Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223866
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2213223866.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v právnej veci žalobcu:

ALBATROS, spol. s r.o., , Mliečany 61, Dunajská Streda, IČO: 31 443 222, proti žalovanému: P. A., J..
XX.XX.XXXX, G. N. O. XXX/X, XXX XX O. J. Q., Q. O. H., o náhrade škody vo výške 531,00 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 531 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 531 eur od 16.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca so žalobou zo dňa 13.11.2013 na tunajšom súde sa domáhal od žalovaného o náhradu škody

vo výške 531 eur s prísl. a náhrady trov konania. Škodu, ktorú si uplatnil od žalovaného predstavuje
náhradu škody, ktorú spôsobil žalobcovi dňa 15.08.2013 o 11.25 hod. v areáli spoločnosti Albatros s.r.o.
s tým, že pri cúvaní narazil pravou stranou svojho vozidla EČV: O. O. stojaceho vozidla D.: O., na
ktorom poškodil nárazník, ľavé svetlo, hmlovku, smerovku v nárazníku na vozidle, všetko v čase keď bol
zamestnancom u žalobcu. Pracovnú zmluvu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomer žalovaného
ukončil v skúšobnej dobe dňa 06.09.2013. Žalovaný dňa 15.08.2013 uznal záväzok, čo do výšky (531,00
eur), čo do dôvodu, k úhrade malo dôjsť jednorázovou sumou, bez uvedenia doby. Dňa 15.08.2013

uzatvorili strany sporu aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, v čl. III. bod 1 tejto dohody žalobca súhlasil
s vykonaním zrážok zo mzdy a ostatných príjmov vo výške 531,00 eur v čiastočných splátkach (2)
vo výplatnom termíne t.j. do 31.10.2013. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku. Žalovaný vo svojich
vyjadreniach k obsahu žaloby ako aj ďalším zaslaným písomnostiam uviedol, že ak žalobca chcel
náhradu škody uhradiť, tak mu mal prideľovať prácu, nakoľko mu po vzniknutej škode neprideľoval,
nemá ako do dnes škodu uhradiť. Ba mu žalobca nedal ani písomnú výpoveď, nemohol sa hlásiť na
úrade práce, čím mu vznikol nedoplatok v zdravotnej poisťovni. V závere uviedol, že mu žalobca svojim

konanímspôsobilväčšiuškoduakoonjemu.OpakovanenamietoluzavretúDohoduozrážkachzomzdy,
avšak iba len čiastočne t.z. len čo do spôsobu náhrady škody. Teda čo do výšky dôvodu ju uznáva.
Nenamietol existenciu dlhu z titulu vzniklej škody.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, opakovanými písomnými vyjadreniami žalovaného, dohodou o zrážkach zo mzdy, uznaním
záväzku a dohodou o spôsobe jej úhrady, upozornením o nenastúpení do práce, výpisom z

obchodného registra žalobcu, správami zo šetrenia pobytu a miesta zdržiavania sa žalovaného,
platobným rozkazom sp. zn. 14Ro/267/2014-28 zo dňa 13.08.2014. odporom proti platobnému rozkazu,
uznesením sp.zn.9C/48/2015-84 zo dňa 20.12.2016, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11Co/221/2017-120 zo dňa 22.11.2018, pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o hmotnejzodpovednosti zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, protokolom o škode zo dňa
15.08.2013, výzvou zo dňa 04.09.2013, výplatnou páskou za obdobie august 2013, vznesenou
námietkou proti zaujatosti proti sudkyni 07.10.2019, vyjadrením k tejto námietke zo dňa 15.10.2019,

oboznámením sa so spismi Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6Cpr/1/2016 a 10Cpr/2/2016 a
ustálil nasledovný skutkový stav veci.

3.DňaXX.XX.XXXXsúdpojednávalvneprítomnostistránsporu,ktorímaliriadnevykázanépredvolanie.
Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil a žalovaný navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti s

poukazom na opakované písomné vyjadrenia k obsahu žaloby, ktorá mu bola riadne doručená. Vo
svojom vyjadrení zo dňa, v ktorom vzniesol aj námietku zaujatosti voči sudkyni, avšak na ktorú súd
neprihliadal lebo v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 CSP nemala náležitosti, taktiež vo vyjadrení
uviedol „nepovažujem za potrebné, aby ma súd mal za povinnosť vypočuť, všeko je v tomto liste zo
dňa 07.10.2019“.

4. Podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

5. Podľa ust. § 192 CSP - skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

6. Podľa ust. § 178 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce s účinnosťou od 01.01.2013
do 21.08.2013, teda účinný v čase vzniknutej škody - zamestnanec je povinný si počínať tak,

aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k
bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho
zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je
povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil
vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že

nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

7. Podľa ust. § 179 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení účinný v čase vzniknutej
škody - zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný

preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 . Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

8. Podľa ust. § 191 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení účinný v čase
vzniknutej škody (za trvania pracovného pomeru) - zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca
náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak

zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob
náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná
písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah
dohodyospôsobejejúhradysvýnimkounáhradyškodynepresahujúcej50eurjezamestnávateľpovinný
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

9. Žalovaný u žalobcu pracoval na základe pracovnej pozícii vodič (vnútroštátnej a medzinárodnej
prepravy) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.08.2013, bola dohodnutá skúšobná doba v trvaní
3 mesiacov. Žalovaný počas skúšobnej doby spôsobil svojim konaním škodu žalobcovi a to tým, že
narazil pravou stranou do stojaceho vozidla D.: O., na ktorom poškodil nárazník, ľavé svetlo, hmlovku

a smerovku v nárazníku. Podľa vyhotoveného protokolu o škode dňa 15.08.2013 o 11.25 hod. (čl. 142
v spise) bolo zistené miesto, kde škoda vznikla: areál M. N..V..Q.., druh a rozsah škody a taktiež škoda
bola prešetrená manažérom dopravy Z. G., Š. P., vedúcim oddelenia a U. U.. Bolo zistené, že za škodu
zodpovedá P. A., šofér MKD, ktorú skutočnosť potvrdil sám škodca vlastnoručným podpisom. Ten istýdeň boli vyhotovené ďalšie dokumenty a to Uznanie záväzku (čl. 3 v spise) a Dohoda o zrážkach zo
mzdy (čl. 2 v spise). S obsahom všetkých dokumentov žalovaný súhlasil. Žalovaný dňa 30.08.2013 teda
po spôsobenej škode nenastúpil do práce, na čo mu dňa 04.09.2013 žalobca zaslal písomnosť s názvom

„Upozornenie“, v ktorom uvádzal, že jeho konanie považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a
jeho prítomnosť kvalifikuje ako absenciu. Zároveň ho vyzval na odovzdanie zamestnaneckého preukazu
a pracovného listu. Následne žalovaný dňa 06.09.2013 doručil žalobcovi písomnosť označenú ako
„výpoveď pracovnej zmluvy“, čo žalobca akceptoval, čo aj oznámil žalovanému (bližšie k problematike
ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa súd v tomto konaní nezaoberal, nakoľko je

rozobratá v konaniach, ktoré prebiehali na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cpr/1/2016 a 10Cpr/2/2016, ktoré
sú právoplatne skončené s tým, že pracovný pomer žalovaného v skúšobnej dobe sa skončil ku dňu
06.09.2013).

10. Predmetom tohto konanie je náhrada škody vo výške 531 eur, ktorá žalobcovi vznikla konaním
žalovaného za trvania pracovného pomeru v skúšobnej dobe, čo medzi stranami nie je sporné. Sporná

je otázka určenia spôsobu úhrady tejto škody, ktorá bola dohodnutá v dohode o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný tvrdí, že škoda sa nedá vymôcť, lebo je poberateľom predčasného dôchodku, vyplácaný
dôchodok nepodlieha zákonníku práce, čiže z tohto príjmu sa nedá škoda uhradiť lebo dohoda znela na
zrážky zo mzdy. Existencia vzniklej škody, čo do doby výšky, rozsahu žalovaný nepopiera.

11. Na vznik zodpovednostného vzťahu za škodu musia byť splnené zákonné predpoklady. Absencia,
čo i len jedného z predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu je spôsobilá obmedziť resp. ohroziť
jeho vznik. Medzi základné predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu patria hlavne predpoklady
porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu). Vznik škody ako majetkovej ujmy.
Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zavinenie toho,

kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za
škodu je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Súd má preukázané,
že žalobcovi vznikla škoda vo výške 531 eur. Žalovaný vznik škody ani výšku škody, rozsah škody
opakovane uznal. Škoda vo výške 531 eur, ktorá vznikla žalobcovi protiprávnym konaním žalovaného
bola žalobcom preukázaná a nebola namietaná teda rozporová. Žalovaný ju uznáva. Žalovaný sa však

nesprávne domnieva, že škodu nie je možné resp. nie je povinný uhradiť z dôvodu, že z vyplácaného
dôchodku sa mu nemôže zrážať. Teda jeho povinnosť zanikla (súd odkazuje na legislatívu, ktorá pozná
aj iné spôsoby na vymáhanie pohľadávky). Vzhľadom na hore uvedené, že žalovaný namieta iba spôsob
úhrady škody súd nárok žalobcu uznal za dôvodný a rozhodol tak ako je to vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Taktiežpriznalajúrokyzomeškaniavzmysleust.§517ods.2OZvspojenísnariadenímvlády

SR 87/2015 Z.z. vo výške 5,5 % ročne za obdobie od 16.08.2013 do zaplatenia, teda od nasledujúceho
dňa po vzniklej škode.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP - podľa zásady úspechu a
neúspechu, nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal trovy konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.