Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319200842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. C. P., nar. X.X.XXXX, bytom
R., G. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, so sídlom
Hlohovec,Železničná4/A,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,IČO:35792752,sosídlom
Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 1.441,68 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28Csp/37/2019-109 zo dňa 22.
októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o v t r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému vydať žalobkyni sumu vo
výške 1.441,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.3.2019 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 9 ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. § 517 ods. 1 veta
prvá, 2,s poukazom aj na procesné ust. § 151 ods. 1, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 262

ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca dňa 16.3.2015 podpísal dokument
- žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, ktorým v bode 5. žiadosti žiadal poskytnutie úveru za nasledovných podmienok:
informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o
poskytovaní služieb, ak bude uzavretá), poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 1.500 Eur, pri

počte 36 mesačných splátok vrátane úrokov, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.060,88 Eur,
predpokladaná RPMN za úver 27,03 %, ročná úroková sadzba úveru 17,77 %, priemerná RPMN 34,42
%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 2.060,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru poposkytnutí revolvingu 27,03 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,77%, poplatok za poskytnutie úveru
150 Eur. Podľa bodu 6. žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zmluvy, ktorú žalovaný podpísal dňa 17.3.2015, schválil

revolvingový úver s poskytnutou čiastkou 1.500 Eur so splatnosťou úveru 36 mesačných splátok s
výškou mesačnej splátky vrátane úrokov 53,08 Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalobca zaplatiť
2.060,88 Eur, pri RPMN 26,09 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 17,77 %, s priemernou
RPMN za úver vo výške 34,42 %, s poskytnutou čiastkou revolvingu 1.500 Eur, s celkovou čiastkou
pri revolvingu, ktorú musí žalobca zaplatiť 2.060,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí

revolvingu vo výške 26,09 %, pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 17,77%, pri ročnej úrokovej
sadzbe úrokov z omeškania vo výške 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur. V bode 7 žiadosti
je uvedené, že dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/
zmluvy. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlasuje, že je plne spôsobilý na právne úkony. Dlžník berie výslovne na

vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok
úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného
dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. V prípade,
že dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru, je oprávnený túto zmluvu

s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto
zmluvy. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., sú upravené základné ustanovenia ohľadne uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere a čerpania úveru v článku 2. bode 2.1., kde je uvedené, že zmluva o revolvingovom
úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 2.2.
veta prvá tohto článku zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 2.3.
veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o revolvingovom
úvere v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o revolvingovom úvere. V článku 4. bod 4.1. týchto

zmluvných podmienok je uvedené, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru (peňažných
prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti/zmluvy a oznámenej dlžníkovi v oznámení
veriteľa podľa čl. 2., ods. 2.2., za podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere. Na poskytnutie
revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia a posúdenia schopnosti dlžníka splácať
revolving zo strany veriteľa právny nárok. Ďalej nasledujú dojednania týkajúce sa úrokov, zabezpečenia

úveru, práv a povinnosti dlžníka, výpovede zmluvy, ďalej týkajúce sa započítania, sankcií, predčasného
splatenia úveru, spracovania osobných údajov a záverečných ustanovení. Tieto zmluvné dojednania sa
nachádzajú tiež na formulári, teda boli dojednané ako formulárové zmluvné podmienky, ktoré však nie sú
stranami zmluvy o revolvingovom úvere podpísané, nie sú podpísané dlžníkom. Z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 85000107500 zo dňa 17.3.2015 podpísané

len žalovaným vyplýva, že žalovaný ním mal žalobcovi oznámiť údaje o schválenom úvere nasledovne:
číslo zmluvy: 85000107500, schválená výška úveru: 1.500 Eur, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška
mesačnej splátky: 53,08 Eur z toho istina 41,67 Eur, z toho úroky 11,41 Eur, splátka podľa dohody o
poskytnutí služby (mesačne): 34,16 Eur, výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru +
splátkapodľaDohodyoposkytnutíslužby):87,24Eur,poplatokzaposkytnutieúveru/revolvingu:150Eur,

dátum splatnosti prvej splátky: 1.5.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 1.4.2018, periodicita
splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 1, celková výška
úveru: 1.500 Eur, RPMN úveru: 26,09%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy
o RÚ: 34,42%, schválená výška revolvingu: 1.500 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní
revolvingu: 1.500 Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 53,08 Eur, RPMN po

vykonaní revolvingu (predpokladaná výška): 26,09%, úverový limit: 1.500 Eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za čerpanie úveru)
2.060,88 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb: 1.229,76 Eur, ročná
úroková sadzba úveru: 17,77%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t.j.
revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu) 2.060,88 Eur,

ročná úroková sadzba revolvingu: 17,77%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05%, dátum
nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 17.3.2015.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Po
preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských

úverochzistil,ževčasepodpísaniažiadosti/zmluvyžalobcomtátoneobsahovalanáležitostipožadované
v § 9 ods. 2 písm. f) a k). Zmluva totiž neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (dobu trvania
úveru) ani termíny splátok úveru. Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený.
Spotrebiteľ mal podľa zmluvy zaplatiť 36 splátok, pričom začiatok splácania nebol taktiež v zmluve
jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru.

Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného o tom, že konečná splatnosť úveru je dostatočne zadefinovaná v
zmluvnýchdojednaniach,akoajvoznámeníoschváleníúveru,nakoľkotátoargumentácianezodpovedá
zneniu § 9 ods. 2 písm. f). Dátum splatnosti prvej a poslednej splátky obsahovalo len Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17.3.2015, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o
úvere, keďže nebolo žalobcom podpísané a bolo vyhotovené až potom, ako žalobca podpísal žiadosť o
poskytnutie úver. Žalobca (zrejme mal na mysli žalovaný pozn. odvolacieho súdu) taktiež nepreukázal,

že toto oznámenie bolo žalobcovi doručené. Napriek skutočnosti, že v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú
žalobca podpísal sa v bode 7. uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania, ktoré v bode
7.1 písm. g) uvádzajú, že ich prílohou je oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, okresný súd
má za to, že toto oznámenie nebolo žalovanému pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru odovzdané.
Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného oznámenia, ktoré je datované až 17.3.2015, teda potom

ako žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru podpísal. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť oznámenie
žalovanému odovzdané pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru a zmluva teda neobsahovala náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa jedná o zmluvné dojednania, na ktoré
žalovaný v súvislosťou so splatnosťou úveru odkazuje, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že tieto
zmluvné dojednania neboli zo strany dlžníka/žalobcu podpísané, nebola teda dodržaná písomná forma,

čo spôsobuje, že dojednania v nich obsiahnuté sú neplatné. Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15
zo dňa 9.11.2016 (na ktorý poukázal žalovaný) nie je možné aplikovať na daný prípad. Pri konflikte
smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či
môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice
v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy,

teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný
výklad zákona, však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,
pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký, nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie
uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C 42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade

sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, výklad vnútroštátneho
práva poskytujú vnútroštátne súdy. Zmluvu o revolvingovom úvere považuje za bezúročnú a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo strany žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením žalobcu a to v rozsahu prevyšujúcom žalovaným poskytnuté
peňažné plnenie vo výške 1.350 Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500

Eur, avšak z tejto sumy bol odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru v zmysle bodu 10.
zmluvných dojednaní. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť započítania poplatku bola v zmluvných
dojednaniach, ktoré nie sú podpísané dlžníkom, žalovaný nepreukázal platné dojednanie započítania
poplatku, tak ako to tvrdí. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo
výške 1.350,- Eur. Žalobca uhradil žalovanému uhradiť sumu 2.791,68 Eur, čo žalovaný nerozporoval,

a preto okresný súd túto skutočnosť považoval za nespornú. Žalobcovi tak vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré si v konaní uplatnil vo výške 1.441,68 Eur ako rozdiel medzi ním
vykonanými úhradami a poskytnutou istinou úveru. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s vydaním
bezdôvodného obohatenia, žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne
od 18.3.2019 do zaplatenia tak, ako si uplatnil žalobca, t.j. od 3. dňa po doručení žaloby žalovanému.

5. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť a priznať žalovanému právo na náhradu trov konania 100 % (uplatnil si nárok na
náhradu trov za odvolacie trovy a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní) s poukazom na
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že napáda záverokresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosť konečná
splatnosť úveru. Táto náležitosť nemôže a ani nikdy nemohla byť dôvodom pre bezúročnosť úveru.
Poukázal na bod 58 rozsudku Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, že uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2

smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017
(bod 24 odôvodnenia) Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje
od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom

právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola
ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia
skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť

výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom,
že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri
bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Náležitosť „konečná splatnosť úveru“
nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z. z. a táto

náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti
úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je
potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. V takom prípade sa mal súd prvej
inštancie zaoberať nie otázkou, či zákon vyžaduje alebo nevyžaduje uvedenie konečnej splatnosti, ale
otázkou či s uvedením alebo neuvedením sa má spájať následok v podobe bezúročnosti. Takýto postup

nevedie k ukladaniu povinností na základe smernice ani jednej strane, a ani k ukráteniu práva žiadnej
zo strán, a ani k výkladu „contra legem.“ Nepoužitie eurokonformného výkladu z dôvodu situácie „contra
legem“savykladáspôsobom,ktorýurčujeúnijnéprávoakovýnimku.SúdnydvorEÚ(§110Konstantinos
Adeneler C-212/04, § § 44, 47 Pupino C-105/03) vymedzil hranicu povinnosti eurokonformného výkladu
ako hranicu contra legem. Ňou určil, kedy nepriamy účinok neprichádza do úvahy. Je však dôležité

povedať, že contra legem nie je totožné s contra verba legis. Výklad „contra verba legis“ je prístup,
kedy v rámci možných výkladových metód sa hľadá a prijíma taký výklad, ktorý umožňuje uplatnenie
nepriameho účinku pri zachovaní účelu zákona, a slová zákona „ustupujú“ do úzadia. Napokon, tento
výkladový postup je vlastný aj vnútroštátnemu právu a samotný Ústavný súd SR ho pozná a pripúšťa.
Výklad „contra legem“ predstavuje popretie účelu zákona. Len tento je neprípustným. Konkrétne vo

vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže
byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť
vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie
je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zákonná požiadavka uvedenia termínu
konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými

spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných
splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum
splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej
splatnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že oznámenie veriteľa nemôže predstavovať súčasť
zmluvy,lebonieježalobcompodpísané,potomtentoargumentodmietaakonesprávny.Samotnázmluva

predpokladá, že oznámenie bude jej súčasťou a ani zákon a ani dohoda strán nevyžaduje, aby bolo
oznámenie obojstranne podpisované. Napáda aj záver súdu o neplatnosti započítania
z dôvodu, že toto ustanovenie/ dohoda je len súčasťou zmluvných dojednaní. Započítanie dohodou
nevyžaduje v zmysle Občianskeho zákonníka písomnú formu. Ak teda súd prvej inštancie dospel k
záveru o nedodržaní písomnej formy započítania, potom mal na ustanovenia zmluvných dojednaní

prihliadať ako na ustanovenia, ktorými sa zmluvné strany (strany konania) riadili a teda, že k započítaniu
došlo aj inou formou.

7. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila a uviedla, že napadnutý rozsudok
navrhuje potvrdiť. Zákon č. 129/2010 Z. z. v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne

požadoval, aby zmluva obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti. Skutočnosť, že právna úprava
sa od 1.5.2018 v otázke náležitosti termínu konečnej splatnosti zmenila, nemôže mať dopad na
právne vzťahy vzniknuté pred novelou zákona s ohľadom na požiadavku ,,princíp právnej istoty" a
ochrany dôvery občanov v právny poriadok, ktorého súčasťou je i zákaz spätného (retroaktívneho)pôsobenia právnych predpisov (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sž/20/2010). Súd prvej inštancie
zistil, že zmluvné dojednania nie sú stranami zmluvy podpísané (bod 18), teda údajne v nich obsiahnuté
nie sú súčasťou zmluvy. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva požiadavka

písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v písomnej podobe musia byť obsiahnuté
všetky obligatórne náležitosti. Žalovaný zároveň nepreukázal, že by s obsahom zmluvných dojednaní
a s obsahom oznámenia veriteľa o schválení úver dlžníkov oboznámil žalobcu. Iba fyzická existencia
týchto dokumentov automaticky nespôsobuje, že by boli súčasťou zmluvy, ale tieto musia byť stranám
pri uzatváraní zmluvy známe alebo priložené k návrhu. Táto skutočnosť je vylúčená už len z dôvodu, že

oznámenie o schválení úveru je datované až po tom, čo žalobca požiadal o poskytnutie úveru. Súd prvej
inštanciedospeltiežkzáver,žezmluvaneobsahujeanitermínysplátokúveru,pričomišlo oobligatórnu
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má svoj základ aj v smernici č. 2008/48/ES. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, pričom je uvedený iba v oznámení veriteľa o schválení
úveru, ktoré, ako už bolo uvedené, nie je súčasťou zmluvy pre absenciu podpisu žalobcu, a zároveň
nebolo preukázané, že žalovaný ho doručil žalobcovi (teda žalobca nemal vedomosť o podmienkach

splácania úveru). Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje iba údaj o počte splátok (36), z ktorého
ale nie je možné vyvodiť konkrétny záver o splatnosti splátky. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15 platí, že cieľom tohto ustanovenia (čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice) je zaručiť, aby
spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. V dôsledku toho je tento cieľ splnený,
ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto

splátok. Teda bez ohľadu na znenie vnútroštátnej úpravy, aj smernica vyžadovala uvedenie konkrétneho
dátumu, kedy je splatná splátka. Takýto dátum sa ale v zmluve nenachádza, pričom ani podmienky
zmluvy neumožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, teda zmluva je v rozpore
s výslovným znením právnej úpravy. Celková výška spotrebiteľského úveru bola v tomto prípade 1.350,-
Eur, hoci žalovaný deklaroval, že poskytne žalovanej sumu 1.500,- Eur. Túto skutočnosť zistil aj súd

prvej inštancie, pričom započítanie považoval za neplatné. Okrem toho, že poplatok a spôsob jeho
poskytnutia považujeme za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (poskytnutie nižšej výšky úveru, úročenie aj neposkytnutých
finančných prostriedkov, zjavná bezvýznamnosť poplatku pre spotrebiteľa), za úver je nutné považovať
len poskytnuté finančné prostriedky. Celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna

výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. V danom prípade ale bola poskytnutá suma iba 1.350,- Eur, pričom pokiaľ žalovaný započítal
poplatok vo výške 150,- Eur do istiny úveru, postupoval tak v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch, istina tak bola tvorená finančnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy a nákladmi
na úver. Súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s. ustálil

výklad a to tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice
2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu
predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie § 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na postup podľa §
387 CSP a napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne
ak I. výrokom žalobe žalobkyne vyhovel (žalovaný je povinný zaplatiť sumu 1.441,68 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.3.2019 do zaplatenia) z dôvodu vydania bezdôvodnéhoobohatenia, II. výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100
%, a to s poukazom na odvolacieho dôvody predostreté žalovaným.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, súd prvej inštancie zmluvu uzavretú medzi
žalobkyňou a žalovaným právne posúdil ako zmluvu bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm.
f) (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru),
a údaj aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v
otázke posúdenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere ako bezúročného pre
absenciu termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2

písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, čomu následne venoval celú svoju odvolaciu argumentáciu.

12. V podanom odvolaní žalobca žiadnym spôsobom nereaguje na skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že zmluva neobsahuje
ani údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch o výške, počte a termíne

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

13. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že podľa § 380 CSP je viazaný dôvodmi odvolania
nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď
pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v

napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie

nachádzajúca podklad v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné
práva a to aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných
práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

14. V dôsledku uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia žalovaného
spochybňujúca skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z dôvodu absencie údaja podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch sama
osebe nebola spôsobilá ovplyvniť výrokovú správnosť napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti,
nakoľko absencia čo i len jednej náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch

má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Ustanovenie § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Výklad a aplikácia § 11 ods. 1 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a
účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy,
ako aj písomnej formy, postihuje zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí

nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ úverová zmluva
uzavretámedzijejúčastníkminiektorúználežitostívymenovanýchv§11ods.1písm.b)zák.č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola žalobkyňa povinná žalovanému ako

splatiť len sumu reálne poskytnutého úveru, t.j. sumu, ktorá bola z titulu poskytnutého úveru žalobkyni
skutočne vyplatená a to vo výške 1.350,- Eur, čo (v podstate) nespochybnil ani žalovaný, keď tvrdil,
že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, avšak z tejto sumy bol odpočítaný poplatok
za poskytnutie úveru v zmysle bodu 10. zmluvných dojednaní. S ohľadom na uvedené námietka
žalovaného, ktorý napáda záver okresného súdu o neplatnosti započítania v danej veci neobstojí, keďže

v danom prípade, ak nevznikol žalovanému nárok na poplatok 150,- Eur je už bez právneho významu,
či dojednanie o započítaní bolo ne/platné. Napriek uvedenému je nutné poukázať na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010, podľa ktorého časť zmluvy nemôže byť určená púhym odkazom
na obchodné podmienky, pričom je vylúčené, aby sa všeobecné obchodné podmienky bez ďalšiehostali súčasťou zmluvy. Tieto bez podpísania zmluvnými stranami sa nemôžu stať súčasťou zmluvy,
preto pre dodržanie písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto obchodné podmienky boli účastníkmi
zmluvného vzťahu podpísané. Ak nie sú podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté a pre

ktoré zákon vyžaduje písomnú formu sú pre absolútnu neplatnosť predpísanej formy neplatné. Ak by
teda aj odvolateľom tvrdené ustanovenie bolo obsiahnuté v zmluvných dojednaniach, ktoré boli síce
vyhlásené za súčasť zmluvy, ale neboli zmluvnými stranami podpísané, nedošlo by k jeho platnému
dojednaniu a teda netvorilo by platne obsah predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný prijal od
žalobkyne plnenie vo výške 2.791,68 Eur, čo nebolo medzi stranami sporné, teda o 1.444,68 Eur

prevyšujúce sumu reálne poskytnutého úveru, na základe čoho túto sumu prijal bez právneho dôvodu
a teda v tejto sume sa obohatil na úkor žalobkyne. Prvoinštančný súd správne vyhovel žalobe v
sume 1.444,68 Eur ako aj v časti úrokov z omeškania 5 % ročne z prisúdenej sumy 1.444,68 Eur od
18.3.2019 do zaplatenia, keď výšku priznaného úroku z omeškania ani deň vzniku omeškania žalovaný
nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou, preto odvolací súd odkazuje na odsek 37 odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

16. Žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) iba deklaroval,
bez uvedenia konkrétnych skutočností (resp. porušení), preto sa odvolací súd uvedenými dôvodmi
nezaoberal. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP uplatnené žalovaným nepovažoval
za dôvodné s poukazom na vyššie uvedené.

17. Na uvedenom základe neboli žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť
správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto vyhovujúcej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania
(odvolaním osobitne nenapadnutým) vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že predmetná zmluva neobsahovala ani náležitosť stanovenú
zákonom podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo uzavrel aj súd prvej inštancie,
keď konštatoval, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru ani termíny splátok úveru.
Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom, že podľa zmluvy mala žalobkyňa zaplatiť 36 splátok, pričom

začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť
konečnú splatnosť úveru. Aj odvolací súd má za to, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
na ktoré poukazuje žalovaný a v ktorom je uvedený dátum splatnosti prvej splátky 1.5.2015 a dátum
splatnosti poslednej splátky úveru 1.4.2018 bolo vyhotovené dňa 17.3.2015, t. j. v deň podpisu zmluvy
žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 16.3.2015, t. j. skôr, je nutné

vychádzať z toho, že v čase, kedy žalobkyňa podpísala zmluvu nemal vedomosť o tom, ako je stanovená
splatnosťprvejaposlednejsplátkyúveru.Oznámenieoschváleníúverudlžníkovijejednostrannýprávny
úkonžalovaného,niejepodpísanéžalobkyňou,tedaprávnerelevantnéjeto,čojeuvedenévzmluveako
v dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej
splatnosti úveru, je možné považoval len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v

§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje
vôľu byť ňou viazaný. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru, čo má s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v znení ku dňu uzatvárania zmluvy medzi stranami obsahuje jasne a určito definované povinné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
mala písomnú formu, a preto, ak majú byť akékoľvek náležitosti zmluvy (označované tiež ako povinné,
obligatórne) obsiahnuté vo viacerých listinách, tak povinná písomná forma sa týka každej tejto listiny (tu
pozri aj rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, v zmysle ktorého Smernica nevyžaduje, aby boli zmluvy
o úvere vyhotovené ako jeden dokument. Pokiaľ však takáto zmluva odkazuje na iný dokument, pričom

spresňuje, že tento posledný uvedený dokument je jej neoddeliteľnou súčasťou, potom musí byť tento
dokument rovnako ako samotná zmluva vyhotovený písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa
skutočneodovzdaťspotrebiteľovipreduzatvorenímzmluvy,abysamoholoboznámiťsovšetkýmisvojimi
právami a povinnosťami). V súvislosti s bodom 4.5 Zmluvných dojednaní (deň splatnosti poslednej
splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti

úveru), na ktorý poukazuje žalovaný v odvolaní odvolací súd konštatuje, že ani z tejto všeobecnej
formulácie obsiahnutej mimo spotrebiteľskej zmluvy však nie je zrejmá konkrétna konečná splatnosť
úveru,najmäkeďvzmluvesanikdeneuvádzadeňsplatnostiposlednejsplátky.Vtejtosúvislostiodvolací
súd ale poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 označené už v odseku 15.19. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255
ods.1,§262ods.1vspojenísustanovením§396ods.1CSP,pričomvodvolacomkonaníplneúspešnej

žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumentyúčastníkovkonania(porovnajnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).