3 000 eur, pričom išlo o spotrebný úver na čokoľvek, s konečnou splatnosťou úveru
15. 05. 2021. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaní doposiaľ na predmetnom úverovom prípade uhradili

celkovo sumu vo výške 1 567,66 eura. Právny predchodca žalobcu listom z 30. 10. 2015 oznámil
žalovaným postúpenie pohľadávky podľa § 526 OZ, pričom k postúpeniu došlo na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2015. Prípisom z 30. 09. 2015 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 29. 09. 2015, avšak vyhlásenie splatnosti nebolo
žalovaným riadne doručené.

11. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné
vyhovieť, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalobca bol povinný v konaní
preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, t. j. že právnypredchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO:
00 151 653, ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade na úhradu dlhu a títo
boli napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Keďže dodržanie

tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, žalobca ani právny predchodca žalobcu do
spisu nezaložil relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť uplatňovaného nároku, súd bol nútený
konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách treba ohľadom

inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Žalobca (ako aj právny predchodcovia žalobcu)
v konaní nepreukázal iné oznámenie, resp. výzvu, v ktorej by banka vyzvala žalovaných v 1. a v 2. rade
na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by boli žalovaní v omeškaní viac ako 90 dní, nepreukázal, že postupujú
sa už len splatné pohľadávky. Žalobca preukázal len vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo
strany právneho predchodcu žalobcu.

12. Ak zákon vyžaduje v § 92 ods. 8 písomnú výzvu banky na splnenie čo i len časti peňažného záväzku,
s ktorým je dlžník v omeškaní, tak táto podmienka splnená nebola. Vychádzajúc z uvedeného dospel
súd prvej inštancie k záveru, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaných
na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. z. 483/2001 Z. z. o bankách

neboli splnené, preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok z 23. 10. 2015 a následne ďalšie
zmluvy o postúpení v tejto časti za neplatnú pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho považoval aj
vymáhanú pohľadávku za nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie bolo priamo v rozpore so
zákonom. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu
nauplatneniesidanejpohľadávkypredsúdom.Zneplatnéhopostúpeniapohľadávkyžalobcovinesvedčí

právo, ktorého sa domáha žalobou, preto rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie.

13. Záverom na podporu uvedeného záveru poukázal na iné rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn.
7Co/295/17 z 30. novembra 2017, sp. zn. 9Co/370/2017 z 21. februára 2018, sp. zn. 7Co/981/2015 z

28. februára 2017, ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/219/2016 z 8. decembra
2016.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v
konaní úspešní, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobevyhovie,prípadne,abyrozsudoksúduprvejinštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úvodom odvolania poukázal na to, že
vychádzajúc z § 89 ods. Zákona o bankách môže banka upraviť vzťahy medzi bankou a klientom

odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon odchýlku nevylučuje. Ustanovenie § 92 ods. 8
predmetnéhozákonanevylučujeodchýlnuúpravuvzájomnýchvzťahov,zmluvnéstranysidohodliotázku
postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. S poukazom na uvedené

má za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom sa stotožnil aj
Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015 z 25. augusta 2016, sp. zn. 9Co/145/2015
z 5. októbra 2016, sp. zn. 11Co/206/2015 z 5. októbra 2016. Poukázal na bod 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok a čl. I bod 10 Zmluvy o splátkovom úvere.

16.DopozornostiodvolaciehosúdudalajuznesenieKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.19Co/2/2016z2.
mája 2017. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách
umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od ustanovení zákona, pričom
predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti podporne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/147/2017
z 10. januára 2018, a to konkrétne bod 18. - 21., ktoré priložil v prílohe.17. Právny predchodca žalobcu ukončil zmluvný vzťah podaním z 30. 09. 2015 na základe ktorého
došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu k 29. 09. 2015. Predmetné
podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z predmetnej

výzvy je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy o splátkovom
úvere, a to v lehote 15 dní. Zároveň je z platobnej histórie zrejmé, že žalovaný bol ku dňu postúpenia
pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, a to aj napriek doručeniu
výzvy na úhradu. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením
pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo v danom prípade v konaní preukázané predloženou platobnou
históriou úveru a vyplýva to aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je uvedené, že žalovaný
vykonal poslednú úhradu dňa 21. 10. 2014.

18. Lehota 90 dní musí uplynúť od doručenia výzvy žalovanému. Žalobca má za to, že § 92 ods. 8
Zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo
v danom prípade v konaní preukázané predloženou platobnou históriou úveru. Z textu predmetného
ustanovenia (ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke) nevyplýva, že 90 dňová lehota musí uplynúť od doručenia výzvy. Je zrejmé, že postačuje, ak je

žalovaný v omeškaní aspoň 90 dní s úhradou aj čo i len časti svojho peňažného záväzku, a to napriek
písomnej výzve. Nie je určené, že predmetná výzva žalovanému nemôže byť doručovaná aj počas
tejto doby omeškania dlžníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k.
11Co/279/2017-236 z 19. 12. 2017.

19. V konaní predložil aj výzvu z 09. 09. 2015, ktorá bola zaslaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky
a ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Pokiaľ ide o preukázanie jej doručenia uviedol,
že žalovaný v konaní nespochybnil doručenie výzvy. Poukázal na § 151 ods. 1 CSP, vychádzajúc z
ktorého je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovanými spochybnené, považovať za nesporné.
Vzhľadom k tomu, že žalovaní nespochybnili doručenie výziev, súd nevykonáva dokazovanie v tomto

smere a predmetnú skutočnosť mal preto súd prvej inštancie za nespornú. Záverom si uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 180,36 eura.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 17Csp/84/2017-106 z 29. mája 2018, ktorým zamietol žalobu,

zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu
nie je dôvodné vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2. rade. V časti výroku týkajúcej sa
výrokuozamietnutížalobyprotižalovanejv1.radeavýrokuonepriznanínáhradytrovkonaniažalovanej
v 1. rade napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že pokiaľ ide o vecnú správnosť
preskúmavaného rozhodnutia, súd prvej inštancie starostlivo zistil skutkový stav, dospel k správnym

právnym záverom a vec následne správne právne posúdil. V odvolacom konaní však nastala skutočnosť
majúca za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a zastavenie konania v časti týkajúcej sa
žalovanej v 1. rade, a to vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej v 1. rade.

25. Odvolací súd musel vziať zreteľ na to, že vo vzťahu k žalovanej v 1. rade bol na jej majetok ako

dlžníka uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 30OdK/82/2018-28 z 8. októbra 2018, vyhlásený konkurz.
Výrokom II. začal hlavné insolvenčné konanie podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady EÚ 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Výrokom III. ustanovil správcu JUDr.
Jozef Majorán, so sídlom Levice, Ľudovíta Štúra 3, IČO: 34 033 611, zn. správcu: S423. Výrokom IV.vyzval veriteľov dlžníka, aby si svoje pohľadávky prihlásili v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od
vyhlásenia konkurzu v jednom rovnopise u správcu. Výrokom V. oddĺžil tak, že dlžníka zbavuje všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.

Výrokom VI. uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu individuálne informovať o vyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka jeho známych zahraničných veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt,
bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike vrátane daňových
orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, spôsobom podľa čl. 54 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady EÚ 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Výrokom VII. uložil správcovi

povinnosť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne vždy v lehote 15 dní od uplynutia ďalších
šiestich kalendárnych mesiacov predložiť súdu podrobnú správu o priebehu konkurzu, najmä o zisťovaní
majetku a o vykonaných úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku patriaceho do konkurznej podstaty
dlžníka. Výrokom VIII. poukázal správcovi preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu v sume
500 eur, zložený Centrom právnej pomoci na účet Okresného súdu Nitra dňa 01. 10. 2018 vedený pod
položkou registra D14 - 1304/2018, na číslo účtu oznámené súdu bezodkladne správcom a upravuje

učtáreň Okresného súdu Nitra, aby preddavok správcovi vyplatila po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IX. Poučuje účastníkov konkurzného konania, že z dôvodov podľa § 49 Civilného sporového poriadku
majúprávouplatniťnámietkuzaujatostivočisudcovi,ktorýmávecprejednaťarozhodnúť,aksozreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie

pohľadávok. Na námietky doručené neskôr, na opakované námietky z toho istého dôvodu, ak o nich už
nadriadený súd rozhodol a na námietky týkajúce sa len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci súd neprihliada. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená,
kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode

vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Výrokom X. uložil správcovi povinnosť bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti doručiť dlžníkovi
rozhodnutie o vyhlásení konkurzu s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

26.Podľa§166aods.1písm.a/ZoKR,aktentozákonneustanovujeinak(§166ba166c),lenvkonkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky - pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň"),

27. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo
v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných

ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

28. Podľa § 167e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

29. Podľa § 167e ods. 3 ZoKR, pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi
nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči
dlžníkovi zabezpečuje.

30. Podľa § 167e ods. 4 ZoKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez
námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa
stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky.

31. Podľa § 167i ods. 1 ZoKR, vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka.
V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.32. Podľa § 167i ods. 2 ZoKR, do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo

byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého
veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja
pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd
vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 167i ods. 3 ZoKR, ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je v
dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého
bezpodielového spoluvlastníka druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi. Ustanovenia § 167o ods. 3
až 5 sa použijú rovnako.

34. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo

všeobecnostiuvádza,žeideoprocesnýnástrojurčenývýlučnepredlžníka,ktorýmmožnozapodmienok
ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov
dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté
hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou -
podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi a to konkurzom (podľa štvrtej časti

zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov) alebo splátkovým
kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, ktorý voľbu spôsobu oddlženia vykoná
podanímpríslušnéhonávrhu.Narozdielodlikvidačnéhokonkurzusúdnekonania,vktorýchsavymáhajú
pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené

z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a niektorých zákonov), sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu
zastaviť (§ 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých
zákonov).

35. Odvolací súd v danej právnej veci vzhľadom k tomu, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej v 1. rade nastali účinky vyhláseného konkurzu
a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení žalovanej v 1. rade a žalobca si v tomto konaní uplatňuje
pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej v 1. rade, boli naplnené
predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie v časti výroku

o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1. rade a výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej
v 1. rade s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a niektorých zákonov zrušil a konanie zastavil. Hmotnoprávna prekážka ďalšieho postupu súdu
vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy nastala až v odvolacom konaní, preto odvolací súd v uvedenej
časti zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

36. S poukazom na uvedené skutočnosti predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostalo posúdenie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku voči žalovanému 2., pričom odvolací súd v tomto smere dospel
k jednoznačnému záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

37. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

38. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

39. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.41. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne posúdil preskúmavaný právny vzťah ako
vzťah spotrebiteľský, pričom uvedené nebolo v konaní sporné. Žalovaní namietali výlučne skutočnosť,
že neprišlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu,

v dôsledku čoho absentuje aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu.

42. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva,
že súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa primárne v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje

žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna
strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré
sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba
to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,

kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencií aktívnej

legitimácie na strane žalobcu, keď síce predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok z 23. 10. 2015, ale
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi.

43. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

45. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

46. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB") ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

47. Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu
(pôvodne obsiahnutej v § 92 ods. 7) vyplýva, že v ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia

svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Banka
je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o
bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnýmiobchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka túto možnosť nevyužila a žalobcovi postúpila
pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ

zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti),

banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému
subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 23. 10. 2015 je pre rozpor
so zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. K námietkam odvolateľa odvolací súd
dodáva, že úpravou § 92 ods. 8 (pôvodne ods. 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní.Určiteniejevzáujmespotrebiteľa,abypouzavretíúverovejzmluvysbankoutátokedykoľvek,

počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou. Treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať

mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby
bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
už citované ust. § 525 ods. 1 OZ, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore

so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ. Žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred
postúpením pohľadávky klientky (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jej záväzku a klienti napriek
tomu zostali v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

48. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a vykonaného dokazovania v predmetnej veci dospel súd
prvej inštancie správne k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka
Slovenskejsporiteľne,a.s.,vočižalovanémuv2.radepostúpenánaňho,bolitietopodmienkypostúpenia
splnené. V tomto smere súd prvej inštancie správne v odôvodnení tiež konštatoval, vychádzajúc pritom z
vykonaného dokazovania, že právny predchodca prípisom z 30. 09. 2015 oznámil žalovaným vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru k 29. 09. 2015, ktorý však žalovaným nebol riadne doručený. Žalobca
mal preukázať, že písomne vyzval žalovaného v 2. rade (pôvodne aj žalovanú v 1. rade), ako aj
skutočnosť, že boli napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní.
Keďže žalobca, ako ani jeho právny predchodca, nepredložili dôkazy preukazujúce splnenie podmienok
vyžadovaných § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čím nepreukázal odôvodnenosť žalovaného nároku, v

dôsledku čoho nemožno mať za preukázané platné postúpenie pohľadávky. Ako správne konštatoval
súd prvej inštancie, žalobca síce predložil kópiu Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník, ktorá mala byť odoslaná jeho právnym predchodcom a adresovaná
tak žalovanej v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade z 30. 10. 2015, ale ani jej predložením nebolo
preukázané splnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky voči dlžníkom na tretiu osobu.

Žalobca, ako ani jeho právny predchodca nepreukázali žiadne iné oznámenie či výzvu, ktorá by bola
dlžníkom riadne doručená, a v ktorej by banka vyzvala žalovaných na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by
boli žalovaní v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní.

49. Vzhľadom k uvedeným nedostatkom nemožno konštatovať platné postúpenie pohľadávky právneho

predchodcu žalobcu na žalobcu, v dôsledku čoho absentuje základný predpoklad pre vyhovenie žalobe
žalobcu, a to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keď žalobca nepreukázal, že by bol účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu a mal tak legitímny dôvod, domáhať sa súdnou cestou uhradenia dlžnej sumy,
v súčasnosti už len od žalovaného v 2. rade, keďže na majetok žalovanej v 1. rade bol vyhlásený konkurz
a zároveň bola oddĺžená.

50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo
veci náležite zistil skutkový stav a vec následne aj správne právne posúdil.51. Pokiaľ ide o žalovanú v 1. rade, v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1.
rade a výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v 1. rade napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a konanie zastavil s poukazom na § 167e ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
z dôvodu, že žalovaná v 1. rade bola oddĺžená vyhlásením konkurzu.

52. O náhrade trov odvolacieho konania v časti potvrdenia zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2.
rade rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne

úspešnému žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

53. O nároku na náhradu trov konania žalobcu a žalovanej v 1. rade, a to tak v prvoinštančnom ako
aj odvolacom konaní rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP
tak, že stranám sporu, a to žalobcovi a žalovanej v 1. rade nepriznal náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania.

54. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).