Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200152
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel : Po, vložka č. 2990/B, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: O. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom XX.V. XXX/X, XXX XX N., o zaplatenie 255,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia
255,64 eur s úrokmi vo výške 22 % ročne zo sumy 208,63 eur do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 222,64 eur od 1.2.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym
nástupcom spoločnosti CETELEM Slovensko a.s., ktorá so žalovaným uzavrela dňa X.X.XXXX zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Ďalej uviedol, že obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť

žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 252 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u
predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 20 mesačných splátok vo výške 15,16 Eur, so splatnosťou
prvej splátky 15.4.2015. Podľa bodu 1.4. Časti 1. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby Cetelem
poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných
podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa
20.3.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového

účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Ku dňu podania žaloby uhradil časť dlžnej sumy vo výške 60,64
eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vypovedal zmluvu a
vyhlásil ku dňu 1.3.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má
žalovaný podľa žalobcu k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške
255,64 Eur (208,63 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 14,01 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru;
33 eur z titulu z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Dlžná suma bola vyčíslená ku

dňu 19.11.2015, tzn. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu.
Okrem toho žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 %
ročne zo sumy 208,63 eur od 20.11.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 222,64 eur od 1.2.2016 do zaplatenia.Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.5.2019, avšak k tejto sa nevyjadril.

Výzvou zo dňa 25.7.2019 súd vyzval žalobcu, aby preukázal, že pri zosplatnení úveru bol dodržaný
postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vrátane toho, s ktorou prvou splátkou sa žalovaný
dostal do omeškania po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a uviedol konkrétne, v ktorej zmluve a jej článkoch
sa nachádzajú náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a preukázal splnenie povinnosti veriteľa ohľadom zisťovania bonity žalovaného v zmysle §

11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita
žalovaného).

Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 12.8.2019 uviedol, že má za to, že dodržal postup podľa §
53 ods. 9 OZ. Oznámil súdu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru neuhradením
mesačnej splátky splatnej k 15.8.2015.

Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy neprevyšujúcej sumu 1.000 EUR, išlo
ootázkujednoduchéhoprávnehoposúdeniaaskutkovétvrdeniastránnebolisporné,súdnaprejednanie
sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok
verejne vyhlásil.

Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa X.X.XXXX uzatvorili žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36

Bratislava, IČO: 35 787 783 , ktorého právnym nástupcom sa z dôvodu cezhraničného zlúčenia stala
spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09,
Francúzsko, a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zmluva 1“), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na nákup spotrebného tovaru u predajcu uvedeného
na úverovej zmluve, za ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach vo výške 15,16

EUR.

Podľa článku 3. bodu 3.1. časť 3. spoločných ustanovení zmluvy k zmluve o spotrebiteľskom úvere
a zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne
a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/

ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči
Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený podľa písm. A - vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou,
ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti; písm. B - odstúpiť od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere s okamžitou platnosťou; písm. C - vypovedať zmluvu o spotrebiteľskom úvere

výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná; písm. D - pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.

Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, že predmetný spotrebiteľský úver v prospech
žalovaného bol vyplatený dňa 20.3.2015 a doposiaľ boli titulom splátok úveru realizované úhrady vo

výške 60,64 EUR.Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že ku dnu 1.3.2016 sa jeho záväzok stal
splatný v celom rozsahu. Z výpisu z úverového účtu plynie, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splátkou splatnou dňa 15.8.2015, čo potvrdzuje vo vyjadrení zo dňa 12.8.2019 žalobca.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :

Právny vzťah medzi stranami založený zmluvami o úvere je potrebné posudzovať podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym

obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat
lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.
z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých stranou
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1750/2010
spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky

z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

Z obsahu spisu mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 252 EUR, z ktorého žalovaný zaplatil 60,64 EUR.

Zožalobcompredloženéhoprehľadusplátokaúhradkzmluveopôžičkesúdzistil,žeprávnypredchodca
žalobcu predpísal žalovanému splátky v sume 15,16 eur, pričom žalovaný sa dostal do omeškania
pred vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky minimálne so splátkami splatnými 15.8.2015, 15.9.2015,
15.10.2015, 15.11.2015, čo skutkovo potvrdil aj sám žalobca v podaní zo dňa 12.8.2015.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým
nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právomalebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní
vedel.

Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie,
predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto
zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Žalobca v doplnených skutkových tvrdeniach k žalobe v podaní zo dňa 14.8.2019 uviedol, že dodržal
postuppodľa§53ods.9Občianskehozákonníkaapredzosplatnenímvyzývalžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy (výzvy odoslané žalovanému dňa 6.11.2015) vo výške 78,04 eur, resp. 198,45 eur spolu
s informáciou o tom, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude CETELEM požadovať splatenie celej
nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru neuhradením splátky splatnej k 15.8.2015.

Vzhľadom na začatie konania dňa 25.1.2019 (doručenie žaloby) po nadobudnutí účinnosti zákona
č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v
Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca, resp. pôvodný

žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej
premlčaniu). Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu
č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania
premlčanýchnárokovzospotrebiteľskýchzmlúvvreakciinanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo

spotrebiteľskejzmluvypovažujezákonodarcaza opodstatnené,abysapouplynutípremlčacejdobytieto
práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom
na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať
vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom
inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru

pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase
a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému
uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v
tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného
plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto
kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a
vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto
právnaúpravasazdôvodupredchádzaniaprípadnejnerovnostivzťahujenaobestranyspotrebiteľského

vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.

Ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka je na zosplatnenie spotrebiteľského úveru
aplikovateľné v intenciách § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex specialis v tom
zmysle, že veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa §

565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. po splátke, od
splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (teda pre ktorú k zosplatneniu dochádza).
Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemusí bez ďalšieho
začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Zo skutkových okolností

prípadu (žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad k úveru poskytnutému žalovaného), ako aj
skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 15.8.2015
a rovnako tak aj s nasledujúcimi splátkami splatnými 15.9.2015, 15.10.2015, 15.11.2015. Žalovanému
bola právnym predchodcom žalobcu zasielaná výzva so žiadosťou o úhradu dlžnej sumy, v opačnom
prípade žalobca úver zosplatní. V zmysle vyššie uvedeného zmluvného dojednania, ako aj citovanej

právnej úpravy tak žalobca bol oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od splatnosti s prvou omeškanou splátkou a po doručení upozornenia k 15.11.2018 a po tomto dátume
zase s nasledujúcou omeškanou splátkou splatnou 15.9.2015 v lehote od 16.12.2015 do 15.1.2016.
K jednostrannému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu podľa tvrdení žalobcu došlo3.1.2016, kedy bol žalovaný v omeškaní najmenej 3 mesiace, a to so splátkou splatnou 15.8.2015 a v
lehote na platné uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie §
103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má
pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje
predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným

celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Prednosť má teda právna úprava zakotvená v druhej
vete §-u 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je počiatok plynutia premlčacej doby viazaný na
zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka
bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o
dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú
úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje. Premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103

Občianskeho zákonníka teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli
3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (teda zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda v
danom prípade 15.8.2015 a uplynula 15.11.2018. Pokiaľ žalobca doručil na súd žalobu až 25.1.2019,
potom je potrebné konštatovať, že v danom prípade žalobca v konaní uplatňuje premlčané právo,
ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní ho preto nemožno priznať.

Na základe tohto záveru súdu bola žaloba súdom zamietnutá pre jej nedôvodnosť, vzhľadom k čomu
bolo nadbytočné ďalej sa podrobne zaoberať posudzovaním náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podporu svojej argumentácie súd tiež odkazuje na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/84/2019.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu zamietol, preto je procesný úspech v rozsahu
100 % na strane žalovaného. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tomto prípade však
súd považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a tiež článok 4 CSP a

princíp analógie iuris. Žalovanému by ako úspešnému v spore teda patril nárok na náhradu trov konania,
avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto v súlade s uvedenými princípmi súd rozhodol tak, že mu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.