Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222971
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117222971.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: U. O., narodená XX.
A. XXXX, trvalý pobyt: M. XXXX/XX, M., o 3.820,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. januára 2019 č. k. 19Csp/195/2017-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
2.536,02 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 22. mája 2015 do zaplatenia a v zostávajúcej časti

žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 32,78 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 ZoSÚ (zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 369 ods. 1, § 497 Ob. z. (Obchodný
zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení

do 1. februára 2013. Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500095560 dňa 12.
decembra 2014 medzi stranami konania, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový limit 500,-
eur, pričom úver mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 47,43 eur v počte splátok 42. Súd prvej
inštancie konštatoval, že predmetný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení O. z., ako aj
ZoSÚ. Súd prvej inštancie zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne (správne žalobkyňa) hrubo porušila
povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď nezisťovala pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať úver,

jej príjem, výdavky a rodinný stav. Okrem uvedenej zmluvy bola uzavretá aj zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500095563 dňa 12. decembra 2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu
1.500,- eur, úver mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 47,43 eur, v počte splátok 42. Súd
prvej inštancie dospel i tu k záveru, že žalobkyňa hrubo porušila povinnosti podľa ustanovenia § 7
ods. 1 ZoSÚ, keď nezisťovala pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať úver, jej príjem, výdavky a
rodinný stav. V dôsledku toho súd prvej inštancie označil obidva poskytnuté úvery v zmysle § 11 ods. 2

ZoSÚ za bezúročné a bez poplatkov. Preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.536,02
eur, predstavujúcu nevrátenú istinu z poskytnutej sumy 1.350,- eur (suma 1.500,- eur bola znížená o
poplatokzaposkytnutieúver150,-eur)zníženúozaplatenúsumu81,99eur,t.j.1.268,01eur(zobidvoch
zmluvných vzťahov spolu 2.536,02 eur). V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Z dôvodu, že
žalovaná nezaplatila pohľadávku v lehote splatnosti jednotlivých splátok, žalobkyňa úver zosplatnila
ku dňu 21. mája 2015, nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením dlhu a

žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania, vo výške v súlade s vykonávacím predpisom
(výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky predstavovala 0,05 % ku dňu 22. mája 2015). Vprevyšujúcejčasti(priznaniaúrokuužod21.mája2015)súdžalobuajvtejtočastizamietol.Rozhodnutie
o náhrade trov konania bolo odôvodnené ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Súd prvej inštancie vyhodnotil úspech žalobkyne v

rozsahu 66,39 % a neúspech v rozsahu 33,61 %, v dôsledku toho žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 32,78 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania podala
včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe aj v zamietavej časti, alternatívne

jeho zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa
namietala záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neskúmala schopnosť žalovanej splácať úver,
pretože takáto skutočnosť zo zmluvy nevyplývala. Súd prvej inštancie bez toho, aby vôbec žalovaná
namietala neskúmanie jej schopnosti splácať úver, neumožnil žalobkyni ani predložiť dokumentáciu o
tom, že povinnosť podľa § 7 ZoSÚ ku dňu uzavretia obidvoch zmlúv žalobkyňa splnila. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo zaťažené vadami v jeho procesnom postupe, kedy nebolo rešpektované právo

žalobkyne vyjadriť sa ku skutočnosti, ktorá nebola medzi stranami sporná a na ktorej posúdení súd
založil svoje rozhodnutie. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobkyňa predložila listiny, preukazujúce jej
postup v súlade s ustanoveniami ZoSÚ a schopnosť žiadateľa o úver (žalovanej) preverovala, následne
posúdila pre účely rozhodnutie, či k poskytnutiu úveru dôjde.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, týkajúce sa zamietavej časti

napadnutého rozhodnutia, na konštatovaní hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ
žalobkyňou, keďže nezisťovala pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať úver, jej príjem, výdavky
a rodinný stav, v dôsledku čoho považoval obidva poskytnuté úvery v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za
bezúročné a bez poplatkov.

6. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanej, ktorá sa k žalobe
nevyjadrila,napriekvýzvesúduprvejinštancie,žeakuplatnenýnárokvcelomrozsahuneuznáva,abyvo
vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 2 CSP).

7. Žalovaná mala byť poučená (súdom prvej inštancie) tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP).

8. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.
1 CSP).

9. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve

strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je
potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 2Co/405/2017).

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela (ostala
pasívna). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa hrubo porušila povinnosti podľa§ 7 ods. 1 ZoSÚ, keď nezisťovala pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať úver jej príjmy a
výdavky, rodinný stav, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP). Hodnotenie rozsahu sporných a nesporných

skutočností je limitované skutkovými tvrdeniami strán sporu.

11. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti
(CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany
práv podľa článku 2 CSP), mal svoj postup odôvodniť v uvedenom smere. Súčasne strany konania

by nemali byť zaskočené právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť
skutočnosti významné z hľadiska právneho názoru súdu a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia
(§ 150CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývalo, na základe čoho súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nezisťovala pomery žalovanej za účelom posúdenia schopnosti
splácať úver. Ak súd prvej inštancie rozhodol bez dostatočného skutkového základu pre posúdenie

naplnenia zákonnej sankcie bezúročnosti úveru, znemožnil procesnej strane aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (na uvedené
nemalo vplyv nariadené pojednávanie, keďže súd nemal dostatočný podklad pre vecné posúdenie z
hľadiska vysloveného právneho záveru).

12. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

13. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie
uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, ako ani dôsledne nepostupoval

podľa § 220 CSP.

14. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho

súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(porov. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), článku
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany

proti takémuto uplatneniu.

17. V odôvodnení rozhodnutia mal súd prvej inštancie predovšetkým uviesť vyhodnotenie procesnej
povinnosti strán konania podľa § 150 a § 151 CSP a následne posúdenie spornosti skutkových
tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti, vrátane uplatnenia materiálneho

korektívu.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.19. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd

limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

20. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej
strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany účinne poprieť tvrdené skutočnosti, pričom

z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP).
Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150
a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej
povinnosti.

21.Aksúdprvejinštanciedospejekzáveruopotrebekorekcienásledkunesplneniaprocesnejpovinnosti

(CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej
ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri hodnotení použitých
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany bude dôsledne vychádzať z preukázaných tvrdení
strán konania a pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu.

22. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

23. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

24. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.