Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Macášková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Csp/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117205274
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117205274.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: H. P., X..XX.X.XXXX,

L. E. XXXX/XX, V., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31,
Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o zaplatenie 373,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 373,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 373,30 eur od 19.1.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.565,40 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.565,40 eur od 19.1.2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.1.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX. Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy žalobcovi neposkytol informácie vyžadované

zákonodarcom v zmysle ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením
Zmluvy. V zmysle ust. čl. 6 Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková
výška úveru - 1.500,- eur; Úrok - 70,00%; RPMN - 70,62%; Priemerná RPMN za úver 46,35%; Výška
mesačnej splátky - 85,15 eur; Počet mesačných splátok - 36; Celková čiastka splatná spotrebiteľom
3.065,40 eur. V Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu,
úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. V zmysle ust. čl. 8 je v

Zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť
žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru resp. revolvingu a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške
222,95 eur v prípade úveru. Odplata za poskytnutie služieb obsiahnutých v dohode sa stala splatnou
dňa, kedy bol žalobcovi poskytnutý úver. Žalobca v dobrej viere, pravidelne mesačne, od uzatvorenia
Zmluvy, splácal sumu vo výške 85,15 eur. Žalobca žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 3.065,40
eur, pozostávajúcu z istiny vo výške sumy 1.500,- eur a zmluvných úrokov vo výške sumy 1.565,40 eur.

Dňa 5.1.2017 elektronickou komunikáciou žalovaného vyzvali, aby vydal bezdôvodné obohatenie, a to
do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobcovi plnenie v stanovenej
lehote nevydal.UvedenáZmluvaniejevsúladesprávnouúpravouochranyspotrebiteľa,soZákonomospotrebiteľských
úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku.
Obohatenie žalovaného predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným,

t.j. sumou 1.500,- eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil, t.j. 3.065,40 eur, t.j. sumu vo výške 1.565,40 eur,
je získané prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.5.2017 uviedol, že objektívne neexistuje
právna norma, na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v petite návrhu

a ani žalobca ju v podanej žalobe neoznačil. Medzi skutočnosťami uvádzanými v návrhu na rozhodnutie
nejestvuje žiadna spojitosť a navrhovaný výrok je v rozpore s právnym poriadkom. Predmetný formulár
- Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch, žalovaný pred uzatvorením zmluvy
žalobcovi poskytol, pričom žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor pre oboznámenie sa
s jeho obsahom, pričom tento predzmluvný dokument obsahuje podpis žalobcu, ktorý je totožný s
podpisom na zmluve, dohode o zrážkach zo mzdy, atď. Je zrejmé, že tvrdenia žalobcu majú účelovo

zavádzajúci charakter.
Žalovaný popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti
vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalovanývznášanámietkupremlčaniauplatňovanéhonárokužalobcomzpohľaduuplynutiasubjektívnej
ako aj objektívnej premlčacej lehoty.

Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové
okolnosti z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom
zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali
svojvoľne. Argumentáciou žalobcu by sa absolútne stratil význam stanovenia objektívnej premlčacej
lehoty, lebo tá by potom neuplynula nikdy. Žalobca žiadnym spôsobom v podanej žalobe nevymedzil

okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, t.j. okamih, v ktorom sa dozvedel o údajnom
bezdôvodnom obohatení.
Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania.

4. Rozsudkom č.k. 19Csp/48/2017-44 zo dňa 11.10.2017 súd: I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.192,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.192,10 eur od
19.1.2017 do zaplatenia, II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 52,30 %; IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny
poplatok vo výške 71,50 eur.

Na základe odvolania žalobcu a žalovaného odvolací súd rozsudkom č.k. 10Co/143/2018-88 zo dňa
18.9.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej potvrdil a v
napadnutejzamietajúcejčastivecisamejavzávislýchvýrokochonáhradetrovprvoinštančnéhokonania
a o poplatkovej povinnosti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva nasledovné:
,,Možnotedakonštatovať,žežalovanánezospornilatvrdeniežalobcuonesplneníňoupovinnostiposúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu/spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Preto pokiaľ súd
prvej inštancie uzavrel, že z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2

ZoSÚ v znení účinnom od 1.1.2013 do 9.6.2013, tento jeho záver bol správny.
Odvolací súd už preto považoval za nadbytočné zaoberať sa i ďalším dôvodom bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, ustáleným súdom prvej inštancie (nedostatok náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.
2 písm. k/ ZoÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
Na základe posúdenia predmetného úveru ako bezúročného a bezpoplatkového súd prvej inštancie

prišiel k záveru, že žalobca bol povinný žalovanej uhradiť iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo
výške 1.500 eur a keďže jej navyše uhradil sumu 1.565,40 eur, mal žalobca proti žalovanej nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu v sume 1.565,40 eur,
ktorý záver odvolací súd považuje tiež za správny. Súd prvej inštancie však zároveň dospel k záveru,
že časť tohto nároku je premlčaná, z ktorého dôvodu v časti o 1.192,10 eur s prísl. žalobe vyhovel

a vo zvyšku (373,30 eur s prísl.) žalobu zamietol, odvolací súd však jeho záver o premlčaní časti
nároku považuje za predčasný z dôvodov uvedených v bode 9. odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho
súdu. V napadnutej vyhovujúcej časti veci samej na základe vyššie uvedeného považuje rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny. K námietke žalovanej, že rozsudok je v časti priznávajúcej nárokna zaplatenie úroku z omeškania nesprávny, pretože žiadna výzva obsahujúca uplatnenie požiadavky
na zaplatenie žalovanej sumy nebola dňa 5.1.2017 žalovanej doručená, odvolací súd uvádza, že táto
námietka žalovanej je nedôvodná, nakoľko žalobca v žalobe uviedol, že žalovanú vyzval 5.1.2017

elektronickou komunikáciou na vydanie bezdôvodného obohatenia do 14 dní od doručenia výzvy (ktorá
výzvazo4.1.2017bolavžalobeoznačenáakodôkazapredloženáakoprílohažaloby),žalovanáhovšak
napriek tomu nevydala, ktoré tvrdenie žalobcu žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprela
a súd prvej inštancie ho preto správne považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).“
,,.....Žalobca vzniesol odvolaciu námietku vo vzťahu k súdom prvej inštancie určenému počiatku behu

plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 O.z., ktorú odvolací súd považuje za
dôvodnú.“....
,,........nemožno považovať za správny záver súdu prvej inštancie, že lehoty (subjektívna i objektívna)
začali plynúť rovnako, nakoľko žalobca mal možnosť už v čase zaplatenia tej-ktorej splátky mať
vedomosť o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, nakoľko mal možnosť
poznať skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho

úkor, o ktorých vedel, resp. mal možnosť vedieť už v čase uzavretia zmluvy. Podľa názoru odvolacieho
súdu totiž vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil a o tom, v čí prospech k
tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná, preukázaná, nie len predpokladaná.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že za účelom zistenia momentu vedomosti žalobcu o
vzniku bezdôvodného obohatenia neviedol súd prvej inštancie náležité dokazovanie (a to ani postupom

podľa § 295 CSP), bez ktorého nie je možné sa vysporiadať so žalovanou vznesenou námietkou
premlčania.
Keďžespoukazomnavyššieuvedené,súdprvejinštancievdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, nevykonal potrebné dôkazy............rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
veci samej a v závislých častiach o náhrade trov prvoinštančného konania a o poplatkovej povinnosti

zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie a v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.....“
,,Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP), tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu (t.j. najmä vykonať náležité

dokazovanie za účelom zistenia momentu skutočnej preukázanej vedomosti žalobcu o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a následne sa vysporiadať so žalovanou
vznesenou námietkou premlčania)....“

5. Súd doplnil vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením sa s písomným

vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 12.5.2017, oboznámením sa listinnými dôkazmi a to
Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 15.1.2013;
Oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 18.1.2013, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného,
ktorý sa ospravedlnil z neúčasti a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zástupca žalobcu pred súdom pôvodne (pred rozhodnutím odvolacieho súdu) uviedol, že sa v celom
rozsahu sa pridržiava skutočností uvedených v písomnej žalobe zo dňa 28.2.2017.
Na otázku súdu, v ktorom období bola žalobcom zaplatená suma žalovanému, ktorú žiada vydať
titulom bezdôvodného obohatenia a akým spôsobom bola suma poukazovaná? Zástupca žalobcu
uviedol: ,,Žalovaná suma vo výške 1.565,40 eur bola žalobcom poukázaná v období od 10.10.2014 do

11.4.2016, bola splácaná v pravidelných mesačných splátkach v uvedenom období vo výške 85,15 eur
zvyčajne k desiatemu alebo dvanástemu dňu v mesiaci, teda celkovo je to 18 mesiacov krát 85,15 eur, čo
sa rovná 1.532,70 eur, teda v žalovanej sume je zahrnutá aj časť splátky, ktorá bola zaplatená žalobcom
ešte v mesiaci september 2014. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe považuje ho za účelové bez
opory v právnom poriadku, žiadam súd, aby vyhovel žalobe. Čo sa týka dátumu odkedy žiadame priznať

úrok z omeškania a to dňa 19.1.2017 je to dátum kedy bola zaslaná žalovanému výzva zo dňa 4.1.2017,
v ktorej sme ho vyzvali na vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia, táto výzva
bola doručovaná elektronicky, potvrdenie o doručení nemám.“
Ďalej zástupca žalobcu uviedol, že námietku premlčania považuje za bezdôvodnú, má za to, že 2-ročná
subjektívna lehota začala plynúť až zaplatením poslednej splátky kedy mal žalobca vedomosť o tom,

komu a v akej výške plnil a že úver preplatil.
Následne po rozhodnutí odvolacieho súdu zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že má vedomosť od
klienta, že tento sa prvýkrát dozvedel o tom, že časť uhradenej sumy bola vyplatená bez právneho
základu až momentom, keď vyhľadal právnu pomoc začiatkom januára 2017, následne bola zaslanávýzva žalovanému. Nakoľko ide o právnu otázku, či je predmetná zmluva bezúročná a bezpoplatková,
takzastávanázor,žepráveposkytnutímprávnehoporadenstvabolprvýkrátžalobcareálneoboznámený
s jeho nárokom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd vyhovel žalobe i

vo zvyšnej časti, nakoľko celý nárok považuje za dôvodný a žiadam priznať náhradu trov konania ako
i trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 15.1.2013
vyplýva, že žalovaný požiadal veriteľa - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., o úver vo výške 1.500,-

eur so splatnosťou 36 mesiacov, mesačná splátka 85,15 eur, celková čiastka úveru 3.065,40 eur,
predpokladaná RPMN 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00%, priemerná RPMN 46,06 %,
poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eur, celková čiastka pri revolvingu 2.043,60 eur, predpokladaná
RPMN úveru 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.

8. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.1.2013 vyplýva nasledovné: poskytnutá

čiastka úveru: 1.500,- eur splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka: 85,15 eur; celková
čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky) 3.065,40 eur; RPMN úveru 70,62%; ročná úroková
sadzba úveru: 70% ; priemerná RPMN za úver 46,35 %; celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť: 3.065,40 eur; ročná úroková sadzba revolvingu 68,44%, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania: 8,75%.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.(ods. 1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohateniapremlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.(ods. 2)

10. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.565,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.565,40 eur od 19.1.2017
až do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru a
žalobcom zaplatenou sumou.

11. Rozsudkom č.k. 19Csp/48/2017-44 zo dňa 11.10.2017 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k.
10Co/143/2018-88 zo dňa 18.9.2019 súd vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.192,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.192,10 eur od 19.1.2017 do
zaplatenia, v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2019.
Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy vo výške 373,30 eur s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, v ktorej časti súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 11.10.2017 žalobu

zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným.

12. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že záver prvostupňového súdu, že predmetný úver je
bezúročný a bez poplatkov je správny.
Rovnako odvolací súd posúdil i záver prvoinštančného súdu, že žalobca bol povinný žalovanej uhradiť

iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur a keďže jej navyše uhradil sumu 1.565,40
eur, mal žalobca proti žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez
právneho dôvodu v sume 1.565,40 eur, teda i tento záver odvolací súd považoval za správny.
Za nesprávny považoval odvolací súd záver prvoinštančného, že časť tohto nároku je premlčaná, keď
podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny záver, že lehoty (subjektívna i objektívna) začali plynúť

rovnako, keď podľa názoru odvolacieho súdu vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor niekto
obohatil a o tom, v čí prospech k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná, preukázaná, nie len
predpokladaná. Odvolací súd preto uložil povinnosť súdu prvej inštancie vykonať náležité dokazovanie
zaúčelomzisteniamomentuskutočnejpreukázanejvedomostižalobcuotom,žedošlokbezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a následne sa vysporiadať so žalovanou vznesenou námietkou

premlčania.

13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a nesporné, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500,-
eur, žalobca zaplatil celkovo sumu vo výške 3.065,40 eur, pričom žalovanú sumu vo výške 1.565,40
eur žalobca poukázal žalovanému v období od 10.10.2014 do 11.4.2016, bola splácaná v pravidelných

mesačných splátkach v uvedenom období vo výške 85,15 eur zvyčajne k desiatemu alebo dvanástemu
dňu v mesiaci, teda celkovo je to 18 mesiacov krát 85,15 eur, teda 1.532,70 eur, pričom v žalovanej sume
(1.565,40eur)jezahrnutáajčasťsplátky,ktorábolazaplatenážalobcomeštevmesiaciseptember2014.

14. Z doplneného dokazovania, výsluchu zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 18.11.2020 súd zistil,

že žalobca sa prvýkrát dozvedel o tom, že časť uhradenej sumy bola vyplatená bez právneho základu
až momentom, keď vyhľadal právnu pomoc začiatkom januára 2017, následne bola zaslaná výzva
žalovanému.

15. Z citovaného ustanovenia § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri práve na vydanie

bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká, kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna
a objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú, bežia a končia nezávisle na sebe. Subjektívna
premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je trojročná. Pre vzájomný vzťah
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platí, že ak skončí beh jednej z nich, právo sa premlčí, a to
aj napriek tomu, že oprávnenému ešte beží druhá premlčacia doba. Ak márne uplynula aspoň jedna

z uvedených lehôt a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Z hľadiska posúdenia
začiatku plynutia premlčacej dvojročnej doby je rozhodujúci okamih, keď sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho
získal. Pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k
získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

V prípade, že je poskytované plnenie bez právneho dôvodu postupne v splátkach, objektívna premlčacia
doba začína plynúť u každej z nich zvlášť v okamihu, kedy k plneniu došlo (§ 103 Občianskeho
zákonníka). Každá z dielčich platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny
osud,premlčujesasamostatneasamostatnesaposudzujeprípadnéomeškaniesjejvydaním(rozsudokNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/143/2008 z 21.1.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Odo/52/2005 zo 14.12.2006).

16. Súd mal za to, a to i s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, že vzhľadom k tomu,
že žalobca nemá právnické vzdelanie a z ničoho nevyplýva, že by už skôr mal za to, že by plnil viac ako
bol povinný, žalobca sa o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, dozvedel keď vyhľadal
právnu pomoc začiatkom januára 2017. Preto teda najskôr až od januára 2017 začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 3.3.2017, bola

podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

17. Pretože, ako už súd uviedol v bode 15 tohto rozsudku, subjektívna premlčacia doba plynie v rámci
objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade by malo ísť o splátky, ktorými

žalobca ako dlžník zaplatil viac, ako len vrátil prijaté plnenie istiny úveru. Námietka premlčania vznesená
žalovanýmbolapotomspoukazomnatrojročnúobjektívnupremlčaciudobu(ktorázačalavzmysle§107
ods. 2 OZ plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaný fakticky získal bezdôvodné obohatenie)
vznesená nedôvodne. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil prvýkrát pri splátke zaplatenej dňa 10.10.2014
a poslednýkrát pri splátke zaplatenej dňa 11.4.2016. Teda trojročná objektívna premlčacia doba skončila

pri prvej (najstaršej) splátke dňa 10.10.2017.
Nakoľko žaloba bola podaná dňa 3.3.2017, bola podaná aj v rámci trojročnej objektívnej premlčacej
doby pri všetkých sumách bezdôvodného obohatenia uhradených dňa 10.10.2014 až 11.4.2016.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov súd považoval námietku premlčania vznesenú zo strany

žalovaného za vznesenú nedôvodne, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Zároveň súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 19.1.2017, tak ako žiadal
žalobca, kedy bol žalovaný už v omeškaní s plnením, keď dňa 5.1.2017 mu bola doručená výzva na
vydanie bezdôvodného obohatenia (toto tvrdenie žalobcu žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
nepoprel preto ho súd považoval za nesporné, čo konštatoval i odvolací súd) a v zmysle citovaného

ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka žalovaný mal plniť nasledujúci deň, t.j. dňa 6.1.2017 a
dňom 7.1.2017 bol už v omeškaní. Nakoľko žalovaný neplnil, žalobca má právo v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal
vo výške 5%, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 19.1.2017 bola
0,00 %.

21. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

22. Žalobca bol v konaní plne úspešný preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.