Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/134/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202726
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7812202726.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. W.,
nar. X.XX.XXXX, P. K. č. XX, XXX XX P., o vymoženie 66,71 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6,
Malacky, pod EX 1280/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa
28.11.2019 č. k. 12Er/311/2012-17, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie vo výške 63,19 eur, ktorých úhradou zaviazal oprávneného, a to do 15 dní od doručenia
uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
na základe vykonateľného exekučného titulu vydaného oprávneným - výkaz nedoplatkov č. 1110226218
zo dňa 21.12.2011 a žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 20.3.2012 poverenie na výkon exekúcie pre
súdneho exekútora pre vymoženie istiny 66,71 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 13.12.2017
zaslal súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný je nemajetný a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 63,19 eur. Súd prvej
inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 2, § 243b ods. 1, 2, 3, § 58 ods. 1,
§ 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zistil,
že povinný je nemajetný a že nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Uviedol, že
súdny exekútor v tomto exekučnom konaní zhodnotil všetky doposiaľ vykonané úkony a vykonané
lustrácie vyplývajúce z obsahu spisu. Zisťovaniu majetku k dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná
dostatočne dlhá doba, pričom v záujme oprávneného a vyvádzajúc z dlhodobej rozhodovacej praxe
súdov sa zohľadňovala aj možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok resp. príjem do budúcnosti.
Ani posledné zisťovanie majetku neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný do dnešného dňa žiaden
majetok ani príjem nenadobudol. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto
exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore
so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov
exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky MS

SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 63,19 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške
33,19 eur a z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 19,47 eur vyhlášky + 20 % DPH
( z odmeny 52,66 eur) v sume 10,53 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote vo výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016 a uznesenia Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 1CoE 101/2018-33. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom
veku (32 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že
súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom
uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek
konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom (§ 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2
C.s.p.). Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k
uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor
súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom
exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je
povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri
dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní
týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky,
exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z
exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo
(odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na
súdnu ochranu oprávnenej osobe. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušiť.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou
argumentáciou oprávneného, najmä s tvrdením o odopretí práva na súdnu ochranu. Konštatoval
nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre
nedostatok majetku povinného je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení s
§ 234 ods. 2 C.s.p.) tak, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov SR. Za právne relevantnú skutočnosť
považoval aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu nebolo doručené z dôvodu, že adresát
si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

6. Oprávnený sa vyjadril k vyjadreniu súdneho exekútora a uviedol, že na svojom podanom odvolaní
trvá.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo
výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

12. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.3.2012,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 20.3.2012. Súdny exekútor doručil súdu
prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie dňa 13.12.2017 z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený
žiadny majetok.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Odvolací súd uvádza, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní
upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom
odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutkovú okolnosť, ktorá by spochybnila zistenia
súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného.

17. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

18. Odvolací súd udáva, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových
pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym
exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík
navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

19. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho
významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Rozhodujúce je to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací
súd uvádza, že exekučné konanie sa začalo v roku 2012, teda zistené osobné a majetkové pomery
povinného sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu siedmich rokov nezmenili. Exekučný poriadok ani
nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia
vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

20. Ak by oprávnený v odvolaní uviedol, v čom je nedostatočne zistená nemajetnosť povinného,
alebo by sám poukázal na konkrétny majetok povinného, ktorý by bolo možné zexekvovať, odvolací
súd by to nariadil preveriť. Tvrdenie oprávneného v odvolaní je však iba všeobecné, nekonkrétne a
nespochybňuje zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 4. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.