Rozsudok · Ochrana osobnosti · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15Ct/6/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303898593
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1303898593.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom v právnej veci

žalobcu O.. Z. Z., I. Na A. B. XX, XXX XX Ž., zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou,
Advokátska kancelária, Horný Val 24, P.O. BOX 6, 010 07 Žilina 7 proti žalovanému Okresnému súdu
Žilina, Hviezdoslavova 28, 010 59 Žilina o ochranu osobnosti

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Účastníkom súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou proti žalovanému uplatnil, aby sa rozhodlo o ochrane jeho osobnosti.

Jej text /č. l. 1 - 4, 51 - 53, 59, 140 - 141, 154/ je nasledovný:
„Žalobca dňa 8. 4. 2002 po príchode na svoje pracovisko, a to kancelária č. 215, na Okresnom súde
v Žiline, zistil, že dvere na kancelárii sú otvorené a v priestoroch svojho pracoviska sa nenachádzajú
jeho pracovné, osobné a súkromné veci a rovnako sa tam nenachádzali drobné a krátkodobé predmety,
ktoré boli súčasťou inventárneho zariadenia.

Dôkaz:
- žiadosť žalobcu zo dňa 8. 4. 2002.

Predseda Okresného súdu v Žiline po predchádzajúcom písomnom opatrení zo dňa 27. 3. 2002, nariadil
dňa5.4.2002presťahovaťkanceláriesudcov,O..Z.Z.W.O..A.Q.donovýchnevyhovujúcichmiestností

na treťom poschodí, v podkrovnej časti totožnej budovy, ktoré boli provizórne prerobené, ako miestnosti,
ktoré by podľa názoru predsedu Okresného súdu v Žiline mali vyhovovať vhodnému pracovnému
prostrediu zodpovedajúcom postaveniu žalobcu ako predsedu senátu.

Dôkaz:
- opatrenie zo dňa 27. 3. 2002.

Námietky žalobcu, ktoré verbálnou formou prediskutoval s predsedom Okresného súdu v Žiline
o neakceptovateľnosti uvedeného priestoru ako kancelárie, a to nielen z hľadiska jej veľkosti,
priestorového usporiadania, umiestnenia, ale aj výhrad k technickému stavu a k dispozičnému riešeniu,
neboli zo strany predsedu Okresného súdu v Žiline akceptované s tým, že žalobca uviedol predsedoviOkresného súdu v Žiline, že svoje námietky k vydanému opatreniu pre objektívne a spravodlivé
posúdenie ich relevantnosti doloží relevantnými technickými aj odbornými argumentmi po návrate z
krátkodobej dovolenky, z ktorej sa vrátil po štyroch dňoch vykoná prípadnú súčinnosť na presťahovanie

svojich vecí.

Dňa 5. 4. 2002, na príkaz predsedu Okresného súdu v Žiline o 10:15 hod. bola bez prítomnosti žalobcu
otvorená kancelária pracoviska žalobcu a okrem presťahovania nábytku, boli vypratané nedôstojným
spôsobom všetky veci, vrátane žalobcových súkromných vecí, ktoré sa na jeho pracovisku nachádzali.

Dôkaz:
- zápisnica spísaná dňa 5. 4. 2002.

Po zistení tejto skutočnosti, ktorú žalobca považoval za zásah do práv spojených s právom na ochranu
osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, súčasne do svojho Ústavou garantovaného

práva na súkromie, sa tento obrátil dňa 8. 4. 2002, 15. 4. 2002, 18. 4. 2002 a 12. 6. 2002 v zhode s § 53
ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení zák. č. 124/2002 Z.z. a § 13 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vedenie Okresného súdu v Žiline a informoval ho o
krokoch, ktoré nevyhnutne vykonal na ochranu svojich práv spojených s právom na ochranu osobnosti,
do ktorých bolo nezákonným spôsobom zasiahnuté, ako aj o krokoch, ktorými nevyhnutne potreboval

usporiadať pracovné činnosti, v súvislosti s výkonom svojej funkcie sudcu Okresného súdu v Žiline.

Z dôvodu, že na pracovisku žalobcu sa nachádzali aj jeho osobné a súkromné veci informoval vedenie
Okresného súdu v Žilne, že v súvislosti so zásahom do práv spojených s právom na ochranu osobnosti,
podal aj podnet orgánom činným v trestnom konaní so súbežnou žiadosťou o nápravu škody, ktorá

žalobcovi týmto nezákonným postupom vedenia Okresného súdu v Žiline vznikla.

Dôkaz:
- urgencia odpovede na žiadosť zo dňa 15. 4. 2002,
- list zo dňa 18. 4. 2002,

- odpoveď predsedu Okresného súdu v Žiline dňa 16. 4. 2002,
- kópia zápisnice o trestnom oznámení žalobcu zo dňa 8. 4. 2002.

Pri verifikovaní majetkovej aj nemajetkovej škody, ktorá mu v súvislosti so zásahom do práv spojených
s právom na ochranu osobnosti vznikla, žalobca pri ukladaní a vyberaní vyprataných a premiestnených

vecí zistil, že oproti stavu, v akom ich zanechal na svojom pracovisku dňa 28. 3. 2002, mu chýbalo
viacero osobných vecí a súkromných listín:
osobný spis, v ktorom sa nachádzala kompletná dokumentácia listín, dôkazov a materiálov, súvisiacich
so sťažnosťou, ktorú žalobca podal Ústavnému súdu SR, vrátane rovnopisu sťažnosti, v ktorej žalobca
namietal porušovanie základných ľudských práv priznaných čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v súdnom

konaní o ochranu osobnosti, ktoré žalobca vedie proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti SR. Z ďalšieho osobného spisu, týkajúceho sa kauzy O.. A. chýbali kolky v hodnote 10
000,- Sk, chýbala hotovosť 14 500,- Sk, chýbali podacie lístky:
doklady o zaplatení daní a poplatkov za rok 2002, výpis z účtu na meno O.. Z. Z., za rok 2001 zo
Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka Žilina, súkromný telefónny zoznam, ktorý obsahoval nezverejnené

súkromné telefónne čísla približne 40 osôb, 1 ks dámsky zlatý náramok, súkromný spis O.. P. Z., brata
žalobcu, ktorý obsahoval dôležité listiny, najmä zmluvu o zriadení záložného práva, kolkové známky v
hodnote 12 000,- Sk a hotovosť 3 000,- Sk, výplatné pásky za rok 2001, 2002 žalobcu.

Žalobca okrem týchto vecí postrádal aj viacero drobných osobných vecí, ktoré špecifikoval v žiadosti

predsedovi Okresného súdu v Žiline dňa 12. 6. 2002 s tým, že opisným spôsobom odôvodnil ich
existenciu, spôsob a formu situácie a jej riešenia s dôrazom na to, že sťažovateľovi nikto neoznámil,
kde sa jeho veci nachádzajú a vedúci súdnej správy, Ing. O.. B., kľúče žalobcovi od novej „kancelárie“
odovzdal až v prítomnosti policajtov o 9:30 hod. dňa 8. 4. 2002. Nikto z pracovníkov súdu ani zo súdnej
správy žalobcovi oficiálne neodovzdal veci, ktoré boli vypratané dňa 5. 4. 2002.

Nikto z vedenia súdu žalobcovi neoznámil, kde sa jeho veci nachádzajú a z opisu zápisnice zo dňa 5.
4. 2002 nie je možné identifikovať, čo znamená, napr. krabica č. 6, obsah skrinky č. 1, obsah skrinky č.
2 alebo krabica č. 5, obsah zásuvky č. 1 v krabici č. 5. a pod.Dôkaz:
- zápisnica zo dňa 5. 4. 2002,

- žiadosť predsedovi OS Žilina zo dňa 12. 6. 2002.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života,
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj s ú k r o m i a, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa čl. 16 ods., 1 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch stanovených zákonom.

Podľa čl. 19 ods., 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Uvedené práva zaradené do II hlavy, druhého oddielu Ústavy SR garantujú občanom ochranu
základných ľudských práv a slobôd.

Rovnaké právo vyplýva s použitím čl. 11 Ústavy SR aj z čl. 8 ods., 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie a štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv alebo slobôd iných.

Ústava SR vo vzťahu k čl. 19 ods., 2 pri úprave ochrane súkromia vychádza zo zásady, že do
súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jeho súkromného životu
spôsobiť žiadna ujma. Do sféry ochrany súkromia patria aj špecifické formy, a to aj ochrana súkromia
na pracovisku v najrôznejších sférach pracovného či funkčného zaradenia osoby.

Podľa čl. 13 ods., 1 písm., a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Vo vzťahu k čl. 8 ods., 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 19

ods., 2 Ústavy SR zasahovaním sa stáva porušenie tohto ustanovenia vtedy, keď takéto konanie nie
je v súlade so zákonom a nesleduje ciele, ktoré sú legitímne podľa čl. 8 ods. 2 a pokiaľ to nie je
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre dosiahnutie týchto cieľov. Výnimky, ktoré upravuje ods. 2 čl.
8 Európskeho dohovoru vyžadujú presnú interpretáciu a ich nevyhnutnosť v danom konkrétnom prípade
pre dosiahnutie legitímneho cieľa v demokratickej spoločnosti musí byť presvedčivo preukázaná.

Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy takýto zásah musí byť v súlade so zákonom, z čoho vyplýva
základná požiadavka, že tento zásah musí mať základ v konkrétnom vnútro štátnom právnom predpise.

I z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť rovnaký záver, napr. rozsudok

vo veci Silver aj. z roku 1983 A-61 (zasahovanie čl. 8 ods. 1, 2) uvádza:
„Zasahovanie musí zodpovedať naliehavej sociálnej potrebe a musí byť primerané sledovanému
legitímnemu cieľu“.

Rozsudok vo veci Berrehab z roku 1988 A-138, (pojem nevyhnutnosti) cit.:

„Pojem nevyhnutnosti predpokladá, že zasahovanie zodpovedá naliehavej sociálnej potrebe a
predovšetkým je primerané sledovanému legitímnemu cieľu“.

V súlade s hypotézou § 13 ods., 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca v rámci právnych prostriedkov
na ochranu svojich základných práv obrátil žiadosťou o vrátenie veci, listom zo dňa 12. 6. 2002, na

predsedu Okresného súdu v Žiline.Podľa § 13 ods., 4 zák. č. 311/2001 Z.z. zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v
súvislostisporušenímprávzákazudiskriminácieazamestnávateľjepovinnýsťažnostizamestnancabez
zbytočného odkladu odpovedať a vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Predseda Okresného súdu v Žiline na túto žiadosť do dňa podania tejto žaloby ostal nečinný.

V súlade s § 11 a nasl., Občianskeho zákonníka žalobca uvádza, že do jeho práv spojených s právom
na ochranu osobnosti patrí aj právo na súkromie a bolo do nich zasiahnuté opísaným konaním a tým

boli porušené jeho základné práva zakotvené v čl. 16 ods., 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia, rovnako boli porušené i základné práva zakotvené v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, a to právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a rovnako tak právo,
vyplývajúce z čl. 8 ods., 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda právo na
rešpektovanie súkromného a rodinného života a korešpondencie.

Do práv spojených s právom na ochranu osobnosti žalobcu, najmä práva na súkromie, bolo zasiahnuté
opatrením predsedu Okresného súdu v Žiline zo dňa 27. 3. 2002 a následným pracovným príkazom
predsedu Okresného súdu v Žiline pracovníkom Okresného súdu v Žiline, ktorí zásahom a konaním,
ktoré nemá oporu v zákone vnikli do kancelárie žalobcu, kde sa bez právneho dôvodu a bez právneho
titulu zmocnili aj súkromných vecí žalobcu a tieto bez vykonateľného právneho titulu premiestňovali

do iných priestorov, pritom významná časť súkromných vecí žalobcu sa stratila a významná časť
súkromných vecí žalobcu bola bez právneho titulu či vykonateľného rozhodnutia daná do dispozície a k
nahliadnutiu a manipulácii nepovolaným osobám, napriek tomu, že tieto veci sa týkali výrazne súkromnej
sféry žalobcu.

Podľa § 7 ods., 1 zák. č. 80/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov úlohou štátnej správy súdov je
vytvárať súdom SR podmienky na riadny výkon súdnictva, najmä po stránke personálnej, organizačnej,
hospodárskej, finančnej a odbornej a dohliadať spôsobom a v medziach ustanovených týmto zákonom
na riadne plnenie úloh, ktoré boli zverené súdom.

Zo žiadneho ustanovenia cit. zákona nevyplýva oprávnenie pre predsedu Okresného súdu v Žiline ani zo
žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu nie je možné verifikovať oprávnenie predsedu
OkresnéhosúduvŽilinepretakýtopostupakýmbolozasiahnutédoprávspojenýchsprávomnaochranu
osobnosti žalobcu diskriminačným spôsobom.

Podľa § 13 ods., 3 zák. č. 311/2001 Z.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu alebo spoluzamestnancom. Nesmie sa znižovať
dôstojnosť zamestnancov na pracovisku.

Žalobca zastáva názor, že zmocnenie sa osobných vecí osoby, vniknutím do jeho kancelárie a následná
akákoľvek dispozícia so súkromnými vecami tejto osoby, najmä súkromnej korešpondencie, výpismi o
stave a pohybe finančných prostriedkov na súkromnom účte žalobcu, či právnych listín zo súkromnej
sféry žalobcu a jeho rodiny, musí mať oporu v konkrétnom právnom ustanovení, konkrétneho právneho
predpisu, prípadne musí byť doložená vykonateľným rozhodnutím príslušného orgánu, napr., § 51 a

nasl., Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 82 a nasl., Trestný poriadok
č. 141/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 672 Občiansky zákonník 40/1964 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnkov, § 340 a nasl., per analogia Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnkov, § 120 a súvisiace zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení § 84 b/ a
súvisiace zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Žalobca stojí na názore, že organizačný akt - a následný pracovný príkaz predsedu Okresného súdu
v Žiline zo dňa 5. 4. 2002 na vypratanie súkromných vecí žalobcu z jeho pracoviska nezákonným
spôsobom ignoroval čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tým, že tieto úkony neboli na základe ústavy v jej medziach a
rozsahu ani spôsobom, ktorý ustanoví zákon s tým, že tento zásah nedôstojným spôsobom zasiahol do

práva na ochranu osobnosti, najmä na ochranu súkromia, a to aj tým, že v značnej miere takéto konanie
bolo spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu v jeho funkčnom zaradení na pracovisku, znížiť jeho vážnosť v
spoločnosti,vzhľadomktomu,žetentoaktnezákonnéhopostupuavrôznychmodifikáciáchprezentovaliaj masovokomunikačné prostriedky, následkom čoho žalobca sa dostal do nežiadanej verejnej polemiky
s negatívnymi dopadmi na jeho spoločenský, rodinný, súkromný a pracovný život.

Podľa § 13 ods., 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Škodajespôsobenáprávnickoualebofyzickouosobou,keďbolaspôsobenápriichčinnostitými,ktoríich
na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú.

Z hľadiska zákonných znakov predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, žalobca preukazuje, že
porušenie právnej povinnosti z konania žalovaného, ktoré je v rozpore s ust. § 15 zák. č. 80/1992 Zb. v
spojenísčl.2ods.2ÚstavySR,konanímpredseduOkresnéhosúduvŽiline,atoopatrenímapracovným
príkazom na vypratanie súkromných vecí žalobcu.

Existenciu škody žalobca špecifikuje v zhode s výzvami zo dňa 8. 4. 2002 a z 15. 4. 2002 v spojení s
podaním trestného oznámenia zo dňa 8. 4. 2002 a súpisom nárokov na náhradu škody v celkovej sume
60 650,-Sk, ktorú z hľadiska dôkazného bremena špecifikujem takto:
kolky v hodnote 10 000,- Sk,

hotovosť 14 500,- Sk,
voda po holení značky Carolina Herrera v hodnote 2 000,- Sk,
koňak Metaxa sedem hviezdičková v hodnote 900,- Sk,
50 ks. stravných lístkov po 35,- Sk 1 750,- Sk,
kniha Ústava SR - komentár, Milan Čič a kol., 1997, v hodnote 1500,- Sk,

1 ks dámsky zlatý náramok 10 000,- Sk,
kolkové známky v hodnote 12 000,- Sk,
hotovosť, ktorá bola súčasťou súkromného spisu 3 000,- Sk,
krabica cigár zn. Habana, 1959, výrobcu Brasen Dominicana CXA,
ktorá obsahovala 10 ks cigár v hodnote 5 000, - Sk.

Dôkaz:
- kópia zápisnice o trestnom oznámení žalobcu.

Zavinenie ako pojem je vymedzené v ust. § 4 a § 5 Tr. zák. tak všeobecne, že z hľadiska rozhodovacej

praxe súdov ich možno použiť v celom právnom poriadku, teda aj v občianskom práve, na základe
čoho per analogia žalobca uvádza, že zavinenie v opisne špecifikovanom konaní zo strany predsedu
Okresného súdu v Žiline bolo založené na priamom úmysle, z dôvodu, že pre takéto konanie vedel a s
ohľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal, že uvedené konanie nemá oporu v žiadnom
právnom predpise a

teda, že príkaz vydáva nie v súlade s Ústavou SR alebo so zákonom alebo v súlade s iným všeobecne
záväzným právnym predpisom.

Causálny nexus medzi vznikom škody a protiprávnym konaním je odôvodnený v opise skutkového deja,
príčinných súvislosti v predchádzajúcej časti tejto žaloby.

Podľa § 200 i/ ods., 2 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný vo veciach ochrany osobnosti
konať o veci samej najneskôr do 30 dní od podania žaloby.Podľa § 200 i/ ods., 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný rozhodnúť vo veci ochrany
osobnosti najneskôr do 1 roka od podania žaloby.

V súlade s § 79 ods., 1 Občianskeho súdneho poriadku žalobca navrhuje, aby príslušný súd po
vykonanom dokazovaní vyniesol tento

Rozsudok

Súd u r č u j e, že právo žalobcu O.. Z. Z. na súkromie priznané čl. 16 ods., 1, čl. 19 ods., 1, 2 Ústavy
SR, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vniknutím zamestnancov Okresného
súdu v Žiline dňa 5. 4. 2002 na príkaz predsedu Okresného súdu v Žiline do kancelárie žalobcu O.. Z. Z.

č. dv. 215 v budove Okresného súdu v Žiline, na ul. Hviezdoslavovej v Žiline, počas jeho neprítomnosti
na pracovisku z dôvodu dovolenky a následné vypratanie pracovných a súkromných vecí žalobcu O..
Z. Z. z kancelárie č. dv. 215 v budove Okresného súdu v Žiline, na ul. Hviezdoslavovej v Žiline, p o r
u š e n é b o l o.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi O.. Z. Z. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200 001,-Sk
(slovom dvestotisícjednakorúnslovenských) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi O.. Z. Z. trovy konania na účet právnej zástupkyne JUDr.
Tatiane Polkovej, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Dňa 26. 10. 2007 bolo súdu doručené písomné podanie žalovaného, označené ako „vyjadrenie vo veci“,
ktorého text /č. l. 136 - 138/ je nasledovný:
„Čo sa týka podaného návrhu, tento žiada odporca v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ sa domáha

ochrany osobnosti a náhrady škody v súvislosti s presťahovaním jeho osobných vecí a kancelárie, ku
ktorému došlo v budove Okresného súdu v Žiline, pričom uvádza, že týmto presťahovaním došlo k
zásahu do jeho práva na súkromie. Samotný navrhovateľ pritom v návrhu pripúšťa, že k presťahovaniu
dňa 5. 4. 2002 došlo po predchádzajúcom písomnom upozornení zo dňa 27. 3. 2002. Navrhovateľ
teda mal vedomosť o tom, že jeho kanceláriu a osobné veci je potrebné presťahovať. Navrhovateľ sám

uvádza, že sa nepresťahoval z dôvodu, že priestory, do ktorých sa mal presťahovať neboli dôstojné práci
sudcu. Podľa názoru odporcu, však navrhovateľ ako bývalý zamestnanec odporcu, nebol oprávnený z
titulu svojho postavenie spochybňovať, či odmietať presťahovanie do priestorov v rámci budovy svojho
zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ pokyn bývalého predsedu Okresného súdu v Žiline
nerešpektoval, pristúpil bývalý predseda ku komisionálnemu presťahovaniu navrhovateľa. Súčasné

vedenie Okresného súdu v Žiline sa k okolnostiam presťahovania nemôže bližšie vyjadriť, nakoľko
súčasný predseda ani podpredseda OS v Žiline sa tohto presťahovania nezúčastnili.

Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že presťahovaním jeho vecí došlo k zásahu do jeho osobnostnej
sféry, s týmto tvrdením odporca nesúhlasí. Ako už bolo vyššie uvedené, jednalo sa o presťahovanie

kancelárie navrhovateľa v rámci budovy Okresného súdu v Žiline, teda v rámci pracoviska navrhovateľa.
Nejednalo sa teda o presťahovanie nejakých súkromných priestorov navrhovateľa, ale o presťahovanie
priestorovavecí,ktorésanachádzalivbudovepatriacejodporcovi,tedazamestnávateľovinavrhovateľa.
S týmito priestormi a ich využitím je výlučne oprávnený disponovať odporca, ako zamestnávateľ, ktorý
bol preto oprávnený rozhodnúť o presťahovaní kancelárie. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že jeho

kanceláriu je potrebné presťahovať, a mal dostatočný časový priestor aby svoje osobné veci z kancelárie
odniesol. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ na svojom pracovisku
podľa ním predloženého zoznamu vecí mal mať veci, ktoré nijakým spôsobom nesúviseli s výkonom
jeho činnosti sudcu. Navrhovateľ nijakým spôsobom nezdôvodnil prečo sa tieto veci mali nachádzať
v čase sťahovania v jeho kancelárii a aký je súvis týchto vecí s jeho činnosťou na pracovisku. Podľa

názoru odporcu, preto presťahovaním kancelárie navrhovateľa v rámci budovy Okresného súdu v Žiline,
nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do jeho osobnostnej sféry, a nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva
na súkromie navrhovateľa.Čo sa týka tvrdenej nemajetkovej ujmy, navrhovateľ výšku nemajetkovej ujmy, ktorú požaduje nijakým
spôsobom bližšie neodôvodnil. Navrhovateľ súdu nenavrhol a ani nepredložil žiadne doklady, ktoré by
preukazovali skutočnosť, že v dôsledku činnosti odporcu, došlo k takému zásahu do osobnostnej sféry

navrhovateľa, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 1 000 000,-
Sk. Konanie o ochranu osobnosti a o zaplatenie nemajetkovej ujmy je návrhovým konaním, v ktorom
navrhovateľ musí znášať jednak povinnosť tvrdenia a jednak povinnosť dôkazného bremena. Tieto
povinnosti však navrhovateľ v tomto konaní neuniesol a jeho návrh je tak potrebné ako nedôvodný a
nepreukázaný v celom rozsahu zamietnuť.

Čo sa týka žiadosti navrhovateľa o náhradu škody vo výške 60 650,- Sk, v súvislosti s touto škodou
sa navrhovateľ odvoláva len na svoje výzvy zo dňa 8. 4. a 15. 4. 2002 a na podanie trestného
oznámenia, resp., zápisnicu o trestnom oznámení. Rovnako ako v predchádzajúcom bode je však
potrebné poukázať na skutočnosť, že konanie o návrhu na náhradu škody je prísne návrhovým konaním,
teda konaním, v ktorom navrhovateľ nesie dôkazné bremeno. Navrhovateľ teda musí preukázať všetky

okolnosti potrebné na rozhodnutie o náhrade škody, v tomto prípade predovšetkým skutočnosť, že na
jeho strane škoda vôbec vznikla. Navrhovateľ do dnešného dňa súdu nepredložil žiaden doklad, ktorým
by preukázal, že veci podľa zoznamu, ktorý je súčasťou návrhu na začatie konania, sa v čase sťahovania
skutočne v jeho kancelárii nachádzali, a že k strate týchto vecí došlo pri tomto sťahovaní. Jedná sa len
o tvrdenie navrhovateľa, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi. V konaní teda nebolo preukázané,

že sa tieto veci v čase sťahovania kancelárie navrhovateľa, v tejto kancelárii vôbec nachádzali. Bez
preukázania tejto skutočnosti je bezpredmetné akékoľvek ďalšie dokazovanie v tejto veci. Ak by aj
navrhovateľ preukázal, že sa tieto veci v kancelárii pri sťahovaní nachádzali, musel by preukázať aj
ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a síce, že k strate týchto vecí došlo v dôsledku
porušenia povinností odporcom. Ďalej treba preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti

a stratou týchto vecí, a tiež výšku škody. Žiaden z týchto predpokladov však navrhovateľ nepreukázal.
Vo svojom návrhu na začatie konania sa odvoláva len na všeobecné tvrdenia a definície zavinenia a
protiprávneho konania. Ohľadom príčinnej súvislosti uvádza, že je odôvodnená v opise skutkového deja
a príčinných súvislostí v žalobe. Zo žaloby však nevyplýva ani vznik škody, ani príčinná súvislosť a ani
žiadne porušenie právnej povinnosti odporcu. Nárok na náhradu škody je tak zo strany navrhovateľa v

celom rozsahu nepreukázaný, a teda skutkovo a právne nedôvodný.

Aj zo zoznamu vecí, ktorý je súčasťou návrhu na začatie konania je zrejmé, že sa jedná o veci, ktoré
podľa názoru odporcu, sa v žiadnom prípade nemali nachádzať v kancelárii sudcu. Tieto veci nijakým
spôsobom nesúvisia s výkonom jeho funkcie. Jedná sa predovšetkým o hotovosť vo výške 14 500,- Sk,

resp., 3 000,- Sk, kolkové známky v hodnote 12 000,- Sk, resp., 10 000,- Sk, alkohol Metaxa, cigary v
hodnote 5 000,- Sk atď. Žiadnu z týchto vecí navrhovateľ ako sudca nepotreboval nevyhnutne k výkonu
svojej funkcie na pracovisku v budove odporcu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť a
zodpovednosť odporcu za veci zamestnanca na jeho pracovisku, ktoré s výkonom funkcie zamestnanca
vôbec nesúvisia“.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 3. 2008 /č. l. 172 - 174/ uviedol nasledovné:
„Ja som 8. 4. 2002 prišiel do práce, viem že to bolo 8. 4. 2002 pretože 5. 4. 2002 mi zomrel otec a ja som
prišiel do práce na krátko, lebo som prišiel oznámiť že idem vybavovať pohreb, kancelária bola otvorená,

prázdna, ostala tam skriňa a stôl. Bola úplná irónia, že mne hodinu nevedel nikto povedať, čo sa deje.
Ja som sa pýtal kolegov, zvesili hlavy, preto som volal policajtov, že ma vykradli. Predseda súdu má
kanceláriu vedľa mojej kancelárie, myslím že tam nebol. Viem že som prišiel do práce 7:50 hod. Neviem,
či som bol alebo nebol za vtedajšou podpredsedníčkou Janou Urbanovou, resp., píšem vo svojej žiadosti
zo dňa 8. 4. 2002, ktorá je prílohou žaloby, že do 9:00 mi nikto z vedenia súdu neoznámil, čo sa vlastne

stalo s mojimi vecami a kde sa nachádzajú, a to napriek tomu, že v prítomnosti policajtov pred kanc.
č. dv. 215, ma videla O.. Q., ako aj vedúci správy U.. B.. Táto žiadosť bola adresovaná vedeniu súdu
a žiadal som v nej, aby mi neodkladne boli vrátené všetky pracovné, osobné a súkromné veci v takom
stave, ako som ich nechal dňa 28. 3. 2002 v popoludňajších hodinách. Podotýkam, že ja som mal v ten
deň pojednávať, avšak vzhľadom k uvedenej veci som pojednávať nemohol. Chcel som zorganizovať

moje zastupovanie v pojednávacej miestnosti a nemal som k dispozícii prac. diár, zákony, talár. Pokiaľ
som hovoril o svojej dovolenke, predtým. ako som prišiel do kancelárie 8. 4. 2002, tak týždeň predtým
bola Veľká noc a ja som po Veľkonočnom pondelku mal 4 dni dovolenky a potom 8. 4. v pondelok ráno
som prišiel do práce a tú kanc. som našiel v takom stave, ako som uviedol. Ja som mal pojednávaciedni pondelky, stredy a štvrtky boli väzobné dni. Ďalej zdôrazňujem, že ja som opatrenie predsedu súdu
O.. G. zo dňa 27. 3. 2002, ktoré sa nachádza ako príloha žaloby na /č. l. 7/ k dispozícii nemal, doručené
mi nebolo. Nemal som o ňom ani faktickú vedomosť. Ja som ho k dispozícii nemal, zadovážil som si ho

až s časovým odstupom. Čo sa týka č. Spr. tohto opatrenia, jeho č. Spr. je 323/02 s tým, že číslovka
323 je dopísaná rukou a na fotokópii tvoriacu prílohu žaloby to zrejme pri fotení neprešlo. Oficiálne mi
toto opatrenie nikto nedal. Zrejme mi ho dal niekto, zo správy, keď som po ňom pátral. Keď si pamätám,
toto opatrenie bolo pokrčené, ako keby ho vyťahovali z koša. V tom opatrení sa nehovorí, že by ma mali
vysťahovať počas mojej neprítomnosti na pracovisku.

Ďalej uvádzam, že 3. 4., alebo 4. 4. mi volal počas mojej dovolenky na mobil vedúci súdnej správy OS
Žilina U.. B., ktorý sa ma pýtal, že ako bude s tým sťahovaním, lebo že majú pokyn od predsedu súdu
ma presťahovať, aj napriek mojej neprítomnosti, ale on že nechce ísť do mojej kancelárie bez mojej
prítomnosti, na čom sme sa dohodli, že po návrate z dovolenky v pondelok 8. 4. 2002 sa pozrieme, v
akom stave sú moje nové priestory, zámerne nehovorím o kancelárii, pretože išlo o priestory ohradené

sadrokartónom s tým, že to v pondelok doriešime. Týmto skončil môj telefonát s U.. B.. 5. 4. 2002 zomrel
otec, to mi volali z nemocnice a v priebehu nasl. pol hodiny mi volali zo súdu, že bola predsedom súdu
zriadená komisia, ktorá vošla do mojej kancelárie a vypratáva mi veci. Neviem, kto mi už presne volal,
možno to bol niekto z trestného úseku. Ja som volal naspäť U.. B. s tým, že sme sa na niečom dohodli a
on povedal, že áno, že si je toho vedomý, a že ide za predsedom súdu to doriešiť, aby sa počkalo na môj

príchod do pondelka. Ja som to bral, že je to doriešené takto, v ten piatok, a preto som bol prekvapený,
keď som našiel kanceláriu vypratanú. Ja som ten piatok viac U.. B. nevolal, ja som mal iné starosti, bol
som mimo Slovenska a rozmýšľal som nad tým, ako zháňať letenky na Slovensko.

Ja som vedel, že sa pripravuje sťahovanie aj tejto kancelárie, že sa má pripraviť jej uvoľnenie, ale to

sa hovorilo asi pol roka, raz sa sťahovala administratíva, potom sudcovia, hádky boli o tom. Ja som
nemal žiadnu informáciu pred nástupom na dovolenku, že sa mám z kancelárie č. dv. 215 vysťahovať a
presťahovať do inej kancelárie a nehovorí sa to ani v tom opatrení v r.2002.

Podotýkam ešte že v druhom odseku tohto opatrenia sa uvádza, že predseda súdu nariaďuje, aby z

pôvodných kancelárii mojej a O.. A. Q. boli vo vhodnom termíne presťahované veci do nových priestorov
kancelárií. Ja som bol skutočne s U.. B. dohodnutý, že sa presťahujem, keď budú tie priestory pripravené
tak, aby sa tam dali zložiť veci“.

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9. 5. 2008 /č. l. 181 - 183/ uviedol nasledovné:

„Vo svojej výpovedi z minulého pojednávania pokračujem tak, že svoje veci, ktoré som mal vo svojej
kancelárii č. dv. 215, som našiel potom v priebehu toho dňa 8. 4. 2002 na treťom poschodí v priestore,
ktorý bol pripravovaný ako moja budúca kancelária s tým, že časť týchto vecí sa nachádzala na chodbe
a v takom stave ako to dokumentujú tie fotografie, ktoré som predložil súdu na minulom pojednávaní.
Nikto mi moje pracovné ani osobné veci neodovzdal. Ako som už uviedol, časť mojich vecí bola zložená

pred tým priestorom, ktorá mala byť mojou kanceláriou, teda na chodbe a časť mojich osobných vecí
sa nachádzala zložená v tomto priestore, ktorý mal byť mojou kanceláriou. Vonku boli zložené kusy
nábytku, stôl, stoličky a moje veci boli vnútri zložené v krabiciach, ako je to zrejmé aj z tých fotografií.
Boli to asi 3 - 4 krabice, v ktorých boli nahádzané moje osobné veci, bolo tam aj zopár súdnych spisov,
tak ako má každý sudca vo svojej kancelárii, talár som mal hodený v skrini otvorenej, drobnejšie veci

som mal vložené do obálky, ja som mal potom starosti s vybavovaním pohrebu môjho otca, pochovaný
bol myslím 9. alebo 10. 4. 2002, vlastne som nemal ani kde sedieť, lebo starú kanceláriu som už nemal
a nová ešte nebola hotová, tú mi robili asi v priebehu ďalších 2 - 3 týždňov, robila sa prípojka na telefón,
počítač, čistilo sa to, nebolo to poumývané po maľovke, ja som si v podstate vyberal z tých krabíc to,
čo som akurát potreboval aktuálne pre výkon svojich sudcovských povinností a potom keď zložili nejakú

kancelársku stenu, tak som si postupne veci z krabíc vyberal a ukladal do steny a vtedy som v podstate
prišiel na to, čo mi vlastne chýba, bolo to všetko to, čo je uvedené v tejto žalobe, zdôrazňujem, že nikto mi
tie veci, ktoré sa spisovali údajne do nejakého zoznamu oficiálne, ani neoficiálne, neodovzdal. Jednou
z príloh mojej žaloby sú zoznamy vecí, to na /č. l. 9 - 14/, /č. l. 15 - 21/, tieto zoznamy som nepísal ja,
majú to byť údajne tie zoznamy vecí, ktoré sa spisovali keď mi vypratávali kanceláriu. Myslím, že tieto

zoznamy som našiel v tých kopách rôznych písomností, ktoré boli nahádzané v krabiciach.

Samozrejme keď som odchádzal na dovolenku, kanceláriu som zamkol a kľúče som mal so sebou. Čo
sa týka zabezpečovania kancelárskych stolov, tak nepamätám si to už presne, ale keď sa zamkol vrchnýšuflík, tak tie ďalšie sa už nedali otvoriť, skôr si myslím, že som tie šuflíky nezamykal, lebo bol som v
tom, že keď zamknem kanceláriu, tak nikto po kancelárii a po skriniach chodiť nebude, stalo sa mi to
počas môjho pôsobenia v justícii zatiaľ prvý a posledný krát a nepamätám že by sa to stalo niektorému

z kolegov, čo sa týka kancelárskych skriniek, nábytku, myslím, že vtedy ani neboli zámky. Ja osobne
som považoval budovu OS Žilina za dostatočne bezpečnú, že by som musel špeciálne veci ukladať do
zamknutých skríň ... .

Jaosobnesompoistenývpoisťovniprotistratevecivkanceláriinebolačisúdmaltakútopoistkuneviem.

Vyplatené mi nebolo nič“.

Žalobca dňa 28. 3. 2002 /štvrtok/ písomne požiadal o riadnu dovolenku „od 2. 4. 2002 do 5. 4. 2002
včítane, t.j. 4 pracovných dní“ a v ten istý deň mu bol daný súhlas, /č. l. 244/.

Deň 1. 4. 2002 bol dňom pracovného pokoja /Veľkonočný pondelok/.

Dňa 27. 3. 2002 /streda/ vydal O.. Z. G., v tom čase predseda žalovaného, „OPATRENIE“ vedené pod
Spr. 323/02, ktorého text, /č. l. 7, 244/ je nasledovný:
„Pre O.. Z. Z. W. O.. A. Q., sudcov tunajšieho súdu, sú určené
ako kancelárie 2 miestnosti na 3. podchodí na trestnom úseku.

Nariaďujem preto, aby z pôvodných kancelárií boli vo vhodnom termíne presťahované veci do nových
kancelárií. Rešpektujem pritom námietku nerušenia pri práci a sťahovanie môže prebehnúť počas
pojednávania alebo po pracovnej dobe. Sudcovia v prípade potreby si zabezpečia svoje súkromné veci
a cennosti, aby sa predišlo nedorozumeniam.

Rozhodnutie vyplýva z organizačných zmien, najmä zvýšenia počtu administratívnych pracovníkov o
5, pričom práve 5 pracovníkov môže obsadiť tieto dve pôvodné kancelárie. Toto riešenie je optimálne aj
preto, lebo z 10 sudcov a pracovníkov trestného úseku okrem jednej sudkyne budú všetci umiestnení v
jednom kompaktnom bloku budovy. Sťahovanie iných sudcov nemá význam, lebo ich presťahovaním

z až miniatúrnych kancelárií by sa nedosiahol žiaden efekt a nedosiahla by sa ani kompaktnosť
trestného úseku. Ostatní zamestnanci sedia v kanceláriách v predimenzovaných podmienkach, preto
ich sťahovanie by takisto neprinieslo žiaden efekt.

Námietky o nedôstojnosti menších nových kancelárií nemôžem akceptovať, pretože medzi dôstojnosťou

sudcu a veľkosti jeho kancelárie nevidím súvislosť. Hlavným miestom práce sudcu je pojednávacia
miestnosť a tam som dosiahol oproti minulosti neporovnateľnú dôstojnosť, ak bolo možné predtým o
nejakej hovoriť.

Keďžesudcoviasnávrhomnesúhlasili,bolopotrebnérozhodnúťavecuzatvoriť,čoprislúchapredsedovi

súdu. Organizačne sťahovanie zabezpečia vedúci súdnej správy a hospodárka súdu“.

Pod citovaným textom je ručne písaný text:
„K : založ pod Spr. 10. 5. 2002 parafa“

Dňa 5. 4. 2002 bola „napísaná zápisnica“, ktorej text /č. l. 8, 9 - 21, 244/ je nasledovný:
„Prítomný:
U.. O. B. - vedúci súdnej správy
O. P. - dozorná úradníčka
Z.. A. - údržbár

A. D. - vedúca trestného oddelenia
A. G. - tajomníčka trestného oddelenia
A. A. - zapisovateľka
A. Č. - zapisovateľka
F. A. Z. - zapisovateľka

Y. A. - zapisovateľka

Na príkaz predsedu Okresného súdu v Žiline, O.. Z. G. bola o 10:15 hodine otvorená kancelária sudcu
O.. Z. Z., za účelom presťahovania nábytku a všetkých vecí tam sa nachádzajúcich do inej kancelárie.O veciach, nachádzajúcich sa v kancelárii O.. Z., bol spísaný pracovníčkami trestného oddelenia
zoznam /tvorí prílohu tejto zápisnice/ a boli poukladané do očíslovaných krabíc. Zalepené krabice boli

poodnášané do kancelárie na trestnom oddelení.

Takisto bol poodnášaný nábytok podľa inventára.

Zápisnica skončená a podpísaná.

U.. O. B. /. Z.
O. P. /. - P. - /.
Z.. A. /. - P. - /.
A. D. /. - P. - /.
A. G. /. - P. - /.
A. A. /. - P. - /.

A. Č. /. - P. - /.
F. A. Z. /. - P. - /.
Y. A. /. - P. - /.

Prílohy:

Zoznam vecí - 13 listov“

„ZOZNAM VECÍ:
KRABICA č. 2
- Zbierky zákonov r. 1996, r. 1999, r. 1998, r. 1997.

KRABICA č. 3
- Zbierky zákonov r. 1992, 1990, 1991, 1994, 1995, 1991, 2000, 2001

KRABICA č. 4

- Zbierky zákonov r. 2001, 2000
- Justičná Revue - 45 ks.
- Zo súdnej Praxe - 26 ks.
- Zbierky Rozhodn. NS SR - 30 ks.
- Zbierky Rozhodn. NS SR - 12 ks.

- Justin. Združenie Sudcov Slovenska - 37 ks.
- Korupcia - 1 ks.
- Dohovor o Ochrane Ľudských Práv - 1 ks.
- Judik. ES - 1 ks.
- Konf. o Org. Zloč. - 1 ks.

- Súč. Stav. Org. Zloč. - 1 ks.
- ekod. TR. Práva - 1 ks.
- Návrh MS SR č. 5273/99-60 - 1 ks.
- Zásady Sud. Etiky - 5 ks.
- Združ. Sudcov Slovenska - 6 ks.

- Rozhod. ES Pre Ľudsk. Práva - 12 ks.
- Knihy - 2 ks.
- Predpis o Cestn. Premávke - 1 ks.
- Zbierka Nálezov a Uznes. - 4 ks.
- Trestné Právo - 2 ks.

- Zbierka Inštr. A Oznám. - 2 ks.
- OSP II. Diel - 1 ks.

KRABICA č. 4
- OSP - 1 ks.

- Miestna Samospr. - 1 ks.
- OZ - 1 ks.
- Úst. Súd NS SR - 1 ks.
- OZ - 2 ks.- Obč. Právo - 2 ks.

KRABICA č. 5

- Občanský Zák. - 1 ks.
- TR. Zákon 1., 2 - 2 ks.
- Zaist. Osôb v Tr. Kon. - 2 ks.
- Zmluva o EUR. Únii - 1 ks.
- Roz. Činnosť ÚS 1993-1997 - 1 ks.

- TR. Por. Komentár - 1 ks.
- TR. Zák. a TR. Řád. - 2 ks.
- O Súdn. Exek. A Exek. Činn. - 1 ks.
- Ľudsk. Právo o Sudn. Kon. - 1 ks.
- ÚZZ - 11 ks.
- Ekon. Poradca - 1 ks.

- OZ - 1 ks.
- HL. Úlohy MS 97,98 - 2 ks.
- TR. Zákon Český - 1 ks.
- TR. Zákon o Rehabil. - 1 ks.
- Soc. Súdnictvo - 142 ks.

- Futbal. Normy - 2 ks.
- NS SR časopis - 3 ks.
- Stanoviska NS SR - 121 ks + 6 ks.
- Just. Revue - 5 ks.
- Právo a Zákonnosť - 1 ks.

KRABICA č. 5
- Zbierka Zák. č. 80/99, č. 50 107/01 - 2 ks., č. 39 165/00 - 2 ks.
- TR. Zák. a TR. Por. - 1 ks.
- AMN. 1999, 2000

- Rozs. NS SR 3T 138/98
- Prech. Ust. Novely MS - č. 9439/99
- Zaujtie Stan. K Zjedn. Výkl. Ust. § 187/1 NS č. Tpj 1/98
- Ston. Sú - 1 ks.
- Pripr. Vybor NÚ SS - 1 ks.

- Zápisn. SÚ - 24. 11. 01 - 1 ks.
- Podnet na Vyk. Posl. Prieskumu - 1 ks.
- Obálka z Kanc. NSSR - 1 ks.
- Doh. O Ochr. Ľuds. Práv - 1 ks.
- Vyhl. Č. 120/76 - 1 ks.

- Priesv. Obal s Písomn. - 1 ks

Obsah zásuvky č. 1 - v krabici č. 5
Obsah zásuvky č. 2 - v krabici č. 5 + dáždnik
Obsah zásuvky č. 3 - v krabici č. 5

Obsah zásuvky č. 4 - v krabici č. 5
Obsah zásuvky č. 5 - v krabici č. 5
Obsah zásuvky č. 6 - v krabici č. 5

KRABICA č. 6

- Obsah skrinky č. 1
- Obsah skrinky č. 2
- Taška alkohol - 5 ks fliaš
- Taška alkohol - 4 ks fliaš
- Taška alkohol - 3 ks fliaš

- Taška s knihou
- Čierna Kož. Taška
- Maska Plyn.KRABICA č. 7 - pozor sklo
- Poháre
- Konvica

- Obraz so sklom
- 2 veľké kvety
- 2 Mapy nástenné - Žil. Kraj, SR

KRABICA č. 8

- Kvety - 2 veľké
- 1 malý
- Glóbus
- Hodinky
- Stromček šťastia
- Sklenená odmerka

- Veľký trpaslík
- Počítač
- Tlačiareň
- Klávesnica, myš
- Písací stroj Konsul

ZOZNAM VECÍ
KRABICA č. 1
Fascikel § 11 SME
§ PLUS 7 DNÍ

TP - VUB
VS - sťažnosť
VS - sťažnosť 127 - 2 x
Sťažnosť VS - podnet
VS - sť. Čl. 27

SR - MV SR
SR - MS SR
§ 11 - PEREX, a.s.
§ 11 - Práca
§ 11 - KS ŽA

PEREX
KP - KS
TP - KS
§ - 11 (JUDr. Čarnogurský)
§ - 11 (STV)

§ - 11 Dr. Hrnčiar
JUDr. T. P.
§ - 11 Hrnčiar
§ - 11 Perex
§ - 11 Rohárik

Majchrák - § 11
JUDr. kubovčák

PEREX (9. 9. 2000)
§ - 11 - ČR

ČR - § 11
ZSS
NOVINY - 7 ks.

ZOZNAM VECÍ

Služby
§ 11 PEREX
JUDr. Čarnogurský § 11
§ 11 PEREX§ 11 VMV a.s.
PEREX (20. 12. 99)
PEREX (21. 1. 2000)

§ 11 - MS SR
PEREX § 11
PEREX 23. 12. 99
Obálka ČTS - OPP - 187/OPP - V - 2001
Osobné

Sťažnosť MV SR
TO - zo spisu
TO - spis, Hrnčiar, Urban
TO - Kuba
Bratislava - pozemky
Dolný Kubín

Uznesenie v priesvitnom obale z 20. 6. 2001 OP Bratislava
Podnety
ESĽP
ESĽP prieťahy
Sťažnosť MZ SR

Uznesenie v priesvitnom obale OP Žilina 1Pv 1110/01
TO - PEREX
Podnet v priesv. Obale z 7. 7. 2000
TO - § 158
Uznesenie v priesv. Obale Úst. Súdu SR č. II ÚS - 23/00 - 10

List Hrnčiarovi z. 10. 11. 99
Stanovisko k žiadosti ... z 13. 12. 99
Oznámenie MS SR z 21. 12. 98
Vyjadrenie k návrhu na odv. Z funkcie z 15. 12. 99
2 listy Dr. Mrvovi z 27. 12. 99

Podnet na OÚV PZ z 20. 12. 99
Podnet - ll - z 20. 12. 99
Podnet - ll - z 27. 12. 99
Podnet - ll - OP z 18. 1. 00
Podnet - ll - z 27. 12. 99

Podnet - ll - z 27. 12. 99
Podnet - ll - z 7. 7. 2000
2 x NOVINY SME
Návrh z 11. 2. 2002
Predvolanie 1Ct 11/02

Návrh z 11. 2. 2002
Sudcovská rada z 27. 3. 2002
Žaloba o ochranu osobnosti :
Dr. Kuchtová
práp. Gerec

JUDr. P. Hrnčiar
SR - MS SR
JUDr. D. Lipšic
JUDr. Urban
D. Úradníková

A. Kuba
Zita Sujová
Obálka zalepená SPR 532/02 - NS SR
Kniha - Právne vety
Obč. súdny poriadok, I., II., diel

Stravné lístky - 13 + 40 = 53 ks.
Pošta - obálka od GPJ s.r.o.
- obálka od EUROTEL
2 + 3 poznámkové papiereDiár 2002
TR. zákon
TR. zákon - komentár

TR. zákon - struč. Komentár
Súvisiace predpisy
Diár Agenda
Adresár
Diár s kalkulačkou

Rozhodnutí a stanoviská k T.R.Z.
- ll - k TR. poriadku
Zákony 2002
Kalkulačka
Šálka s pokrievkou
Kalendár

Otvarák, pero
Keramický panák, guma
Perá v plechovke, zošívačka
Obálka - KOVAL a spol.
Obálka - 15C 16/02-51

Opatrenia v priesv. Obale z 14. 12. 2000
Bodovanie za mesiac
Legenda k vyplneniu formulára
Bodovník
Pracovný poriadok

Úradný záznam z 11. 1. 2000, 27. 12. 1999,
Uznesenie 5Co 2823/00
Zlaté stránky
Fascikel TV MARKÍZA 1997
Katalóg FISHER

Diár 1999
9 novín + články vystrihnuté
Kožená taštička
List z NS SR - Š. Harabin
Pozvánka na seminár

Fax č. 14/2002 z 29. 1. 2002 - o 6:30
Bodovanie 8 ks.
Štruktúra súdu r. 2002
2 Obaly modré s priesvitným obalom - záznam z 7. 5. 99
Rozvrh práce r. 2001

Zoznam advokátov
Fax z 4. 3. 2002
Pre sudcov a zamestnancov

Všeobecné pravidlá a postupy od 1. 4. 2002

Civilný úsek
Fax z 27. 3. 2002
Opatrenia 2x, č. 9. z 11. 10. 2001
Zmluva o posk. Lieč. Rehabil. + poukaz
Spr. 67/02 - KS Žilina

Coulcil of EUROPE v obale priesv.
Prehľad o výkone sudcov r. 2000
Uznesenie 849, 846
Pozvánka na zhromaždenie
Porada preds. OS - KS ŽA 6. 2. 2002

Kritéria pre urč. Súd. Konaní
Opatrenie č. 6. r. 2000
Žiadosť z 18. 1. 2002 3x
Potvrdenie účtárne OS ŽAČest. Prehlásenie z 3. 1. 2000
- ll - JUDr. Hrubého z 3. 1. 2002
Výpis z OR na PEREX 3x

Obchod. Register na internete 2x
Správa auditora TATRA CONTROLING
Výpis z OR - KS Brno
Výpis z OR - Bratislava I.
Výpis z OR - Bratislava I.

Poznámky - 1 list A4
Zápisnica o HP 3T 394/00
Uznesenie námietky JUDr. Dúšákovej
INFORM - Súdna rada
Reakcia k článku 3 listy
Čarnogurský a iné - 7 listov z internetu

Zaber. Vysielanie BBC z 6. 3. 2002 - 2 listy
TV Markíza z 6. 3. 2002 - 2 listy
5 ks - výpisy z internetu
Výpisy - z 7. 3. 02 - vo fascikli - priesvitnom
Veľká obálka - TRIOS ŽA

Zbierka zákonov - čiastka 56, 160
Späťvzatie žaloby
Vyjadrenie z 26. 3. 2002
Uznesenie vo fascikli 5Nc 196/01
Katalóg TOUROPA, 2 katalógy

Geometrický plán z 6. 12. 1995
Mesačný výkaz 12/2000, 12/1999
2 + 1 ks. prehľad o výkone sudcov
Rozvrh práce r. 2000
Sťažnosť z 23. 10. 2001

Upozornenie z 26. 11. 2001
Rádio PHILIPS
Drevená fľaštička - guľatá
Indián - drevený
Srdce keram.

Dýka v drevenej krabici
Medaila - 1 veľká, 1 malá“

Táto „zápisnica“ a jej „prílohy - zoznam vecí“ vedie žalovaný 2/ pod Spr. 423/02.

Dňa 8. 4. 2002 podal žalobca u žalovaného, podanie z toho istého dňa adresované „vedeniu
žalovaného/“, označené ako „žiadosť“, ktorého text /č. l. 6, 244/ je nasledovný:
„Dňa 8. 4. 2002 po príchode na pracovisko o 7:50 hod. som zistil, že na mojej kancelárii č. dv. 215 sú
otvorené dvere a v kancelárii sa nenachádzajú moje pracovné, osobné a súkromné veci, rovnako sa
tam nenachádzal ani nábytok.

Upratovačka U. S., ktorá sa v kancelárii nachádzala, na moju otázku odpovedala, že moje veci sú preč
a nachádzajú sa hore bez bližšieho určenia.
Kanceláriu som riadne uzamkol pri svojom odchode z pracoviska dňa 28. 3. 2002, čerpal som krátku 4 -
dňovú dovolenku a keďže som nemal poznatky o tom, čo sa vlastne odohralo v čase mojej neprítomnosti

na pracovisku, oznámil som podozrenie zo spáchania trestného činu na tiesňovom čísle polície č. 158.

Do9:00hod.miniktozvedeniasúduneoznámil,čosavlastnestalosmojimivecamiakdesanachádzajú
a to napriek tomu, že v prítomnosti policajtov pred kanceláriou č. 215 ma videla podpredsedníčka súdu
O.. O. Q., ako i vedúci súdnej správy U.. O. B.. Podotýkam, že od 9:00 hod. som mal podľa vopred

nariadených hlavných pojednávaní, vykonávať hlavné pojednávania, vzhľadom k tomu, že som nemal
k dispozícii žiadne pracovné veci, hlavné pojednávania by som vôbec nemohol vykonať.Žiadam, aby vedenie súdu mi neodkladne vrátilo všetky pracovné, osobné a súkromné veci v takom
stave, ako som ich zanechal dňa 28. 3. 2002 v popoludňajších hodinách v kancelárii č. 215.

Žiadam, aby vedenie súdu mi neodkladne vytvorilo podmienky k výkonu sudcovskej činnosti v zmysle
§ 52 zák. č. 385/2000 Z.z.“.

Toto podanie žalovaný vedie pod Spr. 403/02.

Dňa 15. 4. 2002 podal žalobca u žalovaného podanie z toho istého dňa adresované „predsedovi
Okresného súdu Žilina“ označené ako „urgencia odpovede na žiadosť z 8. 4. 2002“, ktorého text /č. l.
22, 244/ je nasledovný:
„Dňa 8. 4. 2002 som písomne požiadal vedenie Okresného súdu v Žiline o vrátenie pracovných,
osobných a súkromných vecí, ktoré som zanechal dňa 28. 3. 2002 v kancelárii č. 215 a ktoré mali podľa
mojich poznatkov byť vypratané v čase mojej neprítomnosti na pracovisku 5. 4. 2002.

Zároveň som požiadal, aby mi boli vytvorené podmienky k výkonu sudcovskej činnosti v zmysle § 52
zákona č. 385/2000 Z.z.

Do dnešného dňa som nedostal odpoveď na svoju žiadosť a k náprave ktorej sa dožadujem v žiadosti,

nedošlo.

Predstavitelia štátnej správy Okresného súdu v Žiline mi takto znemožňujú výkon mojej sudcovskej
činnosti, pretože nemám k dispozícii základné pracovné prostriedky /právne normy, pracovný diár a
pod./,dodnešnéhodňaminebolivrátenévšetkyvecitak,akosomichzanechal28.3.2002,dodnešného

dňa v miestnosti, kde je nahádzaná časť kancelárskeho nábytku a rôzne papierové krabice, pričom táto
miestnosť má v budúcnosti byť mojou kanceláriou, sa nenachádza prípojka na PC, čím je znemožnené,
aby som vyhotovoval písomné rozhodnutia, do dnešného dňa tieto priestory nie sú dostatočne vybavené
akokancelária/chýbanapr.koberec,oknániesúumytépomaľovaníapod./Dôrazneurgujemvyriešenie
vzniknutej situácie v lehote 48 hodín“.

Toto podanie bolo založené „k Spr. 403/02“.

O.. Z. G. adresoval žalobcovi „odpoveď zo dňa 16. 4. 2002 na jeho žiadosť zo dňa 8. 4. 2002“, ktorej
text /č. l. 24, 244/ je nasledovný:

„Odmietam hrať s Vami nedôstojnú hru. Pracovné podmienky máte vytvorené, veci do skríň si
poukladajte sami podľa vlastného uváženia“.

Táto „odpoveď“ je vedená pod Spr. 403/02.

Dňa 13. 6. 2002 podal žalobca u žalovaného podanie zo dňa 12. 6. 2002 adresované „predsedovi OS
Žilina“,označenéako„žiadosťovrátenievecípôvodnesanachádzajúcichkudňu28.3.2002vkancelárii
č. 215 budovy Okresného súdu v Žiline“, ktorého text /č. l. 26 - 27, 244/ je nasledovný:
„Na základe Vášho príkazu /podľa zápisnice z 5. 4. 2002/ bola dňa 5. 4. 2002 o 10:15 hod. otvorená moja
kancelária za účelom presťahovania nábytku a všetkých vecí tam sa nachádzajúcich do inej kancelárie.

Kancelária bola otvorená v mojej neprítomnosti, vzhľadom k tomu, že som v tom čase čerpal krátku 4
- dňovú dovolenku.

Na základe Vašej odpovede zo 16. 4. 2002, Spr. 403/02 si ukladám veci do kancelárie, ktorá mi bola
pridelená a do ktorej boli z pôvodnej kancelárie č. 215 odnesené veci, ktoré sa v nej nachádzali.

Pri vyberaní a ukladaní vecí som zistil, že oproti stavu, v akom som zanechal veci 28.
3. 2002 mi zatiaľ k dnešnému dňu chýbajú nasledovné veci:
- osobný spis, v ktorom sa nachádzala kompletná dokumentácia materiálov súvisiacich so sťažnosťou,
ktorú som podal Ústavnému súdu SR, vrátane opisu sťažnosti, v ktorej namietam porušovanie

základných ľudských práv priznaných článkom 48 ods. 2 Ústavy SR v súdnom konaní o ochranu
osobnosti, ktoré vediem proti Slovenskej republike zast. Ministerstvom spravodlivosti
- z ďalšieho osobného spisu /kauza O.. A./ chýbali kolky v hodnote 10 000,- Sk
- chýba hotovosť 14 500,- Sk- chýbajú podacie lístky: doklady o zaplatení daní z nehnuteľností v mestách Žilina a Turzovka a dani
zo psov za r. 2002
- voda po holení zn. Carolina Herrera

- jeden ks fľaša alkoholu zn. Metaxa sedemhviezdičková
- výpis z účtu na meno O.. Z. Z. za r. 2001 zo Slovenskej sporiteľne a.s. pobočka Žilina
- 50 ks stravných lístkov
- kniha Ústava SR - komentár
- jeden ks čestného prehlásenia O.. G.

- jeden ks prehlásenia O.. B.
- 20 až 25 ks vizitiek známych a priateľov
- súkromný telefónny zoznam, ktorý obsahoval nezverejnené súkromné telefónne čísla viacerých osôb
cca 40 mužského i ženského pohlavia
- jeden ks dámsky zlatý náramok
- súkromný spis /O.. P.. Z./, ktorý obsahoval zmluvu o zriadení záložného práva,

kolkové známky v hodnote 12 000,- Sk a hotovosť 3 000,- Sk
- výplatné pásky z roku 2001 a 2002
- krabica cigár zn. Habana, výrobca Bransen Dominicana CXA, ktorá obsahovala 10 ks cigár

Žiadam, aby mi vymenované veci boli vrátené v lehote 3 dní, prípadne aby mi bola poskytnutá adekvátna

finančná náhrada v prípadoch v ktorých je možné chýbajúce veci finančne ohodnotiť.

Do dnešného dňa nemám ani potuchy kto a akým spôsobom manipuloval s mojimi osobnými a
pracovnými vecami, ktoré sa pôvodne nachádzali v kancelárii č.215, pretože po príchode na pracovisko
8. 4. 2002 mi nikto neoznámil, kde sa vlastne moje veci nachádzajú, vedúci súdnej správy Ing. O.. B.

mi kľúče od „novej“ kancelárie odovzdal v prítomnosti policajtov asi o 9:30 hod. dňa 8. 4. 2002. Na
moje opakované žiadosti mi nikto oficiálne neodovzdal veci, ktoré boli vypratané 5. 4. 2002 z kancelárie
č. 215, pričom pri rešpektovaní Vašej odpovede spôsobu prevzatia veci, ktoré sa pred odchodom na
dovolenku 28. 3. 2002 nachádzali v kancelárii č. 215 som zistil, že časť osobných a súkromných vecí,
ktoré sa v tejto kancelárii nachádzali v nezanedbateľnej hodnote chýba, pričom naviac chýbali i peniaze

a kolkové známky“.

Toto podanie bolo vedené pod Spr. 648/02.

Dňa 27. 8. 2004 vyhotovila A.. O. D. „ÚRADNÝ ZÁZNAM“, ktorého text /č. l. 244/ je nasledovný:

„Dňa 27. 8. 2004 som doručila O.. Z. Z., sudcovi OS Žilina, fotokópiu Opatrenia Spr. 323/02, ktorá plne
zodpovedá originálu, ktorý je založený v registri Spr.
Fotokópiu som vyhotovila na osobnú žiadosť sudcu“.

V spise veci Obvodného oddelenia PZ SR Žilina - východ ČTS: ORP - 338/OPP - V - 2002 /č. l. 189/

sú uvedené nasledovné skutočnosti:
Uznesením zo dňa 7. 5. 2002 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže, ktorého skutku
sa dopustil neznámy páchateľ, tým, že dňa 5. 4. 2002 okolo 10:15 hod. z kancelárie č. 215 žalovaného,
pri sťahovaní kancelárie žalobcu do kancelárie na 3. poschodí odcudzil veci konkretizované v žalobe,
čím žalobcovi - oznamovateľovi spôsobil škodu vo výške 60 650,- Sk

Uznesením zo dňa 31. 5. 2002 bolo trestné stíhanie prerušené, nakoľko neboli zistené skutočnosti
oprávňujúce konať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Dňa 22. 5. 2002 boli v tejto veci policajným orgánom vypočutí ako svedkovia nasledujúci deviati

pracovníci žalovaného a jeho predseda, ktorý bol vypočutý dňa 28. 5. 2002.

O. P. administratívna pracovníčka žalovaného, uviedla nasledovné:
„Na príkaz predsedu Okresného súdu v Žiline som organizačne zabezpečila sťahovanie vecí a nábytku
z kancelárie č 215 B.. Z.. Organizačne zabezpečila znamená, že som oboznámila pracovníčky trestného

oddelenia, ktoré výkon zabezpečili. Ja osobne som pri spisovaní veci v kancelárii nebola a k veci nemám
viac čo uviesť“.

O. A., údržbár žalovaného, uviedol nasledovné:„Dňa 5. 4. 2002 o 10:15 hod som ako údržbár súdu bol požiadaný, aby som bol nápomocný pri sťahovaní
vecí a nábytku z kancelárie č. 215 B.. Z.. Pracovníčky trestného oddelenia spisovali veci, ktoré sa v
kancelárii nachádzali, ja som ich pomáhal ukladať do krabíc, ktoré som vynášal pred kanceláriu. Po

uložení vecí do krabíc tieto som okamžite prelepil páskou a takto som ich ukladal pred kanceláriu. Po
zbalení vecí do krabíc, prelepené krabice sa vynášali hore do novej kancelárie. Podotýkam, že krabice
počasvynášaniadonovejkancelárie,ktorájet.č.označenáč.315/2nebolapoškodenáaniznejnemohlo
byť nič odcudzené nakoľko po vynesení krabíc sa kancelária uzamkla p. B.. Podotýkam, že počas
sťahovania za mojej prítomnosti nedošlo k odcudzeniu veci O.. Z. a taktiež som ich ani ja neodcudzil.

To je všetko čo k veci môžem uviesť“.

A. D., vedúca trestného oddelenia žalovaného, uviedla nasledovné:
„Dňa 5. 4. 2002 som na príkaz dozornej úradníčky odišla vypomáhať pri sťahovaní kancelárie O.. Z., kde
som konkrétne ja ukladala veci do krabíc, ktoré kolegyne zapisovali. Krabice sa potom prelepili lepiacou
páskou a odniesli na chodbu, kde ich pravdepodobne v ten deň údržbár s pánom Deverom povynášali

do novej kancelárie O.. Z.. Nemám vedomosť o tom, že by niečo niektorá z kolegýň odcudzila. Ja som
taktiež nič neodcudzila. To je všetko, čo som k veci uviedla“.

U.. O. B., vedúci súdnej správy žalovaného, uviedol nasledovné:
„Pracujem ako vedúci súdnej správy v Žiline na okresnom súde. Dňa 5. 4. 2002 na príkaz predsedu

OS v Žiline bola o 10:15 hod. otvorená kancelária č. 215, sudcu B.. Z. za účelom presťahovania vecí
z kancelárie do novovytvorenej kancelárie, o čom bola spísaná zápisnica. Pri sťahovaní boli prítomné
pracovníčky trestného oddelenia a p. A., ktorí balili a zapisovali veci O.. Z., ktoré som ja spoločne s A.
odnášaldonovejkancelárie.Popresťahovanívecídonovejkanceláriesomtútouzamkolakľúčuschoval
vo svojom trezore. Tento kľúč som potom odovzdal za prítomnosti polície O.. Z.. Nemám vedomosť o

tom, že by niekto z pracovníkov odcudzil O.. Z. nejaké veci. To je všetko čo som k veci uviedol“.

A. A., zapisovateľka žalovaného, uviedla nasledovné:
„Dňa 5. 4. 2002 som na príkaz dozornej úradníčky vypomáhala pri sťahovaní kancelárie O.. Z. Z., kde
som pomáhala ukladať veci z kancelárie O.. Z. do krabíc, pričom tieto veci sa zapisovali, po uložení

vecí do krabic sa krabice prelepili lepiacou páskou, vyniesli sa na chodbu, kde bol údržbár, ktorý
pravdepodobne neskôr vynášal veci do kancelárie do novej. K odcudzeným veciam neviem uviesť nič
konkrétne a tiež neviem uviesť kto by ich mohol odcudziť“.

Ľ. A., zapisovateľka žalovaného, uviedla nasledovné:

„Dňa 5. 4. 2002, okolo 9:30 hod som spoločne s kolegyňami odišla vypomáhať pri sťahovaní kancelárie
O..Z.,kdesomskladalavecidokrabíc,ktorésanajskôrzapisovalinazápisnicu.Tietokrabicesavynášali
na chodbu, neskôr do kancelárie O.. Z.. Tieto veci vynášal údržbár. Nemám žiadnu vedomosť o tom, že
by niekto niečo odcudzil z vecí pána O.. Z..

A. G., súdna tajomníčka žalovaného, uviedla nasledovné:
„K veci uvádzam nasledovné:
Dňa 5. 4. 2002 asi o 9:30 hod. prišla do trestnej kancelárie dozorná úradníčka, ktorá si zvolala celé
trestné oddelenie s tým, že nám oznámi, že na príkaz predsedu súdu OS Žilina budeme prítomné o
10:15 hod. pri vysťahovávaní kancelárie O.. Z.. Pri sťahovaní som ja osobne spisovala zoznam vecí,

ktoré do krabíc ukladali Martinčová, D. W. A., krabice sa číslovali podľa zápisnice čo som rukou písala.
Krabica sa prelepila lepiacou páskou. Takto boli spísané zoznamy všetkých vecí, ktoré sa nachádzali
v uvedenej kancelárii. Tieto veci sa potom opravujem, tieto veci povynášal p. B. s údržbárom do novej
kancelárie O.. Z.. Nemám vedomosť o tom, že by niekto niečo zobral“.

F. A. Z., zapisovateľka žalovaného, uviedla nasledovné:
„Dňa 5. 4. 2002 som na príkaz dozornej úradníčky odišla vypomáhať pri sťahovaní kancelárie O.. Z.
Z., kde som konkrétne ja ukladala veci z kancelárie O.. Z. do papierových krabíc, pričom každá jedna
vec, ktorá mi išla cez ruky bola zapísaná, pani A. Č.. Veci sa uložili do krabice a prelepili sa priesvitnou
páskou a vytlačili sa na chodbu, kde bol údržbár, ktorý vynášal veci do novej kancelárie, pričom neskôr

mu pomáhal pán U.. O. B.. K chýbajúcim veciam pána O.. Z. uvádzam to, že konkrétne cez moje ruky
prešli stravné lístky, ktoré boli v počte 53 ks a ktoré som uložila do krabice. Na ostatné veci si nepa-
mätám, ale všetky veci sa zapisovali. Neviem uviesť, ako mohlo dôjsť k odcudzeniu vecí“.A. Č., pracovníčka žalovaného, uviedla nasledovné:
„Dňa 5. 4. 2002 okolo obeda som odišla s kolegyňami do kancelárie O.. Z. na príkaz dozornej úradníčky,
zapisovala som veci nachádzajúce sa v kancelárii, ktoré po zapísaní boli kolegyňami uložené do krabíc

a prelepené lepiacou páskou. Krabice sa označili číslami podľa zoznamu vecí. Tieto krabice vynášal na
chodbu údržbár, na druhý deň ich spolu s p. B. vynášali do novej kancelárie B.. Z.. Nemám vedomosť o
tom, že by niečo počas zapisovania bolo odcudzené. To je všetko, čo chcem k veci uviesť“.

O.. Z. G., predseda žalovaného, uviedol nasledovné:

„Sťahovanie zamestnancov pri organizačných zmenách je bežnou vnútornou záležitosťou organizácie.
V posledných dvoch rokoch pribudlo vyše 10 nových zamestnancov a zavádza sa nový systém práce.
Sťahovaní na súde bolo asi 9 a doposiaľ neboli s tým žiadne problémy. Problém vznikol len pri B.. Z.,
ktorý má problém rešpektovať kohokoľvek a čokoľvek, keďže odmietal čo len diskutovať o probléme,
nieto sa mu ešte podrobiť. Musel som rozhodnúť o sťahovaní písomne. Rozhodnutie som mu osobne
doručil, pričom som rešpektoval jeho požiadavku nerušenia pri práci. Sťahovanie sa uskutočnilo mimo

jeho pracovnej doby a pracovníci poverení týmto úkonom urobili súpis vecí a takto boli presťahované do
novej kancelárie. Akákoľvek trestná zodpovednosť moja alebo zamestnancov súdu je vylúčená, pravidlá
príkazu porušil jedine oznamovateľ. Veľké riziko problému by mohlo vzniknúť, keby bol pri sťahovaní
prítomný, takému riziku som však zamestnancov nechcel vystaviť. To je všetko čo som k veci uviedol“.

Svedok O.. Z. G., bývalý predseda žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 14.
11. 2008 /č. l. 227 - 229/ uviedol nasledovné:
„Spomínam si na situáciu ohľadne sťahovania B.. Z. do nových priestorov, v tom čase som bol
predsedom OS Žilina. Toto sťahovanie bolo súčasťou veľkých zmien na súde tých sťahovaní bolo možno
20 - 25, keď som začínal pôsobiť ako predseda OS Žilina, to bolo začiatkom r. 2000 na súde pôsobilo 100

pracovníkov a keď som odchádzal v r. 2006 z tejto funkcie, tak tam bolo asi 140 ľudí, pričom to obdobie,
keď sa sťahoval B.. Z., tak to bolo obdobie, kedy sa naberali ľudia, prijímali sa asistentky, pôvodne napr.,
pracovali 2 zapisovateľky, pracovali pre 3 - 4 sudcov, 3 pre 5 sudcov a takže každý sudca nemal vlastnú
zapisovateľku a keď sme prijali novú zapisovateľku niekedy v r. 2000, tak mi vedúca správy oznámila,
že ju nemá kam posadiť a napriek tomu sa tam podarilo umiestniť 40 ľudí. Prvý dôvod bol v tom, že sme

museli umiestniť väčší počet ľudí, ktorých sme pre výkon práce potrebovali a druhým dôvodom bolo to,
že sme menili organizáciu práce na súde, a to tak, že sme posadili do jednej kancelárie tajomníčku a do
vedľajšej kancelárie 3 zapisovateľky jej podliehajúce. Ďalším dôvodom bolo to, aby sa zlúčili kancelárie
jednotlivých súdnych oddelení vybavujúcich jednotlivé súdne agendy, to znamená že bol pospolu c -
úsek, t - úsek, er - úsek, správa súdu, pretože niekedy sedeli jednotliví na seba nadväzujúci pracovníci

v rámci jednej agendy na rôznych poschodiach budovy, čo nebolo praktické, podotýkam, že s týmto
problémom sa boril aj žalobca, ako predchodca vo funkcii predsedu OS Žilina, keď sa za jeho éry
kancelárie predeľovali priečkami, aby sa vytváral priestor navyše. Čo sa týka sudcov, snažil som sa, aby
každý z nich sedel sám v kancelárii, i keď to bolo ťažké, sedeli po rôznych poschodiach v podstate v
každom kúte budovy, dnes sedia všetci na treťom poschodí. Keď sa musel sudca sťahovať, vždy som

sa snažil aby sa im tam poupratovalo, natrela podlaha vymaľovala kancelária, keď sa museli sťahovať,
tak som im ponúkal na výber, aj nábytok ktorí sme kupovali. Túto možnosť výberu nábytku som ponúkal
tým sudcom, ktorí sa sťahovali, ostatní museli počkať až potom, ako sa zariadili kancelárie nanovo.
Čo sa týka sťahovania B.. Z., chcem uviesť, keby to nebolo naozaj nutné, tak by som to nerobil. Načo
by som si vyrábal problémy, my sme predtým mali určité výmeny názorov na stretnutiach sudcov. B..

Z. W. B.. Q. mali kancelárie oproti sebe na 2. poschodí, vedľa kancelárií správy súdu. Zmysel ich
sťahovaniabolten,žeišlina3.poschodie,kdebolkompletnýtrestnýúsektedazapisovateľky,tajomníčky
a ďalší trestný sudca. Je pravdou, že išli do menších priestorov, ktoré som vytvoril tak, že som 1 väčšiu
kanceláriu nechal predeliť priečkou a do ich pôvodných kancelárií išli po dvaja zamestnanci a dokonca v
jednej z tých kancelárií boli jeden čas 3 pracovníčky, v ich nových sudcovských kanceláriách som nechal

vybrúsiť podlahu, nalakovať ju, vymaľovať kancelárie, takisto natierať rámy okien a boli urobené prípojky
na telefóny a počítače a taktiež som im ponúkol možnosť výberu nového nábytku“.

Sudca dal svedkovi k nahliadnutiu opatrenie ním vydané ako predsedom súdu dňa 27. 3. 2002 pod
Spr. 323/02.

Svedok vypovedá:
spomínam si na toto opatrenie, podotýkam že to bolo jedenkrát, čo som vydal také opatrenie, lebo
ľudia rešpektovali, aj B.. Q. sa presťahovala, problém bol v tom, že pri sťahovaní bola nutná kontinuita,vyplývajúca zo vzájomnej dohody, a to tak, že jedna kancelária sa jeden deň pobalila, druhý deň
presťahovala a tretí deň sa pracovalo a každé sťahovanie sa týkalo 10 ľudí, pričom, ak niekto to
sťahovanie zasekol, stáli viacerí ľudia, aj ich práca. Podotýkam, že sťahovania na súde sa dotkli každého

pracovníka a ja som vždy ten svoj zámer poslal dotknutým ľuďom buď mailom alebo som to povedal
osobne. Boli dni, kedy som celý čas trávil na chodbách a v kanceláriách a vysvetľoval nový systém
práce. Podotýkam, že i keď to bolo ťažké, 90% ľudí bolo s tým spokojných.
Čo sa týka mojej rukou písanej úpravy v dolnej časti Spr., táto úprava znamená, aby sa už ako spis
odložil pod Spr. Podotýkam že toto opatrenie nebolo založené pod Spr. 10. 5. 2002, ale v čase, keď

bolo vydané, čo je zrejmé z denníka Spr. Keď som si sám písal opatrenie, vždy som tam dal rok a
sekretárka dopísala číslo pred lomítkom. Toto opatrenie určite nebolo vydávané dodatočne, ale vtedy,
kedy je tam napísané počítačom 27. 3. 2002. Určite som doručoval toto opatrenie aj B.. Q., aj žalobcovi,
i keď je možné, že som to nedával podpisovať. Neviem kedy presne sa presťahovala Dr. Urbanová, ale
v konečnom dôsledku sa presťahovala, povedala, že to akceptuje a že má podozrenie, či to nerobím
naschvál. Čo sa týka toho podpisovania obežníkov sudcami, tak, niektoré som nedával podpisovať,

lebo mi to pripadalo nedôstojné, či v tomto prípade som si to dal podpísať neviem, išlo o skúsených
sudcov, viem, že som to vybavoval osobne a nepoveril som nikoho iného. Zdôrazňujem ešte raz, že
toto sťahovanie nebolo z jedného dňa na druhý, ale vedeli o tom aj Dr. Urbanová, aj B.. Z. nejakú
dobu predtým. Toto opatrenie som dal na samotnú realizáciu riaditeľovi U.. B., ktorý mal zabezpečiť
sťahovanie. Nepísal som do tohto opatrenia, kedy sa má to sťahovanie urobiť, písal som tam, že sa má

urobiť vo vhodnom termíne tak, aby sudcovia mohli pojednávať. Stále však boli nejaké problémy, riaditeľ
mi hovoril, že to nejde z nejakých dôvodov, tak som po tom opatrení povedal dosť a išlo sa na jeho
realizáciu s tým, že nemôžeme nechať týždeň, dva čakať iných ľudí, ktorí nemohli tým pádom pracovať.
Ja si nespomínam na to, že v tom čase mal žalobca dovolenku, nepamätám sa, kedy som ju podpisoval,
len si spomínam na situáciu, že mi povedal riaditeľ súdnej správy U.. B., že sú nejaké problémy, že

stále je nejaká prekážka sťahovania, tak som povedal, že už to treba zrealizovať, už prišiel človek zo
stavebnej firmy za mnou, že sa to má zrealizovať, že potrebujú v tých kanceláriách robiť objednané
práce. Ja som poveril riaditeľa zabezpečením toho sťahovania a už potom ako technicky to zabezpečil,
to už som nechal na neho a už sa zrejme sťahovalo, keď prišiel za mnou, že mu volal žalobca, že niekedy
v priebehu budúceho týždňa by sa mohol presťahovať a ja som povedal, že nech už to dokončia. Žalobca

a B.. Q. ma podozrievali a ja som nemal dôveru, či nejde o nejakú obštrukciu z jeho strany, tak sme to
už dokončili, lebo už sme nemohli čakať kvôli ďalším zamestnancom na súde, ako aj kvôli stavebnej
firme, ktorá potrebovala pracovať. Viem, že veci z jeho kancelárie sa spisovali a balili do krabíc, viem
že riaditeľ správy mi povedal, že to robili pedantne. Dávali si pozor.

Sudca predložil svedkovi úradný záznam o doručení uvedeného opatrenia žalobcovi dňa 27. 8. 2004
A.. O. D., ktorý je pripojený k fotokópii Spr. 323/02.

Svedok vypovedá:
„K tomu mám toľko, si to bol vyžiadať, tak mu ho doručila“.

Sudca predložil svedkovi fotokópiu Spr. OS Žilina 403/02.

Svedok vypovedá:
„Na to si už nepamätám“.

Na otázku súdu, prečo je zápisnica napísaná dňa 5. 4. 2002 zapísaná pod Spr. 423/02 až po žiadosti
žalobcu za dňa 8. 4. 2002 zapísanou pod Spr. 403/02, svedok vypovedá:
„Neviem, ani jedno som nezapisoval“.

Sudca predložil svedkovi Spr. 648/02.

Svedok vypovedá:
„Určite som mu na to odpovedal, na všetko som odpovedal. Tých listov bolo mnoho, pre mňa bol
podstatný chod súdu, nie takéto vzájomné vypisovačky. Netuším či sudcovia boli poistení ohľadne straty

vecí“.

Na otázku súdu, čo myslel svedok svojou vetou pri výpovedi pred policajným orgánom v Žiline dňa 28.
5. 2002 pod ČVS - ORP - 338/OPP - V-2002, a to:„Veľké riziko problému by mohlo vzniknúť, keby bol pri sťahovaní prítomný, takému riziku som však
zamestnancov nechcel vystaviť“, svedok vypovedá:
„Až teraz sa mi vracia, že som vôbec v tejto veci vypovedal, ja som vypovedal viackrát na polícii a čo

som tým myslel, teraz už neviem“.

Na otázku súdu, či svedok nedal pokyn na sťahovanie práve preto, že žalobca nebol prítomný na
pracovisku, svedok vypovedá:
„Neviem povedať, či to bolo práve preto alebo zhodou okolností, že tam nie je alebo že prišiel určitý deň,

kedy do mňa dobiedzali zamestnanci a stavebná firma a ten jeden deň už musel prísť“.

Na otázku súdu, čo myslel svedok, keď vo svojej výpovedi policajným orgánom uviedol že:
„sťahovanie sa uskutočnilo mimo jeho pracovnej doby“, svedok vypovedá: „Neviem, aké konkrétne
okolnosti som mal na mysli, ja som niečo povedal pred policajtom, zapísal si to, podpísal som sa,
poriadne som si to ani neprečítal, mňa takéto veci obťažovali, netuším čo som konkrétne mal na mysli“.

Svedok U.. O. B., riaditeľ správy žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 11.
2008 /č.l. 229 - 230/ uviedol nasledovné:
„Spomínam si na sťahovanie B.. Z. v apríli 2002 z jeho pôvodnej kancelárie do novej.

Sudca predložil svedkovi Spr. OS Žilina 323/02 zo dňa 27. 3. 2002 a Spr. 423/02 zo
dňa 5. 4. 2002.

Svedok vypovedá:
„na toto opatrenie si spomínam, dostal som ho predtým sťahovaním, podotýkam že samotné sťahovanie

sa uskutočnilo na osobný príkaz predsedu OS Žilina ktorým bol vtedy O.. Z. G..
28. 3. 2002 bol za mnou žalobca, že odchádza na dovolenku a že vie, že má byť presťahovaný ale že
má v kancelárii rozložené pracovné veci a aby sme ho počas jeho neprítomnosti nesťahovali. Viem, že
mal dovolenku na obdobie 4 dní ale kedy mal jej nástup neviem, to opatrenie mi predseda súdu doručil
buď on osobne alebo jeho sekretárka, či ho mal aj žalobca neviem, ale vedel že má byť presťahovaný,

konkrétny termín sťahovania stanovený nebol, a preto prišiel za mnou pred nástupom na dovolenku a
požiadal ma, aby počas dovolenky nebol presťahovaný. Vo štvrtok 4. 4. 2002 ma zavolal predseda súdu
B.. G. k sebe a nariadil mi, aby sme okamžite presťahovali kanceláriu žalobcu s tým, že určil skupinu
ľudí s ktorými sa má táto práca vykonať, konkrétne všetky pracovníčky trestného odd., ktoré boli v ten
deň v práci.

Povedal mi:
„Zober si trestné odd., a presťahujte kanceláriu B.. Z.“. Takže hneď vo štvrtok 4. 4. 2002 som prizval p.
D., ako vedúcu trestnej kancelárie, dozornú úradníčku p. P., údržbára p. A. O. a zapisovateľku B.. Z.,
myslím, že to bola p. A.. Otvorili sme kanceláriu žalobcu a zistili sme, že miestnosť nie je pripravená na

sťahovanie tým, že boli po stole pracovné veci. Údržbár zmeral dĺžku nábytkovej steny, aby zistil, či sa
mu vojde do kancelárie, miestnosť sme uzamkli. O tejto skutočnosti, že kancelária nie je pripravená na
sťahovanie som informoval B.. G.. V piatok 5. 4. 2002 ráno, mňa a O. P. zavolal k sebe do kancelárie
B.. G. okolo 9 hod. a dôrazne nám nariadil, že musí byť kancelária žalobcu presťahovaná ešte v ten
deň v piatok, súčasne nám nariadil, že presťahovanie vykoná komisia v zložení ja, p. P., Z.. A. a

všetky pracovníčky trestného úseku, ktoré boli v ten deň v práci. Súčasne upozornil mňa a p. P., že
nesplnenietejtoúlohybudepovažovaťzazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Povedalmi,že,keďto
nebude presťahované, tak v pondelok nemusím prísť do práce. Proste trval, že sa to musí presťahovať.
Poukazujem na to, že na celom súde prebiehalo rozsiahle sťahovanie, B.. Z. W. B.. Q. vedeli, že sa
chystajú kancelárie na 3. poschodí pre nich a odmietli sa presťahovať:

B.. G. mi dával dvakrát pokyn, aby som zistil požiadavky sudcov na zariadenie interiérových zariadení
s tým, že správa súdu im dá všetko, čo budú potrebovať. Dvakrát som B.. Z. o tom povedal, že
on o sťahovaní ani nevie. Tak sa k tomu postavil. Keďže bolo všetko posunuté a ostali len tieto 2
kancelárie, tak som chápal rozhodnutie B.. G., aj keď si myslím, že sa sudcovia mali dohodnúť a nemalo
sa to robiť tou formou, týmto spôsobom. Je pravdou, že mi žalobca telefonoval 4. 4. 2002 niekedy

ku koncu pracovnej doby a už vedel o tom, že sme boli v jeho kancelárii a uzamkli sme ju. Znova
ma žiadal, aby sme ho nepresťahovali, dôvod neuviedol, ja som povedal, že z vlastnej iniciatívy ho
sťahovať nebudem, keď dostanem príkaz budem to rešpektovať. Tým rozhovor skončil. Na druhý deň
sme urobili to sťahovanie a potom už mi nevolal. Sťahovanie sme začali okolo 10:00, 10:15 hod., atrvalo do konca pracovnej doby. Bolo to rozhodnutie predsedu súdu okamžite presťahovať žalobcu. Je
pravdou, že tam bola stavebná firma na našom súde, ale v kancelárii žalobcu v jeho pôvodnej kancelárii
nemala vykonávať žiadnu činnosť, ani ju nevykonávala. Toto sťahovanie nebolo v súvislosti so žiadnymi

stavebnými prácami. Ja som nastúpil pracovať na OS Žilina v r. 2001“.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 11, O.Z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, cit. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ods. 2, cit. ust. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3, cit. ust. zák., výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavy, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť
len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa ČI. 19 ods. 2. cit. zák., každý má právo pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a

rodinného života.
Podľa ČI. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.
Podľa ods. 2 cit. ČI., štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v
súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej

bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia
alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, okresný súd sa skladá z predsedu súdu,
podpredsedu alebo podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 80/1992 Zb. /zákon o štátnej správe súdov/ v znení neskorších predpisov,
úlohou štátnej správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon
súdnictva najmä po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej, finančnej a odbornej a dohliadať
spôsobom a v medziach ustanovených týmto zákonom na riadne plnenie úloh, ktoré boli zverené súdom.
Podľa § 8 ods. 1 cit. zák., ústredným orgánom štátnej správy súdov je Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky ďalej len „ministerstvo“.
Podľa ods. 2 cit. ust. zák., orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda najvyššieho súdu
a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štátnu správu krajských a okresných súdov vykonáva ministerstvo priamo
alebo prostredníctvom predsedov týchto súdov, štátnu správu okresných súdov môže vykonávať tiež

prostredníctvom predsedov krajských súdov.
Podľa § 10 citovaného zákona, predseda najvyššieho súdu a predsedovia krajských a
okresných súdov vykonávajú štátnu správu súdov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 15 ods. 1 písmo a/ cit. zák., predseda okresného súdu vykonáva štátnu správu okresného súdu
tým, že:

a) zabezpečuje chod okresného súdu po stránke personálnej a organizačnej, najmä tým, že určuje
počty prísediacich tohto súdu, zabezpečuje riadne obsadenie okresného súdu odbornými a ďalšími
pracovníkmi, vybavuje personálne veci sudcov a ostatných pracovníkov tohto súdu.
b) zabezpečuje chod okresného súdu po stránke hospodárskej, materiálnej a finančnej .

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol,
a to z nasledovných dôvodov:

1. Žalobca požiadal vo štvrtok dňa 28. 3. 2002 o čerpanie riadnej dovolenky v období „od 2. 4. do 5. 4.
2002 včítane, t.j. 4 pracovných dní“ a v ten istý deň mu bol k tomu daný súhlas.

2. Deň 1. 4. 2002 bol dňom pracovného pokoja /Veľkonočný pondelok/.3. V stredu dňa 27. 3. 2002 vydal O.. Z. G., K. tom čase predseda žalovaného, pod Spr. 323/02,
„OPATRENIE“ ktorým „nariadil z pôvodných kancelárií žalobcu a O.. A. Q., sudcov žalovaného,
presťahovanie vecí do nových kancelárií, určených pre nich na 3. poschodí na trestnom úseku tým, že

keďže sudcovia s návrhom nesúhlasili, bolo potrebné rozhodnúť a vec uzatvoriť, čo prislúcha predsedovi
súdu, pričom organizačne sťahovanie zabezpečia vedúci súdnej správy a hospodárka súdu“.

4. Presťahovanie sa podľa tohto „OPATRENIA“ malo uskutočniť „vo vhodnom termíne“. Predseda súdu
rešpektuje pritom námietku nerušenia pri práci a sťahovanie môže prebehnúť počas pojednávania alebo

po pracovnej dobe. Sudcovia v prípade potreby si zabezpečia svoje súkromné veci a cennosti, aby sa
predišlo nedorozumeniam.

5. Žalobca nemal žiadnu informáciu pred nástupom na dovolenku, že sa má z kancelárie č. dv. 215
vysťahovať a presťahovať do inej kancelárie a nehovorilo sa to ani v tom „opatrení v roku 2002“. /
Výpoveď žalobcu/

6.O..Z.G.,vtedajšípredsedažalovaného,„určitedoručovaltotoopatrenieajDr.Urbanovej,ajžalobcovi,
i keď je možné, že to nedával podpisovať. Niektoré obežníky nedával sudcami podpisovať, lebo mu
to pripadalo nedôstojné, či v tomto prípade si to dal podpísať nevie. Toto opatrenie dal na samotnú
realizáciu riaditeľovi U.. B., ktorý mal zabezpečiť sťahovanie“. /Svedecká výpoveď O.. G./

7. U.. O. B., vedúci správy žalovaného, „dostal uvedené opatrenie pred tým sťahovaním, doručil mu ho
buď osobne predseda žalovaného, alebo jeho sekretárka, či mal žalobca toto opatrenie nevie, ale vedel,
že má byť presťahovaný, konkrétny termín sťahovania stanovený nebol, a preto žalobca prišiel za ním
dňa 28. 3. 2002, pred nástupom na dovolenku a oznámil mu, že odchádza na dovolenku a že vie, že má

byť presťahovaný, ale že má v kancelárii rozložené pracovné veci a požiadal ho, aby počas dovolenky
nebol presťahovaný“. /Svedecká výpoveď U.. B.

8. Vo štvrtok, dňa 4. 4. 2002, „zavolal predseda žalovaného k sebe vedúceho súdnej správy žalovaného,
a nariadil mu, aby okamžite presťahovali kanceláriu žalobcu s tým, že určil skupinu ľudí s ktorými sa

má táto práca vykonať, konkrétne všetky pracovníčky trestného oddelenia, ktoré boli v ten deň v práci,
pričom mu povedal:
„Zober si trestné oddelenie a presťahujte kanceláriu O.. Z.. /Svedecká výpoveď U.. B.

9. „Takže hneď vo štvrtok 4. 4. 2002 vedúci správy žalovaného, prizval pani D. ako vedúcu trestnej

kancelárie, dozornú úradníčku pani P., údržbára Z. A. O. a zapisovateľku žalobcu, myslí, že to bola pani
A.. Otvorili kanceláriu žalobcu a zistili, že miestnosť nie je pripravená na sťahovanie tým, že po stole boli
pracovné veci a kanceláriu uzamkli“. /Svedecká výpoveď U.. B.

10. Vedúci správy žalovaného, „informoval predsedu žalovaného o tej skutočnosti, že miestnosť nie je

pripravená na sťahovanie“. /Svedecká výpoveď U.. B.

11. Vedúcemu správy žalovaného, „telefonoval dňa 4. 4. 2002 niekedy ku koncu pracovnej doby žalobca
a už vedel, že boli v jeho kancelárii a uzamkli ju. Znova ho žiadal, aby ho nepresťahovali“. /Svedecká
výpoveď U.. B.

12. Žalobcovi, „3. 4. alebo 4. 4. volal počas jeho dovolenky na mobil vedúci správy žalovaného U.. B.,
ktorí sa ho spýtal, že ako bude s tým sťahovaním, lebo že majú pokyn od predsedu súdu ho presťahovať,
aj napriek jeho neprítomnosti, ale on že nechce ísť do jeho kancelárie bez jeho prítomnosti, na čom sa
dohodli, že po návrate z dovolenky v pondelok 8. 4. 2002 sa pozrú, v akom stave sú jeho nové priestory,

čím telefonát skončil“. /Výpoveď žalobcu/

13. „V piatok, dňa 5. 4. 2002 ráno, okolo deviatej hodiny, zavolal predseda žalovaného k sebe vedúceho
súdnej správy žalovaného, a O. P. a dôrazne im nariadil, že kancelária žalobcu musí byť presťahovaná
ešte v ten deň v piatok, súčasne im nariadil, že presťahovanie vykoná komisia v zložení vedúci súdnej

správy žalovaného, pani P., Z. A. a všetky pracovníčky trestného úseku, ktoré boli v ten deň v práci.
Súčasne upozornil jeho a pani P., že nesplnenie tejto úlohy bude považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Povedal mu, že, keď to nebude presťahované, tak v pondelok nemusí prísť do
práce, proste trval na tom, že sa to musí presťahovať“. /Svedecká výpoveď U.. B.14. „Sťahovanie začali okolo 10:00 hod., 10:15 hod. a trvalo do konca pracovnej doby“. /Svedecká
výpoveď Ing. Deveru/

15. Žalobca už vedúcemu správy žalovaného, „viac nevolal“. /Svedecká výpoveď U.. B.

16. „Dňa 5. 4. 2002 zomrel žalobcovi otec, to mu volali nemocnice a v priebehu nasledujúcej pol hodiny
mu volali zo súdu, že bola predsedom súdu zriadená komisia, ktorá vošla do jeho kancelárie a vypratáva

mu veci. Nevie, kto mu už volal, možno to bol niekto z trestného úseku. Žalobca volal naspäť U.. B. s
tým, že sa na niečom dohodli a on povedal, že áno, že si je toho vedomý a že ide za predsedom súdu to
doriešiť, aby sa počkalo na jeho príchod do pondelka. Žalobca bral, že je to takto doriešené, viac U.. B.
nevolal, mal iné starosti, bol mimo Slovenska a rozmýšľal nad tým, ako zháňať letenky na Slovensko“. /
Výpoveď' žalobcu/

17. „ ... už sa zrejme sťahovalo, keď prišiel za O.. Z. G. vedúci správy žalovaného, že mu volal žalobca,
že niekedy v priebehu budúceho týždňa by sa mohol presťahovať a O.. G. mu na to povedal, že nech už
to dokončia. ... nemal dôveru, či nejde o nejakú obštrukciu zo strany žalobcu“. /Svedecká výpoveď O.. G.

18. O.. Z. G. si „nespomína na to, že v tom čase mal žalobca dovolenku, nepamätá sa kedy mu ju

podpisoval, len si spomína na situáciu, že mu povedal riaditeľ správy žalovaného U.. B., že sú nejaké
problémy, že stále je nejaká prekážka sťahovania, tak povedal, že už to treba zrealizovať, už prišiel
človek zo stavebnej firmy za ním, že sa to má zrealizovať, že potrebujú v tých kanceláriách robiť
objednané práce“. /Svedecká výpoveď O.. G.

19. O.. Z. G. nevedel, či „nedal pokyn na sťahovanie práve preto, že žalobca nebol prítomný na
pracovisku alebo, že prišiel určitý deň, kedy do neho dobiedzali zamestnanci a stavebná firma a ten
jeden deň už musel prísť.“ /Svedecká výpoveď O.. G.

20. Je pravdou, že „u žalovaného bola stavebná firma, ale v pôvodnej kancelárii žalobcu nemala

vykonávať žiadnu činnosť a ani ju nevykonávala. Toto sťahovanie nebolo v súvislosti so žiadnymi
stavebnými prácami“. /Svedecká výpoveď U.. B.

21. „Žalobca vedel, že sa pripravuje sťahovanie aj tejto kancelárie, že sa má pripraviť jej uvoľnenie,
ale to sa hovorilo asi pol roka, raz sa sťahovala administratíva, potom sudcovia, hádky boli o tom“. /

Výpoveď žalobcu/

22.„...nacelomsúdeprebiehalorozsiahlesťahovanie,žalobca,ajB..Q.vedeli,žesachystajúkancelárie
na 3. poschodí pre nich a odmietli sa presťahovať. Dr. G. mu dával dvakrát pokyn, aby zistil požiadavky
sudcov na zariadenie interiérových zariadení s tým, že správa súdu im dá všetko, čo budú potrebovať. /..

B. dvakrát o tom žalobcovi povedal, že on o sťahovaní ani nevie. Tak sa k tomu postavil“. /Svedecká
výpoveď U.. B.

23. „Toto sťahovanie nebolo z jedného dňa na druhý, ale vedeli o tom aj B.. Q., aj žalobca nejakú dobu
predtým“. /Svedecká výpoveď O.. G.

24. Samotné „sťahovanie“ prebiehalo spôsobom uvedeným deviatimi zamestnancami v ich svedeckých
výpovediach pred policajným orgánom a v „zápisnici napísanej dňa 5. 4. 2002“.

25. Z „Prílohy:

Zoznam vecí - 13 listov“, „Zápisnice napísanej dňa 5. 4. 2002“, je zrejmé, že obsahoval „pracovné a
súkromné“ veci žalobcu, celkom minimálne 260 vecí, ako aj to, že boli vypratané dve skrinky a šesť
zásuviek a že medzi vypratanými vecami sa nachádzali aj, a to súd osobitne zdôrazňuje, listy žalobcu,
resp., jeho korešpondencia, adresované fyzickým osobám a žaloby na ochranu osobnosti aj materiály k
žalobám na ochranu osobnosti /„§ 11“/, pričom z tohto zoznamu je zrejmé aj to, že balenie vecí bolo veľmi

precízne s označením každej veci a napokon, tento zoznam je súčasťou, resp., prílohou Spr. 423/02,
ktorá je od roku 2002 archivovaná, teda už šesť rokov a ešte niekoľko rokov ešte bude.26. Ako vyplýva z bodu 1 analýzy, žalobca požiadal vo štvrtok dňa 28. 3. 2002 o čerpanie dovolenky v
období „od 2. 4. do 5. 4. 2002 včítane, t.j. 4 pracovných dní a v ten istý deň mu bol k tomu daný súhlas.

27. deň 1. 4. 2002 bol dňom pracovného pokoja - Veľkonočný pondelok.

28. Ako vyplýva z bodu 7 analýzy U.. O. B., vedúci správy žalovaného, žalobca prišiel za ním dňa
28. 3. 2002, pred nástupom na dovolenku a oznámil mu, že odchádza na dovolenku a že vie, že má
byť presťahovaný, ale že má v kancelárii rozložené pracovné veci a požiadal ho, aby počas dovolenky

nebol presťahovaný.

29. Je teda zrejmé, že žalobca zrejme mal vedomosť o tom, že v stredu dňa 27. 3. 2002 vydal O..
Z. G. v tom čase predseda žalovaného pod Spr. 323/02 „OPATRENIE“, ktorým „nariadil z pôvodných
kancelárií žalobcu a O.. A. Q., presťahovanie vecí do nových kancelárií určených pre nich na 3. poschodí
na trestnom úseku tým, že keďže sudcovia s návrhom nesúhlasili, bolo potrebné rozhodnúť a vec

uzatvoriť, čo prislúcha predsedovi súdu, pričom organizačne sťahovanie zabezpečia vedúci súdnej
správy a hospodárka súdu.“

30. Keďže žalobca povedal U.. O. B. dňa 28.3. 2002, že vie, že má byť presťahovaný, je zrejmé, že mal
vedomosť o citovanom opatrení O.. Z. G..

31. Ako vyplýva z bodu 11. Analýzy, U.. O. B. , vedúcemu správy žalovaného „telefonoval dňa 4. 4. 2002
a už vedel, že boli v jeho kancelárii a uzamkli ju. Znova ho žiadal aby ho nepresťahovali.“

32. Žalobca teda už mal vedomosť o tom, že ako to vyplýva z bodu 9 analýzy „vo štvrtok 4. 4. 2002 boli

v jeho kancelárii U.. O. B. spolu s ďalšími pracovníkmi žalovaného a otvorili kanceláriu žalobcu a zistili,
že miestnosť nie je pripravená na sťahovanie tým, že po stole boli pracovné veci a kanceláriu uzamkli.“

33. Ako vyplýva z bodu 12. Analýzy „žalobcovi“ 3. 4. alebo 4. 4. volal počas jeho dovolenky na mobil
U.. O. B., ktorý sa ho spýtal, že ako bude s tým sťahovaním, lebo že majú pokyn od predsedu súdu ho

presťahovaťajnapriekjehoneprítomnosti,aleon,že nechceísťdojehokancelárie bezjehoprítomnosti,
na čo sa dohodli, že po návrate z dovolenky v pondelok 8. 4. 2002 sa pozrú, v akom stave sú jeho nové
priestory, čím telefonát skončil.“

34. ako vyplýva z bodu 13. analýzy „v piatok dňa 5. 4. 2002 ráno, okolo deviatej hodiny, zavolal predseda

žalovaného k sebe vedúceho súdnej správy žalovaného a O. P. a dôrazne im nariadil, že kancelária
žalobcu musí byť presťahovaná ešte v ten deň v piatok, súčasne im nariadil, že presťahovanie vykoná
komisia v zložení vedúci správy žalovaného, pani, P., Z. A. a všetky pracovníčky trestného úseku,
ktoré boli v ten deň v práci. Súčasne upozornil vedúceho súdnej správy a pani P., že nesplnenie tejto
úlohy bude považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Povedal vedúcemu súdnej správy, že

keď to nebude presťahované, tak v pondelok nemusí prísť do práce, proste trval na tom, že sa to musí
presťahovať.“

35. Súd konštatuje, že žalobca mohol predísť tejto situácii, a to tým, že by bol sám požiadal O.. Z. G. o
termíne a spôsobe presťahovania vecí z jeho kancelárie, a to ešte v čase, keď sa dozvedel o tom, že má

byť presťahovaný zrejme už z opatrenia O.. Z. G.U. vydanom 27. 3. 2002,resp., vtedy, keď požiadal vo
štvrtok 28. 3. 2002 o čerpanie riadnej dovolenky a v ten istý deň mu bol aj daný súhlas. Je možné, že by
sa dohodol s O.. Z. G. na konkrétnom termíne a spôsobe presťahovania, pričom to bolo v jeho záujme s
tým, že pokiaľ by k tejto dohode nedošlo, o presťahovanie vecí mohol požiadať ešte 28. 3. 2002, resp.,
ešte deň predtým, sám totiž vedel, že už 29. 3. 2002 to nebude možné, keďže to bol deň pracovného

pokoja - Veľký piatok. Súd zdôrazňuje, že O.. Z. G. nemal povinnosť snažiť sa o dohodu so žalobcom,
resp., ju iniciovať. No a samozrejme bolo to v jeho záujme najmä z toho dôvodu, že si musel byť vedomý
toho, že k presťahovaniu vecí môže dôjsť aj bez jeho prítomnosti, keďže o presťahovaní vedel, takže
pokiaľ k takejto iniciácii dohody nedošlo, žalobca si musel byť vedomý toho, že k presťahovaniu vecí
môže dôjsť aj bez jeho prítomnosti.

36. Súd podotýka, že presťahovanie vecí sa dalo časovo stihnúť v priebehu časti 27. 3. 2002 do 28. 3.
2002, resp., v priebehu dňa 28. 3. 2002, keďže ako vyplýva z bodu 14. Analýzy, svedok U.. B. uviedol,
že „sťahovanie začali okolo 10:00 hod., - 10:15 hod., a trvalo do konca pracovnej doby.37. Pokiaľ žalobca dvakrát žiadal U.. B. 28. 3. A 4. 4. 2002 /body 7. a 11. Analýzy/ o to, aby ho
nepresťahovali, musel si byť vedomý toho, že U.. B. nie je kompetentný o presťahovaní rozhodovať,

ale že, musí rešpektovať pokyny nadriadeného O.. Z. G., k čomu napokon aj 5. 4. 2002 došlo /bod 13.
analýzy/.

38. Treba ešte zdôrazniť, že žalobca neuviedol U.. B. závažné dôvody, ktoré by realizáciu sťahovania
znemožnili.

39. Opäť je treba zdôrazniť, že počas dovolenky žalobca nekomunikoval s O.. Z. G..

40. Samozrejme, aj keby dôvodom pre vydanie opatrenia boli plánované, pripravované stavebné úpravy,
nie je právne významné, či boli realizované neskôr, resp., že boli nerealizované vôbec, resp., že sa
vôbec technicky, stavebne, vôbec nedotkli kancelárie žalobcu.

41. Žalobca sa teda sám vystavil realizácii práva O.. Z. G., ako predstaviteľa štátnej správy žalovaného
realizovať svoje postavenie a z neho vyplývajúce práva, resp., povinnosti v zmysle cit., ust., zák., č.
335/1991 Zb. a č. 80/1992 Zb., a to ani vtedy, že by mohol s tým počkať do pondelka 8. 4. 2002.

42. Len pre úplnosť súd konštatuje, že súd už predtým právoplatne zamietol žalobu žalobcu v časti
uplatnenej náhrady škody.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods., 1 OSP, teda podľa zásady úspechu v konaní a
keďže žalobca nemal v konaní úspech, súd mu nepriznal ich náhradu, žalovanému ich nepriznal, keďže

mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava
III.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. zákona odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. zák., rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Ochrana osobnosti , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2013

Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2013