Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/397/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917209058
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7917209058.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne: R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.
XXXX/XX, A.G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Trebišov z 28. marca 2019, č. k. 17Csp/24/2017-162

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni
100% trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom určil neplatnosť zmluvy o úvere č. 901301627 zo dňa 25.4.2013 (I), v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (II) a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal
(III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa po pripustení jej zmeny žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, poskytnutého žalobkyni žalovaným na základe Zmluvy o úvere č. 901301627
zo dňa 25.4.2013 (ďalej tiež len „úverová zmluva“), eventuálne - pre prípad posúdenia úverovej zmluvy
ako neplatnej, určenia neplatnosti úverovej zmluvy. Podľa argumentácie žalobkyne je úverová zmluva
bezúročná a bezpoplatková v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z. z. preto, že v

nej absentujú údaje o viazanom finančnom agentovi [§ 9 ods. 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z.], o dobe
trvania zmluvy [§ 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z.], o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)
úveru [§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z.], o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov [§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.] a o priemernej hodnote RPMN [§ 9 ods. 2 písm. y)
zák. č. 129/2010 Z. z.], a tiež aj z dôvodu, že údaj o RPMN je v nej uvedený v nesprávnej výške. Podľa
žalobkyneodplatazaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovvovýške91,99%odporujezákonu(§53ods.6

Občianskeho zákonníka) a je v kolízii tiež s dobrými mravmi. Žalobkyňa vo svojej argumentácii pripustila,
že pre túto vadu môže byť posúdená ako neplatná celá úverová zmluva. Nakoľko v takom prípade by
deklarovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nebolo po práve možné, žalobkyňa žiadala pre túto
eventualitu právneho posúdenia veci určiť neplatnosť úverovej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie posúdil určovaciu žalobu za procesne prípustnú podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.,

s odôvodnením, že žalobkyňa má na určení naliehavý právny záujem. Ten vzhliadol v spotrebiteľskomstatuse žalobkyne a v dopade určenia na zlepšenie jej právneho postavenia, vyriešením spornej otázky
výšky jej úverového záväzku voči žalovanému.

4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že medzi stranami došlo k
uzavretiu úverovej zmluvy, podľa obsahu ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky
v sume 350,- Eur, oproti záväzku vrátiť ich spolu s dohodnutými úrokmi a nákladmi spojenými s úverom
spolu v sume 322,- Eur v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur. Súd prvej inštancie skutkovo tiež
ustálil, že v úverovej zmluve absentuje údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, údaj o dobe trvania zmluvy a údaj o úrokovej sadzbe úveru.

5. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 39, § 41, § 52 ods. 1, 3 a 4, §
52a ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších
zmien a doplnkov a § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy; právne posúdil
vzťah strán ako záväzkový z platnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pri zakladaní ktorého neboli podľa
jeho záveru (bod 37) v úverovej zmluve vyjadrené údaje vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. c), f) a i)
zák. č. 129/2010 Z. z. Z tohto dôvodu považoval úver za bezúročný a bez poplatkový s použitím ust.
§ 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo podľa

odôvodnenia napadnutého rozsudku v procesných súvislostiach vystavané na úvahe, že i napriek tomu,
že žalobkyňa formulovala eventuálny žalobný petit, nejedná sa o eventuálny návrh, ale o uplatnenie
dvoch samostatných nárokov. Z hľadiska hmotného práva bolo zamietavé rozhodnutie založené na
názore, že i z pohľadu cieľa sledovaného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, primárnym následkom absencie osobitných

obsahových náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy, prítomnosti neprijateľných podmienok v nej
a rozporu jej dojednaní o úverových nákladoch so zákonom alebo s dobrými mravmi, je v záujme
nezhoršenia právneho postavenia spotrebiteľa, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. čiastočným procesným
úspechom oboch strán v spore.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.

7. Žalobkyňa odvolaním napadla výlučne rozhodnutie o trovách konania, s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že jej prizná nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa

v odvolaní nesúhlasila so záverom prvoinštančného súdu, že si v spore uplatňovala dva samostatné
nároky;akcentovala,žeurčenianeplatnostiúverovejzmluvysapodľazmenenejžalobydomáhalalenpre
prípad, ak by z dôvodu neplatnosti tohto právneho úkonu nebolo možné vyhovieť primárnemu návrhu,
smerujúcemu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a argumentovala, že predpokladom
nastúpenia domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je platnosť úverovej zmluvy, čo vo svojej

podstate vylučuje možnosť určiť popri sebe zároveň bezúročnosť (bezpoplatkovosť) úveru a neplatnosť
úverovej zmluvy. Žalobkyňa v odvolaní prezentovala názor, že možnosť uplatnenia týchto nárokov v
eventuálnej pozícii, vyplýva priamo z formulácie ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.. Z týchto dôvodov
mal podľa žalobkyne súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania vyjsť s jej výlučného procesného
úspechu v spore. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť právneho posúdenia

veci žalobkyňa, podľa úvahy odvolacieho súdu, uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p. V odvolaní žalobkyňou formálne označené, a tiež citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), d) a f) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by
poukazovali na nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie, na prítomnosť inej vady konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo na nesprávnosť skutkových zistení

na základe vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie
dôvody žalobkyňou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené.

8. Odvolanie žalovaného smerovalo proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku s návrhom,
aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a vec v nej vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V

odvolaní žalovaný ťažiskovo namietal proti rozhodujúcim skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie
vo vzťahu k úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska jej osobitných obsahových náležitostí podľa zák. č.
129/2010 Z. z. Žalovaný odmietol skutkový nález prvoinštančného súdu, že v úverovej zmluve absentuje
údaj o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti úveru, s argumentáciou, že v zmluve jevýslovne upravené, že poskytnuté peniaze s dohodnutými úrokmi a poplatkami je žalobkyňa povinná
vrátiť v lehote splatnosti najneskôr do 20.4.2014. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na skutočnosť, že v
úverovej zmluve sa strany dohodli tiež na úroku a vyjadril názor, že jeho výška 66% (pozn. odvolacieho

súdu: v skutočnosti podľa zmluvy 39,15%) v okolnostiach prípadu nie je amorálna. Svojimi odvolacími
námietkami, poukazujúcimi na nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov žalovaný
uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. V odvolaní žalovaným formálne označený
a tiež citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi
odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť právnej vady konania, a tak

podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalovaným materiálne, a preto ani
procesne účinne uplatnený.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala (tiež) na to, že žalovaný podal odvolanie
oneskorene.

10. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne nezaujal stanovisko; rovnako nereagoval ani na vyjadrenie
žalovanej k jeho odvolaniu.

11. Podľa ust. § 362 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (3) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu
o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania
alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie

do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. (4) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané
na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na
podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie
odvolania.

12. Podľa ust. § 121 ods. 1, 2, 4 a 5 C.s.p., lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov. (2) Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. (4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (5) Lehota je zachovaná, ak
sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť

ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.

13. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalovanému
riadne doručený prostredníctvom jeho elektronickej schránky dňa 28.5.2019. Nasledujúceho dňa

(29.5.2019) teda začala, v zmysle citovaného ust. § 121 ods. 2 C.s.p., plynúť lehota 15 dní na podanie
odvolania, koniec ktorej pripadol na piatok 12.6.2019. Podľa potvrdení o odoslaní a doručení podania
žalovaný odoslal odvolanie prostredníctvom portálu eŽaloby dňa 13.6.2019, v ten istý deň bolo jeho
odvolanie doručené súdu prvej inštancie.

14. Podľa ust. § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak (tiež) bolo podané oneskorene.

15. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, nakoľko
napriek správnemu poučeniu v napadnutom rozsudku bolo podané až po uplynutí odvolacej lehoty,
pričom žalovaný jej zmeškanie procesným postupom podľa ust. § 122 C.s.p. odpustiť nenavrhol.

16. Zamietavý výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebolo v odvolacom konaní
preskúmavané.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné(§§355až358C.s.p.),beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.),vrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

18. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o
trovách konania, z hľadiska spôsobu posúdenia otázky predmetu konania a na ňu nadväzujúceho
použitia zásady úspechu pre toto rozhodnutie. Súd prvej inštancie v otázke predmetu konania vyšiel z
názoru, že žalobca formuláciou žalobného petitu učinil predmetom konania dva samostatné nároky -

1/ určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a 2/ určenie neplatnosti úverovej zmluvy. Konštatoval
v tejto súvislosti, že žalobkyňa primárne žiadala určiť neplatnosť úverovej zmluvy a subsidiárne sa
domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa posúdenia prvoinštančného súdu,
tieto nároky nie súčasťou eventuálneho návrhu, nakoľko, podľa jeho vysvetlenia, žalobkyňa sa
domáhala „... aby súd rozhodol o určení, že zmluva o úvere je neplatná alebo zároveň určenia že
úver je bezúročný a bez poplatkov“. Z týchto rozhodujúcich úvah prvoinštančného súdu vyplýva, že

jeho záver v otázke čo bolo predmetom konania, bol vystavaný jednak na modifikácii procesnej vôle
žalobkyne a jednak na nepochopení samotnej podstaty vymedzenia predmetu konania eventuálnym
návrhom. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že zmenenou žalobou, ako vyplýva z podania
žalobkyne zo dňa 20.3.2018, sa žalobkyňa domáhala primárne určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a len pre prípad záveru o neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti úverovej zmluvy.

V takejto konštelácii uvedených nárokov súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením zo
dňa 28.2.2019. Konštatovania súdu prvej inštancie, že „Primárnym výrokom však žalobkyňa žiadala
určiť zmluvu o úvere za neplatnú ako celok“ a že „V eventuálnom výroku žalobkyňa žiadala určiť,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo predpokladá platnosť zmluvy o úvere“ sú s týmito faktami
v zrejmom kontraste. Odvolací súd i napriek vynaloženiu značného úsilia nepochopil podstatu, a ani

smerovanie tiež úvahy prvoinštančného súdu, podľa ktorej mala žalobkyňa žiadať „...aby súd rozhodol
o určení, že zmluva o úvere je neplatná alebo zároveň určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov.“
Žalobkyňa totiž v súvislosti s vymedzením uplatneného nároku jasne vyjadrila, že sa oboch určení naraz
(„zároveň“) nedomáha a z ňou opísaného vzťahu medzi oboma nárokmi je zároveň tiež zrejmé, že sa
rozhodne nejedná ani o alternatívy („alebo“) rozhodnutia. Za rozhodujúce pre rozlíšenie samostatných

nárokov od nárokov v eventuálnom vzťahu právna prax považuje kritérium, či oba nároky môžu popri
sebe obstať. Pri eventuálnom návrhu sú oba nároky (primárny i sekundárny) previazané prípadnou
nemožnosťou splnenia prvého z nich. Pokiaľ tu takáto väzba chýba, jedná sa o samostatné nároky. Z
tohovyplýva,žezákladnouotázkou,ktorousamalsúdprvejinštanciepriposudzovanípovahyzloženého
žalobného nároku vysporiadať, bola otázka, či možno zároveň vyhovieť žalobe o určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru a návrhu na určenie neplatnosti úverovej zmluvy. V jej riešení sa odvolací súd
stotožňuje s názorom žalobkyne, že určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je možné len v prípade
platne založeného úverového vzťahu. To v posudzovaných súvislostiach znamená, že rozhodnutie o
neplatnosti úverovej zmluvy popri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zásadne neprichádza
do úvahy. Preto záver súdu prvej inštancie o samostatnej povahe oboch nárokov nemožno považovať

za správny. Rozlišovanie povahy zložených nárokov má pre rozhodnutie o trovách konania zásadný
význam. Platí totiž, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, čo
je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia podľa primárneho petitu. Vo
vzťahu k posudzovanej otázke predmetu konania možno preto vyjsť z toho, že v prípade eventuálnych
návrhov je predmet konania daný primárnym návrhom a sekundárny nastupuje do jeho pozície len

ak objektívne nebude možné vyhovieť primárnemu petitu. Praktickým výrazom tohto usporiadania je
právnou praxou aprobovaný spôsob rozhodovania o eventuálnych návrhoch. Tu platí, že pokiaľ súd
rozhoduje podľa subsidiárneho petitu, primárny petit zamietne. Naopak ale, ak súd rozhodne podľa
primárneho petitu, o subsidiárnom už nerozhoduje (por. napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010
z dňa 28.9.2011).

19. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad odvolací súd uzavrel, že
vyhovenie žalobe v jej primárnom petite eventuálne formulovaného návrhu zakladá výlučný procesný
úspech žalobcu v spore. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie na podklade
nesprávneho právneho názoru nad rámec predmetu konania (nadbytočne) rozhodol v neprospech

žalobcu o petite subsidiárnom.

20. Z týchto dôvodov, nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia spočívala vo svojej podstate len na právnej vade a pre jej korekciu existovaldostatočný skutkový podklad, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. a s použitím ust. § 255
ods. 1 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

21. V odvolacom konaní plne procesne úspešnej žalobkyni zároveň odvolací súd priznal s použitím
ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p., proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov
odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.