Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215765
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119215765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: 1/. D. D., P..

XX.XX.XXXX, Y. H., D. XX, X/ M.. N. Z., P.. XX.XX.XXXX, Y. U.M., Z. X/XX, X/ D. B., P.. XX.XX.XXXX, Y.
H., B. U. XX, X/ D. N., P.. XX.XX.XXXX, Y. W. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Zuzanou Karaffovou,
advokátkou so sídlom Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, IČO: 51 669 625, proti žalovaným: 1/. B. A.,
P.. XX.XX.XXXX, Y. Z. XX, právne zastúpený JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Námestie
legionárov 5, Prešov, X/ M.. I. A., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., D. Y. XXXX/X, X/ D. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. J.
Š., V. XX, X/ N. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. Š., E. L. XXX, X/ G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. H., XX. P. XX, X/
E. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. H., XX. P. XX, X/ D.. N. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. - H. D., H. G. XXXX/XX, X/

N. A., X/ L. A., XX/ D. A., XX/ L. G., XX/ D. G., XX/ D. H., XX/ V. A., XX/ Š.X. A., XX/ E. A., XX/ D. L.,
XX/ N. O., XX/ D. A., žalovaní v 8. až 19. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava, v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1.rade m á vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 4. rade a žalovanými v 2. až 19. rade nárok na náhradu trov
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 16. októbra 2019 žiadali, aby súd určil, že žalobcovia v 1.
až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely W. U. Č. XX A. J. X.XXX D. Š., I. E. V. N. E. W. U.
Č. XX A. J. XXX D. Š., I. E. V. V. P. O. J. Č. XX, U. Ú. Z., A. Z., a to žalobkyňa v podiele 1/3 k celku,
žalobca v 2.rade v podiele 1/3 k celku, žalobkyňa v 3.rade v podiele 1/6 k celku, žalobkyňa v 4.rade
v podiele 1/6 k celku. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaní sú vedení ako

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na O. J. Č. XX. Súčasné parcely registra W. U. Č.
XX, V. E. N. P. A. J. XXX D. Š., E. Č. XX, V. E. N. P. A. J. X.XXX D. Š., E. XX, V. E. N. P. A. J. X.XXX
D. Š., E. Z. W. U. Č. XX, V. E. N. P. A. J. XXX D. Š., T. P. O. J.W. Č. XX, A. Z., U. Ú. Z. boli pôvodne
evidované v majetkovej podstate v zápisnici Č. X N. E. Č. XX A. J. X.XXX H., čo predstavuje približne
veľkosť dnešných parciel XX, XX, XX N. XX. Zmluvou z decembra XXXX nazývanou ako W. predchodca
žalobcov, prastarý otec D. C. odkúpil spolu s manželkou Y. C. J. polovicu orecha, teda parcely D.Č.. XX,
Č. E. X/X k celku. Od času kúpy túto parcelu reálne užívali, hospodárili na nej. D. C. N. Y. C. J. tento

predmetný podiel 2/8 k celku E. XX darovali svojej dcére vdove Y. O., čo je uvedené v protokole V. Č.
X pod bodom XX. Darovacia zmluva z tohto obdobia sa nezachovala. Medzičasom sa protokol číslo X
pretransformoval na protokol číslo XX, E. P. O. J. XX G. uvedený iný podiel, a to podiel XX/XXX U. W. E.
D. C. N. D. Y. C., pričom mal byť uvedený podiel 72/144. Y. O. C. predmetnú parcelu novodobo zapísanúako parcelu XX N. XX užívala, hospodárila na nej a mala na nej postavený aj rodinný dom a to na P. E.
XX. V rodinnom dome sa narodila a žila matka žalobcov v 1. a 2. rade D. Z.. J. Z. XXXX došlo k podpisu
kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej pred verejným notárom I.. I. D., na základe ktorej Y. O.Š. C. predala

predmetný podiel na parcele D.. XX svojmu zaťovi J. A. N. I. D. A.. D. A. O. je matka žalobcov v 1. a 2.
rade, ktorá po smrti svojho manžela J. A. opätovne uzatvorila manželstvo a je do smrti vedená ako D. Z..
D. Z. O. predmetnú parcelu, polovicu z pôvodnej parcely D.. XX, P. E. XX, XX užívala, obhospodarovala,
žila v rodinnom dome postavenom na novodobej parcele XX spolu so svojimi dcérami, a to žalobkyňou
v 1.rade až do roku XXXX, keď sa odsťahovali I. H.. E. H. D. U., V. I. XX. P. XXXX došlo k dedičskému

konaniu, pričom dedičmi po nebohej D. U. sú deti žalobkyne v 3. a 4. rade. Žalobcovia svoje vlastnícke
právo odvíjajú od vlastníckeho práva svojej právnej predchodkyne Y. O. C., H. D. D. Z. O.. Majú za to,
že všetci žalovaní majú vedomosť o tom, že predmetná nehnuteľnosť bola v minulosti užívaná právnymi
predchodcami žalobcov a že ju užívajú výlučne žalobcovia. Žalobcovia sa cítia byť jediní spoluvlastníci
predmetných parciel odvodzujúc svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov D. C. N. Y.
C. J. - Y. O. C., D.Z. N., Z. O..

2. Zástupca neznámych vlastníkov Slovenský pozemkový fond sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom
podaní, doručenom súdu dňa 27. novembra 2019, v ktorom uviedol, že okruh účastníkov konania v tomto
súdnom konaní žalobcovia nepreukázali, že sú dedičmi E. N. U.. Rovnako pokiaľ ide o hmotnoprávnu
stránku žaloby, žalobcovia uvádzajú, že zmluvou označenou ako W. V. Z. XXXX E. A. Ž. D. C. odkúpil

spolu s manželkou Y. C. J. Č. E. D.. XX, čo predstavuje 2/8 k celku. E. D.. XX mala výmeru X.XXX
Š. H., Č. E. X.XXX,X metrov štvorcových. Z doteraz doložených dokladov nevyplýva jednoznačne,
ktoré parcely mali byť súčasťou orecha. Je vecou žalobcov, aby uvedené preukázali. Ak D. C. spolu
s manželkou Y. C. U. V. V. Z. XXXX kupovali spoluvlastnícky podiel X/X k celku z orecha a orechom
by mala byť aj E. D.. XX, E. Č. X, U. Ú. Z., potom kúpili spoluvlastnícky podiel na E. D.. XX, ktorý

by predstavoval XXX,XXX D. Š. na uvedenej parcele. Zároveň je potrebné namietať aj rozpory v
skutočnostiach uvádzaných žalobcami a teda, že žalobcovia v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod spisovou značkou 28C/223/2015 na Okresnom súde Prešov vo svojej žalobe uviedli,
že okrem parcely W. U. Č. XX, O. J. XX, P. P. E. U. W. XX, XX N. XX. Žalobu žiadal v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalovaný v 1.rade sa vyjadril k žalobe žalobcov v písomnom podaní zo dňa 03. decembra 2019, v
ktorom výslovne poprel skutočnosti tvrdené žalobcami, že užívali predmetné parcely, či už oni alebo ich
právni predchodcovia. Zároveň uviedol, že chýba základný znak vydržania, a to samotná držba a bez
držby niet vydržania. Namietal dobromyseľnosť žalobcov. Zároveň spochybnil aj samotný nadobúdací

titul, a to zmluvu z decembra XXXX P. W.. Žalobcovia nepredložili ani jeden dôkaz, že predmetom
zmluvy W. V. Z. XXXX bola polovica parcely v súčasnosti označené ako parcela XX N. XX. Zároveň
žalovaný v 1.rade uviedol, že žalobcovia podali nesprávnu žalobu. Mali žalovať o určenie do dedičstva,
aj keď v závere žaloby uvádzajú, prečo žaloba o určenie do dedičstva neprichádza do úvahy. Žalovaný
v 1.rade namietal aj materiálnu nevykonateľnosť žalobného návrhu a jeho formálne nedostatky. Uviedol,

že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení.

4. Žalobcovia vo svojom písomnom podaní zo dňa 01.02.2020 zotrvali na svojej právnej argumentácii,
uviedli, že žaloba je podaná správne a zároveň majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva. K námietke o správnosti žaloby uviedli, že nimi podaná žaloba je určovacia žaloba tak, ako by ňou

bola aj žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva. Pokiaľ by podali žalobu, že vec patrí do dedičstva,
tak jedine E. P. D. C. a jeho manželke, pričom to by vyvolalo ďalšie konanie, a to dedičské konanie, v
ktorom by však tiež mohla vzniknúť spornosť, čo by mohlo vyvolať ďalšie konania.
5. Zástupca neznámych vlastníkov vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.02.2020 zotrval na svojej
argumentácii a uviedol, že v súvislosti s podmienkami vydržania nemožno opomenúť tú právne

významnú skutočnosť, podľa ktorej vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom
samotná detencia k vydržaniu nepostačuje.

6. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2020 nárok žalobcov neuznal,
spochybnil nadobúdací titul Zmluvu z decembra XXXX a namietal hmotnoprávne a vecnoprávne

nedostatky žaloby.7. Žalovaná v 7.rade uviedla vo svojom písomnom podaní zo dňa 11. marca 2020, že žiada súd, aby do
jej vlastníckeho práva k pozemkom nezasahoval. Uvedené pozemky získala na základe Osvedčenia o
I. E. G. P. A. Š. Ondrejovi v dedičskom konaní 39D/743/2013.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

9.ZmluvouzdecembraXXXXnazývanou,respektíveoznačenouakotakzvanýW.predchodcažalobcov,

prastarý otec D. C. odkúpil spolu s manželkou Y. C. J. polovicu orecha, a teda parcely D.. Č. XX, čo
predstavuje 2/8 k celku.

10. V roku 1937, dňa 21. januára 1937 došlo k podpisu kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej pred
verejným notárom I.. I. D., na základe ktorej Y. O. C. predala predmetný podiel na E. D.. XX H. V. J.
A. N. I. D. A., Z. O..

11. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XX, A. H., A. Z., U. Ú. Z. mal súd za preukázané podielové
spoluvlastníctvo tak žalobcov, ako aj žalovaných k parcele číslo W. Č.. XX A. J.Ý. XXX metrov
štvorcových, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k parcele číslo XX A. J. X.XXX metrov
štvorcových, druh pozemku záhrada, k parcele číslo XX A. J. X.XXX metrov štvorcových, druh pozemku

záhrada a k parcele číslo W. U. XX A. J. XXX metrov štvorcových, druh pozemku záhrada.

12. Zo správy Okresného úradu H., katastrálneho odboru zo dňa 07.07.2016 vyplýva, že prvý zápis
vlastníckeho práva na Liste vlastníctva Č. XX eviduje úrad pod položkou výkazu zmien Č. XX/XXXX, U.
Ú. Z.. Z mapy evidencie nehnuteľnosti V. Z. XXXX Y. pôvodná parcela mpč. XX Z. P. E. XX X N. X. J. Z.

XXXX N. XXXX prebehlo v katastrálnom území Z. technicko-hospodárske mapovanie, keď boli všetky
parcely v obci zamerané a prečíslované. Vlastnícke vzťahy k predmetným parcelám súboru popisných
informácií a v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností sú evidované na základe listín.

13. Z prehlásenia zo dňa 10. apríla 2015 podpísaného N. U. mal súd za preukázané, že parcelu číslo

XX J. A. Z. J. S. D. Z..

14. Z Osvedčenia o dedičstve I. XXXX/XX V. I. XX. D. XXXX mal súd za preukázané, že D. Z. O. V. I.
XX. H. XXXX, pričom dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy D. U., Z. A., D. D., Z. Z., N. N. M.. N. Z..

15. Dňa 31.07.2020 Okresný úrad H., katastrálny odbor súdu predložil výpis z O. J. Č. XX, U. Ú. Z. a
položky výkazu zmien, ktoré sú evidované na O. J. Č. XX, U. Ú. Z., N. X. E. XX, U. A. O. J. Č.H. XX, J.
V. O. J. Č. XX, U. Ú. Z., ako aj ďalšie právne listiny, ktoré sú evidované v Zbierke pod číslom E. XX/XX,
I. J. V. E. XX na Liste vlastníctva, výkaz zmien k E. E. X/XX, E. XX/XX, E. XX/XX, súpis hlásení a listín
na zápis zmien v evidencii nehnuteľností, E. XX/XXXX, E. XX/XXXX, E. XX/XXXX, ako aj právnu listinu

evidovanú pod číslom zmeny V. XXX/XXXX, právnu listinu evidovanú pod číslom zmeny V. XXX/XXXX
a právnu listinu evidovanú pod číslom V. V. XX/XXXX, J. U. Ú. Z..

16. Súd na deň 23. septembra 2020 nariadil pojednávanie, kde napriek poučeniu súdu o žalobnom petite
právna zástupkyňa žalobcu zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe, navrhla vypočutie svedkov,

žalobcov, žalovaných a vykonanie znaleckého dokazovania, ako aj popripájať dedičské spisy. Právna
zástupkyňa žalovaného v 1.rade žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na nesprávne
zvolenú žalobu, ktorou žalobcovia mali žalovať o určenie, že vec patrí do dedičstva a nie žiadať o
vydržanie vlastníckeho práva, ktoré nepreukážu. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe bližšie vyjadriť nevedel.
Zástupkyňa žalovaných v 8. až 19. rade zotrvala na svojich doterajších prednesoch. Namietala procesný

nedostatok žaloby, napriek poučeniu súdu. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku žaloby, rovnako bola toho
názoru, že tá nespĺňa náležitosti. Z listín, ktoré žalobcovia k žalobe predložili vyplýva, že predmetom
prevodu ich právnych predchodcov bol podiel na parcele D.. Č. XX J. E. X, U. Ú. Z. J. J. X/X, Č. E. 1..
Uvedenú skutočnosť preukazuje aj Kúpna zmluva z roku XXXX, ako aj výťah z rozhodnutia I. XXXX/
XXXX, kde bolo prejednané dedičstvo E. D. C.. Z listín vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov

nadobudli iba spoluvlastnícky podiel na parcele Č. XX, v prepočte na metre štvorcové po zaokrúhlení
to E. XXX metrov štvorcových, pričom súčasný podiel žalobcov na O. J. XX je ešte viac a predstavuje
výmeru X.XXX D. Š.. Žalobcovia teda majú viacej ako im patrí. Podľa názoru zástupkyne neznámychvlastníkov došlo k chybe, ktorá je zaznamenaná v Kúpnej zmluve V. Z. XXXX, kde notár chybne uviedol
podiel XX/XXX, čo bolo neskôr prenesené aj do E. XX E. Y. Y. XX. Žaloba žalobcov je neopodstatnená.

17. Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnej reči súhlasila s právnym názorom súdu a z dôvodu
hospodárnosti konania nenavrhla zmenu žalobného petitu v tomto štádiu konania.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 ). Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a
trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

19. Žalobcovia v žalobe žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi parciel W. U. Č. XX, XX, a to

žalobca v 1.rade v podiele 1/3 k celku, žalobca v 2.rade v podiele 1/3 k celku, žalobkyňa v 3.rade v
podiele 1/6 k celku a žalobkyňa v 4.rade v podiele 1/6 k celku. V rámci skutkových tvrdení v žalobe
zo dňa 16. októbra 2019 žalobcovia uviedli, že svoje vlastnícke právo odvodzujú od vlastníckeho práva
svojej právnej predchodkyne Y. O. C. N. H. D. D. Z., Z. O.. Zároveň v bode 4 svojej žaloby zo dňa 16.
októbra 2019 uviedli, že žalobcovia v 1. až 4. rade sa cítia byť jedinými spoluvlastníkmi predmetných

parciel, pričom odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov D. C. N. Y. C. J., Y.
O. C., D. A., Z. O..

20. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto

veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo
všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho

iného, napríklad vydržaním v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho
vlastníctve, sú však takéto neskoršie skutočnosti právne bezvýznamné (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spisová značka 3Cdo/154/2010 zo dňa 16. decembra 2010).

21. Podľa názoru súdu, napriek poučeniu súdu pred začatím pojednávania vo veci samej na pojednávaní

dňa 23. septembra 2020 o nedostatkoch náležitosti žalobného petitu, ktorým žalobcovia žiadali určiť,
že sú podielovými spoluvlastníkmi parciel W. U. Č. XX N. XX V. P. O. J. Č. XX J. U. Ú. Z.M., právna
zástupkyňa žalobcov zotrvala na takto formulovanom žalobnom petite, a to aj napriek tej skutočnosti,
že na nesprávnosť formulácie tohto žalobného petitu poukazovali už aj žalovaní vo svojom písomnom
vyjadrení v rámci zachovania postupu podľa § 167 CSP. V skutkových tvrdeniach v žalobe žalobcovia

odvíjajú svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov D. C., Y. C. J., A. Y. O. C. N. A. D.
A., Z. O..22. Využitie tohto typu žaloby o určenie, že nehnuteľnosť, respektíve hnuteľná vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi je typické pre situácie, keď sa dedič alebo skupina dedičov domnieva, že určitá vec,
ktorá nebola predmetom dedičského konania po ich poručiteľovi patrí do dedičstva po poručiteľovi, no

táto vec je v súčasnosti užívaná alebo evidovaná ako vlastníctvo tretej osoby. Súd je toho názoru, že
vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi je možné určiť
len vo vzťahu k osobe poručiteľa. Pokiaľ totiž príslušná vec nebola predmetom dedičského konania po
poručiteľovi, v rámci ktorého by bolo určené, ktorý konkrétny dedič, respektíve dedičia sa stali vlastníkom
predmetnej veci tvoriacej súčasť dedičstva, nemôže sa podľa názoru súdu dedič domáhať všeobecnou

určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku Zákona číslo 160/2015 Z.z.
určenia, že je vlastníkom predmetnej neprededenej veci. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v
zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedič stáva vlastníkom vecí patriacich do dedičstva ku dňu
smrti poručiteľa. To, kto nadobudol veci a iné majetkové hodnoty patriace do dedičstva po poručiteľovi
je predmetom dedičského konania, nie konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ určitá
časť dedičstva nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže sa dedič úspešne domáhať

na súde určenia, že je vlastníkom predmetnej veci. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky spisová značka 20Cdo/1897/98 zo dňa 14. decembra 2000, ktoré bolo publikované v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod číslom 61/2001, v ktorom súd
uviedol: „Spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom súdnom
konaní typovo rieši práve žalobou dedičov na určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom

veci. Je tomu tak práve preto, že je viacej dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo vyporiadané,
nemôžu sa dedičia bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi, respektíve spoluvlastníkmi veci“ tak ako to
navrhujú žalobcovia v 1. až 4. rade v žalobnom petite na základe žaloby zo dňa 16. októbra 2019. Na
citovanýjudikátnásledneodkazujeaobsahovonadväzujeveľkémnožstvoinýchrozhodnutíNajvyššieho
súdu Českej republiky a napríklad aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou

3Cdo/154/2010.

23. Za dôležité súd považuje uviesť, že určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP nemožno
nahrádzať dedičské konanie, a teda nemožno priamo určovať, že dedičia sú vlastníkmi určitej dosiaľ
neprededenej veci. Na druhej strane dedičia majú imanentný záujem na tom, aby v rámci súdneho

konania o spornom neprededenom majetku došlo k odstráneniu sporného stavu čo do možno najvyššej
miery tak, aby po určovacom výroku súdu a následnom dodatočnom dedičskom konaní mohlo dôjsť
na základe výsledku dedičského konania k bezproblémovému potvrdeniu dedičov ako aktuálnych
vlastníkov predmetného majetku. Preto hoci samotnou určovacou žalobou dedičia nemôžu priamo
dosiahnuťnimisledovanýcieľvpodobezápisudedičovakovlastníkovvevidenciikatastranehnuteľností,

keďže nemožno priamo určiť ich vlastnícke, respektíve spoluvlastnícke právo k veci, výsledkom súdneho
konania o určovacej žalobe dedičov by malo byť také odstránenie sporného stavu, ktoré k tomuto cieľu
bezprostredne smeruje, t.j. určovací výrok súdu by mal byť podkladom pre uskutočnenie dedičského
konania, ktorého výsledok potvrdí aktuálne nesporné vlastníctvo dedičov.

24. Podľa názoru súdu je potrebné rešpektovať zásadu ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216
CSP, v zmysle ktorej je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu, ktorým žalobca sám vymedzil predmet
súdneho konania a ktorým sám súdu určil, akými právnymi vzťahmi sa má súd v konaní zaoberať. V
prípade petitu, ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva poručiteľa k určitej veci ku dňu
jeho smrti, je pritom žalobný návrh natoľko konkrétny, že neprichádza do úvahy jeho svojvoľná zámena,

respektívestotožneniesiným,obsahovoodlišnýmpetitom.Žalobcavdanomprípadevžalobnomnávrhu
jasne uvádza, že súd má určovať vlastnícke právo poručiteľa, nie akékoľvek iné právo iného subjektu,
napríklad dedičské právo žalobcu, pričom zároveň vymedzuje okamih, ku ktorému sa má existencia
tohto práva určiť. Vzhľadom na vysokú špecifickosť formulácie žalobného návrhu, ktorá nedáva priestor
na pochybnosť o tom, určenia akého práva sa žalobca domáha, nie je podľa názoru súdu možné, aby

súd z vlastnej iniciatívy zmenil žalobcom vymedzený predmet konania a v rozhodnutí určil existenciu
dedičského práva žalobcu.

25. Súd je tak toho názoru tak, ako to vyjadril v právnom odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobcovia
nie sú oprávnení požadovať a nahrádzať dedičské konanie a predediť predmetnú nehnuteľnosť tak, ako

to navrhujú v žalobnom petite, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely W. U. Č. XX N. E. W. U. Č.
XX N. I. E. D. Z., Z. O.. Z dôvodu nedostatkov tejto žaloby súd tak žalobu žalobcov v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol.26. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 23. septembra 2020 navrhla vykonať dokazovanie
vypočutím žalobcov, žalovaných, navrhnutých svedkov, ako aj nariadiť vo veci znalecké dokazovanie
a pripojiť dedičské spisy. S poukazom na nedostatky žaloby, na ktoré súd upozornil pred začatím

pojednávania,žežalobajenevhodnezvolenýmprocesnýmprostriedkom,súdnávrhnavykonanietýchto
dôkazov prezentovaných právnou zástupkyňou žalobcov na pojednávaní v celom rozsahu zamietol,
nakoľkobytobolonehospodárneanadbytočnéaajvykonanienavrhnutýchdôkazovbyneviedlokinému
rozhodnutiu súdu vo veci samej.

27.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP. Žalovaným,okremžalovanéhov1.rade
žiadne trovy konania nevznikli, ani si neuplatnili nárok na ich náhradu. Nárok na náhradu trov konania si
uplatnil iba žalovaný v 1.rade, preto súd vyslovil, že ten má vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP. S
poukazom na to, že žalovaným v 2. až 19. rade trovy konania nevznikli, súd vyslovil vo vzťahu medzi

žalobcami v 1. až 4. rade a žalovanými v 2. až 19. rade, že náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.