Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207373
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5616207373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej U. I., nar. X. XX. XXXX,
trvale bytom W.Ý. I., X. I. XXXX/XXX Z., v spore o zaplatenie 7896,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 8170,69 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 7896,20 eura od 26. 9. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19. 10. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 7896,20 eura, úroku vo výške 271,43 eura, úroku z omeškania vo
výške 3,06 eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 7896,20 eura a úrokov 271,43
eura od 23. 9. 2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa
26. 8. 2014 uzatvoril úverovú zmluvu číslo 146889, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 8900 eur.
Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, dňa 22. 9. 2016 rozhodol o predčasnej splatnosti
úveru, po predchádzajúcom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia zo dňa 20. 7. 2016. Ku

dňu22.9.2016pozostávaldlhžalovanejzistinyvovýške7896,20eura,keďženaistinuuhradila1003,80
eura, úrokov vo výške 271,43 eura, úrokov z omeškania vo výške 3,06 eura, poplatkov za upomienky vo
výške 60 eur, ktoré si v konaní neuplatňuje. Po zosplatnení úveru žalovaná nevykonala žiadnu úhradu.

2. Žalovanej bola žaloba doručená postupom podľa zákonného ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, teda zverejnením oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu, keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu evidovanú v Registri

obyvateľov Slovenskej republiky, pričom súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovanej. Žalovanej bola neúspešne doručovaná žaloba na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov SR, aj na ďalšie zistené adresy (Horná Štubňa, Vlachy-Krmeš). Následne bola žalovanej
žaloba doručovaná na adresu v Anglicku, zistenú z iných súdnych konaní, avšak dožiadaný súd
oznámil, že na adrese býva iný nájomník. Na žiadosť na oznámenie adresy na doručovanie, zaslanú
žalovanej na zistenú mailovú adresu, žalovaná nereagovala. Na ďalšiu zistenú adresu v Anglicku bola
žalovanej žaloba doručená vhodením do poštovej schránky, bez potvrdenia o jej prevzatí žalovanou.

Do vlastných rúk sa dožiadanému súdu žalobu nepodarilo, napriek opakovaným pokusom, doručiť.
Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský Mikuláš súdu oznámilo, že žalovaná sa s celou rodinou odsťahovala
do Anglicka a na Slovensko chodí sporadicky. Matka žalovanej súdu dňa 29. 6. 2020 oznámila, že
žalovaná sa zdržiava u svojej dcéry v Českej republike, v obci Vojkovice, v Anglicku už nie je. Dcéražalovanej dňa 28. 7. 2020 súdu telefonicky oznámila, že žalovaná už u nej nebýva, avšak opätovne sa
s ňou skontaktovať nepodarilo. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu od 24. 3. 2020 do 8. 4. 2020. Následne, v súlade so zákonným ustanovením

§ 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd doručoval žalovanej písomnosti na adresu evidovanú
v M. B. G., t. j. W. I., X. I. XXXX/XXX Z..

3. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na vyjadrenie vyzvaná uznesením

zo dňa 21. 11. 2016, ktoré jej bolo doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového
poriadku na adresu trvalého bydliska, evidovanú v Registri obyvateľov SR.

4. Nakoľko súd zistil dve miesta pobytu žalovanej v Anglicku, pričom aj Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský
Mikuláš oznámilo, že žalovaná sa s celou rodinou odsťahovala do Anglicka, zaoberal sa prvotne tým, či
má právomoc na konanie vo veci v zmysle článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko. Súd mal preukázané splnenie procesnej podmienky právomoci na konanie vo
veci. Súd výzvou zo dňa 12. 12. 2018 vyzval žalovanú na oznámenie relevantných skutočností pre účely
posúdenia právomoci konať vo veci. Žalovanej bola výzva doručená vhodením do poštovej schránky

dňa 21. 2. 2019. Žalovaná na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Následne sa však žalovanú na
uvedenej adrese dožiadanému súdu už nepodarilo kontaktovať. Žalovaná má evidované trvalé bydlisko
v Registri obyvateľov SR na adrese W. I., X. I. XXXX/XXX Z.. Navyše, žalovaná v roku 2020 bývala
určité obdobie u dcéry v Českej republike. Na základe uvedených skutočností súd nemal preukázané,
že by žalovaná mala bydlisko v Anglicku.

5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že
vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania
a navrhol, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti a žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie

doručenéfikcioudoručeniapodľa§111ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkunaadresutrvaléhobydliska,
evidovanú v Registri obyvateľov SR, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a
dôležitými dôvodmi.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 26. 8. 2014 zmluvu o úvere číslo
0000000000146889, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 8900 eur, pri výške fixnej úrokovej
sadzby 9,9 % ročne. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 120 splátkach vo výške 117,67 eura
mesačne,sosplatnosťouprvejsplátky22.9.2014,splatnosťousplátokk20.dňuvmesiaciasplatnosťou

úveru dňa 20. 8. 2024. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 11,89 %, priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 10,86 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť,
predstavovala 14565,40 eur. Podľa článku 2.8 písm. a) obchodných podmienok žalobcu pre úvery
občanom, účinných od 30. 5. 2014, za zmenu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere,
sa považuje nezaplatenie ktorejkoľvek čiastky dlžnej podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote

splatnosti. Podľa článku 2.8 ods. 2 obchodných podmienok žalobcu pre úvery občanom, ak nastane
akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením
výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj
príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň, určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Podľa
prehľadu splácania úveru, žalovaná zaplatila ku dňu 22. 9. 2016 na istinu sumu 1003,80 eura a na úrok

sumu 1467,27 eura. Dňa 20. 7. 2016 žalobca upozornil žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade neuhradenia sumy dlžných splátok a zmluvnej
pokuty vo výške 148,14 eura. Dňa 22. 9. 2016 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru,
z dôvodu neplnenia podmienok úverovej zmluvy.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, t. j. k 26. 8. 2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaJ.X.H. platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 8900 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť, spolu s
dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvykonal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy
konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa

jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané
splátky neplnila, žalobca ju, po predchádzajúcom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru, vyzval na splatenie zostávajúcej nesplatenej časti úveru s príslušenstvom. Právo vyhlásiť
splatnosť úveru v dôsledku omeškania s plnením splátky po viac ako 3 mesiace v zmysle zákonného

ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplývalo žalobcovi z článku 2.8 obchodných podmienok
pre úvery občanom. Žalobca dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže dňa 20.
7. 2016, teda v lehote nie kratšej ako 15 dní (nakoľko žalovaná bola vyzvaná na predčasné splatenie
úveru dňa 22. 9. 2016) upozornil žalovanú na možnosť žiadať zaplatenie celého úveru. Podľa prehľadu
splácania úveru, žalovaná bola ku dňu 22. 9. 2016, t. j. viac ako 3 mesiace, v omeškaní s úhradou
splátky splatnej dňa 20. 6. 2016.

21. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok,
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru vo výške 7896,20 eura a
úrok z úveru, uplatnený žalobcom, vyčíslený ku dňu 22. 9. 2016, vo výške 271,43 eura. Žalovaná sa
dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto vzniklo žalobcovi aj

právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 3,06 eura,
vyčíslený v žalobe ku dňu vyhotovenia výzvy na predčasnú splatnosť úveru, t. j. k 22. 9. 2016, v sume
3,06 eura. Keďže výzva na predčasné splatnenie úveru bola vyhotovená dňa 22. 9. 2016 a žalobca
nepreukázal iný dátum jej doručenia žalovanej, súd prihliadal k obvyklej dĺžke poštovej prepravy 3 dni,
v dôsledku čoho považoval výzvu za doručenú žalovanej dňa 25. 6. 2016, kedy sa úver stal predčasne

splatným. Nasledujúcim dňom, t. j. od 26. 9. 2016, sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením
celého zostatku nesplateného úveru. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výška bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov, zo sumy nesplatenej istiny 7896,20 eura, od 26. 9. 2020 do zaplatenia.
Spolu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8170,69 eura (istina vo výške 7896,20 eura +

úroky vo výške 271,43 eura + úroky z omeškania vo výške 3,06 eura).

22. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania z
úrokov, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z
omeškania z úrokov (uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline

zo dňa 24. 8. 2016, sp. zn. 10Co/111/2016, zo dňa 27. 6. 2018, sp. zn. 6Co/143/2018, zo dňa 26. 9. 2018,
sp. zn. 7Co/170/2018). Súd taktiež zamietol podanú žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania za
obdobie od 23. 9. 2016 do 25. 9. 2016, ktorý si žalobca uplatnil z istiny vo výške 7896,20 eura. Celý
nezaplatený zvyšok istiny úveru sa však stal splatným až dňa 25. 9. 2016. Žalobca pritom netvrdil a ani
nepreukázal,akábola výškadlžnejistiny(zomeškanýchsplátok)vobdobíod23.9.2016do25.9.2016.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bol žalobca v spore čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech len v časti
príslušenstva žalovanej sumy (úroku z omeškania). V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.