Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219468
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117219468.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Roľnícka

a obchodná spoločnosť, a.s., IČO: 00 207 578, so sídlom Bojničky 54, 920 55 Bojničky, za ktorú
koná akcionár TRANSAKTA Bratislava, a.s., IČO: 31 340 415, so sídlom nám. 1 mája 3, 811 06
Bratislava, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Centrum Zuckermandel, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovaným v 1. rade:
C., všetci právne zastúpení: MV Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Jedenásta 16, 831 01
Bratislava, IČO: 36 857 947, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.8.2017 domáhal zaplatenia 10.000 eur s príslušenstvom
titulom náhrady škody. V žalobe uviedol, že žalobca Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s., je akciovou
spoločnosťou, ktorej menšinovým akcionárom so zapísanou veľkosťou podielu 343 akcií z celkového
počtu 2.529 akcií na meno v listinnej podobe t.j. vo výške 13,56 % akcií je aj spoločnosť TRANSAKTA
Bratislava, a.s., ktorá je oprávnená zastupovať žalobcu na základe § 182 ods. 2 Zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný, nakoľko jej podiel na spoločnosti predstavuje viac ako 5% hodnoty akcií. Žalovanými
sú členovia predstavenstva žalobcu. Dňa 7.6.2017 sa uskutočnilo valné zhromaždenie RaOS. Bodom
č. 3 valného zhromaždenia bola aj výročná správa Predstavenstva za rok 2016, ktorej prílohou bol
sumár vzájomnej obchodnej bilancie voči spriazneným osobám. Na základe tohto sumára má žalobca
dôvodné podozrenie, že tieto obchody neprebiehali za obvyklých trhových podmienok a spoločnosť
RaOS poškodzovali. Žalobca v roku 2016 vykázal náklady za poskytnuté služby vo výške 1.451
eur, pričom tržby za tieto služby predstavovali iba čiastku 465 eur. Žalobca má za to, že bilancia

poskytnutých služieb medzi spriaznenými subjektmi tak predstavuje stratu 986 eur. Tieto služby boli
poskytnuté spoločnosti REVA Bojničky, a.s., ktorá je osobou spriaznenou so žalobcom. Podpredseda
predstavenstva spoločnosti REVA Bojničky je C. a členom dozornej rady spoločnosti je C. Žalobca tiež
v roku 2016 vykázal náklady za tovary vo výške 517.962 eur, pričom klient má a to, že tržby za tento
tovar predstavovali iba čiastku 24.496 eur, čo predstavuje stratu vo výške 493.466 eur. Tieto obchody
boli realizované predovšetkým so spoločnosťou VIVA TRNAVA s.r.o., ktorá je spriaznenou osobou so
žalobcom. Spoločníkom spoločnosti VIVA Trnava je pani F. manželka člena dozornej rady žalobcu pána

U.. Žalobca v roku 2016 vykázal aj náklady za služby so spoločnosťou VIVA Trnava vo výške 14.374
eur, pričom tržby za tieto služby predstavovali iba čiastku 10.477 eur. Obchodná bilancia za tieto služby
predstavuje stratu vo výške 3.897 eur. Transakta požiadala o zodpovedanie informácií a vysvetlenípredstavenstvo spoločnosti k týmto nezrovnalostiam. Vo vysvetlenia predstavenstva spoločnosti -
odpoveď zo dňa 19.6.2017 - žalovaní uviedli:
- Z predložených poznámok k účtovnej uzávierke za rok 2016 z čl. VII (Informácie o spriaznených

osobách) vyplýva, že sa služby osobám s podstatným vplyvom predávali so stratou (tržba bola len 465,-
Eur a náklad 1.451,- Eur tj. strata 986,- Eur). Vzhľadom k vykazovanej strate má akcionár podozrenie,
že tieto obchody neprebiehali za normálnych trhových podmienok a preto požadujeme informácie čo
(aké služby), kedy a v akom množstve a za koľko sa osobám s podstatným vplyvom predalo.
„Medzi spriaznenými osobami sa vykonávali a fakturovali služby za vykonané práce. Rozdiel v týchto

položkách nepredstavuje v podvojnom účtovníctve žiadne straty (Spoločnosť REVA Bojničky, a.s.,)“
- Ďalej je v tejto sekcii poznámok k účtovnej uzávierke za rok 2016 z čl. VII (Informácie o spriaznených
osobách) vyplýva, že spriazneným osobám sa predal tovar za 24.496,- Eur pri nákladoch 517.962,- Eur,
tj. so stratou 493.466,- Eur. Vzhľadom k vykazovanej strate má akcionár podozrenie, že aj tieto obchody
neprebiehali za normálnych trhových podmienok, a preto požadujeme doložiť detaily uskutočnených
obchodov, čo kedy a vakom množstve a za koľko sa týmto osobám predali.

„Medzi spriaznenými osobami boli dodávky osív, hnojív, CHOP a materiálu v uvedených hodnotách.
V účtovníctve nákup medzi spriaznenými osobami nepredstavuje straty (jedná sa o spoločnosť VIVA
TRNAVA s.r.o.)“
- Ďalej je v tejto sekcii poznámok k účtovnej uzávierke za rok 2016 z čl. VII (Informácie o spriaznených
osobách) uvedené, že spriazneným osobám sa predali služby za 10.477,- Eur pri nákladoch 14.374,-

Eur, tj. so stratou 3.897,- Eur. Vzhľadom k vykazovanej strate má akcionár podozrenie, že aj
tieto obchody neprebiehali za normálnych trhových podmienok, a preto požadujeme doložiť detaily
uskutočnených obchodov, čo kedy a vakom množstve a za koľko sa týmto osobám predalo. Celková
strata pri obchodovaní so spriaznenými osobami podľa bodov 1 až 3 sa totiž pohybuje vo výške
498.349,- Eur, čo u akcionára vyvoláva silné pochybnosti o štandardnosti uvedeného obchodovania so

spriaznenými osobami.
„Medzi spriaznenými osobami boli vykonané a fakturované služby v uvedených hodnotách (jedná sa o
spoločnosť VIVA TRNAVA s.r.o.)“
- V súvahe k 31.12.2016 vykazuje RaOS krátkodobé pohľadávky vo výške 216.163,- Eur a finančné
účty v výške 3.329,- Eur t.j. spolu 219.492,- Eur, ale v rovnakom výkaze sú vykazované krátkodobé

záväzky vo výške 528.452,- Eur tj. Takmer v dvojnásobnej výške oproti krátkodobým pohľadávkam a
finančným účtom. Žiadame preto o informáciu, ako a z čoho bude RaOS tieto krátkodobé záväzky hradiť.
V poznámkach k účtovnej osnove je tiež uvedené, že už ku koncu minulého roku bolo 52.970,- Eur na
záväzkoch po splatnosti. Z predložených výkazov má akcionár obavu, že sa podobné výpadky cash
flow zrejme kryjú rozpredajom majetku spoločnosti, viď nižšie predaj cenných papierov a dlhodobého

majetku a preto k uvedenému žiadame o poskytnutie vysvetlenia.
„Vyčíslené záväzky budú splatené tržbami za predané zásoby na sklade, v žiadnom prípade nie
predajom majetku.“
Okrem k žalobe priloženého prehľadu saldo konta podľa podnikov, ktoré však neobsahuje množstvo
tovaru, iba: variabilný symbol, splatnosť, sumu na úhradu, uhradenú sumu s/bez DPH a textový popis,

žiadne ďalšie podrobnosti k vzniku negatívnej bilancie medzi nákladmi a tržbami so spriaznenými
subjektmi predstavenstvo neuviedlo. Transakta v zmysle § 182 ods. 1 písm. c) a e) ObchZ požiadala
listomzodňa4.8.2017dozornúraduoprevereniedôvodovvznikunegatívnejobchodnejbilancie(účtovej
straty), pričom dozorná rada do podania žaloby žiadne stanovisko neuviedla.
Transakta ako menšinový akcionár nemá prístup k účtovníctvu spoločnosti RaOS, nie je preto objektívne

schopná vykonať kontrolu účelnosti nakúpených a predaných prostriedkov a služieb od spriaznených
osôb. Žalobca preto navrhuje súdu vyžiadať si účtovníctvo spoločnosti RaOS za rok 2016, ako aj všetku
zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa nákupu a predaja služieb od/pre spriaznené osoby, nakoľko existuje
dôvodné podozrenie, že spoločnosť nakupovala resp. nepredávala spriazneným spoločnostiam tovary
a služby za štandardných trhových podmienok a týmto spôsobom mohlo prísť k výraznej škode, ktorá

môže dosahovať až hodnotu 498.349 eur. Pre výšku potenciálnej škody a s ohľadom na skutočnosť,
že bez predloženia relevantných dôkazov a vysvetlení nie je možné jednoznačne ustáliť jej skutočnú
výšku požaduje žalobca náhradu škody vo výške 10.000 eur, pričom nevylučuje jej dodatočné zvýšenie
v prípade, že sa jeho podozrenia potvrdia.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.2.2018 (č.l. 66 spisu) uviedli, že uplatnený nárok neuznávajú.
Žaloba je zo strany menšinového akcionára TRANSAKTA Bratislava, a.s. bezpredmetná, účelová
a šikanózna. Argumentácia žalobcu je založená buď na vedome nepravdivých výrokoch alebo na
nedbanlivostnom omyle, v každom prípade však na nesprávnom základe. Nie je pravdou, že bilanciaRaOS a spriaznených osôb je záporná, že vo vzájomných obchodoch so spriaznenými osobami utrpela
RaOS stratu a že by spoločnosti RaOS vznikla škoda. Na všetky otázky akcionára TRANSAKTA
Bratislava, a.s. už dozorná rada RaOS vecne a podrobne reagovala, pochybnosti vyvrátila a údajne

sporné záležitosti vysvetlila ako to vyplýva zo Stanovisko Dozornej rady Roľníckej a obchodnej
spoločnosti, a.s. zo dňa 4.8.2017.
3. TRANSAKTA Bratislava, a.s. uvádza, že RaOS vykázala v roku 2016 náklady za služby poskytnuté
spoločnosti REVA Bojničky a.s. vo výške 1.451 Eur, pričom tržby za tieto služby predstavovali iba
čiastku 465 Eur. Preto má TRANSAKTA Bratislava, a.s. zato, že bilancia poskytnutých služieb medzi

spriaznenými osobami predstavuje stratu 986 Eur. Ďalej sa v Žiadosti uvádza, že RaOS vykázala v
roku 2016 voči obchodnému partnerovi VIVA TRNAVA s.r.o. náklady za tovary vo výške 517.962 Eur,
pričom TRANSAKTA Bratislava, a.s. má zato, že tržby za tieto služby predstavovali iba čiastku 24.496
Eur, čo predstavuje stratu 493.466 Eur. Ďalej sa v Žiadosti uvádza, že RaOS vykázala v roku 2016
aj náklady za služby so spoločnosťou REVA Bojničky a.s. vo výške 14.374 Eur, pričom tržby za tieto
služby predstavovali iba čiastku 10.477 Eur. Preto má TRANSAKTA Bratislava, a.s. zato, že bilancia

poskytnutých služieb medzi spriaznenými osobami predstavuje stratu 3.897 Eur. Vzhľadom k vyššie
uvedenému mala spoločnosť TRANSAKTA Bratislava, a.s. podozrenie, že obchody neprebiehali za
normálnych trhových podmienok.
TRANSAKTA Bratislava, a.s. vôbec nevysvetľuje, ako dospela k záveru, že pri určitých službách boli
náklady vyššie ako tržby za tieto služby. Takýto záver nevyplýva zo žiadnych údajov obsiahnutých v

žalobe. Nie je ani zrejmé, ako TRANSAKTA Bratislava, a.s. uvedené výroky vôbec myslí. Neexistujú
žiadneslužbynakúpenéodspriaznenejosoby,ktorébybolináslednepredanétretejosobeaužvôbecnie
zo stratou. Vzájomná bilancia dvoch obchodných partnerov nehovorí o dvojsmernom nákupe totožných
služieb, ani z nej nevyplýva, ako boli služby zužitkované a aké služby alebo tovary boli predané tretím
stranám. Záver TRANSAKTA Bratislava, a.s. tom, že vzájomná bilancia predstavuje stratu (a prípadne

spôsobenú škodu) je vo vzťahu k uvádzanému dôvodu iracionálny. Taktiež z uvádzaných dôvodov
nemožno vyvodiť podozrenie, že obchody neprebiehali za normálnych trhových podmienok. Tento
záver TRANSAKTA Bratislava, a.s. je taktiež iracionálny. Dozorná rada všetky relevantné skutočnosti
prerokovala, posúdila a dospela k záveru, že námietky TRANSAKTA Bratislava, a.s. sú nedôvodné
najmä na základe vyhodnotenia nasledovných zistení:

Vzájomná obchodná bilancia medzi dvoma spoločnosťami, bez ohľadu na to, či je nulová (vyrovnaná),
kladná alebo záporná, sama osebe nezakladá dôvod na podozrenie z neštandardného obchodovania.
Neexistuje súvislosť medzi bilanciou vzájomného obchodu a štandardnosťou vzájomných obchodných
vzťahov a ani TRANSAKTA Bratislava, a.s. takúto súvislosť nevysvetlila. Inými slovami, obchody môžu
byť štandardné i neštandardné tak pri nulovej, ako i pri kladnej alebo zápornej bilancii. Každá zo

vzájomne obchodujúcich spoločnosti nakupuje toľko tovarov a služieb, koľko nevyhnutne potrebuje a
naopak, predáva toľko tovarov a služieb, koľko ich požaduje záujemca o tieto tovary a služby. Nie je
dôvodné alebo očakávať, že každá zo spoločností nakúpi vzájomne toľko rozličných (nesúvisiacich,
odlišných) tovarov alebo služieb, aby celková bilancia bola vyrovnaná. RaOS nemá nulovú bilanciu
so žiadnym obchodným partnerom. Ani iné spoločnosti na trhu, nemajú v bilaterálnych obchodných

vzťahoch neutrálne (nulové) bilancie. Nulová obchodná bilancia tovarov alebo služieb je v bilaterálnom
obchodnom vzťahu skôr náhodným, neobvyklým výsledkom. Najmä nie je vôbec zrejmé, ako by vôbec
mohla vzájomná bilancia súvisieť s tvrdenou stratou.
Naviac, pokiaľ ide o konkrétne výpočty (čísla) k jednotlivým konkrétnym obchodným vzťahom, resp. k
jednotlivým bilanciám, na ktoré poukazuje TRANSAKTA Bratislava, a.s., sú nesprávne. Nesprávnosť

vo výpočte vznikla tým, že TRANSAKTA Bratislava, a.s. pri svojich výpočtoch opomenula do finančnej
bilancie zahrnúť hneď prvý riadok (!) tabuľky za subjekt, ktorého údaje majú na účtovnú jednotku
podstatný vplyv (tržby za vlastné výrobky od spoločnosti REVA Bojničky, a.s. v hodnote 40 325,-- €) a
tiežzaostatnéspriaznenéosoby(tržbyzavlastnévýrobkyodspoločnostiVIVATRNAVA,s.r.o.vhodnote
1 273 614,-- €). Po zohľadnení uvedenej podstatnej okolnosti (najdôležitejšieho vstupu pre hodnotenie

vzájomnej bilancie) je výpočet vzájomnej finančnej bilancie diametrálne odlišný od výpočtu, ku ktorému
dospela TRANSAKTA Bratislava, a.s.. Správny výpočet nemá mínusový, ale výrazne plusový výsledok:
E. spolu: + XXX XXX,- €.
.Pre žalovaných je nepochopiteľné, prečo TRANSAKTA Bratislava, a.s. účelovo zavádza pri
nepodložených výrokoch o negatívnej bilancii obchodov, predstieraním súvislosti medzi bilanciou

obchodu a obvyklosťou obchodných podmienok, a nakoniec i pri doslova vymyslenom podozrení zo
spôsobenej straty (škody). Tvrdenia TRANSAKTA Bratislava, a.s. nedávajú z hľadiska ekonomického,
daňového, účtovného ani právneho žiaden zmysel. Žalovaní majú zato, že ide buď o nepochopenie
problematiky alebo o vedomú snahu o poškodzovanie spoločnosti zo strany TRANSAKTA Bratislava,a.s. v duchu nezmyselnej a šikanóznej sporovosti/ súdivosti TRANSAKTA Bratislava, a.s., ktorá
prebieha už od roku 2008 až do súčasnosti (viď napr. poznámku pod čiarou č. 1 v tomto vyjadrení).
Predstavenstvo RaOS poukazuje na to, že už aj pred Stanoviskom dozornej rady reagovalo na v

zásade totožné otázky TRANSAKTA Bratislava, a.s. odpoveďou zo dňa 19.6.2017, na ktorú odkazuje
i žalobca. Predstavenstvo vysvetlilo, že hoci vzájomné obchody (predaje, nákupy a služby) boli v
rôznych výškach, t.j. vzájomná bilancia obchodov nebola nulová, tento údaj nemá vplyv na výšku
zisku/straty RaOS. Rozdiel (kladný alebo záporný) obchodnej bilancie s obchodným partnerom nie
je parametrom, ktorý by mal s parametrom straty súvislosť. Nenulová vzájomná obchodná bilancia

nepredstavuje stratu ani z hľadiska podvojného účtovníctva. Pre uplatnený nárok na náhradu škody
nemá samotný bilančný výsledok žiaden vplyv. Vplyv na prípadnú stratu RaOS (prípadne aj s
väzbou na spôsobenie škody) by mohlo mať iba uzatváranie obchodov so spriaznenými osobami za
neobvyklých a pre RaOS nevýhodných podmienok. Takáto skutočnosť nie je preukázaná. TRANSAKTA
Bratislava, a.s. neuvádza žiadne okolnosti, z ktorých by mohlo vyplývať podozrenie na akékoľvek
neštandardné obchodné podmienky. TRANSAKTA Bratislava, a.s. uvedené tvrdí celkom bezdôvodne.

Žiadna konkrétna neštandardná, neobvyklá, či netrhová podmienka, ktorú by bolo možné posúdiť
a vyhodnotiť, nebola namietaná. Nakoľko ide iba o nepodloženú všeobecnú a bezobsažnú tézu
TRANSAKTABratislava,a.s.,žalovanísaaninemajúkčomuvecnevyjadriť.AkTRANSAKTABratislava,
a.s. tvrdí, že tu je „dôvodné podozrenie“, bolo jej povinnosťou takéto dôvody podozrenia špecifikovať,
inak ide iba o irelevantné domnienky akcionára TRANSAKTA Bratislava, a.s.

V spore nie sú preukázané zákonné podmienky potrebné pre uplatňovanie nároku na náhradu škody
(samotný vznik škody, protiprávne konanie jednotlivých členov predstavenstva, kauzálny vzťah ...).
Keďže z žalobcom tvrdených skutočností vznik škody vecne nevyplýva a logicky ani vyplývať nemôže
(neexistuje tu súvislosť medzi uvádzanými dôvodmi a následkom), žalobca nepreukázal základ nároku,
ani jeho výšku, žalovaní navrhujú, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a zaviazal

žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.6.2018 (č.l. 95 spisu) uviedol, že žalobca požiadal o poskytnutie
stanoviska Dozornej rady RaOS listom zo dňa 4.8.2017, doručeným dňa 7.8.2017. S poukazom na §
182 ods. 2 zákona Obchodného zákonníka má žalobca za to, že Dozorná rada spoločnosti RaOS na

tento list bez zbytočného odkladu neragovala. Žalobca nemal inú možnosť ako uplatniť svoje právo na
súde a preto podal dňa 23.8.2017 žalobu. Stanovisko Dozornej rady bolo doručené zástupcovi žalobcu
až po podaní žaloby 13.9.2017, teda viac ako mesiac po doručení žiadosti.
Obchodovanie so spriaznenými spoločnosťami prirodzene vyvoláva v jednom z akcionárov podozrenie,
žeprostredníctvomtýchtoobchodovmôžedochádzaťkuzatváraniunehospodárnychobchodov,ktoréna

úkor spriaznených osôb poškodzujú žalobcu. Nakoľko ani predstavenstvo spoločnosti ani dozorná rada
neposkytla Žalobcovi prístup k týmto podstatným informáciám, Žalobca nemal inú možnosť ako obrátiť
sa s žalobou na súd a požadovať predloženie týchto dôkazov v rámci súdneho konania. Vyššie uvedené
podozrenie je prirodzené a rozhodne ho nemožno nazvať iracionálnym. Žalobca prirodzene rozumie
základnýmprincípomtrhu.Jeibaprirodzené,ženapr.výrobcatraktorovnemusíodpoľnohospodárskeho

družstva po predaji traktora odkúpiť poľnohospodárske plodiny v rovnakej hodnote a takáto požiadavka
by bola absurdná. Žalobca však v žalobe poukazuje na zjavný nepomer medzi tovarmi a službami,
ktoré boli od spriaznených spoločností nakúpené a ktoré boli týmto spoločnostiam predané. Uvedený
nepomer je s ohľadom na skutočnosť, že ide o spriaznené spoločnosti, pri ktorých môže existovať
reálny záujem na zvýšení ich zisku na úkor zisku žalobcu, v spojení s odmietaním sprístupnenia

podrobnejších informácií k týmto obchodom je popri výške týchto obchodov dôvodom vyvolávajúcim
v žalobcovi podozrenie z nehospodárneho nakladania s prostriedkami spoločnosti. Tieto obchody v
skutočnostinemusiabyťvzáujmespoločnostiaodinýchspoločnostíbysadalinakúpenétovaryaslužby
zaobstarať výhodnejšie. Podozrenie v Žalobcovi vyvoláva predovšetkým obrovský objem tovarov a
služieb nakupovaný od spriaznených spoločností. Spoločnosť TRANSAKTA nemá prístup k účtovníctvu.

Žalobca tak fakticky nemá inú možnosť, ako domáhať sa aj prostredníctvom tejto žaloby preukázania
podkladov k týmto interným obchodom. Je na žalovaných, aby preukázali za akých podmienok a za
aké ceny od spriaznených spoločností nakupuje tovary a služby. Až následne je Žalobca schopný
tieto ceny porovnať s trhovými cenami a urobiť si záver, či tieto obchody nepoškodzujú Žalobcu na
úkor spriaznených spoločností. Žalobcovi ide predovšetkým a preverenie, či sú napadnuté obchody so

spriazneným spoločnosťami vykonávané za trhových podmienok.

5. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 11.9.2018 (č.l. 103 spisu) uviedli, že po oboznámení sa so stanoviskom
žalobcu zo dňa 27.6.2018, sú ešte viac presvedčení, že zo strany uplatňujúceho akcionára je žalobabezpredmetná, nedôvodná, účelová a šikanózna. Na podanie žaloby neexistoval žiaden dôvod.
Nie sú splnené zákonné podmienky, hmotnoprávne ani procesné. Žiadosť TRANSAKTA Bratislava,
a.s. bola spoločnosti RaOS doručená dňa 7.8.2017. Žiadosť bola bezodkladne postúpená Dozornej

rade na preskúmanie. Dozorná rada bezodkladne pristúpila k prešetreniu žiadosti a vyžiadala si od
predstavenstva všetky potrebné podklady. Predstavenstvo zanalyzovalo požiadavky a spracovalo pre
Dozornú radu písomné stanovisko, ktoré jej predložilo dňa 21.8.2017. Dozorná rada bezodkladne
preskúmala stanovisko predstavenstva k Žiadosti akcionára TRANSAKTA Bratislava, a.s., dôsledne
sa ním zaoberala a na všetky otázky akcionára TRANSAKTA Bratislava, a.s. vecne a podrobne

reagovala, vo svojom stanovisku zo dňa 11.9.2017, doručenom 13.9.2017. Žiadosť bola vybavená bez
zbytočného odkladu, najrýchlejšie, ako to bolo možné, v primeranej lehote zodpovedajúcej preverovanej
problematike,zapojeniuviacerýchorgánovapracovníkovRaOSdoprocesupreverovania,vypracovaniu
písomných stanovísk. Žalobca podal žalobu veľmi predčasne už 23.8.2017. Z informácie Dozornej
rady je zjavné, že východisko, ktoré viedlo akcionára TRANSAKTA Bratislava, a.s. k podozreniam, že
mohlo dôjsť ku škode (strate), je nesprávne. Namiesto negatívnej bilancie, je bilancia v uvádzaných

prípadoch preukázateľne výrazne pozitívna. Jediný argument žalobcu je preukázateľne chybný a sporná
záležitosť sa vysvetlila. Žiaden iný dôvod svojich údajných podozrení žalobca neuviedol, preto ani
nemal čo preukazovať a žalovaní nemali čo rozporovať. Preto je žaloba celkom nedôvodná. Spoločnosť
RaOS vždy obchodovala zákonným a štandardným spôsobom, či už so spriaznenými alebo inými tretími
osobami. Neexistuje škoda (strata), ktorú by mohla Dozorná rada uplatňovať voči predstavenstvu a ani

zo žiadnych skutočností tvrdených žalobcom žiadna škoda nevyplýva. Žalobca uplatňuje špekulatívny,
fiktívny nárok, ktorý nie je nijako doložený. Žalobca žaluje o náhradu škody, pričom však neuvádza
ani nepredkladá žiaden relevantný dôkaz alebo argument, ktorý by aspoň osvedčoval žalovaný nárok.
Žaloba bez zjavného dôvodu, dokonca bez akejkoľvek relevantnej indície je nemeritórna, šikanózna.
Žaloba na základe ust. § 182 ods. 2 Obchodného zákonníka tiež nemá nahrádzať valné zhromaždenie a

slúžiť na dodatočné a bezdôvodné vymáhanie akýchkoľvek informácií akcionárom od spoločnosti mimo
zákonom garantovaných práv akcionára a zákonným postupom.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.11.2018 (č.l. 111 spisu) uviedol, že žalovaní ani vo svojej
odpovedi a ani doposiaľ nepreukázali a žalobcovi nesprístupnili účtovné podklady k transakciám so

spriaznenými osobami. Žalobca nevie overiť pravdivosť tvrdení žalovaných, nakoľko podklady mu
neboli nikdy sprístupnené a písomné stanovisko Dozornej rady Roľníckej a obchodnej spoločnosti a.s.,
fakticky neobsahuje žiadne hodnoverné informácie týkajúce sa výhodnosti, prípadne nevyhnutnosti
obchodovania so spriaznenými osobami. Žalovaní predovšetkým doposiaľ nesprístupnili a pred
žalobcom taja základné informácie spočívajúce predovšetkým v množstve a hodnote jednotlivých

obchodov so spriaznenými osobami teda koľko, akého tovaru či služby, akej akosti bolo za akú
cenu od týchto spoločností nakúpených a koľko, akého tovaru, akej akosti a za akú cenu bolo týmto
spoločnostiam predaných. Bez týchto základných informácií nie je možné posúdiť výhodnosť, alebo
nevýhodnosť takýchto obchodov so spriaznenými osobami. Iba na základe týchto informácií a po
preverení písomných dôkazov o ich pravdivosti je možné ustáliť, či boli obchody so spriaznenými

spoločnosťamireálne,čibolivykonávanézatrhovýchpodmienokavkonečnomdôsledkučibolivýhodné
pre spoločnosť, alebo iba pre spriaznené spoločnosti. Ďalej je zrejmé, že za bezodkladné rozhodne
nemožno považovať zaslanie vyjadrenia po viac ako mesiaci.

7. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 21.11.2018 (č.l. 117 spisu) uviedli, že žaloba je zo strany uplatňujúceho

akcionára bezpredmetná, nedôvodná, účelová a šikanózna. Na podanie žaloby neexistoval žiaden
dôvod. Bola zjavne podaná predčasne a na základe omylu. Dôvod uvádzaný žalobcom je zjavne
vymyslený, čo bolo preukázané základnými účtovnými dokladmi. Žalobca postavil žalobu na údajoch,
ktoré nevyplývajú ani z dokladov, na ktoré sa sám odvoláva. V ďalšom zotrval na svojej predchádzajúcej
právnej argumentácii.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.1.2019 (č.l. 131 spisu) uviedol, že žalobca v skutočnosti nemá žiadne
iné nástroje na získanie potrebných dôkazov iným spôsobom ako v danom konaní. Akcionár akciovej
spoločnostinemáoprávnenienazeraťdodokladovspoločnosti(svýnimkounesystémovéhoustanovenia
§ 178 ods. 7.). Kontrolné oprávnenia môže akcionár uplatňovať iba nepriamo prostredníctvom dozornej

rady, ktorá je povinná oboznámiť akcionárov na valnom zhromaždení so svojimi kontrolnými zisteniami
a priamo na valnom zhromaždení tým, že môže požadovať vysvetlenia o činnosti spoločnosti a podávať
návrhy rozhodnutí. Žalobca už využil túto jedinú zákonnú možnosť, ako skontrolovať podozrivé obchody
spoločnosti a požiadal predstavenstvo spoločnosti o zodpovedanie informácií a vysvetlení. Odpoveďpredstavenstva zo dňa 19.6.2017 však bola iba formálna a neobsahovala žiadne konkrétne informácie,
ktoré by vyvracali podozrenia žalobcu. Transakta Bratislava a.s., ako minoritný akcionár nemá inú
možnosť, ako sa dostať k požadovaným informáciám, nemala inú možnosť, ako podať žalobu s tým,

že relevanté dôkazy nepredložila. Žalobca mohol jedine označiť dôkazy, ktoré požaduje vykonať a z
ktorých môže byť preukázané, že žalovaní spôsobili spoločnosti škodu. Uvedená požiadavka žalobcu
zodpovedá aj zákonnej úprave vyjadrenej v § 189 CSP. Inštitút edičnej a informačnej povinnosti môže
za istých okolností slúžiť aj na kompenzáciu informačného deficitu (dôkaznej núdze) procesnej strany v
prípadoch, keď je takýto postup odôvodnený. Žalobca je presvedčený, že aj prejednávaná vec je práve

takýmto prípadom, žalobca objektívne trpí dôkaznou núdzou. Na základe toho žalobca navrhol, aby súd
zaviazal žalovaných predložiť všetky účtovné podklady (predovšetkým kúpne zmluvy, zmluvy o dielo a
pod.) so spriaznenými osobami za rok 2016. Taktiež žiadame o predloženie informácie, aké množstvo
tovarov a služieb a za akú cenu a podmienok od týchto spoločností Roľnícka a obchodná spoločnosť
a.s. nakúpila.

9. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 12.2.2019 (č.l. 138 spisu) uviedli, že žalobca sa domáha náhrady škody,
pričom tá nie je zadefinovaná ani čo do relevantného dôvodu, ani čo do výšky (samotný žalobca v
podstate priznáva, že výška uvedená v žalobe je stanovená arbitrárne). Nie je teda daný a zadefinovaný
reálny predmet sporu. Je v príkrom rozpore s CSP, keď žalobca uplatní na súde vymyslený, resp. ničím
nepodložený návrh, s tým, že dúfa, že možno na základe dokladov, ktoré v rámci súdneho sporu navrhne

ako dôkazy, ktoré má predložiť druhá alebo tretia strana, ešte len dodatočne v priebehu konania zistí,
aký je vlastne skutkový stav, či má žaloba akékoľvek opodstatnenie a podľa toho sa zariadi: bude v
spore pokračovať alebo vezme žalobu späť. Je zjavné, že vznik škody nie je ničím osvedčený, iba
bezdôvodne tvrdený. Žalobca sa odvoláva na ust. § 189 CSP podľa ktorého súd môže uložiť tomu, kto
má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil. Žalobca poukazuje na inštitút edičnej

a informačnej povinnosti, ktorá môže za určitých okolností slúžiť aj na kompenzáciu informačného
deficitu (dôkaznej núdze) procesnej strany v prípadoch, keď je takýto postup odôvodnený. Podľa názoru
žalovaných takýto špecifický a veľmi výnimočný postup v danom prípade vôbec nie je odôvodnený.
Žalobca totiž ani jednoznačne nezadefinoval nárok a dôvody žaloby. Nejde teda o absenciu určitých
konkrétnych a nevyhnutných dôkazov, ktoré by žalobca bez svojej viny nedokázal objektívne zákonným

spôsobom získať, ale potreboval by ich na preukázanie svojich skutkových tvrdení. V tomto prípade ide
o inú situáciu, a to o totálnu absenciu zdôvodnenia kauzy. Je neprípustné, aby žalobca na základe ničím
nepodloženej subjektívnej domnienky a bezdôvodného podozrenia inej osoby z nelegálneho konania
zažaloval fiktívny nárok a následne až v súdnom konaní sa domáhal voči žalovanému paušálneho
predloženia širokého spektra dokumentov, aby až na základe nich zistil, či vôbec jeho nárok existuje.

Žaloba takéhoto charakteru je jednoznačne predčasná a nedôvodná. Žalobca doteraz nepredložil nielen
také dôkazy, z ktorých nemožno bezpečne ustáliť skutkový stav. On totiž nepredložil vôbec žiadne
dôkazy, dokonca ani indície. V tomto prípade by išlo o presunutie povinnosti žalobcu na súd, ktorý
by vykonával za žalobcu prieskum, bezdôvodné a širokospektrálne zhromažďovanie dôkazov, aby v
následkom kroku žalobca mohol zistiť, či vôbec má aspoň teoretický nárok. Žalobca navrhuje: „aby súd

zaviazal žalovaných predložiť všetky účtovné podklady (predovšetkým kúpne zmluvy, zmluvy o dielo a
pod.) so spriaznenými osobami za rok 2016. Taktiež žiadame o predloženie informácie, aké množstvo
tovarov a služieb a za akú cenu a podmienok od týchto spoločností Roľnícka a obchodná spoločnosť
a.s. nakúpila.“ Podľa názoru žalovaných žalobca podanou žalobou zvolil celkom nesprávne fórum
na získavanie vyššie uvedených požadovaných informácií a zjavne nesprávne odhaduje povinnosti a

úlohu súdu, resp. podstatu a zmysel tohto súdneho konania. Ak žalobca nie je spokojný s odpoveďou
predstavenstva alebo dozornej rady na svoju otázku vznesenú na valnom zhromaždení, táto žaloba
evidentne nie je adekvátnym právnym nástrojom, ani prípustným procesným spôsobom jeho právnej
ochrany. Žalobca zrejme automaticky predpokladá, že obchody medzi spriaznenými osobami, musia byť
vždy a všetky nevýhodné alebo nelegálne. To však nie je opodstatnené a samotné takéto iracionálne

podozrenie nepochybne nezakladá dôvod na otvorenie súdneho sporu. Ak by žalobca, ako sám uvádza,
skutočne nemá prístup k žiadnym účtovným dokumentom a ak nemá ani žiadne informácie, potom sa
zjavne celkom nedôvodne a predčasne domnieva, že došlo k uzavretiu nevýhodnej zmluvy a prípadne
k vzniku škody. Ak nemá žiadne informácie, potom nemôže mať ani informácie o nevýhodnosti zmlúv a
teda jeho podozrenie je iba o predpojatou iracionálnou domnienkou.

10.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomprávnychzástupcovstrán,oboznámenímsaslistinnými
dôkazmi a to predovšetkým s listinným dôkazom označeným ako „POZNÁMKY individuálnej účtovnej
závierky zostavenej veľkou účtovnou jednotkou k 31.12.2016“, žiadosťou o informácie a vysvetleniapredstavenstva spoločnosti zo dňa 7.6.2017, žiadosťou o informácie a vysvetlenia predstavenstva
spoločnosti - odpoveď zo dňa 19.6.2017, podaním žalobcu zo dňa 4.8.2017, stanoviskom dozornej rady
žalobcu zo dňa 11.9.2017 ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a

právny stav:

11. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca je objektívne v dôkaznej núdzi, pretože
dokumenty, ktoré by jeho nárok odôvodňovali nemá k dispozícii, má iba indície, že konaním
predstavenstva spoločnosti mohlo dôjsť k škode alebo strate spoločnosti teda k nižšiemu majetkovému

prospechu akoby spoločnosť riadená v zmysle zásad opatrného a starostlivého hospodára dosahovala.
Žalobca mal k dispozícii na poslednom zhromaždení informácie o bilancii so spriaznenými osobami,
ktoré sú prepojené na predstavenstvo spoločnosti a z týchto informácií vyplynulo že žalobca od
spriaznených osôb nakupuje výrazne viac tovarov a služieb ako týmto spoločnostiam predáva.
Bilancie mínus 493.466 eur za rok 2016. Na otázku súdu či žalobca tvrdí, že na základe tvrdenej
zápornej bilancie došlo k vzniku škody uviedol, že žalobca rozumie tomu, že firmy pri vzájomnom

obchodovaní pravdepodobne nikdy nedosiahnu vyrovnanú bilanciu, teda nekupujú rovnako ako
predávajú spoločnostiam. Ako napr. ak niekto predáva traktor nemusí si hneď kúpiť zemiaky, ktoré
pomocou toho traktora sú vypestované. Žalobca ale poukazuje na to, že žalovaní v tabuľke (č.l. 6
spisu) uviedli náklady za tovar, ktorý obsahuje výlučne variabilný symbol zrejme faktúry, sumu tovaru
alebo služieb a popis predmetu k nákupu napr. močovina alebo pšeničná. Z tohto dokumentu nie je

zrejmé aké množstvo tohto tovaru sa kúpilo. Ako príklad žalobca uvádza riadok 1 popis: Celest trio
formula za kúpnu cenu 5.664 eur. Výhrada žalobcu spočíva v tom že si chce skontrolovať aký objem
tovaru sa za túto cenu kúpil, pretože iba tak je možné porovnať ho s podmienkami na trhu a zistiť
či je táto cena primeraná. Žalovaní však informáciu o množstve tovaru, ktorá je kľúčovou otázkou pri
posúdení ceny odmietajú sprístupniť. Tabuľku „Informácia o transakciach medzi vykazujúcou účtovnou

jednotkou a spriaznenými osobami“ na č.l. 48 spisu si vysvetľuje žalobca tak, že žalovaní nakupovali
výrazne viac tovaru od spriaznených osôb ako im poskytovali. Žalobca pripúšťa, že tento údaj sám
o sebe ešte nemusí predstavovať stratu spoločnosti, takisto ako nákup všetkých položiek ktoré sme
ako príklad uviedli vyššie, možno sú kúpené dokonca aj výhodnejšie, ale bez toho aby sme to vedeli
porovnať, túto otázku nevie žalobca zodpovedať. Podozrením je hlavne skutočnosť, že ide o spriaznené

osoby a predstavenstvo spoločnosti vzhľadom na svoje prepojenie s týmito dodávateľmi, v ktorých
minoritne akcionár nemá žiadny obchodný podiel, môže mať záujem na „vynášaní majetku“ žalobcu. Na
otázku súdu, aby špecifikoval a uviedol jednotlivé predpoklady zodpovednosti vzniku škody a to najmä
porušením akej konkrétnej povinnosti, z akého konkrétneho obchodného vzťahu sa dopustili členovia
predstavenstva a ozrejmil príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením povinnosti a vznikom škody

právny zástupca odpovedal, že predstavenstvo spoločnosti je povinné zastupovať záujmy spoločnosti
ktorú vedú. Pri riadení spoločnosti sú povinní uprednostniť záujmy tejto spoločnosti pred záujmami
vlastnými alebo pred záujmami tretích strán. Žalobca sa domnieva, že predstavenstvo spoločnosti
uprednostnilo pri uzatváraní nákupných zmlúv záujmy tretích spoločností, tovar nakúpilo nevýhodne čím
spôsobili spoločnosti, ktorú majú riadiť škodu. Žalobca žiada o predloženie podkladov k „nákladom za

tovar“ uvedených v tabuľke č.l. 6 spisu. Ide o zrejme o 67 kúpnych zmlúv a po ich posúdení žalobca
možno žalobu stiahne.

12. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že ide o žalobu neopodstatnenú a zjavne predčasnú.
Žalobca nepreukázal žiaden dôvod ani len indíciu o vzniku škody a už vôbec nie splnenie zákonných

podmienok na uplatňovanie náhrady škody. Základné východisko žaloby t.j. údajná negatívna obchodná
bilancia je celkom irelevantný parameter čo v priebehu konania potvrdil aj sám žalobca. V tomto prípade
naviac ani nejde o negatívnu ale naopak o pozitívnu bilanciu. K tabuľke z č.l. 48 uviedol, že položka
„Náklad za služby“, znamená číselné vyjadrenie hodnoty služieb ktoré spoločnosť žalobcu nakúpila
zatiaľ čo položka „Tržby za služby“ 465 predstavuje číselné vyjadrenie hodnoty predaných služieb a

tržieb za tieto služby ktoré spoločnosť RaOS obdržala na predané služby. Obdobne je tomu aj pri
tovaroch, avšak ak spočítame všetky hodnoty spolu t.j. služby aj tovary tak nám vyjde kladná obchodná
bilancia aj keď podľa môjho názoru nie je tento údaj relevantný a ani záporná obchodná bilancia nie
je v žiadnom prípade strata spoločnosti, ktorá by predstavovala prípadnú škodu. Podozrenia žalobcu
nemajú žiaden reálny základ, ide o šikanovanie, žalobca vedie viacero sporov so spoločnosťou. Kontrola

činnosti predstavenstva bola vykonaná dozornou radou, dozorná rada nezistila žiadne pochybenia.

13. Z listinného dôkazu označeného ako „POZNÁMKY individuálnej účtovnej závierky zostavenej veľkou
účtovnou jednotkou k 31.12.2016“, pričom účtovnou jednotkou je Roľnícka a obchodná spoločnosť,a.s, (č.l. 40 spisu) súd zistil, že v čl. VII „INFORMÁCIE O SPRIAZNENÝCH OSOBÁCH“ sa v ods. (1)
„Informácieotransakciachmedzivykazujúcouúčtovnoujednotkouaspriaznenýmiosobami“nachádzajú
v tabuľke číselné údaje:

Subjekt, v ktorom má ÚJ podstatný vplyv:
Tržby za vlastné výrobky 40.325
Tržby za služby 465
Náklad za tovar 0
Náklad za služby 1.452

Ostatné spriaznené osoby:
Tržby za vlastné výrobky 1.273.614
Tržby za tovar 24.496
Tržby za služby 10.477
Náklad za služby 14.374

Náklad za tovar 517.965

14. Vzmysle§182ods.1písm.c)ae)ObchZdozornáradapreskúmavýkonpôsobnostipredstavenstva
v určených záležitostiach. Dozorná rada uplatní v mene spoločnosti nároky na náhradu škody, prípadne
iné nároky, ktoré má spoločnosť proti členom predstavenstva.

15. V zmysle § 191 ods. 1 ObchZ predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť
spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ
nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej
rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.

Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do
obchodného registra.

16. V zmysle § 194 ods. 5 a 6 ObchZ členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade

so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti
spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb

pred záujmami spoločnosti. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

17. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

18. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

20. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď

protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv
a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sférepoškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame
skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného
(prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba

rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

21. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom

v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s., je akciovou
spoločnosťou, ktorej menšinovým akcionárom je spoločnosť TRANSAKTA Bratislava, a.s., ktorá je
oprávnená zastupovať žalobcu na základe § 182 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb a žalovaní sú členovia
predstavenstva žalobcu.

26. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 7.6.2017 sa uskutočnilo valné zhromaždenie RaOS. Bodom č.
3 valného zhromaždenia bola aj výročná správa Predstavenstva za rok 2016, ktorej prílohou bol
sumár vzájomnej obchodnej bilancie voči spriazneným osobám. Na základe tohto sumára má žalobca
dôvodné podozrenie, že tieto obchody neprebiehali za obvyklých trhových podmienok a spoločnosť

RaOS poškodzovali. Žalobca v roku 2016 vykázal náklady za poskytnuté služby vo výške 1.451 eur,
pričom tržby za tieto služby predstavovali iba čiastku 465 eur. Žalobca tak má za to, že bilancia
poskytnutých služieb medzi spriaznenými subjektmi tak predstavuje stratu 986 eur. Tieto služby boli
poskytnuté spoločnosti REVA Bojničky, a.s., ktorá je osobou spriaznenou so žalobcom. Žalobca tiež v
roku 2016 vykázal náklady za tovary vo výške 517.962 eur, pričom žalobca má a to, že tržby za tento

tovar predstavovali iba čiastku 24.496 eur, čo predstavuje stratu vo výške 493.466 eur. Tieto obchody
boli realizované predovšetkým so spoločnosťou VIVA TRNAVA s.r.o., ktorá je spriaznenou osobou so
žalobcom. Žalobca v roku 2016 vykázal aj náklady za služby so spoločnosťou VIVA Trnava vo výške
14.374 eur, pričom tržby za tieto služby predstavovali iba čiastku 10.477 eur. Obchodná bilancia za
tieto služby predstavuje stratu vo výške 3.897 eur. Transakta požiadala o zodpovedanie informácií a

vysvetlení k týmto nezrovnalostiam predstavenstvo spoločnosti a dozornú radu. Aj napriek podanému
vysvetleniu má žalobca za to, že toto nezodpovedalo všetky dotazy a nevyvrátilo podozrenie z porušenia
povinností členov predstavenstva pri vykonávaní svojej pôsobnosti.

27. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že žiadnu zákonnú povinnosť neporušili, žiadna škoda nevznikla a

poskytli žalobcovi potrebnú súčinnosť na vyvrátenie jeho podozrení.

28. Medzi stranami zostalo sporné, či žalovaní porušili svoje zákonné povinnosti alebo nie, či vnikla
škoda a či existuje príčinná súvislosť medzi takýmto porušením a vznikom škody.

29.Akojeužvyššieuvedenétak,základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostizaškodusúporušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnejpovinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s
právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu
právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal

škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pre úspešné vyvodenie zodpovednosti
žalovaných v tomto prípade, by žalobca musel uniesť dôkazné bremeno preukázania porušenia
konkrétnej povinnosti žalovaných v konkrétne vymedzenom skutkovom deji, napr. pri konkrétnom
zmluvnom vzťahu (obchode), pri ktorom by žalobca musel preukázať napr. že žalobca (v zastúpení
žalovanými) vedome predával tovar alebo služby zjavne pod trhové ceny a tým, by uprednostnil,

zvýhodnil záujmy tretích (napr. záujmy spriaznených spoločností) pred záujmami žalobcu. Žalobca
v konaní však iba tvrdil, že pri konkrétnych obchodov mohlo dôjsť k poškodeniu žalobcu, že má
podozrenie, že obchody neprebiehali v normálnych, štandardných podmienkach. Pre preukázanie
porušenia konkrétnej povinnosti žalovaných obsiahnutej v § 194 ods. 5 a 6 ObchZ sú tvrdenia žalobcu
nedostatočné. Nie je možné vychádzať iba z „možnosti“ poškodenia žalobcu a „podozrení“. Vzhľadom
ku skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu povinností

vyplývajúcich im zo zákona má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a v konaní
nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za vznik škody, čo bez ďalšieho (bez
skúmania ďalších predpokladov) je postačujúce na zamietnutie žaloby, z dôvodu nutnosti súčasného
splnenia všetkých zákonných predpokladov a pri absencii len jedného predpokladu zodpovednosť za
škodu nevzniká. Nakoľko súd nemal v konaní preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany

žalovaných ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu, tak nebolo ďalej nutné, aby sa súd
podrobne zaoberal posudzovaním splnenia ďalších zákonných predpokladov zodpovednosti ako je
existencia (výška) škody, zavinenie, príčinná súvislosť. Vzhľadom však k právnej argumentácii oboch
strán k ďalším predpokladom zodpovednosti má súd za to, že je nutné sa vyjadriť a posúdiť aj zvyšné
predpoklady zodpovednosti za vznik škody.

30. Druhým predpokladom zodpovednosti za vznik škody je preukázanie vzniku samotnej škody. Pod
pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato,

aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol
získať, nebyť vzniku škody. Žalobca v žalobe tvrdil, že zo sumáru vzájomnej obchodnej bilancie voči
spriazneným osobám za rok 2016 zistil, že obchodná bilancia poskytnutých služieb a tovarov medzi
žalobcom a spriaznenými subjektmi predstavuje stratu spolu 498.349 eur, ktorá predstavuje vzniknutú
škodu. Žalovaný v konaní tvrdili a vysvetlili, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a že nejde o žiadnu stratu,

ale iba o obchodnú bilanciu, ktorá naviac nie je ani správne z poskytnutých údajov vypočítaná, nakoľko
nie je záporná ale naopak kladná.

31. V prvom rade musí súd uviesť, že nie je možné zamieňať resp. stotožňovať (ako to urobil žalobca
v žalobe) pojmy ako je „obchodná bilancia“ a „strata“ . Obchodnou bilanciou je vzťah, porovnanie

medzi hodnotou predávaného tovaru a služieb (druhým podn. subjektom) a hodnotou nakúpeného
tovaru a služieb (od druhých podn. subjektov), pričom rozdiel predstavuje saldo, ktoré môže byť potom
aktívne (kladné) alebo pasívne (záporné). Saldo nie je v žiadnom prípade stratou (!). Strata je výsledok
hospodárenia (buď má spoločnosť pri podnikaní zisk alebo stratu). Výsledok hospodárenia sa zisťuje
ako rozdiel všetkých výnosov a všetkých nákladov za príslušné účtovné obdobie. Ak boli výnosy za

účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom
účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu. Je tak zrejmé, že
obchodná bilancia je výsledkom, porovnaním hospodárenia žalobcu s inými subjektmi a strata (tak ako aj
zisk) je výsledkom, porovnaním hospodárenia samotného žalobcu. Ide teda o dva rozdielne ekonomické
a účtovné ukazovatele. V danom konkrétnom prípade je preukázané, že spoločnosť žalobcu vykázala

v roku 2016 náklady za služby (poskytnuté spoločnosti REVA Bojničky a.s.) vo výške 1.451 eur, pričom
tržby za služby predstavovali iba čiastku 465 eur. ďalej spoločnosť žalobcu vykázala v roku 2016 (voči
obchodnému partnerovi VIVA TRNAVA s.r.o.) náklady za tovary vo výške 517.962 eur, pričom tržby za
služby predstavovali iba čiastku 24.496 eur, v roku 2016 vykázala aj náklady za služby (so spoločnosťou
REVA Bojničky a.s.) vo výške 14.374 eur, pričom tržby za služby predstavovali čiastku 10.477 eur. Na

základe týchto údajov mal žalobca za to, že došlo k strate. Tento záver však nie je správny. A súd,
pri rozlišovaní pojmov obchodná bilancia a strata ako uviedol vyššie, sa v plnom rozsahu stotožňuje
s právnou argumentáciou a výkladom žalovaných, že vzájomná bilancia dvoch obchodných partnerov
(žalobcu a spriaznených spoločností) nehovorí o dvojsmernom nákupe totožných služieb a tovarov(ako to nesprávne v žalobe tvrdí žalobca). Záver o tom, že vzájomná bilancia predstavuje stratu (a
prípadne spôsobenú škodu) nie je správny. Vzájomná obchodná bilancia medzi dvoma spoločnosťami,
bez ohľadu na to, či je nulová (vyrovnaná), kladná alebo záporná, sama osebe neznamená stratu a

nezakladá dôvod na podozrenie z neštandardného obchodovania. Každá zo vzájomne obchodujúcich
spoločnosti nakupuje toľko tovarov a služieb, koľko nevyhnutne potrebuje a naopak, predáva toľko
tovarov a služieb, koľko ich požaduje záujemca o tieto tovary a služby. Nie je dôvodné očakávať, že
každá zo spoločností nakúpi vzájomne toľko rozličných (nesúvisiacich, odlišných) tovarov alebo služieb,
aby celková bilancia bola vyrovnaná. Žalobca nemusí mať nulovú bilanciu so žiadnym obchodným

partnerom. Ani iné spoločnosti na trhu, nemajú v bilaterálnych obchodných vzťahoch neutrálne (nulové)
bilancie. Nie je zrejmé, ako vzájomná bilancia súvisí so žalobcom tvrdenou stratou. Naviac pokiaľ
ide o konkrétne výpočty (čísla) k jednotlivým konkrétnym obchodným vzťahom, resp. k jednotlivým
bilanciám,naktorépoukazuježalobcaniesúúplné.Žalobcaprisvojichvýpočtochopomenuldofinančnej
bilancie zahrnúť sumy tržieb za vlastné výrobky (40.325 eur a 1.273.614 eur), ktorého údaje majú na
účtovnú jednotku podstatný vplyv. Po zohľadnení uvedených údajov je výpočet vzájomnej finančnej

bilancie so spriaznenými osobami (spoločnosťami) kladný a nie záporný. Ako je však už vyššie podrobne
zdôvodnené, tak bez ohľadu na to, či ide o kladnú alebo zápornú obchodnú bilanciu, tak nie je možné
tieto účtovné údaje vyhodnotiť ako zisk alebo stratu spoločnosti žalobcu a tým ju nie je možné vyhodnotiť
ani ako vzniknutú škodu za ktorú domnelú stratu žalobca pokladal a argumentoval v žalobe pri uplatnení
svojho nároku na jej náhradu, čo v priebehu konania potvrdil dokonca aj sám žalobca (?). Že nejde

o stratu uviedli, vysvetlili žalovaní žalobcovi už vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.6.2017 (v
účtovníctve nákup medzi spriaznenými osobami nepredstavuje straty), t.j. ešte pred podaním žaloby a
následne aj v priebehu konania vo svojom stanovisku dozorná rada žalobcu, ktorá preverila námietky
akcionára. Táto domnelá strata bola jediným ukazovateľom, o ktorý žalobca opieral, zdôvodňoval svoj
nárok na náhradu škody (Vzhľadom k vykazovanej strate má akcionár podozrenie, že tieto obchody

neprebiehali za normálnych trhových podmienok). Žalobca tak v konaní nepreukázal splnenie ani
druhého zákonného predpokladu zodpovednosti za vznik škody a to existenciu, vznik samotnej škody,
čo je opäť samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby ako nedôvodne podanej.

32. V tejto súvislosti však súd musí k právnej argumentacii žalobcu ešte uviesť, že neexistuje súvislosť

medzi obchodnou bilanciou a štandardnosťou vzájomných obchodných vzťahov a ani žalobca takúto
súvislosť nevysvetlil, keď tvrdil, že má dôvodné podozrenie, že obchody žalobcu so spriaznenými
spoločnosťami neprebiehali za obvyklých, normálnych, štandardných, trhových podmienok a spoločnosť
žalobcu poškodzovali. Tieto tvrdenia nie len že vychádzali z nesprávnych predpokladov (ako je vyššie
uvedené), že dochádza k strate, ale ani neboli ničím konkrétnym preukázané. Jediné podozrenie z

poškodzovania žalobcu vyplývalo podľa tvrdení žalobcu z ním tvrdenej straty, straty (škody) ktorá
nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná preukázaná. Žiaden iný dôvod svojich údajných
podozrení žalobca neuviedol. Obchodná bilancia so spriaznenými spoločnosťami (aj ak by mala byť
záporná, čo nebola) sama o sebe ešte nevyvoláva podozrenie z porušovania povinností žalovaných
a podozrenie vzniku škody. Zo strany žalobcu tak ide len o ničím racionálnym podložené špekulácie,

hypotézy a domnienky, čo nie je v žiadnom prípade dostatočné na preukázanie uplatneného nároku
na náhradu škody, nie je dostatočné na unesenie dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo výlučne
žalobcu, keď sa rozhodol podať predmetnú žalobu a domáhať sa uplatneného nároku na náhradu škody.
Samotné obchodovanie so spriaznenými spoločnosťami bez ďalšieho nevyvoláva samo o sebe žiadne
podozrenie, že prostredníctvom týchto obchodov dochádza k uzatváraniu nehospodárnych obchodov,

ktoré na úkor spriaznených osôb poškodzujú žalobcu, tak ako účelovo tvrdí žalobca. Nie je možné a
priori len na základe vzájomných obchodov so spriaznenými spoločnosťami tvrdiť, že tieto obchody sú
preto podozrivé. Musí to byť niečím konkrétnym podložené. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaných,
že vplyv na prípadnú stratu žalobcu (prípadne aj s väzbou na spôsobenie škody) by mohlo mať iba
uzatváranieobchodovsospriaznenýmiosobamizaneobvyklýchaprežalobcunevýhodnýchpodmienok.

Takáto skutočnosť nie je však žalobcom v konaní preukázaná. Žalobca neuviedol žiadne okolnosti,
z ktorých by mohlo vyplývať dôvodné podozrenie na akékoľvek neštandardné obchodné podmienky.
Žiadna konkrétna (!) neštandardná, neobvyklá, či netrhová podmienka, ktorú by bolo možné posúdiť a
vyhodnotiť,nebolazostranyžalobcuuvedená.Akžalobcatvrdil,žetuje„dôvodnépodozrenie“,bolojeho
povinnosťou takéto dôvody podozrenia konkrétne špecifikovať, inak ide iba o irelevantné domnienky,

špekulácie akcionára žalobcu, ktoré nemajú žiadne právne účinky.33. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku.Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

34. Súd dospel k záveru, že žalovaní neporušili žiadne svoje zákonné povinnosti, v súvislosti s
domnelým porušením ich povinností nevznikla ani žiadna škoda a nie je preto logicky daná ani žiadna
príčinná súvislosť medzi neexistujúcim porušením povinností a neexistujúcou vzniknutou škodou. Nie
je tak naplnený ani jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, preto súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

35. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Z
uvedeného dôvodu sa súd bližšie nevyporiadaval s právnou argumentáciou strán o bezodkladnosti
zaslania stanoviska, odpovede Dozornej rady (aj keď sú má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu bolo
stanovisko dozornej rady zaslané v primeranej lehote a bezodkladne). V závere je nutné ešte dodať, že

žalobca žiadal, aby súd suploval, nahrádzal jeho aktivitu v tom, aby mu zabezpečoval v danom konaní
(o náhradu škody) potrebné dôkazy na preukázanie skutkové stavu. Z vyjadrení samotného žalobcu
je zrejmé, že skutočným účelom podania žaloby o náhradu škody nie je reálne uplatnenie náhrady
(domnelej) škody, ale úmysel sa domôcť sprístupnenia, poskytnutia účtovníctva a iných podkladov
za účelom kontroly obchodov spoločnosti, čo žalobca aj sám potvrdil („žalobca tak fakticky nemá inú

možnosť, ako domáhať sa aj prostredníctvom tejto žaloby preukázania podkladov k týmto interným
obchodom“). Žalobcovi ide predovšetkým o preverenie, či sú napadnuté obchody so spriazneným
spoločnosťamivykonávanézatrhovýchpodmienok.NatovšakslúžiDozornáradaspoločnosti.Samotný
žalobca ďalej priznáva, že až následne (po oboznámení sa s relevantnými podkladmi) je schopný ceny
(za aké od spriaznených spoločností žalobca nakupuje tovary a služby) porovnať s trhovými cenami a

urobiť si záver, či tieto obchody poškodzujú žalobcu na úkor spriaznených spoločností. Na tento účel
však neslúži konanie o náhradu škody. V prípade ak chce byť žalobca v takomto konaní úspešný, tak
musí už pri podaní žaloby disponovať, takými dôkazmi, na základe ktorých je presvedčený, že jeho
nárok na náhradu škody je a bude pred súdom dostatočne preukázaný a nemôže vychádzať len a len
ako v danom prípade iba výlučne z domnienok a hypotéz (prípadne zjavne nesprávne interpretovaných

účtovných údajov). Súd nemal dôvod nahrádzať dôkaznú povinnosť žalobcu zabezpečovaním potrebnej
dokumentácie, nakoľko v konaní nie len že nebolo preukázané splnenie žiadneho z predpokladov
zodpovednosti za škodu ale nebolo preukázané ani dôvodné podozrenie zo vzniku škody. Žalobca v
priebehu konania ustúpil od svojich tvrdení, že záporná obchodná bilancia je škodou a tak v konaní
ani jednoznačne nezadefinoval čo by tou škodou malo byť. Nejde teda o absenciu určitých konkrétnych

a nevyhnutných dôkazov, ktoré by žalobca bez svojej viny nedokázal objektívne zákonným spôsobom
získať, alebo by ich potreboval na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Aj preto súd nevidel dôvod na
získavanie dôkazov za žalobcu. Pri takejto situácii by vo všeobecnosti sa mohli na súd obracať účastníci
s domnelými nárokmi a očakávať, že na súd budú prenášať svoju dôkaznú povinnosť a až následne po
zabezpečení dôkazov súdom sa rozhodnú či v konaní budú pokračovať alebo nie. V zmysle procesnej

zodpovednosti, ako je upravená v novom procesnom kódexe, ktorým je Civilný sporový poriadok, je
obmedzená aktivita súdu a dôraz je kladený na aktivitu strán sporu založenej na ich procesnej povinnosti
a zodpovednosti, kedy súd nemôže sám nahrádzať aktivitu strán, pretože by tým porušil rovnosť
účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalovaného v prípade ak súd odmietol vykonať ním
navrhnuté dokazovanie neobstoja a v žiadnom prípade to nie je možné hodnotiť, považovať za odopretie

spravodlivosti. Práve naopak ak by za daného právneho a skutkové stavu súd žalobcom navrhované
dokazovanie vykonal, tak by porušil právo na spravodlivé súdne konanie a princíp rovnosti zbraní v
neprospech žalovaného. Na základe vyššie uvedeného sa javí žaloba ako predčasne podaná. Konanie
o náhradu (ako aj sám žalobca pripúšťa) domnelej škody na základe ust. § 182 ods. 2 Obchodného
zákonníka nemá nahrádzať iné právne nástroje a slúžiť na dodatočné vymáhanie akýchkoľvek informácií

akcionárom od spoločnosti mimo zákonom garantovaných práv akcionára a zákonným postupom.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatenýsúdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich žalovaným zaplatiť s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).