Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200130
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4318200130.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: I.. T. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. č. XXX, proti žalovanej: Okresná prokuratúra Levice, so sídlom Šafárikova 7, Levice, o ochranu
osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice
(ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 13. decembra 2018 č. k. 16C/2/2018 - 174 (ďalej „uznesenie súdu

prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Vstup Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481
do konania na strane žalovanej, n e p r i p ú š ť a.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, návrh žalovanej na prerušenie konanie
zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.1.Žalobca sa písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 01. 2018, domáhal ochrany

osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, a to zdržania sa protiprávneho konania žalovanej,
ospravedlnenia a náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000 eur. Žalovaná v
písomnom podaní dňa 29. 11. 2018 vzniesla námietku nedostatku procesnej podmienky konania s tým,
že žalovaná nemá pasívnu legitimáciu a navrhuje konanie zastaviť. Poukázala na ustanovenie § 22 ods.
2 zákona číslo 523/2004 Z,.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj na ustanovenie § 18
Občianskeho zákonníka, či zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

1.2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 60, § 61, § 62, §
161 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 18 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 22 ods. 2 zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon číslo 523/2004 Z.z.“), §
38 ods. 2, § 398 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o prokuratúre“).

1.3.Dôvodomzastaveniakonaniasúdomprvejinštanciebolonesplnenieprocesnejpodmienkynastrane
žalovanej, a to nedostatku jej procesnej subjektivity, pričom tento nedostatok nebolo možné odstrániť, z
ktorého dôvodu nebolo možné vo veci ďalej pokračovať. Dôvodil tým, že okresné prokuratúry nie sú ani
združeniami osôb, ani účelovými združeniami majetku, či jednotkami územnej samosprávy, preto ďalej
skúmal, či osobitný zákon okresnú prokuratúru považuje za právnickú osobu. Osobitným zákonom je
zákon o prokuratúre, podľa ktorého sú okresné prokuratúry preddavkovými organizáciami napojenými

na rozpočet krajských prokuratúr. Pochybnosti o tom, či okresná prokuratúra má alebo nemá právnu
subjektivitu, jednoznačne odstraňuje ustanovenie § 22 ods. 2 zákona číslo 523/2004 Z.z., podľa ktoréhopreddavkové organizácie, ktorými je aj okresná prokuratúra, nie sú právnickými osobami. Zákon teda
nielenže okresné prokuratúry za právnické osoby neoznačuje, ale ich tohto statusu dokonca vyslovene
zbavuje.

1.4.Návrh na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že by bolo nadbytočné a navyše ani nevzhliadol
dôvod na jeho prerušenie.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal z
dôvodu, že nemá hmotnoprávnu ani procesnoprávnu subjektivitu a preto jej tento nárok nemohol byť
priznaný.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca v zákonom stanovenej lehote. Namietal,
že neboli splnené procesné podmienky, pretože uzneseniu č. k. 16C/2/2018 - 174 chýba dátum, kedy
bolo vydané. Uviedol, že podanie prokuratúry je nepodpísané, teda je neplatné a všetky úkony po
neplatnom právnom úkone sú tiež neplatné. Namietal, že poučenie nespĺňa zákonnú formu, čo je ďalšia
vada uznesenia.

3. Dňa 05. 03. 2019 doručil žalobca podanie, v ktorom žiadal o doplnenie žaloby o nadriadený orgán
Okresnej prokuratúry Levice a to žalovanej v druhom rade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

4. Po opätovnom doručovaní, žalobca opätovne podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Uviedol, že dopĺňa žalobu o žalovanú v druhom rade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481. Uviedol, že súčasná prokuratúra je preukázateľne
zločinecká organizácia chrániaca politickú mafiu v štáte.

5. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu. Uviedla, že odvolanie považuje v celom rozsahu za

nedôvodné a rozhodnutie je vecne správne. K návrhu žalobcu, aby do konania pribral ako žalovanú v
druhom rade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uviedla, že tento návrh bol podaný v čase,
keď už súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania a preto v zmysle § 79 CSP nie sú splnené
podmienky pre rozhodovanie o tomto návrhu. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Uviedol, že nesvojprávna žalovaná mohla páchať trestnú
činnosť, ako aj pácha dodnes, ako na osobe staršieho veci, osobe chránenej. Žiadal, aby o veci rozhodol
aj s prihliadnutím a vzhľadom na skutočnosť, že svoje podanie rozšíril aj o Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky.

7. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu. Uviedla, že skutočnosti uvedené žalobcom považuje za
nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že

spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 CSP potvrdil.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a § 13
Občianskeho zákonníka, zdržania sa protiprávneho konania žalovanej, ospravedlnenia a náhrady
majetkovej a nemajetkovej ujmy od žalovanej vo výške 1 000 000 eur.
10.1.Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o zastavení konania pre nedostatok vecnej

legitimácie na strane žalovanej.
10.2.Žalobca podal odvolanie voči tomuto uzneseniu. Z úradného záznamu zo dňa 24. 01. 2019
vyplýva, že pri doručovaní bolo odoslané nesprávne uznesenie, preto sa doručovalo opätovne správne
vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej inštancie voči ktorému podal žalobca opätovne odvolanie.
10.3. Odvolanie podala aj žalovaná, namietajúc postup súdu prvej inštancie pri opätovnom doručovaní

napadnutého uznesenia.

10. Odvolací súd preskúmajúc podanie žalovanej, označené ako odvolanie, dospel k záveru o tom,
že toto podanie nemôže byť podľa obsahu odvolaním. Namietala v ňom iba opätovné doručovanienapadnutého uznesenia stranám sporu súdom prvej inštancie. Predmetné podanie žalovanej nemôže
byť podľa obsahu odvolaním, nakoľko nenapáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré považuje za
vecne správne, ale za nesprávny považuje iba proces doručovania napadnutého uznesenia, keď súd

prvej inštancie opätovne doručoval uznesenie, už s uvedeným dátumom vyhotovenia. Keďže proti
doručovaniu rozhodnutia odvolanie vôbec nie je prípustné a už navyše ho nemôže podať subjekt, ktorý
nemá právnu subjektivitu, odvolací súd sa preto týmto podaním nezaoberal, keď ho nevyhodnotil ako
odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu.

11. Predmetom odvolacieho konania zostalo len rozhodovanie o odvolaní žalobcu.

12. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten,
komu ju zákon priznáva.

14. Odvolací súd, preskúmajúc napadnuté uznesenie tak po vecnej, ako aj právne stránke, dospel k
záveru o jeho správnosti. Súd prvej inštancie správne skonštatoval nedostatok procesnej subjektivity

na strane žalovanej, v dôsledku čoho neboli splnené procesné podmienky na konanie v danej veci, pre
nesplnenie ktorej nemohol v danej veci pokračovať. Správne uviedol, že ak by v danom spore pokračoval
a meritórne rozhodol, jednalo by sa o závažné porušenie procesných predpisov. Odvolací súd sa s týmto
záveromsúduprvejinštancievplnomrozsahustotožnil,taktiežsastotožnilsodôvodnenímnapadnutého
uznesenia, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP ďalej iba poukazuje.

15. Na zdôraznenie správnosti iba dodáva, že medzi procesné podmienky patrí, okrem iného,
aj procesná subjektivita strany sporu. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére
práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Žalovanou v danej veci je okresná
prokuratúra.

16. Postavenie okresnej prokuratúry určuje zákon o prokuratúre. V ustanovení § 38 ods. 2 tohto
zákona je uvedené, že okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené na rozpočet krajských
prokuratúr. Ustanovenie § 22 ods. 2 zákona číslo 523/2004 Z.z. definuje preddavkové organizácie
tak, že tieto nie sú právnickými osobami. Kto je právnickou osobou, určuje ustanovenie § 18 ods. 2
Občianskehozákonníka,pričompreddavkovéorganizácietamuvedenéniesú.Podľatohtoustanovenia,

sú právnickými osobami združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku,
jednotky územnej samosprávy. Okresná prokuratúra nespĺňa znaky ani jednej z týchto, taxatívne
vymenovaných právnických osôb.
16.1. Podľa tohto ustanovenia, konkrétne podľa písm. d/ sú právnickými osobami aj iné subjekty,
o ktorých to ustanovuje zákon. Keďže okresná prokuratúra je preddavkovou organizáciou, ktorá zo

zákona nie je právnickou osobou, ak by mala mať právnu subjektivitu, musel by to upravovať zákon o
prokuratúre. Tento zákon však v ustanovení § 38 ods. 2 uvádza, že okresné prokuratúry sú preddavkové
organizácie,napojenénarozpočetkrajskýchprokuratúr.Ztohtoustanoveniaavspojitostisustanovením
§ 22 zákona číslo 523/2004 a § 18 Občianskeho zákonníka, teda jednoznačne vyplýva, že okresná
prokuratúra nemá postavenie právnickej osoby a teda nemôže mať ani spôsobilosť mať práva a

povinnosť, a teda ani procesnú subjektivitu podľa § 61 CSP. Za tejto situácie potom súd prvej inštancie
nemal inú možnosť, ako konanie vedené proti Okresnej prokuratúre Levice, podľa § 62 CSP zastaviť.

17. Odvolací súd sa následne zaoberal aj návrhom žalobcu na pripustenie Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky do konania.

18. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.19. Podľa § 378 ods. 2 CSP, na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.

20. Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní, a slúži na odstránenie nedostatku

vecnej legitimácie. Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v
nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom,
ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania. V odvolacom konaní
sa ustanovenie o pristúpení subjektov neuplatní (§ 378 ods. 2 CSP). Dôvodom je osobitný charakter
odvolania ako riadneho opravného prostriedku.

21. Odvolací súd pre preskúmaní návrhu žalobcu na vstup Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
do konania, s poukazom na ustanovenie § 378 ods. 2 CSP nemohol návrhu žalobcu vyhovieť. Vzhľadom
na špecifickosť odvolacieho konania, v odvolacom konaní nie je možné rozhodnúť o pribratí nového,
resp. ďalšieho účastníka konania. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý práve z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zastavil konanie.

22. Odvolateľ, žalobca, v podanom odvolaní tiež namieta, že napadnuté uznesenie nemá a nespĺňa
zákonnú formu, čo je vada uznesenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca túto odvolaciu námietku bližšie
nešpecifikoval, odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, prečo napadnuté uznesenie nemá zákonnú formu.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, na rozdiel od žalobcu, dospel k záveru o splnení

podmienok uvedených v ustanovení § 234 a nasl. CSP, týkajúce sa úpravy tak formálnej, ako aj
materiálnej a právnej stránky formy rozhodnutia, a to uznesenia. Z tohto dôvodu námietku odvolateľa
vyhodnotil ako neopodstatnenú.

23. V ďalších dôvodoch odvolania odvolateľ nejasne, neurčite uvádza dôvody odvolania, napádajúc a

to aj vulgárne tak zákonného sudcu, ako aj prokuratúru, či štát. K týmto invektívam zo strany žalobcu
sa odvolací súd nebude vyjadrovať a nimi sa zaoberať.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania a to vzhľadom na
tú skutočnosť, že nemá procesnú subjektivitu, preto jej nemohol priznať nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).