Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/204/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118213308
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118213308.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Pavol Prospecha,
advokát, so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: Z. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
o zaplatenie 772,98 eura s príslušenstvom , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č.k. 16Csp/183/2018- 70 zo dňa 28. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 382,16
eura zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti
žalobcovi. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm a), b), d), §9 ods.
2, § 11 ods. 1 písm.b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1, 9, §
565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého
vyplynulo, že na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500103968 uzavretou dňa 18.02.2015 bol menovanej
poskytnutý úver vo výške 1500,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v lehote 42. mesiacov, s výškou
mesačnej splátky 47,17 eura. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vo výške 2 131,14 eura, RPMN bola stanovená vo výške 25,10 %, ročná úroková sadzba vo výške
17,68 % a priemerná RPMN je v zmluve uvedená vo výške 34,42 %, zároveň bol dohodnutý poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplývajú
údaje vyššie uvedené a okrem toho v ňom bol uvedený dátum splatnosti prvej splátky 01.04.2015 a

poslednej splátky dňa 01.09.2018. Z potvrdenia o odoslaní splátky vyplynulo, že žalovanej bola odoslaná
na účet suma 1350,00 eur. Podľa prehľadu platieb bola na úver zaplatená suma 1590,32 eura, posledné
splátkyod10.05.2017bolirealizovanéprostredníctvomzamestnávateľažalovanejspoločnostiSIIXEMS
Slovakia, s.r.o. Oznámením o zosplatnení zo dňa 15.11.2015, doručeným žalovanej dňa 20.11.2015
žalobca oznámil žalovanej , že je v omeškaní s úhradou splátok č. 6,7,8 celkom vo výške 141,29 eura.
Pokusom o zmier zo dňa 10.12.2015 žalobca oznámil žalovanej, že došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty
výhody splátok dňa 06.12.2015. Žalovanú žalobca vyzval , aby do siedmich dní od doručenia uhradila

sumu 1 826,95 eura. Žalobca vzal svoju žalobu späť v časti sumy 382,16 eura, pričom k späťvzatiu
došlo ešte pred otvorením pojednávania a súhlas žalovanej tak nebol potrebný, súd konanie v tejto časti
zastavil .1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že medzi
žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, preto ho
posúdil aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") o spotrebiteľských zmluvách a

zákona č.129/2010 z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže v danom prípade sa išlo o spotrebiteľský
úver, súd skúmal predmetnú zmluvu z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Po preskúmaní zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva
neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f ) a tiež údaj o termínoch počte
výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. k). Súd ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) [ od 24.3.2015 ust. § 9 ods. 2 písm. l) ] vyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/
ES.33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad tohto ustanovenia v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.
zn.3Cdo146/2017zodňa22.2.2018(anásledneaj3Cdo56/2018zodňa17.4.2018).Eurokonformným
výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale
aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z.

nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška" alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ani pri eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)

v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné dospieť k
záveru, že preskúmavaná zmluva obsahuje náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. K uvedenému dospel
preto, že v zmluve nie je určený termín splatnosti jednotlivých splátok žiadnym konkrétnym časovým
údajom ani iným dostatočne určitým spôsobom, ktorý by umožňoval identifikovať dátumy jednotlivých
splátok, hoci v zmluve je dohodnutá výška mesačnej 47,17 eura a aj počet splátok ( 42 ). V zmluve

nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok, pričom takýto údaj je možné vyvodiť len
zo zmluvných podmienok ( čl. 4 bod 4.4), čo u priemerného spotrebiteľa môže spôsobiť problémy pri
určení dňa splatnosti.

1.3 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy o úvere nie je zrejmý ani údaj

o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Termín konečnej splatnosti v zmluve absentuje
a je ho možné vyvodiť len zo zmluvných dojednaní ( čl. 4 bod 4.5, čl. 9 bod 9.1 ) a z Oznámenia
veriteľa o schválení úveru. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 42. splátkach, čo však nie je
postačujúceanavyšenespĺňapožiadavkuurčitostiazrozumiteľnosti.Zdôraznil,žeuvedenéustanovenie
vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno

dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem "doba trvania zmluvy"
a pojem "termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". Uvedenie termínu konečnej splatnosti a
splatnosti jednotlivých splátok v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípade v splátkovom
kalendári, súd nepovažuje za postačujúce, keďže zákon uvádza, že tento údaj má byť uvedený v
zmluve . Súd prvej inštancie konštatoval, že oznámenie má len charakter informácie o schválenom

spotrebiteľskomúvereadresovanejžalovanémuakodlžníkovianiejesúčasťounávrhualeboakceptácie
návrhu, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Oznámenie o schválení úveru rovnako ako zmluvné
dojednania žalovaným nie sú podpísané, neboli individuálne dojednané, nie je zrejmé či s nimi bol
oboznámený a boli mu odovzdané, napriek tomu, že v bode 13 zmluvy o úvere sa nachádza prehlásenie,
že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a oboznámil sa s nimi. Vzhľadom na vyššie

uvedené závery považoval zmluvu o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez
poplatkov pre absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 písm. f) a k) ZoSÚ .
Poukázal na skutočnosť, že žalovanej bola zmluvou poskytnutá suma 1500,00 eur, pričom z prehľadu
platieb klienta vyplýva, že žalobcovi bola uhradená suma celkom 1590,32 eura. Žalobca pritom účtoval a
"stiahol" žalovanej aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur, na ktorý rovnako nemá nárok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná už poskytnutú sumu ( 1350,00 eur ) v plnom rozsahu uhradila.1.4 Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie považoval za dôvodnú.
Pre posúdenie daného prípadu aplikoval ustanovenie § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému
ustanoveniu § 101 OZ špeciálne a upravuje počiatok premlčania odlišne od všeobecného , pričom

vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluve ( ktorou uzatvorená zmluvy bez pochybnosti je) je
ešte modifikované § 53 ods. 9 OZ tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený
požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky , keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva. Uviedol, že premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného

dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť už odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Inak povedané ustanovenie § 103 OZ, v kontexte s ustanovením §
565 OZ a § 53 ods. 9 OZ je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v
zmysle § 565 OZ tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ,
pričom v danom prípade podľa citovaného § 53 ods. 9 OZ tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej

lehote na uplatnenie tohto práva, začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej
splátkyprenesplneniektorejveriteľprávonazosplatnenieceléhonezaplatenéhodlhuvzmysle§565OZ
využil. Premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou /okrem splátok úveru, ktoré boli splatné do
vyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruvovzťahukuktorýmplynievšeobecná3ročnálehotasamostatne
od splatnosti každej jednotlivej splátky/ teda v danom prípade začala plynúť odo dňa splatnosti splátky,

pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanej. Ak teda žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňom 06.12.2015, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň
troch splátok pred decembrom 2015, t.j. splátok splatných k 01.09.2015, k 01.10.2015 a k 01.11.2015,
pričom premlčacia doba sa začína vo vzťahu k celému zvyšku dlhu počítať od splatnosti splátky splatnej
k 01.09.2015 a uplynula dňom 01.09.2018. Zdôraznil, že žaloba bola na súd podaná dňa 14.11.2018,

teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčacia doba tak uplynula aj vo vzťahu k splátkam splatným pred
01.09.2015, ktoré sa premlčali každá samostatne vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá vo vzťahu
k nim uplynula pred podaním žaloby na súd. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku
premlčania práva žalobcu, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie prihliadol po vznesenej námietke
premlčania zo strany žalovanej, nebolo možné priznať žalobcovi uplatnený nárok, ani jeho príslušenstvo,

preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia
§ spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Úspech každej z procesných strán zhodnotil aj s
prihliadnutímnamieruzavinenianačiastočnomzastaveníkonania.Súdmázato,ževsume382,16eura
zavinila zastavenie konania žalovaná, keď jednotlivé splátky v tejto výške uhradila po podaní žaloby, čo
predstavuje celkový "úspech" žalobcu 49,44% a "úspech" žalovanej , keďže žaloba bola vo zvyšnej časti

zamietnutá 50,56 %. Zo spisového materiálu však vyplynulo, že žalovanej v uvedenom konaní žiadne
trovy nevznikli a na nariadenom pojednávaní si žiadne trovy neuplatnila, preto súd s prihliadnutím na
zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov ( čl. 4 ods. 2 CSP ) rozhodol tak,
že jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2.1 Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, a to voči zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade
trov konania. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu o premlčaní jeho nároku z úverovej zmluvy,
podľa ktorého by mala premlčacia doba na zaplatenie zosplatneného dlhu plynúť skôr ako reálne dôjde
k zosplatneniu dlhu. Poukázal na ust. § 101, § 103, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Argumentoval, že v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 teda nedochádza automaticky k zročnosti celého

dlhu v deň omeškania splátky. Premlčacia doba a jej začatie predpokladá, že dlh je zročný a má byť
uhradený v konkrétny deň. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, ktorý by mohol platiť len pre prípady,
vktorýchsa§53ods.9Občianskehozákonníkaneaplikuje(tj.nespotrebiteľsképrávnevzťahy). Dôvodil,
že v prejednávanej veci zročnosť dlhu nastala až dňom, v ktorý boli splnené ďalšie dve podmienky, a
to uplynutie lehoty 15 dní od notifikácie dlžníka na uplatnenie tohto práva a súčasne uplynutie najskôr

troch mesiacov od zročnosti príslušnej splátky. Zákonná úprava tak stanovuje zročnosť celého dlhu na
taký deň, ktorý nenastane spolu so zročnosťou omeškanej splátky, ale až po uplynutí najmenej troch
mesiacov od zročnosti danej splátky. V prejednávanej veci to preto znamenalo, že k zročnosti celého
dlhu nemohlo dôjsť dňa 1.9.2015, ale 6.12.2015, kedy došlo k zročnosti celého dlhu § 103 v spojení s
§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

2.2 Žalobca namietal aj posúdenie súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. K absencii termínu
konečnej splatnosti poukázal na dojednanie, že obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v
zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RU (článok7.,ods.7.1psím.G)zmluvnýchdojednaní).Poukázalnaustanoveniečlánku4.,ods.4.5ačlánku9.,ods.
9,1 zmluvných dojednaní. Dodal, že termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru,
zaslanom dlžníkovi a predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.

Vzhľadom na uvedené dôvodil, že predmetná zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“
viacerými spôsobmi, a to: - určenie podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu
mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4,5 zmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom
konečnej splatnosti. K uvedeniu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol,

že účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ
informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky
na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet
splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala
žiadny význam , keďže táto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení uviedla, že navrhuje zamietnuť odvolanie
žalobcu. Žiadala uznať úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a nariadiť žalobcovi ukončiť
zrážky zo mzdy, keďže jej zamestnávateľ stále zráža splátky zo mzdy.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.1 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2018 domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 772,98 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom zmluvy
o revolvingovom úvere. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2015 uzatvoril so žalovanou zmluvu o
revolvingovom úvere č. 850010368, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1 500,00
eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42. mesačných splátkach po 47,17 eura v termínoch dohodnutých v

zmluve. Žalovaná sa so splácaním splátok dostala do omeškania s úhradou splátky č. 6 o viac ako tri
mesiace, preto došlo k uplatneniu straty výhody splátok ku ktorému došlo dňa 06.12.2015. Žalovaná
uhradila sumu 1 208,16 eura. Podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške
0,04% denne. Žalobca podaním zo dňa 12.06.2019 vzal žalobu v časti žalovanej sumy vo výške 382,16
euraspäťzdôvoduvykonanýchúhradzostranyžalovanej,ktoréboliuhradenévcelkovejvýške1590,32

eura. Zotrval na žalobe v časti o zaplatenie sumy 380,82 eura s príslušenstvom.

7.2 Žalovaná v podaní zo dňa 26.03.2019 uviedla, že zamestnávateľ jej sťahuje každý mesiac sumu
47,77 eura a už je splatené vyše 1380,00 eur a zrážky stále pokračujú. Súčasne vzniesla námietku
premlčania.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože
súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správneaplikovanými ustanoveniami. Predmetom odvolacieho konania bol iba napadnutý zamietajúci výrok
spolu s výrokom o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil spotrebiteľský úver ako
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže žalovaný v ňom neuviedol

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), f) ZoSÚ, a síce výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Zároveň posúdil námietku
premlčania žalovanej ako dôvodnú. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy a o premlčaní plnenia dôvodiac, že premlčacia doba
mohla začať plynúť až od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Odvolací súd nepovažoval odvolanie

žalobcu za dôvodné a plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

9. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie v tom, že v zmluve neabsentuje termín
konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd sa nestotožnil s touto námietkou odvolateľa. Z ust. § 9 ods.
2 písm. f) pritom vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je v bode 5 uvedený údaj, že úver je splatný
v 42 splátkach, z ktorého údaju možno vyvodiť dobu trvania zmluvy, avšak nie konečnú splatnosť úveru.
V zmluve o revolvingovom úvere nebola vôbec uvedená splatnosť jednotlivých splátok, na čo nadväzuje
ajďalšíargumentsúduprvejinštancie,prečoposúdilpredmetnúzmluvuakobezúročnúabezpoplatkovú.
Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že v zmluve nie je uvedený deň splatnosti

prvej a nasledujúcich splátok. Námietku žalobcu, že sa uvedené údaje nachádzajú v Oznámení o
schválení úveru odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože v Zmluve o revolvingovom úvere
skutočne nie je uvedený termín splatnosti splátok a spotrebiteľ tak nemal vedomosť, do ktorého dňa
musia byť splátky uhradené. Termín splatnosti jednotlivých splátok sa nachádza až v Oznámení o
schválení úveru, ktoré však mali byť žalovanej až dodatočne zaslané, to znamená, že žalovaná pri

uzatváraní zmluvy nemala vedomosť o jednej zo základných náležitostí zmluvy. O tom svedčí aj bod
2.2 zmluvných dojednaní, kde sa výslovne uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie
veriteľa o schválení úveru. Zároveň je v tomto článku uvedené, čo všetko má Oznámenie veriteľa o
schválení úveru obsahovať, okrem iného aj dátum splatnosti prvej a poslednej splátky. Je nesporné,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, teda spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy,
v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať splátky vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere). Ak spotrebiteľ túto informáciu nemá, nie je splnená jedna zo základných
náležitostí písomného spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 pís. k) - splatnosť splátok. Zároveň
potom spotrebiteľ nemá vedomosť ani o konečnej splatnosti úveru, ktorá je zvyčajne naviazaná na

splatnosť poslednej splátky úveru. Uvedenie údaju o splatnosti úveru 42 mesiacov bez nadväznosti
na termín o splatnosti poslednej ( prípadne akejkoľvek) splátky nemožno považovať za určitý údaj o
konečnej splatnosti úveru. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno
určiť ani jeho konečnú splatnosť.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetná zmluva o
úvere neobsahuje základné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k), teda údaj o splatnosti
jednotlivých splátok a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedený nedostatok zmluvy
potom spôsobuje, že zmluvu o revolvingovom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ treba považovať
za bezúročnú a bez poplatkov.

11.Odvolaciunámietkužalobcuonesprávnomposúdenípremlčaniasúdomprvejinštancie,odvolacísúd
nepovažoval tiež za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže
začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný
neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého
predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa
stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka)
ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba
sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta
Občianskeho zákonníka), teda začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu.12. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovení § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, z ktorých vyplýva, že v prípade neplnenia povinností dlžníkom ( nesplácania úveru), veriteľ

najskôr vyzve dlžníka na zaplatenie splatnej splátky a ak napriek tomu dlžník neplní, môže uplatniť
svoje právo a zosplatniť celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky s tým, že tak môže vykonať najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z dokazovania vyplynulo, že k zosplateniu
v prípade predmetnej úverovej zmluvy došlo dňa 06.12.2015. Podľa § 53 ods. 9 OZ môže dôjsť k
zosplatneniu zo strany veriteľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

Súd prvej inštancie preto správne posúdil, že najneskôr od splátky splatnej dňa 1.9.2015 začala plynúť
trojmesačná lehota, pričom ku dňu 06.12.2015 došlo k zosplatneniu úveru. Odvolací súd dodáva, že
nakoniec aj zo samotného oznámenia o zosplatnení vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s úhradou
splátok č. 6,7,8, pričom 6.splátka v poradí bola práve splátka splatná dňa 01.09.2015. Vzhľadom k
uvedenému bol potom správny záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala najneskôr plynúť
od splatnosti splátky splatnej dňa 01.09.2015 a uplynula dňom 01.09.2018, pričom žalobca podal žalobu

na súd až dňa 14.11.2018. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil,
ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody
ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).