Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200842
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319200842.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobcu: Mgr.

Alena P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, R., zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom
Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
Bratislava, o zaplatenie 1.441,68 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.441,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 18.3.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2019 sa žalobca domáhal, aby sú zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.441,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.441,68
Eur od 3. dňa po doručení žaloby žalovanému až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania titulom
vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.3.2015 uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. V

zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška
úveru - 1.500 Eur, výška úrokovej sadzby - 17,77% p.a., RPMN - 26,09%, výška splátky - 87,24
Eur, počet mesačných splátok - 36, celková čiastka splatná dlžníkom - 2.060,88 Eur. Uvedená
zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa
obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V súvislosti s uvedeným zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. V zmluve je
nesprávne uvedená výška RPMN. Podľa zákona musí byť RPMN uvedená v zmluve jednoznačne a
zrozumiteľne. Schválená RPMN vo výške 26,09 % uvedená v predmetnej zmluve (v bode 6. Údaj
o schválenom revolvingovom úvere) nezodpovedá (v neprospech žalobcu) skutočnej výške RPMN
vypočítanej vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, počet a výšku splátok. Žalovaný žalobcovi poskytol

úver iba vo výške 1.350 Eur, pretože pri poskytnutí úveru započítal so sumou istiny poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 150 Eur. Pri výpočte RPMN preto treba vychádzať z tejto sumy, pričom
s prihliadnutím na výšku splátok a počet splátok, je výsledná RPMN až vo výške 95,61%, čo je
údaj podstatne odlišný od toho, čo žalovaný uviedol v zmluve. V tejto súvislosti žalobca poukázalna slovenskú a EÚ judikatúru. Odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách nesmie prevyšovať
najvyššiuprípustnúmieruodplatyurčenúnariadenímvládyč.87/1995Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.
Najvyššia prípustná miera odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery

nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských
úverov za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk
za 4. štvrťrok 2014 ku dňu 31.12.2014 tabuľky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenskej
republiky, tiež Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre spotrebiteľské úvery so zmluvnou

splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane pre Ostatné spotrebiteľské úvery predstavovala RPMN 13,95%.
Možno uzavrieť, že okrem úmyslu veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru je zrejmé, že vypočítaná
skutočná RPMN vo výške 95,61% ako odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, prevyšuje
najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala
27,90%. Vzhľadom na vyššie uvedené sa zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle § 11 ods. 1
v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalobca v žalobe ďalej namieta neuvedenie výšky a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov,
absenciu adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, absenciu termínu konečnej splatnosti,
uvedenie nesprávnej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, čo taktiež spôsobuje, že úver zo zmluvy
je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti

žalobca poukázal na rozhodnutia krajských súdov. Žalobca na uvedenú zmluvu uhradil sumu najmenej
2.791,68 Eur, teda úver (t. j. skutočne poskytnuté prostriedky) preplatil o sumu najmenej 1.441,68
Eur. Žalovaný (ako veriteľ) úmyselne do svojich zmlúv neuvádza spôsob započítavania jednotlivých
platieb (čiastkových plnení) na istinu, úrok alebo iné časti záväzku. Toto konanie žalovaného je
úmyselné a vopred premyslené konanie, ktoré následne žalovanému umožňuje započítavať jednotlivé

plnenia vo väčšine prípadov najskôr na úroky a iné príslušenstvo pohľadávky, aby zostala istina
zachovaná čo najdlhšie, a teda sa pre dlžníka (žalobcu) čo najviac zhoršila situácia pri splácaní. Už
len samotná nemožnosť zistenia skutočnej výšky dlhu v ktoromkoľvek štádiu splácania spôsobuje
hrubú nerovnováhu medzi veriteľom a dlžníkom. Táto neprehľadnosť splátok a ich započítavania slúži
výhradne záujmom veriteľa (ktorý toto neoprávnené konanie ešte podstatne zhoršuje tým, že odmieta

dlžníkom vydať akékoľvek potvrdenie o splátkach) a spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana je nútený
takéto svojvoľné a nezákonné konanie znášať. Žalobca teda plnil na základe zmluvy, ktorú v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať vzhľadom na početné zákonné nedostatky
za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca sa tak domáha, aby mu žalovaný vrátil bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.441,68 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.441,68 Eur, a to od 3. dňa po

doručení žaloby žalovanému až do zaplatenia. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že
obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie a
ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť
pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

X M. XXX/XXXX).

4. Žalobca k žalobe na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 17.3.2015,
potvrdenie o vklade zo dňa 5.5.2015, potvrdenie o úhrade splátok, výpočet RPMN, RPMN k 31.12.2014.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.3.2019 a navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov právneho zastúpenia. V súvislosti s tvrdením žalobcu o nejasnosti a nezrozumiteľnosti
RPMN poukázal na čl. 2. ods. 2 a na čl. 3 ods. 3.1 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, čo znamená
údaj „predpokladaná RPMN“ v bode 5 a čo hodnota RPMN v bode 6. Žalobca v podanej žalobe uvádza

paušálne tvrdenia bez toho, aby uviedol všetky relevantné skutočnosti. Údaj o RPMN nie je ani zmluvná
podmienka, ani sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že
pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má
vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa žalobca
mylne domnieval, ak vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože

žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný). V súvislosti s údajom o RPMN
poukázal aj na ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.05. 2008),
z ktorej ustanovení vyplýva, že zmluva o úvere má obsahovať údaj o RPMN vypočítaný v čase uzavretia(článok10ods.1písm.g)smernice).Náležitosťzmluvyospotrebiteľskomúvere,pokiaľideoúdajRPMN
a o to, na základe čoho a kedy má byť určený, je formulovaný v predmetnej smernici nasledovne (článok
10, odstavec 2 písmeno g), podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný
a v čase uzavretia zmluvy (teda nie že tento údaj bude dohadovaný stranami). Záver žalobcu o tom,
že by sa údaj RPMN ako údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť, odporuje
únijnému právu a ide o porušenie článku 22 ods. 1 smernice. V bode 5 formuláru žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti
predpokladaná RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Rozdiel
medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN
schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne.
Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej
splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj o

dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu
sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje
žiadnykonkrétnydátum,kedymábyťúvervyplatený.Ztvrdeniažalobcuzároveňnevyplývazdôvodnenie
tvrdenia, v čom má údaj o výške RPMN pre neho pôsobiť zmätočne a nezrozumiteľne.

6. K výške poskytnutého úveru žalovaný uviedol, že poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska
splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“
je rovnocenný či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo
aj v tomto prípade. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe (vrátane
bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne),

alekaždázákonomuznanáformasplneniazáväzku-tedaajzapočítanie.Žalobcasvojouargumentáciou
napáda závery, kedy sa berie výška úveru ako výsledná suma poskytnutých finančných prostriedkov.
To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené
tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa
dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške - táto okolnosť vyplýva z bodu

10 Zmluvných dojednaní, ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (body 5 a 6). Otázka
poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci
vedenej pod číslom OFS - XXXXX/XXXX. Zo záverov prijatých v danom konaní o. i. vyplýva, že „V
danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za
poskytnutie služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“

je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v
obochžiadostiachoposkytnutiespotrebiteľskéhoúverurevolvingovéhodruhu/Zmluvaospotrebiteľskom
úvere revolvingového druhu.“ Národná banka Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie
vyplývajúcej jej z § 1 ods. 3 písm. a), psím c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
ako vrcholný orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe

zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený pri výpočte RPMN, nakoľko táto
okolnosť vyplýva zo samotného zákona. To, že poplatok za poskytnutie úveru je započítaný do celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom, vyplýva aj zo zmluvy, kde sa
uvádza „Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru +
poplatok za poskytnutie úveru)“, ako správne poznamenáva žalobca. Ak v zmysle zákonnej definície je

celkovou čiastkou (§ 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z.) súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, potom je logické že celkové
náklady (v zmysle § 2 písm. g)) tvoria „úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie
úveru“. Pričom zo zmluvy (článok 3., ods. 3.1 zmluvných dojednaní) zreteľne vyplýva, že RPMN je
počítaná z celkových nákladov.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, t.j. absenciu výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania

splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ
úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Zároveň poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. X M. XXX/XXXX, podľa ktorého nie je potrebné,aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze III. ÚS
341/07. K tvrdeniu žalobcu o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že

zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového typu/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah
zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 14. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z článku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu

podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z článku 9., ods. 9.1
zmluvnýchdojednanívyplýva,žezmluvajeuzavretánadobuneurčitústým,žerevolvingsauskutočníza
podmienok stanovených touto zmluvou. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného
ustanovenia. Teda doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a
je splnená zákonná požiadavka. Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru,

zaslanom dlžníkovi a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Predmetné oznámenie
zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa
dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim
z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený

v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej popiera tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje
uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ako
aj tvrdenia ohľadom nesprávne uvedenej čiastke, ktorú ju dlžník povinný zaplatiť. Žalobca zamieňa

termín „predávajúci“ s termínom „veriteľ“, hoci podľa zákona ide o dve odlišné označenia s odlišným
obsahom. Adresa predávajúceho ako náležitosť zmluvy je aktuálna len v prípade, ak ide o zmluvu o
viazanom spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 129/2010 Z.z. pod „predávajúcim“ neoznačuje veriteľa, ale
subjekt, ktorý spotrebiteľovi predáva tovar alebo poskytuje službu a ktorých cena (tovaru alebo služby) je
financovaná z prostriedkov spotrebiteľského úveru. Zreteľne táto skutočnosť vyplýva z ustanovení § 15,

kde napríklad v odseku 4 je upravený postup vyrovnania vzťahov veriteľ a predávajúci pri odstúpení od
zmluvy spotrebiteľom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere tvoria v zmysle jej bodu
14 Zmluvné dojednania. Adresa veriteľa, na ktorej absenciu poukazuje žalobca, sa nachádza v bode
12.1 čl. 12. Zmluvných dojednaní, a je ňou adresa veriteľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, tel.: 02/20641159, fax.: 02/2064 1170, e-mail: [email protected]

.

9. Žalovaný k vyjadreniu priložil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvné dojednania,
žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu zo dňa 17.3.2015, dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, rozpis vzorca

pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX.

10.Žalobcavovyjadrenízodňa15.5.2019zotrvalnatvrdeniachuvedenýchvžalobeohľadomnesprávne
uvedenej RPMN, nakoľko žalovaný pri jej výpočte nezohľadnil skutočnú výšku úveru, ktorá bola
poskytnutá žalobcovi a taktiež vychádzal z nesprávnej výšky splátky. O tom, aká je správna výška RPMN

žalobca predložil dôkaz - výpočet RPMN prostredníctvom interaktívne kalkulačky na webovej stránke
prevádzkovanej Ministerstvo financií SR, pričom tento výpočet je bežne akceptovaný aj súdnou praxou.
Skutočná výška RPMN tak predstavuje až 95,61%. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. Okrem toho, že zmluva teda musí obsahovať údaj o RPMN, v zmluve musia byť uvedené
aj všetky predpoklady, ktoré veriteľ pri výpočte RPMN použil. Uvedené slúži na to, aby spotrebiteľ
(resp. ktokoľvek iný, vrátane súdu) vedel overiť správnosť žalovaným deklarovaného výpočtu. Pokiaľ v
zmluve tieto predpoklady chýbajú, na úver sa hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poprel,

že by ho žalovaný oboznámil so vzorcom pre výpočet RPMN, ktorý predložil až v tomto konaní. V
konečnom dôsledku je tento výpočet celkom irelevantný, pretože žalovaný vychádzal z istiny úveru
1.500 Eur, ktorá ale nikdy nebola poskytnutá. Pri výpočte RPMN žalovaný vychádzal z výšky splátky
41,67 EUR, čo je údaj zjavne nesprávny, pretože v zmluve sa uvádza 87,24 Eur, ktorú čiastku žalovanýaj zrážal žalobcovi zo mzdy. Žalobca popiera, že by sa oboznámil so zmluvnými dojednaniami, ktoré
žalovaný predložil v tomto spore. O existencii a obsahu týchto dojednaní žalobca nemal vedomosť.
K výške poskytnutého úveru žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nepopiera skutočnosť, že by

poskytol žalobcovi úver znížený o poplatok, preto výšku skutočne poskytnutého úveru (1.350 Eur)
považuje za nespornú v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle citovaných ustanovení možno preto
za úver považovať len skutočne poskytnuté finančné prostriedky. Ak by sa aj zmluvné strany dohodli na
poplatku za poskytnutie úveru, je absolútne neprijateľné, aby bola jeho výška započítaná s poskytnutou

istinou, pričom žalovaný týmto spôsobom úročí aj neposkytnuté finančné prostriedky. Takýto poplatok
by mohol byť započítaný do nákladov úveru, čo žalovaný neurobil z dôvodu, že by tým navyšoval ročnú
percentuálnu mieru nákladov, čím by odrádzal potenciálnych zákazníkov od poskytovaniach svojich
služieb. Prijateľnosť a prípustnosť poplatku nemôže ospravedlniť ani stanovisko NBS, pretože nejde
o orgán, ktorý by bol Ústavou povolaný rozhodovať súkromnoprávne spory a v konečnom dôsledku

akékoľvek vyjadrenie NBS nie je pre súdy záväzné.

11. Žalobca vo vyjadrení opakovane tvrdil, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti. Tento sa
nachádza iba v jednostrannom oznámení veriteľa, ktoré adresoval spotrebiteľovi, prípadne vyplýva z
nepodpísaných zmluvných dojednaní, ktoré pre absenciu podpisu netvoria súčasť zmluvy. Podľa § 9

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.Podľa§40ods.3Občianskeho
zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia
viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis

sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. S odkazom na citované
ustanovenia možno vyvodiť záver, že podmienku písomnosti napĺňa len ten dokument (zmluva, dohoda),
ktorý je zmluvnými stranami aj skutočne podpísaný. Na tom nemôže nič meniť ani skutočnosť, že jedna
listina odkazuje na inú, nakoľko pri takomto ponímaní písomnej formy zmluvy by medzi účastníkmi
„platili“ aj tie dodatky, či prílohy k zmluve, na ktoré hlavná zmluva odkazuje, pričom tieto dodatky alebo

prílohy nie sú druhej zmluvnej strane reálne odovzdané, a to aj napriek tomu, že hlavná zmluva prípadne
obsahuje ustanovenia, kde táto, spravidla slabšia strana vyhlasuje, že tieto dodatky a prílohy obdržala,
čo svojím podpisom na hlavnej zmluve „potvrdzuje“. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu
SR (uznesenie zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010), kde súd vyslovil názor, že ak nie sú
obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá

písomnúformu-súpreabsenciutejtopredpísanejformyneplatné,pričompredmetnérozhodnutiemožno
plne aplikovať na spor medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje
písomnú formu (pod sankciou neplatnosti) a zároveň platí, že v písomnej podobe musia byť obsiahnuté
všetky zákonom predpokladané náležitosti pre tento druh úveru, čo nie je splnené vtedy, v zmysle vyššie
uvedeného, ak na listine chýba podpis zmluvnej strany. Vzhľadom na uvedené, s odkazom na § 9 ods.

1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je nutné dospieť k záveru,
že akýkoľvek dokument predložený žalovaným alebo dokument, na ktorý vo svojom podaní odkazuje,
nie je súčasťou zmluvy, pokiaľ nie je stranami osobitne podpísaný. Čo sa týka doby trvania zmluvy -
túto zmluva rovnako neobsahuje, pričom ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Absencia predmetnej náležitosti je sankcionovaná bez úročnosťou a bez poplatkovosťou poskytnutého

úveru.

12. Žalobca vo vyjadrení opakovane zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť
uviesť vo formulárovej zmluve údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, t.j. tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.

13. Žalovaný navrhol v zmysle § 166 ods. 1 CSP spojiť predmetné konanie s konaním vedeným na
tunajšom súde pod sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX z dôvodu hospodárnosti a predpokladu, že obe konaniasa týkajú tých istých strán. Súd nerozhodol o spojení veci z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
spojenie veci. Zároveň by došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu a princípu procesnej ekonómie.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.10.2019, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ani jeho
právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Na
pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý na pojednávaní zotrval na podanej žalobe,
písomných vyjadreniach a úver vyplývajúci zo zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.441,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne a to od 3. dňa po doručení žaloby žalovanému až do zaplatenia.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav: žalobca dňa 16.3.2015 v Galante podpísal dokument - žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu,
ktorým v bode 5. žiadosti žiadal poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: informatívny údaj o

predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb,
ak bude uzavretá), poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1.500 Eur, pri počte 36 mesačných
splátok vrátane úrokov, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.060,88 Eur, predpokladaná RPMN
za úver 27,03%, ročná úroková sadzba úveru 17,77%, priemerná RPMN 34,42%, poskytnutá čiastka
revolvingu 1.500 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky

za celú dobu čerpania revolvingu 2.060,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
27,03%, ročná úroková sadzba revolvingu 17,77%, poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur.

16. Z bodu 6. predmetnej žiadosti vyplýva, že žalovaný schválil revolvingový úver s poskytnutou čiastkou
1.500 Eur so splatnosťou úveru 36 mesačných splátok s výškou mesačnej splátky vrátane úrokov 53,08

Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalobca zaplatiť 2.060,88 Eur, pri RPMN 26,09%, s ročnou úrokovou
sadzbou úveru vo výške 17,77%, s priemernou RPMN za úver vo výške 34,42%, s poskytnutou čiastkou
revolvingu 1.500 Eur, s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí žalobca zaplatiť 2.060,88 Eur,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 26,09%, pri ročnej úrokovej sadzbe
revolvingu vo výške 17,77%, pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,05%, poplatok

za poskytnutie úveru 150 Eur. Žalovaný formulár podpísal 17.3.2015.

17. V bode 7. žiadosti je uvedené, že dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá k nim žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlasuje, že je plne spôsobilý na právne úkony. Dlžník
berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že veriteľ
je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver upraviť počet a splatnosť
jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade
úveru požadovaného dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany

veriteľa. V prípade, že dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru, je oprávnený
túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
tejto zmluvy.

18. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., sú upravené základné ustanovenia ohľadne uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere a čerpania úveru v článku 2. bode 2.1., kde je uvedené, že zmluva o revolvingovom
úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 2.2.
veta prvá tohto článku zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 2.3.
veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o revolvingovom
úvere v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o revolvingovom úvere. V článku 4. bod 4.1. týchto
zmluvných podmienok je uvedené, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru (peňažných
prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti/zmluvy a oznámenej dlžníkovi v oznámení

veriteľa podľa čl. 2., ods. 2.2., za podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere. Na poskytnutie
revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia a posúdenia schopnosti dlžníka splácať
revolving zo strany veriteľa právny nárok. Ďalej nasledujú dojednania týkajúce sa úrokov, zabezpečenia
úveru, práv a povinnosti dlžníka, výpovede zmluvy, ďalej týkajúce sa započítania, sankcií, predčasnéhosplatenia úveru, spracovania osobných údajov a záverečných ustanovení. Tieto zmluvné dojednania sa
nachádzajú tiež na formulári, teda boli dojednané ako formulárové zmluvné podmienky, ktoré však nie
sú stranami zmluvy o revolvingovom úvere podpísané, nie sú podpísané dlžníkom.

19.Zoznámeniaveriteľaoschváleníúverudlžníkovi-Zmluvaorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXX
zo dňa 17.3.2015 podpísané len zástupcom žalovaného súd zistil, že žalovaný ním mal žalobcovi
oznámiť údaje o schválenom úvere nasledovne: číslo zmluvy: XXXXXXXXXXX, schválená výška úveru:
1.500 Eur, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky: 53,08 Eur z toho istina 41,67 Eur, z

toho úroky 11,41 Eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne): 34,16 Eur, výška celkovej
platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby): 87,24 Eur,
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150 Eur, dátum splatnosti prvej splátky: 1.5.2015, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru: 1.4.2018, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania: 1, celková výška úveru: 1.500 Eur, RPMN úveru: 26,09%,
priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o RÚ: 34,42%, schválená výška revolvingu:

1.500 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 1.500 Eur, výška mesačnej splátky
úverupovykonanírevolvingu:53,08Eur,RPMNpovykonanírevolvingu(predpokladanávýška):26,09%,
úverovýlimit:1.500Eur,celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť(t.j.úver+úrokyzacelúdobučerpania
úveru + poplatok za čerpanie úveru) 2.060,88 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o
poskytovaní služieb: 1.229,76 Eur, ročná úroková sadzba úveru: 17,77%, celková čiastka, ktorú musí

dlžníkzaplatiťprikaždomrevolvingu(t.j.revolving+úrokyzacelúdobučerpaniarevolvingu+poplatokza
poskytnutie revolvingu) 2.060,88 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 17,77%, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 17.3.2015.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,

účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1
alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

28. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.441,68 Eur,

ktoré malo vzniknúť v súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa 17.3.2015.

29. Súd dospel k záveru, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Na jednej strane
vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá

pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Občiansky zákonník
podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv.

30. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v

čase podpísania žiadosti, súd zistil, že v čase podpísania žiadosti/zmluvy žalobcom táto neobsahovala
náležitosti požadované v § 9 ods. 2 písm. f) a k). Zmluva totiž neobsahuje termín konečnej splatnosti
úveru (dobu trvania úveru) ani termíny splátok úveru. Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky
nie je v zmluve uvedený. Spotrebiteľ mal podľa zmluvy zaplatiť 36 splátok, pričom začiatok splácania
nebol taktiež v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú

splatnosť úveru. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného o tom, že konečná splatnosť úveru je
dostatočne zadefinovaná v zmluvných dojednaniach, ako aj v oznámení o schválení úveru, nakoľko
táto argumentácia nezodpovedá zneniu § 9 ods. 2 písm. f). Ako uviedol samotný žalovaný vo svojom
vyjadrení, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi zo dňa 17.3.2015, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo

žalobcom podpísané a bolo vyhotovené až potom, ako žalobca podpísal žiadosť o poskytnutie úver.
Žalobca taktiež nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalobcovi doručené. Napriek skutočnosti, že v
žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žalobca podpísal sa v bode 7. uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou
sú zmluvné dojednania, ktoré v bode 7.1 písm. g) uvádzajú, že ich prílohou je oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, súd má za to, že toto oznámenie nebolo žalovanému pri podpise žiadosti o

poskytnutie úveru odovzdané. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného oznámenia, ktoré je datované
až 17.3.2015, teda potom ako žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru podpísal. Z uvedeného dôvodu
nemohlo byť oznámenie žalovanému odovzdané pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru a zmluva teda
neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa jedná o zmluvné
dojednania, na ktoré žalovaný v súvislosťou so splatnosťou úveru odkazuje, súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že tieto zmluvné dojednania neboli zo strany dlžníka/žalobcu podpísané, nebola teda
dodržaná písomná forma, čo spôsobuje, že dojednania v nich obsiahnuté sú neplatné.

31. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-XX/XX zo dňa 09.11.2016, tento nie
je možné aplikovať na daný prípad a to z nasledovných dôvodov: Pri konflikte smernice a vnútroštátneho

zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať
priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie
je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o

výklad contra legem. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký, nikdy nie
je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci C 42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.

32.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostísúdpovažujezmluvuorevolvingovomúverezabezúročnú
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.33. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu plnením žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd
považuje za bezúročnú a bez poplatkov, a to v rozsahu prevyšujúcom žalovaným poskytnuté peňažné

plnenie vo výške 1.350 Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, avšak
z tejto sumy bol odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru v zmysle bodu 10. zmluvných dojednaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť započítania poplatku bola v zmluvných dojednaniach, ktoré nie
sú podpísané dlžníkom, žalovaný nepreukázal platné dojednanie započítania poplatku, tak ako to tvrdí.
Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.350 Eur. Žalobca

uhradil žalovanému uhradiť sumu 2.791,68 Eur, čo žalovaný nerozporoval, a preto súd túto skutočnosť
považoval za nespornú. Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si v
konaní uplatnil vo výške 1.441,68 Eur ako rozdiel medzi ním vykonanými úhradami a poskytnutou istinou
úveru a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vyhovel.

34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia, súd žalobcovi priznal
nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne od 18.3.2019 do zaplatenia tak, ako si uplatnil

žalobca, t.j. od 3. dňa po doručení žaloby žalovanému.

38.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.